C-356/21

proti

TP S.A.,

za účasti:

PTPA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78/ES – Článok 3 – Zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie – Samostatne zárobkovo činná osoba – Odmietnutie obnoviť zmluvu“

Pôsobnosť smernice 2000/78 je hlavnou otázkou, ktorú má Súdny dvor objasniť na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko).

4.

Ďalšia problematika, na ktorú návrh na začatie prejudiciálneho konania upriamuje pozornosť, sa týka vzťahu medzi zákazom diskriminácie a zmluvnou slobodou. Vnútroštátny súd spochybňuje súlad ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje zohľadniť sexuálnu orientáciu ako kritérium pri výbere toho, s kým uzavrieť zmluvu, so smernicou 2000/78.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

a)

o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;

…

5. Táto smernica nebude mať žiadny vplyv na opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné pre verejnú bezpečnosť, na udržanie verejného poriadku a predchádzanie trestnej činnosti, na ochranu zdravia a ochranu práv a slobôd iných.“

7.

Podľa článku 3 s názvom „Rozsah“:

…“

B.

Poľské právo

8.

Článok 2 ods. 1 Ustawy o wdrożeniu niektórych przepisów prawa Unii Europejskiej w zakresie równego traktowania (zákon o prebratí určitých predpisov Európskej únie o rovnosti zaobchádzania) z 3. decembra 2010 (Dz. U. z roku 2020, položka 2156 – konsolidované znenie) (ďalej len „zákon o rovnosti zaobchádzania“) stanovuje, že „zákon sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ako aj na organizačné jednotky, ktoré nie sú právnickými osobami, ale zákon im priznáva právnu subjektivitu“.

9.

…

(2)

podmienky začatia a vykonávania hospodárskej alebo pracovnej činnosti, najmä v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo prácou vykonávanou podľa občianskoprávnej zmluvy.

…“

12.

Článok 13 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania znie:

Práce vykonávané na základe týchto zmlúv zo strany J. K. zahŕňali prípravu materiálov typu video‑montáže, materiály do správ alebo fejtónov, ktoré boli následne používané vo vlastných propagačných materiáloch stanice. Vykonával činnosti v rámci vnútornej organizačnej jednotky – Redakcja Oprawy i Promocji Programu 1 (Redakcia rámcového vysielania a reklamy Programu 1), ktorej vedúcim bol W. S. V rámci uzatváraných zmlúv o dielo vykonával J. K. plnenie pracovných úloh v týždňových intervaloch, počas ktorých pripravoval programový materiál pre vlastnú reklamu stanice. Jeho priamy nadriadený, W. S., zadal pracovné úlohy J. K. a druhej novinárke vykonávajúcej rovnaké činnosti tak, aby každý z nich mesačne mal dve týždenné služby.

15.

Od augusta 2017 sa v rámci vnútorných štruktúr TP plánovala reorganizácia, ktorá mala okrem iného spočívať vo vytvorení novej organizačnej jednotky Agencja Kreacji Oprawy i Reklamy (Agentúra pre tvorbu vysielania a reklamy). Realizáciou reorganizácie a overovania spolupracovníkov, ktorí mali prejsť do novej agentúry, boli poverení dvaja noví zamestnanci.

16.

Na prelome októbra a novembra 2017 sa konalo stretnutie, na ktorom bol prítomný jeden z nových zamestnancov poverených reorganizáciou a na ktorom bolo J. K. oznámené, že úspešne prešiel preverením spolupracovníkov uskutočneným v súvislosti s reorganizáciou.

17.

O dva dni neskôr, 6. decembra 2017, dostal J. K. od spoločnosti TP informáciu o odvolaní zo služby, ktorá mala začať 7. decembra 2017.

21.

Dňa 20. decembra 2017 bol J. K. informovaný o tom, že rovnako nemá nastúpiť do služby, ktorej začiatok bol naplánovaný na 21. decembra 2017. V priebehu decembra 2017 teda nevykonával žiadnu službu, ktorá bola zmluvne dohodnutá, ani mu nebolo, ako bolo vysvetlené na pojednávaní, za tieto služby v zmysle zmluvy zaplatené.

22.

V konečnom dôsledku k uzavretiu novej zmluvy (na január 2018) medzi J. K. a spoločnosťou TP nedošlo. Rozhodnutie o ukončení spolupráce s J. K. bolo podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania urobené osobami zodpovednými za vykonanie reorganizácie.

23.

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že nie je jasné, do akej miery sa na samostatne zárobkovo činné osoby vzťahuje ochrana podľa smernice 2000/78. Má tiež pochybnosti, či je článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, ktorý tento súd považuje za uplatniteľný na okolnosti veci, zlučiteľný s uvedenou smernicou.

27.

Za týchto okolností Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 3 ods. 1 písm. a) a c) [smernice 2000/78] vykladať v tom zmysle, že umožňuje vylúčiť z pôsobnosti [smernice 2000/78] – a v dôsledku toho vylúčiť aj uplatnenie sankcií zavedených do vnútroštátneho práva na základe článku 17 [predmetnej smernice] – slobodu výberu zmluvnej strany, pokiaľ daný výber nie je založený na pohlaví, rase, etnickom pôvode alebo národnosti, v prípade, keď by prejavom diskriminácie malo byť odmietnutie uzavretia občianskoprávnej zmluvy, na základe ktorej by mala byť poskytovaná práca fyzickou osobou vykonávajúcou prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak by uvedené odmietnutie bolo založené na sexuálnej orientácii potenciálnej zmluvnej strany?“

28.

Písomné pripomienky v tomto konaní boli doručené J. K. belgickou, holandskou, poľskou a portugalskou vládou, ako aj Európskou komisiou. Pojednávanie sa konalo 31. mája 2022 a svoje tvrdenia na ňom prezentovali J. K., poľská vláda a Komisia.

Na mieste je teda otázka, či odmietnutie uzavretia zmluvy z dôvodu sexuálnej orientácie potenciálnej zmluvnej strany patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, a presnejšie, či je takáto zmluva podmienkou „prístupu k… samostatnej zárobkovej činnosti“, ako je ustanovené v článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice.

32.

Vzhľadom na osobitosti situácie v prejednávanej veci môže byť relevantným ustanovením aj článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78.

33.

Budem teda postupovať nasledovne. Najprv zanalyzujem, či sa článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 vzťahuje na situácie, ako je situácia v prejednávanej veci (A). V tejto súvislosti vysvetlím, ako treba chápať pojem samostatná zárobková činnosť, ktorý sa používa v tomto ustanovení, a ako ho, ak vôbec, treba oddeliť od pojmu poskytovanie tovarov a služieb. Následne budem tvrdiť, že uzavretie individuálnej zmluvy spadá pod pojem „podmienk[y] prístupu k… samostatnej zárobkovej činnosti“ uvedený v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78. V nasledujúcej časti pod písmenom (B) stručne posúdim, či sa na túto situáciu vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. c), keďže sa na toto ustanovenie odvolával aj vnútroštátny súd vo svojej otázke. Po zistení, že sa uplatňujú obe ustanovenia, budem analyzovať, či pojem zmluvná sloboda, ako ho preberá článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, by mohol umožniť vylúčenie uplatňovania smernice 2000/78 (C), a ak nie, aké sú dôsledky pre článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania a aké sú povinnosti vnútroštátneho súdu podľa práva Únie (D).

A.

Po prvé, ako uviedol vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pojem „samostatná zárobková činnosť“ použitý v smernici 2000/78 ešte Súdny dvor neobjasnil. Vzhľadom na to, že táto smernica neodkazuje na zákony členských štátov, tento pojem by sa mal vykladať ako autonómny pojem práva Únie, ktorého význam a rozsah závisí skutočne na objasnení zo strany Súdneho dvora. ( 3 ) Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania teda ponúka Súdnemu dvoru takúto možnosť.

37.

Po druhé poľská vláda tvrdí, že aj keby J. K. bol samostatne zárobkovo činnou osobou, uzavretie zmluvy s takouto osobou nepredstavuje podmienku pre prístup k samostatnej zárobkovej činnosti.

38.

Najprv vysvetlím, že podľa môjho názoru „samostatná zárobková činnosť“ v zmysle smernice 2000/78 zahŕňa poskytovanie tovarov a služieb, ak pozostávajú z osobnej práce, ktorú ich poskytovateľ investoval do takýchto tovarov alebo služieb. Potom vysvetlím, že pre samostatne zárobkovo činnú osobu je podmienkou prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti uzatvorenie zmluvy s osobou, pre ktorú má vykonávať osobnú prácu. Obe vysvetlenia spolu vedú k záveru, že článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 sa vzťahuje na situáciu, o akú ide vo veci samej.

1. Pojem samostatná zárobková činnosť uvedený v smernici 2000/78

42.

Vzťahuje sa v takom prípade na týchto poskytovateľov pojem „samostatná zárobková činnosť“, ako je uvedený v smernici 2000/78?

43.

Skôr, ako budem pokračovať, vysvetlím, prečo vôbec vzniká otázka potreby rozlišovania medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a poskytovaním tovarov a služieb v rámci smernice 2000/78.

44.

Táto smernica je jednou zo smerníc prijatých na základe súčasného článku 19 ZFEÚ, ( 6 ) ktorý poskytol Európskej únii právomoc bojovať proti diskriminácii. Smernica 2000/78 zakazuje diskrimináciu z viacerých dôvodov, vrátane sexuálnej orientácie. ( 7 ) Táto smernica však nemôže, ( 8 ) a ani tak nerobí, bojovať proti diskriminácii z týchto zakázaných dôvodov vo všeobecnosti. Normotvorca Únie obmedzil „bojisko“ tejto smernice na oblasť „zamestnania a povolania“ ( 9 ).

48.

Podľa môjho názoru odpoveď na otázku, či osoba, ktorá ponúka svoju prácu poskytovaním tovaru a služieb, je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, závisí od výkladu toho, čo sa myslí pod pojmom „zamestnanie a povolanie“, keďže tento pojem opisuje rozsah pôsobnosti smernice 2000/78. Ak sa na poskytovanie tovaru a služieb, ktoré sú výsledkom osobnej práce na základe samostatnej zárobkovej činnosti, vzťahuje tento pojem, použitie pojmu „dodanie tovarov a služieb“ v legislatívnom návrhu (bez úmyslu prejudikovať jeho výklad) nevylučuje uplatnenie smernice 2000/78 na takúto samostatnú zárobkovú činnosť.

49.

Čo sa teda rozumie (a čo nie) pod pojmom „zamestnanie a povolanie“?

a) „Zamestnanie a povolanie“

50.

Tieto dve odôvodnenia ( 16 ) indikujú, že cieľom smernice 2000/78 je ochrana všetkých osôb, ktoré sa zúčastňujú na živote spoločnosti poskytovaním svojej práce.

54.

Judikatúra takýto výklad potvrdila. V návrhoch vo veci HK uviedol generálny advokát Richard de la Tour že „účelom tejto smernice je z dôvodu sociálneho a verejného záujmu odstrániť všetky prekážky založené na diskriminačných dôvodoch pri prístupe k existenčným prostriedkom a schopnosti prispievať do spoločnosti prostredníctvom práce, bez ohľadu na právnu formu, na základe ktorej je táto práca vykonávaná“ ( 17 ). Tento názor potvrdil Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku vo veci HK ( 18 ).

55.

Plne súhlasím. Účel smernice 2000/78 možno vykladať tak, že jej cieľom je zakázať diskrimináciu založenú okrem iného na sexuálnej orientácii v pracovnom živote osoby. ( 19 ) Zastrešením oblasti „zamestnania a povolania“ je jej cieľom umožniť občanom realizovať svoj potenciál a zarábať si na živobytie poskytovaním práce.

56.

Smernica 2000/78 teda pri ochrane pracujúcich nie je zameraná len na „pracovníkov“ v zmysle práva voľného pohybu alebo sekundárneho práva prijatého na základe článku 153 ZFEÚ. ( 23 ) Aj keď smernica 2000/78 presahuje rámec „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ZFEÚ, na tých druhých sa samozrejme vzťahuje tiež. ( 24 )

60.

21. storočie si vyžaduje širšie vnímanie osoby, ktorá pracuje. ( 25 ) V súčasnosti je osoba, ktorá pracuje, niekto, kto investuje svoj čas, vedomosti, zručnosti, energiu a často aj nadšenie, aby poskytol službu alebo vytvoril produkt pre niekoho iného, a nie pre seba, za čo je tejto osobe (v zásade) prisľúbená odmena.

61.

Smernica 2000/78 má za cieľ umožniť prístup k akejkoľvek práci bez diskriminácie, ktorá sa vykonáva ako spôsob obživy, a to vo všetkých rôznych formách, v ktorých môže byť práca ponúkaná. Pri takomto chápaní účelu smernice 2000/78 nie je opodstatnené, ako vysvetlím v nasledujúcom bode, vylúčiť z jej pôsobnosti samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní tovaru alebo služieb vykonávanú v akejkoľvek zákonne upravenej forme.

b) Rozmanitosť práce a prečo poskytovanie tovarov alebo služieb nemožno vylúčiť zo smernice 2000/78

65.

Existujú teda rôzne spôsoby, akými môže osoba vykonávať tú istú prácu. To tiež znamená, že tá istá práca môže byť vykonávaná na základe rôznych právnych rámcov. Právny rámec, ktorý sa vzťahuje na konkrétny typ práce, ktorá je k dispozícii, sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť.

66.

Tieto odlišné právne rámce by preto nemali byť relevantné na uplatnenie smernice 2000/78. Na účel jej uplatnenia je dôležité, aby osoba vykonávala prácu osobne , bez ohľadu na právnu formu, na základe ktorej je práca vykonávaná.

67.

Myšlienka „práce vykonávanej osobne“ sa vyvinula v oblasti pracovného práva ako reakcia na fragmentáciu práce, v dôsledku ktorej sa mnohí jednotlivci ocitli mimo ochrany pracovného práva, pretože nepatrili pod konvenčné chápanie zamestnanca. ( 32 ) Práca vykonávaná osobne bola teda navrhnutá ako kritérium na určenie toho, ktorí pracovníci sú a ktorí nie sú požívateľmi práv zakotvených právnymi predpismi v oblasti pracovného práva.

71.

Pracovné právo (s článkom 153 ZFEÚ ako právnym základom v EÚ) má za cieľ chrániť pracovníka pred osobou, ktorej poskytuje tovar alebo služby za predpokladu, že je v takomto pracovnom vzťahu v podriadenom, a teda slabšom postavení.

72.

Smernica 2000/78, prijatá na právnom základe súčasného článku 19 ZFEÚ, má iný cieľ. ( 35 ) Je to nástroj na vytváranie rovnakých príležitostí na prácu pre každého. Táto rovnosť príležitostí si vyžaduje, aby prístup osoby k práci nebol obmedzený okrem iného jej sexuálnou orientáciou. Vykonávanie smernice 2000/78 by preto malo viesť k tomu, že každá osoba alebo spoločnosť, ktorá sa snaží získať prácu, sa stane „slepou“ voči charakteristikám potenciálneho poskytovateľa práce, v súvislosti s ktorým je zakázané postupovať diskriminačne, vrátane jeho sexuálnej orientácie.

73.

Preto poskytovanie tovaru a služieb ako formu práce vykonávanej osobne nie je možné z pôsobnosti smernice 2000/78 vylúčiť.

77.

Napríklad v niektorých členských štátoch môžu byť zakázané po sebe nasledujúce individuálne zmluvy na poskytovanie služieb s tou istou spoločnosťou. Môže to byť dokonca dôsledok vykonávania pracovných právnych predpisov Únie, ktorých cieľom je zaručiť pracovníkom bezpečnejšie pracovné zmluvy na dobu neurčitú. ( 36 ) Naša odborníčka na IT si však nepraje byť zamestnaná. Motiváciu zamestnávať ju nemá ani firma, pre ktorú pracuje na základe po sebe nasledujúcich jednoročných zmlúv o poskytovaní služieb, no na druhej strane s ňou má záujem naďalej spolupracovať. V takejto situácii sa naša odborníčka na IT môže rozhodnúť založiť si vlastnú spoločnosť. Mohla by tak naďalej ponúkať svoju prácu tej istej spoločnosti prostredníctvom svojej vlastnej spoločnosti bez toho, aby sa na ňu vzťahovali právne predpisy zakazujúce po sebe nasledujúce časovo obmedzené zmluvy o poskytovaní služieb.

78.

Vo všetkých situáciách opísaných vyššie vykonávala odborníčka na IT rovnaký typ práce a spoločnosti alebo jednotlivci, s ktorými uzavrela zmluvy, uspokojovali rovnakú potrebu zaobstarať vykonanie práce.

79.

Existujú však argumenty, že zmluva uzavretá s ňou ako s osobou je skutočne formou samostatnej zárobkovej činnosti, zatiaľ čo zmluva uzavretá s jej spoločnosťou nie je, pretože ide o poskytovanie tovaru alebo služieb. V prvom prípade si potenciálny „zamestnávateľ“ kúpi jej „prácu“ a v druhom prípade jej „tovar“ alebo „služby“.

83.

Z pohľadu uplatňovania antidiskriminačného práva nie je rozdiel, či osoba vykonávajúca prácu je zároveň podnikom, a teda je vo vzťahu k potenciálnemu „zamestnávateľovi“ v horizontálnom, a nie v podriadenom postavení. ( 38 ) Napokon, v určitých právnych systémoch, aspoň v niektorých povolaniach, sa samostatne zárobkovo činné osoby musia zaregistrovať ako podnikatelia, alebo sú aspoň zvyčajne takto organizované.

84.

Jedným z takýchto príkladov je prípad obchodných zástupcov. Vzťahy medzi obchodnými zástupcami a zastúpenými subjektmi sú podnikateľské. Vo väčšine prípadov sú však obchodní zástupcovia samostatne zárobkovo činné fyzické osoby, ktoré sú zároveň jedinými vlastníkmi podnikov alebo malých a stredných podnikov (MSP). ( 39 ) Mohol by potenciálny zastúpený subjekt odmietnuť uzavrieť zmluvu s obchodným zástupcom len preto, že má určitú sexuálnu orientáciu? Nebolo by takéto odmietnutie pokryté smernicou 2000/78?

85.

Napokon, ak by osobné poskytovanie tovaru a služieb bolo vyňaté z pôsobnosti smernice 2000/78, umožnilo by to spoločnostiam alebo jednotlivcom, ktorí požadujú vykonanie určitej práce, obísť zákaz diskriminácie tým, že sa rozhodnú „kúpiť“ tovar alebo služby namiesto toho, aby zamestnali poskytovateľa služieb. To by, ako tvrdí J. K. a Komisia, bolo v rozpore so zamýšľaným účinkom tejto smernice.

Pojem „samostatná zárobková činnosť“, ako sa používa v smernici 2000/78, zahŕňa poskytovanie tovaru a služieb, keď poskytovateľ vykonáva prácu osobne. V takejto situácii potenciálny príjemca tovaru alebo služby nemôže odmietnuť podpísanie zmluvy na základe sexuálnej orientácie poskytovateľa.

2. Je uzavretie individuálnej zmluvy „podmienkou prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78?

89.

Poľská vláda tvrdí, že odmietnutie uzavretia individuálnej zmluvy o poskytovaní služieb nespadá pod pojem „podmienka prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78. Podľa jej názoru sa „podmienka prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti“ týka len všeobecných podmienok na výkon určitých povolaní. Toto pravidlo sa, ako poľská vláda vysvetlila na pojednávaní, vzťahuje len na regulované povolania. V tejto veci žiadne verejné pravidlo nebráni J. K. ponúkať svoje služby ako redaktor. Neexistuje teda žiadna prekážka, pokiaľ ide o jeho prístup k tomuto povolaniu. Individuálne rozhodnutie potenciálneho príjemcu služby preto nie je „podmienka prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti“. Na takéto rozhodnutie sa namiesto toho vzťahuje sloboda osoby vybrať si, s kým podpíše zmluvu.

90.

J. K., belgická, holandská, portugalská vláda a Európska komisia sa domnievajú, že článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 sa vzťahuje na odmietnutie uzavrieť zmluvu so samostatne zárobkovo činnou osobou na základe sexuálnej orientácie.

94.

Ak je teda odmietnutie uzavretia pracovnej zmluvy s osobou z dôvodu jej sexuálnej orientácie v situácii bežného zamestnania zakázané článkom 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78, potom aj odmietnutie uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služieb alebo obdobnej zmluvy so samostatne zárobkovo činnou osobou z dôvodu jej sexuálnej orientácie musí byť zakázané týmto ustanovením, ktoré sa týka zamestnania aj samostatnej zárobkovej činnosti.

95.

Nakoniec by som sa rada venovala doplňujúcej otázke, ktorá bola prediskutovaná na pojednávaní. Uplatnil by sa článok 3 ods. 1 písm. a) smernice 2000/78 aj v hypotetickej situácii, v ktorej by samostatne zárobkovo činná osoba, akou je J. K., nemala dlhodobý predchádzajúci pracovný vzťah, ale uchádzala by sa o prácu prvýkrát a uzavretie zmluvy by bolo odmietnuté z dôvodu jej sexuálnej orientácie? Inými slovami, mení niečo kontinuita práce?

96.

J. K. a Komisia sa domnievali, že uchádzanie sa o prácu po prvýkrát by nič nezmenilo. Poľská vláda trvala na svojom predchádzajúcom stanovisku, že jednotlivé rozhodnutia tohto druhu nespadajú pod pojem „podmienky prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti“.

Uplatniteľnosť článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78

99.

Za konkrétnych okolností prejednávanej veci odmietnutie uzavretia zmluvy J. K. nielenže bráni v prístupe k novej práci, ale aj ukončuje jeho sedemročnú spoluprácu so spoločnosťou TP výlučne na základe jeho sexuálnej orientácie. Podľa môjho názoru je preto článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 uplatniteľný aj v tomto prípade.

100.

Poľská vláda tvrdila, že článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 sa nemôže uplatniť, pretože po prvé samostatná zárobková činnosť nie je v tomto ustanovení výslovne uvedená, a po druhé samostatne zárobkovo činné osoby v žiadnom prípade nemôžu byť „prepustené“.

101.

C.

Je možné odvolávať sa na zmluvnú slobodu na účel ospravedlnenia diskriminácie na základe sexuálnej orientácie?

104.

Ďalšou otázkou, ktorá implicitne vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je, či je možné sa odvolávať na zmluvnú slobodu, chápanú ako právo slobodne si vybrať zmluvnú stranu, ako je ustanovené v článku 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, zo strany spoločnosti TP na účel odôvodnenia vylúčenia uplatnenia smernice 2000/78.

105.

Smernica 2000/78 vo svojom článku 2 ods. 5 stanovuje, že vnútroštátne opatrenia môžu výnimočne vylúčiť uplatnenie tejto smernice, ak sú okrem iného nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Súdny dvor vysvetlil, že toto ustanovenie zavádzajúce výnimku zo zásady zákazu diskriminácie sa musí vykladať doslovne. ( 44 )

109.

Na začiatku a predtým, ako sa pustím do akejkoľvek formy preskúmania proporcionality, musím načrtnúť problém, ktorý mám, keď sa snažím premýšľať o tejto otázke z hľadiska vyváženosti. Môže byť totiž povolenie diskriminovať na základe niektorého zo zakázaných dôvodov vôbec súčasťou zmluvnej slobody v spoločnosti, ktorá je založená na hodnote rovnosti? ( 45 )

110.

Ak je však možné pripustiť, že zmluvná sloboda je obmedzená zákazom diskriminácie na základe dôvodov uvedených v smernici 2000/78, konvenčná analýza proporcionality vedie k záveru, že povolenie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie nie je nevyhnutné na ochranu zmluvnej slobody v demokratickej spoločnosti.

111.

Zhrnutím na záver, že článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania nie je v demokratickej spoločnosti na ochranu zmluvnej slobody nevyhnutný, je poukázať na to, že toto ustanovenie už zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu pri výbere druhej zmluvnej strany. To samo osebe dokazuje, že poľský zákonodarca nepovažuje slobodu diskriminácie za potrebnú na zaručenie zmluvnej slobody v demokratickej spoločnosti.

115.

Po druhé cieľom smernice 2000/78 je dosiahnuť, aby sa rovnosť v oblasti „zamestnania a povolania“ stala skutočnosťou vo všetkých členských štátoch Únie. Táto smernica tiež prispieva k dosiahnutiu ďalších cieľov stanovených v Zmluvách. Podľa jej odôvodnenia 11 „diskriminácia z dôvodov náboženského presvedčenia alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie môže sťažiť dosiahnutie… vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, zvýšenie životnej úrovne a kvality života, ekonomickú a sociálnu súdržnosť a solidaritu a slobodný pohyb osôb“. Smernica 2000/78 preto obmedzuje zmluvnú slobodu s cieľom dosiahnuť rovnosť a iné dôležité ciele Únie, ktoré sú legitímnymi cieľmi.

116.

Po tretie táto smernica iba obmedzuje slobodu výberu dodávateľov tým, že vylučuje možnosť, aby sa takýto výber zakladal na niektorom z vymenovaných dôvodov. Zamestnávateľom ani iným na podobnej pozícii to nebráni vo výbere najvhodnejšej osoby na danú prácu. V tejto súvislosti odôvodnenie 17 smernice 2000/78 vysvetľuje, že táto smernica „nevyžaduje nábor, postup v zamestnaní, zachovanie pracovného pomeru alebo odbornú prípravu jednotlivca, ktorý nie je príslušný [kvalifikovaný – neoficiálny preklad ], schopný alebo k dispozícii, aby vykonával podstatné funkcie dotknutého pracovného zaradenia…“. To je podľa môjho názoru podstata zmluvnej slobody.

117.

Rozhodnutie neprijať alebo prepustiť môže byť založené na rôznych dôvodoch, ktoré sú relevantné pre danú prácu. ( 48 ) Preto zákaz diskriminácie na základe vymenovaných dôvodov pri výbere toho, s kým uzavrieť zmluvu, nemá vplyv na podstatu zmluvnej slobody.

121.

Vzhľadom na to, že zmluvná sloboda, ktorú má chrániť článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, nie je neprimerane obmedzená smernicou 2000/78, nie je možné toto ustanovenie vykladať ako nevyhnutné na ochranu slobody výberu zmluvnej strany v demokratickej spoločnosti.

Predbežný záver

122.

Vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 5 ods. 3 poľského zákona o rovnosti zaobchádzania, nie je nevyhnutné na ochranu slobody výberu zmluvnej strany v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie teda nemôže odôvodniť vylúčenie uplatňovania smernice 2000/78 na základe jej článku 2 ods. 5.

D.

To znamená, že vnútroštátny súd čelí dvom protichodným ustanoveniam uplatniteľným na prejednávanú vec: prvé ustanovené v smernici 2000/78 zakazuje spoločnosti TP odmietnuť uzavrieť zmluvu s J. K., lebo je homosexuál; druhé, obsiahnuté v poľskom zákone o rovnosti zaobchádzania, umožňuje spoločnosti TP odmietnuť uzavretie zmluvy s J. K. z dôvodu, že je homosexuál.

126.

Právo Únie má pravidlo, ktoré sa uplatňuje v prípade konfliktu medzi dvoma pravidlami, ak sa obe vzťahujú na rovnaké skutkové okolnosti: vnútroštátny súd musí pri rozhodovaní uplatniť pravidlo Únie a nie pravidlo vnútroštátneho práva. ( 51 ) Prednosť práva Únie tak rieši takýto konflikt pravidiel v prospech pravidla Únie.

127.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že prednosť funguje ako kolízne pravidlo a vyžaduje si neuplatnenie vnútroštátneho pravidla, ktoré je v rozpore, ak má pravidlo Únie priamy účinok. ( 52 )

128.

Predbežný záver

131.

Článok 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2000/78 je uplatniteľný na prejednávanú vec a má priamy účinok. J. K. sa preto môže na vnútroštátnom súde odvolávať na zákaz uložený spoločnosti TP odmietnuť podpísať zmluvu s ním ako so samostatne zárobkovo činnou osobou z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Vnútroštátny súd je preto povinný neuplatniť vnútroštátne ustanovenie, ktoré je s predmetným ustanovením v rozpore.

V. Návrh

132.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázku, ktorú položil Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko), takto:

( 4 ) COUNTOURIS, N., DE STEFANO, V.: New trade union strategies for new forms of employment . Brusel: ETUC, 2019 s 34.

( 5 ) COUNTOURIS, DE STEFANO (tamže) tiež poznamenávajú, že: „ak niekto nie je podriadeným zamestnancom, ak jeho práca nepodlieha kontrole alebo sa nevykonáva pod vedením zamestnávateľa, ak nie je začlenený do podniku alebo nie je zdrojom žiadneho konkrétneho podnikateľského rizika, väčšina právnych systémov bude jednoducho predpokladať, že osoba je samostatne zárobkovo činná“.

( 6 ) Tento právny základ bol zavedený do Zmlúv Amsterdamskou zmluvou a v čase prijatia smernice 2000/78 bol článkom 13 ZES.

( 7 ) Ako je uvedené v článku 1 smernice 2000/78, táto smernica zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

( 8 ) Článok 19 ZFEÚ oprávňuje Úniu bojovať proti diskriminácii iba v medziach právomocí, ktoré jej priznávajú Zmluvy.

( 9 ) Pozri názov smernice 2000/78 a jej článok 1

( 16 ) Pozri tiež dôvodovú správu k návrhu smernice Rady, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Časť tejto dôvodovej správy, ktorá opisovala to, čo sa neskôr stalo článkom 3 smernice 2000/78, konkrétne uvádza, že „rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu alebo samostatným zárobkovým činnostiam… zahŕňa odstránenie akejkoľvek diskriminácie vyplývajúcej z akéhokoľvek ustanovenia, ktoré bráni prístupu jednotlivcov ku všetkým formám zamestnania a povolania “. Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 17 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Richard de la Tour vo veci HK/Danmark a HK/Privat ( C‑587/20 , EU:C:2022:29 , bod 37 ).

( 18 ) Rozsudok z 2. júna 2022, HK/Danmark a HK/Privat ( C‑587/20 , EU:C:2022:419 , bod 34 ).

( 19 ) Pozri v tejto súvislosti švédsku jazykovú verziu smernice 2000/78, ktorá používa pojem „pracovný život“ („arbetslivet“) v článku 1 tejto smernice na pokrytie anglického pojmu „employment and occupation“ alebo francúzskeho znenia „emploi et travail“.

( 20 ) Dôležitosť práce pre sebarealizáciu jednotlivca bola zdôraznená aj v judikatúre. V návrhoch vo veci Coleman ( C‑303/06 , EU:C:2008:61 , bod 11 ), generálny advokát Poiares Maduro konštatoval, že „prístup k zamestnaniu a možnosť odborného rastu majú pre každého jednotlivca zásadný význam, nielen ako spôsob získania obživy, ale aj ako dôležitý spôsob sebarealizácie a realizácie vlastného potenciálu“. Tú istú citáciu zopakovala ako dôležitú pre pochopenie pôsobnosti smernice 2000/78 generálna advokátka Sharpston v návrhoch vo veci Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI ( C‑507/18 , EU:C:2019:922 , bod 44 ).

( 25 ) V tomto smere pozri SUPIOT, A.: Homo faber: continuités et ruptures. In: SUPIOT, A. (ed.): Le travail au XXI e siècle , Livre du centenaire de l’OIT . Paríž: Éditions de l’Atelier, 2019, s. 15 – 41.

( 26 ) V tomto smere pozri SUPIOT, A.: Homo faber: continuités et ruptures. In: SUPIOT, A. (ed.): Le travail au XXI e siècle , Livre du centenaire de l’OIT . Paríž: Éditions de l’Atelier, 2019, s. 15 – 41, na s. 17; DUJARIER, M.‑A.: Troubles dans le travail , Sociologie d’une catégorie de pensée . Paríž: Puf, 2021, s. 365 – 366.

( 27 ) Takto bol „štandardný pracovný pomer“ opísaný v štúdii MOP o neštandardných formách práce. Pozri Non‑standard employment around the world: Understanding challenges, shaping prospects . Ženeva: MOP, 2016, s. 7. Pozri tiež mapu na strane 52 tejto štúdie.

( 28 ) Tamže.

( 29 ) DEAKIN, S., WILKINSON, F.: The Law of the Labour Market . Oxford: OUP, 2005, s. 311 – 313.

( 30 ) FUDGE, J.: Blurring Legal Boundaries: Regulating for Decent Work. In: FUDGE, J., MCCRYSTAL, S., SANKARAN, K.: Challenging the legal boundaries of work regulation . Oxford: Hart, 2012, s. 1 – 26; DE STEFANO, V., ALOISI, A.: European Legal framework for digital labour platforms . Luxemburg: Európska komisia, 2018.

( 35 ) V rozsudku z 2. júna 2022, HK/Danmark a HK/Privat ( C‑587/20 , EU:C:2022:419 , bod 34 ), Súdny dvor uviedol, že: „ako uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, smernica 2000/78 teda nie je aktom sekundárneho práva Únie, ako sú akty založené najmä na článku 153 ods. 2 ZFEÚ, ktorých cieľom je len ochrana pracovníkov ako najslabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu…“.

( 36 ) Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú z 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

( 37 ) Pozri bod 54 vyššie a v ňom citovanú judikatúru.

( 38 ) To neznamená, že v iných oblastiach práva Únie, ako je napríklad právo hospodárskej súťaže, táto skutočnosť nehrá žiadnu úlohu. V tejto súvislosti pozri rozsudok zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten Informatie en Media ( C‑413/13 , EU:C:2014:2411 ).

( 39 ) Pozri v tejto súvislosti pracovný dokument útvarov Komisie, hodnotenie smernice 86/653 (hodnotenie REFIT), SWD(2015) 146 final, 16. júl 2015.

( 40 ) Bod 39.

( 45 ) V nedávnych rozsudkoch Súdneho dvora zasadnutie v pléne vysvetlilo, že hodnoty vymenované v článku 2 ZEÚ, vrátane rovnosti, sú neoddeliteľnou súčasťou samotnej identity Európskej únie (rozsudky zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada, C‑156/21 , EU:C:2022:97 , bod 232 , a zo 16. februára 2022, Poľsko/Parlament a Rada, C‑157/21 , EU:C:2022:98 , bod 264 ). Samotným účelom smernice 2000/78 je pretaviť hodnotu rovnosti na skutočnosť zavedením zákazu diskriminácie, ako je vyjadrený v článku 21 Charty. Už od rozsudku z 8. apríla 1976, Defrenne ( 43/75 , EU:C:1976:56 ), rovnosť predstavuje sociálny model, ktorý sa Európska únia snaží dosiahnuť. McCrudden napríklad vysvetľuje, že keď sa rovnosť chápe ako koncept ochrany práv, zásada rovnakého zaobchádzania má mimoriadny význam pri preukázaní toho, že ciele Európskej únie presahujú ekonomické ciele a rozširujú sa na ochranu európskeho sociálneho modelu. Pozri McCRUDDEN, C.: The New Concept of Equality. In: ERA , 2003, s. 18. Pozri tiež WADDINGTON, L.: Testing the Limits of the EC Treaty Article on Non‑discrimination. In: Industrial Law Journal , 1999, s. 133 – 151, na s. 134, ktorý vychádzal z toho, že zahrnutie článku 13 ES do Zmluvy nebolo primárne vyvolané snahou bojovať proti diskriminácii z ekonomických dôvodov, ale skôr priblížiť Európu „bližšie k občanom“.

( 46 ) Súdny dvor vykonal podobné vyvažovanie medzi právom na nediskrimináciu, ako je stanovené v smernici 2000/78, a slobodou prejavu, ako je chránená článkom 11 Charty, v rozsudku vo veci LGBTI, body 47 až 57. Súdny dvor vyvažoval právo na nediskrimináciu, ako je ustanovené v smernici 2000/78, so slobodou združovania, ako je chránená v článku 12 Charty, v rozsudku z 2. júna 2022, HK/Danmark a HK/Privat ( C‑587/20 , EU:C:2022:419 , body 41 až 47 ).

( 51 ) Rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal ( 106/77 , EU:C:1978:49 , body 21 až 23 ), a z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu) ( C‑430/21 , EU:C:2022:99 , body 62 a 63 ).

( 52 ) Rozsudok z 24. júna 2019, Popławski ( C‑573/17 , EU:C:2019:530 , body 60 až 64 a 68 ).

( 53 ) Rozsudky z 5. apríla 1979, Ratti ( 148/78 , EU:C:1979:110 , body 20 až 23 ), a zo 7. augusta 2018, Smith ( C‑122/17 , EU:C:2018:631 , bod 45 ).

( 54 ) Jej vlastníkom je Štátna pokladnica. Stojí za zmienku, že TP, žalovaná v konaní na vnútroštátnom súde, nepredložila písomné pripomienky ani sa nezúčastnila na pojednávaní na Súdnom dvore.

( 55 ) Rozsudky z 26. februára 1986, Marshall ( 152/84 , EU:C:1986:84 , body 46 až 49 ), a z 10. októbra 2017, Farrell ( C‑413/15 , EU:C:2017:745 , body 32 až 35 ).

( ) Rozsudky z 19. novembra 1991, Francovich a i. ( C‑6/90 a C‑9/90 , EU:C:1991:428 , body 11 a 12 ); z 24. januára 2012, Dominguez ( C‑282/10 , EU:C:2012:33 , bod 33 ); zo 16. júla 2015, Larentia + Minerva a Marenave Schiffahrt ( C‑108/14 a C‑109/14 , EU:C:2015:496 , body 48 až 49 ), a z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok) ( C‑205/20 , EU:C:2022:168 , body 17 až 19 ).