C-545/21

proti

Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štrukturálne fondy – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – Nariadenie (ES) č. 1083/2006 – Článok 2 bod 7 – Pojem ‚nezrovnalosť‘ – Konanie, ktoré údajne zvýhodňuje hospodársky subjekt počas výberového konania – Článok 98 ods. 1 a 2 – Finančné opravy zo strany členských štátov – Verejné zákazky na uskutočnenie prác – Smernica 2004/18/ES – Článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. d) – Fakultatívne dôvody vylúčenia – Závažné porušenie odborných povinností“

Úvod

1.

3.

Článok 1 nariadenia č. 1083/2006 s názvom „Predmet úpravy“ stanovuje:

„Toto nariadenie ustanovuje všeobecné pravidlá, ktorými sa spravuje Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) (ďalej len ‚štrukturálne fondy‘) a Kohézny fond bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia v nariadeniach (ES) č. 1080/2006[ ( 4 )], (ES) č. 1081/2006[ ( 5 )] a (ES) č. 1084/2006[ ( 6 )].

Toto nariadenie vymedzuje ciele, ku ktorých dosiahnutiu majú štrukturálne fondy a Kohézny fond (ďalej len ‚fondy‘) prispievať, kritériá oprávnenosti členských štátov a regiónov na podporu z týchto fondov, dostupné finančné zdroje a kritériá ich prideľovania.

Toto nariadenie vymedzuje kontext politiky súdržnosti vrátane metódy stanovenia strategických usmernení Spoločenstva pre súdržnosť, národného strategického referenčného rámca a procesu preskúmania na úrovni Spoločenstva.

Na tento účel toto nariadenie ustanovuje zásady a pravidlá partnerstva, programovania, hodnotenia, riadenia vrátane finančného riadenia, monitorovania a kontroly na základe spoločnej zodpovednosti členských štátov a Komisie.“

5.

V súlade s článkom 9 ods. 5 uvedeného nariadenia:

„Operácie financované z fondov musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy a aktov prijatých na jej základe.“

6.

V článku 70 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia sa uvádza:

„Členské štáty zodpovedajú za riadenie a kontrolu operačných programov najmä prostredníctvom týchto opatrení:

2. Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy i povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondu.

…“

Smernica 2004/18

8.

Podľa článku 45 ods. 2 prvého pododseku písm. d) smernice 2004/18:

„Každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak:

„Z účasti na postupoch udeľovania koncesií a zadávania zákaziek na práce, dodanie tovaru a služby, a rovnako z možnosti stať sa subdodávateľom a uzatvárať príslušné zmluvy, sa vylučujú osoby:

…

c)

ktoré boli právoplatným rozsudkom, trestným rozkazom alebo trestným rozsudkom o schválení dohody o vine a treste v zmysle článku 444 trestného poriadku odsúdené za závažné trestné činy týkajúce sa profesijnej etiky, ktorými bol poškodený štát alebo Spoločenstvo; v každom prípade dôvod na vylúčenie predstavuje právoplatný odsudzujúci rozsudok za jeden alebo viac trestných činov účasti v zločineckej organizácii, korupcie, podvodu, prania špinavých peňazí, tak ako ich vymedzujú akty Spoločenstva uvedené v článku 45 ods. 1 smernice 2004/18/ES.

…

f)

12.

Vzhľadom na začatie vyšetrovania trestného činu korupcie v roku 2020, ktoré smeruje proti trom úradníkom spoločnosti ANAS, vrátane dvoch členov výberovej komisie, spoločnosti Aleandri a jej právnemu zástupcovi ( 8 ), ministerstvo infraštruktúry a dopravy nariadilo vrátenie súm, ktoré už boli spoločnosti ANAS vyplatené na financovanie uvedeného projektu, a vyhlásilo, že zostávajúca suma, ktorá ešte nebola vyplatená, nie je splatná z dôvodu, že pri zadávaní predmetnej zákazky došlo k „nezrovnalosti“ podvodnej povahy v zmysle článku 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 a článkov 4 a 5 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 ( 9 ).

13.

Žalobou podanou na vnútroštátnom súde sa ANAS domáha zrušenia tohto rozhodnutia, pričom tvrdí, že nebola odsúdená ( 10 ) za žiadny trestný čin, že neexistujú dôkazy o tom, že Aleandri získala predmetnú verejnú zákazku nezákonne, a že jej nemožno pripísať žiadne protiprávne konanie členov komisie pre verejné obstarávanie. Okrem toho, keďže predmetné práce boli vykonané, neexistuje žiadna súvislosť medzi údajnou nezrovnalosťou alebo podvodom a výdavkami financovanými zo všeobecného rozpočtu Únie.

14.

Vnútroštátny súd konštatuje, že predmetné práce boli považované za oprávnené na financovanie zo všeobecného rozpočtu Únie a boli vykonané zákonným spôsobom a že nie je známe, či sa verejné obstarávanie narušilo v dôsledku konania, ktoré je predmetom uvedeného trestného vyšetrovania. V podstate sa teda zaoberá pojmom „nezrovnalosť“ v zmysle nariadenia č. 1083/2006 a spôsobmi výpočtu finančnej opravy, ktorá sa má prijať v dôsledku takejto nezrovnalosti, ako aj súladom vnútroštátnej právnej úpravy s článkom 45 ods. 2 prvým pododsekom písm. d) smernice 2004/18 týkajúcim sa fakultatívneho vylúčenia z účasti na verejnej zákazke takého uchádzača, ktorý sa dopustil závažného porušenia odborných povinností.

3.

V prípade kladnej odpovede na jednu alebo obidve vyššie uvedené otázky, majú sa vyššie uvedené ustanovenia vykladať v tom zmysle, že vždy ukladajú odňatie príspevku členským štátom a finančnú opravu Komisiou v 100 % výške, hoci tento príspevok bol v každom prípade použitý na účel, na ktorý bol určený a na projekt oprávnený na európske financovanie, ktorý bol skutočne zrealizovaný?

4.

V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku alebo v tom zmysle, že sa neuplatní odňatie príspevku alebo finančná oprava v 100 % výške, umožňujú pravidlá uvedené v prvom bode a súlad so zásadou proporcionality určiť odňatie príspevku a finančnú opravu s prihliadnutím na skutočne spôsobenú finančnú ujmu všeobecnému rozpočtu Európskej únie? Konkrétne v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, možno finančné dôsledky v zmysle článku [99] ods. 3 nariadenia č. 1083/2006 ( 14 ) určiť paušálne na základe uplatnenia kritérií uvedených v tabuľke v odseku 2 [prílohy] k rozhodnutiu Komisie C(2013) 9527 z 19. decembra 2013 ( 15 ) [s názvom ,Usmernenia o určení finančných opráv, ktoré má Komisia uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania‘ (ďalej len ‚usmernenia z roku 2013‘)]?“

16.

ANAS, talianska vláda a Komisia predložili písomné pripomienky. Súdny dvor v súlade s článkom 76 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, že rozhodne bez pojednávania.

19.

V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že v článku 1 nariadenia č. 1083/2006 sa najmä stanovujú pravidlá hospodárenia, monitorovania a kontroly operácií podporovaných z fondov na základe zodpovedností, o ktoré sa delia členské štáty a Komisia. ( 18 ) Okrem toho, najmä podľa článku 70 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia členské štáty zodpovedajú za hospodárenie a kontrolu operačných programov, predovšetkým za predchádzanie, zisťovanie a nápravu „nezrovnalostí“ a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm.

20.

Na tento účel sa v súlade s článkom 2 ods. 7 nariadenia pojem „nezrovnalosť“ najmä v kontexte EFRR vzťahuje na akékoľvek porušenie ustanovenia práva Únie, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou. ( 19 ) Súdny dvor konkrétne uviedol, že existencia takejto nezrovnalosti teda predpokladá splnenie troch prvkov, a to po prvé existenciu porušenia práva Únie, po druhé skutočnosť, že toto porušenie má pôvod v konaní alebo opomenutí hospodárskeho subjektu, a po tretie existenciu skutočnej alebo potenciálnej škody pre rozpočet Únie. ( 20 )

21.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o existenciu porušenia práva Únie , z článku 9 ods. 5 nariadenia č. 1083/2006 vyplýva, že Únia môže prostredníctvom svojich fondov financovať iba operácie vykonávané v úplnom súlade s právom Únie, a to vrátane pravidiel uplatniteľných v oblasti zadávania verejných zákaziek. ( 21 ) Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že článok 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 sa týka nielen porušenia ustanovenia práva Únie ako takého, ale aj porušenia ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré sa uplatňujú na operácie podporované štrukturálnymi fondmi, a tým prispievajú k zabezpečeniu správneho uplatňovania práva Únie týkajúceho sa riadenia projektov financovaných z týchto fondov. ( 22 )

25.

Po druhé vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti o úrovni dôkazov potrebných na preukázanie existencie porušenia, a teda aj nezrovnalosti, pričom poukazuje na to, že v prejednávanej veci neboli úplne preukázané dôkazy o spornom konaní a jeho vplyve na zadanie zákazky.

26.

V tejto súvislosti stačí uviesť, že ak neexistuje právna úprava Únie v danej oblasti, vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prislúcha, aby upravil procesné podmienky žalôb zameraných na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, vrátane úrovne dôkazov potrebných na preukázanie nezrovnalosti za predpokladu, že takéto podmienky sú v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity. ( 27 )

27.

Tento prevládajúci prístup, pokiaľ ide o zásady rovnosti a transparentnosti uvedené v bode 22 vyššie, je výslovne uznaný v článku 45 ods. 2 prvom pododseku písm. d) smernice 2004/18, ktorý, ak je relevantný v prejednávanom prípade, ( 28 ) umožňuje verejnému obstarávateľovi vylúčiť z účasti na zadávacom konaní každý hospodársky subjekt, ktorý bol uznaný vinným zo závažného porušenia odborných povinností, ktoré verejní obstarávatelia dokážu preukázať „akýmikoľvek prostriedkami“ ( 29 ).

31.

Po tretie, pokiaľ ide o existenciu škody spôsobenej rozpočtu Únie v dôsledku takéhoto opomenutia, z článku 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 vyplýva, že porušenie ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva uplatniteľného na operácie podporované z fondov predstavuje „nezrovnalosť“ v zmysle tohto ustanovenia, ak je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou.

32.

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by rozpočet Únie utrpel škodu.

33.

Súdny dvor však interpretoval toto ustanovenie tak, že porušenie pravidiel verejného obstarávania predstavuje nezrovnalosť, pokiaľ nemožno vylúčiť, že toto nedodržanie mohlo mať vplyv na rozpočet dotknutého fondu, pričom nie je potrebné preukázať existenciu konkrétneho finančného vplyvu. ( 33 )

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. d) smernice 2004/18 bráni pravidlu, akým je pravidlo podľa článku 38 ods. 1 písm. f) legislatívneho dekrétu č. 163/2006, ktoré neumožňuje vylúčiť z verejného obstarávania hospodársky subjekt, ktorý sa pokúsil ovplyvňovať rozhodovací proces verejného obstarávateľa, najmä ak pokus spočíval v podplácaní niektorých členov hodnotiacej komisie.

37.

Článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. d) smernice 2004/18 sa týka dôvodov na vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania a stanovuje, že z účasti na zákazke môže byť vylúčený každý hospodársky subjekt, ktorý bol uznaný vinným zo závažného porušenia odborných povinností, ktoré verejní obstarávatelia dokážu preukázať akýmikoľvek prostriedkami.

38.

Článok 38 ods. 1 písm. f) legislatívneho dekrétu č. 163/2006, ktorým sa takéto ustanovenie preberá do talianskeho práva, okrem iného vylučuje z účasti na postupoch udeľovania koncesií a verejných zákaziek na práce, dodávky a služby osoby, ktoré sa dopustili závažného pochybenia pri výkone svojej profesie, ktoré verejný obstarávateľ preukáže akýmkoľvek prostriedkom.

39.

Preto bez toho, aby som chcel zasahovať do právomoci vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo, sa mi zdá, že znenie preberacieho ustanovenia je v súlade s ustanovením, ktoré preberá. ( 38 )

43.

Okrem toho nie je jasná relevantnosť otázky položenej vnútroštátnym súdom, keďže zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že „nezrovnalosť“ zistená v prejednávanom prípade príslušnými orgánmi súvisí s porušením článku 45 ods. 2 prvého pododseku písm. d) smernice 2004/18, prebratého do článku 38 ods. 1 písm. f) legislatívneho dekrétu č. 163/2006, čo malo viesť verejného obstarávateľa k tomu, aby z postupu zadávania zákazky vylúčil uchádzača, ktorý sa následne stal úspešným uchádzačom tejto zákazky. ( 39 ) Ako uvádza Komisia, v prejednávanom prípade si možno len ťažko predstaviť existenciu „nezrovnalosti“ zo strany spoločnosti ANAS, ktorá nevylúčila dotknutého uchádzača z účasti v zadávacom konaní z dôvodu závažného porušenia odborných povinností, ktoré boli zistené až po zadaní zákazky.

44.

Pripomínam však, že podľa ustálenej judikatúry sa na otázky týkajúce sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkového rámca, ktorý vymedzuje na vlastnú zodpovednosť a ktorého správnosť Súdnemu dvoru neprináleží overovať, vzťahuje prezumpcia relevantnosti, ( 40 ) a že v prejednávanej veci nie je zrejmé, že by požadovaný výklad dotknutého ustanovenia práva Únie mal súvislosť so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej.

45.

48.

Podľa článku 98 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1083/2006 je po zistení nezrovnalosti úlohou členských štátov uskutočniť požadované finančné opravy, ktoré pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti, a určiť výšku opravy, ktorá sa má uplatniť, pričom sa zohľadnia tri kritériá, a to povaha zistenej nezrovnalosti, jej závažnosť a výsledná finančná strata pre príslušný fond. Okrem toho, ak ide o jednorazovú, a nie systémovú nezrovnalosť, judikatúra Súdneho dvora objasnila, že táto požiadavka nevyhnutne predpokladá preskúmanie každého prípadu osobitne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti relevantné pre jedno z týchto troch kritérií. ( 43 )

49.

Pokiaľ ide po prvé o otázku, či každá nezrovnalosť zakladá povinnosť uplatniť 100 % sadzbu finančnej opravy, domnievam sa, že takýto výklad by bol jednoznačne v rozpore so zásadami a judikatúrou uvedenými v predchádzajúcom bode, ktoré vyžadujú, aby členské štáty pri ukladaní finančnej opravy v dôsledku nezrovnalosti zohľadnili všetky okolnosti prípadu vrátane dôsledkov nezrovnalosti na pridelenie príspevkov a vykonanie prác oprávnených na financovanie. ( 44 )

50.

Tento záver však podľa môjho názoru neznamená povinnosť za každých okolností obmedziť finančnú opravu na finančnú stratu, ktorá vznikla príslušnému fondu. Existujú totiž situácie, v ktorých by riziko straty obmedzenej na podiel, ktorého sa nezrovnalosť týka, v prípade zistenia nezrovnalostí nemalo odstrašujúci účinok. V takýchto situáciách by mohlo byť úplné odňatie finančných prostriedkov primerané bez ohľadu na preukázanie existencie zodpovedajúcej straty na strane príslušného fondu ( 45 ) a bez toho, aby bola v tomto smere rozhodujúca skutočnosť, že sa dotovaný projekt napokon zrealizoval. ( 46 )

Po druhé, pokiaľ ide o výpočet výšky finančnej opravy, chcem zdôrazniť, že usmernenia z roku 2013, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd, v rozsahu, v akom sa týkajú určenia finančných opráv, ktoré Komisia uplatňuje na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia v prípade nedodržania pravidiel verejného obstarávania, môžu poskytnúť usmernenie aj v prípade, keď členské štáty samy napravujú nezrovnalosti, hoci pre ne nie sú záväzné. ( 48 ) Konkrétne v bode 1.3 týchto usmernení o posudzovaných kritériách pri rozhodovaní o uplatniteľnej sadzby opravy sa v prvom odseku uvádza rozsah opráv (5 %, 10 %, 25 % a 100 %), ktoré sa uplatňujú na výdavky v rámci zákazky podľa závažnosti nezrovnalosti a zásady proporcionality, ak nie je možné presne kvantifikovať finančné dôsledky na príslušnú zákazku. V druhom pododseku tohto bodu sa uvádza, že závažnosť nezrovnalosti a jej finančný vplyv na rozpočet Únie sa posudzuje so zreteľom na úroveň hospodárskej súťaže, transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie, pričom nezrovnalosť sa považuje za silný ukazovateľ závažnosti, ak má príslušné nedodržanie podmienok odradzujúci účinok na potenciálnych uchádzačov alebo vedie k zadaniu zákazky inému uchádzačovi ako tomu, ktorému mala byť zákazka zadaná. Rovnako v tomto bode sa ďalej uvádza, že v prípade, že je nezrovnalosť len formálneho charakteru bez skutočného alebo potenciálneho finančného vplyvu (tretí pododsek), nevykoná sa žiadna oprava, kým v najzávažnejších prípadoch sa môže uplatniť finančná oprava 100 %, ak sa v rámci nezrovnalosti uprednostní určitý uchádzač/záujemca alebo keď sa týka podvodu, ktorý odhalil príslušný súdny alebo správny orgán (šiesty odsek).

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené Tribunale amministrativo per il Lazio (Správny súd pre Lazio, Taliansko) takto:

1.

Článok 2 bod 7 a článok 70 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

konanie, ktoré by podľa názoru príslušných orgánov mohlo zvýhodniť hospodársky subjekt počas postupu zadávania zákazky, spadá pod pojem „nezrovnalosť“ a spravidla vedie k odňatiu neoprávnene získanej výhody, pokiaľ nie je možné vylúčiť možnosť, že toto konanie malo vplyv na rozpočet príslušného fondu.

2.

ak existencia „nezrovnalosti“ v zmysle článku 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 systematicky vyžaduje, aby príslušné vnútroštátne orgány vykonali finančnú opravu, výška uplatniteľnej opravy sa musí určiť v súlade so zásadou proporcionality, pričom sa zohľadnia všetky relevantné okolnosti, konkrétne povaha a závažnosť zistenej nezrovnalosti, a z toho vyplývajúca finančná strata dotknutého fondu bez toho, aby tieto orgány boli povinné obmedziť finančnú opravu vždy na finančnú stratu, ktorá vznikla tomuto fondu, takže obzvlášť závažné a zavrhnutiahodné porušenie by v zásade môže viesť k oprave vo výške 100 % príspevku bez ohľadu na to, či sa preukáže akýkoľvek hospodársky vplyv na rozpočet Únie.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Rady z 11. júla 2006 o všeobecných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25 ).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114 ).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 1 ).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 12 ).

( 12 ) Ú. v. ES C 316, 1995, s. 48 (ďalej len „dohovor PIF“).

( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva ( Ú. v. EÚ L 198, 2017, s. 29 ).

( 14 ) Vnútroštátny súd sa nesprávne odvoláva na článok 98 ods. 3 tohto nariadenia. Pozri tiež poznámku pod čiarou 41.

( 15 ) Rozhodnutie o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Komisia uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania.

( 16 ) Domnievam sa totiž, že pojem „nezrovnalosť“ zahŕňa všetky druhy porušenia pravidiel Únie a vnútroštátnych pravidiel (pozri bod 21 nižšie), vrátane tých, ktoré upravujú pojem „podvod“. Okrem toho si tento druhý pojem vyžaduje úmyselný charakter konania alebo opomenutia a vyžaduje súdne konštatovanie trestnoprávnej povahy, čo sú prvky, ktoré nevyplývajú zo skutkových okolností prípadu, ako ich uvádza vnútroštátny súd.

( 17 ) Naopak, ostatné ustanovenia uvedené vnútroštátnym súdom, konkrétne článok 27 písm. c) nariadenia č. 1828/2006, článok 1 Dohovoru PIF a článok 3 ods. 2 písm. b) smernice 2017/1371, nie sú v tejto súvislosti relevantné, pretože sa týkajú len pojmu „podvod“.

( 20 ) Pozri rozsudok z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs ( C‑743/18 , EU:C:2020:767 , bod 51 ).

( 21 ) Pozri rozsudok zo 6. decembra 2017, Compania Nažională de Administrare a Infrastructurii Rutiere ( C‑408/16 , EU:C:2017:940 , bod 57 a citovaná judikatúra).

( 22 ) Pozri rozsudok z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs ( C‑743/18 , EU:C:2020:767 , bod 52 a citovaná judikatúra).

( 23 ) Pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta ( C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , bod 108 a citovaná judikatúra).

( 24 ) Pozri článok 2 smernice 2004/18 s názvom „Zásady zadávania zákaziek“, podľa ktorého verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne, ako aj judikatúru, podľa ktorej je verejný obstarávateľ povinný dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P , EU:C:2004:236 , bod 108 a citovaná judikatúra).

( 25 ) Okrem toho na úvod poznamenávam, že na účely existencie „nezrovnalosti“ v zmysle článku 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 nie je potrebné preukázať úmysel alebo nedbanlivosť zo strany príjemcu, keďže spoločnosti ANAS je možné pripísať „objektívnu“ zodpovednosť na základe zodpovednosti jej úradníkov, ako vysvetľujem v bode 30 a poznámke pod čiarou 32.

( 32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs ( C‑743/18 , EU:C:2020:767 ), v ktorom po kontextuálnom výklade článku 2 ods. 7 nariadenia č. 1083/2006 (body 59 až 62) na jednej strane a teleologickom výklade tohto nariadenia na strane druhej (bod 63) bolo upresnené, že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou (bod 64 a citovaná judikatúra). Súdny dvor v podstate dospel k záveru, že na existenciu „nezrovnalosti“ v zmysle článku 2 bodu 7 nariadenia č. 1083/2006 nie je potrebné preukázanie akejkoľvek úmyselnosti alebo nedbanlivosti na strane príjemcu (bod 65). Okrem toho Súdny dvor v súvislosti s možným vyvodením „objektívnej“ zodpovednosti voči spoločnosti ANAS na základe zodpovednosti jej úradníkov spresnil, že právo Únie vychádza z predpokladu, že právnické osoby konajú prostredníctvom svojich zástupcov a, okrem iného, ich správanie v rozpore s profesijnou etikou môže byť relevantným faktorom pri posúdení profesijnej etiky podniku (pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Impresa di Costruzioni Ing. E. Mantovani a Guerrato, C‑178/16 , EU:C:2017:1000 , bod 34 ).

( 33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júla 2016, Wrocław – Miasto na prawach powiatu ( C‑406/14 , EU:C:2016:562 , body 44 a 45 a citovaná judikatúra); zo 6. decembra 2017, Compania Nažională de Administrare a Infrastructurii Rutiere ( C‑408/16 , EU:C:2017:940 , body 60 a 61 ), a z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs ( C‑743/18 , EU:C:2020:767 , bod 67 ).

( 38 ) Touto úvahou nie je dotknutá zásada, podľa ktorej sa rozsah pôsobnosti ustanovenia vnútroštátneho práva musí určiť so zreteľom na jeho výklad vnútroštátnymi súdmi (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 12. novembra 2009, Komisia/Španielsko, C‑154/08 , neuverejnený, EU:C:2009:695 , bod 125 ), čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcej poznámke pod čiarou. V tejto súvislosti však Súdny dvor v podstate objasnil, že sa nesmú zohľadňovať izolované súdne rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktoré sú v kontexte judikatúry vyznačujúcej sa odlišným zameraním vo výraznej menšine, alebo výklad, ktorému odporuje vnútroštátny najvyšší súd, pričom je potrebné zohľadniť významnú interpretáciu judikatúry, ktorú tento najvyšší súd nevyvrátil či dokonca potvrdil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2003, Komisia/Taliansko, C‑129/00 , EU:C:2003:656 , body 31 a 32 ).

( 39 ) Zdá sa však, že takáto nezrovnalosť sa týka skôr porušenia zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti (pozri body 21 až 24 vyššie).

( 40 ) Pozri najmä rozsudok z 1. augusta 2022, Vyriausioji tarnybinės etikos komisija ( C‑184/20 , EU:C:2022:601 , bod 48 a citovaná judikatúra).

( 41 ) V záujme presnosti poznamenávam, že uvedený súd pri citovaní článku 98 nariadenia č. 1083/2006, ktorý sa týka finančných opráv uplatňovaných členskými štátmi , odkazuje na „finančné dôsledky nedostatkov zistených v príslušnom operačnom programe“ uvedené v odseku 3 článku 99 uvedeného nariadenia, ktorý sa týka finančných opráv uplatňovaných Komisiou , zatiaľ čo uvedený článok 98 vo svojom odseku 2 odkazuje na „finančnú stratu spôsobenú fondu“.

( 46 ) Ako vyplýva z judikatúry Všeobecného súdu, skutočnosť, že príjemca finančných prostriedkov nesplnil všetky svoje povinnosti, vo všeobecnosti odôvodňuje revíziu príspevku Únie, pričom samotná skutočnosť, že projekt bol realizovaný, nie je dostatočným dôvodom na vyplatenie tohto príspevku (pozri v tomto ohľade rozsudok z 13. júla 2011, Grécko/Komisia, T‑81/09 , neuverejnený, EU:T:2011:366 , bod 68 a citovaná judikatúra, potvrdené uznesením z 10. októbra 2012, Grécko/Komisia, C‑497/11 P , neuverejnený, EU:C:2012:625 ).

( 47 ) Skutočnosť, že európske finančné prostriedky získal a použil neoprávnene zvýhodnený hospodársky subjekt, vážne poškodzuje finančné záujmy Únie, pretože ohrozuje zásady voľnej hospodárskej súťaže a rovnosti zaobchádzania pri zadávaní zákazky.

( 48 ) V poslednom odseku bodu 1.1 usmernení z roku 2013 sa odporúča príslušným orgánom členských štátov, aby v prípade opráv nezrovnalostí, ktoré zistili ich vlastné služby, uplatňovali rovnaké kritériá a sadzby, pokiaľ neuplatňujú prísnejšie normy.

( ) Vnútroštátny súd sa nesprávne odvoláva na článok 98 ods. 3 tohto nariadenia.