C-583/21
ECLI:EU:C:2023:435
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CC0583
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62021CC0583
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GIOVANNI PITRUZZELLA
prednesené 25. mája 2023 ( 1 )
Spojené veci C‑583/21 až C‑586/21
NC (C‑583/21)
JD (C‑584/21)
TA (C‑585/21)
FZ (C‑586/21)
proti
BA,
DA,
DV,
CG
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social de Madrid (Súd pre pracovnoprávne a sociálne veci Madrid, Španielsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana práv zamestnancov pri prevodoch podnikov – Preloženie notára na iné miesto – Uplatniteľnosť právnej úpravy podľa smernice 2001/23/ES na pracovníkov“
1.
Môže nahradenie notára v notárskom úrade iným notárom predstavovať prevod podniku na účely zachovania práv zamestnancov?
I. Právny rámec
A.
Právo Európskej únie
Smernica 2001/23/ES
2.
V článku 1 ods. 1 smernice 2001/23 ( 2 ) sa stanovuje:
„a)
Táto smernica sa vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časť podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia.
b)
Podľa písmena a) a nasledujúcich ustanovení tohto článku prevod v zmysle tejto smernice je, keď ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
c)
Táto smernica platí pre verejné a súkromné podniky zaoberajúce sa hospodárskou činnosťou bez ohľadu na to, či fungujú so ziskom, alebo nie [bez ohľadu ba to, či ich účelom je alebo nie je dosahovanie zisku – neoficiálny preklad ]. Administratívna reorganizácia verejných správnych orgánov alebo prevod správnych funkcií medzi verejnými správnymi orgánmi sa v zmysle tejto smernice nepovažujú za prevod.“
3.
V článku 3 ods. 1 a 3 smernice sa stanovuje:
„1. Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.
Členské štáty môžu ustanoviť, že po dni prevodu bude popri nadobúdateľovi aj prevádzajúci spoločne a každý zvlášť zodpovedný za záväzky, ktoré vznikli pred dňom prevodu na základe pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu existujúcich v deň prevodu.
…
3 Po prevode nadobúdateľ naďalej dodržiava podmienky dohodnuté v každej kolektívnej zmluve za tých istých podmienok, ktoré platili pre prevádzateľa podľa danej zmluvy, až do dňa ukončenia alebo uplynutia kolektívnej zmluvy, alebo nadobudnutia platnosti, alebo uplatnenia inej kolektívnej zmluvy.
Členské štáty môžu obmedziť obdobie dodržiavania týchto podmienok s výhradou, že nebude kratšie ako jeden rok.“
4.
Podľa článku 4 ods. 1 smernice:
„1. Prevod podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu nemôže byť automaticky dôvodom [nemôže byť sám osebe dôvodom – neoficiálny preklad ] na prepúšťanie z práce zo strany prevádzateľa alebo nadobúdateľa. Toto ustanovenie však nebráni prepúšťaniu, ku ktorému môže dôjsť z hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov zahŕňajúcich zmeny týkajúce sa pracovníkov.“
B.
Španielske právo
5.
Článok 1 Ley de 28 de mayo de 1862, Orgánica del Notariado (organický zákon z 28. mája 1862 o notároch a notárskej činnosti) ( 3 ), v ktorom sa notár vymedzuje ako „verejný činiteľ oprávnený osvedčovať v súlade so zákonmi zmluvy a iné mimosúdne písomnosti“, s dodatkom, že „v celej krajine existuje len jedna kategória týchto činiteľov“.
6.
V článku 44 ods. 1 a 2 Real Decreto Legislativo 2/2015, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Estatuto de los Trabajadores (kráľovský legislatívny dekrét č. 2/2015, ktorým sa schvaľuje prepracované znenie Zákonníka práce, z 23. októbra 2015, BOE č. 255 z 24. októbra 2015, s. 100224, ďalej len „Zákonník práce“) sa stanovuje:
„1. Prevod podniku, prevádzkarne alebo samostatnej výrobnej jednotky tohto podniku sám osebe nespôsobuje zánik pracovnoprávneho vzťahu; na nového zamestnávateľa prechádzajú práva a povinnosti predchádzajúceho zamestnávateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy a zo sociálneho poistenia vrátane záväzkov súvisiacich s dôchodkovým poistením za podmienok stanovených v osobitnej právnej úprave a vo všeobecnosti všetky záväzky v oblasti doplnkového sociálneho zabezpečenia, ktoré na seba prevzal prevodca podniku.
2. Na účely tohto článku sa za prevod podniku považuje prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si zachováva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť, bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.“
II. Skutkový stav, konania vo veci samej a prejudiciálne otázky
7.
Pracovníci NC, JD, TA a FZ pracovali v notárskom úrade pre viacerých notárov pôsobiacich v tomto úrade. Dňa 30. septembra 2019 odovzdal notár DV pri príležitosti svojho preloženia každému z pracovníkov list, v ktorom im ponúkol možnosť výberu, či sa premiestnia spolu s ním do nového sídla úradu, alebo skončia pracovný pomer. Pracovníci sa rozhodli pre skončenie pracovného pomeru, pričom notár DV ich prepustil z dôvodu „hospodárskej vis maior “ a zaplatil im odstupné.
8.
BA bol vymenovaný za notára uvedeného notárskeho úradu 20. januára 2020 s tým, že prevzal pracovníkov zamestnaných u predchádzajúceho notára, ktorý zastával túto funkciu, a to s rovnakými vecnými náležitosťami a na tom istom pracovisku, na ktorom sa uchováva notárska agenda vymedzená vnútroštátnymi predpismi ako súbor verejných listín, a ďalšie dokumenty, ktoré sa do tohto súboru každoročne dopĺňajú. Dňa 11. februára 2020 BA uzatvoril so žalobcami pracovnú zmluvu so šesťmesačnou skúšobnou dobou.
9.
Dňa 15. marca 2020 prijalo Dirección General de Seguridad Jurídica y Fe Pública (Generálne riaditeľstvo pre právnu istotu a osvedčovanie) Ministerio de Justicia (Ministerstvo spravodlivosti, Španielsko) v dôsledku pandémie Covid‑19 rozhodnutie, podľa ktorého sa mali vykonávať len naliehavé úkony, na notárskych úradoch sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie odstupu odporúčané príslušnými orgánmi a mali sa zaviesť pracovné zmeny podľa počtu zamestnancov. Nasledujúci deň sa NC, TA a JD dostavili na notársky úrad s požiadavkou, aby BA vykonal vyššie uvedené opatrenia. BA to odmietol, pričom v ten istý deň zaslal NC, TA a JD, a 2. apríla 2020 aj FZ listy s oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
10.
Žalobcovia sa preto obrátili na vnútroštátny súd s návrhom na vyhlásenie neplatnosti alebo neoprávnenosti ich prepustenia, pričom uviedli, že dĺžka ich odpracovanej doby sa mala počítať odo dňa ich nástupu do práce v notárskom úrade, ktorý sídlil v tých istých priestoroch ako notársky úrad BA.
11.
BA s ich požiadavkami nesúhlasí, pričom konštatoval, že odpracovaná doba žalobcov má plynúť od 11. februára 2020, t. j. dátumu uzatvorenia pracovnej zmluvy medzi účastníkmi konania.
12.
Za uvedených okolností vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Vzťahuje sa článok 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, a teda obsah tejto smernice na situáciu, v ktorej držiteľ notárskeho úradu, verejný činiteľ, ktorý je zároveň súkromným zamestnávateľom zamestnancov, ktorí pre neho pracujú – pričom uvedený vzťah je vo všeobecných pracovnoprávnych predpisoch a v odvetvovej kolektívnej zmluve upravený ako pracovný pomer –, nahradí iného bývalého držiteľa notárskeho úradu, ktorý prestal vykonávať svoju činnosť, prevezme jeho agendu a naďalej vykonáva činnosť na tom istom pracovisku s tým istým vecným zázemím a prevezme zamestnancov, ktorí predtým na základe pracovného pomeru pracovali pre bývalého notára, ktorý bol držiteľom tohto úradu?“
III. Právna analýza
Úvodné poznámky
13.
Spor v konaniach vo veci samej sa týka niekoľkých dlhoročných pracovníkov notárskeho úradu, ktorých príslušný notár, ich zamestnávateľ, pri príležitosti svojho preloženia do iného notárskeho úradu, prepustil, a to z hospodárskych dôvodov. Tých istých pracovníkov následne po rokovaniach opätovne zamestnal na základe novej zmluvy nový notár, ktorý prevzal daný notársky úrad a ktorý ich neskôr v skúšobnej dobe prepustil.
14.
S konaniami vo veci samej súvisia mnohé právne otázky, ktoré sa, ako vyplýva zo spisu, týkajú: oprávnenosti prvého prepustenia, oprávnenosti druhého prepustenia, dĺžky odpracovanej doby dotknutých pracovníkov, oprávnenosti uloženia skúšobnej doby v druhej pracovnej zmluve a ďalších otázok súvisiacich s odmeňovaním. Ide však o otázky, ktoré môže vyriešiť jedine vnútroštátny súd.
15.
Moja analýza sa bude týkať len právnej otázky, ktorá tvorí pozadie celej veci a ktorá podľa názoru vnútroštátneho súdu predstavuje právny predpoklad pre vydanie následného rozhodnutia v konaniach vo veci samej: vzťahuje sa právna úprava prevodu podniku podľa smernice 2001/23 na účely zachovania práv zamestnancov na prípad zmeny miesta pôsobenia notára, po ktorej nastupujúci notár prevezme notársku agendu, naďalej vykonáva činnosť na tom istom pracovisku s tým istým vecným zázemím a prevezme pracovníkov, ktorí boli zamestnaní predchádzajúcim držiteľom notárskeho úradu?
16.
Ak by sa totiž smernica vzťahovala na prípad, aký nastal v konaniach vo veci samej, a k prvému prepúšťaniu by došlo len z dôvodu samotného preloženia ( 4 ), s výhradou preskúmania dôsledkov podľa vnútroštátneho práva by nastala situácia, v ktorej by bol nový notár pravdepodobne povinný zachovať pracovný pomer zamestnancov, ktorí sa rozhodli pre zotrvanie v notárskom úrade bez prerušenia.
17.
Na účely zodpovedania položenej otázky je potrebné vykonať stručnú analýzu týchto aspektov: 1. možnosti považovať činnosti vykonávané notárom v Španielsku za činnosť verejného správneho orgánu ( 5 ); 2. možnosti považovať činnosti vykonávané notárom v Španielsku za hospodársku činnosť v súlade s týmto pojmom podľa smernice 2001/23; 3. možnosti považovať vyššie uvedené nahradenie predchádzajúceho notára v notárskom úrade novým notárom za prevod podniku v súlade s týmto pojmom podľa smernice 2001/23 ( 6 ).
18.
Pokiaľ ide o skutočnosti vyplývajúce zo spisu, ktoré sú potrebné na účely analýzy: notár v Španielsku vykonáva funkcie verejného činiteľa, zároveň je však súkromným zamestnávateľom svojich zamestnancov, a to pri uplatňovaní zákonov o súkromnom zamestnávaní a kolektívnom vyjednávaní; ako verejný činiteľ je oprávnený v súlade so zákonom overovať zmluvy a mimosúdne listiny (je preto povinný uistiť sa, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie predmetného úkonu alebo zmluvy); je oprávnený vykonať zmenu rodinného stavu osôb a preskúmanie právnych ustanovení vzťahujúcich sa na súkromnoprávnu zmluvu medzi zmluvnými stranami; je verejným orgánom oprávneným udeliť listine vytvorenej na základe vôle strán postavenie notárskej listiny, čo znamená, že danej listine sa pripisujú účinky, ktoré nezávisia od vôle strán, ale ktoré vyplývajú zo zákonnej úpravy o verejnej listine ( 7 ); klient sa môže obrátiť na notára podľa svojho výberu ( 8 ); časť odmeny notára určuje zákon prostredníctvom príslušného sadzobníka, kvalita poskytovaných služieb (a následná odmena) sa v každom prípade môže líšiť v závislosti od konkrétneho notára ( 9 ); z praxe ďalej vyplýva, že v španielskych notárskych úradoch prichádzajú klienti do kontaktu prevažne so zamestnancom povereným prípravou listín, komunikáciou s finančnou správou a doručovaním listín klientovi, pričom iba zriedkavejšie sú v kontakte priamo s notárom ( 10 ); v prípade, ktorého sa týkajú konania vo veci samej, pracovali zamestnanci notárskeho úradu pre jednotlivých notárov, ktorí sa postupne striedali, po dobu dvadsať až tridsať rokov; budova, v ktorej notársky úrad sídli, sa nezmenila, rovnako ako telefónne číslo, ktoré ostalo rovnaké od otvorenia úradu v roku 1981 ( 11 ); ak notár ukončí svoju činnosť z dôvodu preloženia alebo odchodu do dôchodku, nový notár je povinný uchovávať agendu predchádzajúceho notára po dobu dvadsaťpäť rokov, pričom na žiadosť klienta vydáva kópie a potvrdenia o osvedčení listín ( 12 ).
19.
Pred analýzou vyššie uvedených aspektov treba v súvislosti s príslušným právnym rámcom pripomenúť, že účelom smernice 2001/23 je zabezpečiť zachovanie práv zamestnancov pre prípad zmeny zamestnávateľa ( 13 ); že práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa prevedú na nadobúdateľa ( 14 ), a tiež, že prevod podniku nemôže byť pre prevodcu alebo nadobúdateľa oprávneným dôvodom na prepustenie ( 15 ). Z vyššie uvedených ochranných účelov možno vyvodiť, že výklad ustanovení tejto smernice je potrebné zamerať na účinnú ochranu pracovníka.
20.
Napokon treba poznamenať, že v dôsledku značnej rozmanitosti a rôznorodosti funkcií a predpisov týkajúcich sa notárov v jednotlivých členských štátoch (teda v dôsledku neexistencie pojmu „notár“ v práve Únie) a významu skutkových okolností na účely posúdenia, či činnosť notára v Španielsku možno alebo nemožno považovať za hospodársku činnosť v zmysle smernice 2001/23, je, s výhradou zásad stanovených Súdnym dvorom, ktoré pripomeniem nižšie, úlohou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal všetky skutočnosti, ktoré môžu svedčiť v prospech uplatniteľnosti ustanovení smernice 2001/23 na situáciu, o akú ide vo veci samej.
1. Kvalifikácia notárskej činnosti: verejný správny orgán alebo podnik zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou?
21.
Ako už bolo naznačené vyššie, notári v Španielsku vykonávajú funkcie verejného činiteľa, zároveň sú však súkromným zamestnávateľom svojich zamestnancov ( 16 ); ako verejní činitelia sú oprávnení v súlade so zákonom overovať zmluvy a mimosúdne listiny; sú oprávnení vykonať zmenu rodinného stavu osôb a preverenie právnych ustanovení vzťahujúcich sa na súkromnoprávnu zmluvu medzi zmluvnými stranami; sú verejným orgánom oprávneným udeliť listine vytvorenej na základe vôle strán postavenie notárskej listiny.
22.
Španielske kráľovstvo uviedlo, že notár má postavenie zamestnanca verejnej správy, a preto sa jeho činnosť z dôvodu jej úzkej väzby na štát zaraďuje mimo komerčného rámca ( 17 ). Okrem toho notársku činnosť nemožno považovať ani za slobodné povolanie ( 18 ): ide o verejný úrad, keďže notár zodpovedá za činnosť, ktorou ho poveril štát.
23.
Hoci je samozrejme pravda, že činnosti vykonávané notármi v Španielsku zahŕňajú verejné funkcie, ktorými ich poveril štát, ( 19 ) táto skutočnosť nemôže sama osebe stačiť na záver v zmysle kvalifikácie notárskej činnosti v Španielsku ako výkonu činnosti verejných správnych orgánov v zmysle článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2001/23.
24.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že činnosti, ktoré spadajú pod výkon verejnej moci, nemajú hospodársku povahu, ( 20 ) pričom skutočnosť, že určitý subjekt disponuje verejnou mocou na účely vykonávania časti jeho činnosti sama osebe nebráni jeho klasifikácii ako podniku v zmysle práva hospodárskej súťaže, alebo, ako v prípade prejednávanej veci, práva na sociálnu ochranu pracovníka v súvislosti s tými jeho činnosťami, ktoré sa majú označiť za hospodársku činnosť, a to za predpokladu, že tieto jeho činnosti možno oddeliť od výkonu verejnej moci. ( 21 )
25.
Pokiaľ mi je známe, Súdny dvor do dnešného dňa nevymedzil pojem verejného správneho orgánu v zmysle smernice 2001/23 s cieľom stanoviť rozsah jeho pôsobnosti, ani nevyriešil možnosť považovať notársku činnosť za činnosť orgánu verejnej moci, a to aj z dôvodu už konštatovanej rôznorodosti právnej úpravy notárskeho povolania v jednotlivých členských štátoch.
26.
Súdny dvor však pri viacerých príležitostiach, ( 22 ) uviedol, že hoci niektoré z najtypickejších notárskych činností síce sledujú všeobecné záujmy pri plnení verejných funkcií, nezúčastňujú sa na výkone verejnej moci. ( 23 ) Uvedené platí jednak v súvislosti s vyhotovovaním verejných listín a vyznačovaní doložky vykonateľnosti, s úlohami notára pri určitých predajoch nehnuteľností, v oblasti súpisu majetku v dedičskom konaní, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo podielového spoluvlastníctva, ako aj v oblasti zapečaťovania a odstránenia pečate a tiež v oblasti súdneho vyporiadania. ( 24 )
27.
Zdá sa mi, že výraz „výkon štátnej moci“ uvedený v článku 51 ZFEÚ je podobný pojmu „verejný správny orgán“ uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2001/23. V oboch prípadoch totiž normotvorca Únie vylučuje z pôsobnosti určitej právnej úpravy, v prvom prípade ide o slobodu usadiť sa a v druhom prípade o prevod podniku, subjekty, ktoré ako orgány verejnej moci vykonávajú verejnú moc pri zastupovaní štátu, ( 25 ) a nie hospodársku činnosť na trhu.
28.
Podľa informácií, ktoré možno vyvodiť zo spisu, vykonávajú notári svoje povolanie v podmienkach hospodárskej súťaže, v rámci ktorej si klient môže notára na výkon služieb vybrať ( 26 ), pričom za poskytnuté služby im patrí odmena, ktorá má aspoň čiastočne pohyblivú zložku. Okrem toho pri výkone svojich činností priamo a osobne zodpovedajú svojim klientom za škody vyplývajúce z ich konania alebo opomenutia, pričom si môžu zvoliť rôzne formy združovania. ( 27 ) Ide o skutočnosti, ktoré nie sú typické pre výkon verejnej moci. ( 28 )
29.
Pokiaľ ide o hlavnú činnosť španielskych notárov, t. j. vyhotovovanie verejných listín, ktoré verejne osvedčujú a udeľujú im významnú dôkaznú hodnotu, tieto listiny nie sú výsledkom rozhodovacej právomoci. ( 29 ) Predovšetkým vykonateľnosť verejnej listiny vychádza z vôle dotknutých strán vyhotoviť listinu alebo uzavrieť dohodu s podmienkou, že notár overí ich súlad so zákonom, a priznať týmto dokumentom vykonateľnosť. ( 30 ) Predpokladom zásahu notára je preto predchádzajúci súhlas alebo dohoda, bez ktorej notár nemôže dohodu jednostranne zmeniť.
30.
Súhlasím preto s Komisiou v tom zmysle, že notári v Španielsku vykonávajú verejnú službu sledujúcu cieľ všeobecného záujmu, t. j. zabezpečiť zákonnosť a právnu istotu úkonov uzatvorených medzi stranami, treba ju však odlišovať od činností vykonávaných štátom v iných oblastiach, pretože sledovanie tohto cieľa nemôže byť dôvodom na to, aby notárska činnosť predstavovala priamu a konkrétnu účasť na výkone verejnej moci. ( 31 )
31.
Z tohto dôvodu možno, s výhradou preskúmania vnútroštátnym súdom, konštatovať, že notárska činnosť nemá byť súčasťou činností súvisiacich s výkonom verejnej moci, a teda ju nemožno považovať za činnosť verejného správneho orgánu.
32.
Vylúčenie notárov v Španielsku z pojmu „verejný správny orgán“ vo vyššie vymedzenom zmysle, teda orgán vykonávajúci verejné právomoci delegované štátom v čisto verejnom kontexte a mimo trhu, na ktorom sa služby ponúkajú v rámci hospodárskej súťaže, môže viesť k ich zaradeniu medzi podniky zaoberajúce sa hospodárskou činnosťou.
33.
Podľa ustálenej judikatúry pojem podnik zahŕňa akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. ( 32 )
34.
Hospodárskou činnosťou ( 33 ) je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovaru alebo služieb na danom trhu, pričom táto klasifikácia závisí aj od skutočnosti, že dotknuté subjekty preberajú finančné riziká súvisiace s výkonom tejto činnosti, najmä ak ide o výkon slobodného povolania. Prípadné straty totiž musí znášať priamo osoba vykonávajúca slobodné povolanie. Voči svojim klientom má takáto soba navyše občianskoprávnu zodpovednosť za pochybenia alebo opomenutia pri výkone svojho povolania.
35.
Komplexná a odborná povaha poskytovaných služieb a skutočnosť, že výkon povolania je predmetom regulácie, nemôžu spochybniť kvalifikáciu určitej činnosti ako hospodárskej činnosti.
36.
Z judikatúry preto vyplýva pojem hospodárska činnosť ako zahŕňajúci akúkoľvek činnosť spočívajúcu v ponúkaní tovarov a služieb na trhu.
37.
Notársky úrad by preto v zmysle uvedenej definície bolo možné považovať za takýto subjekt, keďže predstavuje súbor prvkov a osôb, ktoré umožňujú vykonávať hospodársku činnosť ponúkaním tovaru a služieb na trhu, ako je overovanie zmlúv a iných mimosúdnych dokumentov. ( 34 ) Táto činnosť pozostáva z ponúkania služieb na danom trhu, ( 35 ) teda trhu otvorenom pre notárov, ktorých si vybrali ich klienti, a to výmenou za odmenu (s čiastočne pohyblivou zložkou) zodpovedajúcu poskytnutým službám, za ktoré nesú voči klientom plnú zodpovednosť.
38.
Na základe informácií vyplývajúcich zo spisu považujem za odôvodnený záver, že notársku činnosť v Španielsku možno, s výhradou preskúmania prislúchajúcemu vnútroštátnemu súdu, zaradiť do rámca pojmu podnik zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou v zmysle a na účely smernice 2001/23.
2. Prejudiciálna otázka
39.
Skutočnosť, že notára v Španielsku nemožno, s výhradou preskúmania vnútroštátnym súdom, kvalifikovať ako verejný správny orgán podľa článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2001/23, pričom sa naň môže naopak vzťahovať pojem podnik zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou v zmysle toho istého ustanovenia, nestačí na záver, že situácia, ktorá je predmetom konania vo veci samej, predstavuje prevod podniku.
40.
Na to, aby nastala situácia v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), sú potrebné tieto skutočnosti: musí ísť o „prevod“ konkrétneho „hospodárskeho subjektu“, pričom dotknutý subjekt si po danej zmene ponecháva „svoju identitu“ v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
41.
Pokiaľ ide o „prevod“, Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre konštatoval, že skutočnosť, že prevod sa uskutočnil na základe jednostranných rozhodnutí verejnoprávnych orgánov, a nie na základe súhlasného prejavu vôle, nevylučuje uplatnenie smernice 2001/23. ( 36 )
42.
Pojem prevod treba preto vykladať extenzívne: ( 37 ) k prevodu dochádza vo všetkých prípadoch zmeny fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za prevádzku podniku, bez ohľadu na právny nástroj použitý na dosiahnutie tejto zmeny a nezávisle od spôsobov, akými sa samotná zmena vykonáva. ( 38 ) Nie je teda nevyhnutné, aby medzi prevádzateľom a nadobúdateľom existoval zmluvný vzťah. ( 39 ) Ako Súdny dvor pripomenul v mnohých rozsudkoch, podstatným kritériom je zmena zamestnávateľa. ( 40 )
43.
V prejednávanej veci preto nie je relevantné, že k prevodu notárskeho úradu došlo na základe úkonu orgánu verejnej moci (ktorý rozhodol o preložení predchádzajúceho notára) a že medzi preloženým a nastupujúcim notárom neexistoval zmluvný vzťah.
44.
Pokiaľ ide o pojem „hospodársky subjekt“, ktorý je predmetom prevodu, ako výstižne vysvetlila právna veda, „ide o pojem s meniacim sa obsahom vychádzajúci zo súboru skutkových okolností jednotlivého prípadu, medzi ktoré patrí druh podniku, o ktorý ide, otázka, či dochádza k prevodu hmotného majetku, ako sú budovy a hnuteľné veci, hodnota nehmotného majetku v čase prevodu, otázka, či dochádza k prevodu väčšiny zamestnancov na nového majiteľa podniku a či dochádza alebo nedochádza k prevodu klientov, ako aj miera podobnosti činností vykonávaných pred prevodom a po ňom a trvanie prípadného pozastavenia týchto činností“ ( 41 ). S pripomienkou, že „uvedené skutočnosti predstavujú… len čiastkové aspekty celkového hodnotenia… a preto ich nemožno posudzovať oddelene, ani nie je potrebné, aby existovali všetky súčasne“ ( 42 ).
45.
Hospodársky subjekt je tiež pojem, ktorý sa z hľadiska prvkov, ktoré ho tvoria, „líši podľa druhu činnosti a v závislosti od vykonávanej činnosti“ ( 43 ).
46.
Aj vzhľadom na premenlivý charakter tohto pojmu v každom prípade platí, že jednoduché postúpenie výkonu určitej činnosti nespĺňa nevyhnutné predpoklady prevodu hospodárskeho subjektu: na to, aby došlo k prevodu hospodárskeho subjektu je potrebné realizovať aj prevod majetku (vo vyššie uvedenom širšom zmysle).
47.
Domnievam sa, opäť s výhradou nutného preskúmania skutkových okolností vnútroštátnym súdom, že v prejednávanej veci možno len ťažko spochybniť skutočnosť, že došlo k prevodu hospodárskeho subjektu: ako už bolo uvedené vyššie, nastupujúci notár prevzal priestory notárskeho úradu, notársku agendu, väčšinu zamestnancov a treba predpokladať, že aj časť klientely.
48.
Treťou nevyhnutnou podmienkou z hľadiska splnenia náležitostí prevodu podniku je, aby si dotknutý hospodársky subjekt po zmene ponechal svoju identitu, t. j. je potrebné zachovanie požiadaviek nezávislosti a stability daného subjektu.
49.
Zachovanie vlastnej identity hospodárskeho subjektu vyplýva najmä zo skutočného pokračovania prevádzky. ( 44 ) Súdny dvor v každom prípade vysvetlil, že „relevantným faktorom na vyvodenie záveru o zachovaní identity prevádzaného subjektu nie je zachovanie osobitnej organizácie rôznych faktorov prevedenej výroby určenej podnikateľom, ale zachovanie funkčnej väzby vzájomnej závislosti a dopĺňania sa medzi týmito faktormi. Zachovanie takého funkčného vzťahu medzi rôznymi prevedenými faktormi umožňuje nadobúdateľovi ich využitie, aj keď sú po prevode začlenené do novej odlišnej organizačnej štruktúry, aby mohli vykonávať takú istú alebo podobnú hospodársku činnosť“ ( 45 ).
50.
Treba pritom spresniť, že na splnenie požiadavky nezávislosti, ktorú musí mať prevádzaný subjekt pred prevodom, a zachovávať si ju aj po ňom, je nevyhnutné, aby napriek tomu, že zamestnávateľ skupine pracovníkov ukladá konkrétne povinnosti, a teda má nad jej činnosťou rozsiahlu kontrolu, „uvedená skupina mala istú slobodu pri organizovaní a vykonávaní svojich úloh“ ( 46 ).
51.
Inými slovami, požiadavka nezávislosti slúži ako ukazovateľ kontinuity výrobnej činnosti pred a po zmene vlastníka, teda slúži ako prvok potvrdzujúci spôsobilosť prevádzaného subjektu vykonávať výrobnú činnosť. ( 47 )
52.
To znamená, že ochrana pracovníkov sa neodvíja od prevodu majetku, ale od „vzniku skutočnosti, ktorú predstavuje pokračovanie činnosti podniku, ktorý si musí zachovať svoju identitu, a to ako dôkaz, že predmet prevodu je schopný vykonávať podnikateľskú činnosť“ ( 48 ).
53.
Ako už však bolo uvedené vyššie v súvislosti s pojmom hospodárska identita, na účely určenia, či si určitý subjekt zachováva svoju identitu, treba vziať do úvahy všetky skutkové okolnosti, pričom význam, ktorý sa má priznať jednotlivým kritériám, sa nevyhnutne mení v závislosti od vykonávanej činnosti alebo aj od výrobných alebo prevádzkových metód používaných v danom podniku. ( 49 )
54.
Význam funkcie určitého majetku alebo prvku prevodu sa môže líšiť v závislosti od kontextu, a preto je posúdenie potrebné vykonať vo vzťahu k jednotlivým prípadom.
55.
Pokiaľ ide o preskúmanie konkrétnej situácie uvedenej v prejudiciálnej otázke, na účely overenia možnej existencie prevodu podniku sa analýza musí týkať všetkých prvkov, ktoré majú umožniť výkon notárskej činnosti.
56.
Keďže ide o intelektuálne povolanie s vysoko odborným obsahom, je nepochybné, že pri výkone činnosti notárskeho úradu má značný význam osobný prínos notára. Viac sporné sa zdá byť tvrdenie žalovaného vo veci samej, podľa ktorého sa notársky úrad stotožňuje so samotným notárom, a to v tom zmysle, že nijaká činnosť, ktorú úrad vykonáva, by bez jeho osobného vkladu nebola možná. Z tohto dôvodu, ak by platilo uvedené tvrdenie, by notársky úrad tvorený hnuteľným a nehnuteľným majetkom, notárskou agendou a zamestnancami nebol po presťahovaní notára na iné miesto vôbec nezávislý, teda by nespĺňal všetky nevyhnutné podmienky prevodu, najmä požiadavku nezávislosti. V tomto prípade by nedošlo ku skutočnému pokračovaniu podnikateľskej činnosti.
57.
Obsah dokumentov založených do spisu a prezentácia argumentov účastníkov konania na pojednávaní ma vedú k presvedčeniu, že notársky úrad po preložení notára a prevzatí iným notárom pokračuje v podnikateľskej činnosti, keďže z geografických dôvodov, z dôvodov existujúcich vzťahov so zamestnancami a v dôsledku prítomnej notárskej agendy sa klienti so žiadosťou o notárske služby budú naďalej logicky obracať na ten istý notársky úrad.
58.
V každom prípade je úlohou vnútroštátneho súdu, aby na základe všetkých skutkových okolností a s ohľadom na vyššie uvedené zásady a kritériá posúdil, či sú splnené všetky náležitosti, aby bolo možné danú situáciu klasifikovať ako prevod podniku.
IV. Návrh
59.
Na základe všetkých vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na položenú prejudiciálnu otázku takto:
Článok 1 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, a teda obsah tejto smernice sa vzťahuje na situáciu, v ktorej držiteľ notárskeho úradu, verejný činiteľ, ktorý je zároveň súkromným zamestnávateľom zamestnancov, ktorí pre neho pracujú – pričom uvedený vzťah je vo všeobecných pracovnoprávnych predpisoch a v odvetvovej kolektívnej zmluve upravený ako pracovný pomer –, nahradí iného bývalého držiteľa notárskeho úradu, ktorý prestal vykonávať svoju činnosť, prevezme jeho agendu a naďalej vykonáva činnosť na tom istom pracovisku s tým istým vecným zázemím a prevezme zamestnancov, ktorí predtým na základe pracovného pomeru pracovali pre bývalého notára, ktorý bol držiteľom tohto úradu.
Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby najprv preskúmal, či činnosť notára v Španielsku možno na základe zásad stanovených Súdnym dvorom považovať za činnosť podniku zaoberajúceho sa hospodárskou činnosťou, a tiež so zreteľom na všetky skutkové okolnosti posúdil, či sú v konaní vo veci samej splnené všetky náležitosti, aby bolo možné danú situáciu klasifikovať ako prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si zachováva svoju identitu v súlade so smernicou 2001/23.
( 1 ) Jazyk prednesu: taliančina.
( 2 ) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov ( Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16 ; Mim. Vyd. 06/004, s. 98).
( 3 ) Gaceta de Madrid , č. 149, 29. máj 1862, s. 1.
( 4 ) V zmysle článku 4 smernice 2001/23 by išlo o neoprávnené prepustenie.
( 5 ) Ktorého reorganizácia alebo prevod funkcií na iný orgán nepredstavujú podľa článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2001/23 prevod podniku.
( 6 ) Teda splnenie podmienok stanovených v článku 1 ods. 1 písm. b), t. j. že ide o hospodársky subjekt, že dochádza k prevodu a že dotknutý podnik si po prevode ponechal svoju identitu.
( 7 ) Písomné pripomienky Španielskeho kráľovstva, bod 45.
( 8 ) Článok 126 notárskeho poriadku, podľa ktorého „každý, kto chce využívať notárke služby, má právo zvoliť si notára, ktorý ich poskytuje“, citovaný Španielskym kráľovstvom v bode 69 jeho písomných pripomienok.
( 9 ) Zápisnica z pojednávania, s. 3.
( 10 ) Zápisnica z pojednávania, s. 4. Ide o jeden z dôvodov, pre ktorý zostávajú klienti zvyčajne verní notárskemu úradu aj po zmene notára, popri ďalších dôvodoch geografického charakteru a obvyklých vzťahoch so zamestnancami. V prejednávanej veci možno konštatovať, že klientela zostala nezmenená aj napriek viacerým zmenám notárov, ku ktorým v priebehu rokov dochádzalo.
( 11 ) Zápisnica z pojednávania, s. 5.
( 12 ) Zápisnica z pojednávania, s. 12.
( 13 ) Ako vyplýva z tretieho odôvodnenia.
( 14 ) V zmysle článku 3 smernice 2001/23.
( 15 ) V zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2001/23. Nevylučuje sa možnosť zamestnávateľa pristúpiť k prepúšťaniu z hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov.
( 16 ) V postavení súkromných zamestnávateľov sa na nich nepochybne vzťahujú zákony v oblasti súkromného zamestnávania a kolektívneho vyjednávania.
( 17 ) Písomné pripomienky, bod 36.
( 18 ) Písomné pripomienky, bod 39.
( 19 ) Súhlasím s analýzou, ktorú vykonal generálny advokát Cruz Villalón v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Komisia/Belgicko ( C‑47/08 , EU:C:2010:513 , bod 56 ). Vo svojom zhrnutí belgického, nemeckého, gréckeho, francúzskeho, luxemburského a rakúskeho práva v oblasti notárskeho povolania (body 12 až 55) generálny advokát konštatuje, že „vo všetkých štátoch [žalovaných pre nesplnenie povinnosti] podlieha notár osobitnému a zmiešanému režimu, ktorý je vytvorený ako stredná cesta medzi verejnou službou a slobodným povolaním, a má práva a povinnosti, ktoré z notárskej činnosti robia úrad vykonávajúci hospodársku činnosť sui generis “.
( 20 ) Pozri rozsudky z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank ( C‑138/11 , EU:C:2012:449 , bod 36 a citovaná judikatúra), ako aj zo 6. mája 2021(Analisi G. Caracciolo, C‑142/20 , EU:C:2021:368 , bod 56 ).
( 21 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2012 (Compass‑Datenbank, C‑138/11 , EU:C:2012:449 , body 37 a 38 a citovaná judikatúra); zo 7. novembra 2019, Aanbestedingskalender a i./Komisia (C‑687/17P, neuverejnený, EU:C:2019:932 , bod 18 ), a z 24. marca 2022, GVN/Komisia ( C‑666/20 P , neuverejnený, EU:C:2022:225 , bod 71 ).
( 22 ) Konkrétne s ohľadom na slobodu usadiť sa podľa článkov 49 a 51 ZFEÚ. Išlo o žaloby o nesplnenie povinnosti podané Európskou komisiou proti členským štátom, ktoré stanovili požiadavku štátnej príslušnosti na prístup k povolaniu notára, pretože si nesplnili povinnosti vyplývajúce z článku 43 ES (teraz článok 49 ZFEÚ). Dňa 24. mája 2011 Súdny dvor vyhlásil sedem rozsudkov týkajúcich sa Belgického kráľovstva, Francúzskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Portugalskej republiky, Rakúskej republiky, Spolkovej republiky Nemecko a Helénskej republiky: Komisia/Belgicko ( C‑47/08 , EU:C:2011:334 ); Komisia/Francúzsko ( C‑50/08 , EU:C:2011:335 ); Komisia/Luxembursko ( C‑51/08 , EU:C:2011:336 ); Komisia/Portugalsko ( C‑52/08 , EU:C:2011:337 ); Komisia/Rakúsko ( C‑53/08 , EU:C:2011:338 ); Komisia/Nemecko ( C‑54/08 , EU:C:2011:339 ), a Komisia/Nemecko ( C‑61/08 , EU:C:2011:340 ). Nasledujúce rozsudky z 1. decembra 2011, Komisia/Holandsko ( C‑157/09 , neuverejnený, EU:C:2011:794 ); z 10. septembra 2015, Komisia/Lotyšsko ( C‑151/14 , EU:C:2015:577 ); z 1. februára 2017, Komisia /Maďarsko ( C‑392/15 , EU:C:2017:73 ), a z 15. marca 2018, Komisia/Česká republika ( C‑575/16 , EU:C:2018:186 ), sa týkajú Holandského kráľovstva, Lotyšskej republiky, Maďarska a Českej republiky.
( 23 ) Pozri rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Belgicko ( C‑47/08 , EU:C:2011:334 , bod 123 ), a z 15. marca 2018, Komisia/Česká republika ( C‑575/16 , neuverejnený, EU:C:2018:186 , body 107 a 108 a citovaná judikatúra). Regulácia notárskeho povolania v belgickom právnom systéme sa zdá byť podobná právnej úprave podľa španielskeho práva.
( 24 ) Pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Belgicko ( C‑47/08 , EU:C:2011:334 , body 105 až 111 ).
( 25 ) Pozri bod 48 pripomienok Komisie, v ktorom sa možnosť prekrývania dvoch uvedených pojmov považuje za samozrejmú, pričom sa odkazuje na judikatúru Súdneho dvora o výkone verejnej moci v kontexte slobody usadiť sa.
( 26 ) Článok 126 zákona o notároch a notárskej činnosti.
( 27 ) Zápisnica z pojednávania, s. 3: „V civilnej a trestnej rovine sú výlučne zodpovední za svoje profesionálne konanie, pričom na rozdiel od štátnych zamestnancov v pravom slova zmysle štát nezodpovedá za chyby, ktorých sa môžu dopustiť pri výkone povolania; práve notári sú povinní uzavrieť poistenie občianskoprávnej zodpovednosti, aby boli krytí v prípade vzniku zodpovednosti… Ako každý podnikateľ v Španielsku si môžu zvoliť akýkoľvek typ právnej organizácie, združenie majetku, občianske združenie, spoločnosť s ručením obmedzeným.“ Ide o tvrdenie žalobcu vo veci samej, ktoré ostatní účastníci konania výslovne nespochybnili.
( 28 ) Pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Belgicko ( C‑47/08 , EU:C:2011:334 , body 117 a 118 ), a písomné pripomienky Komisie, bod 49.
( 29 ) Pozri rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE ( C‑49/07 , EU:C:2008:376 , bod 26 , citovaný v bode 44 rozsudku zo 6. septembra 2011, Scattolon ( C‑108/10 , EU:C:2011:542 ); z 24. mája 2011, Komisia/Belgicko ( C‑47/08 , EU:C:2011:334 , bod 90 ), ako aj z 15. marca 2018, Komisia/Česká republika ( C‑575/16 , neuverejnený, EU:C:2018:186 , bod 102 a citovaná judikatúra).
( 30 ) Písomné pripomienky Komisie, bod 49 a citovaná judikatúra.
( 31 ) Písomné pripomienky Komisie, bod 49 a citovaná judikatúra.
( 32 ) V súvislosti s článkom 101 ZFEÚ pozri najmä rozsudky z 19. februára 2002 (Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , bod 46 a tam citovaná judikatúra), a z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais Contas ( C‑1/12 , EU:C:2013:127 , bod 35 ).
( 33 ) Rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 , bod 47 a tam citovaná judikatúra), a z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas ( C‑1/12 , EU:C:2013:127 , bod 36 ).
( 34 ) Písomné pripomienky Komisie, bod 45.
( 35 ) Pozri rozsudky zo 6. septembra 2011, Scattolon ( C‑108/10 , EU:C:2011:542 , bod 43 a citovaná judikatúra), a z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo ( C‑416/16 , EU:C:2017:574 , bod 34 ).
( 36 ) V súvislosti s výkladom článku 1 ods. 1 smernice 77/187/EHS zo 14. februára 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 61, 1977, s. 26 ), ktorá sa prebrala bez zmien do smernice 2001/23, pozri rozsudky z 10. decembra 1998, Hidalgo a i. ( C‑173/96 a C‑247/96 , EU:C:1998:595 , body 21 a 22 ), a zo 14. septembra 2000, Collino a Chiappero ( C‑343/98 , EU:C:2000:441 , bod 34 a tam citovaná judikatúra), a v súvislosti s touto smernicou pozri rozsudky z 29. júla 2010, UGT‑FSP ( C‑151/09 , EU:C:2010:452 , bod 24 týkajúci sa rozhodnutia prijatého dekrétom), a z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo ( C‑416/16 , EU:C:2017:574 , bod 38 ).
( 37 ) Aj v rámci právnej vedy sa uviedlo, že v dôsledku výkladovej činnosti Súdneho dvora sa pojem prevod podniku „výrazne rozšíril, pričom presiahol úzky rámec jednoduchého zmluvného prevodu, na ktorý sa odkazuje v smernici“, CARINCI, F., PIZZOFERRATO, A.: Il diritto del lavoro dell’Unione europea . Torino, 2021, s. 292.
( 38 ) CARINCI, F., PIZZOFERRATO, A.: Il diritto del lavoro dell’Unione europea , c. d., s. 294.
( 39 ) Ako príklad možno pripomenúť rozsudok z 19. októbra 2017, Securitas ( C‑200/16 , EU:C:2017:780 , body 23 a 24 ), v ktorých Súdny dvor konštatuje, že neexistencia zmluvného vzťahu medzi dvomi podnikmi, ktorým bola po sebe zverená správa dozoru a stráženia prístavných zariadení, nemá vplyv na otázku, či sa smernica 2001/23 uplatňuje alebo neuplatňuje. Ďalej aj rozsudok z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo ( C‑416/16 , EU:C:2017:574 , bod 39 ), v ktorom Súdny dvor uviedol že okolnosť, že prevod vyplýva zo zrušenia obecného podniku v zmysle rozhodnutia výkonného orgánu dotknutého mesta, sama osebe nebráni existencii prevodu.
( 40 ) Pozri rozsudok z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo ( C‑416/16 , EU:C:2017:574 , bod39), vo vzťahu k predchádzajúcej smernici pozri rozsudok z 2. decembra 1999, Allen a i. ( C‑234/98 , EU:C:1999:594 , bod 17 ).
( 41 ) ROMEI, R.: La Direttiva europea sul trasferimento di imprese. Profili generali. In COSIO, R., CURCURUTO, F., DI CERBO, V., MAMMONE, G.: Il diritto del lavoro dell’Unione europea , Giuffrè, 2023, s. 775. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 20. novembra 2003, Abler ( C‑340/01 , EU:C:2003:629 , bod 33 ). Vlastníctvo majetku sa nemusí nevyhnutne previesť, stačí, že nadobúdateľ ho dostane len k dispozícii; pozri rozsudok z 15. decembra 2005, Güney‑Görres a Demir ( C‑232/04 a C‑233/04 , EU:C:2005:778 ).
( 42 ) ROMEI, R.: La Direttiva europea , c. d., s. 775. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 20. novembra 2003, Abler ( C‑340/01 , EU:C:2003:629 , bod 34 ).
( 43 ) ROMEI, R.: La Direttiva europea , c. d., s. 777.
( 44 ) Pozri napríklad rozsudok z 8. mája 2019, Dodič ( C‑194/18 , EU:C:2019:385 , bod 33 ).
( 45 ) Pozri rozsudok z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo ( C‑416/16 , EU:C:2017:574 , bod 44 ).
( 46 ) Pozri rozsudok zo 6. septembra 2011, Scattolon ( C‑108/10 , EU:C:2011:542 , bod 51 ).
( 47 ) ROMEI, R.: La Direttiva europea , c. d., s. 779.
( 48 ) ROMEI, R.: La Direttiva europea , c. d., s. 780.
( ) Pozri napríklad rozsudok z 8. mája 2019, Dodič ( C‑194/18 , EU:C:2019:385 , body 34 a 35 ).