C-34/21

62021CC0034

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 22. septembra 2022 ( 1 )

Vec C‑34/21

Hauptpersonalrat der Lehrerinnen und Lehrer beim Hessischen Kultusministerium

2.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania dáva Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa po prvýkrát, pokiaľ sa nemýlim, k článku 88 GDPR. Podľa tohto ustanovenia môžu členské štáty prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd stanoviť konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním.

I. Právny rámec

A.

Právo Únie. GDPR

3.

S cieľom zabezpečiť konzistentnú a vysokú úroveň ochrany fyzických osôb a odstrániť prekážky tokov osobných údajov v rámci Únie, úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní týchto údajov by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch. Konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by sa malo zabezpečiť v rámci celej Únie. Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na účely dodržania zákonnej povinnosti, plnenia úloh realizovaných vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne predpisy, ktorými by sa spresnilo uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení. …

…

(45)

…“

4.

Článok 5 GDPR s názvom „Zásady spracúvania osobných údajov“ stanovuje:

„1. Osobné údaje musia byť:

a)

spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe (‚zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť‘);

e)

uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, pokiaľ sa budú spracúvať výlučne na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely v súlade s článkom 89 ods. 1 za predpokladu prijatia primeraných technických a organizačných opatrení vyžadovaných týmto nariadením na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb (‚minimalizácia uchovávania‘);

f)

spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov, vrátane ochrany pred neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním a náhodnou stratou, zničením alebo poškodením, a to prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení (‚integrita a dôvernosť‘).

2. Prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento súlad preukázať (‚zodpovednosť‘).“

5.

c)

spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;

…

e)

spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

f)

b)

v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa.

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Uvedený právny základ môže obsahovať osobitné ustanovenia na prispôsobenie uplatňovania pravidiel tohto nariadenia, vrátane: všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účely, na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX. Právo Únie alebo právo členského štátu musí spĺňať cieľ verejného záujmu a byť primerané sledovanému oprávnenému cieľu.

4. Ak spracúvanie na iné účely ako na účely, na ktoré boli osobné údaje získavané, nie je založené na súhlase dotknutej osoby alebo na práve Únie alebo práve členského štátu, ktoré predstavuje potrebné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti na ochranu cieľov uvedených v článku 23 ods. 1, prevádzkovateľ na zistenie toho, či je spracúvanie na iný účel zlučiteľné s účelom, na ktorý boli osobné údaje pôvodne získané, okrem iného zohľadní:

a)

akékoľvek prepojenie medzi účelmi, na ktoré sa osobné údaje získali, a účelmi zamýšľaného ďalšieho spracúvania;

e)

existenciu primeraných záruk, ktoré môžu zahŕňať šifrovanie alebo pseudonymizáciu.“

6.

Článok 88 GDPR s názvom „Spracúvanie v súvislosti so zamestnaním“ stanovuje:

„1. Členské štáty môžu prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd stanoviť konkrétnejšie pravidlá na zabezpečenie ochrany práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním, najmä na účely prijatia do zamestnania, plnenia pracovnej zmluvy vrátane plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv, ďalej na účely riadenia, plánovania a organizácie práce, rovnosti a rozmanitosti na pracovisku, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany majetku zamestnávateľa alebo zákazníka, ako aj na účely uplatňovania a využívania práv a výhod súvisiacich so zamestnaním na individuálnom alebo kolektívnom základe, a na účely ukončenia pracovného pomeru.

2. Uvedené pravidlá zahŕňajú vhodné a osobitné opatrenia na zaistenie ľudskej dôstojnosti, oprávnených záujmov a základných práv dotknutej osoby s osobitným zameraním na transparentnosť spracúvania, prenos osobných údajov v rámci skupiny podnikov alebo podnikov zapojených do spoločnej hospodárskej činnosti a systémy monitorovania na pracovisku.

„1. Osobné údaje zamestnancov sa smú spracúvať na účely pracovného pomeru, ak je to potrebné na rozhodnutie o vzniku pracovného pomeru alebo po vzniku pracovného pomeru na jeho vykonávanie, ukončenie alebo zrušenie, ako aj na uskutočňovanie interných služobných plánovacích, organizačných, sociálnych a personálnych opatrení. To platí aj na účely výkonu alebo plnenia práv a povinností týkajúcich sa zastupovania záujmov zamestnancov, ktoré vyplývajú zo zákona alebo z kolektívnej zmluvy, podnikovej alebo služobnej dohody (kolektívnej dohody).

…

4. Spracúvanie osobných údajov vrátane osobitných kategórií osobných údajov zamestnancov na účely pracovného pomeru je prípustné na základe kolektívnych dohôd. Strany dohody pritom musia dodržiavať článok 88 ods. 2 [GDPR].

(5) Prevádzkovateľ musí prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dodržané najmä zásady spracúvania osobných údajov uvedené v článku 5 [GDPR].

…

8. Zamestnancami v zmysle tohto zákona sú:

V § 86 ods. 4 sa uvádza:

„Zamestnávateľ smie získavať osobné údaje o uchádzačkách, uchádzačoch, úradníčkach a úradníkoch, ako aj bývalých úradníčkach a úradníkoch, len pokiaľ je to potrebné na vznik, vykonávanie, ukončenie alebo zrušenie služobného pomeru alebo na uskutočňovanie organizačných, personálnych a sociálnych opatrení, najmä aj na účely personálneho plánovania a prideľovania práce alebo ak to dovoľuje právny predpis alebo kolektívna zmluva týkajúca sa verejnej služby…“

II. Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky

9.

Verwaltungsgericht Wiesbaden (Správny súd Wiesbaden, Nemecko), ktorý pôvodne podal tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, neposkytol podrobný opis skutkového stavu sporu, napadnutých ustanovení ( 6 ) ani priebehu konania, ale sústredil sa na vyslovenie svojich pochybností o právnych aspektoch.

10.

každé spracúvanie údajov zamestnancov, ktoré prekračuje rámec úplne nevyhnutného podľa pracovnej zmluvy, sa musí vykonať po zvážení záujmov, ktoré prekračuje rámec samotnej nevyhnutnosti, ktorá nie je stanovená vo vnútroštátnom práve.

12.

Vnútroštátny súd uvádza, že nesúhlasí s judikatúrou Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko) týkajúcou sa zlučiteľnosti spolkového ekvivalentu § 23 ods. 1 prvej vety HDSIG ( 7 ) s článkom 88 GDPR.

13.

Vnútroštátny súd sa naopak domnieva, že:

–

Za týchto okolností tento súd kladie Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 88 ods. 1 [GDPR] vykladať v tom zmysle, že právny predpis musí na to, aby bol konkrétnejším pravidlom na zabezpečenie ochrany práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním v zmysle uvedeného článku 88 ods. 1 [GDPR], spĺňať požiadavky kladené na také pravidlá podľa článku 88 ods. 2 [GDPR]?

2.

Ak vnútroštátny predpis zjavne nespĺňa požiadavky podľa článku 88 ods. 2 [GDPR], možno ho napriek tomu ešte uplatniť?“

III. Konanie na Súdnom dvore

18.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 30. júna 2022, sa zúčastnili výbor pedagogických zamestnancov, Ministerstvo školstva a kultúry spolkovej krajiny Hesensko, nemecká vláda a Komisia.

IV. Analýza

A.

Prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania

19.

Žiadna z týchto okolností nie je prítomná v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom prevláda prezumpcia relevantnosti. ( 10 ) Predpoklad, na ktorom je založený, je, že nie všetci učitelia nevyhnutne súhlasia so spracúvaním svojich osobných údajov, a tak pretrváva záujem určiť súlad pravidla, ( 11 ) ktoré by bolo základom na takéto spracúvanie bez súhlasu dotknutej osoby, s právom Únie.

23.

Prejudiciálna otázka sa obmedzuje práve na určenie toho, či právna úprava, ktorá by poskytovala základ na spracúvanie osobných údajov učiteľov bez ich súhlasu, spĺňa alebo nespĺňa požiadavky článku 88 ods. 1 a 2 GDPR. Dostatočná súvislosť medzi sporom a ustanoveniami práva Únie, ktorých výklad sa požaduje, je teda nepopierateľná.

B.

O veci samej

1. Úvodné poznámky

27.

Medzi oboma odsekmi článku 88 GDPR teda existuje zjavná súvislosť: druhý odsek záväzným spôsobom ( 12 ) spresňuje obsah konkrétnejších pravidiel, ktoré môžu členské štáty prijať v súvislosti so zamestnaním na základe prvého odseku.

28.

Odpoveď na túto prejudiciálnu otázku teda nepredstavuje veľké ťažkosti: článok 88 GDPR sa musí vykladať v tom zmysle, že právny predpis, ktorý má predstavovať „konkrétnejšie pravidlo“ v zmysle jeho odseku 1, „musí spĺňať požiadavky“ – slovami vnútroštátneho súdu – odseku 2.

29.

Je nepravdepodobné, že by vnútroštátny súd potreboval pomoc Súdneho dvora, aby dospel k tomuto záveru. Z tohto dôvodu by sa zrejme mal skutočný význam prvej prejudiciálnej otázky posudzovať s ohľadom na druhú prejudiciálnu otázku. V druhom prípade je otázkou, či možno ešte uplatniť vnútroštátny predpis, ktorý „nespĺňa požiadavky podľa článku 88 ods. 2“ GDPR ( 13 ).

Vnútroštátny súd vychádza z toho, že pokiaľ ide o vnútroštátne predpisy o ochrane údajov, učitelia zastúpení vo výbore pedagogických zamestnancov a Ministerstvo školstva a kultúry spolkovej krajiny Hesensko sú v pracovnoprávnom vzťahu.

33.

Tento predpoklad je v súlade s HDSIG, ktorý pri úprave spracúvania osobných údajov zamestnancov považuje úradníkov podliehajúcich HBG, medzi ktorých patria učitelia, za zamestnancov v zmysle tohto zákona.

34.

Vnútroštátny súd preto v žiadnom prípade nepochybuje o uplatniteľnosti článku 88 GDPR na zamestnancov spolkovej krajiny, ktorí vykonávajú pedagogickú verejnú službu.

35.

Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa pracovnoprávneho vzťahu ( 14 ) a pojmu pracovníci v súvislosti s voľným pohybom týchto pracovníkov a neuplatniteľnosťou bývalého článku 39 ods. 4 Zmluvy o ES (teraz článok 45 ods. 4 ZFEÚ) na zamestnanie vo verejnej správe môže analogicky inšpirovať riešenie, ktoré navrhujem.

39.

Podľa tejto judikatúry, ktorá zdôrazňuje funkčný aspekt vykonávanej úlohy:

–

pojem verejná správa musí mať na tento účel jednotný výklad a uplatnenie v celej Európskej únii a nie je preto možné ho ponechať na uvážení členských štátov,

–

42.

Ako zdôraznil generálny advokát Bobek vo veci Fashion ID, ( 17 ) nahradenie smernice 95/46/ES ( 18 ) prostredníctvom GDPR prinieslo predovšetkým zásadnú zmenu povahy právneho nástroja, ktorý upravuje ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.

43.

Týmto nástrojom už nie je smernica (teda predpis, ktorý ukladá povinnosť dosiahnuť výsledok, pričom výber formy a prostriedkov ponecháva na vnútroštátne orgány), ale nariadenie. Nariadenie, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v každom členskom štáte, v zásade neumožňuje, pokiaľ to nie je výslovne povolené, aby vnútroštátne predpisy začlenili (alebo reprodukovali) jeho obsah. ( 19 )

44.

Hoci GDPR prekročilo rámec harmonizácie, ktorú sledovala smernica 95/46, ( 20 ) univerzálnosť oblastí ľudskej činnosti, v ktorých vznikajú osobné údaje a ktorých spracúvanie treba chrániť ( 21 ), viedla normotvorcu k tomu, že povolil členským štátom:

46.

To vysvetľuje, prečo GDPR dáva členským štátom možnosť stanoviť dodatočné prísnejšie alebo odchylné vnútroštátne pravidlá. Štáty disponujú mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob uplatňovania týchto ustanovení („ustanovenia o otvorení“). ( 25 )

47.

Relatívne rozšírenie tohto typu ustanovení narušilo úplnú harmonizáciu ochrany osobných údajov. ( 26 ) Ako uznala Komisia, skutočnosť, že GDPR ukladá členským štátom povinnosť prijať právne predpisy v niektorých oblastiach, zatiaľ čo v iných oblastiach im dáva možnosť špecifikovať svoje pravidlá, viedla k „určitej miere fragmentácie, ktorá je spôsobená najmä rozsiahlym používaním voliteľných delegačných ustanovení“ ( 27 ).

48.

Ustanovenie, o ktoré konkrétne ide v tejto veci, je článok 88 ods. 1 GDPR. Je však potrebné stručne preskúmať jeho vzťah k článku 6 ods. 1 písm. b) a e) tohto nariadenia, čo sa urobilo na pojednávaní.

K tomuto súboru zásad a pravidiel možno pridať „špecifickejšie ustanovenia“, ktoré prijali (alebo zachovali) členské štáty, aby v súlade s článkom 6 ods. 2 GDPR „prispôsobi[li] uplatňovanie pravidiel“ GDPR dvom konkrétnym spracúvaniam, ak sú nevyhnutné na:

–

splnenie zákonnej povinnosti [článok 6 ods. 1 písm. c)],

–

splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci [článok 6 ods. 1 písm. e)]. ( 29 )

52.

55.

Spracúvanie týchto osobných údajov sa môže uskutočniť najmä na účely:

–

prijatia do zamestnania, plnenia pracovnej zmluvy, ( 30 ) riadenia, plánovania a organizácie práce, rovnosti a rozmanitosti na pracovisku, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany majetku zamestnávateľa alebo zákazníka,

–

uplatňovania a využívania práv a výhod súvisiacich so zamestnaním na individuálnom alebo kolektívnom základe a

–

článok 88 ods. 1 GDPR naproti tomu umožňuje členským štátom stanoviť konkrétnejšie pravidlá týkajúce sa záruk . Ide teda o intenzívnejšiu činnosť v oblasti tvorby právnych predpisov, o ktorú nejde v prípade, ak ide len o prispôsobenie alebo zladenie uplatňovania ustanovení GDPR, ktorých obsah a rozsah pôsobnosti treba považovať za konečný. ( 31 )

4. Článok 23 HDSIG vo vzťahu k GDPR

57.

V súlade s požiadavkou článku 88 ods. 3 GDPR Spolková republika Nemecko oznámila Komisii, že medzi ustanoveniami právnych predpisov, ktoré tento členský štát prijal na základe článku 88 ods. 1 GDPR, sa nachádza § 23 HDSIG.

58.

na uskutočňovanie interných služobných plánovacích, organizačných, sociálnych a personálnych opatrení.

60.

Prísne vzaté, obe ustanovenia podmieňujú spracúvanie osobných údajov zamestnancov samotnou skutočnosťou, že je potrebné na určité účely.

61.

Nejde teda o veľmi odlišné ustanovenie od ustanovenia článku 6 ods. 1 písm. b) GDPR („spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď… je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy“) ( 32 ).

62.

Trvám na tom, že § 23 HDSIG nepredstavuje „špecifickejšie ustanovenie“, ale umožňuje len spracúvanie údajov zamestnancov, ak je to nevyhnutné. Neupresňuje podmienky a spôsoby tohto prípadného spracúvania.

66.

Nemecká vláda v rozpore s týmto stanoviskom tvrdí, že by bolo „nemožné a neuskutočniteľné“ podrobne zohľadniť rôznorodosť spracúvania údajov v súvislosti so zamestnaním. Podľa jej názoru by mal postačovať právny predpis, ktorý by bol základom na spracúvania, ktoré si nevyžadujú konkrétnejší právny základ. ( 35 )

67.

Vzhľadom na už vyššie uvedené stačí odpovedať, že nech je táto úloha akokoľvek náročná, článok 88 ods. 3 GDPR je taxatívny tým, že stanovuje, že členské štáty oznámia Komisii „ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijm[ú] podľa odseku 1“ tohto článku. To znamená, že nie (základné) ustanovenia, na ktorých sú založené ustanovenia, ktoré stanovujú konkrétnejšie pravidlá, ale práve tieto konkrétnejšie pravidlá. Oznámenie sa musí vykonať individuálne a výslovne. ( 36 )

68.

Keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania sa obmedzuje na preskúmanie právnych predpisov a nie kolektívnych dohôd, nebudem sa venovať týmto kolektívnym dohodám, ( 37 ) ale len právnym predpisom.

72.

Pokiaľ ide o tieto predpisy, vnútroštátny zákonodarca sa nemôže obmedziť na to, že stanoví, ako to robí § 23 ods. 5 HDSIG, že prevádzkovateľ prijme vhodné opatrenia, aby boli dodržané „zásady spracúvania osobných údajov uvedené v článku 5“ GDPR. Toto ustanovenie je nadbytočné, pretože každé spracúvanie údajov musí v zásade a prinajmenšom spĺňať podmienky článku 5 GDPR.

73.

Článok 88 ods. 2 GDPR sa týka stanovenia opatrení, ktoré v oblasti záruk zabezpečia náležitú zhodu s osobitnou povahou opatrení prijatých na základe článku 88 ods. 1 GDPR. V konečnom dôsledku je cieľom, aby osobitosť povolená týmto posledným uvedeným ustanovením bola v prípade potreby náležite zosúladená s príslušnou osobitnou povahou jeho záruk.

74.

77.

Otázka spočíva v tom, či pravidlá schválené členskými štátmi na základe ustanovenia o otvorení podľa článku 88 ods. 1 GDPR, ktoré nespĺňajú požiadavky jeho článku 88 ods. 2, možno uplatniť na základe iných ustanovení GDPR.

78.

Odpoveď, ktorej predpokladom je, že § 23 HDSIG neobsahuje žiadne „konkrétnejšie pravidlo“ v zmysle článku 88 GDPR, ( 38 ) môže mať dvojaký význam:

–

§ 23 HDSIG sa stáva irelevantným alebo nadbytočným, keďže ako taký neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré by zaručovali právo zamestnancov na ochranu ich osobných údajov v súvislosti so zamestnaním,

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Správny súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), takto:

Článok 88 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), sa má vykladať v tom zmysle, že:

právny predpis prijatý členským štátom predstavuje konkrétnejšie pravidlo na zabezpečenie ochrany práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním len vtedy, ak spĺňa požiadavky stanovené v článku 88 ods. 2 nariadenia 2016/679,

ak tento právny predpis nespĺňa požiadavky stanovené v článku 88 ods. 2 nariadenia 2016/679, v prípade potreby sa uplatní len v rozsahu, v akom môže mať oporu v iných ustanoveniach tohto nariadenia alebo vnútroštátnych pravidlách týkajúcich sa prispôsobenia uvedených v článku 6 ods. 2 nariadenia.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Je nesporné, že táto forma šírenia zahŕňa osobné údaje, ktoré sú predmetom spracúvania.

( 6 ) V odpovedi na otázky Súdneho dvora Hauptpersonalrat der Lehrerinnen und Lehrer beim Hessischen Kultusministerium (Hlavný výbor pedagogických zamestnancov Ministerstva školstva a kultúry spolkovej krajiny Hesensko; ďalej len „výbor pedagogických zamestnancov“) vysvetlil, že jeho žaloba podaná 2. decembra 2020 smerovala proti dvom rozhodnutiam tohto ministerstva, ktoré obsahovali údaje týkajúce sa „organizačných a právnych podmienok pre začiatok školského roka 2020 – 2021“ (z 23. júla 2020) a „používania digitálnych prostriedkov v rámci školského života“ (z 20. augusta 2020). Dodáva, že týmto posledným opatrením ministerstvo nepovažovalo za potrebné získať súhlas učiteľov s prenosom ich výučby prostredníctvom videokonferencie v reálnom čase žiakom, ktorí sa nemuseli zúčastniť vyučovania v triedach, keďže do právomoci vedenia školy patrilo organizovanie výučby. Spracúvanie údajov potrebných na tento účel by podľa tohto ministerstva mohlo byť založené na § 23 HDSIG.

( 7 ) Ustanovenie § 26 ods. 1 prvá veta Bundesdatenschutzgesetz (spolkový zákon o ochrane údajov) zodpovedá § 23 ods. 1 prvej vete HDSIG.

( 8 ) Dňa 29. novembra 2021 Verwaltungsgericht Wiesbaden (Správny súd Wiesbaden) informoval Súdny dvor, že z dôvodu zmien vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti miestnej príslušnosti sa vzdáva príslušnosti v prospech Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Správny súd Frankfurt nad Mohanom). Tento súd listom doručeným 21. februára 2022 oznámil Súdnemu dvoru novú spisovú značku sporu, pričom uviedol, že preberá návrh na začatie prejudiciálneho konania ako svoj vlastný.

( 15 ) Pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Colegio de Oficiales de la Marina Mercante Española ( C‑405/01 , EU:C:2003:515 , body 38 a 39 ) vo vzťahu k zodpovedajúcemu ustanoveniu Zmluvy o ES.

( 16 ) Pokiaľ ide o vzťah medzi vzdelávacími činnosťami a výkonom verejnej moci, pozri rozsudok z 15. marca 1988, Komisia/Grécko ( 147/86 , EU:C:1988:150 ).

( 17 ) Návrhy generálneho advokáta prednesené 19. decembra 2018 ( C‑40/17 , EU:C:2018:1039 , bod 47 ).

( 18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

( 19 ) Súdny dvor veľmi skoro zdôraznil, že pripustenie tejto možnosti by viedlo k „nejasnostiam, pokiaľ ide o právnu povahu uplatniteľných ustanovení, ako aj o čas nadobudnutia ich účinnosti“ [rozsudok zo 7. februára 1973, Komisia/Taliansko ( 39/72 , EU:C:1973:13 , bod 17 )], a mohlo by brániť priamemu účinku nariadenia a zakryť pred jednotlivcami komunitárnu povahu tejto právnej normy [rozsudok z 10. októbra 1973, Variola ( 34/73 , EU:C:1973:101 , body 10 a 11 )].

( 20 ) V tomto zmysle pozri rozsudok zo 6. novembra 2003, Lindqvist ( C‑101/01 , EU:C:2003:596 , bod 96 ).

( 27 ) „Ochrana údajov ako pilier posilnenia postavenia občanov a prístupu EÚ k digitálnej transformácii – dva roky uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov“, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, COM(2020) 264 final, s. 8. Voliteľných delegačných ustanovení členských štátov je celkovo pätnásť, ako sa uvádza v prílohe k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý je súčasťou tohto oznámenia [SWD(2020) 115 final].

( 28 ) Zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť; obmedzenie účelu; minimalizácia; správnosť; minimalizácia uchovávania; integrita a dôvernosť; zodpovednosť.

( 29 ) Podľa môjho názoru „nevyhnutnosť“ uvedená v tomto ustanovení sa týka podmienok, ktoré sú bežne spojené s plnením právnych povinností, ktoré uvádza. Tento problém nesúvisí s „nevyhnutnosťou“, ktorá za mimoriadnych okolností môže odôvodniť použitie naliehavých alebo mimoriadnych právnych predpisov.

( 30 ) Zahŕňa „plneni[e] povinností vyplývajúcich z právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv“.

( 31 ) Ako uvádza nemecká vláda vo svojej odpovedi na otázky Súdneho dvora, z genézy článku 6 ods. 2 a 3 a článku 88 GDPR vyplýva, že „autonómia“ druhého z týchto ustanovení vo vzťahu k prvému ustanoveniu je výslovne určená na úpravu ochrany údajov zamestnancov ako „osobitného prípadu“.

( 32 ) Podľa vnútroštátneho súdu by toto ustanovenie bolo uplatniteľné v rámci pracovného pomeru, o aký ide v tomto spore.

( 37 ) Ustanovenie § 23 ods. 4 HDSIG umožňuje spracúvanie osobných údajov zamestnancov na základe kolektívnych dohôd, pričom v tejto súvislosti sú strany dohody povinné dodržiavať článok 88 ods. 2 GDPR. Nemecký zákonodarca tak využíva možnosť, ktorú poskytuje článok 88 ods. 1 GDPR, pokiaľ ide o kolektívne dohody. Ako uznáva HDSIG, tieto tiež musia byť v súlade s ustanovením článku 88 ods. 2 GDPR, pokiaľ ide o stanovenie vhodných a osobitných opatrení týkajúcich sa záruk.

( ) To isté platí pre § 79a Betriebsverfassungsgesetz (zákon o organizácii podnikov, BGBl. I, s. 2518), ktorý nadobudol účinnosť po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania, na ktorý sa odvoláva nemecká vláda vo svojej odpovedi na otázky Súdneho dvora; ustanovenie, ktoré sa obmedzuje na uloženie povinnosti výborom zamestnancov dodržiavať ustanovenia týkajúce sa ochrany údajov, vrátane samotného GDPR.