C-621/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CA0621
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202401652SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/1652
4.3.2024
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. januára 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad – Bulharsko) – WS/ Intervjuirašt organ na Dăržavna agencija za bežancite pri Ministerskija savet
[(vec C-621/21 ( 1 ) , Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia)]
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Spoločná politika v oblasti azylu - Smernica 2011/95/EÚ - Podmienky na priznanie postavenia utečenca - Článok 2 písm. d) - Dôvody prenasledovania - „Príslušnosť k určitej sociálnej skupine“ - Článok 10 ods. 1 písm. d) - Činy prenasledovania - Článok 9 ods. 1 a 2 - Spojenie medzi dôvodmi a činmi prenasledovania alebo medzi dôvodmi prenasledovania a neexistenciou ochrany pred takými činmi - Článok 9 ods. 3 - Neštátni aktéri - Článok 6 písm. c) - Podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany - Článok 2 písm. f) - „Vážne bezprávie“ - Článok 15 písm. a) a b) - Posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu na účely priznania postavenia utečenca alebo doplnkovej ochrany - Článok 4 - Násilie voči ženám na základe pohlavia - Domáce násilie - Hrozba „zločinu zo cti“)
(C/2024/1652)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen sad Sofia-grad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: WS
Žalovaný: Intervjuirašt organ na Dăržavna agencija za bežancite pri Ministerskija savet
za účasti: Predstavitelstvo na Vărchovnia komisar na Organizacijata na obedinenite nacii za bežancite v Bălgarija
Výrok
rozsudku
1.
Článok 10 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v závislosti od podmienok prevládajúcich v krajine pôvodu možno príslušnosť k „určitej sociálnej skupine“ ako „dôvod prenasledovania“, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca, vzťahovať tak na ženy z tejto krajiny ako celok, ako aj na menšie skupiny žien, ktoré majú dodatočnú spoločnú charakteristiku.
2.
Článok 9 ods. 3 smernice 2011/95
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak žiadateľ tvrdí, že sa obáva prenasledovania vo svojej krajine pôvodu neštátnymi aktérmi, nie je potrebné preukázať spojenie medzi jedným z dôvodov prenasledovania uvedených v článku 10 ods. 1 tejto smernice a činmi prenasledovania, ak možno takéto spojenie preukázať medzi jedným z dôvodov prenasledovania a neexistenciou ochrany proti týmto činom zo strany aktérov ochrany uvedeným v článku 7 ods. 1 tej istej smernice.
3.
Článok 15 písm. a) a b) smernice 2011/95
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pojem „vážne bezprávie“ zahŕňa skutočnú hrozbu, že žiadateľ bude zabitý alebo vystavený násilným činom zo strany člena svojej rodiny alebo komunity z dôvodu predpokladaného porušenia kultúrnych, náboženských alebo tradičných noriem, a preto môže viesť k priznaniu doplnkovej ochrany v zmysle článku 2 písm. g) tejto smernice.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 24, 17.1.2022 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1652/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)