C-31/21

proti

Regione Calabria

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štrukturálne fondy – Spolufinancovanie – Nariadenie (ES) č. 1685/2000 – Uplatniteľnosť výdavkov – Povinnosť preukázať zaplatenie – Zaplatené faktúry – Účtovný doklad rovnocennej dôkaznej hodnoty – Výstavba uskutočnená priamo konečným príjemcom“

1.

Súdny dvor má v rámci tohto prejudiciálneho konania za úlohu podať výklad nariadenia (ES) č. 1685/2000 ( 2 ) s cieľom určiť rozsah povinnosti predložiť zaplatené faktúry alebo, ak to nie je možné, účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty, ktoré preukazujú výšku vynaložených výdavkov, ak príjemca pomoci spolufinancovanej zo štrukturálnych fondov Únie postavil budovu s použitím vlastného materiálu, prostriedkov a pracovnej sily.

„(35)

keďže by takéto decentralizované vykonávanie činností štrukturálnych fondov členskými štátmi malo poskytovať dostatočné záruky, pokiaľ ide o podrobnosti a kvalitu vykonávania, výsledky činností a ich hodnotenie a riadnu správu finančných prostriedkov a ich kontrolu;

…

(43)

keďže je potrebné zaistiť riadnu správu finančných prostriedkov ustanovením, že výdavok má byť náležite opodstatnený a potvrdený [zaplatený – neoficiálny preklad ] a väzbou platieb na plnenie základnej zodpovednosti, pokiaľ ide o monitorovanie programovania, finančné kontroly a uplatňovanie práva spoločenstva;

…“.

5.

V hlave IV kapitole II s názvom „Finančná kontrola“ článok 38, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, v odseku 1 stanovuje:

„1. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť Komisie za vykonávanie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, členské štáty prevezmú zodpovednosť za finančnú kontrolu pomoci v prvom stupni. Medzi opatrenia, ktoré na tento účel prijmú, patria:

…

c)

zabezpečovanie toho, že pomoc je riadená podľa všetkých platných pravidiel spoločenstva a že finančné prostriedky, ktoré dostali k dispozícii, sa používajú podľa zásad riadnej správy finančných prostriedkov;

„… Aby v rámci Spoločenstva bolo možné zaručiť jednotné a nestranné zavádzanie štrukturálnych fondov, Komisia považuje za potrebné prijať spoločný súbor pravidiel o uplatniteľnosti výdavkov pre určité typy operácií. Prijatie pravidla týkajúceho sa konkrétneho typu operácií neprejudikuje, prostredníctvom ktorého z vyššie uvedených fondov sa môže takáto činnosť spolufinancovať. Prijatie takýchto pravidiel by v určitých prípadoch, ktoré by mali byť definované, nemalo brániť členským štátom v uplatňovaní prísnejších vnútroštátnych ustanovení…“

7.

Podľa prílohy s názvom „Pravidlá oprávnenosti“ pravidla č. 1, nazvaného „Skutočne vyplatené výdavky“, bodu 2, nazvaného „Preukázanie výdavkov“:

„2.1.

Všeobecne platí, že platby vykonané konečnými príjemcami deklarované v rámci priebežných platieb a záverečných platieb [platieb konečného zostatku – neoficiálny preklad ] sú doložené potvrdenými prijatými faktúrami [zaplatenými faktúrami – neoficiálny preklad ]. Ak to nie je možné, platby sú doložené účtovnými dokladmi s rovnocennou preukaznou [dôkaznou – neoficiálny preklad ] hodnotou.

…“

9.

Článok 31c stanovoval, že v rámci Regionálneho operačného programu (ROP) Kalábria 2000 – 2006, schváleného Európskou komisiou rozhodnutím C(2000) 2345 z 8. augusta 2000, bude región Kalábria podporovať zakladanie a rozvoj malých a stredných podnikov v odvetviach priemyslu, obchodu, remesiel, cestovného ruchu a služieb prostredníctvom pomoci poskytovanej v súlade s nariadením (ES) č. 70/2001 ( 6 ).

II. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

10.

Región Kalábria rozhodnutím regionálnej rady č. 398 zo 14. mája 2002 zverejnil výzvu na predkladanie žiadostí o pomoc stanovenú v Regionálnom operačnom programe (ROP) Kalábria 2000 – 2006, ktorá sa týkala „Os IV‑Opatrenie 4.4.b“. O túto pomoc sa mohli uchádzať malé a stredné podniky, ktoré plánovali iniciatívy v odvetví cestovného ruchu.

11.

pokiaľ ide o položky, ktoré nie sú uvedené v tomto cenníku, mali sa uplatniť cenové obmedzenia platné na trhu, ktoré odhadol projektant.

13.

Rozhodnutím č. 4457 z 20. apríla 2004 sa spoločnosti Eurocostruzioni Srl poskytol príspevok na výstavbu hotela a súvisiacich športových zariadení v Rossano (región Kalábria, Taliansko). Táto spoločnosť tak získala financovanie kapitálu vo výške 47 % investície, čo znamená, že získala celkovú sumu 4918080 eur.

14.

V rozhodnutí č. 4457 podľa vnútroštátneho súdu:

–

Región Kalábria vyplatil spoločnosti Eurocostruzioni sumu 1661638 eur za výdavky na nákup nábytku a zariadenia, ktoré táto spoločnosť doložila prostredníctvom predloženia zaplatených faktúr.

17.

Eurocostruzioni požiadala o zaplatenie dlžného zostatku vo výške 1675762 eur, keďže po uskutočnení kolaudácie jej bol uznaný konečný príspevok vo výške 3337470 eur v čistom bez zálohy a sumy zodpovedajúcej prvej správe o napredovaní prác.

18.

Región Kalábria odmietol vyplatiť požadovanú sumu 1675762 eur, pretože Eurocostruzioni nepredložila zaplatené faktúry alebo účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty v súlade s bodom 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000, na ktorý sa odvoláva výzva zo 14. mája 2002. ( 10 )

19.

nebolo potrebné vykonať žiadnu kontrolu týkajúcu sa skutočného vykonania plánovaných prác vzhľadnom na pozitívnu spätnú väzbu od kolaudačnej komisie a na to, že región Kalábria nemal námietky voči vykonaným prácam,

–

podľa výzvy na predloženie ponuky, ktorá odkazovala na nariadenie č. 1685/2000, vyplateniu príspevku sa malo chápať tak, že bolo podmienené predložením zaplatených faktúr alebo účtovných dokladov s rovnocennou dôkaznou hodnotou, aj keď práce priamo vykonal podnik, ktorý je príjemcom príspevku,

–

doklady predložené spoločnosťou Eurocostruzioni boli potrebné, ale nie dostatočné z dôvodu chýbajúcich vyššie uvedených faktúr, keďže nedokazovali skutočnú platbu v peňažnej hodnote zodpovedajúcej jednotkám prác vykonaných na základe uvedených cien,

–

bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 tým, že zahŕňa výraz „všeobecne“, nevyžaduje taxatívne predloženie konkrétneho dôkazu o platbe, ale stanovuje len všeobecnú zásadu,

–

odmietnutie vyplatenia príspevku zo strany regiónu Kalábria na základe nariadenia č. 1685/2000 porušuje zásady dobrej viery, lojality a legitímnej dôvery, keďže podnik riadne vykonal plánované práce a predložil účtovné doklady požadované v rozhodnutí o príspevku.

24.

Za týchto okolností položil Corte suprema de cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

v predbežnom vyčíslení prác na základe regionálneho cenníka týkajúceho sa verejných prác a v prípade položiek, ktoré nie sú v ňom uvedené, na základe platných trhových cien odhadnutých projektantom;

b)

v dodatočnom vyúčtovaní, ktoré zahŕňa predloženie účtovníctva týkajúceho sa prác, a to stavebného denníka a účtovných záznamov, ktoré musia byť riadne podpísané na každej strane vedúcim prác a podnikom ako príjemcom podpory, ako aj overenie prác a potvrdenie ich realizácie na základe jednotkových cien uvedených v bode a) kolaudačnou komisiou vymenovanou príslušným regionálnym orgánom?“

III. Konanie na Súdnom dvore

25.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 19. januára 2021.

Úvod

28.

Diskusia sa sústreďuje na to, či hospodársky subjekt, ktorý postavil nehnuteľnosť vlastnými prostriedkami (materiál, zariadenie a pracovná sila), môže doložiť vynaložené výdavky prostredníctvom „účtovných dokladov rovnakej dôkaznej hodnoty [ako faktúra]“, ak tieto doklady: a) pozostávajú zo stavebného denníka a účtovného záznamu; b) sú riadne podpísané na každej strane vedúcim prác a podnikom, ktorý je príjemcom príspevku; c) obsahujú výdavky v rozsahu jednotkových cien štandardného cenníka zvýšených o 15 %. Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že správne orgány skontrolovali a overili práce vykonané podnikom, ktorý je príjemcom príspevku.

29.

Pred vyriešením tejto polemiky sa vyžaduje úvodné spresnenie. Ak sa preukáže nesplnenie požiadaviek týkajúcich sa dokladovania, ktoré sú stanovené v pravidlách Únie uplatniteľných v tejto veci, ( 11 ) suma, ktorú požaduje Eurocostruzioni zo štrukturálnych fondov Únie (pre Taliansko), nebude vyplatená v rámci regionálneho operačného programu.

30.

Podľa regiónu Kalábria je prvá prejudiciálna otázka neprípustná, pretože vnútroštátnemu súdu nebola predložená otázka týkajúca sa uplatniteľnosti nariadenia č. 1685/2000, a tento súd ju nemôže predložiť ani ex offo vzhľadom na povahu (kasačného) opravného prostriedku, o ktorom má rozhodnúť. Za týchto okolností by vzťah sporu s nariadením č. 1685/2000 nebol odôvodnený a neboli by ani vysvetlené dôvody, na základe ktorých by bolo možné položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky.

33.

Námietke nemožno vyhovieť. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zdôrazňuje, že sa týka práve povinností dokladovania výdavkov spoločnosti Eurocostruzioni ako konečného príjemcu pomoci spolufinancovanej štrukturálnymi fondmi Únie. Nariadenie č. 1685/2000 sa teda uplatňuje, ako to pripúšťa samotný región Kalábria vo svojich písomných pripomienkach (bod 12). Vnútroštátny súd v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetľuje, prečo potrebuje výklad tohto nariadenia. O tom, či možno, alebo nemožno vložiť tento prvok posúdenia do kasačného opravného prostriedku, rozhoduje len on sám.

34.

Región Kalábria sa tiež domnieva, že tretia prejudiciálna otázka je neprípustná, pretože vnútroštátny súd nevysvetlil súvislosť medzi nariadením č. 1685/2000 a „právnou úpravou na vnútroštátnej úrovni“ alebo „právnou úpravou na regionálnej úrovni“, na ktorú odkazuje nedostatočne. Pokiaľ ide o právnu úpravu na regionálnej úrovni a rozhodnutie regionálnej rady regiónu Kalábria zo 14. mája 2002, ich obsah by presahoval obsah opísaný v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

V oboch nariadeniach sa v záujme zásady subsidiarity uvádza, že „na uplatniteľné výdavky sa uplatnia príslušné vnútroštátne predpisy, okrem nevyhnutných prípadov, keď Komisia stanoví pre uplatniteľnosť výdavkov spoločné pravidlá…“ ( 16 ).

38.

Komisia využila túto možnosť a prostredníctvom nariadenia č. 1685/2000 prijala spoločné pravidlá týkajúce sa uplatniteľnosti výdavkov. ( 17 ) V dôsledku toho sa členské štáty museli riadiť spoločným systémom dokladovania stanoveným v nariadení č. 1685/2000, pokiaľ sa nerozhodli výnimočne použiť prísnejší vnútroštátny systém.

39.

Vnútroštátny súd neuvádza, že Taliansko zaviedlo prísnejší vnútroštátny režim, čo potvrdila aj talianska vláda. ( 18 ) Dokladovanie výdavkov, ktoré vznikli spoločnosti Eurocostruzioni, sa preto riadi nariadením č. 1685/2000.

40.

Článok 32 nariadenia č. 1260/1999 rozlišuje na jednej strane medzi finančným riadením platieb na účet ( 19 ) a finančným riadením priebežných platieb a preplatenia konečnej bilancie na strane druhej. Pokiaľ ide o preplatenie konečnej bilancie, odsek 1 tretí pododsek tohto článku stanovuje, že „sa musí vzťahovať na skutočne zaplatené výdavky. Tieto výdavky musia zodpovedať platbám vykonaným konečnými príjemcami a musia byť doložené zaplatenými faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty“.

42.

Platby preplatenia konečnej bilancie (ktoré požaduje v prejednávanej veci Eurocostruzioni) si teda vyžadujú predchádzajúce účtovné preukázanie výdavkov, ktoré príjemca pomoci skutočne zaplatil.

43.

Tá istá požiadavka je prevzatá v bode 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000, ktorý sa uplatňuje na činnosti spolufinancované zo štrukturálnych fondov, ktorého znenie som už uviedol a teraz ho pripomínam: „Všeobecne platí, že platby vykonané konečnými príjemcami deklarované v rámci priebežných platieb a záverečných platieb sú doložené zaplatenými prijatými faktúrami. Ak to nie je možné, platby sú doložené účtovnými dokladmi s rovnocennou preukaznou hodnotou.“

44.

Kontext, do ktorého patria tieto dve ustanovenia, ukazuje rovnakým smerom. Potvrdzuje to odôvodnenie 43 nariadenia č. 1260/1999, ( 20 ) ktoré podporuje reštriktívny výklad pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000.

46.

Cieľ riadnej správy finančných prostriedkov, ktorým sa riadi správa štrukturálnych fondov, ( 21 ) potvrdzuje tento výklad. Podľa článku 38 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999 členské štáty prevezmú zodpovednosť za finančnú kontrolu pomoci v prvom stupni a na tento účel prijmú opatrenia, medzi ktoré patria:

„c)

zabezpečovanie toho, že pomoc je riadená podľa všetkých platných pravidiel spoločenstva a že finančné prostriedky, ktoré dostali k dispozícii, sa používajú podľa zásad riadnej správy finančných prostriedkov;

d)

Ak príjemca nemôže predložiť faktúry preukazujúce výstavbu nehnuteľnosti z dôvodu, že práce vykonal sám, bez pomoci tretích strán – rozhodnutie o tejto nemožnosti prináleží príslušnému vnútroštátnemu súdu –, v každom prípade musí preukázať vynaložené výdavky prostredníctvom účtovných dokladov s rovnocennou dôkaznou hodnotou ako zaplatená faktúra. ( 23 )

50.

Neexistuje teda žiadna stredná cesta. Článok 32 nariadenia č. 1260/1999 a bod 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 nepripúšťajú iný spôsob dokladovania výdavkov ako zaplatenými faktúrami alebo, ak ich nie je možné predložiť, účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty. To platí aj v prípade, keď príjemca pomoci postavil budovu s použitím vlastného materiálu, prostriedkov a pracovnej sily.

51.

Inou otázkou je, či medzi účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty možno zaradiť konkrétne tie doklady, ktoré sú predmetom tohto sporu. Týchto dokladov sa týka tretia prejudiciálna otázka.

2. Druhá prejudiciálna otázka

55.

Súhlasím s Komisiou, že dokladovanie výdavkov z tohto dôvodu (teda vždy, keď nie je možné predložiť zaplatené faktúry) možno overiť prostredníctvom účtovných dokladov, ktoré povoľuje vnútroštátne právo členského štátu, ak sú spôsobilé poskytnúť pravdivý a hodnoverný obraz o skutočne vynaložených výdavkoch.

56.

Medzi tieto doklady patria napríklad:

–

účtovné záznamy preukazujúce použitie percentuálneho podielu nedeliteľných prevádzkových nákladov, vecných príspevkov alebo výdavkov na amortizáciu. ( 26 ) Tieto tri prvky nemožno fakturovať priamo na projekt a musia byť účtované nepriamo,

–

ak by sa rovnaká logika uplatnila na účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty, bolo by možné prijať ako také len tie doklady, ktoré obsahujú vyhlásenia tretích osôb. Tento pojem by sa preto stal „príliš úzkym a ťažko uplatniteľným“ na výdavky vynaložené developerom stavby, ktorý ju vykonáva vlastnými prostriedkami,

–

na vyriešenie tohto problému možno použiť bod [1.7] pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000, ktorý stanovuje dokladovanie vecných príspevkov, ( 28 )

–

vlastné prostriedky použité developerom stavby by tak mohli byť doložené podobne ako vecné príspevky za predpokladu, že ich hodnota bola potvrdená kvalifikovaným a nezávislým odborníkom alebo oprávneným úradným orgánom.

–

Komisia tiež nesúhlasí s výkladom, ktorý presadzuje talianska vláda, pretože by obmedzil možnosť považovať za „účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty“ na doklady, ktoré pochádzajú od tretích subjektov vykonávajúcich kontrolu s právomocami overenia, čo predstavuje neodôvodnené obmedzenie.

59.

Osobne sa domnievam, že výklad navrhovaný talianskou vládou robí režim dokladovania stanovený v bode 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 príliš flexibilným. Z rovnakého dôvodu nepoužíva na uplatnenie spornej výnimky reštriktívne hermeneutické kritériá, ale extenzívne.

60.

Ako som už uviedol, možnosť dokladovania prostredníctvom „účtovných dokladov rovnocennej dôkaznej hodnoty“ je výnimkou, ktorú možno použiť len vtedy, keď nie je možné predložiť riadne zaplatené faktúry. Výklad, ktorý navrhuje talianska vláda, nie je v súlade s článkom 32 nariadenia č. 1260/1999 a bodom 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000.

3. Tretia prejudiciálna otázka

64.

Vnútroštátny súd sa pýta, či nariadenie č. 1685/2000 bráni vnútroštátnej a regionálnej právnej úprave, ako aj následným správnym opatreniam, ktoré v prípade financovania poskytnutého príjemcovi na účely stavby budovy s použitím vlastného materiálu, prostriedkov a pracovnej sily stanovujú systém kontroly výdavkov pozostávajúci z:

–

predbežného vyčíslenia prác na základe regionálneho cenníka týkajúceho sa verejných prác a v prípade položiek, ktoré v ňom nie sú uvedené, platné trhové ceny odhadnuté projektantom,

–

66.

S výhradou posúdenia, ktoré vykonal vnútroštátny súd, sa zdá, že spôsob kontroly výdavkov, ktorý opisuje vo svojej tretej prejudiciálnej otázke, nevyplýva ani tak priamo z vnútroštátneho alebo regionálneho zákona, ale z rozhodnutia o poskytnutí príspevku. ( 29 )

67.

Problémom pri určení, či je tento systém v súlade s nariadením č. 1685/2000, je poznať presný obsah dvoch dokumentov (a to „stavebného denníka a účtovného záznamu“) ( 30 ), ktoré sa vyžadujú na dokladovanie stavebných nákladov, ak ich znáša príjemca, ktorý používa vlastné prostriedky.

68.

Na prvý pohľad môžem súhlasiť s Komisiou a regiónom Kalábria, že tieto dva dokumenty samy osebe nemajú rovnakú dôkaznú hodnotu ako faktúra.

72.

Pokiaľ ide o overenie vykonaných prác kolaudačnou komisiou vymenovanou regionálnym orgánom len na základe vopred pripraveného cenníka, nepovažujem to za vhodnú metódu na overenie toho, či v konkrétnom prípade vynaložené výdavky skutočne zodpovedajú výdavkom, ktoré sú v tomto cenníku uvedené ako abstraktné parametre výpočtu.

b) Konkrétne dokladovanie výdavkov, ktoré znáša Eurocostruzioni

73.

Zdá sa, že vnútroštátny súd uznáva, že financované práce (hotel v Rossano) boli skutočne vykonané spoločnosťou Eurocostruzioni v súlade so schváleným projektom a že boli v súlade s týmto projektom z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska. Vylučuje preto, že pri realizácii projektu spolufinancovaného zo štrukturálnych fondov došlo k nedostatočnej realizácii alebo podvodu.

74.

Ak by vystavenie riadne zaplatených faktúr nebolo možné, uplatnenie článku 32 nariadenia č. 1260/1999 a bodu 2.1 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 by výnimočne pripustilo doloženie výdavkov účtovnými dokladmi, ktoré majú rovnakú dôkaznú hodnotu ako tieto faktúry. ( 32 )

78.

Najmä doklady, ktoré obsahujú overenie a kontrolu prác, ktoré vykonala kolaudačná komisia vymenovaná regionálnym orgánom, ako som už uviedol, by hodnoverným a dostatočným spôsobom neodôvodňovali vynaložené výdavky, ak by sa obmedzili na uplatnenie odhadov podľa štandardného cenníka, ktoré nemajú priamy a objektívny vzťah k týmto výdavkom, ale skôr k abstraktným parametrom.

79.

Tieto dokumenty preto samy osebe neposkytujú pravdivý a hodnoverný obraz o skutočne vykonaných činnostiach, neodrážajú pridanú hodnotu, ktorou podnik prispel k projektu, ani nevylučujú možnosť duplicity.

80.

vo všeobecnosti pripúšťajú doloženie výdavkov riadne zaplatenými faktúrami, a výnimočne, ak ich nie je možné predložiť, účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, a to aj v prípade, keď príjemca postavil budovu s použitím vlastného materiálu, prostriedkov a pracovnej sily;

b)

pojem „účtovné doklady rovnocennej dôkaznej hodnoty“ zahŕňa doklady, ktoré ako také pripúšťa vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom sa práce vykonávajú, ak sú spôsobilé poskytnúť pravdivý a hodnoverný obraz o skutočne vynaložených výdavkoch;

c)

za účtovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou ako riadne zaplatené faktúry nemožno považovať doklady, ktoré obsahujú len stavebný denník a samotné účtovné záznamy, pokiaľ neumožňujú spoľahlivo a podrobne určiť výdavky vyplatené na mzdy svojich pracovníkov alebo stavebný materiál, okrem iných podobných nákladových položiek, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu;

d)

( 5 ) Legge regionale 2 maggio 2001, n. 7. Disposizioni per la formazione del bilancio annuale 2001 e pluriennale 2001/2003 della Regione Calabria (Legge finanziaria).

( 6 ) Nariadenie Komisie z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom ( Ú. v. ES L 10, 2001, s. 33 ; Mim. vyd. 08/002, s. 141).

( 7 ) Treba rozumieť tie práce, ktoré vykonal on sám.

( 8 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania, bod 3.6.

( 9 ) Tamže.

( 10 ) Článok 2 s názvom „Postup a príslušná právna úprava“ tejto výzvy konkrétne odkazoval na nariadenia č. 1260/1999 a 1685/2000.

( 16 ) Článok 30 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999. Podľa odôvodnenia 41 tohto nariadenia: „v súlade so zásadou subsidiarity, ak neexistujú žiadne predpisy spoločenstva, spravujú sa uplatniteľné výdavky predpismi príslušného štátu, hoci ak sú zreteľne potrebné pre jednotné a spravodlivé vykonávanie štrukturálnych fondov v rámci spoločenstva, môžu byť stanovené Komisiou“.

( 17 ) Jeho odôvodnenie 5 uvádza: „… aby v rámci Spoločenstva bolo možné zaručiť jednotné a nestranné zavádzanie štrukturálnych fondov, Komisia považuje za potrebné prijať spoločný súbor pravidiel o uplatniteľnosti výdavkov pre určité typy operácií…. Prijatie takýchto pravidiel by v určitých prípadoch, ktoré by mali byť definované, nemalo brániť členským štátom v uplatňovaní prísnejších vnútroštátnych ustanovení“.

( 18 ) Bod 28 jej písomných pripomienok.

( 19 ) Článok 32 ods. 2 stanovuje, že pri prvom vyhradení prostriedkov Komisia prevedie platbu na účet platobného orgánu, ktorá predstavuje 7 % z príspevku z fondov na príslušnú pomoc. Je logické, že vyplatenie tejto platby na účet je povolené bez toho, aby sa vyžadovalo akékoľvek predchádzajúce účtovné preukázanie výdavkov zo strany príjemcu. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia ( C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03 , EU:C:2005:714 , ďalej len „rozsudok Taliansko/Komisia“), body 47 až 49.

( 20 )

( 21 ) Pozri odôvodnenia 35 a 43 nariadenia č. 1260/1999.

„Bod č. 4: …Spresnenie pojmu skutočné náklady

…

3. ‚Účtovný doklad rovnocennej dôkaznej hodnoty‘ znamená akýkoľvek doklad predložený na preukázanie toho, že účtovný záznam poskytuje pravdivý a hodnoverný obraz o skutočnosti a je v súlade s platnými účtovnými predpismi v prípade, že vystavenie faktúry nie je v súlade s vnútroštátnymi daňovými a účtovnými predpismi.

…“

( 26 ) Pozri v nariadení č. 1303/2013 článok 68 týkajúci sa dokladovania nepriamych nákladov, ako aj článok 69 týkajúci sa dokladovania vecných príspevkov vo forme poskytnutia prác, tovarov, služieb, pozemkov a nehnuteľností, v prípade ktorých nebola vykonaná žiadna platba v hotovosti doložená faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, ako aj odpisov.

( 27 ) Podľa bodu 1.8 pravidla č. 1 prílohy k nariadeniu č. 1685/2000 „prevádzkové náklady sú uplatniteľnými výdavkami za predpokladu, že sa zakladajú na skutočných nákladoch týkajúcich sa vykonávania činnosti spolufinancovanej štrukturálnymi fondmi a sú podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy proporcionálne na činnosť vyčlenené“.

f) sú dodržané ustanovenia pravidiel 4, 5 a 6, ak sa uplatňujú“.

( 29 ) Vyplýva to z bodu 3.6 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

( 30 ) V talianskom origináli „libretto delle misure“ a „registro della contabilità“.

( 31 ) Odvolací súd to zrejme uviedol v rozsudku z 27. októbra 2014.

( ) Odkazujem na body 69 až 71 vyššie.