C-438/21

Biogen Netherlands BV (C‑439/21 P),

Európska agentúra pre lieky (C‑440/21 P)

proti

Pharmaceutical Works Polpharma S.A.

„Odvolanie – Humánne lieky – Žiadosť o povolenie na uvedenie generickej verzie lieku Tecfidera na trh – Rozhodnutie EMA zamietajúce vyhovieť žiadosti – Skoršie rozhodnutie Európskej Komisie, podľa ktorého sa na liek Tecfidera nevzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm – Námietka nezákonnosti – Smernica 2001/83 – Druhý pododsek článku 6 ods. 1 – Pojem ‚globálne povolenie na uvedenie na trh‘ a jeho ciele – Článok 10 ods. 1 – Obdobie regulačnej ochrany údajov – Nariadenie (ES) č. 726/2004 – Decentralizované uplatňovanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa liekov – Zásada vzájomného uznávania“

I. Úvod

II. Právny rámec

A.

Smernica 2001/83

4.

Odôvodnenia 9 a 12 smernice 2001/83 uvádzajú:

„(9)

„…

2. Liek:

a)

Akákoľvek látka alebo kombinácia látok s vlastnosťami vhodnými na liečbu alebo prevenciu ochorení u ľudí; alebo

b)

Akákoľvek látka alebo kombinácia látok, ktorá sa môže použiť na človeku alebo ktorá môže byť podaná človeku buď na účely obnovenia, úpravy alebo zmeny fyziologických funkcií prostredníctvom jej farmakologického, imunologického alebo metabolického účinku alebo na účely určenia lekárskej diagnózy.

„1. Žiadny liek sa nesmie uviesť na trh členského štátu, pokiaľ preň príslušné orgány tohto členského štátu nevydali povolenie na uvedenie na trh v súlade s touto smernicou alebo pokiaľ nevydali povolenie podľa [nariadenia č. 726/2004]…

Ak bolo pre liek vydané prvotné povolenie na uvedenie na trh v súlade s prvým pododsekom, vydá sa povolenie v súlade s prvým pododsekom aj pre akékoľvek dodatočné koncentrácie, liekové formy, cesty podávania, prezentácie, ako aj pre všetky zmeny a rozšírenia, alebo sa začlenia do prvotného povolenia na uvedenie na trh. Všetky tieto povolenia na uvedenie na trh sa pokladajú za povolenia patriace k rovnakému globálnemu povoleniu na uvedenie na trh, predovšetkým na účely uplatňovania článku 10 ods. 1.

…“

7.

Článok 8 smernice 2001/83 stanovuje:

„…

Článok 10 smernice 2001/83 stanovuje:

„1. Odlišne od článku 8 ods. 3 písm. i) a bez toho, aby boli dotknuté zákony týkajúce sa ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva, od žiadateľa sa nepožaduje, aby predložil výsledky predklinických skúšok a klinických skúšok, ak môže dokázať, že liek je generický liek referenčného lieku, pre ktorý je alebo bolo v členskom štáte alebo v [Európskej únii] vydané povolenie podľa článku 6, najmenej pred ôsmimi rokmi.

Generický liek, pre ktorý bolo vydané povolenie na základe tohto ustanovenia, sa neumiestni na trh dovtedy, kým neuplynie desať rokov od vydania prvotného povolenia pre referenčný liek.

…

Desaťročná lehota, uvedená v druhom pododseku, sa predĺži maximálne na jedenásť rokov, ak počas prvých ôsmich rokov tohto desaťročného obdobia držiteľ povolenia na uvedenie na trh získa povolenie pre jednu alebo viac nových terapeutických indikácií, o ktorých sa na základe vedeckého hodnotenia vykonaného pred vydaním povolenia predpokladá, že budú predstavovať výrazný klinický prínos v porovnaní s existujúcimi terapiami.

2. Na účely tohto článku:

„Súhrn charakteristík výrobku obsahuje tieto informácie a v tomto poradí:

…

2. kvalitatívne a kvantitatívne zloženie účinných látok a pomocných látok, ktorých znalosť je dôležitá pre správne podávanie lieku. Používa sa bežný názov a chemický opis.

…“

10.

Článok 30 smernice 2001/83 uvádza:

Bod 3 časti II prílohy 1 smernice 2001/83 stanovuje:

„Ak účinná látka podstatou podobného lieku obsahuje rovnakú terapeuticky účinnú časť molekuly ako pôvodne povolený výrobok, ale je vo forme inej soli, esteru, komplexu alebo iného derivátu tak sa preukazuje, že sa nezmenení farmakokinetika tejto účinnej časti molekuly, farmakodynamika a/alebo toxicita, ktoré by mohli mať vplyv na vzťah bezpečnosti a účinnosti. Ak to tak nie je, táto kombinácia (derivát) sa posudzuje ako nová účinná látka.“

B.

Nariadenie č. 726/2004

13.

Odôvodnenia 9 a 19 nariadenia 726/2004 stanovujú:

Podľa článku 3 nariadenia č. 726/2004:

„…

2. Pre každý liek, ktorý nie je uvedený v prílohe, sa môže udeliť povolenie na uvedenie na trh spoločenstvom v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ak:

…

b)

žiadateľ preukáže, že liek predstavuje významnú terapeutickú, vedeckú alebo technickú inováciu alebo že udelenie povolenia v súlade s týmto nariadením je v záujme zdravia pacientov alebo zdravia zvierat na úrovni spoločenstva.

11. Bez toho, aby bol dotknutý zákon o ochrane priemyselného a obchodného vlastníctva, lieky na humánne použitie, ktoré boli povolené v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, využívajú osemročné obdobie ochrany údajov a desaťročné obdobie ochrany uvedenia na trh, v súvislosti s ktorým sa uvedené desaťročné obdobie predlžuje maximálne na 11 rokov, ak počas prvých ôsmich rokov týchto desiatich rokov držiteľ povolenia na uvedenie na trh získa povolenie pre jednu alebo viacero nových terapeutických indikácií, pokladaných počas vedeckého posudzovania pred ich povolením za také, ktoré majú významný klinický prínos v porovnaní s existujúcimi terapiami.“

16.

Článok 57 nariadenia č. 726/2004 uvádza:

„1. [EMA] poskytne členským štátom a inštitúciám spoločenstva najlepšie možné vedecké informácie k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na hodnotenie kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov na humánne použitie alebo na veterinárne použitie, ktorá je jej predložená v súlade s ustanoveniami právnych predpisov spoločenstva, ktoré sa týkajú liekov.

…“

17.

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 51 napadnutého rozsudku. Na účely týchto návrhov je tieto skutočnosti možné zhrnúť v rámci nasledujúcich nesporných skutočností, ktoré sú relevantné pre odvolanie.

19.

Fumaderm je liek, pre ktorý bolo v roku 1994 udelené povolenie na uvedenie na trh v Nemecku zo strany Bundesinstitut für Arzneimittel und Medizinprodukte (Spolkový inštitút pre lieky a medicínske výrobky, Nemecko, ďalej len „BfArM“). Bol indikovaný na liečbu psoriázy ako pevná kombinácia dimetylfumarátu (ďalej len „DMF“) a rôznych solí etylhydrogenfumarátu (soli monoetylfumarátu, ďalej len „MEF“). O povolenie požiadala spoločnosť Fumapharm AG, ktorú v roku 2006 nadobudla spoločnosť Biogen. Podľa článku 10 ods. 1 smernice 2001/83 uplynula doba regulačnej ochrany údajov o lieku Fumaderm v roku 2004. V júni 2013 však BfArM povolenie na uvedenie na trh tohto lieku predĺžil.

20.

Tecfidera je jednozložkový liek, ktorý obsahuje iba DMF, a nie MEF. Na žiadosť spoločnosti Biogen bol liek Tecfidera 30. januára 2014 povolený Komisiou na liečbu sklerózy multiplex na základe vykonávacieho rozhodnutia C(2014) 601 final o registrácii humánneho lieku Tecfidera – dimetylfumarát podľa nariadenia č. 726/2004 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2014“).

21.

24.

V dôsledku rozhodnutia z roku 2014 bolo lieku Tecfidera udelené samostatné obdobie regulačnej ochrany údajov, ktoré začalo plynúť odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia. Ostatné podniky sa preto nemohli počas ôsmich rokov odvolávať na predklinické a klinické údaje obsiahnuté v spise lieku Tecfidera, ani počas ďalších desiatich rokov uvádzať na trh generickú verziu lieku Tecfidera.

25.

V roku 2017 požiadala Polpharma, farmaceutická spoločnosť, ktorá vyvíja a uvádza na trh lieky, o povolenie na uvedenie na trh generickej verzie lieku Tecfidera. Polpharma vo svojej žiadosti tvrdila, že obdobie regulačnej ochrany údajov lieku Tecfidera už uplynulo, lebo jeho povolenie by malo byť považované za súčasť rovnakého globálneho povolenia na uvedenie na trh ako lieku Fumaderm.

26.

Napadnutým rozhodnutím EMA odmietla vyhovieť žiadosti spoločnosti Polpharma. EMA najmä uviedla, že podľa rozhodnutia z roku 2014 lieky Tecfidera a Fumaderm neboli súčasťou rovnakého globálneho povolenia na uvedenie na trh z dôvodu odlišného kvalitatívneho zloženia z hľadiska účinných látok. EMA tiež odkázala na vyhlásenie v odôvodnení 3 rozhodnutia z roku 2014 a odmietla vyhovieť žiadosti spoločnosti Polpharma povolenie na uvedenie na trh na základe toho, že obdobie regulačnej ochrany údajov lieku Tecfidera doteraz neuplynulo.

29.

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd najprv konštatoval, že námietka nezákonnosti vznesená spoločnosťou Polpharma proti rozhodnutiu z roku 2014 je prípustná.

30.

V odôvodnení Všeobecného súdu sa okrem iného uvádza, že Polpharma nemohla podať priamu žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu z roku 2014, pretože nespĺňala príslušné kritériá stanovené v článku 263 ods. 4 ZFEÚ. V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane usúdil, že Polpharma nebola osobne dotknutá rozhodnutím z roku 2014, na druhej strane rozhodol, že uvedené rozhodnutie predstavuje regulačný akt, ktorý si vyžaduje prijatie vykonávacích opatrení. Všeobecný súd v každom prípade konštatoval, že právny záujem spoločnosti Polpharma na podaní návrhu na zrušenie rozhodnutia z roku 2014 nebol v okamihu, keď Polpharma mohla podať žalobu o neplatnosť uvedeného rozhodnutia, existujúci skutočný, ako vyžaduje ustálená judikatúra, ale budúci a neistý.

31.

Všeobecný súd následne vyhovel námietke nezákonnosti a domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie je v rozsahu, v akom je založené na rozhodnutí z roku 2014, nedôvodné a musí byť zrušené.

Všeobecný súd ďalej poznamenal, že v osobitných prípadoch, ktoré sa týkajú záujmov Únie, sa musia členské štáty, Komisia, žiadateľ alebo držiteľ povolenia na uvedenie na trh obrátiť na CHMP, ktorý zodpovedá za vykonanie vlastného hodnotenia príslušného lieku na úrovni Únie, ktoré je nezávislé od hodnotenia vykonaného vnútroštátnymi orgánmi. Podľa Všeobecného súdu tak EMA a Komisia v rámci postupov udeľovania povolení na uvedenie na trh plnia osobitnú funkciu, ktorá nie je porovnateľná s funkciou vnútroštátnych orgánov. V tejto súvislosti zásada vzájomného uznávania nemohla brániť tomu, aby CHMP preskúmal hodnotenia, ktoré predtým vykonal vnútroštátny orgán, alebo aby sám vykonal nezávislé hodnotenie. Tak je to najmä v prípade, keď je žiadosť o povolenie na uvedenie na trh podaná na úrovni Únie pre látku, ktorá je súčasťou zloženia kombinácie liečiv, ktorá bola povolená pred pätnástimi rokmi na vnútroštátnej úrovni. Otázka, či sa na liek Tecfidera vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh ako na liek Fumaderm, tak predstavovala osobitný prípad, ktorý sa týka záujmov Únie, a to vzhľadom na ciele smernice 2001/83 všeobecne, a najmä vzhľadom na pojem globálne povolenie na uvedenie na trh.

34.

Napokon Všeobecný súd uviedol, že pri prijímaní rozhodnutia z roku 2014 EMA a Komisia mali alebo mohli mať k dispozícii údaje, ktoré mohli zbaviť vierohodnosti hypotézu, že MEF, ktorý bol súčasťou lieku Fumaderm, ale nebol obsiahnutý v lieku Tecfidera, hral v lieku Fumaderm úlohu. Podľa Všeobecného súdu teda Komisia nebola oprávnená dospieť k záveru, že sa na liek Tecfidera vzťahuje globálne povolenie na uvedenie na trh odlišné od lieku Fumaderm bez toho, aby overila alebo požiadala CHMP, aby overil, akú úlohu mala MEF v lieku Fumaderm. Vzhľadom na to, že takéto overenie nebolo vykonané, a keďže Komisia neposúdila všetky relevantné údaje, ktoré bolo potrebné vziať do úvahy, aby mohla konštatovať, že sa na lieky Tecfidera a Fumaderm nevzťahovalo rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh, dospel Všeobecný súd k záveru, že rozhodnutie z roku 2014 je poznačené nesprávnym posúdením.

37.

Na podporu svojich odvolaní sa Komisia, Biogen a EMA vo veciach C‑438/21 P, C‑439/21 P a C‑440/21 P dovolávajú štyroch dôvodov, ktorých obsah je takmer rovnaký.

38.

Tieto odvolacie dôvody sa v podstate týkajú po prvé skreslenia skutkového stavu veci, a najmä nevyvodenia správnych právnych dôsledkov z hodnotenia vykonaného BfArM pri predĺžení povolenia na uvedenie na trh lieku Fumaderm v roku 2013, po druhé porušenia článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83, pokiaľ ide o pojem „globálne povolenie na uvedenie na trh“ a jeho ciele, ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora, po tretie porušenia systému decentralizovaného uplatnenia právnych predpisov Únie v oblasti liekov, ktorý bol zavedený smernicou 2001/83 a nariadením č. 726/2004, ako aj zásady vzájomnej dôvery a po štvrté porušenia miery súdneho preskúmania týkajúceho sa vedeckého posúdenia a vedeckých dôkazov.

39.

Biogen ďalej namieta porušenie článku 277 ZFEÚ, pokiaľ ide o prípustnosť námietky nezákonnosti vznesenej spoločnosťou Polpharma proti rozhodnutiu z roku 2014, ktoré Všeobecný súd na prvom stupni uznal.

42.

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že „vzhľadom na skutočnosť, že CHMP ani Komisia napriek osobitným okolnostiam prejednávanej veci neposúdili úlohu, ktorú zohráva MEF v rámci lieku Fumaderm, ani si v tejto súvislosti nevyžiadali informácie od BfArM“, rozhodnutie z roku 2014 „[bolo] poznačené zjavne nesprávnym posúdením“. ( 6 )

43.

Tento záver je založený najmä na nasledujúcich úvahách, ktoré vyplývajú z bodu 282 tohto rozsudku:

„… Vzhľadom na [i)] ciele globálneho povolenia na uvedenie na trh, na [ii)] právo Únie uplatniteľné na kombinácie liečiv v roku 1994 a na vývoj vedeckých poznatkov v rokoch 1994 až 2014, na [iii)] osobitnú funkciu EMA a Komisie, ako aj [iv)] na údaje, ktorými tieto inštitúcie disponovali alebo mohli disponovať a ktoré mohli vyvrátiť hodnovernosť teórie, že MEF zohráva úlohu v rámci lieku Fumaderm…, je potrebné sa domnievať, že Komisia neoprávnene dospela k záveru, že na liek Tecfidera sa vzťahuje iné globálne povolenie na uvedenie na trh ako na už povolený liek Fumaderm, bez toho, aby overila alebo požiadala CHMP o overenie, či a prípadne akým spôsobom BfArM posúdil úlohu MEF v rámci lieku Fumaderm, a tiež bez toho, aby požiadala CHMP o overenie úlohy, ktorú MEF zohráva v rámci lieku Fumaderm.“

44.

46.

Polpharma spochybňuje tvrdenia predložené odvolateľkami. Domnieva sa, že Všeobecný súd správne dospel k záveru, že na účely zistenia, či sa lieky Tecfidera a Fumaderm líšia ako lieky, bola Komisia povinná posúdiť terapeutický prínos MEF v lieku Fumaderm. Okrem toho Polpharma tvrdí, že ak je podaná žiadosť o povolenie na uvedenie na trh účinnej látky, ktorá je súčasťou predtým povoleného kombinovaného lieku, závisí posúdenie, či existuje rozdiel medzi touto kombináciou a jedinou účinnou látkou na tom, či jednotlivé účinné látky v kombinácii majú v rámci tejto kombinácie zdokumentovaný a relevantný terapeutický prínos. V tomto ohľade Polpharma tvrdí, že je nevhodné považovať dva prípravky za odlišné iba preto, že jeden z nich obsahuje určitú zložku, ktorá generuje určitý farmaceutický účinok, ktorý neexistuje v porovnávanom prípravku. V opačnom prípade by držiteľ povolenia na uvedenie na trh mohol príliš ľahko získať dlhú dodatočnú dobu regulačnej ochrany údajov tým, že by pri rozšírení lieku na novú liečebnú indikáciu pridával alebo odoberal účinnú látku relevantnú z hľadiska farmaceutického, ale irelevantnú z hľadiska klinického.

1. Znenie článku 6 ods. 1 smernice 2001/83

47.

Pokiaľ ide o otázku, či znenie článku 6 ods. 1 smernice 2001/83 podporuje výklad prijatý Všeobecným súdom, musím hneď na úvod pripomenúť, že prvý pododsek tohto ustanovenia stanovuje ako predpoklad pre uvedenie akéhokoľvek lieku na trh členského štátu vydanie povolenia na uvedenie na trh. Toto povolenie môžu v súlade so smernicou 2001/83 udeliť buď príslušné vnútroštátne orgány, alebo podľa nariadenia č. 726/2004 Komisia.

51.

V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že zmena kvalitatívneho zloženia povoleného lieku z hľadiska účinných látok zrejme nepatrí do osobitných kategórií povolení stanovených v článku 6 ods. 1 druhom pododseku smernice 2001/83 – konkrétne ide o dodatočné koncentrácie, liekové formy, cesty podávania, prezentácie, ako aj zmeny a rozšírenia.

52.

Po prvé treba sa domnievať, že tieto kategórie sú uvedené vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení 9 smernice 2001/83 sa zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice má „presnejšie určiť prípady“, v ktorých nemusia byť na získanie povolenia na uvedenie na trh lieku, ktorý je v zásade podobný prípravku už povolenému, predložené výsledky skúšok alebo klinických hodnotení. K prijatiu uvedeného ustanovenia teda viedli úvahy o právnej istote, ktoré nabádajú k výkladu, že toto ustanovenie stanovuje uzavretú skupinu povolení, ktoré nemajú nárok na obdobie regulačnej ochrany údajov.

53.

Ďalej je zrejmé, že rozdiel v kvalitatívnom zložení dvoch liekov nepredstavuje „dodatočné koncentrácie“, pojem, ktorý, ako vyplýva z článku 1 ods. 22 smernice 2001/83, odkazuje na „obsah aktívnych látok vyjadrený kvantitatívne v jednotke dávky, objemu alebo hmotnosti v závislosti od formy dávky“. Taktiež nepredstavuje „liekovú formu“, teda spôsob, akým je liek prezentovaný – kapsule, injekčný roztok, krém a pod. ( 11 ) Nepredstavuje ani „cestu podávania“ alebo „prezentáciu“, čo sú pojmy, ktoré zahŕňajú spôsob podania lieku – perorálne, intravenózne, subkutánne a pod. ( 12 ) – a rozdiely v liekovej forme, sile a veľkosti balenia lieku – napríklad počet tabliet v balení. ( 13 )

57.

V tomto ohľade treba po prvé poznamenať, že článok 1 smernice 2001/83 definuje pojem „účinná látka“ tak, že je to akákoľvek látka alebo zmes látok určená na použitie pri výrobe lieku, ktorá sa pri jeho výrobe stane účinnou zložkou tohto lieku. Podľa tejto definície sú účinnými látkami také látky, ktoré sú určené na vyvinutie farmakologického, imunologického či metabolického účinku na účely obnovy, úpravy či zmeny fyziologických funkcií alebo na stanovenie lekárskej diagnózy. Z toho vyplýva, že zložka lieku môže byť považovaná za účinnú látku, ak má terapeutický prínos v tomto lieku.

58.

Okrem toho v súlade s pripomienkami odvolateliek je terapeutická časť účinnej látky tou časťou molekuly tejto látky, ktorá je po podaní pacientovi zodpovedná za jej fyzikálny alebo farmakologický účinok. ( 18 ) Z tohto dôvodu sú účinné látky, ktoré nemajú rovnakú terapeutickú účinnú zložku, z definície odlišné. Ak navyše zmena účinnej látky vystaví pacienta inej terapeutickej účinnej zložke, potom sa usudzuje, že vznikol nový liek, ktorý sa líši od predchádzajúceho lieku. To znamená, že lieky, ktoré sa líšia svojou účinnou látkou (látkami), sú odlišnými liekmi.

59.

Súdny dvor už rozhodoval o význame terapeutickej účinnej zložky na účely určenia rozdielu medzi účinnými látkami vo veci SmithKline Beecham. ( 19 ) Okrem toho ďalšie pravidlá Únie používajú kritérium terapeutickej účinnej zložky na účely určenia zhodnosti alebo odlišnosti liekov. ( 20 )

63.

Na rozdiel od názoru, ktorý zastáva napadnutý rozsudok, ( 26 ) sa domnievam, že v rozsudku vo veci Novartis Súdny dvor potvrdil, že pojem „globálne povolenie na uvedenie na trh“ nezahŕňa zmeny kvalitatívneho zloženia lieku. Je pravda, že Súdny dvor nerozhodoval o prípade týkajúcom sa viazanej kombinácie lieku a jednozložkového lieku. Lieky, o ktoré išlo v uvedenej veci, obsahovali iba jednu účinnú látku, ktorá bola mimochodom rovnaká. ( 27 ) Súdny dvor však zdôraznil, že zmena terapeutickej indikácie tej istej účinnej látky musí byť považovaná za zmenu podľa znenia tohto nariadenia, ktorá podľa článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 vedie k tomu, že sa na oba lieky vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh. ( 28 ) Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora je však možné logicky vyvodiť, že dva lieky s odlišným kvalitatívnym zložením nemožno považovať za zmenu, a teda súčasť rovnakého globálneho povolenia na uvedenie na trh.

64.

Vzhľadom na vyššie uvedené musím konštatovať, že zo znenia článku 6 ods. 1 smernice 2001/83 vyplýva, že pojem „globálne povolenie na uvedenie na trh“ sa nevzťahuje na zmeny liekov, ktoré predstavujú zmenu ich kvalitatívneho zloženia z hľadiska účinných látok. To racionálne platí pre jednozložkový liek, ktorý sa skladá z jednej účinnej látky, a pre pevne danú kombináciu liečiv, ktorá sa skladá z najmenej dvoch účinných látok s rôznymi účinnými zložkami. Porovnanie ich kvalitatívneho zloženia je teda zjavne vhodnou metódou na účely určenia, či sa na tieto dva lieky vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh podľa druhého pododseku uvedeného ustanovenia.

Keďže v prejednávanej veci zo znenia článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 nevyplýva, že sa pojem „globálne povolenie na uvedenie na trh“ uplatňuje na lieky, ktoré sa kvalitatívne líšia vo vzťahu k ich účinným látkam, ciele tohto ustanovenia samy osebe nemôžu byť v prejednávanej veci podľa môjho názoru použité s cieľom požadovať viac ako kvalitatívne porovnanie týchto prípravkov pri preskúmaní, či sa na ne vzťahuje rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh. Rovnako nemôžu byť použité na odôvodnenie povinnosti Komisie a EMA opätovne posúdiť kvalitatívne zloženie lieku, ktorý príslušný vnútroštátny orgán už povolil.

68.

V každom prípade súhlasím s odvolateľkami, že odvolanie sa na ciele článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 nemôže odôvodniť postup, ktorý legislatíva Únie v oblasti liekov výslovne stanovuje pre prvotné povolenie liekov v Európskej únii v oblasti globálnych povolení na uvedenie na trh.

69.

Je potrebné poznamenať, že kvalitatívne zloženie lieku z hľadiska účinných látok je súčasťou dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o povolenie na uvedenie na trh predložiť príslušnému orgánu v súlade s článkom 8 ods. 3 písm. c) smernice 2001/83/ES. Toto ustanovenie vyžaduje, aby žiadateľ predložil „kvalitatívne a kvantitatívne údaje o všetkých zložkách lieku“. Je tiež súčasťou súhrnu údajov o výrobku – označovaného tiež ako SmPC – pre liek, ktorý je podľa článku 11 ods. 2 smernice 2001/83 pripojený k jeho povoleniu na uvedenie na trh a ktorý musí byť podľa judikatúry schválený spolu s povolením na uvedenie na trh. ( 32 )

73.

Polpharma uvádza, že na účely posúdenia, či viazaná kombinácia lieku a jednozložkový liek patria pod rovnaké globálne povolenie na uvedenie na trh, by sa malo preukázať nielen to, že existuje iba terapeutický prínos každej zložky predchádzajúceho prípravku. Podľa cieľov uvedených v článku 6 ods. 1 druhom pododseku smernice 2001/83 musí byť prínos „významný a relevantný“ z klinického hľadiska. V tejto súvislosti by som rada zdôraznila, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nedospel k záveru, že rozhodnutie z roku 2014 je postihnuté chybou, ktorá spočíva v zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu, že BfArM nedostatočne posúdil „významný“ a „relevantný“ terapeutický prínos MEF v lieku Fumaderm. Všeobecný súd v podstate konštatoval, že vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu nie je isté, či nemecký vnútroštátny orgán skutočne preskúmal úlohu MEF v rámci tohto lieku. V tejto súvislosti dospel Všeobecný súd k záveru, že Komisia mala posúdiť úlohu MEF v rámci lieku Fumaderm alebo aspoň vyžadovať v tomto ohľade od BfArM informácie. Z tohto dôvodu sa domnievam, že tvrdenie spoločnosti Polpharma nie je účinné v kontexte tohto odvolania, keďže Všeobecný súd neprijal jej tvrdenie v konaní na prvom stupni.

74.

Podľa môjho názoru sa predchádzajúce úvahy uplatnia bez ohľadu na možné riziko, ktoré uviedol Všeobecný súd, že farmaceutický podnik pridá do kombinácie liečiv účinnú látku bez klinického významu, aby ju následne vybral na účely vytvorenia nového prípravku so samostatným obdobím regulačnej ochrany údajov. Okrem toho, aj keď je to v prejednávanej veci teoretické, vzhľadom na chýbajúci konkrétny dôkaz v tomto ohľade, je potrebné predpokladať, že príslušné orgány sú schopné vybavovať chybné alebo zneužívajúce žiadosti o povolenie na uvedenie na trh. Toto riziko manipulácie tak nemôže odôvodniť odchýlenie sa od jasného znenia článku 6 ods. 1 smernice 2001/83 alebo spochybnenie systému decentralizovaného rozhodovania o povoleniach a vzájomného uznávania vymedzeného uvedenou smernicou a nariadením č. 726/2004, ako uvediem nižšie.

Za predpokladu, že základné premisy tohto záveru sú správne, sa však domnievam, že odvolateľky majú pravdu v tom, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, ktorá je obsiahnutá v súdnom spise, ( 35 ) ktorá by mala rozhodujúci vplyv na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

78.

Posledné hodnotenie lieku Fumaderm zo strany BfArM nebolo totiž vykonané pri jeho povolení v roku 1994, ale pri predĺžení jeho povolenia v júni 2013. Preto bolo na rozdiel od predpokladu Všeobecného súdu obsiahnutého v napadnutom rozsudku prijaté nové vedecké hodnotenie účinnosti a bezpečnosti lieku Fumaderm pred rozhodnutím z roku 2014 a v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.

79.

Preto, ako tvrdia Komisia a EMA, bol BfArM pri predĺžení povolenia na uvedenie na trh lieku Fumaderm v roku 2013 povinný zohľadniť všetky významné vedecké informácie, ktoré sa objavili v období od roku 1994 do júna 2013, a použiť hodnotenie vedeckých informácií na základe predpisov z júna 2013, a nie z roku 1994. Okrem toho bol BfArM povinný uplatniť rovnaký regulačný rámec, ktorý sa vzťahuje na rozhodnutie z roku 2014, a to „Usmernenia o klinickom vývoji liekov s viazanou kombináciou zo roku 1996“, ktoré boli aktualizované v roku 2009. ( 38 ) Všeobecný súd v napadnutom rozsudku skutočne cituje tieto usmernenia, aby ukázal, že až po povolení lieku Fumaderm v roku 1994 stanovila právna úprava Únie povinnosť preukázať zdokumentovaný terapeutický prínos účinných látok vo viazanej kombinácii liečiv. ( 39 ) BfArM mal preto v roku 2013 hodnotiť, či má MEF v rámci lieku Fumaderm zdokumentovaný terapeutický prínos, ako vyžadoval uvedený právny rámec.

81.

V tejto súvislosti treba pre úplnosť poznamenať, že predĺženie povolenia na uvedenie na trh zo strany BfArM je upravené v § 31 ods. 3 Arzneimittelgesetz (zákon o liekoch), ( 40 ) ktorý stanovuje, že „[povolenie na uvedenie na trh]… sa predlžuje na základe žiadosti… za podmienky, že neexistuje žiadny z dôvodov zamietnutia podľa [§ 25 ods. 2 bodu 5a]“. V § 25 ods. 2 zákona o liekoch sa zase uvádza, že „príslušný vyšší spolkový orgán môže odmietnuť udeliť povolenie na uvedenie na trh iba v prípade, ak:… v prípade lieku obsahujúceho viac ako jednu účinnú látku nie sú poskytnuté dostatočné dôvody na preukázanie, že každá účinná látka prispieva k pozitívnemu hodnoteniu lieku, pričom pri hodnotení rizík je potrebné zohľadniť osobitné vlastnosti konkrétneho lieku“.

85.

Nakoniec, keďže záver prijatý Všeobecným súdom v bode 293 napadnutého rozsudku ( 42 ) nemožno odôvodniť „osobitnými okolnosťami“ prejednávanej veci, ani tým, že vychádza zo znenia cieľov „globálneho povolenia na uvedenie na trh“ podľa smernice 2001/83, sa domnievam, že druhému odvolaciemu dôvodu vo veciach C‑438/21 P a C‑439/21 P a tretiemu odvolaciemu dôvodu vo veci C‑440/21 P a prvému odvolaciemu dôvodu vo veci veciach C‑438/21 P a C‑440/21 P a tretiemu odvolaciemu dôvodu vo veci C‑439/21 P treba vyhovieť.

B.

Odvolací dôvod založený na porušení zásady prenesenia právomocí a zásady vzájomného uznávania

86.

Ako bolo uvedené vyššie, v bode 282 napadnutého rozsudku Všeobecný súd usúdil, že „vzhľadom na… osobitnú funkciu EMA a Komisie“ ( 43 ) mala Komisia požiadať CHMP, aby overil úlohu, ktorú MEF hrá v lieku Fumaderm, a to buď sama, alebo prostredníctvom BfArM.

90.

Polpharma sa domnieva, že závery Všeobecného súdu nie sú v žiadnom prípade v rozpore s fungovaním systému decentralizovaného uplatnenia právnych predpisov Únie v oblasti liekov. Tvrdí, že rozhodnutie Všeobecného súdu nespochybňuje hodnotenie vykonané BfArM v súvislosti s liekom Fumaderm, pretože tento vnútroštátny orgán nikdy nevykonal hodnotenie týkajúce sa rozsahu globálneho povolenia na uvedenie na trh tohto lieku. Okrem toho uvádza, že tvrdenia odvolateliek sú založené na striktnom výklade ustanovení smernice 2001/83 a nariadenia č. 726/2004 tak, ako ich uviedol Všeobecný súd.

1. O ustanoveniach smernice 2001/83 a nariadenia č. 726/2004, z ktorých vychádza Všeobecný súd

91.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že aby sa zabránilo konaniu ultra vires , musí každá inštitúcia alebo orgán Únie odvodzovať svoju právomoc z právneho aktu a uvádzať právny základ pre rozhodnutie, ktoré má byť prijaté. Na účely stanovenia povinnosti v rámci globálneho povolenia na uvedenie na trh znovu posúdiť alebo overiť správnosť posúdenia kvalitatívneho zloženia pôvodného lieku z hľadiska účinných látok, ktoré vykonal vnútroštátny orgán, vychádzal Všeobecný súd z troch súborov ustanovení. Týmito súbormi ustanovení sú:

–

Domnievam sa, že pri neexistencii výslovnej právomoci Komisie a EMA podľa smernice 2001/83 alebo nariadenia č. 726/2004 sa nemožno dovolávať ustanovení citovaných Všeobecným súdom, a to ani pri kombinovanom výklade, aby bolo možné tvrdiť, že v prejednávanej veci mala Komisia právomoc znovu posudzovať kvalitatívne hodnotenie vykonané BfArM v čase povolenia lieku Fumaderm, a nie v čase predĺženia tohto povolenia v roku 2013.

93.

Prvý uvedený súbor citovaných odôvodnení a ustanovení – a to odôvodnenie 12 a článok 30 ods. 1 smernice 2001/83, ako aj odôvodnenie 17 nariadenia č. 726/2004 – odkazuje na potrebu riešiť akékoľvek nezhody medzi členskými štátmi týkajúce sa povolenia daného lieku v rámci vzájomného uznávania a decentralizovaného postupu centralizovaným systémom hodnotenia a rozhodovania. Konkrétnejšie sa tieto ustanovenia týkajú situácie, keď členské štáty nesúhlasia s udelením povolenia vnútroštátnym orgánom iného členského štátu z dôvodu možného vážneho rizika pre verejné zdravie. Iba v prípade, že v súvislosti s ohrozením verejného zdravia nemožno takúto nezhodu medzi dotknutými členskými štátmi vyriešiť, musí byť vec na základe článku 29 ods. 4 smernice 2001/83 predložená EMA.

94.

Naopak, prejednávaná vec sa týka lieku povoleného iba v jednom členskom štáte. Neexistovalo teda žiadne vzájomné uznanie alebo decentralizovaný postup, žiadny spor týkajúci sa účinkov lieku Fumaderm na ľudské zdravie a žiadny spor medzi niektorými členskými štátmi, ktorý by odôvodňoval uplatnenie článku 29 ods. 4 smernice 2001/83.

95.

98.

Pokiaľ ide o tretiu skupinu ustanovení citovaných Všeobecným súdom, odkazuje sa na článok 60 nariadenia č. 726/2004, ktorý súvisí so zhromažďovaním informácií, ktoré majú členské štáty k dispozícii na účely posúdenia pridanej terapeutickej hodnoty nového lieku v otázkach týkajúcich sa tvorby cien a úhrad. Podľa môjho názoru je zrejmé, že toto ustanovenie nepriznáva Komisii právomoc overovať vedecké posúdenie uskutočnené na vnútroštátnej úrovni, ktoré bolo vykonané na účely uvedenia lieku na trh na území tohto členského štátu.

99.

101.

Po druhé je dôležité poznamenať, ako Všeobecný súd sám vo svojej judikatúre rozhodol, že smernica 2001/83 a nariadenie č. 726/2004 „tvoria jednotný a harmonizovaný režim, pokiaľ ide o hmotné právo uplatniteľné na povoľovania liekov“, pričom „bez ohľadu na to, o aký postup ide, [– na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ –] musia lieky spĺňať tie isté vecné požiadavky a môžu podliehať tej istej ochrane“. ( 45 ) Zásada vzájomného uznávania predchádzajúcich vedeckých hodnotení liekov totiž vyplýva zo skutočnosti, že inštitúcie Únie a príslušné vnútroštátne orgány podliehajú rovnakým plne harmonizovaným pravidlám, ktorých cieľom je, ako zdôraznila EMA, vytvoriť spoločný trh s liekmi.

102.

Podotýkam ďalej, že bez ohľadu na to, aký postup bol použitý pri povoľovaní lieku – vnútroštátny alebo centralizovaný – sa harmonizovaná povaha týchto právnych predpisov Únie v oblasti liekov odráža aj v odôvodnení 14 nariadenia č. 726/2004. Toto odôvodnenie uvádza, že „je na mieste predpokladať, aby sa kritériá kvality, bezpečnosti a účinnosti uvedené v [smerniciach 2001/83 a 2001/82] uplatňovali na lieky, povolené [Európskou úniou] a tieto kritéria by mali umožniť posúdenie vyváženia rizík a prínosov všetkých liekov pri ich uvádzaní na trh v čase predlžovania povolenia a kedykoľvek, keď to príslušný orgán pokladá za vhodné“.

103.

Vzhľadom na zásadu vzájomného uznávania predchádzajúcich vedeckých hodnotení je potrebné poznamenať v súlade s vyjadrením EMA, že odôvodnenie 9 nariadenia č. 726/2004 uvádza, že Komisia môže na centralizovanej úrovni povoľovať generické lieky, ak bol referenčný liek registrovaný buď Komisiou centralizovaným. postupom alebo príslušným vnútroštátnym orgánom vzájomným uznaním alebo decentralizovaným postupom. V súvislosti s centralizovaným povoľovaním generického lieku to isté odôvodnenie vyžaduje, aby Komisia nenarušila harmonizáciu dosiahnutú pri povoľovaní – centrálnom alebo vnútroštátnom – referenčného lieku.

Z rozsudku Astellas okrem toho vyplýva, že príslušné súdy členských štátov nemôžu na žiadosť výrobcu generických liekov posudzovať zlučiteľnosť povolenia na uvedenie na trh prijatého v inom členskom štáte so smernicou 2001/83. Súbežný prístup sa musí uplatniť tým skôr pre inštitúcie Európskej únie, konkrétne pre Komisiu a EMA, ktoré by nemali spochybňovať rozhodnutia prijaté členskými štátmi, pokiaľ to nie je výslovne stanovené príslušnými právnymi predpismi. Ako totiž tvrdí Komisia, rozsudok Astellas nabáda k výkladu, že výrobca generických liekov, ktorý žiada o povolenie na uvedenie na trh svojho výrobku – či už na vnútroštátnej alebo úrovni Európskej únie – môže napadnúť povolenie na uvedenie na trh pôvodného lieku na vnútroštátnych súdoch v členskom štáte, v ktorom bolo toto povolenie udelené. Táto možnosť existuje aj vo vzťahu k rozhodnutiu o predĺžení povolania prijatému vnútroštátnymi orgánmi, čo umožňuje napadnúť posúdenie vykonané týmto orgánom týkajúce sa kvalitatívneho zloženia príslušného lieku.

106.

Na základe vyššie uvedených úvah je zrejmé, že nielen orgány členských štátov, ale aj orgány Európskej únie by mali byť povinné uznať predchádzajúce vedecké hodnotenia týkajúce sa toho istého lieku, ak neexistujú osobitné dôvody týkajúce sa verejného zdravia – napríklad pochybnosti o bezpečnosti výrobku –, ktoré by viedli k povinnosti vykonať nové hodnotenie. Ako už bolo uvedené, tento záver je založený na existencii toho istého legislatívneho a regulačného rámca, ktorý má viesť k tomu istému výsledku a na základe ktorého teda odpadá požiadavka overiť predchádzajúce hodnotenie príslušných orgánov.

C.

Záverečné poznámky

110.

V bodoch 85 a 109 vyššie navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhovel odvolacím dôvodom podaným odvolateľkami, ktoré sú založené po prvé na porušení článku 6 ods. 1 druhého pododseku smernice 2001/83 a na neexistencii osobitných okolností odôvodňujúcich záver prijatý Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku a po druhé na porušení zásady prenesenia právomocí a vzájomného uznávania. Napadnutý rozsudok by teda mal byť zrušený.

111.

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečné rozhodnutie vo veci, pokiaľ to súdne konanie dovoľuje. K tomu sa v prejednávanej veci prikláňam. Bez preukázania porušenia by Všeobecný súd konštatoval, že Komisia správne dospela v rozhodnutí z roku 2014 k záveru, že Fumaderm a Tecfidera, pretože sú odlišné lieky, nepatria do rovnakého globálneho povolenia na uvedenie na trh. Námietka nezákonnosti vznesená spoločnosťou Polpharma v konaní na prvom stupni by teda bola zamietnutá a napadnuté rozhodnutie by nebolo zrušené.

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (siedma rozšírená komora) z 5. mája 2021, Pharmaceutical Works Polpharma/EMA ( T‑611/18 , EU:T:2021:241 ),

–

zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou Pharmaceutical Works Polpharma S.A. v konaní v prvom stupni,

–

uložil spoločnosti Pharmaceutical Works Polpharma S.A. povinnosť nahradiť trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 8 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek v spojených veciach Novartis Europharm/Komisia ( C‑629/15 P a C‑630/15 P , EU:C:2016:1003 , body 32 a 33 ).

( 9 ) Pozri v tomto zmysle smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva, týkajúcich sa liekov na humánne použitie ( Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 34 ; Mim. vyd. 13/034, s. 262). Pozri tiež bod 176 napadnutého rozsudku.

( 10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 1998, Generics (UK) a i. ( C‑368/96 , EU:C:1998:583 , bod 44 , 53 a 56 ), a z 29. apríla 2004, Novartis Pharmaceuticals ( C‑106/01 , EU:C:2004:245 , bod 69 ). Citovaná judikatúra sa v podstate týkala toho, či len výskum novej indikácie alebo inej liekovej formy pre rovnakú účinnú látku zmenil prípravok a odôvodnil nové obdobie regulačnej ochrany údajov. V poslednom z uvedených rozsudkov dospel Súdny dvor k záveru, že také zmeny sú variantami toho istého výrobku, ktoré nevedú k novému obdobiu regulačnej ochrany údajov.

( 11 ) Pozri nespornú definíciu agentúry EMA na jej internetových stránkach, dostupnú na https://www.ema.europa.eu/en/glossary/pharmaceutical‑form.

( 12 ) Pozri nespornú definíciu agentúry EMA na jej internetových stránkach, dostupnú na https://www.ema.europa.eu/en/glossary/route‑administration.

( 13 ) Pozri European Medicines Agency pre‑authorisation procedural advice for user of the centralised procedure (verzia z 20. júna 2022), pododdiel 4.7.2 „Presentations“, s. 122.

( 19 ) Rozsudok z 20. januára 2005, SmithKline Beecham ( C‑74/03 , EU:C:2005:39 , body 43 a 44 ), v ktorom farmaceutický podnik spochybnil udelenie povolenia generickému lieku na základe toho, že tento liek nie je v zásade podobný referenčnému lieku. V tomto prípade Súdny dvor rozhodol, že žiadosť o povolenie na uvedenie na trh lieku treba prerokovať v rámci skráteného postupu, ak príslušný výrobok obsahuje rovnakú liečebne účinnú časť ako referenčný liek, ale zlúčenú s inou soľou. Pozri Products may be essentially similar with same active substance in different salts. In: EU Focus , 2005, 159, s. 19 – 20.

( 20 ) Pozri napríklad nariadenie Komisie (EÚ) 2018/781 z 29. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 847/2000, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „podobný liek“ ( Ú. v. EÚ L 132, 2018, s. 1 ).

( 21 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek v spojených veciach Novartis Europharm/Komisia ( C‑629/15 P a C‑630/15 P , EU:C:2016:1003 ).

( 22 ) Tamže, bod 43, citujúc v tomto zmysle MANLEY, M.I. a VICKERS, M.: Navigating European Pharmaceutical Law . Oxford: Oxford University Press, 2015, s. 264, bod 8.33.

( 23 ) Tamže, bod 46.

( 24 ) Oznámenie pre žiadateľov, zväzok 2A: Postupy týkajúce sa povolenia na uvedenie na trh, kapitola 1: Povolenie na uvedenie na trh, júl 2015, bod 2.3, s. 9. Pozri tiež aktuálnu verziu tohto dokumentu z júla 2019.

( 31 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Schulte ( C‑350/03 , EU:C:2004:568 , body 84 až 88 a citovanú judikatúru), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci European Federation for Cosmetic Ingredients ( C‑592/14 , EU:C:2016:179 , bod 37 a citovanú judikatúru).

( 32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2011, Nycomed Danmark/EMA ( T‑52/09 , EU:T:2011:738 , bod 71 ).

( 33 ) Pozri bod 57 vyššie.

( 34 ) Odôvodnenie Všeobecného súdu je ďalej rozvedené v bodoch 181 až 218 napadnutého rozsudku, v ktorých sa okrem iného uvádza, že „obsah usmernení ku kombináciám liečiv a rozsah informácií požadovaných od žiadateľov sa v období od 9. augusta 1994 ako dátumu udelenia povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh na jednej strane do okamihu prijatia vykonávacieho rozhodnutia z 30. januára 2014 na druhej strane výrazne zmenil“.

( 35 ) Pozri žalobnú odpoveď EMA pred Všeobecným súdom, bod 37 a prílohu B.2.

( 36 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 43 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 44 ) Rozsudok z 20. októbra 2016, August Wolff a Remedia/Komisia ( T‑672/14 , EU:T:2016:623 ). Pozri najmä body 59 až 66 predmetného rozsudku.

( 45 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2015, Novartis Europharm/Komisia ( T‑472/12 , EU:T:2015:637 , body 74 a 76 ).

( 46 ) Rozsudok zo 16. októbra 2008, Synthon ( C‑452/06 , EU:C:2008:565 ).

( 47 ) Rozsudok zo 14. marca 2018, Astellas Pharma ( C‑557/16 , EU:C:2018:181 ) (ďalej len „rozsudok vo veci Astellas“).

( ) Rozsudok zo 16. októbra 2008, Synthon ( C‑452/06 , EU:C:2008:565 , body 31 a 32 ).