C-296/21

62021CC0296

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 7. júla 2022 ( 1 )

Vec C‑296/21

A

3.

Vnútroštátny súd má v podstate dve pochybnosti o výklade smernice 91/477 a vykonávacieho nariadenia 2015/2403:

–

po prvé chce vedieť, či je súkromnoprávny subjekt založený ako spoločnosť s ručením obmedzeným oprávnený konať ako „overujúci subjekt“ a vydať osvedčenie o deaktivácii,

–

po druhé sa pýta, či je uznanie osvedčení o deaktivácii zbraní vydaných v jednom členskom štáte iným členským štátom podmienené tým, že Komisia zaradila subjekt, ktorý vydal také osvedčenie, na zoznam podľa článku 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403.

„1. Na účely tejto smernice ‚strelná zbraň‘ znamená akúkoľvek prenosnú zbraň s hlavňou, v ktorej sa strela, náboj alebo projektil uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, alebo zbraň, ktorá je na tento účel vyrobená alebo ktorú je možné na tento účel upraviť, okrem prípadov, keď je vylúčená z jedného z dôvodov uvedených v časti III prílohy I. Strelné zbrane sú rozdelené do kategórií v časti II prílohy I.

Na účely tejto smernice sa objekt považuje za schopný úpravy na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, ak:

–

má vzhľad strelnej zbrane a

–

v dôsledku jeho konštrukcie alebo materiálu, z ktorého je vyrobený, môže byť takto upravený.

…“

6.

Článok 14, ktorý je súčasťou kapitoly 3 s názvom „Formálne náležitosti pre pohyb zbraní v rámci spoločenstva“, stanovuje:

„Členské štáty prijmú všetky príslušné ustanovenia zakazujúce vstup na ich územie:

–

strelných zbraní s výnimkou prípadov popísaných v článkoch 11 a 12 a za predpokladu splnenia podmienok v nich stanovených,

a)

sú trvalo zbavené spôsobilosti na použitie vyradením [deaktivovaním – neoficiálny preklad ], pričom sa zabezpečí, že všetky hlavné časti strelnej zbrane sú trvale nepoužiteľné a nemožno ich odstrániť, obnoviť ani upraviť takým spôsobom, aby túto strelnú zbraň bolo možné akýmkoľvek spôsobom reaktivovať;

…

Členské štáty prijmú opatrenia na overenie vyraďovacích opatrení uvedených v písmene a) príslušným orgánom, aby tak zabezpečili, že sa vykonanými úpravami stane strelná zbraň trvale nepoužiteľnou. V rámci tohto overovania členské štáty zabezpečia vydanie osvedčenia alebo záznamu potvrdzujúceho vyradenie [deaktivovanie – neoficiálny preklad ] strelnej zbrane, alebo umiestnenie zreteľne viditeľného označenia na danú strelnú zbraň. Komisia vydá v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 2 smernice spoločné usmernenia pre vyraďovacie normy a techniky, aby tak zabezpečila trvalú nepoužiteľnosť vyradených [deaktivovaných – neoficiálny preklad ] strelných zbraní.

…“

2. Vykonávacie nariadenie 2015/2403

2. Ak je overujúci subjekt zároveň oprávnený deaktivovať strelné zbrane, členský štát zabezpečí, aby tieto činnosti a osoby ich vykonávajúce v rámci tohto subjektu boli od seba jasne oddelené.

3. Komisia na svojej webovej stránke zverejní zoznam overujúcich subjektov určených členskými štátmi spolu s podrobnými informáciami o nich, ich značkami a kontaktnými údajmi.

4. Ak bola deaktivácia strelnej zbrane vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I, overujúci subjekt vystaví majiteľovi strelnej zbrane osvedčenie o deaktivácii podľa vzoru v prílohe III. Všetky informácie obsiahnuté v osvedčení o deaktivácii sa poskytnú v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa vydáva osvedčenie o deaktivácii, ako aj v angličtine.

…“

10.

V článku 7 s názvom „Prevod [Prevoz – neoficiálny preklad ] deaktivovaných strelných zbraní v rámci Únie“ sa uvádza:

V prílohe I s názvom „Technické špecifikácie pre deaktiváciu strelných zbraní“ sú postupy deaktivácie strelných zbraní, ktoré sa majú vykonať na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti strelných zbraní, vymedzené na základe troch tabuliek:

–

tabuľka I uvádza rôzne druhy strelných zbraní,

–

tabuľka II popisuje postupy, ktoré majú byť vykonané na zabezpečenie toho, aby každá hlavná časť strelnej zbrane bola nenávratne neschopná streľby,

–

V súlade s § 112a s názvom „Prevoz a dovoz deaktivovaných strelných zbraní do Fínska“:

„Osoba, ktorá prevezie alebo dovezie do Fínska deaktivovanú strelnú zbraň, je povinná túto strelnú zbraň do 30 dní od prevozu alebo dovozu predložiť policajnému orgánu alebo policajnému riaditeľstvu na účely kontroly.“

15.

Podľa § 91:

„Ak dôjde k zániku alebo zrušeniu podnikateľského oprávnenia v odvetví zbraní alebo povolenia na osobnú držbu na súkromné použitie, polícia vydá príkaz na policajné zaistenie strelných zbraní, ich súčastí, nábojov a obzvlášť nebezpečnej munície okrem prípadu, že boli odovzdané držiteľovi riadneho povolenia.

Polícia vydá príkaz na zaistenie aj v prípade, ak držiteľ nepovolených strelných zbraní alebo ich súčastí, nepovolených nábojov alebo obzvlášť nebezpečnej munície z vlastnej iniciatívy nahlási polícii určitý predmet a tento jej odovzdá. …“

18.

Rakúske orgány uznali spoločnosť B za overujúci subjekt v zmysle článku 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, aj keď táto spoločnosť nie je menovite uvedená na zozname spomenutom v odseku 3 tohto článku.

19.

A previezol uvedené útočné pušky 17. októbra 2017 do Fínska a 24. októbra 2017 ich spolu s príslušnými osvedčeniami o deaktivácii podľa § 112a zákona o strelných zbraniach predložil Policajnému úradu Helsinki. ( 6 )

20.

Policajný úrad Helsinki vydal 15. februára 2018 príkaz č. 2018/8575, v ktorom konštatoval, že deaktivácia predmetných útočných pušiek nespĺňa technické požiadavky uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu 2015/2403. Podľa jeho názoru boli postupy deaktivácie zbraní nedostatočné. ( 7 )

–

polícia mala v súlade s článkom 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 uznať osvedčenie o deaktivácii vydané spoločnosťou B, teda overujúcim subjektom, ktorý určilo Rakúsko,

–

predložené dôkazy preukazujú, že deaktivácia zbraní spĺňala technické špecifikácie uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu 2015/2403.

23.

Tak Policajný úrad Helsinki, ako aj Poliisihallitus (Policajné riaditeľstvo, Fínsko) predložili v konaní o uvedenej žalobe pripomienky, pričom tvrdili, že predmetné zbrane nemožno považovať za deaktivované, keďže

24.

A predložil repliku, ku ktorej pripojil svoju komunikáciu s rakúskym ministerstvom obrany a športu, v ktorej toto ministerstvo potvrdilo, že spoločnosť B je overujúcim subjektom určeným Rakúskom v zmysle článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403. Tiež uviedol, že Rakúsko určilo celkovo 16 overujúcich subjektov. ( 8 )

25.

Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki) 26. júna 2019 zamietol žalobu, ktorú podal A, pričom konštatoval, že

–

spoločnosť B nebola uvedená ako rakúsky overujúci subjekt na webovej stránke Komisie. Osvedčenia o deaktivácii preto neboli v súlade s vykonávacím nariadením 2015/2403,

„Ak ide o prevoz deaktivovaných strelných zbraní v rámci Únie a ak sa prihliada na ustanovenia smernice 91/477/EHS, ako aj na ustanovenia vykonávacieho nariadenia 2015/2403, a najmä na článok 3 ods. 1 tohto nariadenia:

a)

možno považovať overujúci subjekt potvrdený vnútroštátnym orgánom, ktorý vydal osvedčenie o deaktivácii, za subjekt v zmysle smernice 91/477 a článkov 3 a 7 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, aj keď nie je uvedený na zozname zverejnenom Komisiou v súlade s článkom 3 ods. 3, ak viaceré orgány uvedeného členského štátu informovali osobu prevážajúcu zbrane, že overujúci subjekt s právnou formou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vydal dané osvedčenie, má takúto právomoc podľa uvedeného nariadenia, a

b)

možno oprávnenie overujúceho subjektu určeného členským štátom na účely deaktivácie zbraní preukázať namiesto zápisu na zozname zverejnenom na webovej stránke Komisie v zmysle článku 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 aj iným dôkazom získaným od vnútroštátneho orgánu, v dôsledku čoho osvedčenie o deaktivácii vydané týmto overujúcim subjektom spĺňa požiadavky stanovené v uvedenom nariadení v tom zmysle, že členský štát je povinný uznať osvedčenie o deaktivácii vydané v inom členskom štáte podľa článku 7 ods. 2 tohto nariadenia?“

III. Konanie na Súdnom dvore

IV. Posúdenie

A.

Úvod

31.

Pojem „deaktivovaná zbraň“ prešiel podstatnými normatívnymi zmenami:

–

deaktivované zbrane však stále nespadali pod definíciu strelnej zbrane až do schválenia smernice (EÚ) 2017/853 ( 11 ), ktorou boli začlenené do jej pôsobnosti.

32.

Hoci smernica 2017/853 sa na túto vec ratione temporis neuplatní, potvrdzuje legislatívny trend spočívajúci v sprísnení záruk potrebných na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní tak, aby ich nebolo možné reaktivovať. ( 12 )

B.

Prvá prejudiciálna otázka

33.

v druhom rade to, či overujúce subjekty, ktoré každý členský štát určí, musia byť uvedené na zozname, ktorý musí Komisia zverejniť podľa článku 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403.

1. Súkromnoprávne subjekty ako overujúce subjekty

35.

Podľa článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 v spojení s druhým odsekom časti III prílohy I smernice 91/477 členské štáty musia určiť „príslušný orgán“, ktorý overuje, či deaktivácia strelnej zbrane bola vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I.

36.

V poslednej časti uvedeného ustanovenia sa ďalej uvádza, že „príslušný orgán“ sa označuje aj ako „overujúci subjekt“. (Obvyklá) rovnoznačnosť týchto dvoch výrazov vyvoláva určité výkladové problémy, ktorými sa hneď budem zaoberať.

38.

Použitie slova „orgán“ v článku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 v zásade evokuje „verejnoprávny“ charakter subjektu, ktorý plní overovaciu funkciu. Pre „orgán“ je logicky príznačné, že sa podieľa na funkciách spočívajúcich vo vládnutí, ktoré sú charakteristické pre verejnú moc. ( 14 )

39.

Uvedený prístup je potvrdený v odôvodnení 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403: členské štáty musia „prija[ť] opatrenia na overenie opatrení na deaktiváciu zbraní príslušným orgánom“.

40.

V tom istom zmysle – a tento raz zo systematického hľadiska – články 2 a 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 rozlišujú medzi:

42.

Cieľom teda bolo zaviesť verejnoprávny systém kontroly na overovanie deaktivácie strelných zbraní a táto úloha bola zverená štátnym orgánom .

43.

Právne predpisy Únie však nejdú tak ďaleko, že by ukladali členským štátom povinnosť vytvoriť v rámci svojich administratívnych štruktúr technické útvary schopné plniť overovaciu funkciu. Pokúsim sa vysvetliť, prečo podľa môjho názoru môžu túto úlohu zveriť subjektom (bez ohľadu na to, či sa označujú týmto názvom alebo inými synonymami), ( 16 ) ktoré majú súkromnoprávnu formu, pokiaľ sa dodržia určité záruky.

44.

Žiadny z referenčných predpisov Únie týkajúcich sa tejto oblasti neurčuje, ako konkrétne majú orgány verejnej moci zaručiť splnenie kritérií uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu 2015/2403. Je úlohou členských štátov určiť, ktoré orgány a akým spôsobom budú plniť overovaciu funkciu.

48.

Inak povedané, pokiaľ ide o overujúce subjekty, uvedenú úlohu vo verejnom záujme možno zveriť súkromnej spoločnosti, ak podmienky, za ktorých dochádza k jej zvereniu, nenarúšajú verejnoprávnu schému smernice 91/477 a vykonávacieho nariadenia 2015/2403.

49.

Domnievam sa teda, že súkromné subjekty môžu overovať deaktiváciu zbraní, pokiaľ konajú na základe poverenia a pod účinným dohľadom skutočného orgánu verejnej moci. Tento orgán má právomoc dohliadať na to, ako sa vykonala deaktivácia, ale jej vykonanie môže preniesť na súkromné subjekty.

50.

Rakúska vláda v odpovedi na otázky Súdneho dvora z 22. apríla 2022 uviedla, že vnútroštátne právne predpisy umožňujú, aby ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany udelili určitým podnikateľom oprávnenie overovať, či boli zbrane deaktivované. Toto overovanie znamená, že súkromná osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie, na základe poverenia pod dohľadom uvedených ministerstiev vykonáva úlohu, ktorá prináleží verejnej moci. ( 20 )

Podľa článku 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403, „Komisia na svojej webovej stránke zverejní zoznam overujúcich subjektov určených členskými štátmi…“.

54.

Vnútroštátny súd chce vedieť, či je zaradenie na uvedený zoznam nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa overujúce subjekty považovali za také subjekty, alebo či vôbec nemá taký konštitutívny účinok, ale má len informatívnu funkciu.

55.

Podľa môjho názoru odseky 1 a 3 článku 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 podporujú druhé z uvedených stanovísk: právomoc určovať overujúce subjekty majú členské štáty, zatiaľ čo v zozname sú (alebo by mali byť) uvedené subjekty, ktoré členské štáty už určili, a to výlučne s deklaratórnymi, a nie konštitutívnymi účinkami. ( 23 )

56.

Pri týchto úvahách však nemožno opomenúť to, čo vyplýva zo znenia predmetného ustanovenia a z kontextu, ktorého súčasťou je toto ustanovenie: zaradenie na zoznam podľa článku 3 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2403 nie je podmienkou platného získania postavenia overujúceho subjektu.

60.

Uvedené postavenie sa nezískava v dôsledku zaradenia na zoznam, ale oprávnenia udeleného príslušným členským štátom. Právomoc určovať subjekty oprávnené overovať a osvedčovať deaktiváciu strelných zbraní prináleží výlučne členskému štátu a úloha Komisie pri zverejnení zoznamu je len pomocná.

61.

Ak členský štát udelil také oprávnenie, pripomínam, že zoznam je len prednostným, nie však jediným prostriedkom na preukázanie, že osvedčenie o deaktivácii vydal oprávnený overujúci subjekt.

62.

Neoznámenie spôsobuje nielen ďalšie ťažkosti pri preukazovaní toho, že osvedčenie o deaktivácii vydal overujúci subjekt, ale predstavuje aj porušenie právnej povinnosti zo strany členského štátu. Prináleží Komisii, aby prijala potrebné kroky s cieľom zabrániť porušovaniu uvedenej povinnosti.

C.

Druhá prejudiciálna otázka

66.

Vnútroštátny súd sa svojou druhou prejudiciálnou otázkou pýta:

–

68.

Ak – ako tvrdím – zaradenie overujúceho subjektu na zoznam Komisie nie je nevyhnutnou podmienkou na získanie uvedeného postavenia, zdá sa mi logické pripustiť iné dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú, že uvedený subjekt bol určený členským štátom.

69.

Podľa môjho názoru nič nebráni tomu, aby sa táto skutočnosť konštatovala na základe úradných dokumentov, ktoré v štáte pôvodu vydali jeho vlastné orgány, aj keď sa toto určenie z nejakého dôvodu nepremietlo do zoznamu zverejneného Komisiou.

2. Uznanie osvedčenia o deaktivácii

70.

Je pravda, že v znení uvedeného článku je vyjadrená povinnosť: „členské štáty uznajú …“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Táto povinnosť je však okamžite podmienená tým, že osvedčenia musia spĺňať „požiadavky stanovené v tomto nariadení“.

74.

Uznanie osvedčenia iným členským štátom, než je členský štát, ktorý ho vydal, teda nie je automatické ani bezpodmienečné. Naopak k uznaniu dôjde len v prípade, ak osvedčenie spĺňa požiadavky stanovené vo vykonávacom nariadení 2015/2403, ktoré môžu byť tak formálne, ako aj materiálne:

–

formálne požiadavky sa týkajú použitého vzorového formulára (osvedčenie o deaktivácii uvedené v prílohe III k nariadeniu) a právomoci overujúceho subjektu, ktorý ho vydal. Osvedčenie sa predkladá príslušnému orgánu štátu určenia, aby mohol overiť, či ho vydal overujúci subjekt určený štátom pôvodu,

–

V prvom rade sa v smernici 2008/51 zdôrazňuje, že táto smernica nastoľuje rovnováhu medzi „záväzkom zabezpečiť určitú slobodu pohybu niektorých strelných zbraní v rámci Spoločenstva na jednej strane a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami…“ ( 27 ).

78.

Už v pôvodnom znení článku 12 ods. 3 smernice 91/477 bolo vyjadrené, že obmedzenia voľného pohybu strelných zbraní sú zámerné a že „podľa dohôd o vzájomnom uznávaní národných dokladov, môžu dva alebo viaceré členské štáty stanoviť pre pohyb strelných zbraní na ich územiach flexibilnejšie opatrenia než tie, ako sú stanovené v tomto článku“.

79.

V druhom rade právna úprava pohybu strelných zbraní v rámci Spoločenstva, v súvislosti s ktorými sa „vytvára minimálny jednotný rámec“ ( 28 ), sa odlišuje od iných noriem, ktorými sa zavádza úplná harmonizácia a ktoré sa vzťahujú na cezhraničné obchodovanie s tovarom, ktorého pohyb môže vyvolávať určité riziká.

80.

Proces prevozu zbraní medzi členskými štátmi vedie k tomu, že orgán štátu určenia vykoná úplnú kontrolu zbraní pred tým, ako definitívne povolí ich vstup na územie tohto štátu. Oprávnenie na to vyplýva zo smernice 91/477.

84.

Podľa článku 14 prvej zarážky smernice 91/477 totiž „členské štáty prijmú všetky príslušné ustanovenia zakazujúce vstup na ich územie… strelných zbraní s výnimkou prípadov popísaných v článkoch 11 a 12 a za predpokladu splnenia podmienok v nich stanovených“ ( 30 ).

85.

Uvedené dva články upravujú pohyb jednotlivých druhov strelných zbraní v rámci Únie, na ktorý sa vzťahuje zložitý postup (článok 11) ( 31 ), alebo ak ide o ich držbu počas cesty cez dva alebo viacero členských štátov, vyžaduje sa povolenie udelené týmito členskými štátmi (článok 12).

86.

Bolo by možné domnievať sa, že vzhľadom na to, že deaktivované zbrane nespadajú pod pojem strelná zbraň, pri prevoze z jedného členského štátu do druhého sa na ne nevzťahovali uvedené postupy. Myslím si však, že to nie je tak, a to z viacerých dôvodov:

–

každá zbraň obsahuje určité „hlavné časti“. Deaktivácia má práve za cieľ zabezpečiť, „že všetky hlavné časti strelnej zbrane sú trvale nepoužiteľné a nemožno ich odstrániť, obnoviť ani upraviť“ ( 34 ),

–

niektoré z týchto hlavných častí sú samy osebe strelnou zbraňou podľa definície uvedenej v článku 1 ods. 1b smernice 91/477, ktorým sa do jej znenia preberajú ustanovenia, ktoré sa pôvodne nachádzali v časti II písm. b) prílohy I,

–

1.

Článok 3 smernice Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní a článok 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2403 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní, sa majú vykladať v tom zmysle, že

–

nebránia tomu, aby členský štát určil súkromnoprávnu spoločnosť, ktorá podlieha dohľadu a riadeniu orgánu verejnej moci, na overovanie, či bola deaktivácia strelnej zbrane vykonaná v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I k spomenutému nariadeniu,

–

zaradenie na zoznam overujúcich subjektov určených členskými štátmi, ktorý sa zverejňuje na webovej stránke Komisie, nie je hmotnoprávnou podmienkou preukázania uvedeného určenia, ktoré možno preukázať akýmkoľvek prostriedkom, ktorý je z právneho hľadiska prípustný.

( 5 ) Zákona č. 1/1998 o strelných zbraniach.

( 6 ) Na žiadosť uvedeného úradu ich opäť predložil 23. novembra 2017.

( 7 ) Konštatovalo sa, že deaktivačné úkony mali tieto nedostatky: 1. nezabránili rozobratiu zbraní a záveru, 2. spúšťový mechanizmus zbraní nebol zvarom spojený s rámom zbrane a – hoci kohútik bol zvarený so spúšťacou pákou – nezabránilo sa pohybu spúšte ani odmontovaniu častí spúšťového mechanizmu zo zbraní, 3. do hlavne zbraní bolo navŕtaných len päť otvorov kalibrovej šírky namiesto šiestich otvorov požadovaných vykonávacím nariadením 2015/2403, 4. zvarové spoje boli vykonané s pomocou zvarov MIG, pri ktorých sa používa bežná oceľ, namiesto zvarov TIG s nehrdzavejúcou oceľou typu ER 316L, ako to vyžaduje uvedené vykonávacie nariadenie.

( 8 ) Dokumenty 3 a 4 prílohy pripojenej k písomným pripomienkam, ktoré predložil A.

( 9 ) Na podporu svojich návrhov predložil e‑mail rakúskeho ministerstva vnútra z 11. marca 2020, podľa ktorého na základe rakúskych právnych predpisov ministerstvo obrany (pokiaľ ide o zbrane považované za vojenské zbrane) a ministerstvo vnútra (pokiaľ ide o zbrane určené na civilné použitie) povolili určitým podnikateľom overovať deaktiváciu strelných zbraní.

( 10 ) Potreba dodržiavať tieto povinnosti vyplývala z medzinárodného záväzku, ktorý Únia prijala ako zmluvná strana Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý bol uzavretý prostredníctvom rozhodnutia Rady 2014/164/EÚ ( Ú. v. EÚ L 89, 2014, s. 7 ).

( 16 ) V jednotlivých jazykových verziách je použité tak slovo „inštitúcia“ (vo francúzskej verzii „organisme“, v talianskej verzii „organismo“), ako aj slovo „subjekt“ (v španielskej verzii „entidad“, v anglickej verzii „entity“, v portugalskej verzii „entidade“, v rumunskej verzii „entitatea“, v holandskej verzii „entiteit“). V nemeckej verzii je použitý výraz „Behörde“.

( 17 ) Súdny dvor v takej všeobecnej oblasti, akou je oblasť právneho režimu ustanovení smernice, ktoré majú priamy účinok, uznal, že sa na ne možno odvolávať „voči orgánu alebo subjektu, hoci súkromnoprávnemu, ktorý štát poveril plnením úlohy vo verejnom záujme a ktorému boli na tento účel udelené mimoriadne právomoci v porovnaní s pravidlami uplatniteľnými vo vzťahoch medzi jednotlivcami“ [rozsudok z 10. októbra 2017, Farrell ( C‑413/15 , EU:C:2017:745 , bod 35 )].

( 18 ) Prenesenie právomoci automaticky neznamená, že príslušné činnosti sa vykonávajú v rámci „výkonu verejnej moci“. Podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tejto problematiky pomocné a prípravné úlohy nemožno považovať za činnosti, ktoré priamo a špecificky súvisia s výkonom verejnej moci, v zmysle článku 51 ods. 1 ZFEÚ, pričom pôsobnosť tohto ustanovenia musí byť obmedzená na to, čo je striktne nevyhnutné. Z iného hľadiska sa v bode 39 rozsudku zo 7. mája 2020, Rina ( C‑641/18 , EU:C:2020:349 ), uvádza, že „samotná skutočnosť, že určité právomoci sú delegované aktom verejnej moci, neznamená, že tieto právomoci sa vykonávajú iure imperii “.

( 19 ) Právne predpisy Únie výslovne umožňujú, aby súkromné subjekty v niektorých odvetviach uskutočňovali verejné úlohy. Pozri napríklad článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014 o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES ( Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 51 ): „Kontroly technického stavu vykonáva členský štát, v ktorom je vozidlo evidované, alebo verejný orgán poverený touto úlohou uvedeným členským štátom, alebo orgány či zariadenia určené uvedeným členským štátom a pod jeho dozorom vrátane súkromných subjektov .“ Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 26 ) Ako som už uviedol (poznámka pod čiarou 13 vyššie), vnútroštátny súd zdôrazňuje, že Policajný úrad Helsinki konštatoval, že deaktivácia zbraní vykazovala značné nedostatky.

( 27 ) Odôvodnenie 1 smernice 2008/51. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 28 ) Rozsudok z 3. decembra 2019, Česká republika/Parlament a Rada ( C‑482/17 , EU:C:2019:1035 , bod 47 ).

( 29 ) V návrhoch vo veci Fédération des entreprises de la beauté ( C‑4/21 , EU:C:2022:221 ) som sa zaoberal uplatňovaním ochranných doložiek v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch ( Ú. v. EÚ L 342, 2009, s. 59 ), ktoré má za cieľ komplexne harmonizovať predpisy Únie v tomto odvetví. Aj keď sa v ňom uvádza, že členské štáty nesmú zamietnuť, zakázať alebo obmedziť sprístupnenie kozmetických výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, na trh, môžu uplatniť uvedené doložky dočasnej povahy, pričom sa zároveň chráni jednota vnútorného trhu s týmito výrobkami a posledné slovo má stále Komisia.

( 30 ) V šiestom odôvodnení smernice 91/477 bolo uvedené, že „prechádzanie z jedného členského štátu do druhého so zbraňou by v zásade malo byť zakázané“.

( 31 ) Ak členský štát, v ktorom sa nachádzajú zbrane pred prevozom, povolí ich prevoz, vydá povolenie, v ktorom budú uvedené všetky údaje spomenuté v prvom pododseku odseku 2 článku 11. Toto povolenie musí byť pripojené k strelným zbraniam, kým sa nedostanú na miesto určenia, a musí sa predložiť vždy, keď o to požiadajú orgány členských štátov.