C-234/21

62021CC0234

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEAL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 24. novembra 2022 ( 1 )

Vec C‑234/21

Défense Active des Amateurs d’Armes ASBL ,

1.

V rámci žaloby podanej proti reforme zákona o zbraniach ( 2 ) má Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko) pochybnosti o platnosti článku 7 ods. 4a smernice 91/477/EHS ( 3 ) zavedeného smernicou (EÚ) 2017/853 ( 4 ), ktorú táto reforma prebrala do belgického právneho poriadku.

2.

Na základe tejto legislatívnej reformy boli v roku 2019 v Belgicku zakázané určité typy poloautomatických zbraní, ktorých nadobudnutie a držba boli dovtedy povolené. Naopak, tie isté zbrane, ak boli zákonným spôsobom nadobudnuté a zaevidované pred 13. júnom 2017, boli naďalej prechodne a za určitých podmienok povolené na základe možnosti, ktorú členským štátom poskytuje nový článok 7 ods. 4a smernice 91/477.

3.

Prechodný režim stanovený v tomto článku sa však nevzťahuje na držiteľov poloautomatických zbraní, ktoré sú upravené na strieľanie nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického streliva alebo na salutku alebo akustickú zbraň.

Článok 1 definuje:

„1. Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚strelná zbraň‘ je akákoľvek prenosná zbraň s hlavňou, v ktorej sa strela, náboj alebo projektil uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, alebo zbraň, ktorá je na tento účel vyrobená alebo ktorú je možné na tento účel upraviť, okrem prípadov, keď je vylúčená z tejto definície na základe jedného z dôvodov uvedených v prílohe I časti III. Strelné zbrane sú rozdelené do kategórií v prílohe I časti II.

Predmet sa považuje za schopný úpravy na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, ak:

a)

4.

‚poplašné a signálne zbrane‘ sú zariadenia s držiakom zásobníka, ktoré sú navrhnuté iba na streľbu s použitím nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického signálneho streliva a ktoré nie je možné upraviť na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu uvoľnením nahromadenej energie;

5.

‚salutky a akustické zbrane‘ sú strelné zbrane osobitne upravené výlučne na streľbu nábojkami napríklad na použitie pri divadelných predstaveniach, fotografovaní, filmovej a televíznej tvorbe, rekonštrukciách historických udalostí, prehliadkach, športových podujatiach a výcviku;

6.

‚deaktivované strelné zbrane‘ sú strelné zbrane, ktoré boli deaktivované tak, aby boli trvale nepoužiteľné, pričom je zaistené, že všetky hlavné časti predmetnej strelnej zbrane sú trvalo nepoužiteľné a nie je možné ich odstrániť, nahradiť alebo upraviť spôsobom, ktorý by umožnil, aby sa mohla strelná zbraň akýmkoľvek spôsobom reaktivovať;

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 2, členské štáty prijmú príslušné opatrenia, aby zakázali nadobúdanie a držbu strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A. Zabezpečia, aby sa tieto strelné zbrane, hlavné časti a strelivo, ktoré sú nezákonne držané v rozpore s týmto zákazom, zabavili.

2. V záujme ochrany bezpečnosti kritickej infraštruktúry, obchodnej prepravy, konvojov vysokej hodnoty a citlivých priestorov, ako aj v záujme národnej obrany a na vzdelávacie, kultúrne, výskumné a historické účely a bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môžu príslušné vnútroštátne orgány v jednotlivých prípadoch, výnimočne a riadne opodstatneným spôsobom vydať oprávnenia na strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A, ak to nie je v rozpore s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom.

…

6. Členské štáty môžu povoliť športovým strelcom nadobúdanie a držbu poloautomatických strelných zbraní zaradených do bodu 6 alebo 7 kategórie A za týchto podmienok:

…“

8.

1.

Kategória A – Zakázané strelné zbrane

1.

Výbušné vojenské strely a odpaľovacie zariadenia.

2.

Automatické strelné zbrane.

6.

Automatické strelné zbrane, ktoré boli upravené na poloautomatické strelné zbrane bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 4a.

7.

Akákoľvek z týchto poloautomatických strelných zbraní so stredovým zápalom:

a)

krátke strelné zbrane, ktoré umožňujú vystrelenie viac ako 21 nábojov bez dobíjania, ak:

i)

je nabíjacie zariadenie s kapacitou presahujúcou 10 nábojov súčasťou strelnej zbrane, alebo

ii)

je do nej vložené odnímateľné nabíjacie zariadenie s kapacitou presahujúcou 10 nábojov;

8.

Poloautomatické dlhé strelné zbrane (napr. strelné zbrane pôvodne navrhnuté na strieľanie z ramena), ktoré možno bez straty funkčnosti skrátiť na dĺžku menej ako 60 cm prostredníctvom sklopnej alebo teleskopickej pažby alebo pažby, ktorú možno odstrániť bez použitia nástrojov.

Článok 3 ods. 1 uvádza:

„Za zakázané sa považujú tieto zbrane:

…

19°

automatické strelné zbrane, ktoré boli upravené na poloautomatické strelné zbrane;

20°

„Osoby, ktoré v súlade so zákonom nadobudli a zaevidovali pred 13. júnom 2017 zbraň uvedenú v článku 3 ods. 1 bodoch 19 a 20 buď na základe oprávnenia, alebo zaevidovaním na základe poľovníckeho preukazu, osobitného osvedčenia o držbe alebo licencie športového strelca, alebo zaevidovaním do registra akreditovanej osoby, môžu mať túto zbraň naďalej v držbe, pokiaľ sú splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky držby zbraní. Túto zbraň možno postúpiť len športovým strelcom uvedeným v článku 27 ods. 3 bode 4 a podnikateľom v oblasti zbraní, zberateľom alebo na tento účel akreditovaným múzeám. Strelná zbraň môže byť aj deaktivovaná v súlade s článkom 3 ods. 2 bodom 3 alebo sa jej držiteľ môže vzdať.“

II. Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálna otázka

13.

Dňa 22. novembra 2019 združenie Défense Active des Amateurs d'Armes ASBL a dvaja jednotlivci podali na Cour constitutionnelle (Ústavný súd) žalobu proti viacerým článkom zákona z 5. mája 2019, ( 6 ) ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zbraniach a ktorým bola do belgického práva prebratá smernica 2017/853.

14.

Podľa vnútroštátneho súdu boli v Belgicku poloautomatické zbrane, ktoré boli upravené na strieľanie nábojok, voľnopredajné. Od nadobudnutia účinnosti článku 153 ods. 5 a článku 163 zákona z 5. mája 2019 ( 7 ) sa osoby, ktoré nadobudli tento druh zbraní, stali majiteľmi buď zakázanej zbrane alebo zbrane, ktorú ak k nej nemajú požadované oprávnenie, nemožno legalizovať, keďže toto oprávnenie bolo v zásade potrebné získať pred nadobudnutím zbrane.

–

umožnila členským štátom stanoviť prechodný režim len pre držiteľov poloautomatických zbraní zaradených do kategórie A bodov 6 až 8, pokiaľ ich nadobudli zákonným spôsobom a zaevidovali pred 13. júnom 2017,

–

neumožnila členským štátom zaviesť tento prechodný režim pre držiteľov, ktorí nadobudli tie isté zbrane, ale ktoré boli upravené tak, že môžu slúžiť na strieľanie nábojok.

18.

V dôsledku toho ak boli zbrane, či už poloautomatické (kategória A body 6 až 8) alebo upravené na strieľanie nábojok (kategória A bod 9), nadobudnuté po 13. júni 2017, s ich držiteľmi sa zaobchádza rovnako nepriaznivo, keďže sa na nich nevzťahuje žiadny prechodný režim. ( 10 )

„Porušuje článok 7 ods. 4a smernice 91/477/EHS v spojení s časťou II kategóriou A bodmi 6 až 9 prílohy I tej istej smernice, článok 17 ods. 1 a články 20 a 21 Charty… a zásadu ochrany legitímnej dôvery v rozsahu, v akom členským štátom neumožňuje stanoviť prechodný režim pre strelné zbrane uvedené v kategórii A9, ktoré boli v súlade so zákonom nadobudnuté a zaevidované pred 13. júnom 2017, umožňuje však stanoviť prechodný režim pre strelné zbrane uvedené v kategóriách A6 až A8, ktoré boli v súlade so zákonom nadobudnuté a zaevidované pred 13. júnom 2017?“

III. Konanie na Súdnom dvore

22.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 12. apríla 2021.

23.

Písomné pripomienky predložili žalujúce združenie, NG a WL, belgická vláda, Rada, Parlament, ako aj Európska komisia. Tieto tri inštitúcie sa okrem belgickej vlády zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. septembra 2022.

25.

Smernica 2017/853 zmenila klasifikáciu tak, že zakázala niektoré poloautomatické zbrane, ktoré boli dovtedy skôr všeobecne zaradené do kategórie B bodov 1 a 4 (podľa toho, či išlo o krátke alebo dlhé zbrane), ako zbrane podliehajúce oprávneniu.

26.

V dôsledku tejto reformy bolo niekoľko poloautomatických strelných zbraní, ktoré boli predtým zaradené do kategórie B (podliehajúce oprávneniu), zaradených do kategórie A (zakázané zbrane).

27.

Konkrétne v prílohe I časti II kategória A zahŕňa okrem iného tri podkategórie: ( 13 )

28.

Okrem toho bola v kategórii A vytvorená podkategória (bod 9), ktorá zahŕňa „každ[ú] streln[ú] zbraň [zaradenú do kategórie A], ktorá bola upravená na strieľanie nábojok…“.

29.

Normotvorca Únie zohľadnil skutočnosť, že preradenie týchto zbraní z kategórie B do kategórie A povedie k tomu, že veľký počet majiteľov, ktorí zákonným spôsobom nadobudli poloautomatické zbrane, bude zbavený ich vlastníctva (zákaz ich nadobúdania a držby znamená ich zabavenie). ( 14 )

30.

Z tohto dôvodu v novom článku 7 ods. 4a smernice 91/477 stanovil možnosť členských štátov potvrdiť, obnoviť alebo predĺžiť povolenia na poloautomatické strelné zbrane zaradené do bodu 6 až 8 kategórie A v prípade strelných zbraní, ktoré boli zaradené do kategórie B a boli zákonným spôsobom nadobudnuté a zaevidované pred 13. júnom 2017 (dátum nadobudnutia účinnosti smernice 2017/853).

34.

Uznávam, že pre Súdny dvor by bolo jednoduchšie podať výklad v súlade s článkom 7 ods. 4a smernice 91/477, ( 17 ) ktorý by zabránil dôsledkom spojeným s prípadným vyhlásením neplatnosti tohto článku. Podľa tejto tézy by stačilo rozhodnúť, že prechodný režim sa vzťahuje aj na poloautomatické strelné zbrane uvedené v kategórii A bode 9, hoci nie sú v ustanovení doslovne zahrnuté.

35.

Domnievam sa však, že nie je možné nahradiť vôľu normotvorcu alebo ju nesprávne interpretovať, keď sa normotvorca sám rozhodol pre prechodný režim, ktorý sa expressis verbis vzťahuje len na určité kategórie zbraní a na iné nie. Platí to o to menej, ako bolo uvedené na pojednávaní, že toto opatrenie bolo prijaté vedome a úmyselne.

36.

Ako zdôraznil Súdny dvor, „výklad ustanovenia práva Únie nemôže mať za následok odstránenie akéhokoľvek potrebného účinku jasného a presného znenia tohto ustanovenia. Ak teda význam ustanovenia práva Únie jednoznačne vyplýva zo znenia samotného ustanovenia, Súdny dvor sa nemôže od tohto výkladu odchýliť“ ( 18 ).

článok 7 ods. 4a smernice 91/477 stanovuje prísne podmienky pre prechodný režim: držba dotknutých strelných zbraní musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu a registrácii do 13. júna 2017,

–

keďže v Belgicku sa na poloautomatické strelné zbrane upravené na zbrane na streľbu nábojkami až do prebratia smernice 2017/853 nevzťahoval zákon o zbraniach (boli voľnopredajné), nevyžadovali si predchádzajúce povolenie ani registráciu,

–

za týchto podmienok, aj keby článok 7 ods. 4a smernice 91/477 zahrnul do prechodného režimu zbrane uvedené v kategórii A bode 9, Belgicko by nemohlo využiť možnosť, ktorú toto ustanovenie poskytuje.

39.

na druhej strane pri skúmaní platnosti článku 7 ods. 4a smernice 91/477 jedným z aspektov, ktorý bude musieť Súdny dvor objasniť, je, či v súlade s touto smernicou v znení pred reformou z roku 2017, strelné zbrane na streľbu nábojkami, ktoré neskôr zodpovedali kategórii A bodom 6 až 8, podliehali tak povoleniu, ako aj registrácii, bez ohľadu na uplatniteľný vnútroštátny režim.

B.

Platnosť článku 7 ods. 4a smernice 91/477 s ohľadom na články 20 a 21 Charty

41.

Pri analýze prechodného režimu zavedeného článkom 7 ods. 4a smernice 91/477 sa vnútroštátny súd odvoláva na možné porušenie základných práv, na rovnosť pred zákonom a zákaz diskriminácie (články 20 a 21 Charty).

42.

Na objasnenie toho, či došlo k porušeniu tohto práva, treba v prvom rade posúdiť, či sa držitelia zbraní, ktoré sú v smernici 91/477 (v znení zmien) zahrnuté do kategórie A bodov 6 až 8, nachádzali v porovnateľnej situácii ako držitelia zbraní, ktoré boli zaradené do kategórie A bodu 9.

46.

Na tento účel je potrebné overiť, či podľa smernice 91/477, pred jej zmenou zavedenou smernicou 2017/853, podliehalo nadobúdanie a držba poloautomatických zbraní požiadavkám na povolenie a registráciu.

1. Zbrane na streľbu nábojkami pred smernicou 2017/853

47.

Pripomienky vedľajších účastníkov konania sa nezhodujú v otázke režimu poloautomatických zbraní na streľbu nábojkami pred smernicou 2017/853:

49.

Spomedzi pripomienok vedľajších účastníkov konania k tomuto bodu považujem za najpresvedčivejšie tie predložené Parlamentom, s ktorého argumentmi sa stotožňujem. Táto inštitúcia tvrdí, že pridanie bodu 9 do kategórie A vedie skôr k objasneniu už platného pravidla než k zavedeniu podstatnej zmeny. ( 26 )

50.

Dodáva, že zbrane uvedené v kategórii A bode 9 boli pôvodne určené na uvedenie do pohybu striel, nábojov alebo projektilov a v súlade s článkom 1 ods. 1 bodom 1 smernice 91/477 pred zmenou z roku 2017 mohli byť vylúčené z pojmu strelná zbraň len na základe jednej z okolností uvedených v prílohe I časti III písm. a), b) a c), ( 27 ) pričom žiadna z nich nenastala.

51.

V tejto súvislosti tvrdí, že:

53.

Ako som už uviedol, súhlasím s podstatou týchto argumentov, ktoré možno ešte posilniť.

54.

Poloautomatické zbrane upravené na zbrane na streľbu nábojkami sú vybavené mechanizmami, ktoré boli pôvodne navrhnuté tak, aby zvládali streľbu ostrou muníciou. V tomto rozsahu jednoznačne spadajú pod pojem uvedený v článku 1 ods. 1 bode 1 druhom pododseku smernice 91/477 pred jej zmenou zavedenou smernicou 2017/853. ( 29 )

55.

Tento typ „predmetu“ je totiž schopný úpravy na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie. Ak navyše „má vzhľad strelnej zbrane“ a „v dôsledku jeho konštrukcie alebo materiálu, z ktorého je vyrobený, môže byť takto upravený“, čo je viac vhodné na tento účel ako pôvodná upravená strelná zbraň?

57.

Ak to platí pre deaktivované zbrane, musí to platiť o to viac pre zbrane, ktoré prešli úpravou, ktorá im umožňuje strieľať nábojkami. V poloautomatických zbraniach upravených na tento druh streľby zostávajú hlavné časti nedotknuté a funkčné, s výnimkou hlavne. ( 33 ) Toto tvrdenie potvrdzuje zmena zavedená smernicou 2017/853, ktorou sa rozšíril katalóg hlavných častí (odvtedy uvedených v článku 1 ods. 2). ( 34 )

58.

Stručne povedané, poloautomatické zbrane existujúce v čase nadobudnutia účinnosti reformy smernice 91/477, ktoré zodpovedali kategórii B a po reforme patrili do kategórie A bodov 6 až 8, vyžadovali povolenie a registráciu bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prispôsobené na streľbu nábojkami.

59.

Inou otázkou je, či členské štáty pri zavádzaní svojich vnútroštátnych právnych úprav dodržiavali alebo nedodržiavali toto kritérium. Z poskytnutých informácií vyplýva, že v niektorých členských štátoch (šesť vrátane Belgicka) to tak nebolo. ( 35 ) Táto skutková okolnosť však nič nemení na tom, čo bolo doteraz uvedené.

Keďže v tomto prípade sa pochybnosť o platnosti vzťahuje na legislatívny akt Únie, „prináleží normotvorcovi Únie preukázať existenciu objektívnych kritérií predložených ako odôvodnenie a poskytnúť Súdnemu dvoru dôkazy nevyhnutné na preverenie existencie uvedených kritérií“ ( 37 ).

63.

Písomné pripomienky zúčastnených inštitúcií sa odlišujú, pokiaľ ide o porovnateľnosť situácie držiteľov zbraní uvedených v kategórii A bodoch 6 až 8, so situáciou držiteľov zbraní uvedených v kategórii A bode 9:

–

Parlament napriek tomu, že podporoval potrebu povolenia pre zbrane na streľbu nábojkami pred reformou smernice 2017/853, tvrdí, že ich držitelia sa nenachádzali v porovnateľnej situácii ako držitelia zbraní uvedených v kategórii A bodoch 6 až 8, ( 38 )

–

Inštitúcie sa s rôznymi odchýlkami zhodli na tom, že prechodný režim bol navrhnutý tak, aby zohľadňoval rôzne modely, ktoré doteraz existovali v členských štátoch. V prípade zbraní na streľbu nábojkami sa použilo iné kritérium, než je kritérium uvedené v článku 7 ods. 4a smernice 91/477: namiesto zamerania sa na povolenie podľa kategórií zbraní (ako to robí tento článok) sa uprednostnilo zameranie sa na možnosti výnimky podľa článku 6, ktorý umožňuje skúmať ad casum okolnosti držiteľa zbrane upravenej na streľbu nábojkami.

66.

Toto vysvetlenie má podľa môjho názoru minimálne tri slabé stránky z hľadiska práva na rovnosť držiteľov poloautomatických zbraní, či už upravených alebo neupravených, ktorí ich nadobudli zákonným spôsobom, v oboch prípadoch pred 13. júnom 2017.

67.

Po prvé legislatívne rozdiely na vnútroštátnej úrovni neodôvodňujú prijatie riešení, ktoré nezohľadňujú existenciu (jednotného) rozsahu pôsobnosti smernice 91/477 pred jej zmenou zavedenou smernicou 2017/853.

68.

na základe výnimiek možno v určitých prípadoch udeliť povolenie pre strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A. ( 39 ) Ponúka sa teda priestor na zníženie dopadu zákazu na niektorých držiteľov týchto zbraní, aby sa zaručila proporcionalita uvedeného zákazu.

70.

Aj napriek tomu sa na všetky poloautomatické zbrane upravené na streľbu nábojkami nevzťahujú výnimky uvedené v článku 6 smernice 91/477 v znení smernice 2017/853. Konkrétne:

–

účel ich použitia na sebaobranu nepostačuje na to, aby sa zákaz ich držby zrušil, dokonca ani dočasne,

–

Z hľadiska bezpečnosti by teda bolo objektívne rozumné a primerané, aby sa so zbraňami uvedenými v kategórii A bode 9 zaobchádzalo menej prísne ako so zbraňami uvedenými v kategórii A bodoch 6 až 8. Namiesto toho je právne riešenie úplne opačné.

74.

Nepochybne existuje riziko, že poloautomatické zbrane na streľbu nábojkami sa upravia na streľbu nábojmi alebo projektilmi prostredníctvom okamžitého uvoľnenia nahromadenej energie. Preto je ich zaradenie do kategórie A (teda ich zákaz) opodstatnené. Cieľ ochrany verejnej bezpečnosti bol podľa odôvodnenia 20 smernice 2017/853 rozhodujúcim na zavedenie bodu 9 kategórie A.

75.

Poloautomatické zbrane uvedené v kategórii A bodoch 6, 7 alebo 8 však predstavujú, ako som práve uviedol, prinajmenšom rovnaké riziko: bez potreby úpravy sú samy osebe schopné strieľať náboje alebo projektily (v obmedzenom počte). Preto bolo tiež opodstatnené zaradiť ich do kategórie A zakázaných zbraní.

76.

v druhom rade preto, že toto vysvetlenie neplatí pre členské štáty (väčšinu), ktoré mali pre tento typ zbraní zavedené režimy udeľovania povolení a registrácie,

–

v treťom rade preto, že nie sú zdôvodnené prekážky, ktoré by vznikli zavedením prechodného obdobia pre ohlásenie a registráciu ako menej obmedzujúcej alternatívy k absencii akéhokoľvek prechodnému režimu. ( 40 )

78.

V konečnom dôsledku zastávam názor, že článok 7 ods. 4a smernice 91/477 je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania pred zákonom, keďže bez primeraného odôvodnenia zaobchádza s porovnateľnými situáciami rozdielne.

79.

Rovnaký problém nastal v prípade, ktorý bol vyriešený rozsudkom Česká republika/Parlament a Rada. V tomto rozsudku Súdny dvor po tom, čo zopakoval svoju judikatúru týkajúcu sa článku 17 ods. 1 Charty ( 42 ), uviedol, že zákaz poloautomatických strelných zbraní uvedených v prílohe I časti II kategórii A bodoch 6 až 8 smernice 91/477, zmenenej smernicou 2017/853, nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva ich majiteľov.

82.

Dôvody, ktoré viedli k tomuto vyhláseniu, boli v podstate tieto:

–

v článku 7 ods. 4a smernice 91/477, zmenenej smernicou 2017/853, bol zavedený prechodný režim, v dôsledku čoho táto smernica „nestanovuje vyvlastnenie držiteľov takýchto zbraní, ktoré boli nadobudnuté pred nadobudnutím jej účinnosti“ ( 43 ),

–

Samozrejme normotvorca Únie môže vylúčiť možnosť ponechať si vlastníctvo predtým a riadne nadobudnutých strelných zbraní na základe „užívania majetku vo všeobecnom záujme v zmysle článku 17 ods. 1 tretej vety Charty“ ( 45 ).

86.

Ak sa však rozhodne tak urobiť v prípade zbraní, ktoré boli predtým a riadne nadobudnuté a v súvislosti s ktorými je bez možnosti uplatnenia všeobecných výnimiek jedinou možnosťou vzdanie sa ich alebo deaktivácia, záruka vlastníckeho práva nie je dodržaná.

87.

Túto záruku možno zachovať len prostredníctvom odškodnenia vyvlastneného držiteľa, pričom ide o ustanovenie, ktoré nie je uvedené v smernici 91/477, zmenenej smernicou 2017/853.

88.

„V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora právo domáhať sa uplatnenia legitímnej dôvery predpokladá poskytnutie presných, bezpodmienečných a zhodujúcich sa záruk pochádzajúcich z oprávnených a spoľahlivých zdrojov dotknutým subjektom zo strany príslušných orgánov Únie. Toto právo sa totiž vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci v situácii, keď orgán alebo organizácia Únie spôsobila vznik dôvodných očakávaní tým, že tejto osobe poskytla konkrétne záruky. Bez ohľadu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami tie informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky“. ( 47 )

91.

Rovnako ako tri inštitúcie zúčastnené na tomto procese (Parlament, Rada a Komisia) sa domnievam, že v rozhodnutí vnútroštátneho súdu nebola identifikovaná žiadna záruka, ktorú by normotvorca alebo iné orgány Únie poskytli držiteľom zbraní zaradených do kategórie A bodu 9 smernice 91/477, ktorá by odôvodnila očakávanie, že si tieto zbrane nadobudnuté pred 13. júnom 2017 môžu ponechať prostredníctvom prechodného režimu.

92.

Naopak štúdie, ktoré predchádzali reforme smernice 2017/853, zdôraznili rozdiely medzi právnymi úpravami členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie smernice 91/477, a navrhli definovať jednotné kritériá pre klasifikáciu poplašných alebo predvádzacích zbraní, aby sa zabránilo ich úprave na skutočné strelné zbrane. ( 48 )

93.

nestanovuje náhradu v prípadoch zbavenia práva vlastníctva a používania zákonným spôsobom nadobudnutých zbraní, ak držitelia týchto zbraní nemôžu využiť výnimočnú možnosť povolenia upravenú v článku 6 smernice 91/477,

porušuje články 17 a 20 Charty základných práv Európskej únie.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Loi du 5 mai 2019 portant des dispositions diverses en matière pénale et en matière de cultes, et modifiant la loi du 28 mai 2002 relative à l’euthanasie et le Code pénal social (zákon o rôznych ustanoveniach v trestných a náboženských veciach, ktorým sa upravuje zákon z 28. mája 2002 o eutanázii a Trestný zákon o sociálnom zabezpečení) ( Moniteur belge z 24. mája 2019, s. 50023; ďalej len „zákon z 5. mája 2019“). Tento zákon zmenil a doplnil Loi du 8 juin 2006 réglant des activités économiques et individuelles avec des armes [zákon z 8. júna 2006, ktorý upravuje hospodárske a individuálne činnosti so zbraňami ( Moniteur belge z 9. júna 2006, a. 29840; ďalej len „zákon o zbraniach“)].

( 3 ) Smernica Rady z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní ( Ú. v. ES L 256, 1991, s. 51 ; Mim. vyd. 13/011, s. 3). Bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/555 z 24. marca 2021 o kontrole nadobúdania a držania zbraní (Ú. v. EÚ L 115, s. 1).

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní ( Ú. v. EÚ L 137, 2017, s. 22 ).

( 11 ) Podľa Cour Constitutionnelle (Ústavný súd) sa v rozsudku Česká republika/Parlament a Rada analyzovala len neexistencia prechodného režimu pre zbrane uvedené v kategórii A bodoch 6, 7 alebo 8, ktoré boli nadobudnuté po 13. júni 2017 (bod B.18.3 rozhodnutia vnútroštátneho súdu). Sporná je teraz rovnaká neexistencia prechodného režimu pre zbrane uvedené v kategórii A bode 9, ktoré boli nadobudnuté pred týmto dátumom.

( 12 ) Reforma vykonaná smernicou 2008/51/ES [Európskeho parlamentu a Rady z 21. mája 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní ( Ú. v. EÚ L 179, 2008, s. 5 )] zachovala túto štruktúru, pričom zmenila len obsah kategórie B.

( 13 ) Body 1 až 5 kategórie A zostali tak, ako už existovali. Ostatné typy poloautomatických zbraní boli zaradené do kategórie B.

( 14 ) Článok 6 ods. 1 smernice 91/477.

( 15 ) Belgická vláda po preskúmaní legislatívneho postupu tvrdila, že išlo o opomenutie. Parlament, Rada a Komisia na pojednávaní naopak tvrdili, že vylúčenie bolo zámerné vzhľadom na nepríjemnosti, ktoré so sebou prinášalo každé iné riešenie.

( 16 ) Komisia sa zrejme odvoláva na tento výklad, keď vo svojich písomných pripomienkach (bod 73 a nasl.) tvrdí, že rozdiel v zaobchádzaní s držiteľmi zbraní rôznych kategórií nevytvára článok 7 ods. 4a smernice 91/477, ale belgický zákon, ktorý sa odvoláva na toto ustanovenie, keďže mohol odmietnuť potvrdiť, obnoviť alebo predĺžiť povolenia na poloautomatické strelné zbrane zaradené do bodu 6, 7 alebo 8 kategórie A.

( 23 ) Body 12 a 13 jej písomných pripomienok.

( 24 ) Komisia po tom, čo namietala prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania na základe neexistencie povolenia a registrácie v Belgicku, následne uznala, že zbrane na streľbu nábojkami boli „strelné zbrane“, a preto podliehali režimu smernice 91/477 pred jej zmenou (bod 30 jej písomných pripomienok).

( 25 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Príslovka „ľahko“ uvedená v španielskej verzii, sa nevyskytuje v iných jazykových verziách, ktoré som konzultoval (v nemčine: „eine Kugel oder ein anderes Geschoss mittels Treibladung durch einen Lauf verschießt, die für diesen Zweck gebaut ist oder die für diesen Zweck umgebaut werden kann“; v angličtine: „may be converted to expel a shot, bullet or projectile“; vo francúzštine: „qui propulse des plombs, une balle ou un projectile par l'action de la combustion d'une charge propulsive, ou qui est conçue pour ce faire ou peut être transformée à cette fin“; v taliančine: „o può essere trasformata al fine di espellere un colpo“; v portugalčine: „que possa ser modificada para disparar balas ou projéteis“; alebo v rumunčine: „sau poate fi transformată să expulzeze o alice, un glonț sau un proiectil“). Okrem toho, že sa nenachádza v iných jazykových verziách, si nemyslím, že z hľadiska bezpečnosti je náročnosť alebo jednoduchosť úpravy vhodným prvkom na určenie toho, či ide o strelnú zbraň alebo nie. Samotná možnosť úpravy je sama osebe rizikom.

( 26 ) Pripomienky Parlamentu, bod 23. V poznámke pod čiarou 7 uvádza, že rovnaký postup sa uplatňuje aj pri doplnení bodu 8 kategórie B a bodu 5 kategórie C pre zbrane na streľbu nábojkami, ktoré vznikli úpravou zbraní, ktoré sú povolené a podliehajú ohláseniu.

( 33 ) Činnosti úpravy skutočnej strelnej zbrane na zbraň na streľbu nábojkami sa sústreďujú na hlaveň zbrane. Pomocou série čapov, ktoré pretínajú vývrt hlavne, sa fyzicky bráni výstupu projektilu, pričom sa ponechá priestor na vypudenie plynov zo spaľovania strelného prachu z nábojok. Jeden z čapov musí byť umiestnený cez komoru tak, aby sa zhodoval s prednou časťou nábojovej komory pre projektil, aby sa zabránilo vloženiu ostrého náboja a tým sa zabránilo nehodám.

( 34 ) Na rozdiel od rekompozície zbrane spojením hlavných častí pochádzajúcich z iných zbraní je pri reverzii strelnej zbrane odstránením úprav hlavne na streľbu nábojkami zaručená úplná konštrukčná podpora hlavných častí pôvodnej zbrane bez potreby akejkoľvek úpravy alebo prispôsobenia.

( 35 ) Dodržal ho veľký počet členských štátov. Odpovede Parlamentu, Rady a Komisie na otázku Súdneho dvora sa zhodujú v tom, že len v šiestich členských štátoch nepodliehalo nadobúdanie a držba zbraní na streľbu nábojkami povoleniu. Na pojednávaní sa ukázalo, že rôznorodosť vnútroštátnych legislatívnych riešení (v tom, čo sa označuje za nesúlad a legislatívny chaos) bola určujúcim faktorom pre riešenie prijaté s cieľom objasniť a podrobnejšie upraviť to, čo už vyplývalo zo smernice 91/477 pred reformou z roku 2017.

( 36 ) Rozsudok zo 17. októbra 2013, Schaible ( C‑101/12 , EU:C:2013:661 ), bod 77 .

( 37 ) Tamže (bod 78).

( 38 ) Hoci sa opiera o rôznorodosť právnych režimov v členských štátoch (body 49 a 52 jeho písomných pripomienok), v odpovedi na otázku Súdneho dvora uviedol, že táto rôznorodosť „nemôže mať za následok zmenu rozsahu pôsobnosti smernice 91/477“.

( 45 ) Tamže (bod 137).

( 46 ) Na pojednávaní to tvrdil konkrétne Európsky parlament.

( 47 ) Rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar ( C‑349/17 , EU:C:2019:172 ), bod 97 .

( ) Pozri rozsudok Česká republika/Parlament a Rada (body 87 a 89), ako aj správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 18. novembra 2015„Hodnotenie REFIT smernice Rady 91/477/ES z 18. júna 1991, zmenenej smernicou 2008/51/ES z 21. mája 2008 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní“ [COM(2015) 751 final].