C-128/21

M. S.,

S. Š.,

D. V.,

V. P.,

J. P.,

D. L.‑B.,

Lietuvos Respublikos finansų ministerija

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litovskej republiky, Litva)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Pojmy ‚podnikateľ‘ a ‚rozhodnutia združení‘ – Rozhodnutia notárskej komory, ktorými sa stanovuje spôsob výpočtu odmien – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Odôvodnenie – Pokuta – Združenie podnikateľov a jeho členovia – Predsedníctvo – Pôvodca porušenia – Spoločná a nerozdielna zodpovednosť“

1.

Možno členom profesijnej organizácie individuálne uložiť sankciu za prijatie rozhodnutí, ktoré možno pripísať profesijnej organizácii a ktoré môžu narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž v práve Európskej únie?

I. Právny rámec

nariadiť skončenie porušovania,

–

nariadiť dočasné opatrenia,

–

prijímať záväzky,

–

porušujú článok 81 alebo článok 82 Zmluvy [101 a 102 ZFEÚ]…

Pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

Keď sa porušenie združenia podnikov vzťahuje k aktivitám jeho členov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu každého člena pôsobiaceho na trhu dotknutom porušením združenia.

…

4. Keď je pokuta uložená združeniu podnikov, berúc do úvahy obrat jeho členov, a združenie nie je solventné, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie čiastky pokuty.

Keď sa tieto príspevky združeniu neuskutočnili v rámci lehoty stanovenej Komisiou, môže Komisia požadovať platbu pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov združenia.

V § 5 ods. 1 bode 1 Lietuvos Respublikos konkurencijos istatymas (zákon Litovskej republiky o hospodárskej súťaži) z 23. marca 1999 v znení zákona č. XIII 193 z 12. januára 2017 (ďalej len „zákon o hospodárskej súťaži“) sa stanovuje, že:

„Všetky dohody, ktorých cieľom je obmedziť hospodársku súťaž alebo ktoré obmedzujú alebo môžu obmedziť hospodársku súťaž, sú zakázané a sú neplatné od okamihu ich uzavretia, vrátane dohôd spočívajúcich v priamom alebo nepriamom stanovení (určení) ceny konkrétneho tovaru alebo iných podmienok nákupu alebo predaja.“

5.

V § 3 ods. 19 zákona o hospodárskej súťaži sa stanovuje, že:

„‚Dohoda‘ znamená zmluvy uzatvorené v akejkoľvek forme (písomnej alebo ústnej) medzi dvoma alebo viacerými hospodárskymi subjektmi alebo zosúladené postupy medzi hospodárskymi subjektmi vrátane rozhodnutí prijatých skupinou hospodárskych subjektov (združenie, zoskupenie, konzorcium atď.) alebo zástupcami tejto skupiny.“

6.

Podľa § 6 prvého odseku zákona o notárskej činnosti:

„Počet notárov, ich sídlo a miestnu príslušnosť určuje minister spravodlivosti Litovskej republiky podľa ním stanovenej metodiky posudzovania potrieb právnych služieb, ktoré obyvateľom poskytujú notári.“

9.

V § 8 zákona o notárskej činnosti sa stanovuje:

„Notári Litovskej republiky sa združujú v Notárskej komore… Každý notár je členom Notárskej komory. Notárska komora je právnickou osobou. Stanovy Notárskej komory prijíma konferencia notárov a schvaľuje ich minister spravodlivosti Litovskej republiky.“

10.

„Notári vykonávajú svoje právomoci bez ohľadu na pôsobenie orgánov verejnej moci a rozpočtových orgánov, pričom podliehajú len zákonom.“

13.

V súlade s § 13 zákona o notárskej činnosti notári v rámci svojej činnosti rešpektujú rozhodnutia Notárskej komory.

14.

V § 16 zákona o notárskej činnosti sa stanovuje:

„Notár zodpovedá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka Litovskej republiky a tohto zákona za škody spôsobené fyzickým alebo právnickým osobám v dôsledku protiprávneho konania, ktorého sa dopustil samotný notár, jeho zástupca alebo zamestnanci jeho notárskeho úradu pri výkone odbornej notárskej činnosti. Notár zodpovedá rovnakým spôsobom ako štátny úradník za každé porušenie zákona alebo iných regulačných aktov, ku ktorému došlo pri výkone jeho povinností a ktoré zakladá jeho trestnoprávnu alebo administratívnu zodpovednosť.“

17.

Podľa § 6 2 prvého a siedmeho odseku zákona o notárskej činnosti:

„Notár je povinný uzavrieť poistenie profesijnej zodpovednosti za škodu spôsobenú fyzickým alebo právnickým osobám pri výkone svojich povinností v hodnote viac ako 290 eur. … Ak poistné plnenie nepostačuje na úplnú náhradu škody, rozdiel medzi týmto plnením a skutočnou škodou hradí notár, ktorý škodu spôsobil.“

18.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o notárskej činnosti:

„S výnimkou dedičských vecí môže notársku zápisnicu vyhotoviť akýkoľvek notár. Miestnu príslušnosť notárov v dedičských veciach určuje Minister spravodlivosti Litovskej republiky.“

20.

Podľa § 18 ods. 1 stanov:

„Predsedníctvo je kolegiálnym riadiacim orgánom Notárskej komory. Predsedníctvo má osem členov, ktorých menuje (vyberá) konferencia notárov na obdobie troch rokov.“

21.

V § 25 stanov sa stanovuje:

„Rozhodnutia predsedníctva týkajúce sa praktického uplatňovania právnych predpisov a iných relevantných otázok sa do piatich pracovných dní oznamujú Ministerstvu spravodlivosti Litovskej republiky a zverejňujú sa na webovej stránke Notárskej komory.“

Litovská notárska komora prijala na základe uvedeného opatrenia rozhodnutia ( 3 ) – konkrétne rozhodnutia z 30. augusta 2012, 23. apríla 2015, 26. mája 2016 a 26. januára 2017 – ktorými špecifikovala kritériá výpočtu odmien notárov za nasledujúce úkony (ďalej len „objasnenia“): i) schválenie hypotekárnych transakcií a vyznačenie doložiek vykonateľnosti v prípadoch, keď zúčastnené strany neuvedú hodnotu založenej nehnuteľnosti a v prípadoch, keď sa jednou hypotékou zakladá viacero nehnuteľností; ii) výkon notárskych úkonov, príprava návrhov úkonov, poradenstvo a odborné služby v prípadoch, keď sa vecné bremeno na viacero nehnuteľností zriaďuje jedinou zmluvou; iii) validácia zmluvy o výmene v prípadoch, keď sú predmetom takejto zmluvy časti rôznych tovarov.

25.

Uvedené objasnenia prijala Litovská notárska komora jednomyseľne a následne ich zverejnila na svojej internetovej stránke.

26.

Rada pre hospodársku súťaž zastáva názor, že hoci Notárska komora má určitý priestor pre voľnú úvahu, ( 4 ) pokiaľ ide o špecifikáciu výšky odmien vrátane ich minimálnej a maximálnej hranice, príslušnú sumu stanovila na hornej hranici.

27.

Notárska komora spolu s notármi, ktorým bola uložená sankcia, v konaní na regionálnom správnom súde uviedli, že notára nemožno kvalifikovať ako podnikateľa na účely článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Služby poskytované notármi totiž z cenového hľadiska nepodliehajú režimu hospodárskej súťaže. Cieľom objasnení bolo vykonať v súlade s vnútroštátnymi zákonmi v danej oblasti právomoci Notárskej komory, ako sú štandardizácia notárskej praxe, poskytovanie poradenstva notárom, ako aj ochrana notárov pred neoprávneným vyvodzovaním občianskoprávnej zodpovednosti. Prijaté rozhodnutia mali tiež za cieľ chrániť spotrebiteľov na základe uplatnenia zásad rovnosti a proporcionality.

31.

Rovnako nie je možné pripísať sporné konanie osobne notárom, ktorí sú členmi predsedníctva, keďže minister spravodlivosti nenapadol rozhodnutia Notárskej komory napriek tomu, že bol oboznámený s ich prijatím. Žalobcovia vo veci samej ďalej spochybnili uplatniteľnosť článku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, a to vzhľadom na neexistenciu jednotného trhu notárskych služieb v Únii.

32.

Podľa názoru Rady pre hospodársku súťaž notárske služby podliehajú hospodárskej súťaži aj z cenového hľadiska, pričom notári nemajú z tohto dôvodu právomoc konať v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže stanovenými právom Únie.

33.

Rovnako sporná je podľa vnútroštátneho súdu uplatniteľnosť kritéria vyplývajúceho z veci Wouters, podľa ktorého „členský štát musí zabezpečiť, aby si zachoval svoju rozhodovaciu právomoc“ ( 5 ), alebo kritéria vyplývajúceho z veci ČEZ Elektro Bălgarija, podľa ktorého „musí existovať účinná kontrola a rozhodovacia právomoc štátu v poslednom stupni“ ( 6 ), ktoré stanovil Súdny dvor na účely klasifikácie štátneho orgánu ako profesijnej organizácie na účely článku 101 ZFEÚ.

37.

Vnútroštátny súd ďalej konštatoval, že minister spravodlivosti mal skutočne právomoc napadnúť objasnenia na vnútroštátnom súde, ako aj právomoc doplniť tabuľku s kritériami na výpočet odmien.

38.

Ako otázne sa javili aj tieto skutočnosti: i) možnosť kvalifikovať objasnenia ako rozhodnutie o založení združenia podnikateľov a ich potenciálny škodlivý vplyv na hospodársku súťaž medzi podnikateľmi; ii) vhodnosť cieľov objasnení a ich primeranosť; iii) možnosť kvalifikovať notárov, ktorí sú členmi predsedníctva, ako súčasť združenia podnikateľov, možnosť vyvodiť zodpovednosť za sporné porušenie osobne voči týmto notárom a z tohto dôvodu im uložiť príslušnú sankciu.

39.

40.

V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa moje návrhy zamerajú na siedmu prejudiciálnu otázku.

41.

Na pojednávaní vo veci však účastníci konania zdôraznili a ďalej rozvinuli niektoré pripomienky týkajúce sa právnej otázky, ktorá má vo vzťahu k problematike, ktorá je predmetom prejudiciálnych otázok, predbežný charakter.

42.

Ide o otázku uplatniteľnosti článku 101 ZFEÚ na situácie, v ktorých si podnikatelia, voči ktorým sa vyvodzuje zodpovednosť za protisúťažné konanie, vzájomne nekonkurujú s inými obdobnými podnikateľmi z ostatných krajín Únie, ale hospodárska súťaž sa v dôsledku špecifického charakteru vykonávaných úloh ( 7 ) a vnútroštátnych predpisov obmedzuje len na vnútroštátny trh. Notárska komora a litovská vláda spochybnili najmä spôsobilosť prípadného protisúťažného konania ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

Súdny dvor vo svojej judikatúre spresnil podstatné náležitosti tejto požiadavky. Podľa ustálenej judikatúry je „na to, aby dohoda medzi podnikateľmi mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi potrebné, aby umožňovala s dostatočnou mierou pravdepodobnosti predvídať na základe súboru objektívnych skutkových alebo právnych skutočností, že môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne ovplyvňovať obchodné toky medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol poškodiť dosahovanie cieľov jednotného trhu medzi štátmi“ ( 9 ).

46.

Na to, aby sa na konkrétny kartel vzťahovala pôsobnosť práva Únie, musí byť ovplyvnenie aj dostatočne významné. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že „na dohodu sa nevzťahuje zákaz upravený v článku [101 ZFEÚ], pokiaľ ovplyvňuje trh len bezvýznamným spôsobom vzhľadom na slabú pozíciu účastníkov trhu s predmetnými výrobkami“ ( 10 ). Obdobné stanovisko zaujala Komisia vo svojich usmerneniach, ( 11 ) keď vylučuje existenciu značného ovplyvnenia obchodu členských štátov, a to za predpokladu splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, ktorých následkom je, že vplyv nezákonnej dohody sa nepovažuje za relevantný. ( 12 )

47.

Aj v judikatúre Súdneho dvora sa určila tzv. minimálna prahová hodnota, pod ktorou sa protisúťažné konanie nepovažuje za škodlivé. Táto minimálna hranica vo výške 10 %, pokiaľ ide o podiely na trhu, sa však nepovažuje za nevyhnutnú v prípade, že kartely sledujú protisúťažný cieľ. ( 13 )

48.

Možno preto konštatovať, že dohoda, ktorá sa vzťahuje na celé územie členského štátu a ktorej cieľom je stanoviť ceny platné pre všetky subjekty vykonávajúce danú profesijnú činnosť na území členského štátu, môže vo svojej podstate viesť k upevneniu rozdelenia trhu na vnútroštátnej úrovni, čím bráni hospodárskej integrácií sledovanej Zmluvou.

52.

Hoci by aj bol pravdivý predpoklad, že medzi notármi z rôznych členských štátov neexistuje skutočná hospodárska súťaž v dôsledku osobitnej úpravy týchto odborných subjektov jednotlivými štátmi, a to jednak pokiaľ ide o podmienky prístupu, ako aj v súvislosti s podmienkami výkonu predmetnej činnosti, je rovnako pravda, že na občanov Únie, ktorí by chceli využiť notárske služby v členskom štáte, v ktorom sa povoľuje vyššie uvedené rozdelenie vnútroštátneho trhu, by sa uplatňovali ekonomické podmienky, ktoré nie sú dôsledkom bežného fungovania voľnej hospodárskej súťaže.

B.

Siedma prejudiciálna otázka

53.

Notárska komora predstavuje združenie podnikateľov zložené zo všetkých litovských notárov, ktoré zodpovedá za reguláciu notárskej činnosti v rámci stanovenom zákonodarcom a v zhode s Ministerstvom spravodlivosti.

57.

Ako vyplýva zo spisu, predsedníctvo je ako orgán Notárskej komory kolektívnym subjektom, ktorý prijíma rozhodnutia za komoru.

58.

V znení článku 101 ZFEÚ sa adresát zákazu identifikuje ako „podnikateľ“ ( 17 ).

59.

Pokiaľ ide o vzťah medzi predsedníctvom a Notárskou komorou, zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, že ako viackrát uviedla aj litovská vláda, ( 21 ) za autora objasnení nemožno označiť predsedníctvo zastúpené osobami notárov, z ktorých sa skladá, keďže ide o orgán komory.

63.

Túto skutočnosť potvrdzujú tvrdenia Litovskej notárskej komory uvedené v písomných pripomienkach a potvrdené na pojednávaní, podľa ktorých zodpovednosť za rozhodnutia predsedníctva nesie Notárska komora. Predsedníctvo preto prijíma rozhodnutia ako kolektívne chápaný rozhodovací orgán zastupujúci Notársku komoru.

64.

Potrebu, aby rozhodnutia predsedníctva bolo možné pripísať Litovskej notárskej komore, ďalej potvrdzuje aj postavenie členov predsedníctva. Podľa článku 19 stanov Notárskej komory je predsedníctvo kolektívnym riadiacim orgánom Notárskej komory, ktorý sa skladá z 8 členov menovaných na obdobie troch rokov konferenciou notárov. Podriadené postavenie jednotlivých členov predsedníctva konferencii notárov potvrdzuje aj ustanovenie článku 19 ods. 4 stanov Notárskej komory, podľa ktorého sa každý člen predsedníctva zodpovedá miestne príslušnej konferencii notárov. Ďalšie potvrdenie výlučne výkonnej úlohy predsedníctva sa nachádza v článku 20 ods. 1 uvedených stanov, na základe ktorého predsedníctvo zabezpečuje výkon funkcií komory.

65.

Ako sa potvrdilo na pojednávaní, z obsahu spisu naopak vyplýva, že sankcionovanie jednotlivých notárov, ktorí sú členmi predsedníctva, spoločne s Notárskou komorou je dôsledkom úvah súvisiacich s potrebným odstrašujúcim účinkom sankcie.

69.

Rada pre hospodársku súťaž inými slovami opakovane zdôraznila, že prípadné uloženie sankcie len združeniu podnikateľov‑Notárskej komore, a to na základe litovských zákonov účinných v čase príslušných skutkových okolností, by neumožnilo uložiť dostatočne vysokú pokutu na to, aby sa dosiahla primeraná úroveň odstrašujúceho účinku.

70.

Z tohto dôvodu bolo potrebné uložiť sankciu aj jednotlivým notárom, ktorí sú členmi predsedníctva, aby sa umožnilo použitie výpočtového základu pre stanovenie výšky pokuty (obrat jednotlivých notárov, ktorí sú členmi predsedníctva), ktorý je vyšší než obrat združenia pozostávajúci výlučne z pravidelných povinných príspevkov jednotlivých notárov.

71.

Tým sa dostávame k tretiemu bodu týkajúcemu sa právneho základu, ktorý je potrebný na súbežné uloženie sankcie združeniu podnikateľov a jednotlivým notárom, ktorí sú členmi predsedníctva.

75.

Ak tomu správne rozumiem, v prejednávanej veci uložila Rada pre hospodársku súťaž za zistené konanie porušujúce protimonopolné pravidlá (rozhodnutie podnikateľov týkajúce sa stanovenia cien) dvojakú sankciu, t. j. pokutu Notárskej komore ako združeniu podnikateľov, ktorú vypočítala na základe obratu tohto združenia, a ďalšiu pokutu uloženú individuálne ôsmim notárom, ktorí sú členmi predsedníctva, vypočítanú na základe obratu týchto ôsmich notárov ako samostatných podnikateľov.

76.

Podľa môjho názoru treba rozlišovať medzi možnosťou súčasného uloženia sankcie za konanie v rozpore s protimonopolnými pravidlami združeniu podnikateľov, ktoré prijalo rozhodnutia vedúce k predmetnému protizákonnému konaniu, a jednotlivým podnikateľom, ktorí sa aktívne podieľali na spáchaní takéhoto konania, a možnosťou vypočítať celkovú sankciu, ktorá sa má uložiť združeniu podnikateľov, na základe obratu tohto združenia spolu s obratom všetkých alebo niektorých jednotlivých podnikateľov, z ktorých sa združenie skladá.

77.

Ako jednoznačne vyplýva z článku 23 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, v prípade sankcie uloženej združeniu podnikov podlieha možnosť požadovať zaplatenie pokuty priamo od podnikov, ktorých zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov združenia, splneniu dvoch podmienok: i) že združenie nie je solventné a ii) že združenie požaduje od svojich členov príspevky na zaplatenie pokuty, pričom títo členovia neplnia v rámci lehoty stanovenej Komisiou.

81.

Z uvedeného vyplýva, že z práva Únie a konkrétne z nariadenia č. 1/2003 nemožno vyvodiť všeobecnú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť členov rozhodovacích orgánov združenia podnikov/podnikateľov, ktorá by bola základom spoločného ukladania sankcií združeniu podnikov/podnikateľov a členom týchto rozhodovacích orgánov.

82.

Všeobecným pravidlom ostáva ustanovenie článku 23 ods. 2 prvého pododseku, podľa ktorého „Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti: a) porušujú článok 81 alebo článok 82 Zmluvy“. Ide teda o podniky/podnikateľov a združenia podnikov/podnikateľov porušujúcich (súčasné) články 101 a 102 ZFEÚ, a to úmyselne alebo z nedbalosti .

83.

Hoci niet pochýb o tom, že v prípade, akého sa týka prejednávaná vec, sa rozhodnutia združenia podnikateľov týkali činnosti jeho členov, pričom (protisúťažný) cieľ týchto dohôd vykonávalo združenie v prospech jeho členov (určenie cien), je rovnako zrejmé, že hodnota tejto potenciálnej výhody sa nelíši v prípade jednotlivých notárov, ktorí sú členmi predsedníctva, v porovnaní so všetkými ostatnými notármi združenými v komore.

87.

Nespornou je skutočnosť, že rozhodnutia Notárskej komory musia dodržiavať všetci litovskí notári, ktorí sú zo zákona členmi Notárskej komory, a preto majú z prípadných výhod, ktoré vyplývajú z rozhodnutí prijatých komorou a schválených predsedníctvom, prospech všetci notári pôsobiaci v Litve.

88.

Na záver treba v tejto súvislosti uviesť, že nariadenie č. 1/2003 v časti týkajúcej sa pravidiel vzťahujúcich sa na pokuty výslovne odkazuje na Komisiu ako na orgán presadzovania práva a nie je priamo uplatniteľný na právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že práve s cieľom priznať uvedeným vnútroštátnym orgánom väčšie právomoci a užšie zosúladiť platné pravidlá medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi sa prijala smernica 2019/1 ( 27 ), takzvaná smernica ECN+, v ktorej článku 14 sa stanovuje obdobný mechanizmus určovania výšky sankcií ako v článku 23 nariadenia č. 1/2003.

89.

Táto otázka je relevantná, pretože od nej závisí možnosť preskúmať v prejednávanej veci dohodu medzi podnikateľmi spoločne s rozhodnutím združenia podnikateľov.

93.

Ako totiž poznamenala Komisia ( 28 ), článok 101 ZFEÚ nebráni tomu, aby Rada pre hospodársku súťaž konštatovala dvojaké porušenie článku 101 ZFEÚ, a to uzatvorením dohody medzi podnikateľmi a rozhodnutím združenia podnikateľov.

94.

V tejto súvislosti je potrebné hneď na úvod poznamenať, že notárov, ktorí sú členmi prezídia, nemožno pri prijímaní objasnení považovať za podnikateľov. Ako zdôraznila Notárska komora v bode 2.8 svojich pripomienok, kvalifikácia notárov ako podnikateľov vyžaduje posúdenie každej jednotlivej činnosti, ktorú daný subjekt vykonáva. ( 29 )

95.

Na záver treba konštatovať, že v práve Únie nemožno identifikovať právny základ, z ktorého by mohol vychádzať sankčný mechanizmus, aký uplatnila litovská Rada pre hospodársku súťaž, t. j. súčasné uloženie sankcie združeniu podnikateľov zodpovednému za rozhodnutia v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a tiež jednotlivým členom rozhodovacieho orgánu toho združenia (predsedníctva).

99.

V tomto zmysle vypovedá aj sankčná prax Komisie, ktorá v približne podobných prípadoch, ako poznamenala Litovská notárska komora ( 32 ), neuložila individuálnu sankciu členom riadiaceho orgánu profesijných organizácií. V rozhodnutí týkajúcom sa belgickej komory architektov Komisia individuálne nesankcionovala členov komory architektov, ktorí prijali odporúčanie s cieľom navrhnúť odmeny pre členov komory, čím obmedzili hospodársku súťaž na trhu architektov. ( 33 ) Rovnako sa neuložila nijaká individuálna sankcia členom rozhodovacích orgánov vnútroštátnej lekárnickej komory, ktorá obmedzila hospodársku súťaž na trhu laboratórnych klinických štúdií.

100.

Uvedená skutočnosť však neznamená, že právo Únie za určitých podmienok vyplývajúcich zo všeobecných zásad udeľovania sankcií bráni možnosti uplatniť uvedený sankčný mechanizmus: ide jednak o prípad, v ktorom sa konštatuje konkrétna zodpovednosť niektorých podnikateľov, ktorí sú súčasťou združenia podnikateľov (zodpovednosť, ktorá nemôže spočívať len v členstve v rozhodovacích orgánov zotuženia), jednak o prípad, keď, ako poznamenala Komisia, ( 34 ) konkrétnu zodpovednosť rozhodovacích orgánov stanovuje vnútroštátne právo členského štátu.

( 1 ) Jazyk prednesu: taliančina.

( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

( 3 ) V § 9 litovského zákona o notárskej činnosti sa stanovuje, že „hlavné úlohy Notárskej komory sú: (1) koordinovať činnosť notárov; (2) zabezpečiť zvyšovanie kvalifikácie notárov; (3) chrániť a zastupovať záujmy notárov pred orgánmi verejnej moci a správnymi orgánmi; (4) vypracúvať návrhy regulačných aktov o otázkach súvisiacich s notárskou činnosťou a predkladať ich Ministrovi spravodlivosti Litovskej republiky; (5) zabezpečiť jednotnosť notárskej praxe; (6) dohliadať nad spôsobom plnenia povinností notárov a dodržiavania požiadaviek profesijnej etiky; (7) zabezpečiť uchovávanie a používanie listín vyhotovených notármi pri výkone ich funkcií; (8) zabezpečiť vykonávanie praxe notárskych koncipientov; (9) plniť ďalšie úlohy stanovené inými zákonmi a stanovami Notárskej komory“.

( 4 ) V § 19 zákona o notárskej činnosti sa stanovuje, že „výška (sadzobník) odmien notárov za vyhotovenie notárskych zápisníc, prípravu návrhov úkonov, poradenstvo a odborné služby sa stanovuje s prihliadnutím na tieto kritériá: (1) hodnota overenej transakcie alebo iného notárskej úkonu; (2) pripravovaný notársky úkon alebo povaha poskytnutej služby; (3) zabezpečenie ekonomickej nezávislosti notára; (4) riziká súvisiace s odbornou činnosťou notára a s jeho občianskoprávnou zodpovednosťou; (5) krížové dotácie; (6) náklady“.

( 5 ) Pozri rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 , bod 68 ).

( 7 ) V § 26 zákona o notárskej činnosti sa stanovuje, že: „Vykonávanie notárskej činnosti zahŕňa: (1) overovanie zmlúv; (2) vydávanie osvedčení o dedičstve; (3) vydávanie listov vlastníctva k časti majetku v spoluvlastníctve manželov; (4) overovanie kópií dokumentov a výpisov z nich; (5) osvedčovanie pravosti podpisu na listinách; (6) osvedčovanie prekladov dokumentov z jedného jazyka do druhého; (7) osvedčovanie skutočnosti, či určitá fyzická osoba žije a miesta jej bydliska; (8) prijímanie závetov, ktoré sa považujú za zrovnoprávnené s úradnými závetmi a osobné závety do úschovy; (9) osvedčovanie dátumu doručenia dokumentov; (10) zasielanie vyhlásení určitých fyzických a právnických osôb iným fyzickým a právnickým osobám; (11) zadávanie finančných súm na vkladový účet; (12) prijímanie námorných správ; (13) podávanie námietok proti zmenkám a šekom; (14) vyznačovanie doložiek vykonateľnosti na notárskych listinách zakladajúcich finančné záväzky, ako aj vo veciach zmeniek alebo šekov bez ohľadu na to, či proti nim boli podané námietky; (15) vyznačovanie doložiek vykonateľnosti na účely povinného vymáhania dlhu zo záložného práva na nehnuteľnosť (hnuteľnú vec) na žiadosť dlžníka; (16) vyhotovenie alebo overovanie dokumentov o pravosti údajov poskytnutých na účely registrácie právnických osôb a osvedčovanie možnosti registrácie právnickej osoby z dôvodu splnenia podmienok stanovených právnymi predpismi alebo zakladateľskou listinou/zmluvou a existencie okolností stanovených právnymi predpismi alebo zakladateľskými dokumentmi o založení; (17) osvedčovanie súladu zakladateľských listín/zmlúv právnických osôb s požiadavkami právnych predpisov; (18) potvrdzovanie platnosti dokumentov spôsobom stanoveným litovskou vládou (prostredníctvom apostily); (19) vykonávanie iných notárskych úkonov stanovených právnymi predpismi. Uznáva sa, že skutočnosti uvedené v notársky overených listinách sú preukázané a nie je potrebné ich preukazovať, pokiaľ sa zákonom stanoveným spôsobom nevyhlási neplatnosť uvedených dokumentov (alebo ich časti)“. Okrem toho podľa § 45 litovského zákon o notárskej činnosti, „Notár osvedčuje úkony, pre ktoré Občiansky zákonník alebo iné zákony v prípadoch stanovených Občianskym zákonníkom vyžadujú notársku zápisnicu. ktoré možno v zmysle právnych predpisov uzavrieť ústne alebo v zjednodušenej písomnej forme. Notár môže osvedčiť aj úkony, ktoré možno v zmysle právnych predpisov uzavrieť ústne alebo v zjednodušenej písomnej forme“.

( 14 ) Pozri rozsudok z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia ( 246/86 , EU:C:1989:301 ).

( 15 ) Pozri rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 ); zo 16. júla 2015, ING Pensii ( C‑172/14 , EU:C:2015:484 ), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci ASNEF‑EQUIFAX a Administración del Estado ( C‑238/05 , EU:C:2006:440 ).

( 16 ) Pozri rozsudok z 13. decembra 2012, Expedia ( C‑226/11 , EU:C:2012:795 , bod 37 ).

( 17 ) Pozri rozsudky zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i. ( C‑724/17 , EU:C:2019:204 , bod 29 ), a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ( C‑516/15 P , EU:C:2017:314 , bod 46 ).

( 18 ) Pozri rozsudky z 11. decembra 2007, ETI a i. ( C‑280/06 , EU:C:2007:775 , bod 39 ); z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ( C‑49/92 P , EU:C:1999:356 , bod 145 ); z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ( C‑352/09 P , EU:C:2011:191 , bod 143 ); zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia ( C‑248/98 P , EU:C:2000:625 , bod 71 ); zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ( C‑286/98 P , EU:C:2000:630 , bod 37 ), a zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia ( C‑297/98 P , EU:C:2000:633 , bod 27 ).

( 19 ) Pozri rozsudok zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia ( C‑279/98 P , EU:C:2000:626 , bod 78 ).

( 26 ) Rozsudok z 18. decembra 2008, Coop de France Bétail et Viande a i./Komisia ( C‑101/07 P a C‑110/07 P , EU:C:2008:741 , bod 97 ).

( 27 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 11, 2019, s. 3 ).

( 28 ) Pripomienky Komisie, bod 107.

( 29 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE ( C‑49/07 , EU:C:2008:376 , bod 25 ).

( 30 ) Pozri rozsudok zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a i. ( C‑244/94 , EU:C:1995:392 , bod 21 ).

( 31 ) Pozri rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ( C‑222/04 , EU:C:2006:8 ).