C-203/21

proti

DELTA STROJ 2003

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okrăžen săd – Burgas (Krajský súd Burgas, Bulharsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2005/212/SVV – Uplatniteľnosť – Uloženie peňažného trestu právnickej osobe za nesplatenie daňových dlhov – Sankcie trestného charakteru – Prezumpcia pripísania zodpovednosti za trestný čin právnickej osobe – Prezumpcia spáchania trestného činu – Charta základných práv Európskej únie – Články 47 až 49 – Zásada zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov – Prezumpcia neviny – Právo na obhajobu – Proporcionalita“

1.

Profesor Wachsmann na otázku položenú v úvode jeho príspevku, týkajúcu sa možnosti právnických osôb byť nositeľmi základných práv, podal nasledujúcu odpoveď, ktorej jednoduchosť konkuruje jasnosti: „Ak to chceme, prečo nie?“. ( 2 ) Skúmanie judikatúry vypracovanej európskymi súdmi rozhodujúcimi o základných právach, či už sídlia v Štrasburgu alebo Luxemburgu, odhaľuje, že taká bola zjavne ich vôľa, keďže sudcovia pri existujúcich medzerách v právnych textoch ( 3 ) vyvodili všetky následky z právnej subjektivity, ktorá prináleží týmto právnickým osobám, a teda z ich spôsobilosti byť nositeľmi práv a povinností. ( 4 )

V rámci prejednávanej veci sú relevantné články 47 až 49 Charty.

B.

Bulharské právo

4.

Článok 83 Zakon za administrativnite narušenia i nakazania (zákon o priestupkoch a správnych sankciách, uverejnený v DV č. 92 z 28. novembra 1969), v znení zo 14. februára 2020 uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZANN“), ktorý je zahrnutý do kapitoly 4 tohto zákona, stanovuje:

„Kapitola 4

(3) osoba, ktorá je zvolená do kontrolného alebo dozorného orgánu dotknutej právnickej osoby, alebo

(4) …pracovník alebo zamestnanec, ktorému právnická osoba zadala osobitnú úlohu, pokiaľ bol trestný čin spáchaný pri výkone alebo v súvislosti s ňou, bude uložený peňažný trest zodpovedajúci minimálne hodnote obohatenia, až do maximálnej výšky 1000000 BGN, ak ide o majetkový prospech…

…

4. … Peňažný trest sa uloží nezávisle na skutočnom vzniku trestnoprávnej zodpovednosti osôb, ktoré sa zúčastnili na trestnom čine uvedenom v odseku 1.

5. … Priama alebo nepriama výhoda, ktorú právnická osoba získala z trestného činu uvedeného v odseku 1, prepadne v prospech štátu, ak nemusí byť vrátená alebo nahradená, alebo prípadne bude zabavená podľa trestného zákona. Ak majetok alebo aktívum, ktoré sú predmetom trestného činu, neexistujú alebo boli scudzené, musí sa poskytnúť suma zodpovedajúca ich hodnote v leva (BGN).

…

…

(5) uvádzať osobné údaje osôb obvinených z trestného činu alebo odsúdených za tento trestný čin;

(6) obsahovať zoznam písomných dokumentov preukazujúcich okolnosti uvedené v bodoch 1 a 2 alebo overené kópie týchto dokumentov;

(7) obsahovať zoznam osôb, ktoré majú byť predvolané;

…

Článok 83d. …

(2) či existuje väzba medzi páchateľom trestného činu a právnickou osobou;

(3) či existuje väzba medzi trestným činom a výhodou, ktorú získala právnická osoba;

(4) akej povahy a hodnoty je výhoda a či ide o majetkový prospech.

6. Súd vydá rozhodnutie, ktorým:

(1) uloží peňažný trest [alebo]

(2) odmietne uložiť peňažný trest.

(3) po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol právnickej osobe uložený peňažný trest, bola osoba uvedená v článku 83a ods. 1 bodoch 1 až 4 oslobodená právoplatným súdnym rozhodnutím, alebo prokurátor ukončil prípravné konanie prerušené v prípadoch uvedených článku 24 ods. 1 bode 1 Trestného poriadku;

(4) po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vyšli najavo okolnosti alebo dôkazy, ktoré neboli známe účastníkom konania a súdu a ktoré majú pre vec podstatný význam;

(5) v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len ‚ESĽP‘)] bolo konštatované porušenie [EDĽP], ktoré má pre vec podstatný význam;

(6) v priebehu konania došlo k podstatnému porušeniu procesných zásad.

2. Návrh na obnovu konania môže byť podaný v lehote šiestich mesiacov od zistenia rozhodujúcej skutočnosti a v prípadoch uvedených v odseku 1 bode 6 od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okrăžen săd (Krajský súd) alebo Apelativen săd (Odvolací súd).

3. Návrh na obnovu konania nemá odkladný účinok v súvislosti s výkonom právoplatného rozhodnutia, okrem prípadu, keď súd rozhodne inak.

Článok 83g. Na otázky, ktoré nie sú upravené článkami 83b a 83d až 83f, sa vzťahujú ustanovenia Trestného poriadku.“

5.

Článok 255 ods. 1 Nakazatelen kodeks (bulharský Trestný zákonník, ďalej len „Trestný zákonník“) stanovuje:

„1. Každému, kto sa vyhýba vyrubeniu daňových povinností alebo splateniu daňových dlhov vo veľkom rozsahu tým, že:

…

(2) uvedie nepravdivé informácie alebo zamlčí pravdu v daňovom priznaní, ktoré podal;

7.

Prokurátor podal 9. decembra 2020 v rámci samostatného konania na tento súd návrh, aby bol spoločnosti Delta Stroj uložený peňažný trest na základe článku 83a a nasl. ZANN, z dôvodu jej získania majetkového prospechu z trestného činu uvedeného v článku 255 ods. 1 bodoch 1 a 2 Trestného zákonníka, ktorý spáchala ZK. K tomuto návrhu bola pripojená obžaloba proti ZK.

8.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o súlade konania podľa článku 83a a nasl. ZANN, ktoré mu umožňujú uložiť právnickej osobe peňažný trest za trestný čin, ktorý je predmetom súbežného trestného konania vedeného proti fyzickej osobe zastupujúcej túto právnickú osobu, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené, s rámcovým rozhodnutím 2005/212/SVV ( 5 ) a so zásadou zákonnosti trestných činov a trestov zakotvenou v článku 49 Charty, ktorý treba vykladať s ohľadom na judikatúru ESĽP týkajúcu sa článku 7 EDĽP.

9.

Vnútroštátny súd sa po prvé domnieva, že uloženie právnickej osobe peňažného trestu z dôvodu spáchania trestného činu vo výške zodpovedajúcej výhode, ktorú táto osoba získala alebo mohla získať z tohto trestného činu, predstavuje úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu príjmov z trestného činu podľa článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2005/212. Konanie, o ktoré ide vo veci samej, totiž smeruje k uloženiu trestu, nazvaného „peňažný trest“, právnickej osobe z dôvodu konkrétneho trestného činu spáchaného jej zástupcom. Okrem toho, keďže ide o definitívne odňatie majetku (konfiškáciu) nariadené trestným súdom za spáchaný trestný čin a keďže článok 83g ZANN odkazuje na Trestný poriadok, toto konanie vykazuje všetky znaky „trestného“, a nie „občianskoprávneho“ konania.

„1.

Majú sa články 4 a 5 rámcového rozhodnutia [2005/212], ako aj článok 49 [Charty] vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej v konaní, akým je konanie vo veci samej, môže vnútroštátny súd uložiť právnickej osobe trest za konkrétny trestný čin, spáchanie ktorého ešte nebolo konštatované, keďže je predmetom súbežného trestného konania, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené?

2.

Majú sa články 4 a 5 rámcového rozhodnutia [2005/212], ako aj článok 49 [Charty] vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej v konaní, akým je konanie vo veci samej, môže vnútroštátny súd uložiť právnickej osobe trest tak, že výšku tohto trestu stanoví vo výške výhody získanej konkrétnym trestným činom, spáchanie ktorého ešte nebolo konštatované, pretože je predmetom súbežného trestného konania, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené?“

III. Konanie na Súdnom dvore

13.

1. O uplatniteľnosti rámcového rozhodnutia 2005/212

15.

Je dôležité najprv zdôrazniť, že smernica 2014/42/EÚ ( 8 ) čiastočne nahradila rámcové rozhodnutie 2005/212, ktoré sa týka, tak ako táto smernica, konfiškácie prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti. V súlade s odôvodnením 9 tejto smernice je totiž jej cieľom najmä zmeniť a rozšíriť ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia. Presnejšie z článku 14 ods. 1 smernice 2014/42 vyplýva, že nahradila iba prvé štyri zarážky článku 1, ako aj článok 3 rámcového rozhodnutia 2005/212 pre členské štáty viazané touto smernicou, čo malo za následok, že články 2, 4 a 5 tohto rámcového rozhodnutia boli po prijatí tejto smernice ponechané v platnosti. ( 9 )

16.

Rámcové rozhodnutie 2005/212 vo svojom článku 2 ods. 1 stanovuje, že „[k]aždý členský štát prijíma potrebné opatrenia umožňujúce mu konfiškovať, celkom alebo sčasti, nástroje a príjmy z trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na obdobie viac ako jedného roka, alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá týmto príjmom“. V predmetnom prípade možno za trestný čin vyhýbania sa vyrubeniu alebo zaplateniu daňových dlhov, o ktorý ide vo veci samej, uložiť v súlade s článkom 255 ods. 1 Trestného zákonníka trest odňatia slobody na jeden až šesť rokov a pokutu.

17.

V tejto súvislosti uvádzam, že právo Únie jasne rozlišuje medzi pojmom „konfiškácia“ a pojmom „peňažný trest“. Ako vyplýva predovšetkým z jeho článkov 1 a 6, ako aj z jeho odôvodnení 1 a 2, rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV ( 11 ) má za cieľ vytvoriť účinný cezhraničný mechanizmus vzájomného uznávania a výkonu právoplatných rozhodnutí, ktorými sa ukladajú peňažné sankcie fyzickej alebo právnickej osobe v dôsledku dopustenia sa niektorého z trestných činov uvedených v jeho článku 5. ( 12 ) Článok 1 písm. b) bod i) rámcového rozhodnutia 2005/214 definuje pojem „peňažná sankcia“ ako povinnosť zaplatiť určitú peňažnú čiastku uloženú trestnoprávnym rozhodnutím o odsúdení za trestný čin a spresňuje, že nezahŕňa najmä príkazy na zhabanie nástrojov alebo ziskov z trestného činu.

21.

V súvislosti s vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, treba konštatovať, že robí rovnaké rozlišovanie, keďže okrem ustanovení týkajúcich sa peňažnej sankcie obsahuje špecifické ustanovenie týkajúce sa odňatia neoprávnenej výhody. Článok 83a ods. 5 ZANN tak stanovuje, že priama alebo nepriama výhoda, ktorú právnická osoba získala z trestného činu uvedeného v odseku 1, sa konfiškuje v prospech štátu, ak nepodlieha nahradeniu alebo vráteniu alebo konfiškácii podľa trestného zákona. Je nesporné, že jediným predmetom návrhu prokurátora je uloženie peňažnej sankcie, tak ako je uvedená v článku 83a ods. 1 až 4 tohto zákona. ( 13 )

22.

Navyše podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vnútroštátna právna úprava umožňuje, aby bol peňažný trest uložený aj v prípade, keď v skutočnosti nebola získaná žiadna výhoda, alebo ak výhoda nemá majetkovú povahu, a aby sa konanie uvedené v článku 83a a nasl. ZANN nezameriavalo výlučne na nezákonne nadobudnutý majetok. ( 14 ) Z článku 83a ods. 1 tohto zákona vyplýva, že peňažný trest, ktorý môže byť uložený, môže presiahnuť hodnotu získaného obohatenia až do maximálnej výšky 1000000 BGN (približne 510000 eur), čo v predmetnom prípade zodpovedá návrhu prokurátora, pričom nezákonné obohatenie je ohodnotené na sumu 11388,98 BGN.

Podľa ustálenej judikatúry správne sankcie uložené vnútroštátnymi daňovými orgánmi a trestné konania pre porušenia v oblasti DPH predstavujú uplatnenie článkov 2 a 273 smernice 2006/112/ES ( 16 ), ako aj článku 325 ZFEÚ, a teda práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. ( 17 ) Pokiaľ ide o prejednávanú vec, v rozsahu, v akom sa peňažný trest, ktorý môže byť uložený spoločnosti Delta Stroj podľa článku 83a ZANN, týka nesplnenia oznamovacích povinností v oblasti DPH zo strany jej konateľky a zástupkyne, ktoré bolo dôvodom začatia trestných stíhaní voči nej, budú ustanovenia Charty v súlade s touto judikatúrou uplatniteľné.

26.

Vzhľadom na článok 49 Charty zakotvujúci zásadu zákonnosti trestných činov a trestov treba ešte určiť, či má režim sankcií, o ktorý ide vo veci samej, trestnú povahu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sú relevantné tri kritériá. Prvým kritériom je právna kvalifikácia porušenia práva vo vnútroštátnom práve, druhým je samotná povaha porušenia a tretím stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe. Hoci prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby vo svetle týchto kritérií posúdil, či sankcie stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, majú trestnoprávnu povahu v zmysle článku 49 Charty, Súdny dvor rozhodujúci o návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže poskytnúť vnútroštátnemu súdu spresnenia, aby usmernil tento súd pri jeho posúdení. ( 18 )

27.

V tejto súvislosti je nesporné, že predmetný peňažný trest sa týka trestného činu stanoveného a trestaného podľa článku 255 Trestného zákonníka, na základe ktorého je voči zástupkyni spoločnosti Delta Stroj vedené trestné stíhanie, a je definovaný v článku 83a a nasl. ZANN, pričom ide o ustanovenia patriace do kapitoly 4 s názvom „Správne sankcie trestnej povahy uložené právnickým osobám a podnikateľom – fyzickým osobám“. Sankciu uložil trestný súd v konaní upravenom článkoch 83b a 83d až 83f ZANN, pričom článok 83g tohto zákona stanovuje, že na otázky, ktoré nie sú upravené týmito ustanoveniami, sa vzťahujú ustanovenia Trestného poriadku.

30.

Treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru prináleží poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, o ktorej vnútroštátny súd rozhoduje. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Je totiž úlohou Súdneho dvora vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi. ( 21 )

31.

Za týchto podmienok sa na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu treba v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou domnievať, že tento súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa články 47, 48 a 49 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže súd uložiť právnickej osobe peňažný trest za trestný čin spáchaný fyzickou osobou, ktorá zastupuje právnickú osobu, ale ešte predtým, než bola táto fyzická osoba právoplatne odsúdená v trestnom konaní, a s výhradou práva právnickej osoby, ktorej bola uložená sankcia, podať opravný prostriedok v prípade, že prokurátor zastaví trestné stíhanie voči tejto fyzickej osobe, alebo v prípade, že táto osoba bude oslobodená spod obžaloby právoplatným súdnym rozhodnutím.

32.

Okrem toho, hoci EDĽP nepredstavuje, pokým k nemu Únia nepristúpila, právny nástroj formálne začlenený do právneho poriadku Únie, treba pripomenúť, ako to potvrdzuje článok 6 ods. 3 ZEÚ, že základné práva uznané EDĽP sú ako všeobecné zásady súčasťou práva Únie. Navyše článok 52 ods. 3 Charty, ktorý stanovuje, že práva obsiahnuté v Charte, ktoré zodpovedajú právam zaručeným EDĽP, majú rovnaký zmysel a rozsah, aký im priznáva uvedený Dohovor, má za cieľ zabezpečiť potrebnú súdržnosť medzi týmito právami bez toho, aby tým bola narušená autonómia práva Únie a Súdneho dvora. ( 22 )

Súdny dvor tiež rozhodol, že zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva z článku 6 ods. 2 EDĽP, je súčasťou základných práv a že z hľadiska povahy predmetných trestných činov, ako aj povahy a stupňa závažnosti trestov za ne, sa uplatňuje na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále. ( 28 ) Pripomínam, že cieľom prezumpcie neviny je zaručiť každej osobe, že nebude označená za páchateľa trestného činu, ani že sa s ňou nebude zaobchádzať ako s páchateľom trestného činu, dokiaľ súd jej vinu nepreukáže. ( 29 )

36.

Súdny dvor uplatnil túto zásadu, ktorá je zakotvená v článku 48 ods. 1 Charty, ( 30 ) tiež v rámci určenia objektívnych znakov skutkovej podstaty porušenia stanoveného právom Únie, v danom prípade obchodovania s využitím dôverných informácií, za ktoré by bolo možné uložiť správne sankcie trestnoprávnej povahy. ( 31 ) Dodržiavanie tejto zásady, ako aj zásady individualizácie trestov zabezpečuje Súdny dvor ( 32 ) pri pripísaní zodpovednosti materskej spoločnosti za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže jej dcérskou spoločnosťou, na základe pojmu „hospodársky celok“ a na domnienke skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti vzhľadom na kapitálové väzby, ktoré ich spájajú. ( 33 )

37.

Práve pokiaľ ide o uplatnenie mechanizmu prezumpcie a s odkazom na judikatúru ESĽP, ( 34 ) Súdny dvor uviedol, že aj keď každý právny poriadok pozná skutkové alebo právne domnienky, článok 48 Charty ukladá členským štátom povinnosť, aby v trestnoprávnej oblasti neprekročili určitú hranicu. Konkrétnejšie zásada prezumpcie neviny upravená v tomto ustanovení ukladá členským štátom povinnosť dodržiavať skutkové alebo právne domnienky stanovené v trestných zákonoch, pri zohľadnení závažnosti veci a zachovaní práva na obhajobu. ( 35 )

2. O zlučiteľnosti predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy z hľadiska použitia dvojitého mechanizmu prezumpcie

a) Úvodné pripomienky

41.

Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyjadruje svoje pochybnosti o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie, odkazujúc na rozsudok G.I.E.M. s.r.l a iní v. Taliansko ( 41 ), v ktorom ESĽP rozhodol, že článok 7 EDĽP bráni tomu, aby sankcia trestnej povahy mohla byť uložená osobe bez toho, aby bola vopred preukázaná a objasnená jej osobná trestnoprávna zodpovednosť, čo vyžaduje, aby súd rozhodujúci vo veci konštatoval existenciu všetkých znakov skutkovej podstaty dotknutého trestného činu. V opačnom prípade by bola porušená aj prezumpcia neviny zaručená v článku 6 ods. 2 EDĽP.

42.

V prvom rade považujem za potrebné zdôrazniť, že vnútroštátny súd nesprávne pochopil dosah vyššie uvedeného rozsudku. ESĽP vyžadoval predchádzajúce konštatovanie trestnoprávnej zodpovednosti osoby, ktorej je ukladaná sankcia, pri dodržaní záruk stanovených v článku 7 EDĽP a vyplývajúcich z konania, ktoré nemusí byť nevyhnutne trestné, v súlade s požiadavkami článku 6 tohto Dohovoru. V tomto špecifickom rámci sa domnieval, že vo veci, ktorá mu bola predložená, potvrdenie všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu vnútroštátnymi súdmi sa v podstate mohlo považovať za toto konštatovanie zodpovednosti a teda za odsúdenie v zmysle článku 7 EDĽP. ( 42 )

Po druhé uvádzam, že právomoci súdu rozhodujúceho vo veci sú definované v článku 83d ods. 5 ZANN, a síce overiť, či dotknutá právnická osoba získala neoprávnený prospech, či existuje väzba medzi páchateľom trestného činu a právnickou osobou, ako aj medzi trestným činom a prospechom získaným touto právnickou osobou a napokon určiť hodnotu a majetkovú povahu neoprávneného prospechu. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd nemá právomoc overiť spáchanie daňového trestného činu, o ktorom sa rozhoduje v súbežnom trestnom konaní začatom proti ZK, tento súd vychádza z reštriktívneho výkladu tohto ustanovenia, ktorý nezdieľa Komisia. Komisia tvrdí, že konštatovanie existencie „neoprávneného“ prospechu je súčasťou právomocí súdu a že charakter tohto uvedeného pojmu nevyhnutne oprávňuje na posúdenie skutkovej podstaty trestného činu. Treba však pripomenúť, že v rámci konania stanoveného v článku 267 ZFEÚ síce prislúcha Súdnemu dvoru vyložiť ustanovenia práva Únie, výklad vnútroštátnych právnych predpisov však prináleží len vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor teda musí vychádzať z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý mu poskytol tento vnútroštátny súd. ( 44 )

45.

Vzhľadom na uvedené treba posúdiť zlučiteľnosť konania stanoveného v článku 83a a nasl. ZANN, ktoré je založené na dvojitom mechanizme prezumpcie, pričom treba pripomenúť, že hoci Súdnemu dvoru neprináleží, aby v rámci prejudiciálneho konania rozhodoval o zlučiteľnosti ustanovení vnútroštátneho práva s právom Únie, je príslušný poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré mu umožnia posúdiť tento súlad na účely rozhodnutia sporu, v ktorom rozhoduje. ( 45 )

48.

Okrem toho treba konštatovať, že v rámci súdneho konania s kontradiktórnym charakterom má právnická osoba možnosť vyvrátiť túto prezumpciu pripísania zodpovednosti za trestný čin, potvrdzujúc tým jej vyvrátiteľný charakter požadovaný Súdnym dvorom. ( 47 ) ESĽP sa domnieval, že pokiaľ ide o uplatnenie skutkových alebo právnych prezumpcií v trestnej oblasti, štáty nesmú prekročiť určitú hranicu, ktorá je v danom prípade prekročená, pokiaľ má prezumpcia za následok zbavenie osoby akejkoľvek možnosti oslobodiť sa od zodpovednosti za skutky, z ktorých je obvinená, čím je zbavená možnosti uplatniť zásadu prezumpcie neviny. ( 48 )

49.

51.

Dá sa síce tvrdiť, že návrh prokurátora musí obsahovať popis trestného činu spresňujúci okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a zoznam písomných dokumentov, ktoré preukazujú tieto okolnosti, čím je možné poskytnúť dôkaz o skutočnostiach, ktoré primerane odôvodňujú pripísanie zodpovednosti. ( 54 ) Okrem toho a predovšetkým, článok 83f ZANN stanovuje možnosť obnovy konania, predovšetkým na návrh právnickej osoby, ktorej bol trest uložený, v prípade, že prokurátor zastaví trestné stíhanie vedené proti tejto fyzickej osobe, pokiaľ čin nebol spáchaný alebo nejde o trestný čin, ( 55 ) alebo ak došlo k oslobodeniu tejto fyzickej osoby spod obžaloby právoplatným súdnym rozhodnutím. ( 56 ) Súd rozhodujúci vo veci môže, v nadväznosti na kontradiktórne konanie a pokiaľ sa domnieva, že návrh na obnovu konania je dôvodný, zrušiť rozhodnutie o uložení trestu. ( 57 ) Prezumpcia spáchania trestného činu teda môže byť vyvrátená.

52.

Treba však konštatovať, že voči dotknutej právnickej osobe môže byť vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, ( 58 ) ktorý bude následne vykonaný, bez možnosti tejto osoby uplatniť svoje pripomienky v súvislosti so spáchaním daňového trestného činu, ktorý jej je pripisovaný, pred prijatím tohto objektívne poškodzujúceho rozhodnutia, čo môže narušiť dodržanie práva na obhajobu. ( 59 )

53.

56.

Po prvé uvádzam, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že právny základ režimu zodpovednosti právnickej osoby za predmetný daňový trestný čin je stanovený v článku 83a a nasl. ZANN, na základe čoho ho treba považovať za stanovený vnútroštátnou právnou úpravou. Po druhé tento režim podľa mňa rešpektuje hlavný obsah základného práva na účinnú súdnu ochranu, pokiaľ ide o jeho dva zakladajúce prvky, ktorými sú rešpektovanie práva na obhajobu a práva na prístup k súdu. Uvedený režim totiž nespochybňuje tieto práva ako také. Stanovuje iba procesný rámec na ich plné uplatňovanie, zahŕňajúci uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku. ( 66 )

57.

Na účely zabezpečenia výberu uvedených príjmov v plnom rozsahu, a tým zabezpečenia ochrany finančných záujmov Únie, majú členské štáty voľnosť pri výbere uplatniteľných sankcií, ktoré môžu mať formu správnych sankcií, trestných sankcií alebo môže ísť o kombináciu oboch sankcií. Trestné sankcie však môžu byť nevyhnutné na účinný a odstrašujúci boj proti niektorým prípadom závažných podvodov v oblasti DPH, ako to vyžaduje článok 2 ods. 1 Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, podpísaného v Bruseli 26. júla 1995 ( 70 ), v spojení s jeho článkom 1 ods. 1. Členské štáty musia tiež zabezpečiť, aby pravidlá trestného konania stanovené vnútroštátnym právom umožňovali účinný postih trestných činov súvisiacich s týmito konaniami. V tomto kontexte prináleží predovšetkým vnútroštátnemu zákonodarcovi, aby prijal potrebné opatrenia. Je na ňom, aby prípadne zmenil svoju právnu úpravu a zabezpečil, aby procesný režim uplatniteľný na stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie nebol koncipovaný takým spôsobom, že by vyvolával z jemu vlastných dôvodov systematické riziko beztrestnosti skutkov predstavujúcich takéto trestné činy, a takisto aby zaistil ochranu základných práv obvinených osôb. ( 71 )

59.

Po štvrté, hoci prislúcha vnútroštátnemu súdu preskúmať v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami veci samej, či obmedzenia zavedené bulharským režimom zodpovednosti nie sú zjavne neprimerané sledovanému cieľu, ( 72 ) je možné konštatovať, že uloženie správnych alebo trestných sankcií za porušenie oznamovacích povinností v oblasti DPH v zásade zaručuje dodržiavanie právnej úpravy v tejto oblasti, a teda je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorý sa v tejto súvislosti sleduje. ( 73 )

62.

Napokon nezdá sa, že existuje zjavný nepomer medzi sledovanými cieľmi a nepriaznivými následkami spôsobenými procesným rámcom, kombinujúcim prvé súdne konanie na dvoch stupňoch a opravný prostriedok, ktorým je obnova konania, ( 76 ) avšak s výhradou overenia oboch prvkov vnútroštátnym súdom.

63.

Po prvé je nesporné, že ak vnútroštátny súd rozhodujúci vo veci považuje návrh na obnovu konania podaný právnickou osobou za dôvodný, zruší rozhodnutie o uložení trestu a vráti vec na opätovné preskúmanie. ( 77 ) Okrem skutočnosti, že tento návrh nevedie automaticky k odkladu výkonu tohto rozhodnutia, poskytnutý popis vnútroštátnej právnej úpravy neuvádza následok pre prípadné vykonávacie opatrenia a pre možné vrátenie pokuty uloženej po zrušení rozhodnutia o sankcii, ktorý považujem za nevyhnutný. Pripomínam, že v rámci podobnej problematiky Súdny dvor rozhodol, že členské štáty sú v zásade povinné vrátiť dane vybrané pri porušení práva Únie a že žiadosť o vrátenie DPH neoprávnene zaplatenej je súčasťou nároku na vymáhanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ktorého účelom je napravenie dôsledkov nezlučiteľnosti dane s právom Únie, a to tak, že odstráni hospodárske zaťaženie, ktoré v konečnom dôsledku bolo neoprávnene uložené hospodárskemu subjektu a ktoré tento subjekt skutočne znášal. ( 78 ) Okrem toho spôsoby vrátenia nadmerného odpočtu DPH musia umožniť zdaniteľnej osobe, aby jej bola za primeraných podmienok vrátená celá suma pohľadávky vyplývajúcej z tohto nadmerného odpočtu DPH, čo znamená, že k tomuto zaplateniu má dôjsť v primeranej lehote a že v každom prípade zakotvený spôsob zaplatenia nesmie spôsobovať žiadne finančné riziko zdaniteľnej osobe. ( 79 )

66.

Vzhľadom na predchádzajúce konštatovanie o neuplatniteľnosti rámcového rozhodnutia 2005/212 a na znenie odpovede navrhovanej na prvú prejudiciálnu otázku treba podľa mňa preformulovať druhú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či článok 49 Charty bráni takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, stanovujúcej, že peňažný trest uložený právnickej osobe má minimálne zodpovedať hodnote neoprávnenej výhody.

67.

Ako bolo vysvetlené, vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, sleduje legitímny cieľ, ktorým je trestanie daňového podvodu a v danom prípade skutku, že ZK sa podvodne vyhýbala povinnosti vyrubenia a zaplatenia DPH spoločnosťou Delta Stroj, ktorej je konateľkou a zástupkyňou, čím tejto spoločnosti zabezpečila výhodu vo výške 11388,98 BGN. Pokiaľ ide o spôsoby určenia výšky peňažného trestu, táto právna úprava stanovuje možnosť, aby súd uložil spoločnosti pokutu „minimálne v hodnote obohatenia, až do maximálnej výšky 1000000 BGN“. Toto ustanovenie teda umožňuje uloženie peňažných trestov rôznych úrovní v rámci určitého rozpätia, s hornou alebo maximálnou hranicou vyjadrenou paušálne a s minimálnou hranicou zodpovedajúcou mechanickému prebratiu hodnoty neoprávnenej výhody, pričom súd rozhodujúci o uložení trestu právnickej osobe je viazaný týmito hodnotami. Na základe toho sa možno domnievať, že predmetná právna úprava ponecháva na súd, aby určil sankciu v medziach dvoch stanovených limitov, pri zvážení závažnosti trestného činu a situácie jeho páchateľa.

69.

71.

Pripomínam napokon, že Súdny dvor všeobecným spôsobom uviedol, že sankcie musia byť primerané závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odradzujúceho účinku, ( 85 ) čo znamená zohľadnenie hospodárskej výhody získanej z trestnej činnosti. ( 86 ) V tomto kontexte a vzhľadom na význam, aký na účely dosiahnutia cieľa smerujúceho k vybratiu celej splatnej DPH priznáva judikatúra Súdneho dvora boju s protiprávnymi konaniami v oblasti DPH, ( 87 ) existencia minimálnej úrovne pre tento druh trestu, ktorým je pokuta, ( 88 ) zodpovedajúcej potenciálnej alebo skutočnej neoprávnenej hospodárskej výhode, podľa mňa neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

V. Návrh

72.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Okrăžen săd – Burgas (Krajský súd Burgas, Bulharsko), takto:

1.

( 3 ) Vlastnícke právo právnických osôb je potvrdené v článku 1 Prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), podľa ktorého „[k]aždá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok“. Pokiaľ ide o Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), iba jej články 42 až 44 výslovne odkazujú na právnické osoby, priznávajúc im práva, a síce právo na prístup k dokumentom, právo obrátiť sa na ombudsmana a právo podať petíciu na Európsky parlament.

( 4 ) Pokiaľ ide o základné rozsudky Súdneho dvora v tejto oblasti, pozri rozsudky zo 17. decembra 1970, Internationale Handelsgesellschaft ( 11/70 , EU:C:1970:114 ), a zo 14. mája 1974, Nold/Komisia ( 4/73 , EU:C:1974:51 ).

( 5 ) Rámcové rozhodnutie Rady z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti ( Ú. v. EÚ L 68, 2005, s. 49 ).

( 6 ) Rámcové rozhodnutie Rady zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu ( Ú. v. EÚ L 328, 2006, s. 59 ).

( 7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, McCarthy a i. ( C‑202/13 , EU:C:2014:2450 , bod 30 ); z 25. júla 2018, Alheto ( C‑585/16 , EU:C:2018:584 , bod 67 ), a z 12. marca 2020, VW (Právo na prístup k obhajcovi v prípade nedostavenia sa na súd) ( C‑659/18 , EU:C:2020:201 , body 22 a 23 ).

( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 39 ).

( 15 ) Rozsudok zo 14. januára 2021, Okrăžna prokuratura – Haskovo a Apelativna prokuratura – Plovdiv ( C‑393/19 , EU:C:2021:8 , bod 30 ).

( 16 ) Smernica Rady z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ).

( 17 ) Rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson ( C‑617/10 , EU:C:2013:105 , body 24 až 28 ), a z 20. marca 2018, Menci ( C‑524/15 , EU:C:2018:197 , body 8 až 21 ).

( 18 ) Rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA ( C‑544/19 , EU:C:2021:803 , body 90 a 92 ).

( 19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 2018, Menci ( C‑524/15 , EU:C:2018:197 , bod 31 ).

( 20 ) Pozri analogicky rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA ( C‑544/19 , EU:C:2021:803 , body 94 a 95 ).

( 26 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ( C‑352/09 P , EU:C:2010:635 , body 51 a 161 ).

( 27 ) Pozri najmä rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ( C‑49/92 P , EU:C:1999:356 , bod 78 ), a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ( C‑97/08 P , EU:C:2009:536 , body 56 a 77 ).

( 28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8 júla 1999, Hüls/Komisia ( C‑199/92 P , EU:C:1999:358 , body 149 a 150 ).

( 29 ) Rozsudok zo 16. júla 2009, Rubach ( C‑344/08 , EU:C:2009:482 , bod 31 a citovaná judikatúra).

( 30 ) Rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ( C‑89/11 P , EU:C:2012:738 , bod 72 ).

( 31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck ( C‑45/08 , EU:C:2009:806 , body 42 a 44 ), ako aj z 9. septembra 2021, Adler Real Estate a i. ( C‑546/18 , EU:C:2021:711 , bod 46 ).

( 38 ) Tento záver je zjavne založený na zohľadnení funkčného a objektívneho pojmu „osoba podliehajúca súdnej právomoci“, teda účastník konania pred súdom, nezávisle na rozlišovaní medzi fyzickými a právnickými osobami.

( 39 ) Rozsudok z 22. decembra 2010, DEB ( C‑279/09 , EU:C:2010:811 , body 40 a 59 ).

( 40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Prokuratura Rejonowa Łódź‑Bałuty ( C‑338/20 , EU:C:2021:805 , body 29 a 30 ), s uvedením, že „osoby, ktorým sú určené“ rozhodnutia odsudzujúce dopravné priestupky, ktorých sa tento rozsudok týka, môžu byť fyzické alebo právnické osoby.

( 41 ) Rozsudok ESĽP z 28. júna 2018, G.I.E.M. s.r.l a iní v. Taliansko, CE:ECHR:2018:0628JUD000182806, § 251.

( 42 ) Rozsudok ESĽP z 28. júna 2018, G.I.E.M. s.r.l a iní v. Taliansko, CE:ECHR:2018:0628JUD000182806, § 255 až 261.

( 43 ) Rozsudok ESĽP z 28. júna 2018, G.I.E.M. s.r.l a iní v. Taliansko, CE:ECHR:2018:0628JUD000182806, § 243 a 244.

( 50 ) Rozsudok z 9. septembra 2021, Adler Real Estate a i. ( C‑546/18 , EU:C:2021:711 , bod 53 ).

( 51 ) Pozri článok 83b ods. 2 bod 5 a článok 83a ods. 4 ZANN. V prejednávanej veci je nesporné, že k dátumu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania trestné konanie voči osobe riadiacej a zastupujúcej spoločnosť Delta Stroj za skreslenie oznamovaných skutočností v oblasti DPH stále prebiehalo.

( 52 ) Žiadna skutočnosť zo spisu predloženého Súdnemu dvor neumožňuje domnievať sa, že odvolací súd má širšie právomoci ako súd prvého stupňa, pokiaľ ide o posúdenie zodpovednosti právnickej osoby.

( 53 ) Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že na dotknutú fyzickú a právnickú osobu sa vzťahuje iný procesný prístup, a nemožno sa domnievať, že fyzická osoba môže v rámci trestných stíhaní vedených voči nej za rovnaký trestný čin uplatňovať práva na obhajobu právnickej osoby. Tieto práva majú totiž subjektívnu povahu, takže sú to samotní dotknutí účastníci konania, ktorým sa musí poskytnúť možnosť uplatniť toto právo nezávisle od povahy konania, ktoré sa proti nim vedie [rozsudok z 9. septembra 2021, Adler Real Estate a i. ( C‑546/18 , EU:C:2021:711 , bod 59 )].

( 54 ) Pripomínam, že Súdny dvor v podstate rozhodol, že s výhradou dodržania práv zaručených právom Únie, predovšetkým Chartou, musí mať vnútroštátny daňový orgán na účely konštatovania existencie zneužívajúceho konania v oblasti DPH možnosť použiť dôkazy získané v rámci doposiaľ neukončených trestných konaní, ktoré sa netýkajú zdaniteľnej osoby [rozsudky zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary ( C‑189/18 , EU:C:2019:861 , bod 38 ), a z 24. februára 2022, SC Cridar Cons ( C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 37 )].

( 61 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2013, Baláž ( C‑60/12 , EU:C:2013:733 , bod 46 ).

( 62 ) Pozri analogicky rozsudok z 24. februára 2022, SC Cridar Cons ( C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 51 ).

( 63 ) Rozsudky z 24. februára 2022, SC Cridar Cons ( C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 50 ), a zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary ( C‑189/18 , EU:C:2019:861 , bod 43 ).

( 64 ) Rozsudok zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo na opravný prostriedok proti žiadosti o informácie v oblasti daní) ( C‑245/19 a C‑246/19 , EU:C:2020:795 , bod 51 ).

( 65 ) Rozsudok ESĽP z 23. júla 2002, Janosevic v. Švédsko, CE:ECHR:2002:0723JUD003461997, § 101.

( 66 ) Pozri analogicky rozsudok zo 6. novembra 2012, Otis a i. ( C‑199/11 , EU:C:2012:684 , body 63 a 64 ).

( 73 ) Pozri analogicky rozsudok zo 14. októbra 2021, Landespolizeidirektion Steiermark (Výherné prístroje) ( C‑231/20 , EU:C:2021:845 , bod 44 ).

( 74 ) Pokiaľ ide o prejednávanú vec, nemyslím, že preukázanie daňového podvodu v oblasti DPH súvisiaceho s nesplnením oznamovacích povinností v tejto oblasti konateľkou a zástupkyňou právnickej osoby môže spôsobiť výrazné dôkazné ťažkosti.

( 75 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2017, Puškár ( C‑73/16 , EU:C:2017:725 , bod 68 ).

( 76 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2017, Puškár ( C‑73/16 , EU:C:2017:725 , bod 69 ). Inými slovami, vzniknuté nepríjemnosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.

( 77 ) V prípade zastavenia trestných stíhaní vedených proti fyzickej osobe alebo v prípade jej oslobodenia spod obžaloby je možné klásť si otázku o predmete a teda zmysle nového preskúmania veci, pokiaľ ide o zodpovednosť právnickej osoby v rámci režimu založeného na pripísaní zodpovednosti tejto právnickej osoby za trestný čin, ktorý údajne spáchala uvedená fyzická osoba, a zjavne o kumulácii zodpovedností zakazujúcej trestné stíhanie len právnickej osoby za trestný čin spáchaný jej zástupcom bez toho, aby bola skúmaná a preukázaná jeho vina.

( 78 ) Rozsudok z 24. februára 2022, SC Cridar Cons ( C‑582/20 , EU:C:2022:114 , bod 55 ). Okrem toho v rámci posúdenia primeraných medzí, v ktorých môžu členské štáty pristúpiť k výkonu rozhodnutí o navýšení dane predtým, ako bude rozhodnuté o opravnom prostriedku týkajúcom sa týchto navýšení, sa ESĽP domnieval, že musí byť vzatá do úvahy možnosť navrátenia do predošlého právneho stavu v prípade vyhovenia tomuto opravnému prostriedku, a teda vrátenia celej sumy, ktorú neoprávnene zaplatila zdaniteľná osoba (pozri tiež rozsudok ESĽP z 23. júla 2002, Janosevic v. Švédsko, CE:ECHR:2002:0723JUD003461997, § 105 až 109).

( 84 ) Rozsudok zo 14. októbra 2021, Landespolizeidirektion Steiermark (Výherné prístroje) ( C‑231/20 , EU:C:2021:845 , body 46 a 47 ).

( 85 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA ( C‑544/19 , EU:C:2021:803 , bod 100 ), pričom pripomínam, že potreba odradzujúcich opatrení je výslovne stanovená v článku 325 ZFEÚ.

( 86 ) Súdny dvor v rozsudku z 24. februára 2022, Agenzia delle dogane e dei monopoli et Ministero dell’Economia e delle Finanze ( C‑452/20 , EU:C:2022:111 ), rozhodol, že sa nezdá, že taký systém sankcií, ktorý na to, aby boli porušovateľom odňaté ekonomické výhody vyplývajúce z porušenia zákazu predaja tabakových výrobkov maloletým a aby ich odradil od porušovania tohto zákazu, stanovuje okrem uloženia správnej pokuty aj pozastavenie prevádzkovania baru, prekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa ochrany ľudského zdravia, a najmä obmedzenia šírenia fajčenia u mladých ľudí.

( 87 ) Rozsudok z 20. marca 2018, Menci ( C‑524/15 , EU:C:2018:197 , bod 44 a citovaná judikatúra).

( ) Neplatilo by to v prípade trestov odňatia slobody.