C-756/21

[vec C-756/21 ( 1 ) , International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane)]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná politika v oblasti azylu a doplnkovej ochrany - Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Článok 4 ods. 1 druhá veta - Spolupráca členského štátu so žiadateľom pri posudzovaní relevantných prvkov jeho žiadosti - Rozsah - Všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa - Článok 4 ods. 5 písm. e) - Kritériá posudzovania - Spoločné postupy pri priznávaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2005/85/ES - Primerané skúmanie - Článok 8 ods. 2 a 3 - Súdne preskúmanie - Článok 39 - Rozsah - Procesná autonómia členských štátov - Zásada efektivity - Primeraná lehota na prijatie rozhodnutia - Článok 23 ods. 2 a článok 39 ods. 4 - Dôsledky prípadného nedodržania)

(2023/C 286/05)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court

sa má vykladať v tom zmysle, že:

—

povinnosť spolupráce stanovená v tomto ustanovení ukladá rozhodujúcemu orgánu povinnosť zaobstarať si jednak presné a aktualizované informácie o všetkých relevantných skutočnostiach týkajúcich sa všeobecnej situácie v krajine pôvodu žiadateľa o azyl a medzinárodnú ochranu a jednak súdnoznalecký lekársky posudok o jeho duševnom zdraví, pokiaľ existujú náznaky problémov duševného zdravia, ktoré by mohli vyplývať z traumatickej udalosti, ku ktorej došlo v tejto krajine pôvodu, a pokiaľ sa využitie takéhoto posudku ukáže potrebné alebo relevantné na posúdenie skutočných potrieb žiadateľa týkajúcich sa medzinárodnej ochrany, pod podmienkou, že spôsoby využitia takéhoto posudku sú v súlade najmä so základnými právami zaručenými Chartou základných práv Európskej únie,

—

konštatovanie porušenia povinnosti spolupráce stanovenej v tomto ustanovení v rámci výkonu druhého stupňa súdneho preskúmania upraveného vnútroštátnym právom nemusí mať samo osebe za následok zrušenie rozhodnutia o zamietnutí žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, pokiaľ možno žiadateľovi o medzinárodnú ochranu uložiť povinnosť preukázať, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby by v prípade neexistencie takéhoto porušenia mohlo byť odlišné.

2.

Článok 4 ods. 5 písm. e) smernice 2004/83

sa má vykladať v tom zmysle, že:

klamlivé vyhlásenie obsiahnuté v pôvodnej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré žiadateľ o azyl vysvetlil a vzal späť hneď, ako sa naskytla príležitosť, nemôže samo osebe zabrániť preukázaniu jeho všeobecnej dôveryhodnosti v zmysle tohto ustanovenia.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 472, 12.12.2022 .