C-119/21

62021CC0119

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 8. septembra 2022 ( 1 )

Vec C‑119/21 P

PlasticsEurope

2.

V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu prvej časti prvého odvolacieho dôvodu. Tento odvolací dôvod vychádza zo skutočnosti, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil nariadenie REACH, keď dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobného dôvodu odvolateľky uvedeného v jej žalobe podanej proti rozhodnutiu ECHA, v ktorej tvrdila, okrem iného, že uvedená agentúra sa dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení, pokiaľ ide o požiadavku uvedenú v článku 57 písm. f) tohto nariadenia, podľa ktorej identifikácia látky ako endokrinného disruptora vzbudzujúceho veľmi veľké obavy musí byť založená na skutočnosti, že„existujú vedecké dôkazy, že môže mať závažné účinky na… životné prostredie“, ktoré vzbudzujú „rovnakú úroveň obáv“, ako je úroveň obáv vyvolaná účinkami, na ktoré sa vzťahuje článok 57 písm. a) až e) tohto istého nariadenia.

3.

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa týka údajných pochybení Všeobecného súdu pri preskúmaní sporného rozhodnutia, a umožní Súdnemu dvoru objasniť rozsah takéhoto preskúmania, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

Právny rámec

4.

7.

Dňa 4. januára 2017 ECHA vydala rozhodnutie ED/01/2017 o zahrnutí bisfenolu A na zoznam navrhovaných látok, teda identifikovaných látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV nariadenia REACH, z dôvodu, že táto látka bola identifikovaná ako reprodukčne toxická v zmysle článku 57 písm. c) toho istého nariadenia. Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú proti tomuto rozhodnutiu. ( 4 )

8.

Dňa 6. júla 2017 prijal výkonný riaditeľ ECHA rozhodnutie ED/30/2017, ktorým bol existujúci zápis týkajúci sa bisfenolu A na zozname navrhovaných látok doplnený v tom zmysle, že táto látka bola identifikovaná aj ako látka s vlastnosťami endokrinných disruptorov, ktorá pravdepodobne má závažné účinky na životné prostredie, ktoré vzbudzujú rovnakú úroveň obáv ako používanie iných látok vymenovaných v článku 57 písm. a) až e) nariadenia č. 1907/2006, v zmysle článku 57 písm. f) tohto nariadenia. Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť, ktorú odvolateľka podala proti tomuto rozhodnutiu. ( 5 ) Súdny dvor následne zamietol odvolanie podané proti tomuto rozsudku. ( 6 )

9.

Dňa 29. augusta 2017 Umweltbundesamt (Spolkový úrad pre životné prostredie, Nemecko) predložil dokumentáciu v súlade s prílohou XV nariadenia REACH (ďalej len „dokumentácia vypracovaná v súlade s prílohou XV“) podľa článku 59 ods. 3 tohto nariadenia, pričom navrhol, aby bol bisfenol A identifikovaný aj ako látka narúšajúca endokrinný systém, v prípade ktorej existujú vedecké dôkazy o možných závažných účinkoch na životné prostredie v zmysle článku 57 písm. f) uvedeného nariadenia.

13.

Následne Spolkový úrad pre životné prostredie pripravil dokument datovaný 14. decembra 2017, ktorý obsahoval odpovede na všetky pripomienky doručené ECHA v rámci verejnej konzultácie.

14.

Po doručení pripomienok týkajúcich sa identifikácie bisfenolu A ECHA postúpila dokumentáciu výboru členských štátov (ďalej len „VČŠ“) v súlade s článkom 59 ods. 7 nariadenia REACH. V súlade so svojimi pracovnými postupmi týkajúcimi sa identifikácie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy získal VČŠ dokumentáciu vypracovanú v súlade s prílohou XV uvedeného nariadenia, návrh dohody VČŠ a pracovný dokument (ďalej len „podporný dokument“) obsahujúci hodnotenie vnútorných vlastností bisfenolu A na podporu jeho identifikácie podľa článku 57 písm. f) uvedeného nariadenia.

15.

Na svojom 57. zasadnutí, ktoré sa konalo od 11. do 15. decembra 2017, VČŠ dosiahol jednomyseľnú dohodu o identifikácii bisfenolu A ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy spĺňajúcej kritériá stanovené v článku 57 písm. f) nariadenia REACH napriek tomu, že štyri členské štáty sa zdržali hlasovania, vrátane Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré uviedlo dôvody svojho zdržania sa hlasovania vo vyhlásení pripojenom k zápisnici zo zasadnutia. Dôvody identifikácie bisfenolu A boli uvedené v zmenenom znení podporného dokumentu prijatého 14. decembra 2017.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

18.

Odvolateľka návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. marca 2018 podala žalobu na zrušenie sporného rozhodnutia.

19.

Na podporu svojej žaloby odvolateľka uviedla štyri žalobné dôvody založené po prvé na existencii viacerých zjavne nesprávnych posúdení pri identifikácii bisfenolu A ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy v zmysle článku 57 písm. f) nariadenia REACH, po druhé na porušení článku 59 v spojení s článkom 57 písm. f) uvedeného nariadenia, po tretie na porušení článku 2 ods. 8 písm. b) uvedeného nariadenia a nakoniec po štvrté na porušení zásady proporcionality.

20.

23.

ECHA navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

24.

Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

25.

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol.

28.

Takéto látky podliehajú režimu autorizácie stanovenému v hlave VII nariadenia REACH. Z článku 55 uvedeného nariadenia vyplýva, že cieľom tohto postupu autorizácie je „zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné“.

29.

Prvým krokom tohto postupu autorizácie je identifikácia látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy na základe kritérií stanovených v článku 57 nariadenia REACH a zaradenie týchto látok do zoznamu navrhovaných látok. Druhým krokom je zahrnutie týchto látok do zoznamu látok podliehajúcich autorizácii, ktorý tvorí prílohu XIV tohto nariadenia. Tretí a posledný krok sa týka postupu, ktorý prípadne vedie k udeleniu autorizácie na látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy. ( 7 )

30.

V rámci prvého kroku postupu autorizácie bola identifikáciou látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy poverená ECHA, ktorá túto úlohu plní v súlade s postupom stanoveným v článku 59 nariadenia REACH.

Sporné rozhodnutie patrí do prvého kroku postupu autorizácie. Odlišuje sa tým, že toto sporné rozhodnutie nevedie k prvému uvedeniu zápisu bisfenolu A do zoznamu navrhovaných látok. Sporné rozhodnutie má za následok aktualizáciu a doplnenie už existujúceho zápisu v tom zmysle, že okrem identifikácie bisfenolu A ako reprodukčne toxickej látky v zmysle článku 57 písm. c) nariadenia REACH a ako látky s vlastnosťami endokrinných disruptorov, ktorá pravdepodobne má závažné účinky na ľudské zdravie, ktoré vzbudzujú rovnakú úroveň obáv ako používanie iných látok vymenovaných v článku 57 písm. a) až e) uvedeného nariadenia, v zmysle článku 57 písm. f) uvedeného nariadenia, bol bisfenol A identifikovaný aj ako látka narúšajúca endokrinný systém, ktorá pravdepodobne má závažné účinky na životné prostredie, ktoré vzbudzujú rovnakú úroveň obáv. Z pohľadu hospodárskych subjektov zapojených do uvádzania tejto látky na trh môže sporné rozhodnutie v praxi viesť k rozšíreniu rozsahu ich povinností vyplývajúcich zo zahrnutia bisfenolu A do zoznamu navrhovaných látok.

Zhrnutie tvrdení uvedených na podporu prvej časti prvého odvolacieho dôvodu a stanovisko účastníkov konania

34.

Prvý odvolací dôvod sa skladá zo štyroch častí. Z názvu prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, že odvolateľka ním Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil zásadu vedeckej excelentnosti. Takáto kritika je spoločná pre všetky štyri časti prvého odvolacieho dôvodu a zároveň ide o hlavný bod argumentácie odvolateľky na podporu prvej časti uvedeného dôvodu.

Okrem toho napadnutý rozsudok podľa odvolateľky stanovuje dôkazné bremeno, ktoré znášajú občania Únie, ktorí spochybňujú závery o dôkaznej sile dôkazových prostriedkov podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH, na úroveň, ktorá je neprijateľná a nedosiahnuteľná, ako aj v rozpore s ratio legis a koncepciou váhy dôkazov uvedenou v bode 1.2 prílohy XI uvedeného nariadenia. Napadnutý rozsudok podľa nej vyžaduje, aby štúdia, ktorú ECHA nezohľadnila, bola takej povahy, že v dôsledku jej nezohľadnenia by celkové posúdenie uvedené v konečnom rozhodnutí ECHA bolo neprijateľné. Podľa odvolateľky sa posúdenie váhy dôkazov z povahy veci uplatňuje v prípade, ak existuje viac ako jedna štúdia odôvodňujúca daný záver, pretože jedna štúdia nie je dostatočná na odôvodnenie záveru, ku ktorému dospela ECHA. Nezohľadnenie výsledkov spoľahlivej vedeckej štúdie týkajúcej sa bisfenolu A, ktoré sú relevantné pre posudzovanú vlastnosť, v rámci posúdenia dôkaznej sily dôkazových prostriedkov predstavuje zjavne nesprávne posúdenie, porušenie povinnosti ECHA zohľadniť všetky relevantné informácie a porušenie zásady vedeckej excelentnosti.

37.

Podľa ECHA, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky a organizácie ClientEarth Všeobecný súd nikdy neuviedol, že výsledky spoľahlivej vedeckej štúdie, ktoré sú relevantné pre posudzovanú vlastnosť, ECHA nemusí v rámci uplatňovania prístupu založeného na váhe dôkazov zohľadňovať.

Posúdenie

38.

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu sa týka bodu 64 napadnutého rozsudku a zdá sa, že sa týka predovšetkým záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého „zjavne nesprávne posúdenie totiž možno konštatovať len vtedy, ak by ECHA úplne a nesprávne nezohľadnila spoľahlivú štúdiu, ktorej zahrnutie by zmenilo celkové hodnotenie dôkazov takým spôsobom, že konečné rozhodnutie by bolo neprijateľné“.

42.

Odvolateľka sa svojou argumentáciou v podstate snaží spochybniť konštatovanie uvedené v poslednej vete bodu 64 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka rozsahu preskúmania súdom Únie, pokiaľ ide o rozhodnutie o identifikácii látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy v zmysle článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

43.

Aby bolo možné rozhodnúť o argumentácii odvolateľky, je potrebné na úvod uviesť predmetné konštatovanie do kontextu.

44.

Z prvej vety bodu 64 napadnutého rozsudku, podľa ktorej „prístup, ktorým postupovala ECHA, teda prístup založený na sile dôkazových prostriedkov, ako aj miera voľnej úvahy, ktorou disponuje“, a z bodov 62 a 63 uvedeného rozsudku vyplýva, že toto konštatovanie vychádza z dvoch predpokladov. Po prvé ECHA disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri identifikácii látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy na základe článku 57 písm. f) nariadenia REACH ( 10 ) a po druhé identifikácia bisfenolu A ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy bola v prejednávanej vykonaná s použitím prístupu založeného na dôkaznej sile dôkazových prostriedkov. ( 11 )

Vzhľadom na účel a účinky sporného rozhodnutia ( 14 ) je táto judikatúra nepochybne uplatniteľná na prejednávanú vec.

48.

Identifikácia navrhovaných látok, ktoré sa majú zahrnúť do prílohy XIV nariadenia REACH, si vyžaduje posúdenie veľmi zložitých vedeckých a technických skutočností. Takáto identifikácia sa vykonáva v kontexte zabezpečenia účinného riadenia technických, vedeckých a administratívnych aspektov, ktoré normotvorca Únie zveril ECHA. ( 15 ) ECHA plní túto úlohu ako nezávislý ústredný subjekt v súlade s pravidlami stanovenými v hlave X uvedeného nariadenia, najmä pokiaľ ide o transparentnosť, boj proti podvodom a zodpovednosť. ECHA teda nie je konkurentom ani protivníkom hospodárskych subjektov zapojených do uvádzania chemických látok na trh.

49.

Okrem toho Súdny dvor v uznesení vo veci Polyelectrolyte Producers Group a i./Komisia ( 16 ) preskúmal odvolanie podané proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým tento súd zamietol žalobu o zrušenie nariadenia Komisie prijatého podľa hlavy VIII nariadenia REACH, ktorým sa mení a dopĺňa jeho príloha XVII. Príloha XVII obsahuje obmedzenia uplatniteľné na výrobu, uvádzanie na trh a používanie určitých nebezpečných látok, zmesí a výrobkov. Zmena prílohy XVII, ktorej sa týkala žaloba podaná na Všeobecný súd, predstavovala zmenu textu týkajúceho sa látky, ktorá už podliehala obmedzeniam.

50.

Pri prijímaní sporného rozhodnutia mala ECHA širokú mieru voľnej úvahy, ktorá v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 46 vyššie mala vplyv na rozsah preskúmania vykonaného Všeobecným súdom. Toto preskúmanie sa týka tak dôkazného bremena, ktoré znáša účastník konania, ktorý sa domáha zrušenia rozhodnutia, ako aj povahy pochybení, ktoré sú predmetom preskúmania zo strany súdov Únie.

54.

Vzhľadom na to, že odvolateľka z tohto hľadiska v prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne stanovil dôkazné bremeno, ktoré znášajú občania Únie, ktorí spochybňujú závery o dôkaznej sile dôkazových prostriedkov podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH, najprv budem analyzovať dôsledky judikatúry uvedenej v bode 46 vyššie na dôkazné bremeno, ktoré znáša účastník konania, ktorý sa usiluje o napadnutie rozhodnutia ECHA. Následne sa budem zaoberať dôsledkami tejto judikatúry na povahu nesprávnych posúdení, ktoré podliehajú preskúmania zo strany súdov Únie.

O dôkaznom bremene, pokiaľ ide o zjavné pochybenia pri výkone voľnej úvahy

55.

V takej oblasti, o akú ide v prejednávanej veci, v rámci ktorej orgán Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, Všeobecný súd musí vykonať preskúmanie v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 46 vyššie.

59.

Po tretie konštatovanie, že práve argumentácia žalobkyne musí umožniť súdu Únie dospieť k záveru, že orgán Únie zjavne prekročil hranice svojej voľnej úvahy, zrejme odzrkadľuje judikatúru Súdneho dvora v iných oblastiach, než je oblasť chemických látok, akými sú spoločná poľnohospodárska politika a rybolov, ( 23 ) v ktorých majú orgány Únie tiež širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o veľmi zložité skutkové okolnosti. Okrem toho podľa tejto judikatúry musia byť orgány Únie v takýchto oblastiach prinajmenšom schopné jasným a jednoznačným spôsobom zabezpečiť a predložiť východiskové údaje, ktoré sa musia zohľadniť pri odôvodnení napadnutých opatrení tohto aktu a od ktorých závisí výkon ich voľnej úvahy. ( 24 )

60.

Na záver vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 46 vyššie bola odvolateľka na účely napadnutia sporného rozhodnutia povinná predložiť Všeobecnému súdu argumentáciu, ktorá by mu umožnila vykonať preskúmanie a dospieť k záveru , že ECHA sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy.

O zjavnom pochybení pri výkone voľnej úvahy

61.

Na dosiahnutie tohto záveru bolo úlohou ECHA preskúmať jednak, či je „pravdepodobné“, že dotknutá látka má závažné účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie, a jednak, či tieto účinky „vzbudzujú rovnakú úroveň obáv“ ako účinky iných látok vymenovaných v písmenách a) až e) článku 57 nariadenia REACH. ( 25 )

65.

V prejednávanej veci uvedený záver vyplynul z celkového posúdenia dôkazov, vykonaného s použitím prístupu založeného na dôkaznej sile dôkazových prostriedkov. Odvolateľka nespochybňuje výber prístupu, ktorý zvolila ECHA, ale skôr rozsah súdneho preskúmania týkajúceho sa uplatnenia takéhoto prístupu.

66.

Podľa prístupu založeného na hodnotení dôkaznej sily dôkazových prostriedkov sa identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy nezakladá na výsledkoch jednej vedeckej štúdie alebo na jednom vedeckom dôkaze. Tento prístup je možné použiť vtedy, keď jediná štúdia sama osebe nepostačuje na určenie toho, či sa látka má alebo nemá identifikovať ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

67.

Tento výklad poslednej vety bodu 64 napadnutého rozsudku sa stáva ešte jasnejším, ak sa pri jeho čítaní zohľadňujú všetky konštatovania uvedené v danom rozsudku.

71.

Všeobecný súd totiž neodmietol žalobné dôvody a tvrdenia predložené odvolateľkou, ale len preskúmal, či by zohľadnenie štúdie, ktorú údajne ECHA odmietla, zmenilo celkový záver, že bisfenol A je látkou vzbudzujúcou veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

72.

Na ilustráciu uvediem, ako tvrdí ECHA a vedľajší účastníci konania ( 27 ), a na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, že Všeobecný súd „nepovolil“ ECHA odmietnuť dôkazy, ktoré sú súčasne spoľahlivé a relevantné. ( 28 ) Uvedené platí o to viac aj z dôvodu, že Všeobecný súd „nepovolil“ ECHA, aby odmietla akúkoľvek štúdiu, ktorej zohľadnenie by nezmenilo celkový záver, že bisfenol A sa musí identifikovať ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy.

O „oprávnení“ odmietnuť spoľahlivú a relevantnú štúdiu

76.

Po tretie po prvej vete bodu 64 napadnutého rozsudku, podľa ktorej „ECHA sa môže odchýliť od štúdií, ktoré nepovažuje za relevantné z prípustných dôvodov spojených s vnútornou koherentnosťou a vykonaným dokazovaním“, nasleduje poznámka, ktorá patrí do kontextu stanoveného touto prvou vetou („v tejto súvislosti“). Podľa tejto poznámky „bisfenol A je jednou z najviac skúmaných látok na svete“. Podľa Všeobecného súdu z toho („preto“) vyplýva, že „povinnosť inštitúcií Únie zohľadniť všetky relevantné dôkazy preto nemôže znamenať, že všetky štúdie, ktoré boli vypracované, bez ohľadu na ich spoľahlivosť alebo relevantnosť, musia byť do hodnotenia ECHA nevyhnutne bez výnimky zahrnuté“ ( 32 ).

77.

Je samozrejme pravda, že pasáž „bez ohľadu na ich spoľahlivosť alebo relevantnosť“, hodnotená samostatne, sa môže považovať za domnienku, že podľa názoru Všeobecného súdu ECHA nemusí nevyhnutne zahrnúť do svojho hodnotenia všetky štúdie, dokonca ani tie, ktoré sú vysoko spoľahlivé a/alebo relevantné. Inak povedané, ECHA nie je povinná zohľadniť tieto štúdie bez ohľadu na skutočnosť, či sú spoľahlivé a/alebo relevantné.

78.

Možno sa však aj domnievať, že Všeobecný súd sa v tretej vete bodu 64 napadnutého rozsudku snažil naznačiť, že ECHA nemusí nevyhnutne zahrnúť do svojho hodnotenia každú štúdiu a opomenul skutočnosť, že štúdia nie je obzvlášť spoľahlivá a/alebo relevantná („bez ohľadu na ich spoľahlivosť alebo relevantnosť“).

82.

Pritom sa budem o to viac zaoberať tvrdením, ktoré odvolateľka uviedla v úvodnej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, podľa ktorého Všeobecný súd „schválil prístup ECHA, ktorý spočíva v selektívnom výbere vedeckých údajov na podporu svojej hypotézy, na ktorú sa zamerala a podľa ktorej bisfenol A spĺňa kritériá článku 57 písm. f) nariadenia REACH, vrátane skutočnosti, že jednak sa rozhodla selektívne nezohľadniť spoľahlivé vedecké štúdie, ktorých výsledky nepodporovali túto jej hypotézu, a jednak sa ďalej odvolávala na nespoľahlivé vedecké štúdie, ktorých výsledky mohli podľa všetkého podporiť uvedenú hypotézu“ ( 34 ).

O „relevantnosti“ dôkazov z hľadiska hypotézy ECHA

83.

Na úvod je potrebné uviesť, že na rozdiel od toho, čo môže naznačovať terminológia použitá v odvolaní, neexistovala žiadna „hypotéza ECHA“, ktorú by sa táto agentúra snažila potvrdiť všetkými možnými prostriedkami a v rámci ktorej by v prejednávanej veci malo dôjsť k výberu konkrétnych štúdií. Ako jasne uvádza odôvodnenie 15 nariadenia REACH, ECHA bola vytvorená „na zabezpečenie účinného riadenia technických, vedeckých a administratívnych aspektov tohto nariadenia na úrovni Únie“. Ako som už uviedol v bode 48 vyššie, túto úlohu plní ako nezávislý ústredný subjekt. Predmetnou hypotézou za takých okolností, ako sú okolnosti prejednávanej veci, je hypotéza, ktorú pôvodne sformulovala ECHA, že táto agentúra uskutočňuje výskum, ktorý buď potvrdí, alebo vyvráti uvedenú hypotézu.

84.

Pasáž uvedenú v prvej vete bodu 64 napadnutého rozsudku, podľa ktorej „ECHA sa môže odchýliť od štúdií, ktoré nepovažuje za relevantné z prípustných dôvodov spojených s vnútornou koherentnosťou a vykonaným posúdením“, naopak chápem tak, že podľa Všeobecného súdu nemusí táto agentúra považovať za obzvlášť relevantné štúdie, ktoré nemôžu hypotézu vyvrátiť alebo potvrdiť, aj keď to nie je súčasťou argumentácie odvolateľky v prejednávanej veci. Zistenie, že štúdiou to nemožno dosiahnuť, predstavuje samo osebe výsledok analýzy štúdie. Toto zistenie je výsledkom dôkladného preskúmania štúdie z hľadiska jej schopnosti potvrdiť alebo vyvrátiť predmetnú hypotézu.

88.

Takýto výklad vyššie uvedenej pasáže obsiahnutej v prvej vete bodu 64 napadnutého rozsudku podporuje preskúmanie iných bodov tohto rozsudku.

89.

Z bodu 65 napadnutého rozsudku je možné vyvodiť, že Všeobecný súd vzhľadom na „úvodné pripomienky“ uvedené v bodoch 62 až 64 skúmal, či sa ECHA dopustila zjavne nesprávneho posúdenia z dôvodu, že nezohľadnila štyri štúdie, na ktoré sa odvolateľka odvoláva. ( 36 )

90.

V tomto zmysle Všeobecný súd v bode 68 napadnutého rozsudku uviedol, že ECHA sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nevychádzala zo štúdie Leea (2010), a to z dôvodu, že po prvé narušenie endokrinného systému organizmov skúmaných v tejto štúdii ešte nebolo na vedeckej úrovni dostatočne pochopené. Po druhé Všeobecný súd uviedol, že odvolateľka nevysvetlila a nepreukázala, do akej miery by výsledky tejto štúdie, ktorá sa nezmienila o endokrinných účinkoch, odporovali identifikácii bisfenolu A ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy založenej na iných dôkazoch, ako sú tie, ktoré sa týkajú bezstavovcov, takže tieto výsledky by oslabili dôkaznú silu dôkazových prostriedkov vykonaného posúdenia. Všeobecný súd sa preto domnieval, že ECHA mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, usúdiť, že štúdia Leea (2010) nepredstavovala relevantný dôkaz z dôvodu, že odvolateľka nevysvetlila ani nepreukázala, do akej miery mohli výsledky uvedenej štúdie prispieť k vyvráteniu hypotézy, ktorú skúmala ECHA.

93.

Podľa Všeobecného súdu teda „relevantnosť“ štúdie závisí od jej schopnosti potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézu, ktorú skúma ECHA, s použitím prístupu založeného na dôkaznej sile dôkazových prostriedkov v súlade s postupom stanoveným v článku 59 nariadenia REACH.

94.

Okrem toho sa posledná veta bodu 64 napadnutého rozsudku musí chápať tak, že podľa odôvodnenia Všeobecného súdu je možné kritizovať ECHA za zjavné pochybenie pri výkone voľnej úvahy len vtedy, ak by „úplne“ nezohľadnila spoľahlivú štúdiu, ktorá by mohla vyvrátiť alebo dokonca potvrdiť hypotézu, ktorú skúmala ECHA. Ako ďalej vyplýva z bodu 60 vyššie, odvolateľka je povinná predložiť Všeobecnému súdu argumentáciu, ktorá mu umožní uskutočniť preskúmanie a dospieť k záveru , že ECHA sa dopustila takéhoto zjavného pochybenia.

98.

Podľa prvého odseku bodu 1.2 „dôkaz z niekoľkých nezávislých informačných zdrojov môže mať postačujúcu váhu, aby viedol k domnienke/záveru, že látka má alebo nemá konkrétnu nebezpečnú vlastnosť, hoci informácie z každého jednotlivého zdroja sa na takýto záver považujú za nedostatočné“.

99.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, z uvedeného nevyplýva, že sa musia zohľadniť všetky dôkazy, ak sa rozhodnutie nezakladá na výsledkoch jedinej vedeckej štúdie alebo na jedinom vedeckom dôkaze. Naopak, vždy ide o „nezávislé informačné zdroje“, z ktorých je možné „platne potvrdiť“, že látka má alebo nemá konkrétnu nebezpečnú vlastnosť, a sú teda „relevantné“ v zmysle bodu 64 napadnutého rozsudku.

100.

V dôsledku uvedeného je potrebné odmietnuť tvrdenie odvolateľky, že stanovenie dôkazného bremena je neprijateľné a nedosiahnuteľné, ako aj v rozpore s ratio legis prístupom založeným na dôkaznej sile dôkazových prostriedkov uvedeným v bode 1.2 prílohy XI nariadenia REACH.

104.

V súlade s uvedeným Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku konštatoval bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku, že „zjavne nesprávne posúdenie totiž možno konštatovať len vtedy, ak by ECHA úplne a nesprávne nezohľadnila spoľahlivú štúdiu, ktorej zahrnutie by zmenilo celkové hodnotenie dôkazov takým spôsobom, že konečné rozhodnutie by bolo neprijateľné“.

105.

V tejto súvislosti musím poznamenať, že „úplné“ nezohľadnenie spoľahlivej štúdie, ktorá mohla zmeniť celkové hodnotenie dôkazov, sa nerovná „čiastočnému“ nezohľadneniu takejto štúdie.

106.

Ak totiž ECHA čiastočne zohľadnila štúdiu, nie je možné sa domnievať, že táto agentúra postupovala nesprávne, keď túto štúdiu považovala za irelevantnú. Naopak z toho vyplýva, že ECHA musela určiť dôvody, na základe ktorých považovala túto štúdiu za čiastočne relevantnú. Za týchto okolností by konštatovanie, že rozhodnutie ECHA možno spochybniť z dôvodu, že táto agentúra „čiastočne“ nezohľadnila relevantnú štúdiu, znamenalo, že súd Únie by svojím posúdením nahradil posúdenie ECHA.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, ktorý uviedla odvolateľka, v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) T‑207/18 , EU:T:2020:623 ; ďalej len „napadnutý rozsudok“.

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 ; ďalej len „nariadenie REACH“).

( 4 ) Pozri rozsudok z 11. júla 2019, PlasticsEurope/ECHA ( T‑185/17 , neuverejnený, EU:T:2019:492 ).

( 5 ) Pozri rozsudok z 20. septembra 2019, PlasticsEurope/ECHA ( T‑636/17 , EU:T:2019:639 ).

( 12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 1999, Upjohn ( C‑120/97 , EU:C:1999:14 , bod 34 ).

( 13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2009, Enviro Tech (Europe) ( C‑425/08 , EU:C:2009:635 , body 47 , 62 , 65 a 71 ), a z 21. júla 2011, Nickel Institute ( C‑14/10 , EU:C:2011:503 , body 59 , 60 a 77 ).

( 14 ) Pozri body 27 až 33 vyššie.

( 15 ) Ako vyplýva z odôvodnenia 15 nariadenia REACH, ECHA bola zriadená „na zabezpečenie účinného riadenia technických, vedeckých a administratívnych aspektov tohto nariadenia na úrovni Únie“.

( 16 ) Uznesenie z 27. marca 2014 ( C‑199/13 P , neuverejnené, EU:C:2014:205 ).

( 17 ) Pozri uznesenie z 27. marca 2014, Polyelectrolyte Producers Group a i./Komisia ( C‑199/13 P , neuverejnené, EU:C:2014:205 , bod 27 ).

( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada ( C‑5/16 , EU:C:2018:483 , bod 153 ).

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2019, Deza/ECHA ( C‑419/17 P , EU:C:2019:52 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia ( C‑148/19 P , EU:C:2020:354 , body 71 až 73 ).

( 27 ) Pozri bod 37 vyššie.

( 28 ) Podľa znenia odvolania totiž odvolateľka tvrdí, že ECHA nie je oprávnená odmietnuť „spoľahlivé a relevantné vedecké štúdie týkajúce sa bisfenolu A“. Odvolateľka sa domnieva, že „ak je štúdia spoľahlivá a relevantná“, výsledky tejto štúdie sa musia zohľadniť pri uplatňovaní prístupu založeného na dôkaznej sile dôkazových prostriedkov. Podľa odvolateľky neexistuje situácia, v ktorej by sa „spoľahlivá a relevantná štúdia“ mohla „oprávnene“ odmietnuť, a ECHA by mala zohľadňovať „všetky spoľahlivé a relevantné štúdie“. Pozri tiež body 35 a 36 vyššie.

( 29 ) Podľa bodu 64 napadnutého rozsudku ide o okolnosti, za ktorých „ECHA úplne a nesprávne nezohľadnila spoľahlivú štúdiu, ktorej zahrnutie by zmenilo celkové hodnotenie dôkazov takým spôsobom, že konečné rozhodnutie by bolo neprijateľné“.

( 34 ) Takúto argumentáciu taktiež uvádza odvolateľka aj v rámci tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu. Na podporu prvej časti tohto odvolacieho dôvodu však odvolateľka uvádza, že „ECHA musí pri posudzovaní dôkaznej sily dôkazových prostriedkov zohľadniť všetky spoľahlivé a relevantné štúdie bez ohľadu na to, či takéto štúdie podporujú hypotézu, na ktorú sa ECHA zamerala [a síce, že bisfenol A je endokrinným disruptorom s možnými závažnými účinkami pre životné prostredie v zmysle článku 57 písm. f) nariadenia REACH], či sú v rozpore s touto hypotézou alebo vyvolávajú ďalšie otázky“. V tej istej súvislosti odvolateľka ďalej uvádza, že „v prejednávanej veci predložila niekoľko konkrétnych príkladov spoľahlivých štúdií týkajúcich sa bisfenolu A, ktorých výsledky neboli zohľadnené (konkrétne neboli zohľadnené výsledky týkajúce sa bodov hodnotenia, ktoré nepodporovali hypotézu, na ktorú sa ECHA zamerala, kým výsledky týkajúce sa iných bodov hodnotenia v tých istých štúdiách boli použité na podporu jej vlastnej hypotézy)“.

( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2019, Deza/ECHA ( C‑419/17 P , EU:C:2019:52 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 36 ) Podľa bodu 65 napadnutého rozsudku „s prihliadnutím na tieto úvodné pripomienky treba preskúmať, či sa ECHA dopustila zjavne nesprávneho posúdenia z dôvodu, že nezohľadnila štúdie uvádzané žalobkyňou“.

( 37 ) Pozri rozsudky z 20. septembra 2019, PlasticsEurope/ECHA ( T‑636/17 , EU:T:2019:639 , bod 94 ); z 10. novembra 2021, Sasol Germany a i./Komisia ( T‑661/19 , neuverejnený, EU:T:2021:779 , bod 35 ), a z 23. februára 2022, Chemours Netherlands/ECHA ( T‑636/19 , neuverejnený, EU:T:2022:86 , bod 227 ).