C-180/21

proti

Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet,

za účasti:

Teritorialno otdelenie – Petrič kăm Rajonna prokuratura – Blagoevgrad

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Blagoevgrad (Správny súd Blagoevgrad, Bulharsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Články 4 a 6 – Smernica (EÚ) 2016/680 – Články 1, 2 až 4 a 9 – Oprávnenosť spracúvania osobných údajov v rámci trestného konania – Spracúvanie údajov týkajúcich sa obete trestného činu na účely podania obžaloby – Pojem ‚účel, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú‘“

–

na druhej strane sa prokuratúra usiluje použiť na svoju obranu údaje zadovážené vo viacerých trestných vyšetrovaniach ako dôkazný prostriedok na obranu proti civilnej žalobe, ktorou sa osoba, ktorej sa tieto údaje týkajú, domáha náhrady škody za neprimeranú dĺžku trestného konania.

A.

Právny rámec. Právo Únie

1. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov

3.

d)

príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a jeho predchádzania.

…“

4.

Článok 4, nazývaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…“

5.

V článku 5 s názvom „Zásady spracúvania osobných údajov“ sa uvádza:

„1. Osobné údaje musia byť:

a)

spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe (‚zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť‘);

Článok 6, nazývaný „Zákonnosť spracúvania“, znie:

„1. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)

dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely;

…

c)

Písmeno f) prvého pododseku sa nevzťahuje na spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci pri výkone ich úloh.

…

3. Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

a)

v práve Únie alebo

b)

okolnosti, za akých sa osobné údaje získali, najmä týkajúce sa vzťahu medzi dotknutými osobami a prevádzkovateľom;

c)

povahu osobných údajov, najmä či sa spracúvajú osobitné kategórie osobných údajov podľa článku 9 alebo osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky podľa článku 10;

d)

možné následky zamýšľaného ďalšieho spracúvania pre dotknuté osoby;

e)

a)

chránia základné práva a slobody fyzických osôb, najmä ich právo na ochranu osobných údajov,…

…“

8.

Článok 2, nazývaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1.

V článku 3 ods. 1, 2 a 8 sú prevzaté definície uvedené v odsekoch 1, 2 a 7 článku 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

10.

Článok 4, nazývaný „Zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov“, stanovuje:

„…

2. Spracúvanie tým istým alebo iným prevádzkovateľom na ktorýkoľvek z účelov stanovených v článku 1 ods. 1, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú, je povolené, pokiaľ:

a)

„Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ je v príslušných prípadoch a v najväčšej možnej miere povinný jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú napríklad:

a)

osoby, v prípade ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin;

b)

osoby odsúdené za spáchanie trestného činu;

c)

2. Právo členského štátu upravujúce spracúvanie v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice stanoví aspoň ciele spracúvania, osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať, a účely spracúvania.“

13.

Podľa článku 9, nazývaného „Osobitné podmienky spracúvania“:

„1. Osobné údaje získané príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 sa nesmú spracúvať na iné účely, ako sú účely stanovené v článku 1 ods. 1, s výnimkou prípadu, keď je takéto spracúvanie prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu. Ak sa osobné údaje spracúvajú na takéto iné účely, uplatňuje sa [všeobecné nariadenie o ochrane údajov], pokiaľ sa spracúvanie nevykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.

2. Ak sú príslušné orgány poverené na základe práva členského štátu výkonom iných úloh, ako sú úlohy vykonávané na účely stanovené v článku 1 ods. 1, [všeobecného nariadenia o ochrane údajov] sa uplatňuje na spracúvanie na takéto účely vrátane účelov archivácie vo verejnom záujme, účelov vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistických účelov, pokiaľ sa spracúvanie nevykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.

…“

15.

Článok stanovuje:

„1. Týmto zákonom sa spravujú verejnoprávne vzťahy týkajúce sa ochrany práv fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov v rozsahu, v akom ich neupravuje [všeobecné nariadenie o ochrane údajov].

2. Tento zákon tiež stanovuje pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.

…“

16.

Článok 42 znie:

„1. Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatnia v prípade spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.

2. Osobné údaje získané na účely uvedené v odseku 1 sa nebudú spracúvať na iné účely, pokiaľ právo Únie alebo právne predpisy Bulharskej republiky nestanovujú niečo iné.

3. Ak príslušné orgány podľa odseku 1 spracúvajú osobné údaje na iné účely než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, ako aj v prípadoch uvedených v odseku 2 sa uplatní [všeobecné nariadenie o ochrane údajov] a príslušné ustanovenia tohto zákona, ktorými sa zavádzajú opatrenia na jeho uplatňovanie.

4. ‚Príslušný orgán‘ v zmysle odseku 1 je každý verejnoprávny orgán príslušný na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.

5. Pokiaľ zákon nestanovuje niečo iné, prevádzkovateľom spracúvania osobných údajov na účely stanovené v odseku 1 v zmysle tejto kapitoly je príslušný orgán v zmysle odseku 4 alebo správny orgán, ktorého súčasťou je tento orgán, ktorý sám alebo spoločne s inými orgánmi určuje účely a prostriedky spracúvania osobných údajov.“

…“

19.

V článku 47 je prevzaté znenie článku 6 smernice 2016/680.

20.

Článok 49 stanovuje:

„Spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak je nevyhnutné na vykonávanie právomocí príslušného orgánu na účely uvedené v článku 42 ods. 1 a stanovené v práve Únie alebo v právnom predpise, ktorý určuje účely spracúvania a kategórie osobných údajov, ktoré sa majú spracúvať.“

Rozhodnutiami prokuratúry zo 4. a z 5. apríla 2018 boli z uvedených skutkov obvinené štyri osoby (vrátane pána VS).

24.

Rajonen săd Petrič (Okresný súd Petrič, Bulharsko) 10. novembra 2020 zastavil trestné konanie z dôvodu premlčania.

25.

V rokoch 2016 a 2017 okresná prokuratúra Petrič na základe trestných oznámení podaných na pána VS začala viaceré vyšetrovania ( 8 ), ktoré neviedli k začatiu trestného stíhania, keďže neboli zistené okolnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu.

26.

VS podal 12. marca 2020 sťažnosť na Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet (Dozorný orgán pri Najvyššej súdnej rade, Bulharsko; ďalej len „IVSS“) z dôvodu, že podľa jeho názoru sa prokuratúra dopustila dvojakého nezákonného spracúvania jeho osobných údajov, pričom neoprávnene použila:

–

jeho údaje získané v postavení poškodeného na to, aby voči nemu neskôr vzniesla obvinenie v trestnom konaní č. 252/2013,

–

jeho údaje získané vo veciach č. 517/2016 a 1872/2016 na to, aby ich použila v civilnom konaní č. 144/2018.

30.

Uplatnia sa ustanovenia [všeobecného nariadenia o ochrane údajov] na prokuratúru Bulharskej republiky so zreteľom na to, že informácie o osobe, ktoré prokuratúra získala v postavení ‚prevádzkovateľa‘ podľa článku 3 bodu 8 [smernice 2016/680] do spisu týkajúceho sa tejto osoby založeného na účely preskúmania okolností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu, boli použité v rámci obrany prokuratúry na súde ako účastníka civilného konania, a to poskytnutím informácie o založení tohto spisu alebo sprístupnením jeho obsahu?

2.1.

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

Má sa slovné spojenie ‚oprávnen[é] záujm[y]‘ uvedené v článku 6 ods. 1 písm. f) [všeobecného nariadenia o ochrane údajov] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa úplné alebo čiastočné poskytnutie informácií, ktoré boli získané do spisu prokuratúry týkajúceho sa tejto osoby založeného na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, ak ich prevádzkovateľ poskytne na svoju obranu ako účastník civilného konania, a to bez súhlasu dotknutej osoby?“

III. Konanie na Súdnom dvore

32.

A.

Úvodné úvahy o uplatniteľnom práve Únie

35.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernica 2016/680 tvoria koherentný systém, v ktorom:

–

cieľom všeobecného nariadenia o ochrane údajov je stanoviť všeobecné pravidlá na ochranu fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov,

38.

Osobné údaje sa teda nemôžu získavať ani spracúvať všeobecne, ale len na základe určených účelov ( 12 ) a pri dodržaní podmienok zákonnosti stanovených normotvorcom Únie.

39.

Zásada striktnej súvislosti medzi získavaním a spracúvaním údajov na jednej strane a účelmi, na ktoré obe operácie majú slúžiť, na druhej strane nemá absolútnu povahu, lebo tak všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ako aj smernica 2016/680 pripúšťajú určitú flexibilitu, ako to vysvetlím neskôr.

40.

V spore vo veci samej má správny súd rozhodnúť, či dozorný orgán (IVSS) ( 13 ) postupoval v súlade s právom, keď zamietol sťažnosť, v ktorej VS vytýkal bulharskej prokuratúre nezákonné spracúvanie jeho osobných údajov.

42.

Otázky vnútroštátneho súdu sa súčasne týkajú:

–

zákonnosti použitia osobných údajov pána VS v dvoch po sebe idúcich fázach toho istého trestného konania (prvá prejudiciálna otázka),

–

zákonnosti spracúvania osobných údajov pána VS, ktoré boli získané počas trestných vyšetrovaní začatých prokuratúrou a ktoré chce prokuratúra použiť v civilnom konaní, v ktorom ju VS žaluje (druhá prejudiciálna otázka).

B.

Prvá prejudiciálna otázka: interné prekvalifikovanie osobných údajov získaných na účely patriace do pôsobnosti smernice 2016/680

46.

Podľa článku 4 ods. 2 smernice 2016/680 spracúvanie tým istým alebo iným prevádzkovateľom na ktorýkoľvek z účelov stanovených v článku 1 ods. 1 ( 15 ), ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú, je povolené, pokiaľ:

a)

je prevádzkovateľ oprávnený na spracúvanie takýchto osobných údajov na tento účel v súlade s právom Únie alebo s právom členského štátu; a

49.

Inak povedané, treba objasniť, či boli osobné údaje pána VS spracúvané na ten istý účel , na ktorý boli pôvodne získané, alebo naopak na dva rôzne účely , ktoré však patria do pôsobnosti smernice 2016/680. Ak by išlo o tento druhý prípad, na spracúvanie by sa mali uplatniť osobitné podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice.

50.

Vnútroštátny súd sformuloval svoju prvú otázku trochu nejednoznačne, pokiaľ ide o predmet sporu. Doslovne sa pýta, či sa má článok 1 ods. 1 smernice 2016/680 vykladať „v tom zmysle, že pri uvedení cieľov sú pojmy ‚predchádzani[e] trestným činom, ich vyšetrovani[e], odhaľovani[e] alebo stíhani[e]‘ vymenované ako aspekty všeobecného cieľa“.

51.

Vzhľadom na opis, ktorý uvádza vnútroštátny súd, by možno bolo vhodné preformulovať jeho prvú otázku, ako to navrhli účastníci konania vo veci samej a ďalší účastníci tohto prejudiciálneho konania. Namiesto rozboru abstraktného vzťahu medzi všeobecným a osobitným účelom je skutočne rozhodujúce (a toho sa v skutočnosti týkala sťažnosť pána VS), či je v rámci trestného konania, ktoré sa spravuje smernicou 2016/680, účel, na základe ktorého boli získané údaje od určitej osoby v postavení údajnej obete trestného činu, stále splnený, ak sa na základe týchto údajov v tom istom konaní neskôr vznesie obvinenie voči tejto osobe.

–

napokon účel týkajúci sa „výkonu trestných sankcií“.

53.

Zo systematického alebo kontextového hľadiska článok 4 ods. 2 smernice 2016/680 nasvedčuje tomu, že každý z týchto účelov sa má považovať za samostatný. Ak by to nebolo tak – ako poznamenala holandská vláda –, uvedené ustanovenie by bolo bezpredmetné, lebo je v ňom spomenutý práve „ktorýkoľvek z účelov stanovených v článku 1 ods. 1, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú“.

54.

Vychádzajúc z tohto predpokladu, pokúsim sa vysvetliť, prečo sporné údaje boli v tejto veci získané a spracúvané na jeden z účelov (účel týkajúci sa „vyšetrovania“) spomenutých v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, z čoho vyplýva, že sa uplatní táto smernica a v dôsledku toho je spracúvanie zákonné.

Je logické, že počas tejto prípravnej fázy kategorizácia nie je úplne ustálená. Vyšetrovanie musí – na základe výsledkov, ktoré prinesie – viesť k presnému určeniu postavenia, ktoré budú mať uvedené osoby v súdnom konaní, v ktorom sa budú prejedávať predmetné skutky.

58.

Tak je to najmä v prípadoch, ako je prejednávaný prípad. Podľa vnútroštátneho súdu došlo k súbežným násilným činom, ktorých sa dopustili viaceré osoby. Jedna z nich, ktorá sa pôvodne javila ako poškodená, bola napokon obvinená ako páchateľ uvedených násilných činov.

59.

Za týchto okolností vykonávaná činnosť ako celok zodpovedá pojmu „vyšetrovanie“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2016/680. Uvedená činnosť teda mala jediný cieľ, ktorý zodpovedá jednému z „účelov“, na ktoré sa môžu osobné údaje spracúvať.

60.

Aj keby prevádzkovateľ spracúvania údajov zadovážených počas trestného vyšetrovania dokázal na začiatku a počas celého vyšetrovania jasne rozlišovať medzi poškodenými, podozrivými a svedkami, účel, na ktorom je založené získavanie a spracúvanie týchto údajov (vyšetrovanie), by sa nezmenil.

64.

Inak povedané, ak sa osobám, ktoré vystupujú v trestnom vyšetrovaní, postupne prizná také či onaké postavenie (poškodený, svedok, páchateľ), nevyhnutne to nepredstavuje zmenu účelov v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2016/680.

2. Dva súbežné účely

65.

Subsidiárne v prípade, ak by nastala situácia uvedená v článku 4 ods. 2 smernice 2016/680, spracúvanie sporných osobných údajov by spĺňalo podmienky zákonnosti stanovené v tejto smernici. Poukázali na to bulharská vláda a česká vláda, s ktorými súhlasím.

–

primeranosť spracúvania musí posúdiť vnútroštátny súd, pričom musí zvážiť, či bolo spracúvanie obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie dodatočného účelu.

68.

Ak sa podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 2016/680 uplatnia na túto vec, nie sú veľmi významné a potvrdí sa, že sporné osobné údaje sa spracúvali len na jeden účel: spracúvanie, ktoré neskôr viedlo k obvineniu dotknutej osoby, logicky nadväzuje na ich pôvodné spracúvanie.

69.

Nebolo by teda potrebné potvrdiť právomoc nového prevádzkovateľa spracúvania údajov (ktorý by bol stále rovnaký) ani by nevznikli ťažkosti spojené s preukázaním nevyhnutnosti druhého spracúvania (ku ktorému došlo v rámci toho istého konania), ak sa kritérium primeranosti vzťahuje na každé spracúvanie, ako to vyplýva zo zásad vymenovaných v článku 4 ods. 1 smernice 2016/680.

72.

Vnútroštátny súd sa svojou druhou prejudiciálnou otázkou pýta, či

–

sa všeobecné nariadenie o ochrane údajov uplatní na prípad, v ktorom sa informácie získané v trestnom vyšetrovaní začatom prokuratúrou neskôr použijú ako prostriedok na obranu tejto prokuratúry v civilnom konaní začatom proti nej na základe návrhu osoby, ktorej sa tieto údaje týkajú,

–

za predpokladu, že odpoveď na uvedenú otázku bude kladná, slovné spojenie „oprávnené záujmy“ uvedené v článku 6 ods. 1 písm. f) všeobecného nariadenia o ochrane údajov zahŕňa poskytnutie sporných údajov na účely obrany prokuratúry v uvedenom civilnom konaní.

Súdny dvor môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili. ( 17 )

76.

Námietka IVSS sa týka aspektu, ktorý patrí do výlučnej pôsobnosti vnútroštátneho súdu. Len jemu prináleží na vlastnú zodpovednosť vymedziť skutkové okolnosti a právnu úpravu, v rámci ktorých sa kladie otázka Súdnemu dvoru. ( 18 )

77.

Tak posúdenie oneskorenosti, na ktorú poukazuje IVSS, ako aj posúdenie jej významu na účely konania sú okolnosti, ktoré môže posúdiť jedine vnútroštátny súd. V tejto veci uvedený súd potvrdil, že otázka je relevantná pre rozhodnutie vo veci samej, a to napriek oneskorenosti, ktorú namieta IVSS. ( 19 )

78.

Pojmy „osobné údaje“ a „spracúvanie“ sú v článku 4 bodoch 1 a 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj v článku 3 bodoch 1 a 2 smernice 2016/680 vymedzené rovnako.

81.

Podľa uvedených definícií som dospel k záveru, že prokuratúra chcela použiť na svoju obranu v civilnom konaní „informácie týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby“, ktorých súčasťou boli „osobné údaje“ pána VS.

82.

Pri poskytnutí uvedených osobných údajov pre potreby civilného konania došlo k viacerým „operáciám“ predstavujúcim „spracúvanie údajov“ bez súhlasu dotknutej osoby. Prinajmenšom bolo potrebné, aby si ich samotná prokuratúra prehliadla s cieľom posúdiť, či môžu byť užitočné na obranu jej stanoviska v civilnom konaní. Navyše možno predpokladať, že uvedené údaje boli s tým istým cieľom – hoci aj minimálne – usporiadané , štruktúrované, prepracované alebo zmenené a samozrejme poskytované a šírené , keď prokuratúra požiadala o ich vloženie do spisu týkajúceho sa civilného konania. ( 21 )

83.

Súd, ktorý má právomoc rozhodnúť civilný spor, bude prevádzkovateľom spracúvania údajov v tomto konaní, keď sa vložia do spisu týkajúceho sa tohto konania. Jeho rozhodnutia sú vyňaté z dohľadu dozorného orgánu podľa článku 55 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, pokiaľ sa prijímajú pri výkone súdnej právomoci. ( 22 )

87.

Vnútroštátny súd však obmedzuje svoju otázku na uplatniteľnosť všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípade, ak sa prokuratúra usiluje použiť informácie, ktoré získala ako „prevádzkovateľ“ v zmysle smernice 2016/680, na svoju obranu v civilnom konaní.

88.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatní, lebo medzi účelmi, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, sa nenachádza obrana prokuratúry v civilnom konaní.

b) Zákonnosť spracúvania z hľadiska všeobecného nariadenia o ochrane údajov

92.

Bulharská vláda, ktorú v tomto smere podporila česká a holandská vláda, v reakcii na otázku Súdneho dvora trvala na tom, že sa uplatní podmienka uvedená v článku 6 ods. 1 písm. f) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Táto vláda uvádza, že je potrebné zohľadniť „povahu činnosti, ktorú vykonáva prokuratúra“, ktorá je síce verejnoprávnym subjektom, no môže sa zúčastňovať na civilných konaniach ako „rovnocenná strana“. ( 26 )

93.

„Oprávnené záujmy“, ktoré by prokuratúra bránila ako orgán verejnej moci v konaní, v ktorom je žalovanou z dôvodu zodpovednosti za jej postup v konaní, sú však vylúčené z prípadu uvedeného v článku 6 ods. 1 písm. f) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, lebo to výslovne stanovuje článok 6 ods. 1 posledný pododsek všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

94.

Pre orgány, ktoré plnia úlohy, ktoré im zveruje zákon (v tomto prípade podávajú obžalobu a zastupujú štát v konaniach o návrhoch na náhradu škody), je rozhodujúcim záujmom na účely článku 6 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov verejný záujem, ktorý plnia, podľa písmena e) tohto ustanovenia.

98.

Tak by to bolo, ak by bolo uvedené spracúvanie „nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi“.

99.

Budem sa podrobnejšie venovať prvému z týchto dvoch účelov bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa druhým z nich ( 27 ), aby som mohol určiť, či účasť prokuratúry na civilnom konaní, v ktorom sa od nej žiada náhrada škody za jej konanie, zodpovedá plneniu úlohy vo verejnom záujme.

100.

Podľa vnútroštátneho práva ( 28 ) je úlohou prokuratúry zastupovať štát v konaniach týkajúcich sa mimozmluvnej zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobila svojím omeškaním. V tom istom rozsahu prokuratúra v konaniach bráni všeobecné (finančné) záujmy štátu, a preto plní úlohu vo verejnom záujme. ( 29 )

V. Návrh

104.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Administrativen săd Blagoevgrad (Správny súd Blagoevgrad, Bulharsko), takto:

1.

Článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV sa má vykladať v tom zmysle, že údaje obstarané od osoby v postavení údajnej obete trestného činu, ktoré boli získané v rámci trestného konania, sa spracúvajú na ten istý účel, na ktorý boli získané, ak je táto osoba v tom istom trestnom konaní neskôr obvinená.

2.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ) (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89 ).

( 4 ) DV č. 56 z 13. júla 1991.

( 5 ) Zákon o ochrane osobných údajov (DV č. 1 zo 4. januára 2002). Citované znenie jeho ustanovení zodpovedá zneniu, ktoré bolo účinné v čase spáchania sporných skutkov.

( 6 ) Spis okresnej prokuratúry Petrič č. 1548/2013.

( 7 ) Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu (bod 8.1) bol tento trestný čin vymedzený v článku 325 ods. 1 v spojení s článkom 20 ods. 2 Nakazatelen kodeks (Trestný zákon).

( 14 ) Aj keď v informáciách poskytnutých vnútroštátnym súdom to nie je výslovne uvedené, všetko nasvedčuje tomu, že ide v skutočnosti o odlišné skutky.

( 15 ) Podľa článku 1 ods. 1 smernice 2016/680 sú to účely „predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo… výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu“. Španielska verzia tohto ustanovenia sa odlišuje od verzie v iných úradných jazykoch, pokiaľ ide o pojem „enjuiciamiento“ („súdne konanie“). Vo francúzskej verzii je použité podstatné meno „poursuites“, ktorý je rovnocenný podstatnému menu „prosecution“ v anglickej verzii, podstatnému menu „perseguimento“ v talianskej verzii, podstatnému menu „Verfolgung“ v nemeckej verzii alebo podstatnému menu „vervolging“ v holandskej verzii. V týchto a ďalších verziách (okrem španielskej) sa hovorí o činnosti, ktorá predchádza „súdnemu konaniu“ v pravom zmysle slova, ktoré vykonávajú výlučne súdy.

( 16 ) „K spracúvaniu osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti policajnej spolupráce nevyhnutne patrí spracúvanie osobných údajov, ktoré sa týkajú rôznych kategórií dotknutých osôb. Preto by sa tam, kde je [t]o uplatniteľné , malo v čo najväčšom možnom rozsahu jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb…“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 17 ) Rozsudok z 27. septembra 2017, Puškár ( C‑73/16 , EU:C:2017:725 , bod 50 ).

( 18 ) Rozsudok zo 17. júla 2014, YS a i. ( C‑141/12 a C‑372/12 , EU:C:2014:2081 , bod 63 ).

( 25 ) Podľa odôvodnenia 47 všeobecného nariadenia o ochrane údajov „keďže je úlohou zákonodarcu, aby v právnych predpisoch stanovil právny základ pre spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci, tento právny základ by sa nemal vzťahovať na spracúvanie orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh“.

( 26 ) Body 45 a 49 písomnej odpovede bulharskej vlády na otázku Súdneho dvora.

( 27 ) Ako uvádza holandská vláda, obrana záujmov štátu v civilnom konaní ako taká samostatne nepredstavuje výkon verejnej moci , ktorá je spomenutá v článku 6 ods. 1 písm. e) druhej časti všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

( 28 ) Zakon za otgovornostta na daržavata i obštinite za vredi (zákon o zodpovednosti štátu a obcí za škodu; DV č. 60 z 5. augusta 1988). Bulharská vláda v reakcii na otázku Súdneho dvora vysvetlila, že právnym základom žaloby proti prokuratúre podanej na civilnom súde je článok 2b tohto zákona, ktorý upravuje požiadavky a podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti štátu v prípade porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

( 29 ) Podľa bulharských právnych predpisov sa musí žaloba o určenie zodpovednosti podať proti orgánu, ktorému sa vytýka, že spôsobil škodu. Tento orgán má postavenie žalovaného v príslušnom civilnom konaní. Odhliadnuc od tejto organizácie konania, je nesporné, že žaloba o náhradu škody smeruje v konečnom dôsledku proti štátu ako celku, ktorý v každom prípade zastupuje ten z jeho orgánov, ktorý priamo spôsobil (údajnú) škodu, o náhradu ktorej sa žiada.

( 30 ) Uvedené ustanovenia sa môžu týkať „všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na zákonnosť spracúvania prevádzkovateľom; typov spracúvaných údajov; dotknutých osôb; subjektov, ktorým sa môžu osobné údaje poskytnúť, a účel[ov], na ktoré ich možno poskytnúť; obmedzenia účelu; doby uchovávania; a spracovateľských operácií a postupov vrátane opatrení na zabezpečenie zákonného a spravodlivého spracúvania, ako napríklad tie na iné osobitné situácie spracúvania, ako sú stanovené v kapitole IX“.