C-558/21

62021CC0558

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 20. apríla 2023 ( 1 )

Vec C‑558/21 P

Global Silicones Council a i.

2.

Osobitné riziká existujú okrem iného v prípade látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické („PBT“) alebo veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne („vPvB“, podľa anglického slovného spojenia „very persistant and very bioaccumulative“). ( 3 ) Takéto látky sa rozkladajú len veľmi pomaly alebo sa nerozkladajú vôbec, a preto sa môžu hromadiť v životnom prostredí. Účinky takejto akumulácie nie sú z dlhodobého hľadiska predvídateľné. V praxi je tiež ťažké zvrátiť takú akumuláciu, keďže ukončenie uvoľňovania látky nevyhnutne nevedie k zníženiu koncentrácie látky v životnom prostredí. Navyše môžu látky PBT alebo vPvB kontaminovať vzdialené oblasti, ktoré by mali byť chránené pred ďalšou kontamináciou nebezpečnými látkami z ľudskej činnosti. ( 4 )

3.

Sporným nariadením ( 5 ) Komisia zakazuje používanie sporných látok, oktametylcyklotetrasiloxánu („D4“) a dekametylcyklopentasiloxánu („D5“), v zmývateľných kozmetických výrobkoch, lebo látka D4 je látkou PBT/vPvB a látka D5 je látkou vPvB.

4.

Po tom, čo Všeobecný súd zamietol žalobu proti spornému nariadeniu, prejednávané odvolanie vyvoláva najmä otázky, či samotná Komisia mala konštatovať existenciu neprijateľných rizík v súvislosti so spornými látkami, ako sa má uplatňovať pojem neprijateľných rizík a či je zákaz dostatočne odôvodnený. Navyše ide o klasifikáciu sporných látok ako PBT/vPvB, resp. vPvB, avšak tou sa zaoberám len v návrhoch prednesených v súbežne prejednávanej veci C‑559/21 P, Global Silicones/ECHA.

…“

7.

Článok 69 nariadenia REACH upravuje začatie postupu obmedzovania. Odsek 4 sa týka začatia na podnet členského štátu:

„Ak sa členský štát domnieva, že výroba, uvedenie na trh alebo používanie látky ako takej, látky v zmesi alebo vo výrobku predstavuje riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktoré nie je primerane kontrolované a ktoré je potrebné riešiť, oznámi agentúre, že navrhuje pripraviť dokumentáciu spĺňajúcu požiadavky príslušných oddielov prílohy XV.“

8.

Okrem toho je v článku 69 nariadenia REACH stanovená účasť verejnosti a podľa článkov 70 až 72 sa majú vyžiadať stanoviská výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu.

11.

V prílohe I nariadenia REACH sú upravené všeobecné požiadavky na hodnotenie chemickej bezpečnosti a správy o chemickej bezpečnosti. V odseku 4.0.1. je opísané zaobchádzanie s látkami PBT a vPvB:

„Cieľom hodnotenia PBT a vPvB je určiť, či látka spĺňa kritériá uvedené v prílohe XIII, a ak áno, charakterizovať potenciálne emisie tejto látky. Posúdenie nebezpečnosti v súlade s oddielmi 1 a 3 tejto prílohy, ktoré sa zaoberá všetkými dlhodobými účinkami, a odhad dlhodobej expozície ľudí a životného prostredia, ako sa vykonáva v súlade s oddielom 5 (posúdenie expozície) krokom 2 (odhad expozície), nemožno vykonať s dostatočnou spoľahlivosťou pre látky, ktoré spĺňajú kritériá PBT a vPvB v prílohe XIII. Preto sa vyžaduje samostatné posúdenie PBT a vPvB.“

12.

V odseku 6.5 prílohy I nariadenia REACH je upravený najmä manažment rizík pri látkach PBT/vPvB:

„…

„Informácie o nebezpečenstve a rizikách

Riziká, ktoré má obmedzenie riešiť, sa opíšu na základe posúdenia nebezpečnosti a rizík podľa príslušných častí prílohy I a zdokumentujú sa vo formáte stanovenom v časti B uvedenej prílohy pre správu o chemickej bezpečnosti.

Poskytnú sa dôkazy, že vykonávané opatrenia manažmentu rizík (vrátane opatrení určených v registráciách podľa článkov 10 až 14) nie sú postačujúce.“

III. Skutkový stav a konanie

15.

Dňa 17. apríla 2015 Spojené kráľovstvo predložilo Európskej chemickej agentúre (ECHA) dokumentáciu podľa prílohy XV nariadenia REACH, v ktorej navrhlo obmedziť používanie sporných látok v kozmetických výrobkoch, ktoré sa za bežných podmienok používania po aplikácii odstránia vodou. Podľa jeho názoru je to potrebné, aby sa zabránilo prieniku sporných látok do odpadových vôd.

19.

Podľa odôvodnenia 8 sporného nariadenia je uvedené obmedzenie používania týchto dvoch látok založené na nebezpečných vlastnostiach ako PBT a vPvB látky v prípade látky D4, a ako vPvB látky v prípade látky D5. Preto nebezpečenstvo pre životné prostredie vyplýva z prítomnosti sporných látok v niektorých kozmetických výrobkoch, ktoré sa po aplikácii zmývajú vodou.

20.

V odôvodnení 9 je objasnený rozsah obmedzenia:

„… Z kozmetických výrobkov, ktoré majú ostať v dlhšom kontakte s pokožkou, vlasovými systémami alebo sliznicami, sa látky D4 a D5 v priebehu času po aplikácii odparia a akýkoľvek zvyšok sa zmyje počas normálneho umývania. Dokumentácia podľa prílohy XV sa nevzťahovala na uvedené výrobky, pretože nepredstavovali významný zdroj nebezpečenstva pre životné prostredie vyplývajúci z látok D4 a D5, a preto výbor RAC [výbor pre hodnotenie rizík] ešte neposúdil, aké nebezpečenstvo môžu predstavovať pre životné prostredie. Z tohto dôvodu by sa obmedzenie malo vzťahovať iba na zmývateľné kozmetické výrobky, ktoré za bežných podmienok používania majú byť odstránené vodou krátko po aplikácii, pretože za týchto okolností sa látky D4 a D5 uvoľňujú do vodnej zložky životného prostredia pred odparením.“

21.

zrušil napadnutý rozsudok;

2.

zrušil sporné nariadenie alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a

3.

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania na Všeobecnom súde.

24.

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

26.

Nemecko a ECHA vstúpili do konania na Všeobecnom súde ako vedľajší účastníci konania na strane Komisie. Podporujú Komisiu a navrhujú uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania. Ostatní vedľajší účastníci konania na Všeobecnom súde na strane Komisie sa na odvolacom konaní nezúčastnili.

27.

Účastníci konania predložili písomné pripomienky. Súdny dvor upustil od uskutočnenia pojednávania, keďže na základe písomnej časti konania nepotrebuje ďalšie informácie.

IV. Právne posúdenie

31.

V tejto súvislosti odvolateľky najprv vo formálnej rovine napádajú, že Komisia sama nekonštatovala, že obmedzenie je potrebné na riešenie neprijateľného rizika, ale do veľkej miery sa opierala o posúdenia vykonané v rámci postupu pred prijatím obmedzenia (pozri v tejto súvislosti oddiel B). Z vecného hľadiska spochybňujú podrobnosti hodnotenia tohto rizika (pozri v tejto súvislosti oddiel C). Na účely rozboru týchto odvolacích dôvodov najprv uvediem právne kritérium, ktorým sa treba riadiť pri uplatňovaní relevantného ustanovenia, teda článku 68 ods. 1 nariadenia REACH (pozri v tejto súvislosti oddiel A).

A.

Právne kritérium

32.

Podľa článku 68 ods. 1 nariadenia REACH Komisia uloží obmedzenia, ak existuje neprijateľné riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie vyplývajúce z výroby, používania alebo uvedenia látky na trh.

36.

Normotvorca tento vzťah konkretizoval v článku 68 ods. 1 nariadenia REACH prostredníctvom pojmu „neprijateľné riziko“. Aby bolo riziko „neprijateľné“ a odôvodňovalo obmedzenie, musí mať značnú váhu. Predstaviteľné sú aj „prijateľné“ riziká, na odstránenie ktorých nemožno prijať obmedzenie. Z článkov 35 a 37 Charty, článku 114 ods. 3 ZFEÚ a článku 1 ods. 1 a odôvodnenia 1 nariadenia REACH však vyplýva, že je potrebné usilovať sa o vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. To je potrebné zohľadniť aj pri rozhodovaní o obmedzeniach.

37.

V tejto súvislosti prináleží inštitúciám povereným politickou voľbou konkrétne určiť úroveň rizika považovanú za prijateľnú pre spoločnosť. Prijateľné riziko sa totiž určuje nielen na základe výlučne prírodovedných úvah, ale aj s prihliadnutím na spoločenské faktory. ( 9 ) Podľa článku 68 ods. 1 nariadenia REACH táto úloha pri prijímaní obmedzenia prináleží Komisii, ktorá ju vykonáva v rámci komitologického postupu za účasti členských štátov.

38.

Keďže pri hodnotení, či je riziko neprijateľné, ide o otázku, ktorá je z vedeckého a technického hľadiska veľmi komplexná a navyše si vyžaduje politické zváženie, Komisia má širokú mieru voľnej úvahy. Takéto opatrenia môžu súdy Únie preskúmať len z hľadiska zjavne nesprávneho posúdenia alebo zjavného prekročenia hraníc voľnej úvahy. V takomto kontexte súd Únie totiž svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy nemôže nahradiť posúdenie inštitúcií, ktorým normotvorca výlučne zveril túto úlohu. ( 10 )

41.

Komisia totiž v odôvodnení sporného nariadenia neuviedla, že a z akého dôvodu sa sama domnieva, že existuje neprijateľné riziko spojené s používaním sporných látok. V odôvodnení 8 sporného nariadenia naopak len konštatovala, že riziko pre životné prostredie vyplýva z prítomnosti sporných látok v niektorých kozmetických výrobkoch, ktoré sa po aplikácii zmývajú vodou. Toto riziko podľa Komisie spočíva v tom, že látka D4 je látkou PBT a látka vPvB a látka D5 je látkou vPvB.

42.

Rozsiahlejšie hodnotenia a konštatovania sa síce nachádzajú v stanoviskách, ktoré Spojené kráľovstvo, ako aj výbor ECHA pre hodnotenie rizík a výbor ECHA pre sociálno‑ekonomickú analýzu predložili v rámci postupu pred prijatím obmedzenia, avšak odvolateľky a ACC tvrdia, že na ne nemožno prihliadať. Túto argumentáciu možno súhrnne označiť ako „tvrdenie týkajúce sa oddelenia“.

43.

Nižšie v týchto návrhoch najprv vyvrátim toto tvrdenie týkajúce sa oddelenia a potom preskúmam odôvodnenie sporného nariadenia.

Táto argumentácia však nie je presvedčivá. Konštatovania Všeobecného súdu sú totiž v súlade s článkom 73 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia REACH. Podľa tohto ustanovenia musí Komisia predložiť podrobné vysvetlenie príčin, ak sa jej návrh obmedzenia rozchádza s pôvodným návrhom (členského štátu alebo ECHA), alebo ak pritom nezohľadňuje stanoviská ECHA. Z toho a contrario vyplýva, že Komisia nemusí predložiť podrobné odôvodnenie, ak je obmedzenie v súlade s pôvodným návrhom a stanoviskami. Všeobecný súd na toto ustanovenie správne odkázal v bode 213 napadnutého rozsudku.

47.

V každom prípade sa prísne oddelenie hodnotenia Komisie od postupu pred prijatím obmedzenia zdá byť nerealistické aj z praktického hľadiska. Komisia rozhoduje v rámci komitologického postupu za účasti členských štátov. Zároveň podľa článku 85 nariadenia REACH sú členské štáty úzko zapojené do zloženia a práce výborov, ktoré vydávajú svoje stanovisko v rámci postupu pred prijatím obmedzenia.

48.

Ako uviedol Všeobecný súd v bode 188 a nasl. napadnutého rozsudku, cieľom stanovísk v rámci postupu pred prijatím obmedzenia je okrem iného poukázať na neprijateľné riziko (alebo ho vyvrátiť). Ustanovenia, ktoré sa majú uplatniť v konkrétnom prípade, totiž toto riziko opisujú len inými slovami.

49.

V dokumentácii, ktorá sa musí najprv pripraviť, musí členský štát v súlade s tretím odsekom oddielu II prílohy XV nariadenia REACH preukázať, že vykonávané opatrenia manažmentu rizík nie sú postačujúce, a zdôvodniť navrhované obmedzenie, predovšetkým z hľadiska nevyhnutnosti konania na úrovni celej Únie. Okrem toho musí zdôvodniť, že obmedzenie je v rozumnom časovom období schopné znížiť tieto riziká na prijateľnú úroveň, ktorá je primeraná riziku. To nevyhnutne znamená, že dokumentácia musí byť založená na riziku, ktoré je prinajmenšom zatiaľ neprijateľné.

53.

Po tom, ako členský štát uviedol všetko vyššie uvedené, výbor pre hodnotenie rizík (článok 70 nariadenia REACH) a výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu (článok 71 nariadenia REACH) zaujmú stanovisko k návrhu a jeho odôvodneniu s prihliadnutím na účasť verejnosti. Pritom v rámci svojich príslušných právomocí komplexne posúdia na jednej strane riziko a na druhej strane sociálno‑ekonomické vplyvy navrhovaných obmedzení.

54.

V bode 217 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preto len vyjadril názor, že Komisia nemusí sama opätovne výslovne identifikovať neprijateľné riziko, ak prijme obmedzenie a v tejto súvislosti sa stotožní s hodnoteniami vyplývajúcimi z postupu pred prijatím obmedzenia, ktoré už na toto riziko poukazujú. Komisia v súdnom konaní výslovne potvrdila, že sporné nariadenie je založené na tomto postupe.

55.

58.

Odôvodnenie

aktu však nevyplýva len z jeho znenia, ale aj z jeho kontextu a tiež zo súhrnu právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblasť. ( 12 ) V prejednávanej veci k odôvodneniu prispievajú predovšetkým stanoviská vyplývajúce z postupu pred prijatím obmedzenia, s ktorými sa Komisia stotožnila. Tieto stanoviská boli odvolateľkám známe; dokonca sa k nim v rámci postupu pred prijatím obmedzenia mohli vyjadriť. Preto ani tento odvolací dôvod nemôže obstáť.

59.

Je pravda, že by bolo žiaduce, keby odôvodnenie sporného nariadenia úplne alebo aspoň v podstatných častiach vyplývalo z jeho odôvodnení. Tým by Komisia nielen uľahčila preskúmanie nariadenia, ale by sa vyhla aj riziku nedorozumení. Napriek tomu je možné zrekonštruovať odôvodnenie sporného nariadenia s prihliadnutím na stanoviská predložené v rámci postupu pred prijatím obmedzenia.

60.

Sporné nariadenie neobmedzuje výrobu, používanie a uvádzanie sporných látok na trh komplexne. Naopak zakazuje uvádzanie na trh týchto látok v kozmetických výrobkoch, ktoré sa za bežných podmienok používania po aplikácii odstránia vodou.

64.

Východiskom je konštatovanie, že účinky látok PBT/vPvB v životnom prostredí a v konečnom dôsledku aj na ľudí sú nepredvídateľné, lebo tieto látky sa môžu naďalej hromadiť. ( 14 )

65.

Spojené kráľovstvo preto na jednej strane vo svojej dokumentácii obsahujúcej odôvodnenie návrhu na obmedzenie považovalo každé uvoľnenie sporných látok za ukazovateľ „neprijateľného rizika“, ( 15 ) ale na druhej strane považovalo uvoľnenie do ovzdušia za neškodné, lebo podľa jeho názoru treba predpokladať, že látky tam zostanú, kým sa nerozložia. ( 16 )

66.

Aj výbor pre hodnotenie rizík v zásade požaduje, aby sa minimalizovalo akékoľvek uvoľňovanie sporných látok, ( 17 ) a dokonca namieta proti tomu, aby sa uvoľňovanie do ovzdušia považovalo za neškodné. Naopak uvádza, že novšia štúdia obsahuje prvky, ktoré poukazujú na to, že aj s uvoľňovaním do ovzdušia sa spája riziko usadzovania do vody alebo pôdy. ( 18 )

70.

Keďže Komisia sporným nariadením vyhovela návrhu Spojeného kráľovstva, ktorý potvrdili výbory, treba vychádzať z toho, že najmä porovnaním výhod a nevýhod zákazu dospela k záveru, že riziko, ktoré mal zákaz riešiť, je neprijateľné. Takto navyše chápem aj konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 187 napadnutého rozsudku.

3. Predbežný záver

71.

Formálne námietky voči tomu, ako Všeobecný súd posúdil odôvodnenie sporného nariadenia, sú teda nedôvodné.

C.

74.

Komisia však v tejto súvislosti nebola povinná uviesť žiadne konštatovanie.

75.

Keďže riziká sporných látok vychádzajú z ich vlastností PBT/vPvB, z odseku 4.0.1 prílohy I nariadenia REACH vyplýva, že netreba definovať prijateľné riziko, ako to uviedol Všeobecný súd v bodoch 190, 191 a 202 napadnutého rozsudku.

76.

V odseku 4.0.1. prílohy I nariadenia REACH je stanovené, že posúdenie nebezpečnosti pre ľudí a životné prostredie a odhad dlhodobej expozície nemožno vykonať s dostatočnou spoľahlivosťou pre látky PBT a vPvB. V rámci hodnotenia chemickej bezpečnosti a v správe o chemickej bezpečnosti sa preto len na základe kritérií uvedených v prílohe XIII skúma, či ide o látky PBT/vPvB, a potom sa musí opísať uvoľňovanie týchto látok.

80.

Už z rozsudku Súdneho dvora vo veci Toolex, ktorý Súd prvého stupňa citoval v uvedenom rozsudku Pfizer, však vyplýva, že nie je nevyhnutné v každom prípade presne určiť hranicu medzi prijateľnými a neprijateľnými rizikami. Súdny dvor v tomto rozsudku totiž uznal, že vzhľadom na ťažkosti pri určovaní kritického prahu závažného ohrozenia je zásadný zákaz používania predmetnej látky opodstatnený. ( 21 )

81.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zásady predbežnej opatrnosti teda vyplýva len to, že prijatie preventívnych opatrení po prvé predpokladá identifikáciu možných negatívnych následkov a po druhé celkové posúdenie tohto rizika založené na najspoľahlivejších dostupných vedeckých údajoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu. ( 22 ) Súdny dvor naopak nevyžaduje presné určenie hranice rizika, ktoré je ešte prijateľné.

82.

To je logické, lebo táto hranica je často súčasťou vedeckej neistoty, ktorú majú preventívne opatrenia riešiť. Navyše môže existovať viacero látok s rovnakými rizikami, ale s výhodami rôznej váhy. V takýchto prípadoch je možné si predstaviť, že rovnaké riziko sa môže považovať za prijateľné pri veľmi prospešnej látke, ale za neprijateľné pri menej prospešnej látke.

Tretím odvolacím dôvodom odvolateľky a ACC napádajú najmä bod 196 napadnutého rozsudku. V uvedenom bode ide o to, že Spojené kráľovstvo vo svojej dokumentácii vypracovanej podľa prílohy XV a výbor pre hodnotenie rizík dospeli k záveru, že riziká spojené so spornými látkami nemožno spoľahlivo kvantifikovať, ale ich emisie možno považovať za ukazovateľ rizika. Všeobecný súd to nepovažoval za zjavne nesprávne posúdenie, ktoré by mohlo spochybniť sporné nariadenie.

86.

Odvolateľky a ACC sa naopak domnievajú, že článok 68 ods. 1 v spojení s prílohami XV a I nariadenia REACH neumožňuje považovať každé uvoľnenie látok PBT/vPvB za neprijateľné riziko. Založenie preventívnych opatrení na vylúčení akéhokoľvek rizika („nulové riziko“) je podľa ich názoru v rozpore so skoršou judikatúrou Všeobecného súdu. ( 23 ) Navyše pri riešení rizík nestačí riziko identifikovať, ale politicky zodpovedné inštitúcie musia následne určiť, aká úroveň ochrany by sa mala dosiahnuť, teda aké riziko je ešte prijateľné.

a) Úroveň ochrany

87.

Pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa určenia úrovne ochrany, je potrebné odkázať na vyššie uvedené preskúmanie druhej časti prvého odvolacieho dôvodu. Z tohto preskúmania vyplýva, že nie je v každom prípade nevyhnutné určiť hranicu medzi prijateľnými a neprijateľnými rizikami. Komisia môže naopak považovať určité riziko za neprijateľné bez toho, aby určila rozsah, v akom by uvoľňovanie spornej látky predstavovalo prijateľné riziko.

Okrem toho je predstaviteľné, že výhody určitých použití látok PBT/vPvP sú také významné, že jednoznačne prevažujú nad rizikami uvoľňovania, a preto obmedzenie nie je opodstatnené. To sa dá očakávať najmä vtedy, ak rizikové látky pri dôležitých použitiach nemožno nahradiť menej rizikovými látkami.

91.

Argumentácia odvolateliek v tomto bode je však založená na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku a sporného nariadenia. Z ustanovení sporného nariadenia a z vyššie uvedenej rekonštrukcie jeho odôvodnenia totiž vyplýva, že nie je založené na úvahe, že každé uvoľnenie látok PBT/vPvP si vyžaduje obmedzenie. Naopak dôvodom obmedzenia je, že sa má zabrániť uvoľňovaniu sporných látok do vodnej zložky životného prostredia v dôsledku ich používania v zmývateľných kozmetických výrobkoch. Všeobecný súd to tiež zohľadnil v bodoch 194 a 195 napadnutého rozsudku, pričom odvolateľky a ACC to nenapadli.

c) „Nulové riziko“

92.

Z toho vyplýva, že neobstojí ani argumentácia odvolateliek a ACC, podľa ktorej sa Komisia usiluje vylúčiť každé riziko alebo vyžaduje dôkaz, že žiadne riziko neexistuje. Sporné nariadenie naopak smeruje proti konkrétnemu riziku, a to riziku uvoľňovania sporných látok do vodnej zložky životného prostredia.

96.

Aj tretí odvolací dôvod preto treba zamietnuť.

3. Predbežný záver

97.

Preto odvolateľky a ACC nemôžu uspieť ani so svojimi vecnými námietkami.

D.

V tejto súvislosti treba opätovne pripomenúť, že sporné nariadenie sa týka len určitého rizika spojeného s používaním sporných látok, a to rizika uvoľňovania do vodnej zložky životného prostredia.

101.

Použitia, ktoré nie sú spojené s uvoľňovaním, naopak vôbec neboli predmetom postupu. Použitie v kozmetických výrobkoch, ktoré nie sú určené na zmytie v krátkom čase, bolo síce predmetom analýzy, ale sporné nariadenie sa naň nevzťahuje. Podľa doterajšieho stavu poznatkov totiž toto používanie vedie v podstate k uvoľňovaniu do ovzdušia a len v malej miere k uvoľňovaniu do vodnej zložky životného prostredia.

102.

Ako vyplýva z odôvodnenia 9 sporného nariadenia, Komisia považovala uvoľnenie do vodnej zložky za „významný zdroj nebezpečenstva pre životné prostredie“, a teda implicitne považovala tieto riziká za neprijateľné. Dôvodom tohto hodnotenia je skutočnosť, že sporné látky sa pri tom môžu hromadiť v životnom prostredí, čo je dôvodom ich klasifikácie ako veľmi bioakumulatívnych.

103.

Po druhé proporcionalita uvedeného opatrenia bola intenzívne skúmaná v rámci postupu pred prijatím obmedzenia. Výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu najmä skonštatoval, že výhody zákazu výrazne prevyšujú jeho nevýhody, ( 29 ) pričom odvolateľky alebo ACC to nespochybňujú.

107.

Zjavne nesprávne posúdenie teda nie je zrejmé. Preto by bolo potrebné zamietnuť odvolanie aj v prípade, ak by sa vykladalo tak, že obsahuje prípadné námietky, ktorými som sa zaoberala v tomto oddiele.

V. O trovách

108.

Ak odvolanie nie je dôvodné, rozhodne Súdny dvor podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku aj o trovách konania.

112.

Z článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku okrem toho vyplýva, že Súdny dvor môže rozhodnúť, že ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, ale zúčastnil sa na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom, bude znášať svoje vlastné trovy konania. Keďže ACC sa zúčastnila na konaní a nemala v ňom so svojimi návrhmi úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania. ( 31 )

VI. Návrh

113.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 ); relevantným znením je znenie nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1510 z 30. augusta 2017 ( Ú. v. EÚ L 224, 2017, s. 110 ).

( 3 ) Odôvodnenie 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 253/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1907/2006, pokiaľ ide o prílohu XIII ( Ú. v. EÚ L 69, 2011, s. 7 ).

( 4 ) ECHA, Guidance on Information Requirements and Chemical Safety Assessment, PBT Assessment (Chapter R.11) (28/06/2017), s. 11.

( 5 ) Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/35 z 10. januára 2018, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o oktametylcyklotetrasiloxán (D4) a dekametylcyklopentasiloxán (D5) ( Ú. v. EÚ L 6, 2018, s. 45 ).

( 6 ) Nariadením Komisie (EÚ) 2019/831 z 22. mája 2019, ktorým sa menia prílohy II, III a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch ( Ú. v. EÚ L 137, 2019, s. 29 ), sa úplne zakázalo používanie D4 v kozmetike.

( 7 ) Pozri rozsudky z 23. decembra 2015, Scotch Whisky Association a i. ( C‑333/14 , EU:C:2015:845 , bod 49 ); z 26. septembra 2018, Van Gennip a i. ( C‑137/17 , EU:C:2018:771 , bod 64 ), a z 26. apríla 2022, Poľsko/Parlament a Rada (Filtrovanie nahrávaného obsahu) ( C‑401/19 , EU:C:2022:297 , bod 83 ).

( 14 ) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 10. marca 2016 (ECHA/RAC/RES‑O‑0000001412‑86‑97/D, s. 19).

( 15 ) Annex XV Restriction report z júna 2015 (s. 16 a nasl.).

( 16 ) Annex XV Restriction report z júna 2015 (s. 20).

( 17 ) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 10. marca 2016 (ECHA/RAC/RES‑O‑0000001412‑86‑97/D, s. 6).

( 18 ) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 10. marca 2016 (ECHA/RAC/RES‑O‑0000001412‑86‑97/D, s. 9 a 10).

( 19 ) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 10. marca 2016 (ECHA/RAC/RES‑O‑0000001412‑86‑97/D, s. 26).

( 26 ) Rozsudky z 9. septembra 2003, Monsanto Agricoltura Italia a i. ( C‑236/01 , EU:C:2003:431 , bod 106 ); z 8. septembra 2011, Monsanto a i. ( C‑58/10 až C‑68/10 , EU:C:2011:553 , bod 77 ), a z 13. septembra 2017, Fidenato a i. ( C‑111/16 , EU:C:2017:676 , bod 51 ).

( 27 ) Rozsudok z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços ( C‑77/09 , EU:C:2010:803 , body 78 a 79 ).

( 28 ) Pozri bod 38 vyššie.

( 29 ) Pozri bod 69 vyššie.

( 30 ) Pokiaľ ide o Nemecko, pozri rozsudok z 9. marca 2023, PlasticsEurope/ECHA ( C‑119/21 P , EU:C:2023:180 , bod 155 ), a pokiaľ ide o ECHA, pozri rozsudok z 13. júla 2017, VECCO a i./Komisia ( C‑651/15 P , EU:C:2017:543 , bod 50 ).

( ) Rozsudok zo 6. mája 2021, Bayer CropScience a Bayer/Komisia ( C‑499/18 P , EU:C:2021:367 , body 182 a 183 ).