C-291/21

62021CC0291

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 20. októbra 2022 ( 1 )

Vec C‑291/21

Starkinvest SRL

Týmto konaním sa navrhovateľka vo veci samej usiluje zabezpečiť pohľadávku týkajúcu sa pokút, ktoré má podľa jej tvrdenia zaplatiť táto spoločnosť založená podľa írskeho práva na základe rozsudku vydaného v Belgicku, ktorým jej bola uložená povinnosť zdržať sa určitého konania pod hrozbou pokuty vo výške 2500 eur za každé porušenie povinnosti.

3.

Ako Súdny dvor spresnil, nariadenie (EÚ) č. 655/2014 ( 2 ) stanovuje odlišné podmienky pre vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „EPZÚ“) v závislosti od toho, či veriteľ dosiahol vydanie exekučného titulu, podľa ktorého je dlžník povinný zaplatiť pohľadávku v členskom štáte pôvodu. V prvom prípade musí veriteľ preukázať len naliehavú povahu opatrenia z dôvodu existencie bezprostredného nebezpečenstva, zatiaľ čo v druhom prípade musí tiež presvedčiť súd o fumus boni iuris . ( 3 )

4.

V tejto veci vzniká otázka, či veriteľ, ktorý dosiahol vydanie rozsudku, ktorým sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania uloženú týmto rozsudkom, disponuje titulom spĺňajúcim podmienky, ktoré požaduje nariadenie č. 655/2014, a či je na základe toho zbavený povinnosti, ktorá sa vyžaduje v druhom prípade.

II. Právny rámec

…

8.

‚rozsudok‘ je každé rozhodnutie súdu členského štátu bez ohľadu na jeho označenie vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o určení trov alebo výdavkov“.

6.

Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Dostupnosť“ stanovuje:

„[EPZÚ] je veriteľovi dostupný v týchto situáciách:

„1. Súd vydá [EPZÚ], ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme [EPZÚ], pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.

2. Ak veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.“

8.

Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 ( 4 ) v článku 55 stanovuje, že „rozsudok vydaný v niektorom členskom štáte, ktorým sa ukladá pokuta, je vykonateľný v dožiadanom členskom štáte len vtedy, ak jej výšku určil s konečnou platnosťou súd pôvodu“.

B.

Belgické právo

Podľa článku 1385b súdneho poriadku:

„Súd môže stanoviť pokutu buď ako jednorazovú sumu, alebo ako sumu určenú časovou jednotkou alebo porušením povinnosti. V týchto dvoch posledných uvedených prípadoch súd môže určiť aj sumu, po prekročení ktorej povinnosť platiť pokuty stráca účinnosť.“

12.

Podľa článku 1385c súdneho poriadku exekučným titulom, ktorý umožňuje vymáhať pokutu, je súdne rozhodnutie, ktorým sa pokuta ukladá, a oprávnený sa nemusí pred výkonom rozhodnutia domáhať určenia výšky pokuty.

13.

Oprávnený znáša dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie podmienok vymožiteľnosti pokuty. V prípade, ak povinný uplatní námietky, oprávnený musí preukázať uvádzané porušenia povinnosti. Prináleží teda súdu, ktorý rozhoduje o výkone rozhodnutia, aby posúdil, či sú podmienky vymožiteľnosti pokuty splnené.

Návrhom podaným do kancelárie Tribunal de première instance de Liège (Súd prvého stupňa Liège, Belgicko) 3. mája 2021 sa Starkinvest domáhala povolenia na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtu do výšky 85000 eur na zaistenie všetkých peňažných prostriedkov, ktoré sa potenciálne nachádzajú na francúzskych bankových účtoch jednej zo spoločností, ktoré sú účastníkmi konania, so sídlom v Írsku.

17.

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v rozsudku, ktorým sa ukladá povinnosť zaplatiť pokuty v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania, sa neuvádza presná výška týchto pokút. Je teda logické, že táto suma nie je v čase vydania tohto rozsudku známa.

18.

Okrem toho podľa belgického práva nemusí byť pred zablokovaním účtov určená výška pokuty. Ako vyplýva z informácií poskytnutých oprávnenými subjektmi, porušenia príkazu na zdržanie sa konania konštatuje len súdny úradník. Podľa belgického práva teda v prípade, ak je rozhodnutie o uložení povinnosti vykonateľné a doručené, súd až v rámci konania o námietkach proti vydanému príkazu na zablokovanie účtu rozhoduje najmä o tom, či sú takéto pokuty splatné vzhľadom na uložené povinnosti.

19.

Presnejšie v prvom rade, keďže „pohľadávka“ je definovaná v článku 4 bode 5 nariadenia č. 655/2014 ako „nárok na splatenie konkrétnej peňažnej sumy, ktorá je splatná, alebo nárok na splatenie určiteľnej peňažnej sumy vyplývajúcej z transakcie alebo udalosti, ktorá sa už uskutočnila, pokiaľ sa takéhoto nároku možno domáhať na súde“, vnútroštátny súd si kladie otázku, či pokutu, ktorej základ a základná výška sú stanovené v súdnom rozhodnutí, avšak výška, v akej sa bude musieť zaplatiť, závisí od prípadných budúcich porušení povinnosti zo strany dlžníka, možno považovať za „pohľadávku“ v zmysle tohto ustanovenia.

23.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že v prípade kladnej odpovede by sa rozsudok ukladajúci pokutu mohol považovať za rozsudok „ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014. Poukazuje na to, že v takom prípade by bol súd, ktorý rozhoduje o výkone rozhodnutia a ktorý je poverený vydaním európskeho príkazu na zablokovanie účtu, zbavený akejkoľvek právomoci z hľadiska preskúmania „zjavnej oprávnenosti“ predmetnej pohľadávky. Tento súd pritom zastáva názor, že takéto preskúmanie umožňuje súdu, ktorý rozhoduje o výkone rozhodnutia, overiť, či je vymáhaná pokuta skutočne splatná, či nie je potrebné uplatniť prípadné premlčanie a či boli dodržané všetky procesné pravidlá.

24.

V druhom rade vnútroštátny súd tým, že odkazuje na článok 55 nariadenia č. 1215/2012, zrejme chce upriamiť pozornosť Súdneho dvora na skutočnosť, že podľa tohto nariadenia platí, že aj keď je rozsudok ukladajúci pokutu vykonateľný v členskom štáte pôvodu, v dožiadanom členskom štáte je vykonateľný len vtedy, ak výšku pokuty určil s konečnou platnosťou súd pôvodu. ( 10 ) Tento súd si kladie otázku, či to isté musí platiť, aj pokiaľ ide o nariadenie č. 655/2014, takže na to, aby sa rozsudok ukladajúci pokutu mohol považovať za „rozsudok“ v zmysle článku 4 bodu 8 tohto nariadenia, treba požadovať určenie výšky pokuty.

26.

Písomné pripomienky predložili Starkinvest, belgická a holandská vláda, ako aj Komisia. Starkinvest, belgická vláda a Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 16. júna 2022.

IV. Analýza

27.

Prvá prejudiciálna otázka sa týka určenia, či súdne rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania, predstavuje „rozsud[ok],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014, a druhá prejudiciálna otázka sa týka určenia, či toto súdne rozhodnutie spadá pod pojem „rozsudok“, ako je vymedzený v článku 4 bod 8 tohto nariadenia.

28.

Okrem toho podľa nariadenia č. 655/2014 skutočnosť, že veriteľ disponuje „rozsudkom“ v zmysle článku 4 bodu 8 tohto nariadenia, čo je prípad uvedený v druhej prejudiciálnej otázke, podstatne nemení situáciu veriteľa, pokiaľ ide o tento bod skúmania, ktoré uskutočňuje konajúci súd, v porovnaní so situáciou veriteľa, ktorý by nedisponoval nijakým rozsudkom. Podľa článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia je totiž situácia veriteľa odlišná len v prípade, že dosiahol vydanie „rozsudku,… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“, čo je prípad uvedený v prvej prejudiciálnej otázke.

32.

V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojimi dvoma prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014 vykladať v tom zmysle, že doručené súdne rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania, predstavuje „rozsud[ok],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatiť veriteľovu pohľadávku“ v zmysle tohto ustanovenia, takže súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie EPZÚ, ktorým sa veriteľ usiluje zabezpečiť zaplatenie pohľadávky týkajúcej sa tejto pokuty, nemôže overiť existenciu a výšku tejto pohľadávky.

A.

Stanoviská oprávnených subjektov

33.

Starkinvest v druhom rade tvrdí, že je prakticky nemožné uplatniť článok 55 nariadenia č. 1215/2012 v štádiu ochranných opatrení z dôvodu, že belgické právo neposkytuje veriteľovi nijakú žalobu alebo opravný prostriedok, ktoré by mu umožnili dosiahnuť určenie výšky pokuty.

37.

Holandská vláda uvádza, že podľa článku 48 písm. b) nariadenia č. 655/2014 týmto ustanovením nie je dotknuté nariadenie č. 1215/2012. Podľa názoru tejto vlády európsky príkaz na zablokovanie účtov tiež patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012, keďže toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach. Táto vláda konkrétne tvrdí, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 655/2014 odkazuje na „rozsud[ok],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“, toto slovné spojenie je potrebné vykladať so zreteľom na článok 55 nariadenia č. 1215/2012. Podľa jej názoru z takéhoto výkladu vyplýva, že rozsudok ukladajúci pokutu za prípadné budúce porušenia príkazu na zdržanie sa konania nepredstavuje takýto „rozsud[ok],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“.

38.

Belgická vláda vo svojich písomných pripomienkach týkajúcich sa druhej prejudiciálnej otázky pripomína, že Súdny dvor už spresnil, že na to, aby sa veriteľ, ktorý je držiteľom titulu, mohol odvolávať na článok 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014, titul musí byť vykonateľný v členskom štáte pôvodu. ( 11 ) Podľa jej názoru treba pritom toto spresnenie chápať v spojení s článkami 39 a 55 nariadenia č. 1215/2012. Belgická vláda sa domnieva, že súdne rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade nesplnenia hlavnej povinnosti, pričom výška pokuty nebola určená, nepredstavuje „rozsudok“ v zmysle článku 4 bodu 8 nariadenia č. 655/2014.

B.

Posúdenie

1. Úvodné poznámky

42.

Aby bol veriteľ oslobodený od povinnosti presvedčiť súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie EPZÚ, o fumus boni iuris , musí takýto veriteľ podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014 disponovať „rozsud[kom],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“. Rovnaké slovné spojenie je použité v článku 5 písm. b) tohto nariadenia.

43.

V prvom rade, pokiaľ ide o prvú časť tejto definície, vzniká otázka, či súdne rozhodnutie stanovujúce základnú výšku pokuty za každé porušenie príkazu na zdržanie sa konania, ktorý bol uložený týmto rozhodnutím, predstavuje rozsudok, ktorým sa od dlžníka vyžaduje splatenie konkrétnej peňažnej sumy, ktorá je splatná.

47.

Domnievam sa, že v prejednávanej veci nejde o tento prípad.

48.

Súdne rozhodnutie, akým je rozsudok z 3. septembra 2013 alebo rozsudok zo 6. januára 2015, ktorým sa stanovuje základná výška pokuty, neurčuje sumu, ktorú má dlžník zaplatiť veriteľovi. Táto suma nie je známa ani v čase prijatia súdneho rozhodnutia a závisí od udalostí, ktoré nastanú až po ňom. V belgickom práve sa táto suma naopak určuje na základe zistení, ku ktorým dospel súdny úradník, ( 13 ) po vydaní akéhokoľvek súdneho rozhodnutia.

49.

Je potrebné podotknúť, že výraz „pohľadávka“ je v nariadení č. 655/2014 použitý opakovane a v rôznych kontextoch.

53.

Pojem musí mať v tom istom právnom predpise v zásade rovnaký význam bez ohľadu na kontext, v akom sa v tomto predpise vyskytuje. V tomto zmysle možno predpokladať existenciu významovej totožnosti tých istých pojmov použitých v tom istom akte Únie. ( 15 )

54.

V tejto súvislosti na jednej strane, ako vyplýva z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 655/2014, EPZÚ umožňuje zabrániť ohrozeniu následného vymáhania „pohľadávky“. ( 16 ) Preto sa EPZÚ musí vždy týkať „pohľadávky“ v zmysle článku 4 ods. 5 tohto nariadenia a v tomto kontexte sa v plnom rozsahu uplatnia obe časti definície tohto pojmu.

55.

58.

Ako belgická vláda uviedla na pojednávaní, slovné spojenie „rozsud[ok],… ktorý[m] sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku“, uvedený tak v článku 5 písm. b), ako aj v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014, pritom treba chápať so zreteľom na článok 8 ods. 2 písm. g) bod ii) tohto nariadenia.

59.

V nadväznosti na toto tvrdenie z článku 8 ods. 2 písm. g) bodu ii) nariadenia č. 655/2014, ( 17 ) vykladaného z hľadiska odôvodnenia 12 tohto nariadenia, ( 18 ) vyplýva, že veriteľ môže žiadať o vydanie EPZÚ pre „výšku istiny uvedenej v rozsudku“ alebo „jej časti“. Článok 6 ods. 3 tohto nariadenia takisto stanovuje, že „v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku…, právomoc vydať [EPZÚ] v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v rozsudku… majú súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vydal…“. ( 19 )

60.

V tomto zmysle podľa údajov uvedených na tlačive, ktoré sa má používať ( 20 ) v rámci návrhu na vydanie EPZÚ ( 21 ), veriteľ disponujúci titulom, ktorým sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil jeho pohľadávku, uvádza podľa oddielu 8 tohto tlačiva okrem informácií o titule sumu, ktorá sa má zablokovať, čo je buď suma uvedená v titule, teda „istina priznaná v rozsudku“, alebo nižšia suma. ( 22 ) V uvedenom tlačive sa navyše spresňuje, že „suma[, pre ktorú sa EPZÚ žiada,] by v zásade mala byť sumou stanovenou v rozsudku“.

3. O potrebe dosiahnuť vydanie rozsudku v rámci konania týkajúceho sa príslušnej pohľadávky

64.

Aj keby sme chceli chápať výraz „pohľadávka“ v slovnom spojení „rozsud[ok],… ktorý[m] sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku“ v zmysle druhej časti definície uvedenej v článku 4 bode 5 nariadenia č. 655/2014, bolo by potrebné zohľadniť skutočnosť, že podľa tejto časti definície musí pohľadávka vyplývať z „transakcie“ alebo z „udalosti, ktorá sa už uskutočnila“.

65.

Belgická vláda na pojednávaní uviedla, že druhá časť tejto definície výrazu „pohľadávka“ sa môže týkať výlučne pohľadávok, ktoré vyplývajú z udalostí, akými je „transakcia“ alebo „udalosť, ktorá sa už uskutočnila“, ku ktorým došlo pred prijatím súdneho rozhodnutia („[nárok, ktorého] sa možno domáhať na súde“), na ktoré sa veriteľ odvoláva s cieľom zbaviť sa povinnosť presvedčiť súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie EPZÚ, o fumus boni iuris .

66.

69.

Hoci má pojem „konanie vo veci samej“ široký rozsah, ( 27 ) odôvodnenie 13 nariadenia č. 655/2014 spresňuje, že na to, aby konanie spadalo pod tento pojem, jeho cieľom musí byť získanie exekučného titulu vo vzťahu k príslušnej pohľadávke. ( 28 )

70.

Musí teda ísť o pohľadávku, ktorá bola preskúmaná v konaní vo veci samej a ktorej dôvodnosť bola posúdená po tomto konaní, teda pohľadávku, ktorá už bola uplatnená na súde. V dôsledku toho nestačí, aby išlo o nárok, ktorého sa možno domáhať na súde, ako to stanovuje druhá časť definície pojmu „pohľadávka“ uvedená v článku 4 bode 5 nariadenia č. 655/2014. Preto totiž podľa logiky článku 7 ods. 2 tohto nariadenia už nie je potrebné skúmať dôvodnosť pohľadávky, ktorej sa týka titul, pokiaľ veriteľ už dosiahol vydanie titulu.

71.

V tomto zmysle predstavitelia právnej náuky – s odkazom na spresnenie uvedené v odôvodnení 13 nariadenia č. 655/2014 – poznamenali, že konania, ktorých cieľom nie je získať exekučný titul ukladajúci dlžníkovi povinnosť splatiť peňažnú pohľadávku, ktorá sa má chrániť prostredníctvom EPZÚ, nemajú spadať pod pojem „konanie vo veci samej“. Podľa tohto výkladu v právnej náuke musia byť teda z tohto pojmu vylúčené „predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktorých cieľom je vykonávanie dôkazov, príkaz na zaistenie majetku a obdobné vnútroštátne opatrenia, ako je zablokovanie účtov podľa frankofónneho práva“. ( 29 )

4. O rovnováhe medzi záujmom veriteľa a záujmom dlžníka

75.

Ako potvrdzuje odôvodnenie 14 nariadenia č. 655/2014, podmienkami vydania EPZÚ by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa, ktorý chce dosiahnuť vydanie EPZÚ, a záujmom dlžníka, ktorý chce predísť zneužitiu tohto príkazu. Táto rovnováha by pritom bola spochybnená, ak by sme sa pridržiavali výkladu, podľa ktorého sa súdne rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenie príkazu na zdržanie sa konania, považuje za „rozsud[ok],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014.

76.

Ako podotýka vnútroštátny súd, pridržiavanie sa tohto výkladu by totiž znamenalo, že súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie EPZÚ, ktorým sa veriteľ usiluje zabezpečiť pohľadávku súvisiacu s touto pokutou, by bol zbavený akejkoľvek právomoci na preskúmanie zjavnej oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. Ak veriteľ predloží dostatok dôkazov, aby presvedčil súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie EPZÚ, o naliehavej potrebe prijať ochranné opatrenie, tento súd je povinný vydať EPZÚ, o ktorý tento veriteľ žiada.

77.

Pokiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie vo veci samej, ktoré stanovuje, že veriteľ má právo požadovať násobok základnej výšky pokuty, dlžník by v členskom štáte pôvodu nemohol dosiahnuť zrušenie takéhoto rozhodnutia, aby mohol následne podať opravný prostriedok podľa článku 33 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 655/2014. ( 31 )

81.

Za týchto podmienok by požiadavku určenia výšky pokuty pred vydaním EPZÚ bolo možné odôvodniť zachovaním primeranej rovnováhy, ktorú treba udržiavať medzi záujmami veriteľa a záujmami dlžníka. Poukazujem na to, že Súdny dvor sa riadil takýmito úvahami v inom kontexte týkajúcom sa nariadenia, ktoré – tak ako nariadenie č. 655/2014 – neobsahuje ustanovenie rovnocenné článku 55 nariadenia č. 1215/2012. ( 32 )

82.

Pre úplnosť dodávam, že záver, podľa ktorého doručené súdne rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania, nepredstavuje „rozsud[ok],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“, a nezbavuje veriteľa povinnosti presvedčiť súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie EPZÚ, o fumus boni iuris , neznamená, že toto súdne rozhodnutie je pre veriteľa úplne bezvýznamné.

83.

doručené súdne rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania, nepredstavuje „rozsud[ok],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“ v zmysle tohto ustanovenia, takže súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa veriteľ usiluje zabezpečiť zaplatenie pohľadávky týkajúcej sa tejto pokuty, musí preskúmať existenciu a výšku tejto pohľadávky.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 59 ).

( 3 ) Rozsudok zo 7. novembra 2019, K.H.K. (Zablokovanie bankových účtov) ( C‑555/18 , EU:C:2019:937 , bod 40 ).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ).

( 5 ) Moniteur belge z 31. októbra 1967.

( 11 ) Rozsudok zo 7. novembra 2019, K.H.K. (Zablokovanie bankových účtov) ( C‑555/18 , EU:C:2019:937 ).

( 12 ) Pozri bod 22 vyššie.

( 13 ) Pozri bod 18 vyššie.

( 14 ) Treba poukázať na to, že prvá časť tejto definície sa týka nárokov na splatenie sumy, ktorá je už splatná, a druhá časť nárokov, ktoré ešte nie sú splatné, ako to vyplýva z odôvodnenia 12 nariadenia č. 655/2014. Hoci Starkinvest tvrdí, že druhá časť uvedenej definície je tiež relevantná, zrejme netvrdí, že jej nárok na zaplatenie násobku základnej výšky pokuty ešte nie je splatný.

( 15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2019, Planta Tabak ( C‑220/17 , EU:C:2019:76 , bod 67 ).

( 16 ) V tomto zmysle sa pojem „pohľadávka“ používa v tom istom význame v článku 4 bodoch 6 a 7 nariadenia č. 655/2014 na vymedzenie pojmov „veriteľ“ a „dlžník“, pričom v prvom prípade ide o osobu, ktorá podá návrh na vydanie EPZÚ v súvislosti s pohľadávkou alebo už jeho vydanie dosiahla, a v druhom prípade o osobu, proti ktorej sa veriteľ usiluje o vydanie tohto príkazu v súvislosti s pohľadávkou alebo proti ktorej už veriteľ vydanie príkazu dosiahol.

( 23 ) Pre úplnosť treba poznamenať, že podľa belgickej právnej úpravy môže byť v takomto súdnom rozhodnutí okrem základnej výšky určená len suma, po prekročení ktorej povinnosť platiť pokuty stráca účinnosť (pozri bod 11 vyššie). Belgická vláda pritom na pojednávaní potvrdila, že za skutkových okolností sporu vo veci samej vnútroštátne súdy nevyužili túto možnosť.

( 24 ) VILLAMARÍN LÓPEZ, M. L.: Article 4: Definition, The European Account Preservation Order. A Commentary on Regulation (EU) No 655/2014 . In: D’ALESSANDRO, E., GASCÓN INCHAUSTI, F. (ed.), 2022, s. 53 a 54.

( 25 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 26 ) Pokiaľ ide o túto prvú uvedenú situáciu, v odôvodnení 11 nariadenia č. 655/2014 je opísaná ako situácia „veriteľ[a], ktorý si želá zabezpečiť výkon neskoršieho rozsudku v samej veci pred začatím konania vo veci samej a v akejkoľvek fáze počas takéhoto konania“.

( 27 ) Pozri rozsudok zo 7. novembra 2019, K.H.K. (Zablokovanie bankových účtov) ( C‑555/18 , EU:C:2019:937 , bod 47 ).

( 28 ) Odôvodnenie 13 druhá a tretia veta nariadenia č. 655/2014 spresňuje, že „na účely tohto nariadenia by pojem konanie vo veci samej mal zahŕňať akékoľvek konanie, ktorého cieľom je získať exekučný titul vo vzťahu k príslušnej pohľadávke, vrátane konania, akými sú napríklad skrátené konania týkajúce sa platobných rozkazov a konania, ako napríklad francúzske konanie nazývané ‚procédure de référé‘. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko v členskom štáte, právomoc vydať príkaz by mali mať len súdy tohto členského štátu“.