C-348/21

IP,

DD,

ZI,

SS

za účasti:

Specializirana prokuratura

A.

Právo Únie

2.

Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( 3 ) stanovuje spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní.

3.

Odôvodnenia 9 až 11, 22, 33 až 35, 47 a 48 smernice 2016/343 znejú:

…

(22)

Dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočíva na prokuratúre a v prípade akýchkoľvek pochybností by sa malo rozhodnúť v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby. Prezumpcia neviny by sa porušila, ak by sa dôkazné bremeno prenieslo z prokuratúry na obhajobu bez toho, aby tým boli dotknuté úradné vyšetrovacie právomoci súdu, nezávislosť súdnej moci pri posudzovaní viny podozrivej alebo obvinenej osoby a používanie skutkových domnienok alebo právnych domnienok týkajúcich sa trestnej zodpovednosti podozrivej alebo obvinenej osoby. …

…

(33)

Právo na spravodlivý proces je jedna zo základných zásad demokratickej spoločnosti. Právo podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní je založené na uvedenom práve a malo by byť zaručené v celej Únii.

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v Charte [základných práv Európskej únie (ďalej len ‚Charta‘)] a v [Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ‚EDĽP‘)] vrátane… práva na účinný opravný prostriedok a práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Prihliadať by sa malo najmä na článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len ‚Zmluva o EÚ‘), podľa ktorého Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte a podľa ktorého základné práva, ako sú zaručené EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, majú predstavovať všeobecné zásady práva Únie.

(48)

Vzhľadom na to, že v tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá, členské štáty by mali môcť rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Úroveň ochrany poskytovaná členskými štátmi by nemala byť nikdy nižšia ako normy ustanovené v Charte alebo EDĽP, ako ich vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva.“

4.

Článok 6 ods. 1 smernice 2016/343, nazvaný „Dôkazné bremeno“, stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočívalo na prokuratúre. Tým nie je dotknutá povinnosť sudcu ani príslušného súdu hľadať usvedčujúce aj oslobodzujúce dôkazy ani právo obhajoby predkladať dôkazy v súlade s platným vnútroštátnym právom.“

b)

podozrivú alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď podozrivá, alebo obvinená osoba, alebo štát.“

6.

Článok 13 smernice 2016/343, nazvaný „Zákaz zníženia úrovne ochrany“, znie:

„Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať ako obmedzovanie alebo odchýlka od akýchkoľvek práv a procesných záruk, ktoré sú zaručené podľa Charty, EDĽP alebo iných relevantných ustanovení medzinárodného práva, alebo práva ktoréhokoľvek z členských štátov, ktoré poskytujú vyššiu úroveň ochrany.“

B.

§ 117 NPK stanovuje:

„Svedectvom je možné preukázať všetky skutočnosti, ktoré svedok pozoroval a ktoré prispievajú k zisteniu objektívnej pravdy.“

10.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania s odkazom na § 107 ods. 1 a § 139 a 224 NPK sa uvádza, že svedok, ktorý sa vypočúva v štádiu prípravného konania v trestnom konaní na účely zhromaždenia dôkazov, je obvykle vypočutý bez prítomnosti obvinenej osoby a jej obhajcu. S odkazom na § 280 ods. 2 NPK v spojení s jeho § 253 sa tiež uvádza, že svedok je následne opätovne vypočutý v štádiu konania pred súdom na pojednávaní za prítomnosti obvinenej osoby a jej obhajcu, ktorí tak svedkovi môžu klásť svoje vlastné otázky.

11.

§ 223 NPK, nazvaný „Výsluch svedka za účasti sudcu“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

(3)

svedok, ktorý bol riadne predvolaný, sa na súd nemôže dostaviť počas dlhšej alebo neurčitej doby a nesmie alebo nemôže byť vypočutý formou dožiadania,

(4)

svedka nie je možné predvolať, lebo ho nie je možné nájsť, alebo preto, že zomrel,

…

3. Za podmienok stanovených v § 281 ods. 1 bodoch 1 až 6 sa výpoveď svedka urobená pred orgánom, ktorý vedie prípravné konanie, prečíta [na pojednávaní], pokiaľ sa obvinená osoba, ako aj jej obhajca, ak bol obhajca zvolený alebo ustanovený, zúčastnili na výsluchu. Ak je obvinených viac, k prečítaniu výpovedí môže dôjsť len so súhlasom tých z nich, ktorí neboli predvolaní na výsluch alebo svoju neprítomnosť riadne odôvodnili a vo vzťahu ku ktorým platí, že trestný čin, ktorý sa im kladie za vinu, je predmetom svedeckých výpovedí, ktoré sa majú prečítať.“

V súlade s § 223 NPK boli svedkovia vypočutí za účasti sudcu: MM, RB a PR boli vypočutí 30. marca a 12. apríla 2017, HN 30. marca 2017 a KH 26. mája 2017 ( 5 ). Tieto výsluchy sa uskutočnili predtým, ako boli obvinení formálne obvinení, a predtým, ako im bol umožnený prístup k obhajcovi. IP, DD, SS a HYA boli zatknutí večer 25. mája 2017 a nasledujúci deň boli obvinení ( 6 ), zatiaľ čo ZI bol zatknutý a obvinený 31. mája 2017. Následne boli obvinení vzatí do zaisťovacej väzby a bola im poskytnutá pomoc obhajcu.

16.

Po tom, čo bolo proti obvineným vznesené obvinenie, prokurátor nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov za prítomnosti obvinených alebo ich zástupcov, hoci vedel o tom, že u štyroch z nich boli vydané príkazy na vyhostenie, na základe čoho bolo nepravdepodobné, že by sa títo svedkovia mohli dostaviť na súdne pojednávanie s obvinenými.

17.

Prokurátor 21. júla 2017 druhýkrát vypočul svedkov MM a RB. MM bol znovu vypočutý 22. novembra 2017. Tieto výsluchy neprebehli za účasti sudcu a obvinení ani ich obhajcovia sa ich nezúčastnili.

18.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. apríla 2021 prokurátor na základe § 281 ods. 1 NPK požiadal, aby boli na súdnom pojednávaní s obvinenými prečítané výpovede, ktoré svedkovia poskytli v prípravnom konaní za účasti sudcu. ( 8 ) Tým by sa výpovede stali súčasťou dôkazov, na základe ktorých by súd rozhodol o obvineniach vznesených proti obvineným. Obvinení s týmto návrhom nesúhlasili z dôvodu, že by im tým bolo odmietnuté ich právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 EDĽP.

22.

Vnútroštátny súd spresňuje, že výsluchy týchto svedkov sú základom obžaloby a sú rozhodujúce na posúdenie viny obvinených. Má však pochybnosti o tom, či je s právom Únie zlučiteľný postup stanovený v § 281 ods. 1 NPK v spojení s § 223 NPK, podľa ktorého v prípade neprítomnosti svedka na súdnom konaní s obvineným môže byť výpoveď, ktorú svedok poskytol za účasti sudcu v prípravnom konaní v neprítomnosti obvineného alebo jeho zástupcov, prečítaná v štádiu konania pred súdom bez toho, aby obvinení alebo ich zástupcovia mali možnosť tohto svedka vypočuť.

23.

25.

Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že pokiaľ prokurátor zhromaždí dôkazy v rámci takého prípravného konania, ako je konanie upravené v § 223 NPK, bez účasti obhajoby a použije tieto dôkazy na preukázanie viny obvinených v súdnom konaní, preukazuje vec takým spôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek možnosť obvinených alebo ich zástupcov klásť týmto svedkom otázky. Vnútroštátny súd sa pýta, či je za takýchto okolností riadne splnená povinnosť preukázať vinu obvineného, ktorú článok 6 ods. 1 smernice 2016/343 ukladá prokurátorovi. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či právo na spravodlivý proces zaručené článkom 47 druhým odsekom Charty vyžaduje, aby obvinení mali účinné právne prostriedky na to, aby sa bránili proti dôkazom v ich neprospech, ktoré predložila obžaloba, najmä možnosť vypočuť svedkov obžaloby. Vnútroštátny súd sa tak pýta, či sa má článok 6 ods. 1 smernice 2016/343 vykladať v spojení s článkom 8 ods. 1 tejto smernice.

26.

Vnútroštátny súd sa nedomnieva, že čítanie výpovede, ktorú poskytol svedok v priebehu prípravného konania, na súdnom pojednávaní s obvinenými bez toho, aby mali obvinení možnosť položiť tomuto svedkovi vlastné otázky, je za všetkých okolností nezlučiteľné s právom Únie. Aj keď tento postup porušuje právo obvineného byť prítomný na konaní pred súdom, môže byť nevyhnutný v prípade, keď nie je objektívne možné zabezpečiť prítomnosť svedka na konaní pred súdom, keď prokurátor koná v dobrej viere a keď existujú vyvažujúce opatrenia.

27.

V prejednávanej veci obžaloba vedela, že svedkovia budú vyhostení z Bulharska a že teda bude ťažké, ak nie nemožné, aby sa zúčastnili na súdnom pojednávaní. Obžaloba tak vedela, že svedecké výpovede poskytnuté za účasti sudcu v prípravnom konaní na základe otázok prokurátora a v neprítomnosti obvinených a ich zástupcov budú čítané na súdnom pojednávaní a že budú mať rovnakú dôkaznú hodnotu, ako keby sa obvinení alebo ich zástupcovia zúčastnili na výsluchu v prípravnom konaní. ( 11 ) Okrem toho vnútroštátne právo nestanovuje nijaký opravný prostriedok proti nečinnosti prokurátora alebo proti odmietnutiu prokurátora poskytnúť obvineným príležitosť klásť otázky svedkom, o ktorých svedecké výpovede sa chce opierať.

A.

Význam článku 6 EDĽP a článkov 47 a 48 Charty

30.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že situácia, ktorá v prejednávanej veci vyvoláva pochybnosti, by mohla byť v súlade s právom Únie, ak by boli splnené niektoré z požiadaviek stanovených judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). ( 12 ) Vnútroštátny súd odkazuje najmä na rozsudok ESĽP vo veci Gani v. Španielsko ( 13 ), v ktorom ESĽP so zreteľom na článok 6 ods. 1 a článok 6 ods. 3 písm. d) EDĽP skúmal možnosť súdu uznať ako dôkazy výpovede iba svedkov obžaloby, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní za situácie, keď obvinený a jeho obhajca nemohli svedkyňu vypočuť na súdnom konaní, pretože svedkyňa trpela posttraumatickou stresovou poruchou.

31.

V tejto súvislosti uvediem dve poznámky.

35.

Po druhé tieto zistenia ma privádzajú k záveru, že okrem článku 47 druhého odseku Charty, na ktorý vnútroštátny súd priamo odkazuje, treba tiež zohľadniť článok 48 ods. 2 Charty, aby bolo možné poskytnúť užitočnú odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom. ( 20 )

B.

O prejudiciálnej otázke

36.

Prejednávaná vec patrí do pôsobnosti smernice 2016/343, keďže – ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu – sa týka obvinených, proti ktorým je vedené trestné konanie z dôvodu, že údajne spáchali trestný čin, a vo veci doposiaľ nebolo vydané konečné rozhodnutie o ich vine. ( 21 )

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prinajmenšom v rozsahu, v akom sa týka výkladu článku 8 ods. 1 smernice 2016/343 v spojení s článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 2 Charty, nevyvoláva otázku prípustnosti dôkazných prostriedkov. Naopak, výslovne sa týka práva obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní v kontexte, keď vnútroštátny súd chce poznať presný rozsah a obsah tohto práva, ako aj dôsledky, ktoré z toho môžu vyplývať pre vedenie konania proti obvineným. Vnútroštátny súd sa najmä pýta, či je toto právo plne dodržané za okolností, keď obvinení môžu byť prítomní na súdnom konaní a počúvať výpovede svedkov obžaloby z prípravného konania, ktoré boli urobené v neprítomnosti obvinených alebo ich zástupcov a ktoré sú čítané na zaznamenanie do protokolu bez toho, aby bolo obvineným umožnené klásť týmto svedkom otázky, a to z dôvodu, že títo svedkovia nie sú na pojednávaní prítomní. Inými slovami, zahŕňa právo byť prítomný na súdnom konaní tak, ako je zaručené vyššie uvedenými ustanoveniami, nevyhnutne právo obvineného alebo jeho zástupcov zúčastniť sa na tomto konaní tým, že budú vypočúvať svedkov obžaloby?

39.

Alternatívne Komisia tvrdí, že článok 8 ods. 1 smernice 2016/343 sa za takých okolností, aké vyplývajú z vnútroštátneho rozhodnutia, neuplatňuje.

40.

Komisia po prvé tvrdí, že článok 8 ods. 1 smernice 2016/343 sa uplatňuje iba v štádiu konania pred súdom. Neupravuje teda zhromažďovanie dôkazov v prípravnom konaní vrátane otázky, či obvinení alebo ich zástupcovia majú právo byť v tejto fáze prítomní pri výsluchu svedka.

44.

V každom prípade z judikatúry Súdneho dvora aj ESĽP vyplýva, že právo obvinených vypočúvať svedkov obžaloby v štádiu konania pred súdom patrí do podstaty práva osoby byť prítomný na súdnom konaní.

45.

Súdny dvor odkazom na judikatúru ESĽP v rozsudku, v ktorom podal výklad článku 8 ods. 1 a 2 smernice 2016/343, uviedol, že „verejné pojednávanie predstavuje základnú zásadu zakotvenú v článku 6 EDĽP [, ktorá] má osobitný význam v trestných veciach,… kde osoba podliehajúca súdnej právomoci môže legitímne požadovať, aby bola ‚vypočutá‘, ako aj aby mala najmä možnosť ústne uviesť svoje dôvody obhajoby, vypočuť výpovede v jej neprospech a klásť otázky svedkom“ ( 23 ).

46.

Podobne vo veci týkajúcej sa uplatnenia zásady bezprostrednosti trestného konania, podľa ktorej sa sudca musí priamo a bezprostredne oboznámiť s prejednávanou vecou, ( 24 ) Súdny dvor uviedol, že osoby, ktoré sú zodpovedné za rozhodnutie o vine alebo nevine obvineného, musia v zásade vypočuť svedkov osobne a posúdiť ich dôveryhodnosť. Posúdenie dôveryhodnosti svedka je zložitou úlohou, ktorú za normálnych okolností nemožno vykonať jednoduchým prečítaním obsahu vyhlásení tohto svedka a že „jedným z dôležitých prvkov spravodlivého trestného konania je tak možnosť obvineného, aby bol postavený tvárou v tvár svedkovi za prítomnosti sudcu, ktorý má vo veci rozhodnúť“ ( 25 ).

50.

Po prvé neúčasť svedka obžaloby na pojednávaní musí byť riadne odôvodnená, ako napr. úmrtím, zdravotným stavom, obavou zo svedeckej výpovede alebo nemožnosťou nájsť svedka. ( 30 )

51.

Po druhé odsúdenie založené výlučne alebo rozhodujúcim spôsobom na vyhláseniach osoby, ktorú obvinený nemohol vypočúvať alebo nechať vo svojom mene vypočúvať, či už v priebehu vyšetrovania, alebo v štádiu konania pred súdom, obmedzuje právo na obhajobu v rozsahu, v akom je toto konanie nezlučiteľné so zárukami stanovenými v článku 6 EDĽP. ( 31 )

52.

Po tretie ESĽP overuje, či existovali dostatočné vyvažujúce faktory, vrátane silných procesných záruk, ktoré by kompenzovali znevýhodnenia spôsobené obhajobe akceptáciou neoverených vyhlásení neprítomného svedka, a zaručili spravodlivý proces ako celok. ( 32 ) ESĽP v tejto súvislosti skúma nasledujúce prvky: prístup súdu, pokiaľ ide o neoverené dôkazy neprítomného svedka, ( 33 ) existenciu a silu potvrdzujúcich dôkazov v konaní, ( 34 ) ako aj procesné opatrenia prijaté na účel kompenzácie nemožnosti vykonať krížový výsluch svedka priamo na pojednávaní. ( 35 )

56.

Aj keď sa Súdny dvor nemusí riadiť trojstupňovým kritériom vypracovaným ESĽP, toto kritérium poskytuje užitočný koncepčný rámec, na základe ktorého možno zlučiteľnosť takých postupov, akými sú postupy opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, posudzovať z hľadiska článku 8 ods. 1 smernice 2016/343 a práv zakotvených v článku 47 druhom odseku a článku 48 ods. 2 Charty.

57.

Vnútroštátna právna úprava, na ktorú odkazuje vnútroštátny súd, zrejme spĺňa prvú časť tohto kritéria, pretože dôkaz vo forme svedectva svedka obhajoby je prípustný iba v prípade riadneho odôvodnenia jeho neprítomnosti na súdnom pojednávaní. O tom, či obžaloba môže za okolností konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom riadne vysvetliť neprítomnosť svedkov, musí rozhodnúť vnútroštátny súd.

58.

Je tiež vecou vnútroštátneho súdu, aby posúdil uplatnenie druhej časti kritéria stanoveného ESĽP, a to vo svetle skutkových okolností, ktoré mu boli predložené. V prípade, že usúdi, že dôkaz vo forme výpovede neprítomných svedkov je rozhodujúci na určenie viny obvinených, bude z toho vyplývať, že vnútroštátne právne predpisy, na ktoré vnútroštátny súd odkazuje, obmedzujú právo týchto osôb na obhajobu v rozsahu, ktorý je nezlučiteľný so zárukami stanovenými v článku 6 EDĽP.

62.

Zastávam teda názor, že výklad článku 6 ods. 1 smernice 2016/343 nie je v prejednávanej veci relevantný, a teda nie je potrebné odpovedať na žiadosť vnútroštátneho súdu týkajúcu sa výkladu tohto ustanovenia.

V. Návrh

63.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Specializiran nakazatele săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko), odpovedal takto:

Článok 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní v spojení s článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu právnemu predpisu, podľa ktorého je zaručené právo obžalovaného byť prítomný na konaní, ak sa v štádiu konania pred súdom použijú výpovede svedkov, ktorých z objektívnych dôvodov nie je možné vypočuť, získané v prípravnom konaní, pričom títo svedkovia boli vypočutí len obžalobou a bez účasti obhajoby, avšak pred sudcom, a obžaloba mohla už v rámci prípravného konania zabezpečiť prítomnosť obhajoby pri takomto výsluchu, ale neurobila tak.

( 7 ) DD vo svojich pripomienkach tvrdí, že požiadal prokurátora, aby mohol vypočuť MM a RB, a že tieto žiadosti boli výslovne odmietnuté.

( 8 ) Pozri bod 15 vyššie.

( 9 ) Podľa § 72 ods. 1 Zakon za Ministerstvoto na vatrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra) (DV č. 53 z 27. júna 2014) v spojení s § 73 tohto zákona môže byť osoba podozrivá zo spáchania trestného činu zadržaná najviac na dobu 24 hodín. Po uplynutí tejto doby je podozrivý spravidla formálne obvinený.

( 10 ) Pozri vec KH, bod 15 vyššie.

( 11 ) Vnútroštátny súd uvádza, že výpoveď svedka, ktorý bol vypočutý – či už pred sudcom, alebo nie – za účasti obžaloby a obhajoby, ako aj výpoveď svedka, ktorý bol vypočutý iba za účasti obžaloby, ale pred sudcom, majú podľa vnútroštátneho práva rovnakú dôkaznú hodnotu.

( 12 ) Pozri bod 26 vyššie.

( 18 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci Sofijska rajonna prokuratura a i. (Súdne konanie proti obvinenému, ktorý bol vyhostený z krajiny) ( C‑420/20 , EU:C:2022:157 , bod 54 ).

( 19 ) ESĽP teda v rozsudku z 19. februára 2013, Gani v. Španielsko, uviedol, že „článok 6 ods. 3 písm. d) [EDĽP] je špecifickým aspektom práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1, ktorý sa musí zohľadniť pri každom posudzovaní spravodlivosti procesu“ (CE:ECHR:2013:0219JUD006180008, bod 36). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Gambino a Hyka ( C‑38/18 , EU:C:2019:208 , bod 92 ).

( 20 ) Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť o spore, ktorý prejednáva. Navyše Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 29. apríla 2021, Banco de Portugal a i., C‑504/19 , EU:C:2021:335 , bod 30 ). Podľa písomných pripomienok Komisie je právo obvineného zúčastniť sa na vypočúvaní svedka v zásade chránené článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 2 Charty.

( 21 ) Článok 2 smernice 2016/343 stanovuje, že táto smernica sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Uplatňuje sa vo všetkých štádiách trestného konania, a to od momentu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu, alebo údajného trestného činu, až po nadobudnutie právoplatnosti konečného rozhodnutia o tom, či táto osoba predmetný trestný čin spáchala.

( 28 ) Rozsudok ESĽP z 19. februára 2013, Gani v. Španielsko (CE:ECHR:2013:0219JUD006180008, bod 38 a citovaná judikatúra), a z 15. decembra 2015, Schatschaschwili v. Nemecko (CE:ECHR:2015:1215JUD000915410, bod 105 a citovaná judikatúra).

( 29 ) Rozsudok ESĽP z 15. decembra 2015, Schatschaschwili v. Nemecko (CE:ECHR:2015:1215JUD000915410, bod 107). V rovnakom zmysle Súdny dvor vo svojom rozsudku Gambino a Hyka rozhodol, že „na určenie, či je možné používanie zápisnice o výsluchu obete ako dôkazu, členské štáty musia preskúmať, či jej výsluch môže byť dôležitý na účely rozhodnutia o vine obvinenej osoby, a prostredníctvom dostatočných procesných záruk zabezpečiť, že vykonávanie dôkazov v rámci trestného konania nezasiahne spravodlivosť tohto konania v zmysle článku 47 druhého odseku Charty, ani právo na obhajobu v zmysle jej článku 48 ods. 2“ (rozsudok z 29. júla 2019, C‑38/18 , EU:C:2019:628 , bod 55 ).

( 30 ) Rozsudok ESĽP z 15. decembra 2011, Al‑Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo (CE:ECHR:2011:1215JUD002676605, body 119 a 120), a z 15. decembra 2015, Schatschaschwili v. Nemecko (CE:ECHR:2015:1215JUD000915410, bod 119 a citovaná judikatúra).

( 31 ) Rozsudok ESĽP z 19. februára 2013, Gani v. Španielsko (CE:ECHR:2013:0219JUD006180008, bod 38 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Tamže, body 41 a 42 a citovaná judikatúra.

( 33 ) ESĽP najmä skúma, či súd pristupuje k neovereným dôkazom neprítomného svedka s opatrnosťou, či vzal do úvahy, že výpovede neprítomného svedka mali nižšiu váhu, a či tento súd podrobne odôvodnil, prečo s ohľadom na ostatné dostupné dôkazy prijal záver, že tieto dôkazy sú vierohodné (rozsudok ESĽP z 15. decembra 2015, Schatschaschwili v. Nemecko, CE:ECHR:2015:1215JUD000915410, bod 126).