C-354/21

62021CC0354

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 14. júla 2022 ( 1 )

Vec C‑354/21

R. J. R.,

Žena žila spolu so synom v Nemecku. Po jej smrti sa jej syn stal jej dedičom. Vlastnila nehnuteľnosti v Nemecku a v Litve. Jej synovi vydali nemecké orgány európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom sa uvádzalo, že je jediným dedičom celého majetku poručiteľky. Syn predložil toto osvedčenie litovským orgánom a podal návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Uvedené orgány tejto žiadosti nevyhoveli z dôvodu, že toto osvedčenie je neúplné.

2.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci preto načrtáva citlivú otázku týkajúcu sa vymedzenia príslušných rozsahov pôsobnosti lex successionis a lex registrii a presnejšie otázku rozdelenia právomocí medzi orgán vydávajúci európske osvedčenie o dedičstve a orgán zodpovedný za vedenie katastra nehnuteľností nachádzajúci sa v inom členskom štáte.

II. Právny rámec

A. Právo Únie

1.

k)

povaha vecných práv a

l)

zápis [akýkoľvek zápis – neoficiálny preklad ] práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu [právnych požiadaviek na takýto zápis – neoficiálny preklad ] a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra.“

4.

Kapitola VI tohto nariadenia, nazvaná „Európske osvedčenie o dedičstve“, zahŕňa články 62 až 73 tohto nariadenia.

Článok 63 tohto nariadenia s názvom „Účel osvedčenia“ stanovuje v odsekoch 1 a 2:

„1. Osvedčenie je určené na to, aby ho využívali dedičia,… ktorí sa potrebujú v inom členskom štáte dovolať svojho postavenia alebo uplatniť svoje práva ako dedičia… .

2. Osvedčenie možno využívať najmä na preukázanie jednej alebo viacerých z týchto skutočností:

…

b)

pridelenie konkrétneho majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, dedičom, prípadne odkazovníkom uvedeným v osvedčení;

„Ak sa to požaduje na účely, na ktoré sa osvedčenie vydáva, uvedú sa v ňom tieto informácie:

…

l) dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov, a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča;

…“

9.

Článok 69 uvedeného nariadenia, nazvaný „Účinky osvedčenia“, stanovuje:

10.

Článok 1 ods. 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1329/2014 ( 3 ) znie:

„Tlačivo, ktoré sa má použiť na Európske osvedčenie o dedičstve podľa článku 67 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 650/2012, sa stanovuje v prílohe 5 ako tlačivo V [ďalej len ‚tlačivo V‘].“

11.

Tlačivo V obsahuje zoznam príloh, ku ktorým patrí aj príloha IV nazvaná „Postavenie a práva dediča (dedičov) (POVINNÉ, ak účelom osvedčenia je osvedčiť tieto skutočnosti)“.

12.

15.

Ustanovenie § 23 tohto zákona, ktorý upravuje spôsoby podania žiadostí o zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, tiarch ovplyvňujúcich takéto práva a právnych skutočností, v odseku 2 stanovuje, že žiadosť musí byť predložená spolu s listinami potvrdzujúcimi vznik práv, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis, prípadné ťarchy ovplyvňujúce tieto práva a súvisiace právne skutočnosti. § 23 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností spresňuje, že listiny, na základe ktorých sa potvrdzujú, vznikajú, zanikajú, postupujú alebo zaťažujú práva k nehnuteľnému majetku, ťarchy ovplyvňujúce takéto práva, ako aj právne skutočnosti musia spĺňať požiadavky právnych predpisov a musia obsahovať údaje potrebné na zápis do katastra nehnuteľností. Podľa § 23 ods. 4 tohto zákona musia byť listiny, na základe ktorých sa žiada o zápis, napísané čitateľne a obsahovať celé mená, priezviská, registrované názvy, adresy, identifikačné čísla osôb, ktorých sa zápis týka, ako aj individuálne číslo nehnuteľného majetku, ktorého sa zápis týka a ktoré sa prideľuje v súlade s postupom stanoveným v Lietuvos Respublikos nekilnojamojo turto kadastro nuostatai (Štatút katastra nehnuteľností Litovskej republiky).

16.

Podľa § 29 uvedeného zákona správca katastra nehnuteľností odmietne zapísať práva k nehnuteľnému majetku, ťarchy ovplyvňujúce tieto práva a právne skutočnosti, ak sa pri preskúmaní žiadosti zistí, že listina predložená na podporu tejto žiadosti nespĺňa požiadavky stanovené týmto zákonom alebo že žiadosť alebo listina predložená tomuto orgánu neobsahujú informácie uvedené v Nekilnojamojo turto registro nuostatai (Štatút katastra nehnuteľností) ( 4 ), ktoré sú potrebné pre označenie nehnuteľného majetku alebo nadobúdateľov nehnuteľného majetku.

Matka žalobcu vo veci samej (ďalej len „poručiteľka“) s trvalým miestom pobytu taktiež v Nemecku zomrela 6. decembra 2015. Žalobca vo veci samej, ako jediný dedič, prijal bez výhrad celý majetok poručiteľky v Nemecku. Obrátil sa na príslušný nemecký súd so žiadosťou o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, keďže dedičstvo zahŕňalo okrem majetku nachádzajúceho sa v Nemecku aj majetok nachádzajúci sa v Litve.

20.

Amtsgericht Bad Urach (Okresný súd Bad Urach, Nemecko) 24. septembra 2018 vydal žalobcovi vo veci samej osvedčenie o dedičstve č. 1 VI 174/18 (ďalej len „osvedčenie o dedičstve“), v ktorom sa uvádzalo, že G. R., ktorý zomrel 10. mája 2014, zanechal svoj majetok zosnulej, ktorá bola jeho jedinou dedičkou.

21.

Tento súd vydal v ten istý deň európske osvedčenie o dedičstve č. 1 VI 175/18 (ďalej len „európske osvedčenie o dedičstve“), v ktorom sa uvádzalo, že zosnulá zanechala svoj majetok žalobcovi vo veci samej, ktorý bol jej jediným dedičom, a tento dedičstvo prijal bez výhrad.

22.

Žalobca vo veci samej podal proti rozhodnutiam oddelenia a komisie žalobu na Regionų apygardos administracinio teismo Klaipėdos rūmai (Regionálny správny súd, oddelenie pre Klaipėdu, Litva), ktorý rozhodnutím z 30. decembra 2019 zamietol túto žalobu ako nedôvodnú.

26.

Žalobca vo veci samej proti tomuto rozsudku podal odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva). Tento súd rozhodujúci v rozšírenom senáte sa domnieval, že spor, ktorý mu bol predložený, vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu nariadenia č. 650/2012.

27.

Vnútroštátny súd na úvod poznamenáva, že podľa článku 69 ods. 5 nariadenia č. 650/2012 predstavuje európske osvedčenie o dedičstve platný doklad pre zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 písm. k) a l) tohto nariadenia, teda že toto osvedčenie nemá vplyv na uplatnenie článku 1 ods. 2 písm. l) tohto nariadenia.

28.

Tento súd konštatuje, že z tvrdení uvádzaných žalobcom vo veci samej, ako aj z citovanej judikatúry nemeckých súdov vyplýva, že vynechanie takýchto údajov nie je chybou orgánu, ktorý vydal európske osvedčenie o dedičstve. Žalobca predovšetkým namieta, že nemecké dedičské právo je založené na zásade univerzálnej sukcesie, a preto v prípade, ak existuje jediný oprávnený dedič, prechádza na neho celý majetok poručiteľa a že v nemeckom práve nie je možné akýmkoľvek spôsobom označiť ani inak špecifikovať zdedený majetok. Podľa žalobcu v súlade s ustálenou judikatúrou teda nemecké súdy neuplatňujú článok 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012, ktorý stanovuje, že v osvedčení sa uvedie dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča.

31.

S ohľadom na ciele, ktoré normotvorca Únie sledoval pri úprave európskeho osvedčenia o dedičstve, a predovšetkým s ohľadom na cieľ rýchleho, plynulého a účinného vysporiadania dedičstva s cezhraničnými dôsledkami v Únii má vnútroštátny súd pochybnosti o výklade článku 1 ods. 2 písm. l) a článku 69 ods. 5 nariadenia č. 650/2012, najmä čo sa týka súhry týchto ustanovení s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa nachádza predmet dedičstva, ktoré upravuje podmienky zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

32.

Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 1 ods. 2 písm. l) a článok 69 ods. 5 [nariadenia č. 650/2012] vykladať v tom zmysle, že nebránia právnym ustanoveniam členského štátu, v ktorom sa nehnuteľný majetok nachádza, podľa ktorých možno zapísať vlastnícke právo do katastra nehnuteľností na základe európskeho osvedčenia o dedičstve iba v prípade, ak sú v tomto osvedčení uvedené všetky údaje potrebné pre takýto zápis?“

Táto otázka sa týka na jednej strane požiadaviek kladených na európske osvedčenie o dedičstve a na druhej strane stanovenia hraníc medzi režimom zavedeným nariadením č. 650/2012 a režimom prijatým vo vnútroštátnom práve upravujúcom zápis práv k nehnuteľnostiam do registra.

36.

Pripomínam, že poručiteľka, ktorá zomrela v roku 2015, bola sama dedičkou po jej manželovi (v roku 2014). S ohľadom na informácie predložené vnútroštátnym súdom a položenú otázku sa návrhy v tejto veci týkajú výlučne dedičstva po poručiteľke, ktoré prijal jej syn.

37.

V tomto ohľade je potrebné podľa môjho názoru rozlišovať medzi otázkou, či sa predmet dedičstva musí alebo môže uvádzať v európskom osvedčení o dedičstve, ( 5 ) a otázkou, či môže orgán poverený vedením registra v členskom štáte odmietnuť zápis vlastníctva tohto majetku z dôvodu, že tento majetok sa neuvádza v európskom osvedčení o dedičstve. ( 6 ) Skôr, ako preskúmam tieto dve otázky, by som chcel v krátkosti zasadiť európske osvedčenie o dedičstve do cieľov sledovaných nariadením č. 650/2012.

38.

Nariadením č. 650/2012 sa nevykonáva harmonizácia hmotného dedičského práva. V zásade teda nezahŕňa ( 9 ) hmotnoprávne ustanovenia dedičského práva. Naopak toto nariadenie prostredníctvom kolíznych noriem určuje (vnútroštátne) dedičské právo, ktoré sa uplatní na dedenie. ( 10 ) V tomto ohľade článok 21 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje ako všeobecné pravidlo zásadu, v zmysle ktorej sa na celé dedičstvo uplatnia právne predpisy štátu, v ktorom mal poručiteľ svoj obvyklý pobyt v čase jeho smrti. Okrem toho si osoba môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie celého jej dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom. Pôsobnosť rozhodného práva je definovaná v článku 23 nariadenia č. 650/2012. Stačí v tomto ohľade poznamenať, že zvolená právna úprava podľa článkov 21 a 22 tohto nariadenia upravuje celé dedičstvo ( 11 ) vrátane prevodu majetku. ( 12 )

41.

Nariadenie č. 650/2012 neupravuje len uplatniteľné právne predpisy, ale aj súdnu právomoc a uznávanie, ako aj výkon rozhodnutí vydaných v jednom z členských štátov.

42.

Článok 62 a nasl. tohto nariadenia upravujú jednu z kľúčových inovácií ( 13 ) tohto nariadenia: európske osvedčenie o dedičstve.

43.

Článok 63 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 650/2012 v tomto ohľade spresňuje, že osvedčenie je určené na to, aby sa využívalo najmä na preukázanie jednej alebo viacerých skutočností, akými je postavenie a/alebo práva každého dediča alebo pridelenie konkrétneho majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, dedičom alebo prípadne odkazovníkom uvedeným v osvedčení.

B. O obsahu európskeho osvedčenia o dedičstve

1.

O článku 68 nariadenia č. 650/2012

47.

Článok 68 nariadenia č. 650/2012 upravuje zoznam informácií, ktoré musí obsahovať európske osvedčenie o dedičstve „ak sa to požaduje na účely, na ktoré sa osvedčenie vydáva“, ku ktorým patrí „dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča“ ( 17 ).

50.

Obsah tohto osvedčenia určuje teda účel (konkrétny), na ktorý sa európske osvedčenie o dedičstve vydáva a ktorý uviedol žiadateľ v súlade s článkom 65 ods. 3 písm. f) nariadenia č. 650/2012, ako aj uplatniteľné vnútroštátne predpisy. Z článku 63 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia vyplýva, že účelom uvedeného osvedčenia je najmä preukázať postavenie dediča. Samozrejme, ako vyplýva z článku 63 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, toto osvedčenie možno použiť aj na preukázanie iných skutočností, ako napríklad pridelenie konkrétneho majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, dedičovi/dedičom. Tieto informácie možno podľa môjho názoru zahrnúť do tohto osvedčenia v rozsahu, v akom je to potrebné pre riadne fungovanie európskeho osvedčenia o dedičstve, aby sa zabezpečil jeho plný účinok.

51.

Ako sa pokúsim preukázať v nasledujúcich úvahách, pre vykonanie zápisu nie je potrebné použiť informácie uvedené v článku 63 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 650/2012.

1) Univerzálna sukcesia

52.

Za týchto podmienok nie je potrebné zahrnúť inventár dedičstva do európskeho osvedčenia o dedičstve, keďže nenastáva situácia upravená v článku 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012 a označená pojmom „prípadne“, teda ak existuje zoznam konkrétneho majetku prevádzaného na určitého dediča.

56.

V takomto prípade sa totiž v uvedenom osvedčení uvádza, že dotknutá osoba je dedičom konkrétneho majetku poručiteľky. Ak však ide o univerzálneho dediča, nie je v predmetnom osvedčení potrebné označiť konkrétny majetok.

57.

V tejto súvislosti sa prikláňam k odmietnutiu predpokladu, v zmysle ktorého sa pojem „prípadne“ má chápať tak, že len odráža vôľu žiadateľa o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve. ( 19 ) Aj keď je žiadateľ povinný informovať orgán vydávajúci toto osvedčenie o účele, na ktorý sa použije, ( 20 ) prináleží tomuto orgánu, aby rozhodol, na základe poskytnutej informácie, či je alebo nie je potrebné presne označiť daný majetok.

58.

Z tohto dôvodu musí vydávajúci orgán preukázať istú mieru flexibility a prispôsobiť sa pre neho neobvyklej praxi, a to najmä vtedy, ak je povinný uplatniť cudzie právo. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

2) Iná, ako univerzálna sukcesia

62.

Ak situácia nepatrí do pôsobnosti vnútroštátneho dedičského práva, ktoré sa riadi zásadou univerzálnej sukcesie ( 21 ) a ak vyššie uvedené ciele možno dosiahnuť len označením časti dedičstva dotknutej osoby, je pravdepodobné, že sporný majetok musí byť presne identifikovaný.

63.

Stanovené povinnosti a požadované podmienky v tejto oblasti sa môžu líšiť v závislosti od členského štátu. Predovšetkým uplatniteľné dedičské právo v inom členskom štáte môže vyžadovať kompletný inventár dedičstva, s čím by sa spájala povinnosť zahrnúť takéto informácie do európskeho osvedčenia o dedičstve. Takáto situácia by zodpovedala situácii, na ktorú sa vzťahuje pojem „prípadne“ použitý v článku 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012.

66.

V takomto prípade je uvedená spolupráca citlivou záležitosťou, lebo z nej môžu vyplynúť aj iné právne problémy.

67.

Za predpokladu, že bude podaná takáto vyššie uvedená žiadosť, má identifikácia sporného majetku pre orgán vydávajúci európske osvedčenie o dedičstve aj naďalej dobrovoľnú povahu. Bolo by v takejto situácii možné uložiť orgánu vedúcemu register povinnosť zapísať tento majetok, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte? A ako sa má postupovať s ohľadom na článok 69 ods. 2 nariadenia č. 650/2012, ktorý upravuje domnienku, v zmysle ktorej sa osvedčenie považuje za doklad o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného vnútroštátneho dedičského práva alebo podľa akéhokoľvek iného práva uplatniteľného na osobitné skutočnosti? Platí takáto domnienka aj na vlastníctvo sporného majetku?

68.

Taktiež je potrebné osobitne poznamenať, že otázka vlastníctva určitého majetku patriaceho do masy dedičstva nepatrí do rámca postavenia dediča, ale postavenia vlastníka. ( 22 ) Právo uplatniteľné na dedičstvo, ktoré upravuje otázku prevodu vlastníctva, ako aj otázku, kto sa stáva vlastníkom majetku poručiteľa, sa musí odlíšiť od otázky, či bol konkrétny majetok vo vlastníctve poručiteľa.

71.

Na rozdiel od tvrdení niektorých účastníkov konania vo veci samej a názorov niektorých autorov v právnej teórii, ( 25 ) z tohto tlačiva nemožno vyvodiť nijaké poznatky.

72.

Informácie, na ktoré sa odvoláva tento bod 9, sa totiž musia poskytnúť len v tom prípade, ak sa má presne označiť dotknutý majetok. ( 26 ) Ako som však už uviedol, ( 27 ) o takýto prípad v prejednávanej veci nejde, keďže sa týka univerzálnej sukcesie.

73.

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že keďže (jediným) cieľom vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 je spresniť ustanovenia nariadenia č. 650/2012, nemožno v žiadnom prípade prekročiť rámec hmotnoprávnych ustanovení nariadenia č. 650/2012. Akýkoľvek iný prístup by spochybnil zásadu inštitucionálnej rovnováhy. Ako autor vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 je teda Komisia povinná rešpektovať vôľu normotvorcu. Inými slovami toto vykonávacie nariadenie nemôže v tlačive V vyžadovať, aby sa poskytli informácie, ktoré nie sú nevyhnutné z hľadiska cieľov európskeho osvedčenia o dedičstve. V opačnom prípade by sa ustanovenia nariadenia č. 650/2012 neoprávnene zbavili ich podstaty.

Článok 1 ods. 2 písm. l) nariadenia č. 650/2012, ktorého cieľom je vymedziť príslušné oblasti pôsobnosti lex successionis a lex registrii stanovuje, že z jeho pôsobnosti je vylúčený „zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane [právnych požiadaviek na takýto zápis] a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra“.

77.

Konanie vo veci, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku Kubicka ( 28 ) bolo jedinou príležitosťou pre Súdny dvor, aby vyložil článok 1 ods. 2 písm. l) nariadenia č. 650/2012. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že článok 1 ods. 2 písm. k) a l), ako aj článok 31 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby orgán členského štátu odmietol uznať vecné účinky „vindikačného“ odkazu, ktorý je stanovený v rozhodnom dedičskom práve, ktoré si poručiteľ zvolil na základe článku 22 ods. 1 tohto nariadenia, pokiaľ dôvodom tohto odmietnutia je to, že tento odkaz sa týka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v tom členskom štáte, ktorého právo nepozná inštitút odkazu s priamym vecnoprávnym účinkom k okamihu začatia dedičského konania.

78.

Tento rozsudok Kubicka viedol k tomu, že sporné nemecké právo vo veci samej sa neuplatnilo na prevod majetku. Neboli však dotknuté pravidlá platné pre kataster nehnuteľností. Vnútroštátne pozemkové právo členského štátu teda môže stanovovať doplňujúce procesné požiadavky, avšak len v rozsahu, v akom sa tieto doplňujúce požiadavky netýkajú postavenia, ktoré bolo potvrdené európskym osvedčením o dedičstve.

79.

Aj keď totiž konkrétny majetok nadobudnutý v rámci dedičstva nebol označený v európskom osvedčení o dedičstve, jeho nadobudnutie možno preukázať týmto osvedčením. V rámci tejto logiky sa zmena v katastri nehnuteľnosti nezakladá na označení tohto majetku v predmetnom osvedčení, ale na postavení dotknutej osoby ako dediča. ( 30 ) V tomto ohľade je to isté osvedčenie dôkazom o univerzálnej sukcesii, ku ktorej došlo podľa nemeckého práva a ktorá zahŕňa aj nehnuteľný majetok poručiteľa nachádzajúci sa v zahraničí. Prináleží katastrálnemu úradu, aby preskúmal, či dotknutý majetok patrí do dedičstva, a teda či bol vo vlastníctve poručiteľky. Orgán musí z informácií uvedených v európskom osvedčení o dedičstve vyvodiť všetky potrebné závery, konkrétne že osoba označená ako dedič poručiteľky je jej univerzálnym dedičom.

83.

Neexistuje preto nijaký legitímny dôvod, ktorý by litovským orgánom umožňoval, aby na účely zápisu požadovali doplňujúce údaje s cieľom určiť, či je dotknutá osoba dedičom sporného majetku. Ak by sa týmto orgánom uložila povinnosť obrátiť sa na nemecké orgány, aby presne identifikovali sporný nehnuteľný majetok, šlo by o neodôvodnené formálne požiadavky.

84.

Na záver treba uviesť, že kým nie je ohrozený potrebný účinok nariadenia č. 650/2012 a v prejednávanej veci, ani potrebný účinok európskeho osvedčenia o dedičstve zavedeného týmto nariadením, môžu členské štáty prijímať normy v oblasti pozemkového práva. Článok 1 ods. 2 písm. l) uvedeného nariadenia však nemôže viesť k narušeniu potrebného účinku európskeho osvedčenia o dedičstve, teda osvedčenia, ktoré, ako som už uviedol, predstavuje podľa článku 69 ods. 5 tohto nariadenia platný dokument pre zápis vlastníckeho práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do relevantného registra členského štátu.

87.

Komisia sa domnieva, že v prejednávanej veci prináleží nemeckému orgánu vydávajúcemu európske osvedčenie o dedičstve, aby kontaktoval litovské orgány s cieľom získať informácie o nehnuteľnom majetku v rámci preskúmavania žiadosti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve.

88.

Aj keď je zrejmé, že systém spolupráce zavedený článkom 66 ods. 5 nariadenia č. 650/2012 zohráva hlavnú úlohu pre riadne fungovanie posudzovania žiadosti a následne pre vydanie osvedčenia, nestotožňujem sa s názorom Komisie, a to z jednoduchého dôvodu, že spolupráca je nevyhnutná len vtedy, ak je potrebná.

89.

Ako bolo preukázané v rámci týchto návrhov, o takýto prípad nejde v prejednávanej veci, keď zapisujúci orgán disponuje všetkými potrebnými informáciami na to, aby vykonal zápis.

( 3 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) z 9. decembra 2014, ktorým sa stanovujú tlačivá uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve ( Ú. v. EÚ L 359, 2014, s. 30 ).

( 4 ) Štatút prijatý uznesením vlády Litovskej republiky č. 379 z 23. apríla 2014.

( 5 ) V tomto ohľade ide o výklad článku 68 nariadenia č. 650/2012.

( 6 ) Táto otázka sa týka výkladu článku 1 ods. 2 písm. l) a článku 69 ods. 5 nariadenia č. 650/2012.

( 7 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2017, Kubicka ( C‑218/16 , EU:C:2017:755 , bod 56 ).

( 8 ) Pozri v tomto zmysle BADLUS, C. in: GEBAUER, M., WIEDMANN, T.: Europäisches Zivilrecht , 3 e vyd., München: C.H. Beck, 2021, kapitola 44 Europäische Erbrechtsverordnung, článok 1, bod 4.

( 15 ) Pozri rozsudky z 21. júna 2018, Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 46 ), a zo 16. júla 2020, E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenia) ( C‑80/19 , EU:C:2020:569 , bod 70 ).

( 16 ) Pozri moje návrhy vo veci Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:89 , bod 90 ).

( 17 ) Pozri článok 68 písm. l) nariadenia č. 650/2012. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 18 ) Pozri článok 23 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 650/2012.

( 19 ) Pozri v tomto zmysle aj SEMELOVÁ, M.: Praktische Probleme mit dem (deutschen) Europäischen Nachlasszeugnis in der Tschechischen Republik. In: Zeitschrift für das Privatrecht der Europäischen Union (GPR) , 2018, č. 4, s. 200 – 203, osobitne s. 201.

( 20 ) Pozri článok 65 ods. 3 písm. f) nariadenia č. 650/2012.

( 27 ) Pozri bod 53 vyššie.

( 28 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2017 ( C‑218/16 , EU:C:2017:755 , výrok).

( 29 ) ( C‑218/16 , EU:C:2017:387 , bod 67 ).

( 30 ) Pozri tiež v tomto zmysle NORDMEIER, C. F.: Die Aufnahme einzelner Nachlassgegenstände in das Europäische Nachlasszeugnis – zum durch den Todesfall bedingten Rechtserwerb und zur Reichweite der Art. 68 lit. l und m EuErbVO. In: Praxis des Internationalen Privat‑ und Verfahrensrechts (IPrax) , 2019, s. 306 – 312, osobitne bod 311.

( 31 ) Pozri rozsudok z 12. októbra 2017, Kubicka ( C‑218/16 , EU:C:2017:755 , bod 54 ).

( 32 ) Pozri tiež v tomto zmysle MARGOŃSKI, M.: Europejskie poświadczenie spadkowe . Warszawa: Wolters Kluwer, 2022, s. 429.