C-640/21

62021CC0640

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 26. januára 2023 ( 1 )

Vec C‑640/21

SC Zes Zollner Electronic SRL

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 173 a 174 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi rumunským podnikom SC Zes Zollner Electronic SRL (ďalej len „ZZE“) a Direcžia Regională Vamală Cluj – Biroul Vamal de Frontieră Aeroport Cluj‑Napoca (Regionálne colné riaditeľstvo Kluž – Hraničný colný úrad Letisko Kluž‑Napoca, Rumunsko) v súvislosti s rozhodnutím tohto posledného uvedeného orgánu, ktorým uložil spoločnosti ZZE pokutu za odňatie 5000 kusov elektronických integrovaných obvodov spod colnej kontroly, ako aj povinnosť zaplatiť sumu zodpovedajúcu colnej hodnote tohto tovaru zvýšenú o dovozné clá a iné splatné clá.

3.

Konkrétnejšie, ZZE zadala istej švajčiarskej spoločnosti dve objednávky na celkové množstvo 10000 elektronických integrovaných obvodov. Táto spoločnosť vystavila na tento účel v ten istý deň dve samostatné faktúry, pričom každá sa vzťahovala na 5000 kusov tovaru a na sumu 4950 eur.

4.

Súdny dvor má okrem toho rozhodnúť o otázke, či v prípade, keď táto oprava nebude povolená, bude možné požiadať o zrušenie platnosti colného vyhlásenia podľa článku 174 Colného kódexu Únie, aj keď už colné orgány prepustili dotknutý tovar.

8.

Na konci mojej analýzy v týchto návrhoch navrhnem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že článok 173 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane sa výraz „iný tovar“ ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení, v zmysle tohto ustanovenia, nevzťahuje na nadbytočné množstvo rovnakého tovaru, pokiaľ možno preukázať, že druhý tovar je totožný s prvým tovarom, keďže sú zatriedené do rovnakých nomenklatúrnych podpoložiek a mohli byť predmetom toho istého colného vyhlásenia, ak by nedošlo k vecnej chybe, a na druhej strane, že nebráni tomu, aby bolo colné vyhlásenie opravené po prepustení tovaru, na účely toho, aby sa doň zahrnulo nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s množstvom tovaru pôvodne uvedeným v colnom vyhlásení, pokiaľ je žiadosť o opravu podložená skutočnosťami, ktoré umožňujú preukázať vzťah medzi týmto nadbytočným množstvom a dokumentmi týkajúcimi sa dovozu, a pokiaľ je akékoľvek podozrenie z podvodu vylúčené.

9.

Navrhnem tiež Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že článok 174 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v prípade, keď nadbytočné množstvo tovaru nebolo zapísané v pôvodnom colnom vyhlásení, príslušné colné orgány pristúpili k zrušeniu platnosti tohto colného vyhlásenia, a to po prepustení tovaru.

II. Právny rámec

…

(23)

… Je potrebné zabezpečiť adekvátnu úroveň účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií v rámci vnútorného trhu.“

11.

Článok 5 tohto kódexu s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje vo svojich bodoch 16 a 26:

„Na účely [tohto] kódexu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

osobitné colné režimy;

c)

vývoz;

…

26)

‚prepustenie tovaru‘ je úkon, ktorým colné orgány umožňujú nakladať s tovarom za podmienok ustanovených pre colný režim, do ktorého je tovar prepustený.“

pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu k vyhláseniu, oznámeniu alebo žiadosti;

c)

ak to možno uplatniť, splnenie všetkých povinností, ktoré sa týkajú prepustenia daného tovaru do príslušného colného režimu alebo vykonávania povolených operácií.

…

V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby, ako sa uvádza v článku 18, podal vyhlásenie alebo oznámenie, predložil žiadosť alebo poskytol informácie, aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.“

13.

a)

oznámili deklarantovi, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru;

b)

zistili, že údaje v colnom vyhlásení sú nesprávne;

c)

prepustili tovar.

b)

ak sú presvedčené, že vzhľadom na osobitné okolnosti, prepustenie tovaru do navrhnutého colného režimu už nie je odôvodnené.

V prípade, ak colné orgány deklarantovi oznámili svoj úmysel vykonať prehliadku tovaru, však žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia nemožno prijať pred vykonaním takejto prehliadky.

2. Platnosť colného vyhlásenia po prepustení tovaru nemožno zrušiť, pokiaľ nie je ustanovené inak.“

16.

Článok 175 Colného kódexu Únie stanovuje:

opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru podľa článku 173 ods. 3.

…“

18.

Článok 194 tohto kódexu s názvom „Prepustenie tovaru“ stanovuje:

„1. Ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu a ak sa na tovar neuplatnili žiadne obmedzenia a nevzťahujú sa naň žiadne zákazy, colné orgány prepustia takýto tovar ihneď po overení údajov uvedených v colnom vyhlásení alebo po ich prijatí bez overenia.

…

V súlade s článkom 68 Legea nr. 86/2006 privind Codul vamal al României (zákon č. 86/2006 o Colnom kódexe Rumunska) ( 3 ) z 10. apríla 2006 môže byť tovar so súhlasom colného orgánu predmetom prehliadky alebo odberu vzoriek, na žiadosť, na účely udelenia colného určenia.

20.

Článok 100 tohto zákona stanovuje:

„1. Colný orgán môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta opraviť colné vyhlásenie v lehote piatich rokov od prepustenia tovaru.

2. V lehote stanovenej v odseku 1 colný orgán skontroluje všetky dokumenty, registre a záznamy týkajúce sa tovaru, ktorý je predmetom colného konania alebo neskorších obchodných transakcií týkajúcich sa tohto tovaru. Kontrolu možno vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených transakciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má v držbe uvedené dokumenty alebo disponuje informáciami s nimi súvisiacimi. Možno tiež vykonať fyzickú kontrolu tovaru, pokiaľ tento tovar ešte existuje.

3. Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány prijmú opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.

21.

Podľa článku 653 písm. a) Regulamentul de aplicare a Codului vamal al României (nariadenie, ktorým sa vykonáva Colný kódex Rumunska), schváleného Hotărârea Guvernului nr. 707/2006 (nariadenie vlády č. 707/2006) ( 4 ) zo 7. júna 2006, odňatie akéhokoľvek tovaru, ktorý by sa mal prepustiť do colného režimu, spod colnej kontroly predstavuje správny delikt, za ktorý možno v správnom konaní uložiť pokutu vo výške od 3000 do 8000 rumunských lei (RON) (okolo 635 až 1693 eur) ( 5 ). Okrem toho tovar je v takom prípade zhabaný.

22.

Článok 654 tohto nariadenia stanovuje, že v prípade správneho deliktu uvedeného v článku 653 písm. a), pokiaľ tovar už nemožno identifikovať, páchateľ správneho deliktu je povinný zaplatiť sumu zodpovedajúcu colnej hodnote tovaru zvýšenú o dovozné clá a iné splatné clá predstavujúce poplatky a dane určené v čase prepustenia tovaru do voľného obehu, pričom toto opatrenie má, pokiaľ ide o zánik colného dlhu, rovnaký právny účinok ako zhabanie tovaru.

III. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

23.

Dňa 9. júla 2019 preto ZZE podala na Hraničný colný orgán Letisko Kluž‑Napoca žiadosť na účely nápravy zistenej chyby prijatím, zo strany colných orgánov, rozhodnutia o náprave situácie a výpočtom súvisiacich colných povinností.

27.

Dňa 2. septembra 2019 príslušné colné orgány vydali zápisnicu, v ktorej konštatovali, že ZZE úmyselne odňala spod colnej kontroly tovar uvedený na faktúre č. VFE19‑03168. Uložili preto tejto spoločnosti pokutu vo výške 3000 RON (približne 635 eur) ( 6 ), ako aj vedľajšiu sankciu vo výške 27839 RON (približne 5893 eur) ( 7 ) podľa článku 654 nariadenia, ktorým sa vykonáva Colný kódex Rumunska, a to za správny delikt uvedený v článku 653 písm. a) tohto nariadenia.

28.

ZZE napadla túto zápisnicu pred rumunskými súdmi.

29.

32.

Súd prvého stupňa sa okrem toho domnieval, že vedľajšia sankcia uložená spoločnosti ZZE podľa článku 654 nariadenia, ktorým sa vykonáva Colný kódex Rumunska, bola primeraná. Konkrétnejšie, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula medzi dátumom, kedy bol predmetný tovar odňatý spod colnej kontroly, a tým, kedy na to boli colné orgány upozornené, ako aj na skutočnosť, že ZZE vykonala v priebehu roka 2019 osem ďalších dovozov tovaru rovnakého druhu pochádzajúceho od toho istého dodávateľa, Regionálne colné riaditeľstvo Kluž nemohlo identifikovať tovar, ktorý bol odňatý spod colnej kontroly. ZZE mohla navyše predložiť predmetný tovar po tom, ako sa obrátila na colné orgány v tejto súvislosti, čo neurobila.

33.

Súd prvého stupňa preto zamietol žalobu ako nedôvodnú.

34.

ZZE podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Tribunalul Cluj (Vyšší súd Kluž, Rumunsko), uvádzajúc najmä po prvé, že to ona sama upozornila colné orgány na údajný správny delikt, po druhé, že v skutočnosti nešlo o odňatie tovaru spod colnej kontroly, ale len o obyčajnú vecnú chybu, a po tretie, že v minulosti nebola v podobných prípadoch zodpovedná za žiaden správny delikt, keďže príslušné colné orgány uplatnili postup stanovený v článku 173 Colného kódexu Únie.

„1.

Možno článok 173 alebo článok 174 [Colného kódexu Únie] uplatniť v prípade, keď príjemca tovaru zistí rozdiel v množstve tovaru, ktoré prekračuje údaj uvedený v pôvodnom colnom vyhlásení?

2.

Vzťahuje sa výraz ‚iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení‘ v zmysle článku 173 [Colného kódexu Únie] na iný tovar z kvantitatívneho alebo kvalitatívneho hľadiska alebo z oboch týchto hľadísk?

3.

V prípade, že sa zistí rozdiel v množstve tovaru, ktoré prekračuje množstvo tovaru uvedené v colnom vyhlásení, má príjemca tovaru procesný prostriedok nápravy podľa [Colného kódexu Únie], ktorý by mu umožňoval opraviť chyby bez uloženia sankcií v správnom alebo trestnom konaní?“

Na úvod pripomínam, že Colný kódex Únie sa zakladá na systéme kontrolovaného deklarovania, ( 8 ) ktorý sa snaží čo najviac obmedziť colné formality a kontroly a súčasne zabrániť podvodom alebo nezrovnalostiam, ktoré by mohli spôsobiť škodu pre rozpočet Únie. Z dôvodu dôležitosti týchto vyhlásení na riadne fungovanie colnej Únie článok 15 tohto kódexu ukladá deklarantom povinnosť poskytnúť presné a úplné informácie. ( 9 )

40.

V tomto kontexte predstavuje zásada neodvolateľnosti colných vyhlásení základnú zásadu colného práva vyplývajúcu z povinnosti každého deklaranta predložiť riadne vyplnené vyhlásenie. ( 10 )

41.

Táto zásada neodvolateľnosti však obsahuje zmiernenia. ( 11 ) Bez toho, aby bola spochybnená, tak články 173 a 174 Colného kódexu Únie umožňujú, aby colné vyhlásenie mohlo byť opravené alebo jeho platnosť zrušená, aj keď už došlo k prepusteniu tovaru.

42.

Inými slovami sa vnútroštátny súd pýta, či nadbytočné množstvo tovaru, ktorého sa týka iná faktúra v porovnaní s tovarom už uvedeným v colnom vyhlásení, treba chápať tak, že sa naň vzťahuje výraz „iný tovar“ ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení.

46.

Táto druhá otázka je podľa mňa jadrom riešenia prvej prejudiciálnej otázky týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 173 Colného kódexu Únie na takú situáciu, o akú ide v prejednávanej veci.

47.

Zo znenia článku 173 ods. 3 v spojení s článkom 173 ods. 1 tohto kódexu totiž vyplýva, že opravu colného vyhlásenia nie je možné v žiadnom prípade povoliť pred alebo po prepustení tovaru, ak by požadovaná oprava viedla k tomu, že colné vyhlásenie by sa vzťahovalo na „iný tovar“ ako tovar, ktorý v ňom bol pôvodne uvedený, čo znamená a contrario , že oprava je možná, ak sa týka rovnakých tovarov.

48.

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa výraz „iný tovar“ ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení v zmysle článku 173 ods. 1 Colného kódexu Únie vzťahuje na iný tovar z kvantitatívneho hľadiska, z kvalitatívneho hľadiska alebo z oboch týchto hľadísk.

51.

Po prvé uvádzam, že ani Colný kódex Únie, ani delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 ( 12 ) a ani vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447 ( 13 ) nespresňujú výraz „iný tovar“.

52.

Po druhé prídavné meno „iný“, z latinského výrazu alter , je definované ako to, čo je odlišné, iné od bytostí alebo vecí rovnakej kategórie ( 14 ). Hoci táto definícia naznačuje, že „iný tovar“ je taký tovar, ktorý má povahu alebo vlastnosti odlišné od tovaru, ktorý bol pôvodne uvedený v colnom vyhlásení, táto formulácia ostáva obzvlášť široká. Nemožno teda vylúčiť, že dodatočné množstvo rovnakého tovaru môže byť považované za „iný tovar“ v zmysle článku 173 ods. 1 Colného kódexu Únie.

53.

V tejto súvislosti pripomínam, že Colný kódex Únie sa zakladá na systéme kontrolovaného deklarovania, ktorý sa snaží čo najviac obmedziť colné formality a kontroly a súčasne zabrániť podvodom alebo nezrovnalostiam, ktoré by mohli spôsobiť škodu pre rozpočet Únie. ( 15 )

57.

Z tohto systému vyplýva, že na jednej strane colné vyhlásenia môžu byť prijaté bezodkladne, ako to stanovuje článok 172 Colného kódexu Únie. Na druhej strane Súdny dvor uznal, že na účely zabezpečenia rýchleho a účinného prepustenia do voľného obehu colné orgány nevykonávajú nevyhnutne podrobné prehliadanie všetkého tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, keďže by to nebolo v záujme hospodárskych subjektov, ani v záujme týchto orgánov. ( 16 )

58.

Zdá sa mi preto, že dve kritériá sú rozhodujúce na účely tvrdenia, že nadbytočné množstvo tovaru nepredstavuje „iný tovar“ ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení v zmysle článku 173 ods. 1 Colného kódexu Únie.

59.

Po druhé, keďže tovar, ktorý je predmetom opravného colného vyhlásenia, je totožný s tovarom, ktorý bol pôvodne uvedený v colnom vyhlásení, nie je preň nevyhnutné znovu vykonať fyzickú kontrolu. To isté platí a fortiori v prípade, ak tovar, ktorý bol pôvodne uvedený na colnom vyhlásení, nebol podrobený fyzickej kontrole pred prijatím tohto colného vyhlásenia a prepustením tovaru.

63.

Súdny dvor totiž rozhodol, že článok 78 nariadenia (EHS) č. 2913/92 ( 17 ) umožňoval colným orgánom rozšíriť výsledky čiastočnej prehliadky tovaru uvedeného v colnom vyhlásení na tovar uvedený v skorších colných vyhláseniach predložených tým istým colným deklarantom, ktorý nebol a už ani nemôže byť predmetom takejto prehliadky, keďže už bol prepustený, pokiaľ sa tieto tovary zhodujú. ( 18 )

64.

Dalo by sa tiež uviesť, že nadbytočný tovar možno kvalifikovať za zhodný s tým, ktorý bol pôvodne uvedený v colnom vyhlásení, najmä pri zohľadnení poskytnutých údajov, podľa ktorých tento tovar pochádza od rovnakého výrobcu a má rovnaké označenie, vzhľad, ako aj zloženie. ( 19 ) Vzhľadom na to sa domnievam, že nadbytočné množstvo tovaru nemá spadať pod výraz „iný tovar“ v zmysle článku 173 ods. 1 Colného kódexu Únie na účely zákazu opravy colného vyhlásenia.

65.

Na pripomenutie, článok 173 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie stanovuje, že opravu colného vyhlásenia nemožno povoliť, ak je o ňu požiadané po tom, ako colné orgány prepustili tovar.

68.

Článok 173 ods. 3 tohto kódexu stanovuje ako výnimku, že opravu colného vyhlásenia možno povoliť po prepustení tovaru, aby si deklarant mohol splniť povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu.

69.

Pokiaľ ide o túto možnosť, zdá sa mi dôležitý vývoj ustanovení upravujúcich postup týkajúci sa opravy colného vyhlásenia v jednotlivých textoch, ktoré postupne upravovali danú oblasť.

70.

Osobitná logika tohto článku 78 spočívajúca v prispôsobení colného konania skutočnej situácii pomocou opravy najmä vecných chýb alebo opomenutí svedčila v neprospech výkladu tohto článku, ktorý všeobecne vylučuje, aby colné orgány uskutočnili preskúmanie a iné následné kontroly colných vyhlásení s cieľom prípadnej nápravy situácie. ( 23 )

74.

Nariadenie (ES) č. 450/2008 ( 24 ) zrušilo Colný kódex Spoločenstva a zaviedlo článok 113, ktorého odseky 1 a 2 mali rovnaké znenie ako článok 173 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie. Odsek 3 tohto článku 113 stanovoval možnosť Komisie prijať opatrenia na určenie prípadov, v ktorých mohla byť oprava povolená po prepustení tovaru. Komisia však nikdy nevyužila túto možnosť.

75.

Článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie v súčasnosti stanovuje možnosť colných orgánov povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru, ale len na účely toho, aby si deklarant mohol splniť svoje povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu.

76.

V rozsahu, v akom sa vo veci samej informácie, ktoré majú byť overené, týkajú množstva tovaru, ktoré sa má uviesť v colnom vyhlásení, a nie jeho povahy alebo vlastností, keďže tento tovar je totožný s tovarom, ktorý bol uvedený v pôvodnom colnom vyhlásení, dalo by sa predpokladať, že nič nebráni tomu, aby colné vyhlásenie mohlo byť opravené podľa článku 173 Colného kódexu Únie, a to aj v prípade, že už došlo k prepusteniu prvého tovaru.

80.

Súdny dvor pri výklade článku 78 Colného kódexu Spoločenstva uznal, že ak je v čase podania žiadosti o opravu colného vyhlásenia fyzická kontrola tovaru nemožná, táto oprava môže byť stále vykonaná, ak absencia takejto kontroly v konkrétnom prípade nemusí nevyhnutne, vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu, zabrániť tomu, aby sa mohli dosiahnuť ciele predmetnej právnej úpravy. ( 27 )

81.

Dôležité je totiž uistiť sa, že požadovaná oprava nemôže ohroziť iné ciele colných predpisov, medzi ktoré patrí cieľ boja proti podvodom. ( 28 ) Treba tiež mať na mysli, že článok 42 ods. 1 Colného kódexu Únie stanovuje, že sankcie za nedodržanie colných predpisov musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Podľa mňa z toho vyplýva, že chyba v colnom vyhlásení spôsobená bez úmyslu podvodu sa nemá prísne sankcionovať.

82.

Dalo by sa teda tvrdiť, že v rozsahu, v akom nadbytočné množstvo tovaru nebolo predmetom pôvodného colného vyhlásenia a ešte nebolo prepustené do konkrétneho colného režimu, oprava tohto colného vyhlásenia na účely doplnenia nadbytočného množstva tovaru by deklarantovi neumožnila splniť si tieto povinnosti.

86.

Nezastávam tento názor.

87.

Domnievam sa totiž po prvé, že na účely splnenia svojich povinností týkajúcich sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu deklarant musí mať možnosť opraviť vecné chyby vzniknuté v pôvodnom colnom vyhlásení, na rozdiel od prípadov, kedy platnosť tohto colného vyhlásenia musí byť zrušená, pokiaľ bol tovar prepustený do nesprávneho colného režimu.

88.

Po druhé v rozsahu, akom sa dotknutý tovar už dostal na územie Únie, bol colným orgánom predložený v rovnakom balíku ako iný totožný tovar, ktorý bol uvedený v pôvodnom colnom vyhlásení a ktorý už bol prepustený, a v rozsahu, v akom všetok tovar mohol byť uvedený v tom istom colnom vyhlásení, je podľa mňa irelevantné domnievať sa, že tento prvý tovar nebol prepustený do konkrétneho colného režimu.

92.

Na rozdiel od prípadu, v ktorom by bol tovar odňatý spod colnej kontroly buď z dôvodu, že totožný tovar, ktorý bol predmetom pôvodného colného vyhlásenia, bol dovezený v inom balíku, alebo z dôvodu, že hoci bol dovezený v rovnakom balíku, bol odlišnej povahy ako tovar pôvodne deklarovaný, totiž v situácii, o ktorú ide vo veci samej, ide o opravu jednoduchej vecnej chyby, a to štatistickej hodnoty vo výkaze týkajúcom sa množstva tovaru.

93.

Domnievam sa preto, že z dôvodu, že nadbytočné množstvo tovaru už bolo dovezené na územie Únie v rovnakom balíku ako iný totožný tovar, ktorý bol predmetom pôvodného colného vyhlásenia a ktorý už bol prepustený, oprava colného vyhlásenia na účely doplnenia tohto množstva tovaru práve umožňuje deklarantovi splniť si povinnosti týkajúce sa prepustenia všetkého tovaru do dotknutého colného režimu.

94.

Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či v prípade, že článok 173 tohto kódexu nebude uplatniteľný na situáciu, o akú ide v prejednávanej veci, článok 174 tohto kódexu by predstavoval ďalší zákonný prostriedok nápravy vzniknutej chyby, ktorý by neviedol k závažným sankciám, ktoré by mohli odradiť ZZE od zosúladenia sa s platnou právnou úpravou.

97.

Ako spresňuje článok 174 ods. 2 Colného kódexu Únie, platnosť colného vyhlásenia po prepustení tovaru nemožno zrušiť, pokiaľ nie je ustanovené inak.

98.

Článok 175 tohto kódexu však dodáva, že Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom určiť prípady, keď sa po prepustení tovaru zruší platnosť colného vyhlásenia podľa článku 174 ods. 2 tohto kódexu.

99.

Uvádzam však, že situácia, o ktorú ide vo veci samej, nespadá do žiadnej z týchto hypotéz.

103.

Navyše nič nenasvedčuje tomu, že článok 174 Colného kódexu Únie predstavuje alternatívny zákonný prostriedok k článku 173 tohto kódexu umožňujúci vyhnúť sa závažným sankciám, ktoré by mohli deklaranta odrádzať od zosúladenia sa s platnou právnou úpravou.

104.

Vyvodzujem z toho, že článok 174 Colného kódexu Únie neumožňuje dosiahnuť zrušenie platnosti colného vyhlásenia na účely toho, aby sa doň zahrnulo nadbytočné množstvo tovaru, keď colné orgány už prepustili dotknutý tovar.

105.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania nesmie smerovať k formulácii poradných stanovísk o všeobecných alebo hypotetických otázkach, ale musí byť odôvodnený potrebou spojenou s účinným vyriešením sporu týkajúceho sa práva Únie ( 30 ) a pre ktorý je výklad tohto práva užitočný.

108.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však jasne nevyplýva, že odpoveď na tretiu prejudiciálnu otázku by skutočne umožnila vyriešiť spor vo veci samej, keďže vnútroštátny súd nežiada Súdny dvor o výklad ustanovenia práva Únie, ale o nájdenie riešenia sporu. V tejto súvislosti považujem túto otázku za neprípustnú. V každom prípade, ak sa Súdny dvor bude domnievať, ako to navrhujem, že colné vyhlásenie môže byť opravené podľa článku 173 ods. 3 Colného kódexu Únie, táto otázka sa stane bezpredmetnou.

109.

Pokiaľ však ide o otázky vnútroštátneho súdu týkajúce sa prísnosti uložených sankcií, pripomínam, že podľa judikatúry Súdneho dvora účelom sankcií stanovených v článku 42 Colného kódexu Únie nie je postihovať prípadné podvodné alebo nezákonné činnosti, ale každé porušenie colných predpisov. ( 31 )

110.

Okrem toho prísnosť sankcie musí zodpovedať závažnosti dotknutého porušenia, pričom táto požiadavka vyplýva zo zásady primeranosti trestov zakotvenej v článku 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. ( 34 )

114.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, sankciu pozostávajúcu z pokuty a povinnosti zaplatiť sumu zodpovedajúcu hodnote nadbytočného tovaru považujem za neprimeranú.

115.

Sankcia v tejto výške totiž ide nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie najmä toho, aby dotknutý tovar nebol odňatý spod colného dohľadu, keďže ZZE na jednej strane zo svojej vôle a v primeranej lehote podala na príslušný colný orgán žiadosť, aby došlo k náprave zistenej chyby, a na druhej strane je riziko podvodu výrazne obmedzené.

116.

119.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Tribunalul Cluj (Vyšší súd Kluž, Rumunsko), takto:

1.

Článok 173 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

výraz „iný tovar“ ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení v zmysle tohto ustanovenia sa nevzťahuje na nadbytočné množstvo rovnakého tovaru, pokiaľ je možné preukázať, že druhý tovar je totožný s prvým, keďže sú zatriedené do rovnakej nomenklatúrnej podpoložky a mohli byť predmetom toho istého colného vyhlásenia, ak by nedošlo k vecnej chybe.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby v prípade, keď nadbytočné množstvo tovaru nebolo zapísané v pôvodnom colnom vyhlásení, príslušné colné orgány pristúpili k zrušeniu platnosti tohto colného vyhlásenia, a to po prepustení tovaru.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“).

( 3 ) Monitorul Oficial al României , č. 350 z 19. apríla 2006.

( 4 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 520 z 15. júna 2006.

( 11 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Greencarrier Freight Services Latvia ( C‑571/12 , EU:C:2013:803 , bod 34 ).

( 12 ) Delegované nariadenie Komisie z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1 ).

( 13 ) Vykonávacie nariadenie Komisie z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ).

( 14 ) Definícia zo slovníka Larousse.

( 15 ) Pozri bod 39 vyššie.

( 16 ) Pozri rozsudok z 27. februára 2014, Greencarrier Freight Services Latvia ( C‑571/12 , EU:C:2014:102 , bod 23 ).

( 23 ) Pozri rozsudok zo 16. júla 2020, Antonio Capaldo ( C‑496/19 , EU:C:2020:583 , bod 21 a citovaná judikatúra).

( 24 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) ( Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1 ).

( 25 ) Pozri rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear ( C‑468/03 , EU:C:2005:624 , body 46 a 47 ).

( 26 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, Pfeifer & Langen ( C‑97/19 , EU:C:2020:574 , bod 42 a citovaná judikatúra).

( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Südzucker a i. ( C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11 , EU:C:2012:444 , bod 50 ).

( 28 ) Pozri rozsudok zo 16. júla 2020, Pfeifer & Langen ( C‑97/19 , EU:C:2020:574 , bod 45 ).