C-181/21

62021CC0181

NÁVRHY GENERÁLHEO ADVOKÁTA

ANTHONY MICHAEL COLLINS

prednesené 15. decembra 2022 ( 1 )

Spojené veci C‑181/21 a C‑269/21

G.

a

BC,

DC

proti

X,

za účasti:

II. Právny rámec – poľské právo

A. Ústava

B. Zákon o KRS

C. Novela zákona o Najvyššom súde

D. Zákon o organizácii všeobecných súdov

E. Občiansky súdny poriadok

B. Analýza

VI. O veci samej

A. Úvodné pripomienky

B. Prvá otázka

1. Druhá skutočnosť

2. Prvá skutočnosť

II. Právny rámec – poľské právo

A.

Ústava

2.

Článok 179 Ústavy Poľskej republiky stanovuje, že prezident republiky na návrh KRS vymenuje sudcov na dobu neurčitú. Podľa jej článku 180 ods. 1 sú sudcovia neodvolateľní. Podľa článku 186 ods. 1 Ústavy Poľskej republiky KRS zabezpečuje nezávislosť súdov a sudcov.

B.

Prostredníctvom ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 ( 3 ) boli zriadené Izba Dyscyplinarna (ďalej len „disciplinárny senát“) a mimoriadny senát ako senáty v rámci Sąd Najwyższy (Najvyšší súd). V rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec ustawa o zmianie ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych, ustawy o Sądzie Najwyższym oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov, zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony; ďalej len „novelizačný zákon“) ( 4 ) vložil § 2 a 3 do článku 26 zákona o Najvyššom súde s účinnosťou od 14. februára 2020.

5.

Článok 26 § 1 až 3 novelizovaného zákona o Najvyššom súde stanovuje:

„1. Medzi oblasti pôsobnosti [mimoriadneho senátu] patria mimoriadne sťažnosti, volebné spory a námietky týkajúce sa platnosti vnútroštátnych alebo ústavných referend, určovanie platnosti volieb a referend, ako aj iné veci v oblasti verejného práva vrátane sporov týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže, regulácie energetiky, telekomunikácií a železničnej dopravy, opravné prostriedky proti rozhodnutiam [Przewodniczy Krajowej Rady Radiofonii i Telewizji (predseda Štátnej rady pre televízne a rozhlasové vysielanie, Poľsko)], ako aj sťažnosti voči neprimeranej dĺžke konaní na všeobecných a vojenských súdoch a [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)].

2. [Mimoriadny senát] má právomoc prejednávať žiadosti alebo vyhlásenia týkajúce sa vylúčenia sudcu alebo určenia súdu, na ktorom sa má konanie viesť, vrátane sťažností týkajúcich sa nezávislosti súdu alebo sudcu. Súd rozhodujúci vo veci bezodkladne predloží predsedovi [mimoriadneho senátu] žiadosť, aby sa vec mohla prejednať v súlade s pravidlami stanovenými v samostatných ustanoveniach. Podaním žiadosti predsedovi [mimoriadneho senátu] sa neprerušuje prebiehajúce konanie.

…“

7.

Pred nadobudnutím účinnosti novelizačného zákona 14. februára 2020 znel článok 58 zákona o organizácii všeobecných súdov takto:

„§ 1. V prípade podania viac ako jednej žiadosti o voľné miesto sudcu sa všetky žiadosti preskúmajú na tom istom zasadnutí zhromaždenia.

§ 2. Valné zhromaždenie sudcov odvolacích súdov alebo valné zhromaždenie sudcov [sądy okręgowe (krajské súdy)] rozhoduje o uchádzačoch hlasovaním a v prípade potreby postúpi všetky podané žiadosti s uvedením počtu získaných hlasov predsedovi [sąd apelacyjny (odvolací súd)] alebo [sąd okręgowy (krajský súd)].

…

„§ 1. Sudca je zo zákona vylúčený:

(1)

vo veciach, v ktorých je účastníkom konania alebo v ktorých má taký právny vzťah s jednou zo strán, že výsledok veci ovplyvní jeho práva alebo povinnosti,

…

(5)

vo veciach, v ktorých sa na súde nižšieho stupňa podieľal na vydaní napadnutého rozhodnutia, ako aj vo veciach týkajúcich sa platnosti právneho aktu, na vyhotovení ktorého sa podieľal alebo ktorý preskúmal, a vo veciach, v ktorých konal ako prokurátor.

A.

Vec C‑181/21

11.

Konanie na Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice, Poľsko) sa týka sporu medzi spotrebiteľom a obchodníkom vo veci zmluvy o úvere, ktorá sa riadi vnútroštátnym zákonom, ktorým bola prebratá smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 7 ). Po postúpení práv obchodníka žalobkyňa podala proti spotrebiteľovi žalobu o zaplatenie sumy 16000,40 zlotého (PLN) spolu s úrokmi a nákladmi. Sąd Rejonowy w Dąbrowie Górniczej (Okresný súd Dąbrowa Górnicza, Poľsko) nariadil zaplatenie požadovaných súm a zamietol sťažnosť spotrebiteľa podanú proti tomuto uzneseniu. Spotrebiteľ následne podal proti tomuto druhému uzneseniu žalobu na Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice). Žaloba bola pridelená trojčlennému senátu.

12.

Dňa 18. marca 2021 Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice), zasadajúci neverejne a zložený zo samosudcu, ktorý vykonával funkciu sudcu spravodajcu, vyjadril pochybnosti o spôsobilosti tohto súdu zasadajúceho v trojčlennom senáte rozhodovať vo veci z dôvodu prítomnosti sudkyne A. Z. v tomto senáte. Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice), zložený zo samosudcu, sa na základe svojej právomoci podľa článku 367 § 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol podať návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Podľa vnútroštátneho súdu bolo v čase výberového konania na miesta sudcov Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice), na ktorom sa zúčastnila sudkyňa A. Z., poľské právo v súlade s ústavnou zásadou, ktorá si vyžadovala účasť orgánov sudcovskej samosprávy na procese vymenovania. Príslušné zhromaždenie zástupcov sudcov sa nezúčastnilo na procese, ktorý viedol k vymenovaniu sudkyne A. Z. Z uznesení, ktoré prijalo zhromaždenie zástupcov sudcov, vyplýva, že sa odmietlo vyjadriť k uchádzačom až dovtedy, kým príslušné orgány vrátane Súdneho dvora nevyriešia postavenie KRS. Napriek prijatiu týchto uznesení predseda Sąd Apelacyjny w Katowicach (Odvolací súd Katovice), ktorý predsedal zhromaždeniu zástupcov sudcov a ktorý bol vymenovaný súčasným ministrom spravodlivosti, začal na KRS konanie o vymenovaní sudkyne A. Z. ( 8 ) Na základe uznesenia KRS následne prezident republiky vymenoval sudkyňu A. Z. na Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice).

15.

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa poľského práva všeobecný súd rozhoduje ako samosudca s výnimkou prípadov, keď vydáva rozsudok. Domnieva sa, že otázky uvedené v jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú prípustné bez ohľadu na to, že trojčlenné rozhodovacie zloženie tohto súdu nemusí byť súdnym orgánom v zmysle práva Únie. Domnieva sa teda, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje na neverejnom zasadnutí ako samosudca, je súčasťou poľského právneho poriadku a rozhoduje o veciach v „oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

B.

Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), ktorý zasadal ako samosudca, 9. októbra 2020 vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaná banka 1. decembra 2020 podala proti tomuto uzneseniu odvolanie na ten istý súd, ktorý v súčasnosti zasadá v rozhodovacom zložení troch sudcov. Tento trojčlenný senát Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), zahŕňajúci sudkyňu A. T., ktorá zastávala funkciu predsedníčky a sudkyne spravodajkyne, vyhovel odvolaniu žalovanej a zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Toto posledné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, bolo vrátené Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov). Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), ktorý zasadá ako samosudca, sa domnieva, že trojčlenný senát toho istého súdu, ktorého členom bola aj sudkyňa A. T., môže byť nezlučiteľný s vnútroštátnym právom a právom Únie, takže rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia môže byť neplatné.

18.

za súd zriadený zákonom v zmysle práva [EÚ] sa nepovažuje súd, v ktorého zložení rozhoduje osoba vymenovaná do funkcie sudcu tohto súdu v rámci procesu, na ktorom sa nezúčastnili orgány sudcovskej samosprávy, ktoré sú obsadzované prevažne nezávisle od zákonodarnej a výkonnej moci, v situácii, v ktorej je s ohľadom na ústavné tradície dotknutého členského štátu nevyhnutná účasť orgánu sudcovskej samosprávy spĺňajúceho tieto požiadavky na procese vymenovania sudcu s prihliadnutím na inštitucionálny a štrukturálny kontext, keďže:

–

existovala požiadavka, aby zhromaždenia sudcov vyjadrili svoje stanovisko ku kandidatúre na funkciu sudcu, ktorá bola zámerne opomenutá v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi a stanoviskom tohto orgánu sudcovskej samosprávy, ( 12 )

–

existovala požiadavka, aby ku kandidatúre na funkciu sudcu vyjadrilo svoje stanovisko kolégium súdu, pričom tento orgán bol vytvorený tak, že väčšina osôb, ktoré v ňom rozhodovali, bola vymenovaná zástupcom výkonnej moci – konkrétne Minister Sprawiedliwości (minister spravodlivosti), ktorý je zároveň Prokurator Generalny (generálny prokurátor, Poľsko), ( 13 )

–

požiadavku nezávislého súdu zriadeného zákonom nespĺňa súd, v ktorého zložení rozhoduje osoba, ktorá bola vymenovaná do funkcie sudcu tohto súdu v procese závislom od svojvoľného zásahu výkonnej moci, na ktorom sa nezúčastnili orgány sudcovskej samosprávy, ktoré sú obsadzované prevažne nezávisle od zákonodarnej a výkonnej moci, alebo iný orgán zaručujúci objektívne posúdenie kandidáta, vzhľadom na to, že účasť orgánov sudcovskej samosprávy alebo iného orgánu nezávislého od výkonnej a zákonodarnej moci a zaručujúceho objektívne posúdenie kandidáta v procese vymenovania sudcu je v kontexte právnej tradície Únie zakotvenej v uvedených ustanoveniach ZEÚ a Charty a tvoriacej základ únie práva, akou je Európska únia, nevyhnutná na to, aby bolo možné konštatovať, že vnútroštátny súd zaručuje požadovanú úroveň účinnej súdnej ochrany vo veciach upravených právom [EÚ], a teda že sú zaručené zásady deľby moci, rovnováhy mocí a právneho štátu?

2.

Majú sa článok 2 a článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že ak na súde pôsobí osoba vymenovaná za okolností uvedených v [prvej otázke písm. a)]:

a)

bránia tieto články uplatneniu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré zverujú preskúmanie zákonnosti vymenovania takejto osoby do funkcie sudcu do výlučnej právomoci senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), zloženého výlučne z osôb vymenovaných do funkcie sudcov za okolností uvedených v [prvej otázke písm. a)], a ktoré zároveň požadujú, aby sa neprihliadalo na námietky týkajúce sa vymenovania do funkcie sudcu s ohľadom na inštitucionálny a systémový kontext,

Rzecznik Praw Obywatelskich (ombudsman, Poľsko; ďalej len „ombudsman“), poľská vláda a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Na pojednávaní 29. júna 2022 uvedení účastníci konania, Prokuratura Okręgowa w Katowicach (Krajská prokuratúra Katovice) a Prokuratura Okręgowa w Krakowie (Krajská prokuratúra Krakov), zastúpené prostredníctvom Prokurator Generalny (generálny prokurátor), dánska a holandská vláda predniesli ústne pripomienky a odpovedali na otázky Súdneho dvora.

V. Prípustnosť

A.

Predložené pripomienky

22.

Poľská vláda uvádza osem dôvodov neprípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania.

26.

Po štvrté podľa článku 365 Občianskeho súdneho poriadku bolo o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci C‑269/21 právoplatne rozhodnuté uznesením, ktoré je pre vnútroštátny súd záväzné. Vnútroštátny súd nemá právomoc „vylúčiť“ sudcu, ktorý vydal právoplatné rozhodnutie, ani napadnúť uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Účastník konania môže v každom prípade podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v rámci ktorého môže požiadať o vylúčenie sudcu z dôvodu nedostatku nestrannosti. Otázky položené vo veci C‑269/21 neriešia skutočný spor a ako také sú hypotetické. ( 16 )

27.

30.

Po ôsme sa poľská vláda domnieva, že vo veci C‑269/21 má právomoc podať návrh na začatie prejudiciálneho konania len vnútroštátny súd, ktorý zasadá v trojčlennom rozhodovacom zložení, a nie ako samosudca. Je to zrejmé najmä vzhľadom na to, že návrh bol podaný po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia trojčlenného senátu, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Vo veci C‑181/21 tvrdí, že právomoc podať návrh na začatie prejudiciálneho konania mal len vnútroštátny súd zasadajúci ako trojčlenný senát, prípadne jeho predseda. ( 17 ) Skutkové okolnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú vysvetlené natoľko lakonicky, že nie je možné zistiť, či sudca spravodajca v danej veci, ktorý podal návrh, je zároveň predsedom trojčlenného rozhodovacieho zloženia. Vnútroštátny súd sa tak odvolal na článok 367 § 3 Občianskeho súdneho poriadku s jediným cieľom, a to položiť prejudiciálnu otázku.

31.

Na pojednávaní Komisia namietala neprípustnosť otázok vo veci C‑269/21. Domnieva sa, že vnútroštátny súd neuviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora o otázkach týkajúcich sa postupu, ktorý viedol k vymenovaniu sudkyne A. T., je nevyhnutné na vyriešenie sporu vo veci samej.

B.

Analýza

Svojou prvou námietkou neprípustnosti poľská vláda spochybňuje právomoc Súdneho dvora vo veciach týkajúcich sa vymenovania vnútroštátnych sudcov. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do ich právomoci. Pri výkone tejto právomoci sú však členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne pravidlá upravujúce vymenovanie sudcov a prípadne súdne preskúmanie dostupné v rámci týchto postupov vymenovania. ( 20 ) Dôsledkom práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu zriadenému zákonom je to, že každý má možnosť dovolávať sa tohto práva. ( 21 ) Ak je existencia nezávislého a nestranného súdu spochybnená z dôvodu, ktorý sa bezprostredne nezdá byť zjavne nedôvodný, ( 22 ) každý súd ( 23 ) je povinný overiť, či v podobe, v akej je zložený, predstavuje takýto súd. Táto právomoc je nevyhnutná na udržanie dôvery, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osôb, ktoré podliehajú ich rozhodnutiam. Takéto overenie je teda podstatnou formálnou náležitosťou, ktorej dodržanie je vecou verejného poriadku, a jej porušenie sa musí overiť buď vtedy, keď ho namietajú účastníci konania, alebo ex offo . ( 24 ) Článok 2 ZEÚ a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, ako aj požiadavky stanovené v rozsudku Simpson majú prierezovú povahu a uplatňujú sa vždy, keď má súd rozhodovať vo veciach „v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“ ( 25 ). Súdny dvor teda má právomoc poskytnúť výklad práva Únie v rámci takýchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Preto navrhujem, aby bola prvá námietka poľskej vlády zamietnutá.

38.

V každom prípade, aj keď poľská vláda vo veci C‑181/21 tvrdí, že nie je jasné, či návrh na začatie prejudiciálneho konania podal predseda trojčlenného senátu, a že vnútroštátny súd – ktorý zasadá neverejne ako samosudca – sa pri návrhu umelo odvolával na článok 367 § 3 Občianskeho súdneho poriadku, nepreukázala, že vnútroštátny súd nemá právomoc na podanie takého návrhu.

39.

Vo veci C‑269/21 vnútroštátny súd, ktorý zasadá ako samosudca, uvádza, prečo sa domnieva, že rozhodnutie tohto súdu zasadajúceho v rozhodovacom zložení troch sudcov, ktorí rozhodujú o opravnom prostriedku proti predbežným opatreniam, môže mať vplyv na konanie vo veci samej, o ktorom musí rozhodnúť tento samosudca. Uvádza, že rozhodnutie trojčlenného senátu mu bolo vrátené a že má dôvodné pochybnosti o tom, či toto trojčlenné rozhodovacie zloženie spĺňa požiadavky vnútroštátneho práva a práva Únie. Vnútroštátny súd uvádza, že platnosť rozhodnutia o predbežných opatreniach je zásadná na určenie právneho postavenia spotrebiteľa. Istota, pokiaľ ide o platnosť zloženia senátu, ktorý prejednal a rozhodoval o tomto opravnom prostriedku, je teda nevyhnutná na rozhodnutie sporu vo veci samej. ( 30 )

40.

Vzhľadom na priamu súvislosť, ktorú vnútroštátny súd opisuje medzi rozhodnutím trojčlenného senátu o odmietnutí vydať predbežné opatrenia a konaním vo veci samej, sa domnievam, že na rozdiel od námietok poľskej vlády a Komisie môže byť odpoveď Súdneho dvora na otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré mu boli položené vo veci C‑269/21, potrebná na to, aby vnútroštátny súd mohol vyriešiť otázky týkajúce sa vnútroštátneho procesného práva pred rozhodnutím vo veci samej.

Úvodné pripomienky

43.

Predmet konania o nesplnení povinnosti ( 32 ) vo veci C‑204/21, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) ( 33 ), sa čiastočne prekrýva s týmito prejudiciálnymi konaniami. Hoci konanie o nesplnení povinnosti a prejudiciálne konanie sú odlišné konania s odlišnými právnymi účinkami, ( 34 ) v prípade potreby odkážem na svoje návrhy v uvedenom konaní o nesplnení povinnosti, ktoré prednesiem v ten istý deň ako tieto návrhy, predovšetkým ich body 46 až 60, ktoré obsahujú ustálené právne tézy, ktoré sú podľa môjho názoru relevantné na vyriešenie prejednávanej veci.

44.

Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátne súdy žiadajú o výklad zásady zriadenia súdu zákonom, ktorá je uznaná článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. Na otázky položené vnútroštátnymi súdmi je teda potrebné odpovedať výlučne s ohľadom na túto zásadu.

45.

46.

Položené otázky sa týkajú požiadavky na zriadenie zákonom, a nie nezávislosti a nestrannosti súdov, ktorými sa zaoberalo uvedené uznesenie. Vzhľadom na to, že všetky tieto kritériá sú neoddeliteľne prepojené a do značnej miery sa prekrývajú, ( 38 ) treba zdôrazniť, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty nerozlišuje medzi najvyššími súdmi členských štátov a inými súdmi v ich príslušných právnych poriadkoch. Základné požiadavky nezávislosti, ( 39 ) nestrannosti a zriadenia zákonom sa uplatňujú bez rozdielu na všetky súdy členských štátov, a to bez ohľadu na rozsah ich právomoci alebo ich postavenie v súdnej hierarchii tohto štátu. Ak by to bolo inak, úroveň súdnej ochrany by sa mohla líšiť v závislosti od postavenia súdu v súdnom systéme, ktorého je súčasťou. Z hľadiska prvej zásady je táto téza zjavne nesprávna. V každom prípade vzhľadom na to, že priama skúsenosť veľkej väčšiny občanov EÚ s ich vnútroštátnymi právnymi systémami je obmedzená na všeobecné súdy, zodpovedajúca povinnosť všeobecných súdov udržiavať dôveru týchto občanov v uplatňovanie zásad právneho štátu je mimoriadne zaťažujúca. Táto téza je ešte absurdnejšia vzhľadom na vývoj právneho poriadku Európskej únie, ktorý je značne uľahčený dôležitou úlohou, ktorú zohrávajú údajne „nižšie“ súdy v právnych systémoch členských štátov. ( 40 ) Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty požaduje jednotnú normu, ktorá sa uplatňuje nezávisle od úrovne výkonu právomoci vo vnútroštátnom právnom poriadku. Posúdenie, či sú tieto základné požiadavky splnené, si teda vyžaduje preskúmanie všetkých relevantných faktorov systémovej a/alebo individuálnej povahy.

Z judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola rozvinutá s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), vyplýva, že proces vymenovania sudcov predstavuje neoddeliteľnú súčasť pojmu „súd zriadený zákonom“, keďže tento postup má zásadné dôsledky pre riadne fungovanie a legitimitu súdnictva v demokratickom právnom štáte. ( 42 ) V rozsudku Getin Noble Bank ( 43 ) Súdny dvor pripomenul, že nezrovnalosť, ku ktorej došlo pri vymenovaní sudcov, predstavuje porušenie požiadavky, aby bol súd zriadený zákonom, najmä ak má táto nezrovnalosť takú povahu a závažnosť, že vytvára skutočné riziko, že iné zložky moci, najmä výkonná moc, by mohli vykonávať nenáležitú diskrečnú právomoc, ktorá ohrozuje integritu výsledku, ku ktorému vedie proces vymenovania, a teda vyvoláva legitímnu pochybnosť v mysliach osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť dotknutého sudcu alebo sudcov. Nastane to vtedy, keď sú dotknuté základné pravidlá, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vytvárania a fungovania tohto súdneho systému. Nie každé pochybenie, ku ktorému môže dôjsť v priebehu postupu vymenovania sudcu, môže spochybniť nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu, a teda postavenie senátu, v ktorom sudca zasadá, ako „nezávislého a nestranného súdu zriadeného zákonom“.

49.

Na konštatovanie existencie porušenia požiadavky na súd zriadený zákonom a z toho vyplývajúcich dôsledkov je potrebné celkové posúdenie viacerých skutočností, ktoré ako celok vyvolávajú oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť sudcov zasadajúcich na tomto súde. ( 44 ) Je preto potrebné preskúmať, či hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadia predmetné postupy menovania, vyvolávajú u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom, len čo sú títo sudcovia vymenovaní. Súdny dvor rozhodol, že tieto podmienky a procesné pravidlá by mali byť formulované tak, aby sa vylúčil nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj akýkoľvek nepriamy vplyv, ktorý by rovnako mohol mať účinok na rozhodnutia dotknutých sudcov. ( 45 )

52.

Pre zjednodušenie najprv preskúmam druhú skutočnosť, ktorá sa týka účasti KRS na postupoch vymenovania.

1. Druhá skutočnosť

53.

Podľa vnútroštátnych súdov KRS vo svojom súčasnom zložení neplní svoju ústavnú úlohu brániť nezávislosť sudcov a súdov. ( 49 ) V tejto súvislosti sa vo veľkej miere odvolávajú na zmeny v zložení KRS a na jej úlohu v postupe menovania sudcov od roku 2018. ( 50 )

54.

57.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑181/21 sa uvádza, že v čase skutkových okolností poľské právo výslovne stanovovalo účasť zhromaždenia sudcov na postupe vymenovania. ( 55 ) Okrem toho vnútroštátny súd uviedol, že zhromaždenie sudcov má výlučnú právomoc začať konanie pred KRS a že jeho účasť na postupe vymenovania sudcov má zásadný význam ( 56 ) vzhľadom na zásadu deľby moci podľa Ústavy Poľskej republiky. ( 57 ) Domnieva sa, že vylúčenie účasti zhromaždenia sudcov tak spôsobuje, že postup vymenovania je nezlučiteľný s vnútroštátnym právnym a ústavným poriadkom, čo vedie k protiprávnemu zloženiu príslušného súdu z hľadiska poľského práva.

58.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že účasť orgánu, akým je zhromaždenie sudcov, na postupe vymenovania sudcov môže v zásade prispieť k väčšej objektivite tohto procesu, a to vždy pod podmienkou, že tento orgán je sám dostatočne nezávislý od zákonodarnej a výkonnej moci, ako aj od orgánu, ktorému má predložiť svoje stanovisko. ( 58 ) Okolnosti, za akých sa zhromaždenie sudcov vo veci C‑181/21 zdržalo vydania stanoviska, ako aj konanie predsedu Sąd Apelacyjny (odvolací súd), ktorý predsedá tomuto zhromaždeniu a bol vymenovaný ministrom spravodlivosti, môžu vyvolať obavy. V tejto súvislosti považujem konanie predsedu Sąd Apelacyjny (odvolací súd), ktorý konal v rozpore so stanoviskom príslušného zhromaždenia, za neuspokojivé, keďže potenciálne vystavuje túto fázu procesu vymenovania kritike z dôvodu možného vnímania protiprávneho zasahovania výkonnej moci zo strany verejnosti. V rozsudku Getin Noble Bank ( 59 ) Súdny dvor pripomenul, že výraz „zriadený zákonom“ odráža potrebu zabezpečiť, aby organizácia súdneho systému nebola ponechaná na voľnú úvahu výkonnej moci, ale aby sa spravovala zákonom prijatým zákonodarnou mocou. Zdá sa však, že v čase, keď prebiehal postup vymenovania vo veci C‑181/21, bola úloha zhromaždenia sudcov marginalizovaná z dôvodu rozhodujúcej úlohy KRS v procese vymenovania. ( 60 ) Z tohto dôvodu si nemyslím, že prvá skutočnosť posudzovaná sama osebe je dostatočne závažná na to, aby spochybnila zákonnosť vymenovania sudkyne, o ktoré ide vo veci C‑181/21. V konečnom dôsledku však o tom prináleží rozhodnúť vnútroštátnemu súdu.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑269/21 vyplýva, že obmedzená úloha zhromaždenia sudcov a účasť kolégia príslušného súdu na postupe vymenovania sudcov sú úzko spojené s posilnenou úlohou KRS v tomto postupe od roku 2018, čo predstavuje ďalšie zníženie ochrany právneho štátu v Poľsku. ( 65 ) Podľa ústavy Poľskej republiky je však KRS strážkyňou nezávislosti súdov a sudcov, a nie zhromaždenia sudcov alebo kolégia sudcov. Vzhľadom na to, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že obmedzená úloha zhromaždenia sudcov v procese vymenovania a úloha kolégia príslušného súdu sú súčasťou vývoja legislatívnej stratégie, ktorý nastáva súbežne s reštrukturalizáciou KRS a s posilnením jej úlohy v procese vymenovania najmä od roku 2018, musia sa tieto skutočnosti posudzovať spoločne. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač), ( 66 ) ktorý sa týka KRS a jej rozhodujúcej úlohy v postupe vymenovania od roku 2018, teda pred nadobudnutím účinnosti novelizačného zákona, sa domnievam, že prvá skutočnosť sama osebe nespôsobuje neplatnosť postupu vymenovania spochybneného vo veci C‑269/21. V konečnom dôsledku však o tom musí opäť rozhodnúť vnútroštátny súd.

3. Tretia skutočnosť

63.

Tretia skutočnosť prvej otázky a druhá otázka spolu súvisia, keďže obe sa týkajú práva neúspešných uchádzačov napadnúť postup vedúci k vymenovaniu sudcov všeobecných súdov na súde, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. ( 67 )

Vnútroštátne súdy tiež uvádzajú, že vymenovanie nových sudcov na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vrátane jeho mimoriadneho senátu je postihnuté vadou, keďže a) predseda vlády nepodpísal návrh na začatie vymenovania, ako požaduje článok 144 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky, b) KRS nepreskúmala žiadosti, ale namiesto toho vykonala povrchné hodnotenie uchádzačov na základe malého počtu dokumentov, ktoré väčšinou predložili samotní uchádzači, c) politický záujem a vplyv výkonnej moci vo výberovom konaní bol zjavný, keďže KRS navrhla len tých kandidátov, ktorí mali podporu vlády, d) proti uzneseniu KRS, ktorým sa navrhuje vymenovanie sudcov na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), niektorí neúspešní uchádzači podali opravný prostriedok na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), a preto nebolo právne záväzné. Napriek tomu, že uvedený súd pozastavil platnosť viacerých uznesení KRS, prezident republiky vymenoval kandidátov, ktorých KRS navrhla. Tieto osoby zas súhlasili so svojím vymenovaním, hoci vedeli, že postup vymenovania bol pozastavený. Tieto skutočnosti ovplyvňujú tak odbornú spôsobilosť, ako aj morálnu bezúhonnosť dotknutých osôb. A nakoniec postup vymenovania sudcov na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nepodliehal účinnému súdnemu preskúmaniu, a to ani pred vymenovaním sudcov tohto súdu prezidentom republiky, ani po ňom. ( 68 )

66.

Napriek konštatovaniu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na základe rozsudku A. K., ( 69 ) že rozhodnutia týchto sudcov sú neplatné, mimoriadny senát naďalej rozhoduje o veciach. Okrem toho podľa vnútroštátnych súdov od prijatia svojho uznesenia z 8. januára 2020 ( 70 ) mimoriadny senát neskúma, či bola vo veciach, ktoré mu boli predložené, dodržaná požiadavka na zriadenie zákonom podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. ( 71 ) Vnútroštátne súdy sa teda domnievajú, že preskúmanie uznesení KRS zo strany mimoriadneho senátu je neúčinné. Vzhľadom na neexistenciu účinného súdneho prostriedku nápravy pred mimoriadnym senátom v prípade pochybností o primeranosti postupu vymenovania sudcov na všeobecné súdy nie sú tieto súdy zriadené v súlade so zákonom.

68.

S výhradou overenia vnútroštátnymi súdmi sa zdá, že pred nadobudnutím účinnosti novelizačného zákona 14. februára 2020 bolo možné napadnúť uznesenia KRS týkajúce sa vymenovania sudcov všeobecných súdov na mimoriadnom senáte podľa článku 44 ods. 1 zákona o KRS a článku 26 § 1 novelizovaného zákona o Najvyššom súde.

69.

Ako vyplýva z bodov 93 až 111 mojich návrhov vo veci C‑204/21, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), skutočnosť, že mimoriadnemu senátu bola priznaná výlučná právomoc rozhodovať o otázkach nezávislosti súdu, rozhodovacieho zloženia alebo sudcu podľa článku 26 § 2 novelizovaného zákona o Najvyššom súde, v zásade neporušuje okrem iného článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty, pokiaľ toto ustanovenie vnútroštátneho práva, ako aj v ňom stanovené postupy a pravidlá právomoci nenarúšajú plnú účinnosť týchto ustanovení práva EÚ a prednosť práva EÚ. Podľa môjho názoru sa táto analýza analogicky uplatňuje na článok 44 ods. 1 zákona o KRS a na článok 26 § 1 novelizovaného zákona o Najvyššom súde. Preto sa domnievam, že priznanie výlučnej právomoci mimoriadnemu senátu podľa článku 44 ods. 1 zákona o KRS a článku 26 § 1 a 2 novelizovaného zákona o Najvyššom súde v zásade nie je v rozpore s právom EÚ.

70.

Hoci sa zdá, že článok 44 ods. 1 zákona o KRS a článok 26 § 1 novelizovaného zákona o Najvyššom súde zostávajú v platnosti, znenie článku 26 § 3 novelizovaného zákona o Najvyššom súde po nadobudnutí účinnosti novelizačného zákona výslovne zakazuje Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vrátane jeho mimoriadneho senátu, aby konštatoval alebo posudzoval zákonnosť vymenovania sudcu. Uvedenému súdu zároveň zakazuje konštatovať alebo posudzovať právomoc vykonávať funkciu sudcu, ktorá vyplýva z tohto vymenovania. ( 75 ) Znenie tohto ustanovenia je teda také široké, že môže znemožniť, aby Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) skúmal otázky týkajúce sa okrem iného zriadenia súdu zákonom, ako požaduje rozsudok Simpson. ( 76 )

74.

Z rozsudku A. B. ( 81 ) vyplýva, že vzhľadom na to, že KRS neposkytuje dostatočné záruky nezávislosti, je potrebné poskytnúť neúspešným uchádzačom o miesta sudcov možnosť napadnúť uznesenia KRS, ak sú všetky relevantné skutočnosti charakterizujúce postup vymenovania také, že u jednotlivcov vyvolávajú systémové pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť sudcov vymenovaných v rámci tohto postupu. ( 82 )

75.

Vo veci C‑269/21 vnútroštátny súd nepredložil nijaký konkrétny dôkaz systémovej povahy okrem troch skutočností, na ktoré odkazuje, ani dôkaz individuálnej povahy, ktorý by odôvodňoval existenciu legitímnych a vážnych pochybností v mysliach osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť sudcov vymenovaných na všeobecné súdy v rámci predmetného postupu vymenovania vrátane sudkyne A. T. ( 83 )

76.

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa nedomnievam, že tri skutočnosti, na ktoré odkazuje, samy osebe postačujú na spochybnenie postupu, ktorý viedol k vymenovaniu sudcu, akým je sudkyňa A. T., na všeobecné súdy podľa požiadaviek článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. Okrem skutočností, o ktoré sa Súdny dvor opieral v bodoch 128, 129 a 136 rozsudku A. B., je jediným novým prvkom vo veci C‑269/21 neúčasť orgánov sudcovskej samosprávy na postupe vymenovania. Vzhľadom na nepochybne rozhodujúcu úlohu, ktorú KRS zohráva v postupe vymenovania, sa nedomnievam, že táto dodatočná skutočnosť sama osebe postačuje na spochybnenie postupu, ktorý viedol k vymenovaniu sudkyne A. T. ( 84 )

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice, Poľsko) a Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov, Poľsko), takto:

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že

súd nepredstavuje „súd zriadený zákonom“, ak bol sudca v rozhodovacom zložení vymenovaný na základe postupu, v ktorom a) nebolo vypočuté stanovisko orgánu sudcovskej samosprávy, b) uchádzači boli vymenovaní na základe uznesenia orgánu, akým je Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko), a c) uchádzači vo výberovom konaní nemohli napadnúť postup vymenovania na súde, ktorý spĺňa požiadavky práva Únie, a tieto skutočnosti spolu so všetkými ostatnými relevantnými skutočnosťami, ktoré charakterizujú toto konanie, môžu u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolať systémové pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť sudcov vymenovaných v rámci tohto postupu.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Pozri ustawa o Krajowej Radzie Sądownictwa (zákon o Štátnej súdnej rade) z 12. mája 2011 (Dz. U. z roku 2011, č. 126, položka 714), zmenený a doplnený prostredníctvom ustawa o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o Štátnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony) z 8. decembra 2017 (Dz. U. z roku 2018, položka 3), ktorý nadobudol účinnosť 17. januára 2018, a prostredníctvom ustawa o zmianie ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov a niektoré ďalšie zákony) z 20. júla 2018 (Dz. U. z roku 2018, položka 1443) (ďalej len „zákon o KRS“).

( 9 ) Rozsudok z 3. októbra 2019 ( C‑260/18 , EU:C:2019:819 ).

( 10 ) V nadväznosti na oznámenie ministra spravodlivosti zo 6. júna 2019 o voľných pracovných miestach sudcov uverejnené v Monitor Polski ( Úradný vestník Poľskej republiky ).

( 11 ) 12 hlasov za, 6 hlasov proti a 2 sa zdržali hlasovania.

( 12 ) Táto časť otázky sa týka veci C‑181/21.

( 13 ) Táto časť otázky sa týka veci C‑269/21.

( 14 ) Rozsudok z 15. júla 2021 ( C‑791/19 , EU:C:2021:596 ).

( 21 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Réexamen Simpson/Rada a HG/Komisia ( C‑542/18, RX‑II a C‑543/18 RX‑II , EU:C:2020:232 , bod 55 ) (ďalej len „rozsudok Simpson“).

( 22 ) Rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i. ( C‑341/06 P a C‑342/06 P , EU:C:2008:375 , bod 46 ).

( 23 ) Pozri rozsudky Simpson (bod 57) a z 24. marca 2022, Wagenknecht/Komisia ( C‑130/21 P , EU:C:2022:226 , bod 15 ), pokiaľ ide o Súdny dvor a Všeobecný súd. Pozri rozsudok zo 6. októbra 2021, W. Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie) ( C‑487/19 , EU:C:2021:798 , body 126 až 131 ), pokiaľ ide o súdy členských štátov.

( 24 ) Rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i. ( C‑341/06 P a C‑342/06 P , EU:C:2008:375 , bod 46 ), a Simpson (body 55 a 57).

( 25 ) Rozsudok z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses ( C‑64/16 , EU:C:2018:117 , body 29 , 36 a 37 ).

( 26 ) Rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , bod 33 a tam citovaná judikatúra).

( 32 ) Podľa článku 258 ZFEÚ.

( 33 ) Ú. v. EÚ C 252, 2021, s. 9 .

( 34 ) Rozdielne účinky rozsudkov Súdneho dvora podľa článkov 258 a 267 ZFEÚ by sa však nemali preceňovať. Napríklad v rozsudku z 10. marca 2022, Grossmania ( C‑177/20 , EU:C:2022:175 ), Súdny dvor nedávno opísal kombinované účinky, ktoré môžu mať jeho rozsudky v oboch konaniach.

( 35 ) Uznesenie BSA 1‑4110‑1/20.

( 36 ) Pozri bod 47 uznesenia.

( 37 ) Podľa ombudsmana Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) založil toto rozlíšenie na rozdielnych funkciách všeobecných súdov a svojich funkciách, na veľkom rozdiele v rozsahu nezrovnalostí pri výberových konaniach na pracovné miesta na všeobecných súdoch v porovnaní so Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) a na možnosti preskúmať, či sudcovia všeobecných súdov dodržiavajú zásady nezávislosti a nestrannosti. Ombudsman považuje túto možnosť za iluzórnu z dôvodu novelizačného zákona, ktorý bráni mimoriadnemu senátu vykonať takéto preskúmanie. Ďalej poukazuje na to, že uznesenie z 23. januára 2020 sa zaoberá skôr nezávislosťou a nestrannosťou sudcov než zriadením súdu zákonom.

( 42 ) Rozsudok z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač) ( C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU ( EU:C:2022:100 , body 57 a 74 a tam citovaná judikatúra). V rozsudku z 1. decembra 2020, Guðmundur Andri Ástráðsson v. Island (CE:ECHR:2020:1201JUD002637418, body 231 a 233), ESĽP rozhodol, že právo na prístup k „súdu zriadenému zákonom“ zaručené v článku 6 ods. 1 EDĽP predstavuje nezávislé právo, ktoré veľmi úzko súvisí so zárukami „nezávislosti“ a „nestrannosti“ v zmysle tohto ustanovenia. Tento súd ďalej rozhodol, že proces vymenovania sudcov nevyhnutne predstavuje neoddeliteľnú súčasť pojmu „súd zriadený zákonom“ v zmysle článku 6 ods. 1 EDĽP (rozsudok z 1. decembra 2020, Guðmundur Andri Ástráðsson v. Island, CE:ECHR:2020:1201JUD002637418, body 227 a 232).

( 43 ) Rozsudok z 29. marca 2022 ( C‑132/20 , EU:C:2022:235 , body 122 a 123 a tam citovaná judikatúra).

( 44 ) Záruky nezávislosti a nestrannosti požadované právom Únie predpokladajú pravidlá, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, trvanie funkčného obdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia alebo odvolania jeho členov, ktoré rozptýlia akékoľvek oprávnené pochybnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími činiteľmi a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom (rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19 , EU:C:2021:311 , bod 53 ).

( 45 ) Rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , body 55 a 57 ). Pozri tiež rozsudok Simpson (body 57 a 71).

( 52 ) Rozsudok z 2. marca 2021, A. B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd – Odvolanie) ( C‑824/18 , EU:C:2021:153 , bod 126 ) (ďalej len „rozsudok A. B.“).

( 53 ) Ktorý sa z väčšej časti skladá z členov zvolených zákonodarnou mocou.

( 54 ) Rozsudok z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač) ( C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU , EU:C:2022:100 , bod 75 a tam citovaná judikatúra).

( 55 ) Pozri článok 58 § 2 zákona o organizácii všeobecných súdov.

( 56 ) Oba vnútroštátne súdy opisujú stanovisko zhromaždenia sudcov ako podmienku sine qua non platného postupu vymenovania podľa vnútroštátneho práva.

( 57 ) Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že je to tak najmä z toho dôvodu, že KRS už nezastupuje súdnu zložku v súlade s požiadavkou článku 179 a článku 186 ods. 1 Ústavy Poľskej republiky.

( 64 ) Rozsudok z 9. júla 2020 ( C‑272/19 , EU:C:2020:535 , body 55 a 56 ).

( 65 ) Súdny dvor uviedol, že rešpektovanie hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ členským štátom predstavuje podmienku užívania všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania Zmlúv na tento členský štát. Členský štát nemôže zmeniť svoju právnu úpravu tak, aby to viedlo k znižovaniu úrovne ochrany hodnoty právneho štátu vyjadrenej najmä v článku 19 ZEÚ. Členské štáty sú teda povinné dbať na to, aby nedošlo z hľadiska tejto hodnoty k znižovaniu úrovne ich právnej úpravy v oblasti organizácie súdnictva, a to tým, že sa zdržia prijímania pravidiel, ktoré by ohrozili nezávislosť sudcov (rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19 , EU:C:2021:311 , body 63 a 64 ).

( 66 ) Rozsudok z 22. februára 2022 ( C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU , EU:C:2022:100 , bod 75 a tam citovaná judikatúra).

( 67 ) Aj ombudsman sa týmito záležitosťami zaoberá spoločne. Domnieva sa, že poľský zákonodarca prijal súbor opatrení, ktoré zabezpečujú, aby vymenovanie sudcov všeobecných súdov nepodliehalo účinnému súdnemu preskúmaniu, a to ani v prípade, že došlo k zjavnému porušeniu práva. Ombudsman sa odvoláva na tri skutočnosti: po prvé členov mimoriadneho senátu nominovala KRS a postup, ktorý viedol k ich vymenovaniu, nepodliehal súdnemu preskúmaniu; po druhé zákonnosť vymenovania sudcu alebo jeho právomoc vykonávať funkciu sudcu od prijatia novelizačného zákona nepodlieha súdnemu preskúmaniu a po tretie mimoriadny senát má výlučnú právomoc na preskúmanie nezávislosti sudcov.

( 68 ) Pozri rozsudok A. B.

( 75 ) Ako som uviedol v bodoch 140 a 141 svojich návrhov vo veci C‑204/21, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), znenie tohto ustanovenia sa na prvý pohľad neobmedzuje na vylúčenie právomoci súdu zrušiť akt vymenovania sudcu prezidentom republiky s účinkami erga omnes .

( 76 ) Pozri bod 55. Pozri analogicky body 138 až 147 mojich návrhov vo veci C‑204/21, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov).

( 77 ) Poľská vláda na pojednávaní potvrdila, že podľa poľského práva nie je možné, aby súdy skúmali, či je súd zriadený v súlade so zákonom alebo či bol sudca vymenovaný v súlade so zákonom.

( 78 ) Túto problematiku musia preskúmať vnútroštátne súdy. V bode 104 svojich písomných pripomienok poľská vláda odkázala na viaceré štatistiky týkajúce sa preskúmania uznesení KRS o vymenovaní sudcov na všeobecné súdy.

( 79 ) Aj keby som pripustil, že článok 44 ods. 1 zákona o KRS a článok 26 § 1 novelizovaného zákona o Najvyššom súde umožňujú mimoriadnemu senátu preskúmať uznesenia KRS, existencia týchto ustanovení súbežne s článkom 26 § 3 novelizovaného zákona o Najvyššom súde po nadobudnutí účinnosti novelizačného zákona vytvára značnú právnu neistotu, najmä pokiaľ ide o rozsah tohto preskúmania. Článok 26 § 3 novelizovaného zákona o Najvyššom súde tak oslabuje účinnosť prvých uvedených ustanovení vnútroštátneho práva, čo je v rozpore s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. Pozri body 133 až 147 mojich návrhov vo veci C‑204/21, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov).

( 80 ) Ktorou sa pre zjednodušenie budem zaoberať ako prvou.

( 83 ) Pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank ( C‑132/20 , EU:C:2022:235 , body 129 až 131 ). Naopak, pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov) ( C‑791/19 , EU:C:2021:596 , body 89 až 94 a 104 až 107 ), v ktorom Súdny dvor opísal viaceré skutočnosti, okrem iného vrátane rozhodujúcej úlohy KRS pri vymenovaní členov disciplinárneho senátu, ako faktory, ktoré vyvolávajú u osôb podliehajúcich súdnej právomoci dôvodné pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť tohto orgánu. Súdny dvor vychádzal najmä zo skutočnosti, že zriadenie disciplinárneho senátu ex nihilo s výlučnou právomocou rozhodovať o niektorých disciplinárnych veciach sa časovo zhodovalo s prijatím vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá narušila neodvolateľnosť a nezávislosť sudcov Najvyššieho súdu. Poukázal na to, že v porovnaní s ostatnými senátmi Najvyššieho súdu disciplinárny senát požíva v rámci tohto súdu osobitne vysoký stupeň organizačnej, funkčnej a finančnej autonómie. Odmena sudcov disciplinárneho senátu približne o 40 % presahovala odmenu sudcov pridelených do iných senátov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) bez udania akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia takého prednostného zaobchádzania. Po svojom zriadení mal disciplinárny senát navyše pozostávať výlučne z nových sudcov vymenovaných prezidentom republiky na návrh KRS.

( 84 ) V rozsudku A. B. (body 133 až 135 a tam citovaná judikatúra) Súdny dvor vychádzal z ďalších skutočností, medzi ktoré patrí najmä to, že vymenovanie sudcov na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) sa uskutočnilo v kontexte znižovania veku odchodu do dôchodku u sudcov a s tým súvisiaceho očakávania, že sa uvoľní množstvo nových pracovných miest, čo narušilo neodvolateľnosť a nezávislosť sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd).