C-600/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CA0600
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2023035SK.01001601.xml
30.1.2023
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 35/16
Rozsudok
Súdneho dvora (deviata komora) z 8. decembra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation – Francúzsko) – QE/Caisse régionale de Crédit mutuel de Loire-Atlantique et du Centre Ouest
(Vec C-600/21) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Smernica 93/13/EHS - Článok 3 ods. 1 - Článok 4 - Kritériá posúdenia nekalej povahy podmienky - Podmienka v zmluve o úvere týkajúca sa predčasnej splatnosti úveru - Zmluvné oslobodenie od výzvy)
(2023/C 35/17)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: QE
Žalovaný: Caisse régionale de Crédit mutuel de Loire-Atlantique et du Centre Ouest
Výrok
rozsudku
1.
Rozsudok
z 26. januára 2017, Banco Primus (C-421/14, EU:C:2017:60), sa má vykladať v tom zmysle, že kritériá, ktoré z neho vyplývajú na účely posúdenia nekalej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä značnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktoré táto podmienka vytvára v neprospech spotrebiteľa, nemožno chápať ani ako kumulatívne, ani ako alternatívne, ale musia sa chápať ako súčasť všetkých okolností súvisiacich s uzavretím dotknutej zmluvy, ktoré musí vnútroštátny súd preskúmať, aby mohol posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13.
2.
Článok 3 ods. 1 a článok 4 smernice 93/13
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
viac ako 30-dňové omeškanie s úhradou splátky môže v zásade predstavovať dostatočne závažné porušenie zmluvy o úvere z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky v zmysle rozsudku z 26. januára 2017, Banco Primus (C-421/14, EU:C:2017:60).
3.
Článok 3 ods. 1 a článok 4 nariadenia č. 93/13
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
s výhradou uplatniteľnosti článku 4 ods. 2 tejto smernice bránia tomu, aby zmluvné strany zaradili do zmluvy o úvere zmluvnú podmienku, ktorá výslovne a jednoznačne stanovuje, že v prípade omeškania splátky, ktoré presahuje určitú dobu, sa môže automaticky vyhlásiť splatnosť tohto úveru, pokiaľ táto zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 502, 13.12.2021 .