C-338/21

za účasti

S. S.,

N. Z.

a

S. S.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Štátna rada, Holandsko)]

3.

Táto vec súvisí s vecou Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Pozastavenie lehoty na odovzdanie v odvolacom konaní) (C‑556/21), ktorú prejednáva Súdny dvor a v ktorej vzniká otázka, či možno na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu odložiť výkon rozhodnutia o odovzdaní, a teda pozastaviť lehotu na odovzdanie, ktorá je stanovená v nariadení Dublin III, v odvolacom konaní, ktorého predmetom je žaloba o neplatnosť rozhodnutia o odovzdaní vydaného voči žiadateľovi o medzinárodnú ochranu, hoci tento žiadateľ nepožiadal o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní.

4.

Napriek tomu, že Raad van State (Štátna rada, Holandsko) sa v týchto dvoch veciach pýta na dôsledky odkladu výkonu rozhodnutia o odovzdaní pre počítanie lehoty na odovzdanie stanovenej v článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III (ďalej len „lehota na odovzdanie“) ako takej, konkrétne otázky, ktoré sa kladú, sú odlišné. Preto v uvedených veciach prednesiem samostatné návrhy, a to v ten istý deň.

5.

V týchto návrhoch na základe svojej analýzy navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, že článok 27 ods. 3 a článok 29 nariadenia Dublin III sa majú vykladať v tom zmysle, že výkon rozhodnutia o odovzdaní prijatého v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia sa musí na základe článku 47 Charty základných práv Európskej únie ( 4 ) odložiť, ak sa podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81, a že lehota na odovzdanie nie je pozastavená, ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 tejto smernice.

„táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané napríklad [Chartou]“.

7.

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„Účelom tejto smernice je definovať podmienky vydávania povolení na trvalý pobyt s obmedzenou dobou platnosti… štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí spolupracujú v boji proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi alebo proti konaniu umožňujúcemu nelegálne prisťahovalectvo.“

8.

Článok 6 uvedenej smernice, nazvaný „Čas na premyslenie“, stanovuje, že štátnym príslušníkom tretích krajín sa poskytne čas na premyslenie, aby sa mohli rozhodnúť o tom, či budú spolupracovať s príslušnými orgánmi, a vzchopiť sa, a že počas celého trvania tohto času na rozmyslenie nie je možné vykonať voči nim žiadny príkaz na vyhostenie.

či dotknutý štátny príslušník tretej krajiny dokázal jednoznačný úmysel spolupracovať a

c)

či prerušil všetky kontakty s osobami podozrivými zo spáchania činov, ktoré by mohli predstavovať trestné činy uvedené v článku 2 písm. b) a c).“

10.

V článku 13 ods. 2 tejto smernice sa uvádza:

„Ak uplynie doba platnosti povolenia na trvalý pobyt vydaného na základe tejto smernice, budú sa uplatňovať bežné zákony o cudzincoch.“

Takáto metóda by mala byť založená na objektívnych a spravodlivých kritériách ako pre členské štáty, tak aj pre dotknuté osoby. Mala by umožniť najmä rýchle určenie zodpovedného členského štátu, aby bol zaručený efektívny prístup k postupom na udelenie medzinárodnej ochrany a aby nebolo ohrozené rýchle vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.

…

(19)

S cieľom zaručiť účinnú ochranu práv dotknutých osôb by sa mali v súvislosti s rozhodnutiami o odovzdaní do zodpovedného členského štátu stanoviť právne záruky a právo na účinný prostriedok nápravy predovšetkým v súlade s článkom 47 [Charty]. S cieľom zabezpečiť dodržanie medzinárodného práva by mal účinný prostriedok nápravy voči takýmto rozhodnutiam zahŕňať preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia, ako aj právnej a faktickej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva.“

12.

Článok 27 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia stanovuje:

dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.

4. Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány môžu bez návrhu rozhodnúť, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa odloží do prijatia rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní.“

13.

Článok 29 ods. 1 prvý pododsek a článok 29 ods. 2 nariadenia Dublin III znejú:

„1. Odovzdanie žiadateľa… zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.

…

„Ak sa podá žaloba proti rozhodnutiu na správnom súde, alebo ak sa pred podaním prípadnej žaloby na správnom súde podá návrh na preskúmanie…, sudca správneho súdu poverený rozhodovaním o predbežných opatreniach, ktorý je alebo sa môže stať príslušným v konaní vo veci samej, môže na základe návrhu nariadiť predbežné opatrenia, ak je to vzhľadom na predmetné záujmy z dôvodu naliehavosti nevyhnutné.“

15.

Podľa § 8:108 ods. 1 tohto zákona:

„Pokiaľ v tejto hlave nie je stanovené niečo iné, hlavy 8.1 až 8.3 sa primerane uplatnia na odvolanie…“.

2. Zákon o cudzincoch z roku 2000

16.

„Účinnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti… je pozastavená, kým neuplynie lehota na podanie návrhu na preskúmanie…, alebo ak bol podaný návrh na preskúmanie…, kým sa nerozhodne o tomto návrhu na preskúmanie.“

18.

V § 82 ods. 1 spomenutého zákona sa uvádza:

„Účinnosť rozhodnutia o povolení na pobyt je pozastavená, kým neuplynie lehota na podanie žaloby, alebo ak bola podaná žaloba, kým sa nerozhodne o tejto žalobe.“

3. Vyhláška o cudzincoch z roku 2000

19.

„Ak bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia na účely zabránenia vráteniu na hranicu alebo odovzdaniu pred vydaním rozhodnutia o žalobe proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané na základe žiadosti o povolenie na pobyt na dobu určitú z dôvodu azylu, cudzinec je oprávnený počkať na vydanie rozhodnutia o tomto návrhu v Holandsku.“

4. Obežník o cudzincoch z roku 2000

21.

Oddiel B1/7.2. Vreemdelingencirculaire 2000 (obežník o cudzincoch z roku 2000) znie:

„Ak bola účinnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o riadne povolenie na pobyt na dobu určitú podľa § 73 ods. 1 [zákona o cudzincoch z roku 2000] pozastavená podaním návrhu na preskúmanie, automaticky sa predpokladá, že tento odkladný účinok má za následok aj odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní vydanému voči cudzincovi v zmysle článku 27 ods. 3 nariadenia [Dublin III].

…“

V dôsledku toho štátny tajomník 1. augusta 2019, 17. januára 2020 a 8. februára 2020 rozhodol, že žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré podali žalobcovia vo veci samej, sa bez posúdenia zamietnu a žalobcovia vo veci samej budú odovzdaní do Talianska. Žalobcovia vo veci samej podali proti týmto rozhodnutiam žaloby o neplatnosť.

25.

Príslušné prvostupňové súdy 21. novembra 2019, 1. septembra 2020 a 16. septembra 2020 zrušili uvedené rozhodnutia. Tieto súdy totiž po tom, čo konštatovali, že vzhľadom na to, že N. Z. a S. S. v súvislosti so žalobami, ktoré podali proti rozhodnutiu o odovzdaní, nepodali alebo vzali späť návrh na odklad výkonu tohto rozhodnutia, lehota na odovzdanie uplynula a Holandské kráľovstvo sa teda stalo zodpovedným za posúdenie ich žiadostí o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o S. S., rozhodnutie o odovzdaní bolo zrušené z dôvodov, ktoré podľa názoru vnútroštátneho súdu nie sú potrebné na posúdenie prejudiciálnej otázky. Vnútroštátny súd sa však domnieva, že na to, aby mohol rozhodnúť o žalobe, musí určiť, či lehota na odovzdanie uplynula a či sa Holandské kráľovstvo stalo zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako to tvrdí S. S. Prvostupňové súdy v dôsledku toho, že Holandské kráľovstvo sa stalo zodpovedným za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu, a to aj pokiaľ ide o S. S. a N. Z., uložili štátnemu tajomníkovi povinnosť opäť rozhodnúť o týchto žiadostiach.

26.

Štátny tajomník sa odvolal proti týmto rozsudkom na Raad van State (Štátna rada), pričom tvrdil, že lehoty na odovzdanie neuplynuli, lebo boli pozastavené podaním návrhu na preskúmanie, ktorý podali žalobcovia vo veci samej v konaniach, ktorých predmetom boli rozhodnutia o zamietnutí ich žiadostí o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81 ( 8 ). Štátny tajomník podal spolu s týmito odvolaniami návrhy na vydanie predbežných opatrení, ktorými sa domáhal, aby bol oslobodený od povinnosti opäť rozhodnúť o žiadostiach o medzinárodnú ochranu, kým sa nerozhodne o odvolaní. Raad van State (Štátna rada) 22. apríla 2020, 21. septembra 2020 a 16. novembra 2020 vyhovela týmto návrhom na vydanie predbežných opatrení.

30.

Vnútroštátny súd spresňuje, že bude môcť preskúmať odvolanie, ktoré podal štátny tajomník proti rozsudku, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o odovzdaní vydané voči S. S., ak sa rozhodne – ako to tvrdí štátny tajomník –, že lehota na odovzdanie bola pozastavená podaním návrhu na preskúmanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o povolenie na dočasný pobyt uvedené v článku 8 smernice 2004/81 a v § 3.48 vyhlášky o cudzincoch z roku 2000.

31.

Tento súd sa domnieva, že v prospech takého pozastavenia svedčia štyri argumenty.

32.

Po prvé toto pozastavenie je potrebné na zaručenie potrebného účinku nariadenia Dublin III a smernice 2004/81 a zároveň zabránenie zneužívaniu práva. Pokiaľ totiž návrh na preskúmanie podaný proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o povolenie na dočasný pobyt bráni vyhosteniu dotknutej osoby, uplynutiu lehoty na odovzdanie sa nedá predísť, ak taký návrh na preskúmanie podá osoba, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie o odovzdaní. Ak by teda v takej situácii nedošlo k pozastaveniu lehoty na odovzdanie, podporovalo by to „forum shopping“ a nabádalo by to vnútroštátne orgány, aby nevenovali takým oznámeniam dostatočnú pozornosť.

36.

Za týchto podmienok Raad van State (Štátna rada) rozhodla o prerušení konania a položila Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 27 ods. 3 a článok 29 nariadenia [Dublin III] vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v prejednávanej veci, ktorou sa členský štát rozhodol vykonať článok 27 ods. 3 písm. c) [tohto nariadenia], ale tiež priznal odkladný účinok – vo vzťahu k vykonaniu rozhodnutia o odovzdaní – návrhu na preskúmanie alebo žalobe proti rozhodnutiu vydanému v konaní o žiadosti o povolenie na pobyt v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, ktoré nie je rozhodnutím o odovzdaní, ale ktoré dočasne bráni skutočnému odovzdaniu?“

37.

Písomné pripomienky predložili žalobcovia vo veci samej, holandská a nemecká vláda, ako aj Európska komisia.

38.

40.

Súdny dvor v rozsudku Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie obete obchodovania s ľuďmi) rozhodol, že pokiaľ ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o medzinárodnú ochranu a zároveň obeťou obchodovania s ľuďmi, článok 6 ods. 2 smernice 2004/81 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát počas času na premyslenie uvedeného v tomto ustanovení vykonal rozhodnutie o odovzdaní tohto štátneho príslušníka do členského štátu zodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe nariadenia Dublin III. Súdny dvor však nespresnil dôsledky tohto zákazu pre počítanie lehoty na odovzdanie .

41.

V prejednávanej veci má Súdny dvor rozhodnúť, či vnútroštátny súd môže na základe svojho vnútroštátneho práva odložiť výkon rozhodnutia o odovzdaní, a teda pozastaviť lehotu na odovzdanie, ak štátny príslušník tretej krajiny jednak podal žalobu proti rozhodnutiu o odovzdaní bez toho, aby požiadal o odklad výkonu tohto rozhodnutia, a jednak podal návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81.

42.

Domnievam sa, že pred zodpovedaním prejudiciálnej otázky je potrebné uviesť dve poznámky, ktorých cieľom je po prvé konštatovať, že žiadne ustanovenie nariadenia Dublin III alebo smernice 2004/81 neupravuje vzájomný vzťah medzi týmito dvoma predpismi, a po druhé sformulovať prístup, ktorý zohľadňuje vlastné pravidlá a ciele stanovené v tejto smernici.

Nariadenie Dublin III zapadá do rámca riadenia migračných tokov a stanovuje postup posúdenia čisto administratívnej povahy, v ktorom ide o to, aby sa určil členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu.

46.

Toto nariadenie navyše stanovuje prísne lehoty, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispievajú k dosiahnutiu cieľa rýchleho vybavovania žiadostí o medzinárodnú ochranu. ( 11 )

47.

Aj keď však smernica 2004/81 stanovuje, že ňou nie je dotknutá ochrana poskytovaná žiadateľom o medzinárodnú ochranu ( 12 ), výslovne neodkazuje na nariadenie Dublin III.

48.

51.

Zastávam pritom názor, že pokiaľ ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o medzinárodnú ochranu a zároveň obeťou obchodovania s ľuďmi, podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81 bráni tomu, aby žiadajúci členský štát počas skúmania tohto opravného prostriedku vykonal rozhodnutie o odovzdaní toho istého štátneho príslušníka do zodpovedného členského štátu na základe nariadenia Dublin III.

52.

Je pravda, že situácia, o akú ide v konaní vo veci samej, v ktorej sa po uplynutí času na premyslenie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nevydá povolenie na pobyt uvedené v článku 8 smernice 2004/81, nie je upravená touto smernicou, ktorá – na rozdiel od iných sekundárnych právnych predpisov ( 15 ) – nestanovuje ani procesné záruky v prospech tohto štátneho príslušníka.

53.

Pokiaľ však ide o nevyhnutné dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z práva na účinný prostriedok nápravy, je potrebné zdôrazniť, že smernica 2004/81 sa má vykladať – ako to vyplýva z jej odôvodnenia 6 ( 16 ) – v súlade so základnými právami a zásadami uznanými v Charte, najmä v jej článku 47, v ktorom je zakotvené právo na účinnú súdnu ochranu. Z judikatúry Súdneho dvora pritom možno vyvodiť, že na to, aby sa vo vzťahu k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabezpečilo dodržanie požiadaviek vyplývajúcich z článku 47 Charty, musí byť možné, aby každý opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu, ktorého výkon môže viesť k odovzdaniu tohto štátneho príslušníka do iného členského štátu, mal odkladný účinok. ( 17 )

57.

Zdá sa mi pritom nelogické domnievať sa, že tieto ciele by neboli ohrozené, ak by štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľuďmi, v neskoršej fáze konania, keď bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81, nebol oprávnený zostať na území dotknutého členského štátu.

58.

V prípade, ak taký opravný prostriedok môže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a k tomu, že príslušný orgán prijme nové rozhodnutie, ktorým tomuto štátnemu príslušníkovi vydá povolenie na dočasný pobyt, je totiž mimoriadne dôležité umožniť mu, aby zostal na území dotknutého členského štátu, kým príslušné orgány nerozhodnú o tomto opravnom prostriedku.

59.

V opačnom prípade by sa štátny príslušník tretej krajiny opäť mohol dostať pod vplyv páchateľov trestných činov, ktorých je obeťou, čo by ohrozilo spoluprácu tejto obete pri trestnom vyšetrovaní a/alebo súdnom konaní, zatiaľ čo by sa na tomto vyšetrovaní alebo konaní mohla zúčastniť, ak by sa vyhovelo opravnému prostriedku, ktorý podala proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na pobyt.

63.

Faktom zostáva, že pri výkone tejto procesnej autonómie sa musí dodržiavať právo Únie.

64.

Pokiaľ teda v situácii, o ktorú ide v konaní vo veci samej, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí podali opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81, sú tiež žiadateľmi o medzinárodnú ochranu podľa nariadenia Dublin III a bolo voči nim vydané rozhodnutie o odovzdaní do iného členského štátu, je potrebné, aby následky spojené s týmto rozhodnutím boli v súlade s uvedeným nariadením.

65.

Je teda potrebné určiť, či podanie opravného prostriedku, ktorý má odkladný účinok, proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 tejto smernice spôsobuje aj pozastavenie lehoty na odovzdanie.

68.

V tejto súvislosti nariadenie Dublin III upravuje len situáciu, v ktorej žiadateľ o medzinárodnú ochranu podá odvolanie proti rozhodnutiu o odovzdaní prijatému na základe tohto nariadenia a požiada o odklad výkonu tohto rozhodnutia počas posudzovania jeho odvolania. Tento odklad, ak sa povolí, má za následok pozastavenie lehoty na odovzdanie na základe článku 29 uvedeného nariadenia. Naopak nariadenie Dublin III ani smernica 2004/81 neobsahujú ustanovenia týkajúce sa vplyvu návrhu na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 tejto smernice na lehotu na odovzdanie.

69.

Pokiaľ však ide o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní a počítanie lehoty na odovzdanie, ustanovenia, ktoré sa nachádzajú v článku 27 ods. 3 a v článku 29 nariadenia Dublin III, sú jasné, presné a majú vlastný účel.

70.

Začiatok lehoty na odovzdanie možno odložiť na základe článku 29 ods. 1 uvedeného nariadenia len v prípade, ak sa povolil odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní podľa jednej z troch možností uvedených v článku 27 ods. 3 tohto nariadenia.

74.

Navyše v rozpore s tým, čo tvrdí štátny tajomník, tri spôsoby odkladu výkonu rozhodnutia o odovzdaní, ktoré sú uvedené v článku 27 ods. 3 nariadenia Dublin III, nie sú kumulatívne, ale alternatívne, o čom svedčí skutočnosť, že v písmenách a) a b) tohto ustanovenia je použitá priraďovacia spojka „alebo“. ( 22 )

75.

Preto vzhľadom na to, že sa mi zdá – čo musí overiť vnútroštátny súd –, že žalobcovia vo veci samej nepožiadali o odklad výkonu rozhodnutí o odovzdaní vydaných vo vzťahu k nim v rámci opravných prostriedkov, ktoré podali proti týmto rozhodnutiam o odovzdaní, lehota na odovzdanie začala plynúť okamihom, keď zodpovedný členský štát akceptoval dožiadanie o prevzatie alebo prijatie dotknutej osoby späť. ( 23 )

76.

Po druhé opravné prostriedky uvedené v článku 27 nariadenia Dublin III sa týkajú len odvolaní podaných proti rozhodnutiu o odovzdaní prijatému na základe tohto nariadenia, a nie proti iným rozhodnutiam.

80.

V tejto súvislosti, tak ako Súdny dvor uznal, že faktická nemožnosť vykonať rozhodnutie o odovzdaní sa nemá považovať za takú, ktorá by odôvodňovala pozastavenie lehoty na odovzdanie ( 24 ), zastávam názor, že všetky prípady právnej nemožnosti vykonať rozhodnutie o odovzdaní tiež nemôžu spôsobiť pozastavenie tejto lehoty.

81.

Ak by totiž Súdny dvor uznal, že lehota na odovzdanie sa pozastavuje podaním opravného prostriedku proti inému rozhodnutiu týkajúcemu sa pobytu vždy, keď má tento opravný prostriedok za následok odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní prijatého na základe nariadenia Dublin III, hrozilo by, že počítanie lehoty na odovzdanie by mohlo byť opakovane oneskorené v rámci rôznych konaní, čo by ohrozilo cieľ týkajúci sa rýchleho určenia členského štátu zodpovedného za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktorý je zakotvený v tomto nariadení.

82.

Zastávam teda názor, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81 nepredstavuje odvolanie proti rozhodnutiu o odovzdaní prijatému podľa nariadenia Dublin III, a teda nemôže spôsobiť pozastavenie lehoty na odovzdanie.

86.

Napokon vo všetkých prípadoch, v ktorých by vzájomný vzťah medzi týmito dvoma postupmi neumožnil, aby žiadajúci členský štát odovzdal dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny v šesťmesačnej lehote uvedenej v článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III, tento členský štát vždy môže uplatniť doložku o práve vlastného uváženia stanovenú v článku 17 tohto nariadenia a rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu predložil štátny príslušník tretej krajiny, aj keď na základe kritérií stanovených v uvedenom nariadení nie je zodpovedný za jej posúdenie. ( 28 )

87.

So zreteľom na tieto okolnosti navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na dočasný pobyt uvedeného v článku 8 smernice 2004/81, výkon rozhodnutia o odovzdaní prijatého na základe ustanovení nariadenia Dublin III sa musí odložiť na celé obdobie trvania konania o opravnom prostriedku, pričom týmto odkladom sa neprerušuje lehota na odovzdanie.

V. Návrh

88.

tento odklad nemá za následok pozastavenie lehoty na odovzdanie stanovenej v článku 29 ods. 1 nariadenia č. 604/2013.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31 ; ďalej len „nariadenie Dublin III“).

( 3 ) Smernica Rady z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi ( Ú. v. EÚ L 261, 2004, s. 19 ; Mim. vyd. 19/007, s. 69).

( 4 ) Ďalej len „Charta“.

( 5 ) Stb. 1992, č. 315.

( 12 ) Pozri odôvodnenie 4 tejto smernice.

( 13 ) Obchodovanie s ľuďmi je v nariadení Dublin III spomenuté len v článku 6 ods. 3 písm. c), ktorý stanovuje, že pri posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa členské štáty medzi sebou úzko spolupracujú a náležite zohľadňujú bezpečnosť a ochranu, „najmä ak existuje riziko, že maloletá osoba by mohla byť obeťou obchodovania s ľuďmi“.

( 14 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie obete obchodovania s ľuďmi) ( C‑66/21 , EU:C:2022:434 , bod 40 ).

( 15 ) Pozri napríklad článok 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46), ako aj články 10 a 20 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom ( Ú. v. EÚ L 16, 2004, s. 44 ; Mim. vyd. 19/006, s. 272), v ktorých je stanovené právo dotknutej osoby podať opravný prostriedok na súde v dotknutom členskom štáte.

( 16 ) Pozri v tomto zmysle tiež odôvodnenie 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV ( Ú. v. EÚ L 101, 2011, s. 1 ).

( 23 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesol vo veci E.N. a i. (Pozastavenie lehoty na odovzdanie v odvolacom konaní) ( C‑556/21 , EU:C:2022:901 , bod 57 ).

( 24 ) Pozri rozsudok z 22. septembra 2022, Bundesrepublik Deutschland (Správny odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( C‑245/21 a C‑248/21 , EU:C:2022:709 , bod 65 ).

( 25 ) Pozri analogicky návrhy, ktoré som predniesol vo veci Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie obete obchodovania s ľuďmi) ( C‑66/21 , EU:C:2022:434 , bod 95 ).

( 26 ) Pozri analogicky rozsudok Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie obete obchodovania s ľuďmi) (bod 72).

( 27 ) Pozri analogicky rozsudok Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie obete obchodovania s ľuďmi) (bod 76).

( ) Ako som pripomenul v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vyhostenie obete obchodovania s ľuďmi) ( C‑66/21 , EU:C:2022:434 , bod 93 ).