C-88/21

za účasti:

Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerija

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) – Rozhodnutie 2007/533/SVV – Články 38 a 39 – Zápisy o predmetoch hľadaných na účely zaistenia alebo na účely použitia v trestnom konaní – Vykonanie opatrenia na základe zápisu – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol vložený zápis do SIS II – Odstránenie zápisov – Článok 17 Charty základných práv Európskej únie – Právo vlastniť majetok – Proporcionalita“

I. Úvod

1.

Prejednávaná vec sa týka jedného z hlavných nástrojov vytvorených s ohľadom na uvedenú zodpovednosť, a síce Schengenského informačného systému druhej generácie (ďalej len „SIS II“), ktorého cieľom je práve zachovanie tejto bezpečnosti a správy hraníc v Európe. V tejto súvislosti sa Súdny dvor žiada o výklad jedného z hlavných nástrojov upravujúcich SIS II, a to rozhodnutia Rady 2007/533/SVV o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) ( 4 ), konkrétne jeho článku 39.

5.

Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť spresniť povinnosti príslušných orgánov členských štátov, ako aj priestor na voľnú úvahu, ktorý tieto orgány majú v prípade, keď bol do SIS II vložený zápis na účely zaistenia veci alebo na jej použitie ako dôkazu v trestnom konaní, pričom tento zápis už nie je považovaný za relevantný.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

‚doplňujúce informácie‘ sú informácie, ktoré nie sú uložené v SIS II, ale súvisia so zápismi v SIS II, a ktoré sa vymieňajú:

…“

7.

Článok 8 ods. 1 rozhodnutia 2007/533 stanovuje, že „doplňujúce informácie sa vymieňajú v súlade s ustanoveniami Príručky [Sirene] prostredníctvom komunikačnej infraštruktúry.…“.

8.

Kapitolu IX rozhodnutia 2007/533 s názvom „Zápisy o predmetoch na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní“ tvoria články 38 a 39. článok 38 s názvom „Ciele a podmienky vydávania [vykonávania – neoficiálny preklad ] zápisov“ stanovuje, že:

Podľa článku 39 rozhodnutia 2007/533 s názvom „Vykonanie opatrenia založeného na zápise“:

„1. Ak vyhľadávanie odhalí zápis o predmete, ktorý sa medzičasom našiel, orgán, ktorý spojil tieto dva údaje, kontaktuje orgán, ktorý vydal [vykonal – neoficiálny preklad ] zápis, aby sa dohodli na opatreniach, ktoré treba prijať. …

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa oznámia prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

3. Členský štát, ktorý našiel predmet, prijme opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom.“

10.

Článok 45 rozhodnutia 2007/533, ktorý sa týka obdobia uchovávania zápisov o predmetoch, stanovuje:

„Len členský štát, ktorý vydáva [vykonáva – neoficiálny preklad ] zápis, je oprávnený meniť, dopĺňať, opravovať, aktualizovať alebo vymazávať údaje, ktoré vložil.“

2. Nariadenie (ES) č. 1986/2006

12.

Článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 z 20. decembra 2006, ktoré sa týka prístupu útvarov zodpovedných za vydávanie osvedčení o evidencii vozidiel v členských štátoch do Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II): ( 5 )

„1. Bez ohľadu na články 38, 40 a 46 ods. 1 [rozhodnutia 2007/533], útvary, ktoré zodpovedajú za vydávanie osvedčení o evidencii vozidiel v členských štátoch, ako je uvedené v smernici [Rady] 1999/37/ES [z 29. apríla 1999 o registračných dokumentoch pre vozidlá ( Ú. v. ES L 138, 1999, s. 57 ; Mim. vyd. 07/004, s. 351)], majú prístup k nasledujúcim údajom vloženým do SIS II v súlade s článkom 38 ods. 2 písm. a), b) a f) [rozhodnutia 2007/533] výhradne na účel kontroly, či vozidlá, ktoré im boli predložené na evidenciu, boli odcudzené, zneužité alebo stratené, alebo sú hľadané ako dôkaz v trestnom konaní:

a)

14.

Príručka SIRENE bola prijatá na uľahčenie práce útvarov SIRENE s cieľom lepšie zohľadniť operačné potreby používateľov SIS II podieľajúcich sa na operáciách SIRENE a zlepšiť konzistentnosť pracovných postupov.

15.

Odôvodnenie

4 príručky SIRENE okrem iného uvádza, že „zápis vložený do SIS II [sa] uchováva iba počas obdobia, ktoré je potrebné na splnenie účelu, na ktorý bol vložený“.

16.

Bod 8 príručky SIRENE sa týka konkrétne „zápisov o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu (článok 38 [rozhodnutia 2007/533])“. Podbod 8.4 príručky SIRENE s názvom „Vymazanie zápisov o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní“ stanovuje, že zápis sa vymaže, keď:

17.

Podľa podbodu 2.2.2 prílohy 2 príručky SIRENE musia orgány členského štátu, ktoré vec našli, na základe vnútroštátneho práva i) zaistiť vec alebo prijať všetky vhodné preventívne opatrenia; ii) určiť totožnosť osoby, ktorá s vecou disponuje, a iii) kontaktovať útvar SIRENE členského štátu, ktorý vložil záznam.

B.

Vnútroštátne právo

18.

Bod 3 Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministro įsakymas Nr. 1V‑324 dėl Lietuvos nacionalinės antrosios kartos Šengeno informacinės sistemos nuostatų patvirtinimo (vyhláška č. 1V‑324 ministra vnútra Litovskej republiky o schválení predpisov pre litovský národný Schengenský systém druhej generácie) zo 17. septembra 2007 (ďalej len „národné ustanovenia o SIS II“) stanovuje, že livovský národný SIS II (ďalej len „N.SIS II“) je zriadený a funguje na základe práva Únie.

III. Skutkový stav, vnútroštátne konanie a prejudiciálne otázky

22.

Dňa 13. novembra 2015 D. R. kúpil v Nemecku motorové vozidlo na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou A. M. Transports. Toto vozidlo bolo o týždeň neskôr vyradené z evidencie v Nemecku a bolo dovezené do Litvy a predané ďalšej osobe.

23.

Nový vlastník sa 22. februára 2016 pokúsil zapísať vozidlo do evidencie v Litve, ale nemohol tak urobiť, lebo v SIS II bol zápis, vložený v Bulharsku 23. decembra 2015, že vozidlo bolo údajne odcudzené.

24.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiam Regitra odvolanie na Regionų apygardos administracinio teismo Kauno rūmai (Regionálny správny súd, oddelenie Kaunas, Litva). Uvedený súd konštatoval, že vnútroštátne ustanovenie, ktorého sa Regitra dovoláva na účely potvrdenia svojho pôvodného rozhodnutia, nepochybne obmedzuje vlastnícke právo majiteľa vozidla, ako aj právo nakladať s týmto majetkom. Zákaz zápisu vozidla do evidencie sa uplatňuje počas neobmedzeného časového obdobia a nemôže byť prispôsobený konkrétnym okolnostiam každého prípadu.

28.

V tejto súvislosti sa uvedený vnútroštátny súd rozhodol obrátiť na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) aby tieto otázky preskúmal. Tento súd zdieľa pochybnosti vyjadrené Regionų apygardos administracinio teismo Kauno rūmai (Regionálny správny súd, oddelenie Kaunas). Konkrétne vzhľadom na to, že niektoré ustanovenia pravidiel zápisu boli prijaté s cieľom zabezpečiť ciele schengenského acquis a prispievať k celkovému fungovaniu SIS II, kladie si vnútroštátny súd otázku, či sú tieto pravidlá zlučiteľné s právom Únie.

29.

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Písomné pripomienky predložili lotyšská, litovská, holandská a portugalská vláda, ako aj Európska komisia.

IV. Analýza

31.

Podstatou troch otázok vnútroštátneho súdu, ktoré treba skúmať spoločne, je, či článok 39 rozhodnutia 2007/533 na jednej strane požaduje od členských štátov, aby zakázali registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol do SIS II vložený zápis, a na druhej strane bráni odchýlkam z takého zákazu za okolností, keď zápis už nie je považovaný za relevantný.

32.

Po krátkom pripomenutí znenia a funkcie článku 39 rozhodnutia 2007/533 (časť A) sa budem zaoberať prvou otázkou položenou vnútroštátnym súdom: či uvedené ustanovenie ukladá členským štátom, aby zakázali registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol do SIS II vložený zápis (časť B). Potom vysvetlím, kedy by mal byť tento zápis odstránený, a následne sa budem venovať druhej otázke vnútroštátneho súdu: či právo Únie bráni vnútroštátnemu pravidlu, ktoré zakazuje registráciu vozidla v prípade, že záznam už nie je viac relevantný alebo aktuálny (časť C).

35.

Článok 39 ods. 1 rozhodnutia 2007/533 ukladá orgánom vykonávajúceho členského štátu, aby sa spojili s orgánom členského štátu, ktorý vykonal zápis, „aby sa dohodli na opatreniach, ktoré treba prijať“. Odsek 3 tohto ustanovenia zase ukladá vykonávajúcemu členskému štátu, aby prijal „opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom“.

36.

Ako nedávno zdôraznil generálny advokát Pikamäe, znenie tohto ustanovenia nie je práve príkladom presnosti. No podbod 2.2.2 prílohy 2 príručky SIRENE – ktorého cieľom je presne určiť opatrenia, ktoré má prijať vykonávajúci členský štát – vysvetľuje, že toto opatrenie spočíva v nasledujúcich troch krokoch: po prvé zaistenie veci alebo prijatie všetkých potrebných ochranných opatrení, po druhé identifikáciu osoby, ktorá má vec v držbe, a po tretie kontaktovanie útvaru SIRENE členského štátu, ktorý vložil zápis (s cieľom dohodnúť potrebné opatrenia). ( 7 )

37.

Teraz sa teda budem zaoberať prvou problematikou, ktorú nastoľujú prejudiciálne otázky, a síce či článok 39 rozhodnutia 2007/533 ukladá členským štátom povinnosť zakázať registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol do SIS II vložený zápis.

40.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry treba na výklad ustanovenia práva Únie vziať do úvahy nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 8 )

41.

V prejednávanej veci je nesporné, že článok 39 rozhodnutia 2007/533 je formulovaný široko a všeobecne. To isté platí pre podbod 2.2.2 prílohy 2 príručky SIRENE, ktorý, ako bolo uvedené v bode 36 vyššie, objasňuje, aké presné úkony majú prijať orgány vykonávajúceho členského štátu predtým, ako sa skontaktujú s orgánmi členského štátu, ktorý vykonal zápis.

42.

Ani jedno z uvedených ustanovení neodkazuje výslovne na povinnosť členských štátov zakázať registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol do SIS II vložený zápis. Podľa môjho názoru nie je možné takúto povinnosť vyvodiť z uvedených ustanovení ani implicitne .

46.

Tento záver zjavne potvrdzuje aj systémový výklad príslušných ustanovení práva Únie a súvisiacich právnych predpisov Únie.

47.

Po prvé žiadne ustanovenie ani odôvodnenie rozhodnutia 2007/533 totiž neobsahuje žiadne spresnenie týkajúce sa spôsobu, akým majú (alebo môžu ) členské štáty splniť svoju povinnosť „[prijať] opatrenia… v súlade s [ich] vnútroštátnym právom“ podľa článku 39 uvedeného rozhodnutia. Okrem toho, ako som už uviedol, príručka SIRENE neobsahuje v tomto zmysle žiadnu informáciu nad rámec toho, čo je stanovené v podbode 2.2.2 tejto príručky. ( 10 )

48.

Po druhé, ako uviedla holandská vláda, treba odkázať na nariadenie č. 1986/2006, keďže ide o nariadenie, ktoré poskytuje subjektom v členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za vydávanie osvedčení o evidencii vozidiel, prístup k údajom uloženým v SIS II. Článok 1 ods. 1 v spojení s odôvodnením 8 uvedeného nariadenia vysvetľuje, že takýto prístup sa poskytuje príslušným orgánom na administratívny „účel kontroly, či vozidlá, ktoré im boli predložené na evidenciu, boli odcudzené, zneužité alebo stratené, alebo sú hľadané ako dôkaz v trestnom konaní“. Ak by teda normotvorca Únie chcel týmto orgánom zabrániť v registrácii vozidla, v súvislosti s ktorým odhalí zápis v SIS II, uviedol by také ustanovenie výslovne v tomto nariadení.

52.

V tejto súvislosti treba uznať, že vnútroštátne opatrenie, ktoré zakazuje registráciu vozidiel, v súvislosti s ktorými bol vydaný zápis, zrejme slúži na zabezpečenie „vysokej úrovne bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Európskej únie“, čo je základný cieľ SIS II. ( 11 ) Rovnako sa zdá, že takéto opatrenie je tiež vhodné na zvýšenie účinnosti zápisov vložených do SIS II na základe článku 38 rozhodnutia 2007/533.

53.

Aj keď vnútroštátna právna úprava, ktorá absolútne zakazuje registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol vložený zápis do SIS II, nie je opatrením, ktoré sa priamo týka zaistenia tohto vozidla alebo jeho použitia ako dôkazu v trestnom konaní, môže takéto opatrenie prispieť k tomu, aby dotknuté vozidlo nebolo používané alebo predané, a tým minimalizovať riziko, že toto vozidlo nebude zaistené alebo že nemôže byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Z tohto dôvodu môže taká vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava v prejednávanej veci, pomôcť príslušným orgánom prijať kroky potrebné na vykonanie zápisu a dosiahnutie cieľov uvedených v článku 38 rozhodnutia 2007/533.

54.

Nech je to akokoľvek, tieto tvrdenia nevyhnutne neumožňujú dospieť k záveru, že členské štáty musia do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov zaviesť také pravidlo, ako je pravidlo vo veci samej.

58.

Tieto pravidlá nie sú harmonizované právom Únie, ale riadia sa výlučne vnútroštátnym právom. ( 15 ) Tak je to aj v prípade, keď takéto pravidlá môžu i) prispievať k cieľu zabezpečiť vysoký stupeň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti alebo ii) zvýšiť účinnosť zápisov vložených do SIS II.

59.

K poslednému uvedenému aspektu by som iba dodal, že v systéme Únie zásada efektivity znamená predovšetkým to, že výklad pravidiel Únie by mal zabezpečiť minimálnu účinnosť, aby sa zabránilo tomu, že tieto pravidlá budú obyčajnou formalitou, a aby sa vylúčil výklad vedúci k absurdným alebo nesprávnym výsledkom. Zásada efektivity by nemala byť chápaná ako prostriedok na maximalizáciu dosahu a účinnosti pravidiel Únie, najmä ak by to znamenalo prekročenie rámca jasných zámerov normotvorcu Únie. ( 16 )

60.

Na záver sa domnievam, že článok 39 rozhodnutia 2007/533 nepožaduje od členských štátov zakázať registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol vložený zápis do SIS II.

C.

Bráni článok 39 tomu, aby členské štáty zakázali registráciu vozidla, pokiaľ zápis v SIS II už nie je považovaný za relevantný?

64.

Je potrebné pripomenúť, že iba vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť a zistiť skutkový stav prejednávanej veci. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd zastáva názor, že zápis vložený do SIS II týkajúci sa predmetného vozidla už nie je relevantný.

65.

Ak je takýto predpoklad správny, vnútroštátny súd uvádza, že vnútroštátna právna úprava, ktorá úplne zakazuje registráciu vozidla, v súvislosti s ktorým bol do SIS II vložený zápis a ktorá nemôže byť prispôsobená konkrétnym individuálnym okolnostiam, napríklad ak tento zápis už nie je relevantný alebo aktuálny, vyvoláva otázky o zlučiteľnosti tejto vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie, najmä s právom na vlastníctvo a zásadou proporcionality.

Z článku 39 rozhodnutia 2007/533 a všeobecnejšie z príručky SIRENE však vyplýva, že spolupráca prostredníctvom komunikácie – najmä prostredníctvom i) prvotného kontaktu s cieľom dohodnúť sa na vhodných opatreniach, ktoré treba prijať, a ii) ďalšia komunikácia prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií – je nevyhnutná na vykonanie zápisu a na splnenie účelu, na ktorý bol zápis vložený do SIS II.

69.

Nie je potrebné zdôrazňovať, že oznámenie členskému štátu, ktorý vykonal zápis, týkajúce sa toho, kde sa predmet nachádza, nie je dohodnutím vhodných opatrení. Oznámenie takýchto informácií je iba jedným krokom (prvotným) v rámci celého procesu. V tejto súvislosti je legitímne, že orgány vykonávajúceho členského štátu očakávajú, že hneď ako sa spoja s orgánmi členského štátu, ktorý vykonal zápis, budú tieto orgány reagovať tak, aby bol v prvom rade dosiahnutý účel, na ktorý bol zápis vložený do SIS II.

70.

Ak k takejto spolupráci dôjde, bude daný predmet po jeho zaistení pravdepodobne odovzdaný orgánom členského štátu, ktorý vykonal zápis. V tejto súvislosti bude účel zápisu považovaný za splnený, a preto by mal byť zápis odstránený.

71.

Systém zápisu, na ktorom je založený SIS II, spočíva na zásade vzájomnej dôvery, ktorá je základným kameňom priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. ( 20 ) Táto vzájomná dôvera znamená, že orgány členského štátu, ktorý vykonal zápis, môžu v zásade rozhodovať o tom, či je zápis vložený do SIS II relevantný a aktuálny. Orgány vykonávajúceho členského štátu musia v zásade dôverovať , že to tak je, a nemôžu v zásade toto zistenie spochybniť tým, že takýto zápis nebudú brať do úvahy.

75.

Vzájomná dôvera sa však nemôže stať slepou dôverou. ( 21 ) Ak sa teda orgány vykonávajúceho členského štátu spoja so svojimi náprotivkami, a splnia tak svoju povinnosť lojálnej spolupráce, ale orgány členského štátu, ktorý vykonal zápis, nereagujú v primeranej lehote – v prejednávanej veci tri roky – orgány vykonávajúceho členského štátu by mali mať možnosť vychádzať z toho, že predmetný zápis už nie je relevantný a nemusia ho brať do úvahy. ( 22 )

76.

To však nič nemení na tom, že podľa článku 49 ods. 2 rozhodnutia 2007/533 môže tento zápis odstrániť iba členský štát, ktorý zápis vykonal. Samotné orgány vykonávajúceho členského štátu tak urobiť nemôžu, a pokiaľ je tento zápis stále v systéme, musia prijať opatrenia stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie.

77.

2. Právo vlastniť majetok a proporcionalita

80.

Najprv treba pripomenúť, že základné práva zakotvené v Charte sú pre členské štáty záväzné, ak konajú v rámci pôsobnosti práva Únie. ( 24 ) Príslušné vnútroštátne pravidlo, ktoré podľa konkrétnych ustanovení rozhodnutia 2007/533, ako aj podľa pravidiel uvedených v príručke SIRENE, spája registráciu vozidla so zápisom vloženým do SIS II, samozrejme patrí do pôsobnosti práva Únie. Toto pravidlo teda musí rešpektovať základné práva zakotvené v Charte.

81.

Nemám teda problém dospieť k záveru, že taká vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, predstavuje obmedzenie práva vlastniť majetok. Podľa takej právnej úpravy totiž osoba, ktorá vlastní vozidlo, v súvislosti s ktorým bol vložený zápis do SIS II, nemusí byť schopná používať vozidlo alebo s ním nakladať spôsobom, akým chce. ( 25 )

82.

Niet pochýb o tom, že vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni registrácii vozidla až do doby, keď zápis o tomto predmete už nie je uvedený v SIS II, je prijatá vo verejnom záujme a jej cieľom je prispieť ku všeobecným cieľom všeobecného záujmu sledovaným Úniou, najmä v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

86.

V každom prípade zastávam názor, že z dôvodu určitých vlastností môže také pravidlo, akým je pravidlo vo veci samej, viesť k zbytočným a neprimeraným zásahom do práva určitých jednotlivcov vlastniť majetok.

87.

Príslušné vnútroštátne pravidlo sa totiž uplatňuje ad infinitum . Inými slovami, obmedzenie, ktoré takéto pravidlo prináša, pokiaľ ide o okamih, kedy môže byť vozidlo registrované, môže byť uložené na dobu neurčitú, pretože pokiaľ je zápis týkajúci sa daného vozidla vložený do SIS II naďalej v systéme, nie je jednoducho možné dotknuté vozidlo registrovať v Litve.

88.

Domnievam sa, že keď jednotlivec nemôže používať vozidlo alebo s ním voľne nakladať, pretože zápis o tejto veci je stále vložený do SIS II, ide o neprimeraný zásah do práva tohto jednotlivca vlastniť majetok, pokiaľ dôvod, prečo je tento zápis aj naďalej v systéme, spočíva v tom, že orgány členského štátu, ktorý vykonal zápis, neodpovedali orgánom členského štátu, ktoré našli daný predmet, alebo s nimi nespolupracovali.

92.

Z toho teda vyvodzujem, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje absolútny a časovo neobmedzený zákaz registrácie vozidla, prekračuje hranice toho, čo je nevyhnutné, a predstavuje neprimeraný zásah do práva vlastniť majetok zakotveného v článku 17 Charty, pokiaľ zápis vložený do SIS II už nie je objektívne relevantný, aj keď je aj naďalej evidovaný v systéme.

V. Návrh

93.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) takto:

( 3 ) Schengenské acquis predstavuje súbor pravidiel, právnych predpisov a judikatúry tvoriaci jadro schengenského priestoru, ktorý umožňuje jeho riadne fungovanie. Pozri najmä Schengenská dohoda a Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach ( Ú. v. EÚ L 239, 2000, s. 19 ; Mim. vyd. 19/002, s. 9) (ďalej len „CISA“).

( 4 ) Rozhodnutie z 12. júna 2007 ( Ú. v. EÚ L 205, 2007, s. 63 ). Pre úplnosť treba spomenúť, že platnosť nadobudlo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ ( Ú. v. EÚ L 312, 2018, s. 56 ), ktoré zrušuje a nahrádza niekoľko aktov sekundárneho práva Únie vrátane uvedeného rozhodnutia. Na prejednávanú vec je však ratione temporis uplatniteľné rozhodnutie 2007/533.

( 5 ) Ú. v. EÚ L 381, 2006, s. 1 .

( 6 ) Ú. v. EÚ L 44, 2015, s. 75 . „SIRENE“ je skratka používaná na vymedzenie systému SIS II na výmenu doplňujúcich informácií (žiadosť o doplňujúce informácie k národným záznamom).

( 7 ) Návrhy vo veci Načalnik na Rajonno upravlenie Silistra pri Oblastna direkcija na Ministerstvo na vătrešnite raboti ( C‑520/20 , EU:C:2022:12 , bod 32 ).

( 14 ) Pozri odôvodnenie 5 rozhodnutia 2007/533.

( 15 ) Pozri mutatis mutandis návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe vo veci Načalnik na Rajonno upravlenie Silistra pri Oblastna direkcija na Ministerstvo na vătrešnite raboti ( C‑520/20 , EU:C:2022:12 , bod 46 ).

( 16 ) V súvislosti s touto otázkou pozri všeobecne PESCATORE, P.: Monisme, dualisme et „effet utile“ dans la jurisprudence de la Cour de justice de la Communauté européenne. In: COLNERIC, N. et al. (eds.): Une communauté de droit: Festschrift für Gil Carlos Rodríguez Iglesias , Berlin, 2003, na s. 340.

( 17 ) Pozri tiež odsek 2.9 príručky SIRENE.

( 18 ) Podľa bodu 8.4 príručky SIRENE sa zápis vymaže, keď: a) dôjde k zaisteniu veci alebo prijatiu rovnocenného opatrenia potom, ako sa realizovala potrebná následná výmena doplňujúcich informácií medzi útvarmi SIRENE alebo sa vec stala predmetom iného súdneho alebo správneho konania (napríklad súdneho konania o kúpe v dobrej viere, sporu o vlastníctvo alebo justičnej spolupráce týkajúcej sa dôkazov); b) uplynie platnosť zápisu alebo c) príslušný orgán členského štátu, ktorý vykonal zápis, rozhodne o jeho vymazaní.

( 19 ) Pozri v tomto zmysle body 25 a 26 vyššie.