C-588/21

62021CC0588

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 22. júna 2023 ( 1 )

Vec C‑588/21 P

Public.Resource.Org, Inc.,

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2.

Odvolateľky podali Európskej komisii na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001 ( 2 ) a nariadenia (ES) č. 1367/2006 ( 3 ) žiadosť o prístup k dokumentom, ktoré má Komisia k dispozícii (ďalej len „žiadosť o prístup“). Žiadosť o prístup sa týkala štyroch HTN, ktoré prijal CEN v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012 ( 4 ), konkrétne noriem: i) „Bezpečnosť hračiek – časť 5: Chemické hračky (súpravy) okrem súprav na pokusy“; ii) „Bezpečnosť hračiek – časť 4: Súpravy na chemické pokusy a podobné činnosti“; iii) „Bezpečnosť hračiek – časť 12: N‑nitrózoamíny a N‑nitrózovateľné látky“, a iv) „Metóda na simulovanie opotrebovania a korózie na dôkaz uvoľňovania niklu z povrstvených predmetov“ (ďalej len „požadované HTN“). HTN uvedené v bodoch i) až iii) obsahujú odkaz na smernicu 2009/48/ES ( 5 ) (ďalej len „smernica o bezpečnosti hračiek“) a HTN v písmene iv) obsahuje odkaz na nariadenie (ES) č. 1907/2006 ( 6 ).

3.

Listom z 15. novembra 2018 Komisia na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 odmietla žiadosti o prístup vyhovieť. Komisia toto zamietnutie potvrdila napadnutým rozhodnutím.

4.

1.

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu – Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne posúdil autorskoprávnu ochranu požadovaných HTN

a)

Prvé tvrdenie: HTN nemôžu byť chránené autorským právom, pretože sú súčasťou práva Únie

6.

Odvolateľky v podstate tvrdia, že nesprávne právne posúdenie Všeobecného súdu spočíva v tom, že neuznal, že požadované HTN nemožno chrániť autorským právom, pretože sú súčasťou práva Únie a zásady právneho štátu si vyžaduje voľný prístup k právu. Komisia a vedľajší účastníci konania (CEN a ďalších 14 vedľajších účastníkov konania v prvom stupni) tvrdia, že odvolanie by malo byť zamietnuté ako nedôvodné, pričom v podstate argumentujú tým, že systém normalizácie EÚ je založený na uznaní autorských práv ESO k HTN.

Po druhé Súdny dvor v kľúčovom rozsudku James Elliott (bod 40) rozhodol, že HTN sú vzhľadom na svoje právne účinky súčasťou práva Únie. Uviedol, že „[HTN], akou je dotknutá norma vo veci samej, ktorá bola prijatá na základe [smernice] a na ktorú boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie , je súčasťou práva Únie, keďže práve odkazmi na ustanovenia takejto normy je určené, či domnienka [súladu] uvedená v článku 4 ods. 2 [uvedenej smernice] platí alebo neplatí pre daný výrobok“. Navyše podľa bodu 42 toho istého rozsudku, „ hoci je pravda , že zhoda stavebného výrobku so základnými požiadavkami obsiahnutými v [uvedenej smernici] môže byť prípadne potvrdená inými dôkazmi, než je dôkaz zhody s [HTN], nemôže to spochybniť existenciu právnych účinkov spojených s [HTN] “ (zvýraznenie doplnila generálna advokátka). Napokon podľa bodu 43 rozsudku James Elliott „okrem toho treba zdôrazniť, že hoci vypracovaním takejto [HTN] je poverený súkromnoprávny subjekt, táto norma predstavuje nevyhnutné vykonávacie opatrenie, striktne vložené do rámca základných požiadaviek definovaných touto smernicou, ktoré je realizované z podnetu Komisie a pod jej vedením a kontrolou a ktorého právne účinky podliehajú predchádzajúcemu uverejneniu odkazov na normu v sérii C [úradného vestníka]“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Treba však poznamenať, že od roku 2018 sa namiesto série „C“ (informácie a oznámenia) používa séria „L“ (pre právne predpisy), čo potvrdzuje uznanie, že HTN sú súčasťou práva Únie.

10.

13.

Pokiaľ ide o ďalšie tri požadované HTN, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, v smernici o bezpečnosti hračiek sa v odôvodnení 2 stanovuje, že „[v smernici] 88/378/EHS[ ( 8 )]… sa… stanovujú základné bezpečnostné požiadavky týkajúce sa hračiek… Technické podrobnosti… prijímajú… CEN… a… Cenelec… v súlade so smernicou…98/34/ES[ ( 9 )]… Vzhľadom na zhodu s [HTN] takto stanovenými, ktorých referenčné číslo je uverejnené na [úradnom vestníku], možno predpokladať zhodu s požiadavkami smernice 88/378/EHS. Zo skúseností vyplýva, že tieto základné zásady v odvetví hračiek dobre fungujú a mali by sa zachovať“.

14.

Je ťažké zaradiť HTN do niektorej z už existujúcich kategórií práva Únie, a preto je potrebná hlbšia analýza, aby sa zistilo, či by mal byť prístup k HTN voľný bez poplatkov a/alebo či je možné chrániť ich autorským právom. Hoci Súdny dvor už uznal, že HTN majú právne účinky, sú súčasťou práva Únie a môžu byť záväzné, zatiaľ sa nezaoberal ich presnou povahou. Primárna námietka odvolateliek spočíva v tom, že HTN nemôžu byť chránené autorským právom, pretože sú súčasťou práva Únie a zásady právneho štátu si vyžadujú voľný prístup k právu. Preto je na posúdenie toho, či možno tejto námietke vyhovieť, potrebné analyzovať prvky, ktoré HTN tvoria, napríklad to, ktorá inštitúcia alebo subjekt prijíma HTN ako akty, ktoré sú súčasťou práva Únie, na akom právnom základe a akým postupom sa HTN prijímajú, aké sú presne právne účinky HTN a aká je povaha týchto aktov.

15.

V skutočnosti je potrebné preskúmať, či sa HTN v priebehu času vyvíjali takým spôsobom, že predstavujú právne akty EÚ sui generis (normalizačné akty EÚ), keďže sú prísne regulovanými vykonávacími opatreniami sekundárnych právnych predpisov EÚ. Súdny dvor napríklad v rozsudku Short Selling ( 10 ) uznal, že články 290 a 291 ZFEÚ nezakladajú uzavretý systém vykonávania a že je možné prijať iné regulačné nástroje s cieľom rozpracovať podrobnosti legislatívneho aktu. Vyzývam preto Súdny dvor, aby túto príležitosť využil a poskytol tak potrebné objasnenie skutočnej právnej povahy HTN a ich miesta v právnom poriadku EÚ.

18.

Je pravda, že v nadväznosti na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona, tretia komora Súdneho dvora vo veci James Elliott pripomenula, že „podľa judikatúry má Súdny dvor právomoc uskutočniť výklad aktov, ktoré síce boli prijaté orgánmi, ktoré nemožno považovať za ‚inštitúcie, orgány alebo úrady, či agentúry Únie‘, avšak majú povahu opatrení vykonávajúcich právny akt Únie“ (bod 34).

19.

Ako sa však správne uvádza v právnickej literatúre, rozsudok Súdneho dvora v tejto veci nebráni výkladu uvedenému v uvedených návrhoch, keďže Súdny dvor „ponechal nezodpovedanú… otázku, či sa má [HTN] považovať za akt pochádzajúci od Komisie, [zatiaľ čo] ESO [pôsobia] len ako prípravný orgán“. Dôležité je, že v tomto prípade Súdny dvor nepotreboval rozhodnúť o otázke, či je kontrola vykonávaná Komisiou dostatočná na to, aby sa konečná zodpovednosť za HTN preniesla z ESO na Komisiu, a či v súvislosti s HTS došlo v skutočnosti k preneseniu určitých právomocí Komisie na ESO. ( 12 )

20.

Moje predbežné úvahy ma vedú k názoru, že HTN nie sú prosté vykonávacie opatrenia pochádzajúce od súkromnoprávneho subjektu (ESO), ale v rámci systému normalizácie EÚ stanoveného normotvorcom EÚ sa majú považovať za prijaté Komisiou, alebo, v každom prípade, táto inštitúcia je zodpovedná za prijatie HTN v spojení s ESO.

Po prvé HTN vzniká na základe žiadosti o normalizáciu („poverenie“ ESO zo strany Komisie). Iba Komisia – a nie ESO alebo iný subjekt – je oprávnená požadovať vypracovanie HTN na účely implementácie danej smernice alebo nariadenia. Komisia preto osloví príslušnú ESO, ktorá potom pôsobí ako prípravný orgán s týmto poverením. Komisia vyberá, ktorú ESO poverí prípravou návrhu HTN, podľa prísnych kritérií týkajúcich sa jeho obsahu, ktoré vyberá Komisia, a v lehote, ktorú stanoví Komisia. Poverenie je podrobné a zahŕňa konkrétny časový harmonogram vypracovania HTN na podporu vykonávania konkrétnych sekundárnych právnych predpisov EÚ. Poznamenávam, že poverenie obsahuje kritériá, ktorými sa riadi vypracovanie HTS, a že tieto kritériá sú spravidla veľmi podrobné. ( 14 ) ESO je povinná informovať Komisiu o vývoji procesu prípravy návrhu.

24.

V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť, že toto poverenie má ďalekosiahle účinky, pretože nielen poskytuje potrebné usmernenie pre ESO v procese tvorby HTN, ale v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Anstar sa HTN musia aj vykladať vo svetle poverenia, z ktorého vychádzajú . ( 15 ) Pokiaľ ide o obsah poverenia, Komisia môže ESO poveriť len technickými úlohami a musí sa zdržať akéhokoľvek delegovania politického rozhodovania na ESO. ( 16 )

25.

Po druhé, keď je návrh HTN hotový, ESO ho musí predložiť Komisii a opäť len táto inštitúcia je oprávnená vykonať posúdenie súladu s cieľom overiť, či je návrh HTN v súlade s pôvodným mandátom. Toto posúdenie môže mať podľa dokumentu Vademecum tri formy. Dôležité je, že je výlučne v právomoci Komisie, či hodnotenie návrhu HTN je alebo nie je uspokojivé. V dokumente Vademecum (na s. 9) sa uvádza, že „špecifikácie, ktoré ESO poskytujú na podporu právnych predpisov Únie, nemožno nikdy automaticky považovať za špecifikácie v súlade s pôvodným poverením, pretože ide o politickú zodpovednosť. Komisia ako žiadajúci orgán bude musieť vždy posúdiť súlad so svojou pôvodnou žiadosťou v spolupráci s ESO… predtým, než rozhodne o uverejnení odkazov na dodanú normu v úradnom vestníku “ [ neoficiálny preklad ].

29.

Ako sa v právnickej literatúre všeobecne uznáva ( 18 ), „tzv. ‚nový prístup‘ podľa práva Únie zahŕňa zložitejšiu techniku. Podľa mnohých komentátorov sa v jeho súčasnej verzii, zakotvenej v nariadení č. 1025/2012, stanovuje silnejšia ‚juridifikácia‘, aby sa inštitúcie EÚ nemohli vzdať kontroly nad obsahom [HTN]“ ( 19 ).

30.

Ako už pripomenul generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona, „tak možnosť členských štátov a Európskeho parlamentu podať formálne pripomienky, ako aj postup Komisie pred uverejnením [odkazov na HTN] svedčia o tom, že ide o prípad ‚kontrolovaného‘ delegovania normotvornej právomoci na súkromnú organizáciu pre normalizáciu“ (bod 55). Navyše „súkromný charakter je úplne zrejmý, keď CEN vypracováva neharmonizované… normy, ale CEN postupuje odlišne, keď jeho činnosť spočíva vo vykonaní mandátov, ktoré mu udelila Komisia na vypracovanie [HTN]“ (bod 56 návrhov). ( 20 )

31.

Okrem toho, podobne ako delegované a vykonávacie akty, aj normalizačné poverenia Komisie sa riadia nariadením o komitológii ( 21 ), s cieľom zabezpečiť podobnú úroveň kontroly členských štátov a Európskeho parlamentu.

Ide o tieto účinky. HTN sa prijímajú na základe postupu stanoveného normotvorcom EÚ v nariadení č. 1025/2012 a k HTN sa viaže veľmi dôležitá domnienka zhody, t. j. zo zhody s danou HTN vyplýva súlad so základnými požiadavkami príslušných sekundárnych právnych predpisov EÚ a norma tak zaručuje slobodu pohybu predmetného tovaru alebo služieb v rámci EÚ.

35.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na odkaz obsiahnutý v každej HTN na príslušné sekundárne právne predpisy, na ktorý sa poukazuje v právnickej literatúre ( 22 ), možno dospieť k záveru, že hoci HTN boli pôvodne koncipované ako dobrovoľný mechanizmus súladu so základnými požiadavkami stanovenými v sekundárnych právnych predpisoch EÚ, Súdny dvor im v skutočnosti priznal potenciálne záväzné právne účinky. ( 23 )

36.

Stricto sensu , v nariadení č. 1025/2012 sa stanovuje, že HTN sú dobrovoľné, keďže hospodárske subjekty majú (aspoň teoreticky) alternatívne prostriedky na preukázanie súladu so základnými požiadavkami príslušných sekundárnych právnych predpisov. Ako však už bolo vysvetlené, jednou z najdôležitejších charakteristík HTN je právny účinok domnienky zhody. HTN sa tak stáva pre hospodárske subjekty najmä základným nástrojom na to, aby mohli využívať právo na voľný pohyb, pretože po splnení požiadaviek HTN môžu využívať tento právny účinok a príslušný tovar a služby sa môžu voľne pohybovať na trhu EÚ.

37.

Prejednávaný prípad je podobný prípadu, ktorý viedol k rozsudku Stichting. V uvedenom prípade vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor, aby rozhodol o platnosti smernice z hľadiska zásady transparentnosti, keď táto smernica zahŕňala – prostredníctvom odkazu – normu ISO, ktorá nebola voľne dostupná. V uvedenom prípade Súdny dvor rozhodol, že zásada právnej istoty si vyžaduje uverejnenie práva Únie predtým, ako toto právo môže byť voči fyzickým a právnickým osobám účinné. Uvedené rozhodnutie však vychádza z predpokladu, že v uvedenej smernici sa nestanovuje žiadne obmedzenie v súvislosti s prístupom k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001. Súdny dvor uviedol, že začlenením noriem ISO do smernice sa ukladajú povinnosti právnickým osobám, pretože k týmto normám majú prístup prostredníctvom vnútroštátnych normalizačných organizácií. Pokiaľ však ide o fyzické osoby, v bode 48 uvedeného rozsudku rozhodol, že zásada právnej istoty vyžaduje, aby technické normy stanovené normalizačným orgánom, akým je ISO, a vyhlásené za záväzné legislatívnym aktom EÚ boli pre verejnosť všeobecne záväzné len vtedy, ak boli samotné normy uverejnené v úradnom vestníku (na rozdiel od prostého odkazu). V takomto prípade široká verejnosť skutočne nemôže poznať potrebné metódy merania emisií tabakových výrobkov, ak nemá prístup k týmto normám.

40.

Napríklad v prejednávanom prípade sa v základných požiadavkách na bezpečnosť hračiek v prílohe II k smernici o bezpečnosti hračiek („Osobitné bezpečnostné požiadavky“) časti II („Horľavosť“) bode 3 uvádza len to, že „hračky s výnimkou výbušných (perkusných) kapslí nesmú byť výbušné ani nesmú obsahovať prvky alebo látky, ktoré môžu vybuchnúť, ak sa použijú tak, ako je uvedené v článku 10 ods. 2 prvom pododseku“. Ako však zdôraznili odvolateľky, zoznam látok a maximálne povolené množstvo v chemických súpravách, ktoré zakladajú domnienku zhody so základnými požiadavkami, možno zistiť len nahliadnutím do príslušnej HTN.

44.

Preto existujú právne účinky pre výrobcov a poskytovateľov služieb a pre osobu, ktorá domnienku spochybňuje, ktoré sú spojené so súladom s HTN – aj keď HTN (v prípade troch HTN k smernici o bezpečnosti hračiek, o ktoré tu ide) formálne a teoreticky záväzné nie sú.

45.

Skutočnosť, že HTN sú de facto záväzné, keďže sú vo všeobecnosti jedinou akceptovanou metódou na trhu na zabezpečenie súladu s príslušnými sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, potvrdzuje štúdia, ktorú si objednala Komisia: „z praktického hľadiska sú [HTN] pre väčšinu hospodárskych subjektov takmer povinné“. V tej istej štúdii sa navyše poukazuje na to, že cena HTN je jednou z hlavných prekážok ich efektívneho využívania. ( 24 )

46.

Základné požiadavky sekundárnych právnych predpisov EÚ totiž priznávajú jednotlivcom práva, ktoré možno uplatňovať a vymáhať podľa práva Únie. ( 25 ) Základné požiadavky v sekundárnych právnych predpisoch EÚ však nemožno chápať izolovane, keďže v praxi nie je možné potvrdiť zhodu výrobku alebo služby bez odkazu na príslušnú HTN. Verejnosť tak nemôže uplatniť svoje práva voči výrobcovi alebo poskytovateľovi služieb podľa tohto sekundárneho právneho predpisu, ak sa nemôže oprieť o príslušnú HTN.

49.

Z uvedených úvah vyplýva, že HTN sú de facto záväzné, keďže sú prinajmenšom nevyhnutné vzhľadom na dôkaznú hodnotu, ktorá je s nimi spojená.

50.

Aj keby však Súdny dvor dospel k záveru, že HTN nie sú de facto záväzné ( quod non ), domnievam sa, že by to na mojej analýze nič nezmenilo, keďže by zrejme stačilo konštatovať, že HTN – či už sú stricto sensu záväzné alebo nie – majú jasné právne účinky, ktoré im prisudzujú právne predpisy EÚ.

51.

Po dokončení HTN a uverejnení odkazu na ne v úradnom vestníku musí každý členský štát prijať každú HTN v nezmenenej podobe ako vnútroštátnu normu a do šiestich mesiacov stiahnuť normy, ktoré sú s ňou v rozpore. Podľa článku 17 ZEÚ Komisia ako strážkyňa zmlúv EÚ „zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe [a] dohliada na uplatňovanie práva [EÚ]“. Komisia teda zabezpečuje plnohodnotnú účinnosť HTN a v prípade potreby podáva žalobu za nesplnenie povinností podľa článku 258 ZFEÚ. Súdny dvor totiž jasne uviedol, že ukladanie dodatočných požiadaviek na výrobky, na ktoré sa vzťahuje HTN, predstavuje porušenie povinnosti príslušného členského štátu správne vykonávať právo EÚ. ( 27 ) Súdny dvor vydal toto rozhodnutie vo vzťahu k samotným HTN, a nie vo vzťahu k základným požiadavkám, ktoré obsahujú sekundárne právne predpisy. Z toho vyplýva, že Komisia je povinná zabezpečiť, aby HTN boli plne účinné, čo znamená, že HTN by mali byť vynútiteľné. ( 28 )

54.

Po tretie pojem voľný prístup k právu sa uznáva aj prostredníctvom zásady transparentnosti ( 33 ). Je samozrejmé, že právo EÚ môže byť účinné len vtedy, ak sa dá presadzovať. Ako bolo uvedené vyššie, práve zverejnenie práva zabezpečuje možnosť presadzovať ho. Z toho vyplýva, že ak HTN nie sú zverejnené, nemožno ich v plnej miere presadzovať. Ako sa uvádza v bodoch 33 až 51 vyššie, HTN sú súčasťou práva Únie a majú jasne vymedzené právne účinky. Preto súčasná úprava, podľa ktorej sa zverejňuje len odkaz na HTN, ale nie ich znenie, upiera širokej verejnosti základný prvok účinného práva Únie, ktoré možno presadzovať.

55.

Preto nemožno potvrdiť tvrdenie v bode 107 napadnutého rozsudku, podľa ktorého odvolateľky nezdôvodnili „presný zdroj ‚zásady ústavnej povahy‘, ktorá podľa nich vyžaduje voľný a bezplatný prístup k [HTN]“.

56.

59.

Na úvod by som chcela zdôrazniť, že hoci sa Komisia v tomto prípade snaží zachovať súčasný stav, zároveň táto inštitúcia nedávno vo svojej stratégii normalizácie EÚ na rok 2022 jasne presadzovala, že „[ESO] by mali zvážiť… voľný prístup k normám a iným výstupom. Komisia je pripravená zapojiť sa s [ESO] do konštruktívneho dialógu s využitím existujúcich fór, aby im pomohla pri dosahovaní tohto cieľa“ (pozri bod 21 vyššie).

60.

Z právnych tradícií členských štátov vyplýva, že „zásada právneho štátu si vo všeobecnosti vyžaduje promulgáciu formálne prijatých právnych noriem. Cieľom je sprístupniť ich verejnosti takým spôsobom, aby dotknuté osoby mohli získať spoľahlivé informácie o ich obsahu. Táto možnosť takisto nesmie byť neprimerane sťažená“ ( 37 ).

61.

Súhlasím s argumentom odvolateliek, že občania by mali mať možnosť využívať akt, ktorý má právne účinky, je súčasťou práva Únie – ako HTN –, a preto by sa mal dať presadzovať. Stačí vlastne poukázať na skutočnosti, z ktorých vychádza rozsudok James Elliott, kde sa otázka výkladu HTN objavila v kontexte súkromnej žaloby týkajúcej sa chybných stavebných výrobkov. Vzhľadom na to, že HTN majú skutočné právne účinky na fyzické a právnické osoby, zásady právneho štátu si vyžadujú, aby tieto osoby mali k HTN prístup. Vzhľadom na to, že HTN predstavujú verejný záujem a zohrávajú úlohu, ktorá je funkčne rovnocenná s úlohou právnych pravidiel, musí sa tomu prispôsobiť aj ich žalovateľnosť (a teda aj prístupnosť). ( 38 )

65.

Z uvedeného vyplýva, že zásady právneho štátu si vyžadujú voľne dostupný a bezplatný prístup k HTN. HTN ako normalizačné akty, ktoré sú súčasťou práva Únie, vykonávajú sa nimi sekundárne právne predpisy EÚ a majú právne účinky, by sa mali uverejňovať v úradnom vestníku, aby sa zabezpečila možnosť ich presadzovania a ich dostupnosť.

4) HTN ako súčasť práva Únie nemôžu byť chránené autorským právom

66.

Vzhľadom na vyššie uvedený bod zostáva otázka, ako zosúladiť tento záver so skutočnosťou, že podľa zmluvných dojednaní Komisie a ESO sú HTN chránené autorským právom.

67.

Treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia a vedľajší účastníci konania, nariadenie č. 1025/2012 nemožno považovať za základ autorskoprávnej ochrany HTN. Toto nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, v ktorom by stanovovalo, že HTN môžu byť chránené autorským právom. Ak by sa normotvorca EÚ domnieval, že na HTN sa môže takáto ochrana vzťahovať, zahrnul by do nariadenia ustanovenie v tomto zmysle alebo by to aspoň spomenul v odôvodnení.

71.

Z toho vyplýva, že výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 – na ktorej Všeobecný súd založil napadnutý rozsudok a v dôsledku toho odmietol sprístupniť požadované HTN – je v kontexte prejednávanej veci neuplatniteľná. V dôsledku toho je rozsudok postihnutý nesprávnym právnym posúdením a musí byť zrušený.

b)

Druhá námietka prvej časti prvého odvolacieho dôvodu: aj keby HTN mohli byť chránené autorským právom, voľný prístup k právu má prednosť pred autorskoprávnou ochranou

72.

Okrem toho Súdny dvor v rozsudku Stichting (body 40 až 42 a 73) uznal, že právo musí byť zverejnené, a poznamenal, že normy nie sú pre verejnosť záväzné, ak neboli uverejnené v úradnom vestníku.

1) Žiadna autorskoprávna ochrana štyroch požadovaných HTN (z dôvodu absencie „pôvodnosti“)

76.

Hoci EÚ nie je signatárom Bernského dohovoru ( 42 ), súhlasila s tým, že bude viazaná jeho článkami 1 až 21. ( 43 ) Z článku 2 ods. 4 tohto dohovoru vyplýva, že „úradné texty z odboru zákonodarstva, verejnej správy a súdnictva“ nepodliehajú autorskoprávnej ochrane automaticky. Naopak „zákonodarstvám [štátov Bernskej únie] sa vyhradzuje, aby upravili ochranu priznávanú [takýmto] úradným textom… ako aj úradným prekladom takých textov“.

77.

V práve Únie sa výslovne nestanovuje, či právne alebo kváziprávne texty pochádzajúce z inštitúcií EÚ môžu byť chránené autorským právom. Možno však tvrdiť, že z článku 297 ZFEÚ vyplýva, že právo EÚ v zásade nemôže požívať takú ochranu ako dielo, ktoré majiteľovi poskytuje výlučné zákonné právo na rozmnožovanie, vydávanie, predaj alebo šírenie tohto diela.

Táto argumentácia je chybná. Po prvé, ako správne uvádzajú odvolateľky, tento záver je v priamom rozpore s bodmi 48 a 49 napadnutého rozsudku, v ktorých sa uvádza, že Komisia bola oprávnená konštatovať, že prah pôvodnosti bol splnený, a že správne rozhodla, že požadované HTN môžu byť chránené autorským právom. Nie je jasné, ako možno určiť existenciu autorských práv, ak Komisia nemá právo posúdiť to. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nebola oprávnená preskúmať, či požadované HTN môžu byť chránené autorským právom.

81.

84.

Poznamenávam však, že toto odvolanie sa netýka ani priamej žaloby medzi jednotlivcami v súvislosti s porušením patentu (alebo autorských práv), ani nespadá mimo právomoci súdov EÚ podľa Zmlúv o EÚ. V prvostupňovom konaní sa žaloba naopak domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie určeného žalobkyniam, ktorým sa zamietla ich žiadosť o prístup k dokumentom EÚ. Ide o typ žaloby, v prípade ktorého je právomoc zverená súdom EÚ. Konkrétne v článku 263 ZFEÚ sa neobmedzujú dôvody, ktoré možno uviesť v žalobe o neplatnosť, ako to určil Všeobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd sa preto dopustil chyby, keď sa snažil nájsť analógiu medzi súkromnoprávnymi spormi týkajúcimi sa porušenia patentu na jednej strane a odmietnutím prístupu k dokumentom EÚ týkajúcim sa sporného uplatnenia článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 na strane druhej.

85.

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Komisia nebola oprávnená preskúmať požiadavku pôvodnosti, keďže sa domnieval, že takéto preskúmanie by prekročilo rámec kontroly, ktorú je oprávnená vykonať v rámci postupu týkajúceho sa prístupu k dokumentom. V skutočnosti je práve vecou Komisie a súdov EÚ, aby určili, či požadované HTN môžu byť chránené autorským právom a či spĺňajú požiadavku pôvodnosti.

86.

Napadnutý rozsudok teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci autorské právo nie je v EÚ úplne harmonizované, „pojem ‚dielo‘… predstavuje… autonómny pojem práva Únie, ktorý sa má vykladať a uplatňovať jednotne a ktorý predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Na jednej strane z tohto pojmu vyplýva, že existuje pôvodný predmet v tom zmysle, že tento predmet je vlastným duševným výtvorom autora. Na druhej strane kvalifikácia ako ‚dielo‘ je vyhradená prvkom, ktoré sú vyjadrením tohto výtvoru“ ( 48 ). Na to, aby existovala autorskoprávna ochrana, musí byť autor schopný vyjadriť svoje tvorivé schopnosti pri tvorbe diela prostredníctvom slobodných a tvorivých rozhodnutí. ( 49 )

90.

Tento výsledok potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora. Súdny dvor napríklad rozhodol, že skutočnosť, že vytvorenie databázy si vyžaduje značnú prácu a zručnosť jej autora, nemôže sama osebe odôvodniť autorskoprávnu ochranu, ak táto práca a zručnosť nevyjadruje žiadnu pôvodnosť. ( 50 ) Toto kritérium má v tejto súvislosti zásadný význam.

91.

Podľa môjho názoru sa toto kritérium v kontexte HTN musí uplatňovať. Keďže najmä v rozsudku James Elliott Súdny dvor uznal svoju právomoc vykladať HTN, z toho jasne vyplýva, že je úlohou súdov EÚ posúdiť, či HTN môžu byť chránené autorským právom a či by ESO mali túto autorskoprávnu ochranu požívať. Nemožno dovoliť situáciu, že by členské štáty rozhodovali o tom, či sa autorské právo vzťahuje na právny text, ktorý je súčasťou práva Únie a má podľa práva Únie kľúčové právne účinky. Takýto záver rozhodne nie je v rozpore s Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel, keďže je vecou zmluvných strán tohto dohovoru, aby rozhodli o tom, či právne texty môžu byť v ich právnom systéme chránené autorským právom alebo nie.

95.

Všeobecný súd preto nesprávne rozhodol, že Komisia bola oprávnená dospieť k záveru, že požadované HTS sú chránené autorským právom, a v dôsledku toho je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

2.

Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu – Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení účinkov na komerčné záujmy CEN

96.

Odvolateľky v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení vplyvu na obchodné záujmy CEN, ktoré vyplynulo z nesprávneho uplatnenia domnienky, že zverejnenie požadovaných HTN by ohrozilo záujem chránený článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, a z toho, že neposúdil konkrétne účinky na tieto obchodné záujmy.

99.

Po prvé HTN tvoria len menšinu noriem, ktoré ESO stanovujú, a významné financovanie ESO zabezpečuje Komisia. Podľa vyjadrenia CEN na pojednávaní pochádza z predaja HTN 4,6 % rozpočtu na normalizáciu, čo predstavuje približne 2 milióny EUR ročne, zatiaľ čo podľa vlastných slov CEN sa financovanie od Komisie rovná „približne 20 % celkového rozpočtu CEN“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( 54 ) Po druhé na pojednávaní sa ukázalo, že systém normalizácie EÚ si v skutočnosti nevyžaduje na svoje fungovanie platený prístup k HTN (v rozpore so zisteniami uvedenými v bodoch 102 a 103 napadnutého rozsudku); požiadavka na platbu totiž vyplýva zo zmluvného vzťahu a finančných dohôd medzi ESO a Komisiou. Napríklad ETSI (ktorá tiež dostáva finančné prostriedky od Komisie na HTN) už umožňuje, aby sa do jej HTN nahliadlo, aby sa vytlačili a aby sa stiahli, a to zadarmo z jej webového sídla. ( 55 ) Okrem toho z právnickej literatúry vyplýva, že medzi v podstate rovnakými HTN v rôznych členských štátoch existujú veľké cenové rozdiely, čo je príznačné pre problémy vyplývajúce zo súčasného režimu prístupu k HTN. ( 56 )

100.

Okrem toho, keďže všeobecná domnienka dôvernosti predstavuje výnimku z pravidla, že dotknutá inštitúcia EÚ je povinná vykonať osobitné a individuálne preskúmanie každého dokumentu, má sa vykladať a uplatňovať prísne. Súdny dvor uznal päť kategórií dokumentov, na ktoré sa vzťahuje všeobecná domnienka dôvernosti: i) dokumenty z administratívneho spisu o štátnej pomoci; ii) podania na súdy EÚ; iii) dokumenty vymenené v rámci kontroly fúzií; iv) dokumenty v konaní o porušení právnych predpisov a v) dokumenty týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ. ( 57 )

103.

Napadnutý rozsudok (bod 64) len apodikticky prijal tvrdenia Komisie o ochrane autorských práv a dospel k záveru, že z toho vyplýva vplyv na obchodné záujmy v dôsledku „veľmi významného zníženia poplatkov vyberaných CEN“. To je nesprávne.

104.

Po prvé úvahy Všeobecného súdu znamenajú, že údajná autorskoprávna ochrana HTN bude mať vždy prednosť pred domnienkou práva na prístup podľa nariadenia č. 1049/2001. To je v rozpore s duchom a literou tohto nariadenia, podľa ktorého sa všetky výnimky musia vykladať striktne, aby sa poskytli čo najširšie prístupové práva. ( 58 )

105.

Po druhé Všeobecný súd nezohľadnil konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného prípadu. Údajný vplyv na obchodný záujem sa javí ako nepodložený (pozri bod 99 vyššie).

Na prvom stupni odvolateľky uviedli, že prevažujúci verejný záujem vyplýva zo skutočnosti, že požadované HTN sú súčasťou práva Únie, ktoré by malo byť voľne dostupné. Ďalej uviedli, že požadované HTN sa zaoberajú oblasťami práva, v ktorých je nevyhnutná vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, chránená podľa článku 169 ZFEÚ, konkrétne bezpečnosťou hračiek a maximálnym množstvom niklu ako hlavného kontaktného alergénu a látky s podozrením na karcinogénnu povahu. Je rozumné tvrdiť, že spotrebitelia by mali poznať obsah týchto HTN, aby sa zaručila maximálna bezpečnosť hračiek a aby sa ďalej predchádzalo rakovine. Na tento účel zohráva dodržiavanie HTN dôležitú úlohu pri ochrane verejnosti v Európskej únii (pokiaľ ide o požadované HTN najmä detí) pred potenciálne nebezpečnými a škodlivými výrobkami. Podľa môjho názoru odvolateľky tiež dostatočne preukázali, že požadované HTN majú veľký význam aj pre výrobcov, poskytovateľov služieb a ďalších účastníkov dodávateľského reťazca.

109.

Uvedené úvahy preto postačovali na to, aby sa v danom prípade dalo hovoriť o prevažujúcom verejnom záujme. Všeobecný súd sa v tomto smere dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

110.

Po druhé odvolateľky v podstate kritizujú konštatovanie uvedené v bodoch 102 až 104 napadnutého rozsudku, podľa ktorého prevažujúci verejný záujem na zabezpečení fungovania systému normalizácie EÚ má prednosť pred voľným prístupom k HTN.

111.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor i) zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. júla 2021, Public.Resource.Org a Right to Know/Komisia ( T‑185/19 , EU:T:2021:445 ); ii) zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2019) 639 final z 22. januára 2019, ktorým sa odmieta prístup k požadovaným harmonizovaným technickým normám; iii) nariadil Komisii, aby odvolateľkám umožnila prístup k týmto normám; iv) uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania a v) uložil vedľajším účastníkom konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, s. 43 ; Mim. vyd. 01/03, s. 331).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES ( Ú. v. EÚ L 316, 2012, s. 12 ).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek ( Ú. v. EÚ L 170, 2009, s. 1 ).

( 12 ) LUNDQVIST, B.: European Harmonised Standards as „Part of EU Law“: The Implications of the James Elliott Case for Copyright Protection and, Possibly, for EU Competition Law. In: Legal Issues of Economic Integration , roč. 44, č. 4, 2017, s. 429 a 431.

( 13 ) Oznámenie Komisie z 2. februára 2022 [COM(2022) 31 final] „Stratégia EÚ v oblasti normalizácie“, s. 4, resp. 5 a nasl. Pozri aj tzv. Modrú príručku na vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa výrobkov 2022 ( Ú. v. EÚ C 247, 2022, s. 1 , poznámka pod čiarou č. 192).

( 14 ) Dobrým príkladom je poverenie M.445/EN z 9. júla 2009 o požadovanej HTN k smernici o bezpečnosti hračiek.

( 15 ) Rozsudok zo 14. decembra 2017, Anstar ( C‑630/16 , EU:C:2017:971 , body 35 až 36 ).

( 16 ) Komisia, „Vademecum on European Standardisation – Part I“, SWD(2015) 205, s. 8 a 9 (ďalej len „dokument Vademecum“).

( 17 ) Pozri Všeobecné usmernenia pre spoluprácu medzi CEN, CENELEC a ETSI a Európskou komisiou a Európskym združením voľného obchodu z 28. marca 2003 ( Ú. v. EÚ C 91, 2003, s. 7 ).

( 24 ) Pozri EIM Business & Policy Research, Access to Standardisation – Study for the European Commission, [DG] Enterprise and Industry, 2010, s. 17, resp. 9.

( 25 ) Pozri judikatúru pripomenutú v rozsudku z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia) ( C‑61/21 , EU:C:2022:1015 , body 43 až 47 ).

( 26 ) Pozri rozsudok Rechtbank’s‑Gravenhage (Okresný súd Haag, Holandsko) z 31. decembra 2008, LJN: BG8465. Pozri VAN GESTEL, B., MICKLITZ, H. W.: European Integration Through Standardization: How Judicial Review is Breaking Down the Club House of Private Standardization Bodies. In: CMLR , roč. 50, 2013, s. 176.

( 27 ) Rozsudok zo 16. októbra 2014, Komisia/Nemecko ( C‑100/13 , neuverejnený, EU:C:2014:2293 , bod 63 ).

( 28 ) Pozri bod 61 nižšie.

( 29 ) Rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ( C‑229/05 P , EU:C:2007:32 , bod 109 ).

( 36 ) Správa o právnom štáte – prijatá Benátskou komisiou na jej 86. plenárnom zasadnutí (Benátky, 25. – 26. marca 2011), CDL‑AD(2011)003rev, bod 44.

( 37 ) Pozri napríklad Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko): rozsudok z 29. júla 1998 – vec 1 BvR 1143/90, DE:BVerfG:1998:rk19980729.1bvr114390, bod 26.

( 38 ) Pozri VAN WAEYENBERGE, A.: La normalisation technique en Europe ‑L’empire (du droit) contre‑attaque. In: Revue internationale de droit économique: RIDE , č. 3, 2018, s. 314. Pozri aj AUBRY, H., BRUNET, A., PERALDI LENEUF, F.: Le contrôle des normes: un garde‑fou démocratique à perfectionner. In: AUBRY, H., et al. (eds.): La normalisation en France et dans l ’ Union européenne. Une activité privée au service de l'intérêt général ? Aix‑en‑Provence: PUAM, 2012, s. 104.

( 39 ) ALVAREZ GARCIA, V.: La problemática de la publicidad oficial de las normas técnicas de origen privado que despliegan efectos jurídico‑públicos. In: Revista de Derecho Comunitario Europeo , č. 72, 2022, s. 467.

( 40 ) Pozri aj ALVAREZ GARCIA, V.: c. d., s. 478.

( 41 ) Rozsudok zo 16. februára 2022, Maďarsko/Parlament a Rada ( C‑156/21 , EU:C:2022:97 , bod 58 ).

( 48 ) Rozsudok z 12. septembra 2019, Cofemel ( C‑683/17 , EU:C:2019:721 , bod 29 ).

( 49 ) Rozsudok z 1. decembra 2011, Painer ( C‑145/10 , EU:C:2011:798 , bod 89 ).

( 50 ) Rozsudok Súdneho dvora z 1. marca 2012, Football Dataco a i. ( C‑604/10 , EU:C:2012:115 , bod 42 ).

( 51 ) BLOCKX, F.: c. d.

( 52 ) Aj telefónne zoznamy sú skutočne veľmi dlhé a dobre štruktúrované, ale to neznamená, že sú výsledkom kreatívneho výberu. Pozri napríklad Feist Publications, Inc., v. Rural Telephone Service Co., 499 U.S. 340 (1991). V tejto súvislosti pozri Blockx, F., op. cit.

( 53 ) Pozri napríklad rozsudok z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada ( C‑39/05 P a C‑52/05 P , EU:C:2008:374 , body 43 až 66 ). Pozri aj rozsudok z 25. januára 2023, De Capitani/Rada ( T‑163/21 , EU:T:2023:15 , body 87 až 96 a citovaná judikatúra) (nebolo podané odvolanie na Súdny dvor).