C-61/21

proti

Ministre de la Transition écologique,

Premier ministre

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative d’appel de Versailles (Odvolací správny súd Versailles, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2008/50/ES – Kvalita okolitého ovzdušia – Limitné hodnoty pre ochranu ľudského zdravia – Prekročenie – Plány kvality ovzdušia – Zodpovednosť štátu – Právo jednotlivca žiadať o náhradu škody za poškodenie zdravia, ktoré vyplynulo z porušenia práva Únie – Závažné porušenie – Priama príčinná súvislosť – Okamih posúdenia porušenia“

I. Úvod

Právna úprava kvality ovzdušia bola v čase relevantnom pre konanie vo veci samej upravená najskôr smernicami 96/62 ( 7 ) a 1999/30 ( 8 ), ktoré boli s účinnosťou od 11. júna 2010 nahradené smernicou 2008/50.

A. Smernica 96/62

4.

Podľa článku 1 prvej zarážky smernice 96/62 bolo cieľom tejto smernice definovať základné princípy spoločnej stratégie pre „definovanie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia v Spoločenstve navrhované na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok“. Vyššie uvedené vyplýva aj z odôvodnenia 2.

5.

Článok 2 bod 5 smernice 96/62 definoval pojem „limitná hodnota“ ako „úroveň stanovenú [založenú – neoficiálny preklad ] na vedeckých znalostiach, s cieľom zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie ako celku, ktorá sa dosiahne v danom čase a nie je už viac presahovaná“.

b)

nebudú porušovať právne predpisy spoločenstva o ochrane, bezpečnosti a zdraví pracujúcich pri prác;

c)

nebudú mať žiadny podstatne negatívny vplyv na životné prostredie iných členských štátov.

3. Členské štáty zostavia akčné plány označujúce opatrenia, ktoré je potrebné zaviesť v krátkom čase tam, kde je riziko prekročenia limitných hodnôt a/alebo výstražných prahov, s cieľom zníženia tohoto rizika a limitovania trvania takýchto prípadov. Takéto plány môžu, od prípadu k prípadu, ustanoviť opatrenia na kontrolu a tam, kde je to nevyhnutné, prerušenie činností, vrátane premávky motorových vozidiel, ktorá prispieva k prekračovaniu limitných hodnôt.“

7.

4. V zónach a aglomeráciách uvedených v odseku 1, kde úroveň jedného alebo viacerých znečisťujúcich látok je vyššia ako limitná hodnota, členské štáty zabezpečia integrovaný plán, ktorý sa vzťahuje na všetky príslušné znečisťujúce látky.

5. …“

8.

Podľa odôvodnenia 12 smernice 96/62 slúžilo aj toto ustanovenie ochrane ľudského zdravia a životného prostredia ako celku.

9.

Článok 11 ods. 1 písm. a) bod iii smernice 96/62 stanovuje lehotu pre predloženie plánov podľa článku 8:

Lokalizácia nadmerného znečistenia

–

región

–

miesto (mapa)

–

odhad znečisteného prostredia (km 2 ) a počtu obyvateľstva vystaveného znečisteniu

–

vhodné klimatické údaje

–

príslušné údaje o topografii

–

–

koncentrácie merané od začiatku projektu

–

technika použitá na meranie

5.

Zdroj znečistenia

6.

Analýza situácie

–

detaily tých faktorov, ktoré sú zodpovedné za prekročenie noriem (doprava, vrátane cezhraničnej dopravy, proces tvorby, formovania)

–

detaily možných spôsobov ako zlepšiť kvalitu ovzdušia

8.

Podklady tých opatrení alebo projektov prijatých s cieľom na redukovanie znečistenia po nadobudnutí účinnosti tejto smernice

–

výpis a popis všetkých kritérií ustanovených v projekte

–

časový rozvrh vykonania

11.

Smernica 1999/30 stanovovala potrebné limitné hodnoty oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší. Článok 1 potvrdzuje, že táto právna úprava má za cieľ vyhýbať sa, predchádzať a znižovať škodlivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok.

12.

Pre oxid dusičitý platili limitné hodnoty na ochranu ľudského zdravia podľa časti I článku 4 prílohy II k smernici 1999/30 s účinnosťou od 1. januára 2010. Po prvé hodinová limitná hodnota 200 μg/m 3 oxidu dusičitého nesmela byť prekročená viac ako 18x za kalendárny rok. Po druhé ročná limitná hodnota bola stanovená na 40 μg/m 3 .

13.

Naopak pre tuhé znečisťujúce látky (PM 10 ) platili limitné hodnoty na ochranu ľudského zdravia podľa článku 5 a časti I fázy I prílohy III k smernici 1999/30 už od 1. januára 2005. 24‑hodinová limitná hodnota na ochranu ľudského zdravia v objeme 50 μg/m 3 PM 10 nesmela byť prekročená viac ako 35x za kalendárny rok. Ročná limitná hodnota bola stanovená na 40 μg/m 3 PM 10 festgelegt.

S cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok zo zdroja a prijímať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie emisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva. Preto by sa malo emisiám škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa určovať primerané ciele pre kvalitu okolitého ovzdušia, zohľadňujúc pritom príslušné normy, usmernenia a programy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).“

15.

Článok 1 bod 1 smernice 2008/50 upravuje jej hlavné ciele:

„Táto smernica ustanovuje opatrenia zamerané na:

1.

vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok,

„Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého, PM 10 , olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.

Pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI sa nesmú od dátumov v nej stanovených prekročiť.

Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

…“

18.

Relevantné limitné hodnoty oxidu dusičitého a pre tuhé častice (PM 10 ) podľa prílohy XI k smernici 2008/50 zodpovedajú limitným hodnotám smernice 99/30.

Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odsekov 1 alebo 2 sa považujú za splnené.

Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od členských štátov vyžadovať úpravu alebo poskytnutie nových plánov kvality ovzdušia.“

20.

Pre dotknutú zónu aglomerácie Paríž v tomto konaní síce Francúzsko podľa pokynov Komisie ( 9 ) predložilo oznámenia s cieľom predĺženia lehôt pre PM 10 a oxid dusičitý, avšak Komisia vzniesla námietky. ( 10 )

21.

Článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 stanovuje, že pri prekročení limitných hodnôt v niektorých zónach alebo aglomeráciách je potrebné vypracovať plány kvality ovzdušia s cieľom dosiahnuť hodnoty:

III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania

23.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa predkladá na základe skutočnosti, že v aglomerácii Paríž sú prekračované limitné hodnoty kvality okolitého ovzdušia. Súdny dvor v tomto ohľade v roku 2019 rozhodol, že boli prekročené limitné hodnoty oxidu dusičitého, ktoré sa mali dodržiavať od roku 2010. ( 11 ) Naposledy rozhodol, že v období rokov 2005 až 2019 neboli dodržané ani limitné hodnoty PM 10 . ( 12 ) Francúzska Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) taktiež potvrdila, že do roku 2020 dochádzalo v Paríži dlhodobo k prekračovaniu limitných hodnôt oxidu dusičitého a do rokov 2018 a 2019 aj k prekračovaniu limitných hodnôt PM 10 . ( 13 )

24.

Žalobca v konaní vo veci samej žiada, aby predseda Departement Val‑d’Oise (Správna oblasť Val‑d’Oise, Francúzsko) prijal v časti aglomerácie Paríža opatrenia potrebné na dodržiavanie limitných hodnôt stanovených smernicou 2008/50. Okrem toho sa domáha náhrady rôznych škôd vyčíslených na sumu 21 miliónov eur, ktoré boli spôsobené znečistením ovzdušia. K porušeniam dochádzalo od roku 2003 a postupom času sa dokonca zhoršovali.

25.

Majú sa uplatniteľné pravidlá práva Európskej únie vyplývajúce z článku 13 ods. 1 a článku 23 ods. 1 smernice 2008/50 vykladať v tom zmysle, že v prípade dostatočne závažného porušenia povinností vyplývajúcich z týchto ustanovení zo strany členského štátu Európskej únie zakladajú právo jednotlivcov získať od predmetného členského štátu náhradu za poškodenie ich zdravia, ktoré je v priamej a určitej príčinnej súvislosti so zhoršením kvality ovzdušia?

2.

Za predpokladu, že vyššie uvedené ustanovenia môžu skutočne zakladať toto právo na náhradu za poškodenie zdravia, za akých podmienok môže toto právo vzniknúť, najmä s ohľadom na okamih, ku ktorému má byť posúdená existencia nesplnenia povinnosti, za ktorú zodpovedá predmetný členský štát?“

28.

Žalobca v konaní vo veci samej, Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Poľsko a Európska Komisia predložili svoje písomné pripomienky. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. marca 2022, sa zúčastnila Francúzska republika, Írsko, Holandské kráľovstvo, Poľsko a Komisia.

IV. Právne posúdenie

32.

Prvá prejudiciálna otázka naznačuje, že ide o dostatočne závažné porušenie a je daná aj priama príčinná súvislosť. Predmetom tejto otázky je posúdenie, či z požiadaviek, ktoré smernica 2008/50 kladie na kvalitu ovzdušia, vyplývajú jednotlivcom určité práva, teda či porušenie takýchto požiadaviek vôbec môže zakladať nárok na náhradu škody (pozri bod A). Ak ide o takýto prípad, druhou otázkou sa majú objasniť predpoklady vzniku takéhoto nároku, a to najmä čo sa týka rozhodného okamihu na posúdenie vzniku porušenia, za ktoré členský štát zodpovedá. Je preto tiež potrebné posúdiť, za akých podmienok možno potvrdiť, že ide o dostatočne závažné porušenie a priamu príčinnú súvislosť (pozri bod B).

A. Prvá otázka – priznanie práv ustanoveniami o kvalite ovzdušia

33.

Právo na náhradu škody vyplývajúcu z porušenia ustanovení práva Únie si v prvom rade vyžaduje, aby norma práva Únie, ktorá bola porušená, mala za cieľ priznať práva poškodeným osobám. ( 17 )

34.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa síce týka len smernice 2008/50, avšak predmetom konania vo veci samej sú aj poškodenia, ktoré boli žalobcovi spôsobené od roku 2003. Od tohto okamihu do uplynutia lehoty na prebratie smernice 2008/50, teda do 11. júna 2010, upravovali kvalitu ovzdušia najskôr smernice 96/62 a 1999/30 v súvislosti so znečisťujúcimi látkami PM 10 (jemný prach) a oxidom dusičitým, ktoré sa uvádzajú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

a)

Limitné hodnoty

37.

Podľa článku 7 ods. 1 smernice 96/62 členské štáty uskutočnia nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie súladu s limitnými hodnotami. Limitné hodnoty pre oxid dusičitý vyplývajú z článku 4 v spojení s prílohou II k smernici 1999/30 a platili od 1. januára 2010.

38.

Zlepšenie kvality ovzdušia

41.

Navyše už aj smernica 96/62 obsahovala právnu úpravu zlepšenia kvality ovzdušia na obdobie pred uplynutím lehôt na uplatňovanie limitných hodnôt a v budúcnosti.

i) Pred záväznosťou limitných hodnôt

42.

Prvá povinnosť zlepšiť kvalitu ovzdušia existovala už predtým, ako boli záväzným spôsobom upravené limitné hodnoty v rokoch 2005, resp. 2010. Členské štáty boli v tejto fáze povinné prijať opatrenia potrebné na to, aby bolo možné limitné hodnoty dodržať najneskôr v okamihu, keď sa stali záväznými.

46.

Takéto plány, resp. programy museli spĺňať požiadavky podľa prílohy IV k smernici 96/62, ktoré sa z veľkej časti zhodujú s podmienkami upravenými v oddiele A prílohy XV k smernici 2008/50. Tieto požiadavky nemajú výlučne formálny charakter, pretože sporné informácie dokumentujú pôvod znečistenia (body 5 a 6), analýzu možných opatrení potrebných na zlepšenie kvality ovzdušia (bod 6), ako aj prijaté a vykonané opatrenia (body 7 až 9) vrátane časového harmonogramu a odhadu plánovaného zlepšenia kvality ovzdušia (bod 8). Posúdenie, či je plán alebo program vhodný na dodržanie limitných hodnôt po uplynutí lehôt stanovených na ich uplatnenie, si logicky vyžaduje vyššie uvedené informácie.

47.

Na okraj treba poznamenať, že článok 23 ods. 1 prvý pododsek smernice 2008/50 upravuje obdobnú povinnosť aj v prípade jemných častíc s veľkosťou PM 2,5 , v prípade ktorých sa limitná hodnota mala dodržať až po uplynutí lehoty na prebratie smernice.

ii) Po uplynutí lehôt na uplatnenie limitných hodnôt

48.

K tomuto rozsudku sa možno prikloniť v rozsahu, v akom v danom okamihu bolo známe, že v mnohých členských štátoch boli prekročené limitné hodnoty PM 10 a ich dodržanie by si vyžadovalo vynaloženie neprimeraného úsilia. Čo sa týka limitných hodnôt uplatniteľných v roku 2010 pre oxid dusičitý, Komisia predpokladala podobnú situáciu. ( 24 ) Požiadavka vyjadrená v texte smernice 96/62, aby nikdy neboli prekročené limitné hodnoty, sa preto ukázala ako neuskutočniteľná. Toto zistenie okrem iného ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci Janecek viedlo k prijatiu smernice 2008/50, ktorá je taktiež predmetom posúdenia.

52.

Súdny dvor navyše správne zdôraznil potrebu zváženia navzájom si odporujúcich záujmov pri prijímaní akčných plánov. Normotvorca síce predpokladal takéto zváženie už pri úprave limitných hodnôt, avšak právo Únie nemôže od členských štátov vyžadovať prijatie takých opatrení pre dodržanie limitných hodnôt, ktorých nevýhody by prevážili nad zlepšením ochrany životného prostredia a ľudského zdravia vyplývajúcim z uplatnenia limitných hodnôt. ( 25 )

53.

Závery z rozsudku Janecek sa však obmedzujú len na povinnosť vytvoriť akčné plány podľa článku 7 ods. 3 smernice 96/62. Len tieto plány nemuseli byť vyhotovené takým spôsobom, aby vylučovali akékoľvek prekročenie limitných hodnôt. Na rozdiel od toho však povinnosť dodržiavať limitné hodnoty mala už podľa smerníc 96/62 a 1999/30 nezávislú povahu. ( 26 ) Prekročenia limitných hodnôt mohli členské štáty rovnako, ako iné porušenia práva Únie ( 27 ), odôvodniť len prostredníctvom predloženia konkrétneho dôkazu o neprekonateľných ťažkostiach resp. o vyššej moci. ( 28 )

55.

Okrem toho je tiež potrebné posúdiť, či sú ustanovenia smernice 2008/50, ktorá v roku 2008 s účinnosťou od 11. júna 2010 zrušila smernice 96/62 a 1999/30, po obsahovej stránke dostatočne jasné.

a)

Limitné hodnoty

56.

Podľa článku 13 ods. 1 prvej vety smernice 2008/50 členské štáty zabezpečia, aby úrovne rôznych znečisťujúcich látok v ovzduší, a predovšetkým PM 10 , neprekročili v ovzduší na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI. Okrem toho v súlade s článkom 13 ods. 1 druhou vetou, pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI sa nesmú od dátumov v nej stanovených prekročiť.

b)

Plány kvality ovzdušia podľa článku 23 smernice 2008/50

60.

Okrem povinnosti dodržiavania limitných hodnôt podľa článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 sa uplatní aj povinnosť zlepšenia kvality ovzdušia podľa článku 23 ods. 1.

61.

Podľa tohto ustanovenia, ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu vrátane akejkoľvek príslušnej medze tolerancie, zabezpečia členské štáty vypracovanie plánov kvality ovzdušia pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV k smernici 2008/50. V prípade prekročenia takýchto limitných hodnôt pre ktoré lehota na ich dosiahnutie už uplynula, stanovia plány kvality ovzdušia vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Tieto plány kvality ovzdušia obsahujú minimálne informácie uvedené v oddiele A prílohy XV.

65.

Už v rámci smerníc 96/62 a 1999/30 však vznikajú pochybnosti o tom, že opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia postačujú ako odôvodnenie pre porušenie limitných hodnôt. ( 36 ) S ohľadom na smernicu 2008/50 Súdny dvor už medzičasom opakovane odmietol názor, že členský štát si v celom rozsahu splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1, tým, že vyhotovil plán kvality ovzdušia. ( 37 )

66.

Takýto výklad by v zmysle nedávneho rozsudku veľkej komory navyše ponechal uskutočnenie cieľa ochrany zdravia ľudí pripomenutého v článku 1 bode 1 smernice 2008/50 výlučne na voľnú úvahu členských štátov, čo odporuje úmyslu normotvorcu Únie. Tento záver odvodzuje Súdny dvor predovšetkým z definície pojmu „limitná hodnota“ použitého v článku 2 bode 5, ktorá si vyžaduje, aby bolo jej dodržanie v danej lehote zaručené, a následne nesmie byť prekročená. ( 38 )

67.

Okrem toho smernica 2008/50 spresnila povinnosť dodržiavania limitných hodnôt v porovnaní s ustanoveniami smernice 96/62 prijatím ustanovenia, ktoré by stratilo svoj význam, ak by sa už len samotné prijatie plánu kvality ovzdušia považovalo za dostatočné odôvodnenie prekročenia. ( 39 ) Článok 22 smernice 2008/50 pripúšťa predĺženie lehôt na dodržiavanie limitných hodnôt najviac o päť rokov v prípade oxidu dusičitého alebo benzénu a najviac o šesť rokov v prípade PM 10 . Predĺženie lehôt v prvom rade predpokladá, aby členské štáty prijali plány kvality ovzdušia, ktorými sa zaručí dodržanie takejto predĺženej lehoty. Plány kvality ovzdušia podľa článku 23 ods. 1 naopak nie sú viazané touto lehotou.

70.

Poľsko sa síce domnieva, že článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 nie je dostatočne jasný vo vzťahu k obsahu plánov kvality ovzdušia. Toto ustanovenie nestanovuje nijakú lehotu na ukončenie prekračovania limitných hodnôt, ale vyžaduje iba to, aby bolo obdobie nedodržania týchto hodnôt čo najkratšie. Okrem toho si prijatie opatrení vyžaduje zváženie navzájom si odporujúcich záujmov, čo zdôrazňuje aj Francúzsko a Írsko.

71.

Voči tomu však možno namietať, že miera voľnej úvahy spojená so zvážením záujmov síce môže byť relevantná na posúdenie, či ide o dostatočne závažné porušenie, ( 41 ) a môže zohrávať určitú úlohu aj pri posúdení príčinnej súvislosti. ( 42 ) Nemá však rozhodujúci význam na posúdenie, či je sporná právna úprava dostatočne určitá na to, aby z nej jednotlivcom vyplývali určité práva. Okrem toho stačí, aby sa jednotlivci pred vnútroštátnymi súdmi mohli odvolávať na dodržiavanie hraníc takejto voľnej úvahy. ( 43 )

3.

Účel limitných hodnôt a povinnosť zlepšenia kvality ovzdušia

75.

Keďže príslušné povinnosti týkajúce sa zlepšenia kvality ovzdušia boli prijaté v reakcii na prekročenie týchto limitných hodnôt, majú aj tieto povinnosti nepochybne za cieľ zabezpečiť ochranu zdravia.

76.

Ako správne zdôrazňuje Komisia, Súdny dvor so zreteľom na takýto cieľ ochrany už aj v súvislosti s predchádzajúcimi smernicami na ochranu ovzdušia rozhodol, že jednotlivci musia mať možnosť odvolávať sa na kogentné ustanovenia týchto smerníc ako na práva . ( 48 ) Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Súdny dvor prijal odkaz na smernice 96/62 a 2008/50 ( 49 ) a aj v tejto súvislosti hovoril o súdnej ochrane práv . ( 50 )

77.

Poľsko a Írsko sa síce domnievajú, že cieľom ochrany zdravia sa myslí len ochrana širokej verejnosti, avšak takéto tvrdenie nevyznieva presvedčivo. Práve záujem na zdraví má nanajvýš osobnú, a teda individuálnu povahu a odráža vyššie uvedenú judikatúru.

81.

Táto zásada však nemôže zbaviť členské štáty ich vlastnej zodpovednosti, ak v rozpore s právom Únie pripustia znečistenie ovzdušia, resp. mu nezabránia. To, že ustanovenia upravujúce kvalitu okolitého ovzdušia upravujú takúto zodpovednosť, je okrem iného odôvodnené tým, že znečistenie okolitého ovzdušia je spravidla spôsobené rôznymi zdrojmi, a preto členské štáty musia rozhodnúť, do akej miery musia znečisťovatelia znížiť svoje emisie.

4.

O rozsudku Paul

82.

Význam týchto úvah týkajúcich sa účelu ustanovení o kvalite ovzdušia je obzvlášť viditeľný, keď ich porovnáme s úvahami v rozsudku Paul. Ide o jediný rozsudok, v ktorom Súdny dvor odmietol nárok na náhradu škody z dôvodu, že sporné ustanovenia nemali za cieľ priznať práva jednotlivcom.

86.

Hlavný cieľ vtedajšej právnej úpravy bankového dohľadu však predovšetkým spočíval v snahe umožniť vzájomné uznávanie povolení a systémov bankového dohľadu. Takýmto spôsobom sa umožnilo udeľovanie jednej licencie pre banky uznávanej v celej Únii a uplatnenie zásady obozretného dohľadu v domovskom členskom štáte. ( 56 ) Právne úpravy bankového dohľadu teda vzhľadom na ich právny základ mali uskutočniť slobodu bánk usadiť sa, keďže harmonizovali vnútroštátne požiadavky. Nebolo preto potrebné upraviť zodpovednosť štátu voči vkladateľom v prípade, ak takúto zodpovednosť neupravovali vnútroštátne predpisy, resp. ak bola dokonca vylúčená. ( 57 )

87.

Ustanovenia o ochrane kvality ovzdušia naopak boli prijaté v rámci právomoci Únie v oblasti životného prostredia, a preto bolo ich cieľom v súlade s článkom 191 ZFEÚ nevyhnutne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí. Práve takáto ochrana je hlavným účelom, kým ciele spočívajúce vo vytvorení vnútorného trhu majú vedľajšiu a nepriamu úlohu.

5.

Chýbajúca právna úprava finančných nárokov

91.

Omeškanie členského štátu so zaručením dodržiavania limitných hodnôt by naopak nebolo možné opísať ako zmenu právneho postavenia osoby, ktorej zdravie bolo takýmto spôsobom poškodené. Ide skôr o zásah do právneho záujmu, ktorý je omnoho dôležitejší ako vyššie uvedené majetkové záujmy. Každý človek má právo na telesnú a duševnú integritu, ktoré je upravené v článku 3 Charty základných práv, a v porovnaní s inými právnymi záujmami má prednostné postavenie. ( 64 )

92.

Aj bez ohľadu na vplyv na právne postavenie poškodeného je však potrebné zdôrazniť, že judikatúra v oblasti zodpovednosti štátu nie je založená na ochrane finančných záujmov dotknutej osoby, ale má sa ňou zaručiť plný účinok práva Únie prostredníctvom ochrany práv, ktoré právo Únie priznáva jednotlivcom. ( 65 ) Zásada zodpovednosti štátu za škody, ktoré jednotlivcovi vzniknú v dôsledku porušení práva Únie, za ktoré zodpovedá členský štát, je vlastná systému Zmlúv, na ktorých je Únia založená. ( 66 )

93.

Vzhľadom na tento cieľ Súdny dvor tiež uznal, že smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ( 67 ) má za cieľ priznať práva jednotlivcovi, ( 68 ) aj keď nároky na náhradu škody môžu spravidla stroskotať na chýbajúcom vzťahu priamej príčinnej súvislosti. ( 69 )

96.

Medzičasom Súdny dvor v dvanástich konaniach o porušení zmluvy konštatoval, že desať členských štátov nedosiahlo štandard kvality okolitého ovzdušia. ( 71 ) Deväť novších rozsudkov dokonca potvrdzuje systematické a dlhodobé porušovanie tohto štandardu. Sedem konaní, ktoré sa okrem iného týkali troch ďalších členských štátov, v súčasnosti stále prebiehajú ( 72 ). Prinajmenšom proti Belgicku ( 73 ), Nemecku ( 74 ), Francúzsku ( 75 ) a Spojenému kráľovstvu ( 76 ) sa vedie konanie týkajúce sa štandardu kvality ovzdušia aj pred vnútroštátnymi súdmi.

97.

Členské štáty by preto museli počítať s uplatnením množstva nárokov na náhradu škody z dôvodu porušenia štandardu kvality ovzdušia, ak by takéto štandardy priznávali príslušné práva. Bez ohľadu na finančné riziká, ktoré s tým súvisia, by spor týkajúci sa takýchto nárokov mohol významne zaťažiť vnútroštátne súdy.

98.

Tieto hľadiská však neodporujú priznaniu práv, ktoré by mohli zakladať nároky na náhradu škody, pretože veľký počet prípadne dotknutých osôb poukazuje v prvom rade na význam primeranej kvality ovzdušia.

102.

V zmysle vyššie uvedených úvah už Súdny dvor v súvislosti s uplatňovaním ustanovení o kvalite ovzdušia poukázal na možnosť existencie nároku na náhradu škody v práve Únie. ( 82 )

7.

Odpoveď na prvú otázku

103.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že limitné hodnoty znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší a povinnosti týkajúce sa zlepšenia kvality ovzdušia podľa článkov 7 a 8 smernice 96/62 v spojení so smernicou 1999/30, ako aj podľa článkov 13 a 23 smernice 2008/50 majú za cieľ priznať práva jednotlivcom.

O dostatočne závažnom porušení

106.

Pri určení, či ide o dostatočne závažné porušenie práva Únie, musí vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na náhradu škody, zohľadniť všetky skutočnosti príznačné pre situáciu, o ktorej má rozhodnúť. K týmto skutočnostiam patrí stupeň jasnosti a presnosti porušenej normy, rozsah miery voľnej úvahy, ktorý porušená norma ponecháva vnútroštátnym orgánom, úmyselná alebo neúmyselná povaha nesplnenia povinnosti alebo spôsobenej škody, ospravedlniteľnosť alebo neospravedlniteľnosť prípadného právneho posúdenia, okolnosť, že v prípade potreby mohli postoje inštitúcie Európskej únie prispieť k prijatiu alebo zachovaniu opatrení alebo vnútroštátnej praxe, ktoré sú v rozpore s právom Únie. ( 84 )

107.

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že porušenie práva Únie je dostatočne závažné, ak pretrváva naďalej napriek rozsudku, ktorý toto vytýkané nesplnenie povinnosti konštatuje, alebo napriek rozhodnutiu o prejudiciálnej otázke alebo ustálenej judikatúre Súdneho dvora v danej oblasti, z ktorých vyplýva, že dotknuté správanie je porušením práva. ( 85 )

a)

Aj napriek tomu však rozsudok vo veci Janecek potvrdzuje jasnú a nepodmienenú povinnosť vyhotoviť akčné plány podľa článku 7 ods. 3 smernice 96/62. ( 88 ) Táto povinnosť úzko súvisí s prekročením limitných hodnôt, pretože k takémuto prekročeniu nedôjde, resp. sa čo najviac obmedzí, ak členský štát prijal dostatočné opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, či už pred alebo počas doby platnosti limitnej hodnoty.

111.

V smernici 2008/50 je táto súvislosť jasne vyjadrená, pretože povinnosť vyhotoviť plány kvality ovzdušia podľa článku 23 vzniká v dôsledku prekročenia limitných hodnôt podľa článku 13 a prílohy XI.

112.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že jednak podľa v minulosti platných smerníc a jednak podľa smernice 2008/50 predstavuje prekročenie limitnej hodnoty pre kvalitu okolitého ovzdušia bez príslušného plánu na predchádzanie prekročeniu závažné porušenie práva Únie, ktoré môže zakladať nároky na náhradu škody.

b)

Aj v tom prípade, ak sa prihliadlo na všetky formálne požiadavky, však môže byť prekročenie limitnej hodnoty dostatočne závažné, ak plán zjavne nespĺňa obsahové náležitosti, pretože zodpovedný orgán nesprávne uplatnil voľnú úvahu. ( 90 ) Takéto nedostatky môžu spočívať najmä v tom, že predpokladaná doba prekračovania zjavne nie je „čo možno najkratšia“, alebo v tom, že nápravné opatrenia sa ukázali ako nevhodné. Takisto si možno predstaviť, že plány sú založené na zjavne nesprávne umiestnených miestach na odber vzoriek ( 91 ) alebo zjavne nesprávnych modelových výpočtoch, a preto sa nezohľadní skutočný rozsah prekročenia limitných hodnôt.

116.

Posúdenie týchto požiadaviek prináleží v konaní vo veci samej vnútroštátnym súdom. Pri tejto príležitosti by mali prihliadnuť na to, že Komisia pri posudzovaní predĺžených lehôt podľa článku 22 smernice 2008/50 už odmietla plány predložené Francúzskom, okrem iného aj pre aglomeráciu Paríža. ( 92 ) Aj Súdny dvor už rozhodol, že Francúzska republika v období od11. júna 2010 do 16. apríla 2017 zjavne neprijala okrem iného aj pre túto aglomeráciu včas vhodné opatrenia na to, aby bola doba nedodržania limitných hodnôt oxidu dusičitého ( 93 ) a PM 10 ( 94 ) čo možno najkratšia.

c)

Relevantné obdobie

117.

Podľa článku 23 ods. 1 pododseku 3 smernice 2008/50 sa tieto plány bezodkladne oznámia Komisii, najneskôr však dva roky po skončení roku, v ktorom sa zistilo prvé prekročenie. Z vyššie uvedeného jednotlivé zúčastnené členské štáty vyvodzujú záver, že táto povinnosť vyhotoviť plány kvality ovzdušia nadobudla účinnosť až po uplynutí týchto dodatočných lehôt.

121.

Tento názor by mohol platiť pre prekročenie limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt vrátane príslušnej hranice tolerancie, ktoré nastalo až po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2008/50.

122.

Prekročenia, ktoré už existovali v okamihu uplynutia lehoty na prebratie, podliehajú naopak povinnostiam podľa článku 7 ods. 3 a článku 8 smernice 96/62 v spojení s limitnými hodnotami a hranicami tolerancie podľa smernice 1999/30. Tieto ustanovenia zakladali povinnosť porovnateľnú s článkom 23 smernice 2008/50, ktorej pôsobnosť však bola z časového hľadiska ešte širšia. ( 95 ) Platila už predtým, ako sa limitné hodnoty stali účinnými, a to hneď, ako došlo k ich prekročeniu plus hranica tolerancie.

123.

Závažné porušenie ustanovení o ochrane kvality ovzdušia týkajúcich sa PM 10 alebo oxidu dusičitého podľa článkov 7 a 8 smernice 96/62, smernice 1999/30, ako aj článkov 13 a 23 smernice 2008/50 zahŕňa v prípade prekročenia limitných hodnôt po uplynutí lehoty na ich uplatňovanie všetky obdobia, počas ktorých boli príslušné platné limitné hodnoty prekročené, bez toho, aby bol prijatý plán na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý by zodpovedal požiadavkám stanoveným v prílohe IV k smernici 96/62 alebo oddiele A prílohy XV k smernici 2008/50, a nevykazoval ani zjavné vady.

2.

O priamej príčinnej súvislosti

126.

Skutočné ťažkosti pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spočívajú v predložení dôkazu o priamej príčinnej súvislosti medzi závažným porušením ustanovení o kvalite ovzdušia a konkrétnym poškodením zdravia

127.

Limitné hodnoty PM 10 a oxidu uhličitého sú síce založené na predpoklade o vzniku významných škôd, a to najmä predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia. ( 102 ) Takýmto spôsobom však nie je preukázané, že ujma konkrétnym osobám vznikla v dôsledku prekročení limitných hodnôt a nedostatočných plánov kvality ovzdušia. Takéto poškodenia možno pripísať aj iným príčinám, ako sú napríklad osobné vlastnosti osoby alebo správanie osoby, napr. fajčenie. Keďže Svetová zdravotná organizácia v súčasnosti odporúča zavedenie prísnejších limitných hodnôt, ( 103 ) nemožno vylúčiť, že ovzdušie je aj napriek dodržiavaniu smernice 2008/50 dostatočne znečistené na to, aby spôsobilo takéto ochorenia.

131.

Na účely preukázania priamej príčinnej súvislosti musí poškodený preukázať po prvé , že sa počas dostatočne dlhého obdobia zdržiaval v prostredí, v ktorom boli limitné hodnoty pre kvalitu okolitého ovzdušia stanovené právom Únie závažne porušené. Dĺžka tohto obdobia je lekárskou otázkou, ktorá si vyžaduje odbornú odpoveď.

132.

Takýto pobyt by mal predovšetkým vyplývať z prítomnosti na pracovisku alebo v mieste bydliska, ale aj na iných miestach, na ktorých sa osoba často zdržiavala počas dlhšieho obdobia.

133.

Po tretie musí poškodený preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi uvádzaným miestom pobytu na určitom mieste, kde bola závažne porušená limitná hodnota kvality okolitého ovzdušia a namietanou škodou.

137.

Všetko vyššie uvedené by si vyžadovalo pravidelné lekárske posudky, ktoré by nepochybne museli zohľadniť aj vedecké podklady na stanovenie limitných hodnôt a sčasti aj prísnejšie odporúčania Svetovej zdravotnej organizácie.

138.

Takýto dôkaz by bolo možné uľahčiť prostredníctvom vyvrátiteľnej domnienky, v zmysle ktorej obvyklé poškodenie zdravia možno v prípade dostatočne dlhého pobytu v prostredí, v ktorom boli prekročené limitné hodnoty, pripísať takémuto prekročeniu. ESĽP v tomto ohľade v prípade zjavne závažnejšieho znečistenia ovzdušia vyvodil z prekročenia limitných hodnôt a ďalších dôležitých skutočností domnienku o vzniku škody. ( 107 ) Na účely takéhoto uľahčenia dôkazného bremena by sa poškodený mohol odvolávať na zásadu efektivity, ak by úplný dôkaz vylučujúci akékoľvek rozumné pochybnosti neprimerane sťažil získanie náhrady škody.

139.

Odpoveď na druhú otázku

142.

Z vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že nárok na náhradu škody, ktorá vyplýva z poškodenia zdravia spôsobeného prekročením limitnej hodnoty PM 10 alebo oxidu dusičitého v okolitom ovzduší podľa článkov 7 a 8 smernice 96/62 v spojení so smernicou 1999/30 alebo článkom 13 smernice 2008/50 predpokladá, že poškodený preukáže existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi takýmto porušením a jeho pobytom v mieste, kde boli prekročené namietané limitné hodnoty, a zároveň že neexistuje plán na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý by spĺňal požiadavky stanovené v prílohe IV k smernici 96/62 resp. v oddiele A prílohy XV k smernici 2008/50, a nemal by iné zjavné vady.

V. Návrh

143.

Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:

( 3 ) Pozri okrem rozsudkov týkajúcich sa bydliska žalobcu z 24. októbra 2019, Komisia/Francúzsko (Prekročenie limitných hodnôt oxidu dusičitého) ( C‑636/18 , EU:C:2019:900 ), a z 28. apríla 2022, Komisia/Francúzsko (Limitné hodnoty – PM10) ( C‑286/21 , neuverejnený, EU:C:2022:319 ), napr. rozsudky z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko ( C‑488/15 , EU:C:2017:267 ); z 30. apríla 2020, Komisia/Rumunsko (Prekročenie limitných hraníc pre PM10) ( C‑638/18 , neuverejnený, EU:C:2020:334 ); z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hranice pre PM10) ( C‑644/18 , EU:C:2020:895 ); z 3. februára 2021, Komisia/Maďarsko (Limitné hodnoty – PM10) ( C‑637/18 , neuverejnený, EU:C:2021:92 ), a z 3. júna 2021, Komisia/Nemecko (Limitné hodnoty – NO2) ( C‑635/18 , neuverejnený, EU:C:2021:437 ).

( 4 ) Https://ec.europa.eu/info/law/better regulation/have your say/initiatives/12677 Luftqualitat Uberarbeitung der EU Vorschriften_de, navštívená 25. februára 2022.

( 5 ) Vec C‑375/21, Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“ a. i. ( Ú. v. EÚ C 401, 2021, s. 2 ).

( 6 ) Vec C‑174/21, Komisia/Bulharsko ( Ú. v. EÚ C 206, 2021, s. 18 ).

( 7 ) Smernica Rady z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia ( Ú. v. ES L 296, 1996, s. 55 ; Mim. vyd. 015/003, s. 95).

( 8 ) Smernica Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší ( Ú. v. ES L 163, 1999, s. 41 ; Mim. vyd. 015/004, s. 164).

( 15 ) Rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i. ( C‑6/90 a C‑9/90 , EU:C:1991:428 , bod 33 ); zo 14. marca 2013, Leth ( C‑420/11 , EU:C:2013:166 , bod 40 ); z 24. júna 2019, Popławski ( C‑573/17 , EU:C:2019:530 , bod 56 ), a z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe ( C‑752/18 , EU:C:2019:1114 , bod 54 ).

( 16 ) Rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 51 ); z 24. marca 2009, Danske Slagterier ( C‑445/06 , EU:C:2009:178 , bod 20 ), a z 10. decembra 2020, Euromin Holdings (Cyprus) ( C‑735/19 , EU:C:2020:1014 , bod 79 ).

( 17 ) Rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a. i. ( C‑6/90 a C‑9/90 , EU:C:1991:428 , bod 40 ); z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 51 ); zo 14. marca 2013, Leth ( C‑420/11 , EU:C:2013:166 , bod 41 ), a zo 16. júla 2020, Presidenza del Consiglio dei Ministri ( C‑129/19 , EU:C:2020:566 , bod 34 ).

( 18 ) Rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , body 21 a 22 ), ako aj z 10. decembra 2020, Euromin Holdings (Cyprus) ( C‑735/19 , EU:C:2020:1014 , bod. 81).

( 19 ) Pozri rozsudky z 24. marca 2009, Danske Slagterier ( C‑445/06 , EU:C:2009:178 , bod 22 až 26 ); z 25. novembra 2010, Fuß ( C‑429/09 , EU:C:2010:717 , body 49 a 50 ), a z 25. marca 2021, Bălgarska Narodna Banka ( C‑501/18 , EU:C:2021:249 , body 63 a 86 ).

( 20 ) Rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i. ( C‑6/90 a C‑9/90 , EU:C:1991:428 , bod 40 ); zo 4. júla 2006, Adeneler a i. ( C‑212/04 , EU:C:2006:443 , bod 112 ), a z 24. januára 2018, Pantuso a i. ( C‑616/16 a C‑617/16 , EU:C:2018:32 , bod 49 ).

( 27 ) Rozsudky z 11. júla 1985, Komisia/Taliansko ( 101/84 , EU:C:1985:330 , bod 16 ), z 9. decembra 1997, Komisia/Francúzsko ( C‑265/95 , EU:C:1997:595 , body 55 a 56 ), a z 13. decembra 2001, Komisia/Francúzsko ( C‑1/00 , EU:C:2001:687 , bod 131 ).

( 28 ) Rozsudok z 19. decembra 2012, Komisia/Taliansko (PM10) ( C‑68/11 , EU:C:2012:815 , body 64 a 65 ).

( 29 ) Rozsudok z 26. júna 2019, Craeynest a i. ( C‑723/17 , EU:C:2019:533 , bod 48 ). Pozri aj rozsudky uvedené nižšie v poznámke pod čiarou 32.

( 30 ) Pozri moje návrhy vo veci Craeynest a i. ( C‑723/17 , EU:C:2019:168 , bod 78 ).

( 31 ) Pozri rozsudok z 5. apríla 1979, Ratti ( 148/78 , EU:C:1979:110 , bod 23 ), a zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N ( C‑384/17 , EU:C:2018:810 , bod 49 ).

( 32 ) Rozsudok z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko (PM10) ( C‑488/15 , EU:C:2017:267 ), z 22. februára 2018, Komisia/Poľsko (PM10) ( C‑336/16 , EU:C:2018:94 ); z 24. októbra 2019, Komisia/Francúzsko (Prekročenie limitných hodnôt oxidu dusičitého) ( C‑636/18 , EU:C:2019:900 ); z 30. apríla 2020, Komisia/Rumunsko (Prekročenie limitných hodnôt PM10) ( C‑638/18 , neuverejnený, EU:C:2020:334 ); z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty PM10) ( C‑644/18 , EU:C:2020:895 ); z 3. februára 2021, Komisia/Maďarsko (Limitné hodnoty – PM10) ( C‑637/18 , neuverejnený, EU:C:2021:92 ); zo 4. marca 2021, Komisia/Spojené kráľovstvo (Limitné hodnoty – oxid dusičitý) ( C‑664/18 , neuverejnený, EU:C:2021:171 ); z 3. júna 2021, Komisia/Nemecko (limitné hodnoty – NO2) ( C‑635/18 , neuverejnený, EU:C:2021:437 ), a z 28. apríla 2022, Komisia/Francúzsko (Limitné hodnoty – PM10) ( C‑286/21 , neuverejnený, EU:C:2022:319 ).

( 39 ) Rozsudky z 19. novembra 2014, ClientEarth ( C‑404/13 , EU:C:2014:2382 , body 43 až 47 ), a z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty PM10) ( C‑644/18 , EU:C:2020:895 , bod 81 ).

( 40 ) Rozsudky z 25. júla 2008, Janecek ( C‑237/07 , EU:C:2008:447 , bod 35 ), a z 19. novembra 2014, ClientEarth ( C‑404/13 , EU:C:2014:2382 , bod 53 ).

( 41 ) Rozsudky z 25. januára 2007, Robins a. i. ( C‑278/05 , EU:C:2007:56 , bod 72 ); z 25. apríla 2013, Hogan a. i. ( C‑398/11 , EU:C:2013:272 , body 50 až 52 ), ako aj osobitne v súvislosti so smernicou 2008/50 moje návrhy vo veci Komisia/Bulharsko (PM10) ( C‑488/15 , EU:C:2016:862 , bod 76 ). Pozri aj bod 106 nižšie a nasl.

( 42 ) Pozri bod 126 nižšie a nasl.

( 43 ) Rozsudky z 25. júla 2008, Janecek ( C‑237/07 , EU:C:2008:447 , bod 46 ), a z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko ( C‑488/15 , EU:C:2017:267 , bod 105 ). Pozri tiež rozsudky z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i. ( C‑72/95 , EU:C:1996:404 , bod 59 ); z 26. júna 2019, Craeynest a i. ( C‑723/17 , EU:C:2019:533 , body 34 a 45 ), ako aj z 3. októbra 2019, Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland a i. ( C‑197/18 , EU:C:2019:824 , body 31 a 72 ).

( 44 ) Rozsudky z 8. októbra 1996, Dillenkofer a i. ( C‑178/94, C‑179/94 a C‑188/94 až C‑190/94 , EU:C:1996:375 , bod 33 a nasl.); zo 4. októbra 2018, Kantarev ( C‑571/16 , EU:C:2018:807 , bod 102 ), a z 10. decembra 2020, Euromin Holdings (Cyprus) ( C‑735/19 , EU:C:2020:1014 , body 88 a 89 ).

( 51 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2004, Paul a i. ( C‑222/02 , EU:C:2004:606 , bod 38 ).

( 52 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2004, Paul a i. ( C‑222/02 , EU:C:2004:606 , bod 44 ).

( 53 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2004, Paul a i. ( C‑222/02 , EU:C:2004:606 , bod 41 ).

( 54 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov ( Ú. v. ES L 135, 1994, s. 5 ; Mim. vyd. 06/002, s. 252).

( 55 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2004, Paul a i. ( C‑222/02 , EU:C:2004:606 , bod 45 ).

( 56 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2004, Paul a i. ( C‑222/02 , EU:C:2004:606 , bod 42 ).

( 63 ) Rozsudky zo 4. októbra 2018, Kantarev ( C‑571/16 , EU:C:2018:807 , bod 103 ), a z 10. decembra 2020, Euromin Holdings (Cyprus) ( C‑735/19 , EU:C:2020:1014 , bod 90 ).

( 64 ) V tomto zmysle rozsudky z 20. mája 1976, de Peijper ( 104/75 , EU:C:1976:67 , bod 15 ); z 5. júna 2007, Rosengren a i. ( C‑170/04 , EU:C:2007:313 , bod 39 ); z 1. júna 2010, Blanco Pérez a Chao Gómez ( C‑570/07 a C‑571/07 , EU:C:2010:300 , bod 44 ), a z 25. novembra 2021, Delfarma ( C‑488/20 , EU:C:2021:956 , bod 37 ).

( 65 ) Rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i. ( C‑6/90 a C‑9/90 , EU:C:1991:428 , body 31 až 33 ); z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 20 ), a z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe ( C‑752/18 , EU:C:2019:1114 , bod 54 ).

( 66 ) Rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i. ( C‑6/90 a C‑9/90 , EU:C:1991:428 , bod 35 ); z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 31 ); zo 14. marca 2013, Leth ( C‑420/11 , EU:C:2013:166 , bod 40 ); z 28. júla 2016, Tomášová ( C‑168/15 , EU:C:2016:602 , bod 18 ), a z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe ( C‑752/18 , EU:C:2019:1114 , bod 54 ).

( 67 ) V súčasnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 ).

( 68 ) Rozsudok zo 14. marca 2013, Leth ( C‑420/11 , EU:C:2013:166 , body 32 a 36 ). Pozri aj rozsudky zo 7. januára 2004, Wells ( C‑201/02 , EU:C:2004:12 , bod 66 ), a zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt ( C‑348/15 , EU:C:2016:882 , bod 45 ).

( 73 ) Rozsudok z 26. júna 2019, Craeynest a i. ( C‑723/17 , EU:C:2019:533 ).

( 74 ) Rozsudky z 25. júla 2008, Janecek ( C‑237/07 , EU:C:2008:447 ), a z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe ( C‑752/18 , EU:C:2019:1114 ).

( 75 ) Rozsudok Conseil d’État (Štátna rada) zo 4. augusta 2021, Association les Amis de la Terre France et autres (428409, FR:CECHR:2021:428409.20210804).

( 76 ) Rozsudok z 19. novembra 2014, ClientEarth ( C‑404/13 , EU:C:2014:2382 ).

( 77 ) Európska agentúra pre životné prostredie, Unequal exposure and unequal impacts: Social vulnerability to air pollution, noise and extreme temperatures in Europe, EEA Report No 22/2018, s. 19 a 21.

( 78 ) Pozri bod 131 nižšie a nasl.

( 85 ) Rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 57 ); z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation ( C‑446/04 , EU:C:2006:774 , bod 214 ); z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada ( C‑45/15 P , EU:C:2017:402 , bod 31 ), a z 18. januára 2022, Thelen Technopark Berlin ( C‑261/20 , EU:C:2022:33 , bod 47 ).

( 86 ) Rozsudok z 25. júla 2008, Janecek ( C‑237/07 , EU:C:2008:447 , bod 44 ).

( 87 ) Pozri bod 53 vyššie.

( 88 ) Rozsudok z 25. júla 2008, Janecek ( C‑237/07 , EU:C:2008:447 , body 35 , 39 a 41 ). Pozri aj rozsudok z 19. novembra 2014, ClientEarth ( C‑404/13 , EU:C:2014:2382 , body 53 a 56 ).

( 89 ) Pozri bod 46 vyššie.

( 90 ) Pozri rozsudky z 25. júla 2008, Janecek ( C‑237/07 , EU:C:2008:447 , bod46), a z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko ( C‑488/15 , EU:C:2017:267 , bod 105 ). Pozri aj rozsudky z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i. ( C‑72/95 , EU:C:1996:404 , bod 59 ); z 26. júna 2019, Craeynest a i. ( C‑723/17 , EU:C:2019:533 , body 34 a 45 ), ako aj z 3. októbra 2019, Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland a i. ( C‑197/18 , EU:C:2019:824 , body 31 a 72 ).

( 97 ) Rozsudok z 25. marca 2021, Bălgarska Narodna Banka ( C‑501/18 , EU:C:2021:249 , bod 122 ).

( 98 ) Rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame ( C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 65 ); z 20. októbra 2011, Danfoss a Sauer‑Danfoss ( C‑94/10 , EU:C:2011:674 , bod34), a z 19. júna 2014, Specht a i. ( C‑501/12 až C‑506/12, C‑540/12 a C‑541/12 , EU:C:2014:2005 , bod 106 ).

( 99 ) Rozsudok z 20. októbra 2011, Danfoss a Sauer‑Danfoss ( C‑94/10 , EU:C:2011:674 , bod 36 ), ako aj v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i. ( C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 64 ), a z 5. júna 2014, Kone a i. ( C‑557/12 , EU:C:2014:1317 , bod 24 ).

( 100 ) Rozsudok z 20. októbra 2011, Danfoss a Sauer‑Danfoss ( C‑94/10 , EU:C:2011:674 , bod 35 ).

( 101 ) V tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 2004, van den Berg/Rada a Komisia ( C‑164/01 P , EU:C:2004:665 , bod 57 ).

( 102 ) Návrh Komisie z 21. septembra 2005 týkajúci sa smernice európskeho Parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu [KOM(2005) 447 v konečnom znení, s. 2]. Pozri moje návrhy vo veci Komisia/Bulharsko ( C‑488/15 , EU:C:2016:862 , body 2 a 3 ), ako aj vo veci Craeynest a i. ( C‑723/17 , EU:C:2019:168 , bod 53 ).