C-647/21
ECLI:EU:C:2024:308
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CC0647
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62021CC0647
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ANTHONY MICHAEL COLLINS
prednesené 11. apríla 2024 ( 1 )
Spojené veci C‑647/21 a C‑648/21
D. K. (C‑647/21)
M. C.,
M. F. (C‑648/21)
vedľajší účastníci konania:
Prokuratura Rejonowa w Bytowie,
Prokuratura Okręgowa w Łomży
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk, Poľsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právny štát – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov – Zásada ‚vnútornej‘ nezávislosti sudcov – Rozhodnutie kolégia vnútroštátneho súdu o odobraní vecí sudkyni bez jej súhlasu – Preloženie sudkyne z odvolacieho oddelenia na prvostupňové oddelenie vnútroštátneho súdu bez jej súhlasu – Absencia procesných záruk a súdneho preskúmania v rámci vnútroštátneho práva – Nezákonné uplatňovanie vnútroštátnych predpisov – Prednosť práva Únie“
Úvod
1.
Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré predložila sudkyňa A. N.‑B. Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk, Poľsko) 20. októbra 2021, sa v zásade týkajú rozsahu a praktického uplatňovania pojmu „vnútorná“ nezávislosť súdnictva, ako sa uznáva v článku 19 ods. 1 ZEÚ druhom pododseku, a to najmä nezávislosti sudcov od neprípustného ovplyvňovania alebo tlakov pochádzajúcich zvnútra súdnictva.
2.
V októbri 2021 preložil predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) sudkyňu A. N.‑B. zo šiesteho trestného oddelenia Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), odvolacieho súdu, do druhého trestného oddelenia daného súdu, v rámci ktorého sa prejednávajú veci na prvom stupni. Sedemdesiat ( 2 ) vecí, ktoré jej boli pridelené, vrátane vecí, ktoré viedli k týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania, jej bolo odobraných a nanovo sa pridelili ( 3 ) iným sudcom. ( 4 ) Tieto opatrenia boli prijaté bez súhlasu sudkyne A. N.‑B. Keďže cieľom týchto opatrení bolo zabrániť jej, aby si v rámci výkonu svojej právomoci na odvolacom stupni overila, či bola vo veciach, ktoré jej boli pridelené, splnená požiadavka súdu zriadeného zákonom, sudkyňa A. N.‑B. usúdila, že sa nimi porušili zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov. Preto žiada o objasnenie, či ju podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj zásady prednosti práva Únie spôsob, akým boli vymenovaní členovia kolégia, jej nesúhlas s odobratím vecí a absencia akýchkoľvek kritérií na takéto odobratie, oprávňujú rozhodovať vo veciach, ktoré viedli k týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania.
Právny rámec – poľské právne predpisy
Zákon o všeobecných súdoch
3.
Podľa článku 21§ 1 Ustawa – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 (Dziennik Ustaw č. 98 položka 1070), v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (ďalej len „zákon o organizácii všeobecných súdov“), sú orgánmi sąd okręgowy (krajský súd) predseda súdu, kolégium súdu a riaditeľ súdu.
4.
V článku 22a zákona o všeobecných súdoch sa stanovuje:
„1. … predseda sąd okręgowy (krajský súd) na krajskom súde po konzultácii s kolégiom krajského súdu určí, ako sa majú priradiť činnosti, pričom sa špecifikuje:
(1)
priradenie sudcov… na oddelenia súdu,
(2)
okruh pracovných úloh sudcov…, ako aj spôsob, akým sa majú zapojiť do prideľovania vecí,
(3)
rozpis služobných hodín a plán zastupovania sudcov,…
–
pričom sa zohľadní špecializácia sudcov… pri prejednávaní určitých druhov vecí a rozhodovaní v nich, potreba zabezpečiť, aby sudcovia… boli primerane priraďovaní na oddelenia a aby ich pracovné úlohy boli rozdelené rovnomerne, ako aj potreba zabezpečiť efektívne vedenie súdnych konaní.
…
4. Predseda súdu môže kedykoľvek stanoviť úplne alebo čiastočne nový spôsob, akým sa prideľujú činnosti, ak je to odôvodnené na základe podmienok uvedených v § 1. …
4a. Preloženie sudcu na iné oddelenie podlieha jeho súhlasu.
4b. Preloženie sudcu na iné oddelenie nepodlieha jeho súhlasu v prípade:
(1)
v prípade preloženia na iné oddelenie, ktoré prejednáva veci patriace do rovnakej oblasti,
…
5. Sudca alebo justičný čakateľ, ktorého činnosti boli zmenené tak, že došlo k zmene okruhu jeho pracovných úloh, osobitne z dôvodu preloženia na iné oddelenie daného súdu, môže podať odvolanie na Krajowa Rada Sądownictwa [Štátna súdna rada (Poľsko) (ďalej len „KRS“)] v lehote siedmich dní od pridelenia nového okruhu pracovných úloh. Odvolanie nie je možné v prípade:
(1)
preloženia na iné oddelenie, ktoré rozhoduje vo veciach patriacich do rovnakej oblasti,
…
6. Odvolanie uvedené v § 5 sa podáva prostredníctvom predsedu dotknutého súdu, ktorý vykonal rozdelenie činností, na ktoré sa odvolanie vzťahuje. Predseda súdu odvolanie postúpi do 14 dní od jeho doručenia spolu so svojím stanoviskom vo veci [KRS]. [KRS] prijme rozhodnutie, ktorým odvolaniu podanému sudcom vyhovie, alebo ho zamietne, pričom zohľadní skutočnosti uvedené v odseku 1. Rozhodnutie [KRS] týkajúce sa odvolania uvedeného v odseku 5 nemusí byť odôvodnené. Proti rozhodnutiu [KRS] nie je prípustné odvolanie. Až do prijatia tohto rozhodnutia plní dotknutý sudca alebo justičný čakateľ svoje doterajšie povinnosti.“
5.
V článku 30 § 1 zákona o všeobecných súdoch sa stanovuje:
„Kolégium sąd okręgowy (krajský súd) tvorí:
1.
predseda sąd okręgowy (krajský súd),
2.
predsedovia sądy rejonowe (okresné súdy), ktoré patria do jurisdikcie sąd okręgowy (krajský súd).“
6.
V článku 47a tohto zákona sa stanovuje:
„1. Veci sa prideľujú sudcom a justičným čakateľom náhodne podľa konkrétnych kategórií vecí s výnimkou prípadov, keď sa veci prideľujú službukonajúcemu sudcovi.
2. Veci sa prideľujú rovnomerne podľa konkrétnych kategórií, pokiaľ nebol ich podiel znížený z dôvodu zastávanej funkcie, účasti na prideľovaní vecí inej kategórie alebo z iných dôvodov stanovených zákonom.“
7.
Podľa článku 47b tohto zákona:
„1. K zmene zloženia súdu môže dôjsť len vtedy, ak súd nemôže rozhodovať vo veci vo svojom súčasnom zložení alebo ak existuje trvalá prekážka, aby súd vo veci rozhodoval vo svojom súčasnom zložení. Ustanovenia článku 47a sa uplatňujú mutatis mutandis .
…
3. Rozhodnutia uvedené [v§ 1] prijíma predseda súdu alebo ním poverený sudca.
4. Zmena miesta, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, alebo jeho delegovanie na iný súd, ako aj ukončenie delegovania nepredstavujú prekážku pre výkon [procesných] aktov vo veciach, ktoré mu boli pridelené na mieste doterajšieho výkonu funkcie, alebo na mieste doterajšieho výkonu pracovných úloh, až do uzavretia týchto vecí.
5. Kolégium súdu, do ktorého jurisdikcie patrí nové miesto, kde sudca vykonáva svoju funkciu, alebo miesto jeho delegovania, môže na základe žiadosti sudcu alebo z vlastného podnetu úplne alebo čiastočne vylúčiť sudcu z rozhodovania vo veciach, a to najmä z dôvodu značnej vzdialenosti medzi daným súdom a novým miestom, kde sudca vykonáva funkciu, alebo miestom jeho delegovania v závislosti od stavu konania vo veciach, o ktorých sa rozhoduje. Pred prijatím rozhodnutia kolégium súdu uskutoční konzultácie s predsedami príslušných súdov.
6. Ustanovenia § 4 a 5 sa mutatis mutandis vzťahujú aj na prípad preloženia na iné oddelenie toho istého súdu.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
8.
Vo veci C‑647/21 Sąd Rejonowy w B. (Okresný súd B., Poľsko) odsúdil 11. decembra 2020 D. K. za spáchanie trestného činu podľa článku 190 § 1 ustawa z dnia 6 czerwca 1997 r. – Kodeks karny (zákon zo 6. júna 1997 – Trestný zákon) a uložil mu trest odňatia slobody. ( 5 ) Obhajca D. K. sa vo februári 2021 proti prísnosti tohto rozsudku odvolal na vnútroštátny súd. Sudkyni A. N.‑B. bola v rámci tohto odvolania pridelená funkcia sudcu spravodajcu a samosudcu.
9.
Vo veci C‑648/21 boli M. C. a M. F. obvinení zo „zneužitia právomoci verejného činiteľa“ podľa článku 231 § 1 ustawa z dnia 6 czerwca 1997 r. – Kodeks karny (zákon zo 6. júna 1997 – Trestný zákon). ( 6 ) V marci 2016 súd prvého stupňa M. F. odsúdil a uložil mu trest odňatia slobody. ( 7 ) M. C. tento súd oslobodil. Súd druhého stupňa v novembri 2016 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné preskúmanie. V decembri 2017 súd prvého stupňa M. C. a M. F. za dané trestné činy odsúdil. Po ďalšom odvolaní súd druhého stupňa v apríli 2019 oslobodil M. C. a potvrdil odsúdenie M. F. Voči tomuto rozsudku podal Prokurator Generalny (generálny prokurátor) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) kasačný opravný prostriedok. Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v apríli 2020 rozsudok súdu druhého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovné posúdenie odvolania. Vec prejednáva Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), ktorého odvolacie oddelenie malo vec preskúmať v senáte pozostávajúcom z predsedu Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), sudkyne spravodajkyne a predsedníčky senátu – sudkyne A. N.‑B. – a tretieho sudcu.
10.
Sudkyňa A. N.‑B. prijala v septembri 2021 ( 8 ) v nesúvisiacej veci uznesenie na základe článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, v ktorom žiadala predsedu odvolacieho oddelenia Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) o výmenu predsedu Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) v senáte, ktorý bol poverený rozhodovaním vo veci. V tomto návrhu sa uvádzalo, že skutočnosť, že predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) – ktorý bol na tento súd vymenovaný na základe rozhodnutia KRS v jej novom zložení ( 9 ) – bol vymenovaný do uvedeného senátu, predstavuje porušenie práva na súd zriadený zákonom v súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme, článkom 47 Charty, článkom 45 Ústavy Poľskej republiky a rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Reczkowicz/Poľsko ( 10 ).
11.
Podpredseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) tento návrh zrušil na základe článku 42a § 2 zákona o organizácii všeobecných súdov. Podľa vnútroštátneho súdu bol podpredseda vymenovaný za sudcu na základe rozhodnutia KRS ( 11 ). Poľský minister spravodlivosti, ktorý bol zároveň Prokurator Generalny (generálny prokurátor), ho následne vymenoval za podpredsedu Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk). Vnútroštátny súd má pochybnosti, či podpredseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) mohol jeho návrh zrušiť v rámci správneho súdneho preskúmania, keďže zloženie tohto súdu je záležitosťou súdu, do ktorej by podpredseda nemal zasahovať. V každom prípade bol uznesením podpredsedníčky Súdneho dvora zo 14. júla 2021, Komisia/Poľsko ( 12 ), o pozastavení uplatňovania určitých ustanovení poľského práva vrátane článku 42a § 2 zákona o organizácii všeobecných súdov predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) zbavený akejkoľvek právomoci prijímať opatrenia na základe uvedeného ustanovenia.
12.
Na začiatku októbra 2021 sudkyňa A. N.‑B. zrušila v inej veci rozsudok súdu nižšieho stupňa vydaný sudcom, ktorý bol vymenovaný na základe rozhodnutia KRS ( 13 ) ( 14 ).
13.
Dňa 11. októbra 2021 bolo prijaté rozhodnutie kolégia, ktorého cieľom bolo odobrať sudkyni A. N.‑B. približne sedemdesiat vecí vrátane vecí, ktoré viedli k týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania. Toto odobratie vecí sa vykonalo bez súhlasu sudkyne A. N.‑B. a „bez ad hoc žiadosti vyžadovanej zákonom“. Sudkyni A. N.‑B. nebolo rozhodnutie kolégia doručené a o tom, že jej boli dané veci odobraté, ju len informoval predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk). Sudkyňa A. N.‑B. nepozná ani dôvody, ani právny základ tohto rozhodnutia. Predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) odmietol sudkyni A. N.‑B. aj napriek jej dvom žiadostiam poskytnúť prístup k zneniu rozhodnutia.
14.
Dňa 13. októbra 2021 prijal predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) uznesenie ( 15 ) o preložení sudkyne A. N.‑B. z odvolacieho oddelenia ( 16 ) Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) ( 17 ) na prvostupňové oddelenie tohto súdu (ďalej len „uznesenie z 13. októbra 2021). ( 18 ) V tomto uznesení sa „lakonicky“ odkazuje na potrebu zabezpečiť riadne fungovanie odvolacieho a prvostupňového oddelenia Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) a na nešpecifikovanú korešpondenciu medzi predsedom tohto súdu a predsedom jedného z uvedených oddelení. Dňa 18. októbra 2021 nadobudlo uznesenie predsedu Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) právoplatnosť a bolo doručené sudkyni A. N.‑B. Uznesenie neobsahuje žiadne informácie o opravných prostriedkoch, ktoré by mohla mať k dispozícii na jeho napadnutie.
15.
Komisia vo svojom vyjadrení uviedla, že proti sudkyni A. N.‑B. sa začalo aj disciplinárne konanie a že od 29. októbra 2021 jej bol najdlhšie na jeden mesiac pozastavený výkon funkcie. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. januára 2024, poľská vláda potvrdila existenciu uvedeného disciplinárneho konania, ale o jeho výsledkoch nedokázala poskytnúť žiadne informácie.
16.
Vnútroštátny súd žiada o objasnenie toho, či vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a rozsudok Review Simpson/Rada a HG/Komisia ( 19 ) predstavuje skutočnosť, že sudkyni A. N.‑B boli odobraté veci, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania, porušenie článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty. Vnútroštátny súd sa pýta, či by mal v prípade porušenia týchto ustanovení ignorovať rozhodnutie kolégia, v dôsledku čoho by sudkyňa A. N.‑B. mohla naďalej rozhodovať ako samosudkyňa vo veci, ktorá viedla k veci C‑647/21, a ako sudkyňa spravodajkyňa a predsedníčka trojčlenného senátu vo veci, ktorá viedla k veci C‑648/21. Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) z týchto dôvodov rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 47b § 5 až § 6 v spojení s článkom 30 § 1 a článkom 24 § 1 zákona z 27. júla 2001 o organizácii všeobecných súdov, podľa ktorej má orgán súdu členského štátu, akým je kolégium súdu, právomoc vylúčiť sudcu tohto súdu z rozhodovania v niektorých alebo vo všetkých veciach, ktoré mu boli pridelené, pričom:
a)
kolégium súdu je zo zákona zložené z predsedov súdov, ktorí boli do týchto funkcií vymenovaní orgánom výkonnej moci, akým je minister spravodlivosti, ktorý je súčasne generálnym prokurátorom;
b)
k vylúčeniu sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené, dochádza bez jeho súhlasu;
c)
vnútroštátne právo nestanovuje kritériá, ktorými sa má riadiť kolégium súdu pri vylúčení sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené, ani povinnosť odôvodnenia a súdnej kontroly takéhoto vylúčenia;
d)
niektorí členovia kolégia súdu boli vymenovaní do funkcií sudcov za okolností podobných tým, ktoré sú opísané v rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (disciplinárny režim sudcov) ( C‑791/19 , EU:C:2021:596 )?
2.
Majú sa ustanovenia uvedené v prvej otázke, ako aj zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že dovoľujú (prípadne ukladajú) vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje v trestnej veci patriacej do pôsobnosti smernice 2016/343[ ( 20 )] a ktorého sudca bol vylúčený z rozhodovania vo veciach spôsobom opísaným v prvej otázke, ako aj všetkým vnútroštátnym orgánom nezohľadňovať akt kolégia súdu ani iné následné akty, akými sú rozhodnutia o novom pridelení vecí vrátane veci v predmetnom konaní inému nevylúčenému sudcovi – tak, aby vylúčený sudca mohol ďalej zasadať v senáte rozhodujúcom v tejto veci?
3.
Majú sa ustanovenia uvedené v prvej otázke, ako aj zásada prednosti práva vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby vo vnútroštátnom právnom poriadku v trestnom konaní spadajúcom do pôsobnosti smernice 2016/343 existovali také prostriedky, ktoré účastníkom konania, akými sú obžalovaní v prejednávanej veci, zaručia preskúmanie a možnosť odvolať sa proti rozhodnutiam uvedeným v [prvej otázke], ktoré majú viesť k zmene zloženia senátu súdu rozhodujúceho vo veci, a v dôsledku toho k vylúčeniu sudcu z rozhodovania vo veci, ktorá mu bola dovtedy pridelená, spôsobom opísaným v prvej prejudiciálnej otázke?“
Konanie na Súdnom dvore
17.
Rozhodnutím z 29. novembra 2021 predseda Súdneho dvora spojil vec C‑647/21 a vec C‑648/21 na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj rozsudku.
18.
Vnútroštátny súd požiadal, aby sa o oboch jeho návrhoch na začatie prejudiciálneho konania rozhodovalo v skrátenom súdnom konaní, a to na základe článku 105 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutím z 29. novembra 2021 predseda Súdneho dvora tieto návrhy zamietol. Uviedol, že vnútroštátny súd predložil argumenty všeobecnej povahy, ( 21 ) a neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali, aby sa rozhodovalo v skrátenom súdnom konaní. Skutočnosť, že veci prejednávané vnútroštátnym súdom zahŕňali trestné konanie, takýto dôvod nepredstavovala.
19.
Súdny dvor 18. októbra 2022 konanie vo veciach C‑647/21 a C‑648/21 pozastavil dovtedy, kým nevydá rozsudok v spojených veciach C‑615/20 a C‑671/20. Súdny dvor 20. júla 2023 oznámil vnútroštátnemu súdu rozsudok YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu) ( 22 ) a vyzval ho, aby uviedol, či chce zachovať svoje návrhy na začatie prejudiciálneho konania. Na základe pokynov od predsedu Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) sudkyňa A. N.‑B. predložila 25. septembra 2023 ( 23 ) odpoveď, v ktorej Súdny dvor informovala o tom, že Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) chce zachovať návrhy na začatie prejudiciálneho konania v spojených veciach C‑647/21 a C‑648/21.
20.
Keďže Súdny dvor zaznamenal v odpovedi sudkyne A. N.‑B. určité nejednoznačnosti, zaslal jej žiadosť o vysvetlenie ( 24 ) podľa článku 101 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Súdny dvor sa okrem iného pýtal, či sudkyňa A. N.‑B. naďalej zasadá v senáte, ktorý mal právomoc rozhodovať vo veciach, ktoré viedli k návrhom na začatie prejudiciálneho konania v spojených veciach C‑647/21 a C‑648/21, a ak áno, tak v akej funkcii. Sudkyňa A. N.‑B. odpovedala na uvedené otázky 17. októbra 2023. ( 25 ) Potvrdila, že v čase podania návrhov na začatie prejudiciálneho konania, teda 20. októbra 2021, bola v obidvoch veciach sudkyňou spravodajkyňou a predsedníčkou senátu v konaniach na Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk). Vec, ktorá viedla k návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑648/21, bola uznesením z 21. októbra 2021 nanovo priradená inému sudcovi spravodajcovi, ktorý predtým zasadal v trojčlennom senáte. ( 26 ) V tej istý deň bol zmenený aj samosudca rozhodujúci vo veci, ktorá viedla k návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑647/21. Sudkyňa A. N.‑B. potvrdila, že konania na Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) vo veciach, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania, boli na základe týchto návrhov pozastavené a pozastavené sú aj naďalej. Sudkyňa A. N.‑B. Súdny dvor informovala aj o tom, že Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) pri rozhodovaní o merite veci (Rozprawa) zasadá v úplnom zložení. ( 27 ) V iných pojednávaniach (Posiedzenie) – napríklad v tých, ktoré sa týkajú vecí, ktoré viedli k návrhom na začatie prejudiciálneho konania v spojených veciach C‑647/21 a C‑648/21, – Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) rozhoduje ako samosudca za predsedníctva sudcu spravodajcu.
21.
Písomné vyjadrenia predložili Prokuratura Rejonowa w Bytowie (Okresná prokuratúra Bytów), Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża), dánska, holandská, poľská a švédska vláda a Európska komisia. Uvedení účastníci konania, s výnimkou Prokuratura Rejonowa w Bytowie (Okresná prokuratúra Bytów), Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża) a holandskej vlády, na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. januára 2024, predniesli svoje tvrdenia a odpovedali na otázky Súdneho dvora.
Príslušnosť Súdneho dvora
Tvrdenia
22.
Dánska a poľská vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že článok 47 Charty sa na veci prejednávané na Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), ktoré viedli k návrhu na začatie prejudiciálneho konania, neuplatňujú. Hoci sa v prejudiciálnych otázkach odkazuje na smernicu 2016/343, Komisia konštatuje, že sa nimi nepožaduje výklad jej ustanovení.
23.
Prokuratura Rejonowa w Bytowie (Okresná prokuratúra Bytów) a Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża) tvrdia, že prejudiciálne otázky sa týkajú odobratia vecí sudkyni. To je záležitosť organizácie súdnictva v rámci členského štátu, teda výlučná vnútroštátna právomoc, ktorú Únia nereguluje. Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża) ďalej tvrdí, že prejudiciálne otázky, ktoré položila sudkyňa A. N.‑B., sa týkajú jej individuálnej situácie, a teda majú osobnú, a nie súdnu povahu.
Posúdenie
24.
V článku 51 ods. 1 Charty sa stanovuje, že jej ustanovenia sú členským štátom určené len vtedy, keď vykonávajú právo Únie. Veci prejednávané vnútroštátnym súdom, ktoré viedli k spojeným veciam C‑647/21 a C‑648/21, majú trestnoprávnu povahu a druhá otázka sa týka smernice 2016/343. Vnútroštátny súd neposkytuje žiadne dôvody na vysvetlenie toho, ako môže mať výklad uvedenej smernice nejaký význam pre rozhodnutie vo veciach, ktoré prejednáva. Ani v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania sa neuvádza, že by upozorňovali na problém týkajúci sa výkladu alebo uplatňovania práva Únie. Nič v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania nepoukazuje na to, že by sa akákoľvek osoba odvolávala na právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty a že by sa akákoľvek osoba, ktorá ho uplatňuje, dovolávala práv alebo slobôd zaručených právom Únie. ( 28 )
25.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch vrátane odoberania a nového prideľovania vecí patrí do právomoci týchto štátov, stále platí, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať právo Únie, a najmä článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ. ( 29 ) Podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ musia členské štáty zabezpečiť, aby súdy, ktoré môžu rozhodovať o uplatňovaní alebo výklade práva Únie, ( 30 ) spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany. ( 31 ) Toto ustanovenie bráni vnútroštátnym ustanoveniam o organizácii súdnictva, ktoré znižujú ochranu hodnoty právneho štátu. ( 32 ) Členské štáty preto musia organizáciu súdnictva navrhnúť tak, aby bolo zaručené, že je v súlade s požiadavkami práva Únie. Medzi ne patrí najmä nezávislosť súdov, ktoré majú rozhodovať o otázkach súvisiacich s uplatňovaním alebo výkladom práva Únie, aby bola zaručená účinná súdna ochrana práv jednotlivcov, ktoré z neho vyplývajú. ( 33 ) Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc vykladať právo Únie vo veciach, ktoré sa týkajú organizácie systému súdnictva členského štátu.
26.
Pokiaľ ide o tvrdenia Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża) týkajúce sa osobnej povahy prejudiciálnych otázok, stačí konštatovať, že rozsudok YP tiež zahŕňal právomoc jednotlivých sudcov, ktorí podali návrhy na začatie prejudiciálneho konania. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodoval o tom, či takíto sudcovia môžu v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ naďalej preskúmavať trestné veci, ktoré prejednávajú, a rozhodovať o nich. Súdny dvor odpovedal na položené prejudiciálne otázky tak, aby vnútroštátny súd mohol in limine litis vyriešiť procesné záležitosti, ktoré sa týkali právomoci uvedených individuálnych sudcov rozhodnúť vo veciach, ktoré prejednávali. ( 34 )
27.
Na základe všetkých týchto dôvodov konštatujem, že, pokiaľ nejde o výklad článku 47 Charty, Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o týchto návrhoch na začatie prejudiciálneho konania.
Prípustnosť prejudiciálnych otázok
28.
Prokuratura Rejonowa w Bytowie (Okresná prokuratúra Bytów) a Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża) namietajú voči prípustnosti týchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Veci boli 18. októbra 2021 odobrané sudkyni A. N.‑B. a následne nanovo pridelené inému sudcovi (sudcom). Sudkyňa A. N.‑B. nemala 20. októbra 2021 žiadnu právomoc podávať akékoľvek návrhy na začatie prejudiciálneho konania, keďže v tom čase nemala právomoc rozhodovať vo vnútroštátnom konaní, z ktorého vyplynuli dané návrhy na začatie vnútroštátneho konania, ani nezasadala v príslušných senátoch Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk). Položené prejudiciálne otázky sú preto hypotetické, keďže na ne nie je potrebné nijako odpovedať, aby sa mohlo rozhodnúť v trestných konaniach prejednávaných na uvedenom súde. O nezávislosť a nestrannosť sudcu/sudcov, ktorým boli tieto veci nanovo pridelené, nejde. Prokuratura Rejonowa w Bytowie (Okresná prokuratúra Bytów) a Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża) takisto tvrdia, že prejednávané návrhy na začatie prejudiciálneho konania nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 94 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
29.
Komisia sa domnieva, že tretia otázka, ktorá sa týka opravných prostriedkov dostupných účastníkom konania na vnútroštátnom súde, je neprípustná, pretože je hypotetická a zároveň nezahŕňa žiadnu prejudiciálnu záležitosť, ktorá sa musí vyriešiť in limine litis . Poľská vláda na pojednávaní uviedla, že otázky vnútroštátneho súdu sú prípustné. ( 35 )
30.
Je vhodné zaoberať sa prípustnosťou tretej otázky, na ktorú Komisia upozornila ako prvú.
31.
V návrhoch na začatie prejudiciálneho konania nič nenaznačuje, že by účastníci konania vo veciach, ktoré viedli k spojeným veciam C‑647/21 a C‑648/21, namietali voči rozhodnutiu kolégia, ktorého účelom bolo odňatie týchto veci sudkyni A. N.‑B., alebo žiadali o jeho preskúmanie. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ani nevyplýva, že by sa týmto účastníkom konania akýmkoľvek spôsobom bránilo alebo zamedzovalo, aby podali takúto sťažnosť alebo požiadali o takého preskúmanie. Z toho vyvodzujem záver, že tretia otázka vnútroštátneho súdu je hypotetická, a preto neprípustná.
32.
Pokiaľ ide o prípustnosť prvej a druhej otázky, konštatujem, že podmienky prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania musia byť splnené počas celého priebehu konania. ( 36 ) Na základe článku 100 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku Súdny dvor koná o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, až kým ho súd, ktorý tento návrh podal, nestiahne. V súlade s článkom 100 ods. 2 rokovacieho poriadku môže Súdny dvor kedykoľvek vyhlásiť, že podmienky výkonu jeho právomoci už nie sú splnené.
33.
Podľa ustálenej judikatúry sa na otázky týkajúce sa výkladu práva Únie, ktoré vnútroštátny súd kladie podľa článku 267 ZFEÚ, vzťahuje domnienka relevantnosti. V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, ktorú upravuje toto ustanovenie, prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na účely vyhlásenia svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ však vyplýva, že vnútroštátny súd nemôže podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, pokiaľ pred ním neprebieha konanie, v rámci ktorého má vydať rozhodnutie, v ktorom môže zohľadniť odpoveď Súdneho dvora. Súdny dvor nevydáva poradné stanoviská k všeobecným alebo hypotetickým otázkam. Návrh na začatie prejudiciálneho konania musí byť preto nevyhnutný na účinné vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, alebo na vyriešenie prejudiciálnej záležitosti týkajúcej sa procesného práva Únie alebo vnútroštátneho procesného práva in limine litis . ( 37 )
34.
Z rozsiahlej korešpondencie medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnym súdom ( 38 ) sa javí, že podľa poľského práva mala sudkyňa A. N.‑B. právomoc rozhodovať v konaniach na Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) vo veciach, ktoré viedli k veciam C‑647/21 a C‑648/21, v čase, keď 20. októbra 2021 predložila prejednávané návrhy na začatie prejudiciálneho konania, v dôsledku čoho boli tieto konania pozastavené. ( 39 ) Uvedený súd návrhy na začatie prejudiciálneho konania nestiahol aj napriek rozhodnutiu kolégia, ktorým sa sudkyni A. N.‑B. mali veci, z ktorých tieto návrhy vyplynuli, odobrať a nanovo sa prideliť iným sudcom. Preto konštatujem, že Súdny dvor mal právomoc o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktoré 20. októbra 2021 predložil Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), rozhodovať a aj v čase vypracovávania týchto návrhov má naďalej právomoc o nich podľa článku 100 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodovať.
35.
Pokiaľ ide o námietku, že odpoveď Súdneho dvora nie je na vyriešenie trestných vecí, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania, potrebná, z týchto trestných vecí nie je zrejmé, či majú nejakú vecnú súvislosť s právom Únie, čo by si vyžadovalo, aby vnútroštátny súd uvedené právo uplatnil pri rozhodovaní o merite týchto vecí. ( 40 ) Zjavná neexistencia kolízneho kritéria medzi týmito trestnými vecami a právom Únie nemusí túto otázku vždy vyriešiť. Súdny dvor tiež zdôraznil, že jeho odpoveď na prejudiciálne otázky môže byť potrebná na to, aby mohol byť vnútroštátnym súdom poskytnutý výklad práva Únie, ktorý im umožní vyriešiť procesné otázky vnútroštátneho práva skôr, než rozhodnú o merite sporov, ktoré prejednávajú. ( 41 ) V dôsledku toho súhlasím s pripomienkou, ktorú poľská vláda uviedla na pojednávaní, že odpoveď Súdneho dvora je objektívne potrebná na to, aby sa vnútroštátnemu súdu umožnilo in limine litis rozhodnúť o procesnej otázke pred vynesením rozsudku o merite vecí, ktoré prejednáva. ( 42 )
36.
V bode 69 rozsudku G Súdny dvor uviedol, že aby bolo poskytnutie výkladu práva Únie, o ktorý je Súdny dvor požiadaný v rámci prejudiciálneho konania, nevyhnutné v zmysle článku 267 ZFEÚ, je potrebné, aby vnútroštátny súd „mohol [z vlastného podnetu] vyvodiť dôsledky z tohto výkladu“. Vo veci, ktorá viedla k návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑269/21, sudca spravodajca, ktorý zasadal v trojčlennom senáte, žiadal o objasnenie, či iný sudca, ktorý je členom toho istého senátu, spĺňa požiadavky, ktoré sú úzko späté s požiadavkou na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom v zmysle práva Únie. Súdny dvor rozhodol, že výklad práva Únie, ktorý vnútroštátny súd požadoval, nebol potrebný na to, aby mohol rozhodnúť v konaní, ktoré prejednával, a že návrh na začatie prejudiciálneho konania bol preto neprípustný, keďže sudca spravodajca, ktorý je členom trojčlenného senátu, zasadajúc ako samosudca, by nemohol odpovede Súdneho dvora zohľadniť. Súdny dvor de facto rozhodol, že jednotlivý sudca, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑269/21, nemal právomoc vylúčiť iného sudcu, ktorý je členom toho istého senátu. ( 43 )
37.
Skutočnosti, na ktorých sa zakladal rozsudok G, sú jasne odlíšiteľné od tých, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania. Sudkyňa A. N.‑B. nežiadala o vylúčenie žiadneho iného člena Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk). Ako sa uvádza v bode 35 vyššie, vnútroštátny súd žiada o usmernenie s cieľom in limine litis vyriešiť procesné ťažkosti, ktoré vznikli na základe rozhodnutia kolégia zabrániť sudkyni A. N.‑B. rozhodnúť vo veciach, ktoré jej boli pridelené a ktoré fakticky prejednáva. ( 44 ) Takáto kontrola je zásadnou procesnou požiadavkou, ktorú je vnútroštátny súd oprávnený overiť z vlastného podnetu. ( 45 )
38.
Konštatujem ďalej, že odpoveďou Súdneho dvora je viazaný vnútroštátny súd vrátane sudcu/sudcov, ktorí prejednávajú veci, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania, a súdne orgány vnútroštátneho súdu s právomocou určovať a meniť zloženie jeho senátov. ( 46 ) V závislosti od odpovede Súdneho dvora na prvú a druhú otázku môže byť vnútroštátny súd v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a zásadou prednosti práva Únie povinný prestať uplatňovať rozhodnutie kolégia, čím sa zabezpečí, že sudkyňa A. N.‑B. bude súdiť prejednávané trestné veci. ( 47 ) Alternatívne budú mať právomoc na ich preskúmanie sudca/sudcovia, ktorým boli tieto veci následne pridelené.
39.
Žiadny z účastníkov konania na Súdnom dvore nenamieta voči prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑648/21 ( 48 ) na základe toho, že len trojčlenný senát Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), a nie sudkyňa A. N.‑B. ako samosudkyňa, má podľa vnútroštátneho práva právomoc podať takýto návrh. ( 49 ) Pre úplnosť možno poznamenať, že sudkyňa A. N.‑B. vo svojej odpovedi zo 17. októbra 2023 potvrdila, že vo svojej funkcii ako sudkyňa spravodajkyňa a predsedníčka trojčlenného senátu mala v rámci poľského práva právomoc podať návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑648/21. ( 50 )
40.
Navrhujem preto, aby Súdny dvor zamietol rôzne námietky týkajúce sa neprípustnosti prvej a druhej otázky. Z dôvodov uvedených v bodoch 30 a 31 vyššie zastávam názor, že tretia otázka je neprípustná.
O veci samej
41.
Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré je vhodné preskúmať spolu, chce Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) objasniť, či článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a zásada prednosti práva Únie bránia kolégiu odobrať veci, ktoré viedli k spojeným veciam C‑647/21 a C‑648/21, sudkyni A. N.‑B. a nanovo ich prideliť inému sudcovi/sudcom. Prvá otázka sa týka spôsobu, akým bolo kolégium vymenované, chýbajúceho súhlasu sudkyne A. N.‑B. s tým, aby jej boli veci odobrané, a neexistencie akýchkoľvek kritérií pre takéto odobratie v poľskom práve. V otázkach sa konkrétne nerieši záležitosť preloženia sudkyne A. N.‑B. zo šiesteho (odvolacieho) na druhé (prvostupňové) oddelenie Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk).
42.
Skutočnosti a pripomienky v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania naznačujú, že preloženie sudkyne A. N.‑B. ( 51 ) a následné odobratie sedemdesiatich vecí, ktoré jej boli pridelené, boli opatrenia prijaté v rámci reakcie na jej pokusy o overenie súladu vymenovania niektorých sudcov s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ. ( 52 ) Poľská vláda na pojednávaní potvrdila, že z uvedených skutočností a pripomienok vyvodzuje takýto záver. Uvedená vláda sa tiež domnieva, že dané opatrenia neboli prijaté v záujme riadneho výkonu spravodlivosti. ( 53 )
43.
Takisto došlo k tomu, že takmer súčasne sa proti sudkyni A. N.‑B. začalo disciplinárne konanie. Z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, nie je možné dospieť k záveru, že preloženie sudkyne A. N.‑B. z odvolacieho na prvostupňové oddelenie toho istého súdu a skutočnosť, že jej boli odobraté veci, prebehli v súvislosti s formálnym disciplinárnym konaním. V dôsledku toho rozhodnutie o tom, či preloženie sudkyne A. N.‑B. a odobratie jej vecí v skutočnosti predstavovali skryté, a preto nezákonné disciplinárne opatrenie, náleží vnútroštátnemu súdu.
44.
Vzhľadom na ich aktuálny charakter a zjavný spoločný cieľ navrhujem, že s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, je nevyhnutné preskúmať preloženie sudkyne A. N.‑B. spoločne s odobratím jej vecí. ( 54 )
45.
Požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou úlohy rozhodovať, je súčasťou práva na účinnú súdnu ochranu a má zásadný význam pre právny poriadok Únie. ( 55 ) Splnenie tejto podmienky si vyžaduje, že súd musí vykonávať svoje funkcie autonómne, pričom nepodlieha nijakému hierarchickému obmedzeniu, ani nie je podriadený akémukoľvek inému orgánu a neprijíma príkazy alebo pokyny z nijakého zdroja, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli narušiť nezávislý úsudok jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. ( 56 ) Zásada nezávislosti sudcov si vyžaduje existenciu pravidiel, ktoré umožňujú rozptýliť akékoľvek oprávnené pochybnosti jednotlivcov, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť sudcov vonkajšími faktormi, najmä v súvislosti s priamymi alebo nepriamymi vplyvmi zákonodarnej a výkonnej moci, ktoré by mohli mať vplyv na ich rozhodnutia. ( 57 ) V práve Únie sa preto kladie značný dôraz na potrebu chrániť súdnu zložku štátnej moci pred tlakom jej výkonnej či legislatívnej zložky. S cieľom rozptýliť takéto odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť sudcov akýmikoľvek priamymi alebo nepriamymi vplyvmi, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutia, sa rovnaký dôraz musí klásť aj na ochranu jednotlivých sudcov pred neprípustným ovplyvňovaním a tlakom zvnútra súdnictva. ( 58 )
46.
Rôzne formy vyhlásení alebo prísah, ktoré sudcovia prijímajú s cieľom rozhodovať úplne nezávisle, by nemali zmysel, ak im pri vykonávaní tejto funkcie hrozí riziko, že sa ocitnú pod tlakom svojich kolegov, a to najmä tých, ktorí majú zodpovednosť za predsedanie senátom a/alebo prideľovanie vecí. Tlak takéhoto druhu sa môže pohybovať od neformálneho tlaku cez preraďovanie sudcov (k čomu podľa všetkého došlo v prejednávanej veci) po prideľovanie a nové prideľovanie vecí (k čomu tiež podľa všetkého došlo v prejednávanej veci) až k začatiu a vedeniu disciplinárneho konania (k čomu v prejednávanej veci mohlo dôjsť). Takéto správanie iných sudcov je viac ako len neetické – vyvíjať na svojich kolegov tlak pri výkone ich funkcií je rovnako nezákonné pre sudcov ako pre zástupcov výkonnej či zákonodarnej moci. Tieto poznámky platia v rovnakej miere aj za okolností, keď sa sudcovia ocitnú pod tlakom svojich kolegov v dôsledku vykonávania svojej povinnosti verejne hovoriť o záležitostiach týkajúcich sa organizácie právneho systému a vykonávania súdnej moci. ( 59 )
47.
Podpora pre toto stanovisko sa nachádza v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako aj v judikatúre Súdneho dvora. ESĽP vo svojom rozsudku vo veci Parlov‑Tkalčić v. Chorvátsko uviedol, že „nezávislosť súdov vyžaduje, aby sudcovia neboli vystavení neprimeranému vplyvu nielen mimo súdneho systému, ale ani v jeho vnútri. Táto vnútorná nezávislosť sudcov si vyžaduje, aby nepodliehali riadeniu alebo tlaku zo strany… iných sudcov alebo osôb, ktoré vykonávajú administratívne úlohy v rámci súdu, akými sú predseda súdu alebo predseda oddelenia v rámci súdu. … neexistencia dostatočných záruk na ochranu nezávislosti sudcov v rámci súdnictva, najmä vo vzťahu k ich nadriadeným v rámci súdov, môže viesť [ESĽP] k záveru, že pochybnosti žalobcu o (nezávislosti a) nestrannosti súdu sa môžu považovať za objektívne opodstatnené…“ ( 60 ).
48.
V rozsudku W. Ż. ( 61 ) Súdny dvor zdôraznil potrebu procesných záruk alebo ochranných opatrení na zabezpečenie vnútornej nezávislosti sudcov a práva napadnúť opatrenia, ktoré môžu do tejto nezávislosti zasahovať. ( 62 ) Domnieva sa, že preloženie sudcu bez jeho súhlasu na iný súd alebo medzi dvomi oddeleniami rovnakého súdu má rovnako ako disciplinárny režim potenciál narúšať zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov. Takéto preloženia tiež môžu predstavovať prostriedok vykonávania kontroly nad obsahom súdnych rozhodnutí. Môžu mať nielen vplyv na rozsah právomocí dotknutých sudcov a vybavovanie vecí, ktoré im boli pridelené, ale aj významný vplyv na ich život a kariéru, a tak z nich môžu vyplývať dôsledky analogické dôsledkom disciplinárnej sankcie. ( 63 ) Súdny dvor preto rozhodol, že pravidlami a zásadami upravujúcimi disciplinárny režim uplatniteľný na sudcov sa musia riadiť aj takéto preloženia. ( 64 )
49.
Z uvedeného vyplýva, že pravidlá preraďovania sudcov bez ich súhlasu sa musia vymedziť vopred, a to jasným a transparentným spôsobom, aby sa zabránilo svojvôli a/alebo riziku manipulácie. ( 65 ) Takéto preloženia sa môžu nariadiť len z oprávnených dôvodov vrátane takých, ktoré sa týkajú rozdeľovania dostupných zdrojov s cieľom podporiť riadny výkon spravodlivosti. Takéto rozhodnutia musia obsahovať primerané odôvodnenia a musia byť otvorené námietkam v súlade s postupom, ktorým sa v plnej miere zaručujú práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty, najmä právo na obhajobu. Keďže podobne „paralyzujúci“ účinok môže mať aj preloženie sudcov a odobratie vecí sudcovi bez jeho súhlasu, pravidlá, ktoré sa uplatňujú na takéto preloženia a na akýkoľvek disciplinárny režim, sa rovnako uplatňujú ( 66 ) aj na odobratie vecí sudcovi bez jeho súhlasu. ( 67 )
50.
Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania a z písomných a ústnych pripomienok účastníkov konania vyplýva, že poľské právne predpisy týkajúce sa preraďovania sudcov a odoberania vecí bez ich súhlasu nie sú v súlade s vyššie uvedenými pravidlami a zásadami. ( 68 ) Spôsob, akým kolégium a predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) uplatnili poľské právo na sudkyňu A. N.‑B., tieto pravidlá a zásady ďalej oslabil. Preto sa zdá, že zistené nedostatky majú systémový aj individuálny charakter.
51.
Poľská vláda na pojednávaní v odpovedi na otázky, ktoré položil Súdny dvor, potvrdila, že článok 22a zákona o organizácii všeobecných súdov upravuje zmeny v pracovných úlohách sudcu vrátane preloženia sudcu na iné oddelenie súdu. Podľa článku 22a § 1 a 4a uvedeného zákona je na to, aby takéto zmeny nadobudli účinnosť, potrebný súhlas dotknutého sudcu. Takisto existuje právo odvolať sa voči takýmto rozhodnutiam na KRS. ( 69 )
52.
V článku 22a § 4 písm. b) bode 1 zákona o organizácii všeobecných súdov sa požiadavka súhlasu vylučuje v prípade „preloženia na iné oddelenie, ktoré prejednáva veci patriace do rovnakej oblasti“. V článku 22a § 5 ods. 1 tohto zákona sa právo sudcu na odvolanie vylučuje v prípade „preloženia na oddelenie, ktoré prejednáva veci patriace do rovnakej oblasti“ ( 70 ). Tieto ustanovenia za určitých okolností umožňujú preloženie sudcov bez ich súhlasu. Nestanovuje sa v nich odvolací postup ani postup preskúmania, ktorým by sa v plnej miere zaručovali práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty, najmä právo na obhajobu. ( 71 ) Keďže ustanovenia, ako je článok 22a § 4 písm. b) bod 1 a článok 22a §5 ods. 1 zákona o organizácii všeobecných súdov, majú potenciál vystaviť sudcov nežiaducemu tlaku zvnútra súdnictva, porušujú podľa môjho názoru článok 19 ods. 1 ZEÚ a zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov.
53.
Pokiaľ ide o preloženie sudkyne A. N.‑B. z odvolacieho na prvostupňové oddelenie Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), je odkaz uvedený v uznesení z 13. októbra 2021, ktorý sa týka potreby zabezpečenia riadneho fungovania odvolacieho a prvostupňového oddelenia a nešpecifikovanej korešpondencie medzi predsedom Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) a predsedom jedného z jeho oddelení, stručný a neurčitý. Vzhľadom na potenciálny negatívny vplyv daného rozhodnutia o preložení na nezávislý výkon súdnych právomocí sudkyne A. N.‑B., ako aj na jej kariéru takéto stručné vysvetlenie ani zďaleka nepredstavuje riadne odôvodnenie. ( 72 ) Nevyhnutnosť tohto preloženia v záujme riadneho výkonu spravodlivosti si vyžaduje uvedenie objektívnych a overiteľných dôvodov, a to najmä vzhľadom na súčasné preloženie iného sudcu z prvostupňového oddelenia na odvolacie oddelenie Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk).
54.
Pokiaľ ide o rozhodnutie kolégia a odobratie vecí sudkyni A. N.‑B. bez jej súhlasu, poľská vláda na pojednávaní potvrdila, že podľa článku 47b zákona o organizácii všeobecných súdov má sudca v zásade stále právomoc rozhodnúť vo veciach, ktoré prejednáva, bez ohľadu na svoje preloženie na iné miesto alebo delegovanie. Toto pravidlo je zjavne v súlade so zásadou neodvolateľnosti sudcov. Podľa článku 47b § 5 a 6 zákona o organizácii všeobecných súdov sa však veci môžu sudcovi odobrať v prípade jeho preloženia na iné miesto alebo delegovania, a to buď na základe žiadosti sudcu, alebo kolégiom daného súdu. ( 73 )
55.
Podľa môjho názoru článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov bránia ustanoveniam, ako je článok 47b § 5 a 6 zákona o organizácii všeobecných súdov. Tieto ustanovenia podľa všetkého umožňujú svojvoľné a neobmedzené odoberanie vecí ex offo ( 74 ) sudcovi bez jeho súhlasu ( 75 ) a bez možnosti uplatniť akýkoľvek postup odvolania alebo preskúmania, ktorým by sa v plnej miere zaručili práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty. ( 76 ) Poľská vláda na pojednávaní potvrdila, že okrem toho, že poľské právo funguje nepredvídateľným a neprehľadným spôsobom, ktorý poškodzuje nezávislosť a neodvolateľnosť sudcov, nestanovuje sa v ňom žiadna povinnosť uviesť dôvody odobratia vecí sudcom podľa článku 47b § 5 a 6 zákona o organizácii všeobecných súdov.
56.
S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa zdá, že rozhodnutie kolégia odobrať sudkyni A. N.‑B. veci bolo prijaté pred jej preložením z odvolacieho na prvostupňové oddelenie Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk). Ak by sa to potvrdilo, rozhodnutie kolégia tak mohlo byť prijaté v rozpore s článkom 47b § 5 a 6 zákona o organizácii všeobecných súdov, ktorý umožňuje odobrať veci sudcovi po preložení, nie však pred ním. Dôvody prijatia rozhodnutia kolégia nie sú, prinajmenšom oficiálne, známe. ( 77 ) Sudkyňa A. N.‑B. navyše nebola preložená na iné miesto ani delegovaná zo Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), čo je zjavne tiež v rozpore s poľským právom. Ak sa to vnútroštátnemu súdu podarí uspokojivo dokázať, tieto porušenia poľského práva majú za následok porušenie článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, pokiaľ daný súd dospeje k záveru, že tieto porušenia boli takej povahy, že sudkyňu A. N.‑B. ( 78 ) vystavili neprípustnému ovplyvňovaniu alebo tlakom pochádzajúcim zvnútra súdnictva. ( 79 ) Vzhľadom na nedostatky v ustanoveniach poľského práva, ( 80 ) ktoré sú opísané v bodoch 50 až 56 vyššie, a na ich svojvoľné uplatňovanie v kontexte skutkových okolností, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania, sa domnievam, ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, že nie je potrebné, aby Súdny dvor skúmal spôsob vymenovania kolégia v prebiehajúcom konaní.
57.
So zreteľom na priamy účinok článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ ( 81 ) a s cieľom zaručiť prednosť práva Únie navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že príslušné súdne orgány musia prestať uplatňovať uznesenie z 13. októbra 2021, ktoré vydal predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk), o preložení sudkyne A. N.‑B. z odvolacieho oddelenia tohto súdu na prvostupňové oddelenie a že táto sudkyňa sa musí preložiť späť na odvolacie oddelenie. ( 82 ) Kolégium Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) a všetky jeho súdne orgány s právomocou navrhovať a meniť zloženia senátov tohto súdu musia prestať uplatňovať rozhodnutie kolégia vo veciach, ktoré viedli k spojeným veciam C‑647/21 a C‑648/21, ( 83 ) a prijať kroky potrebné k opätovnému prideleniu týchto veci sudkyni A. N.‑B. ( 84 )
Návrh
58.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk, Poľsko), takto:
Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, ako aj zásady neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov a zásada prednosti práva Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že:
–
po prvé bránia takým ustanoveniam vnútroštátneho práva, ktoré umožňujú preloženie sudcov bez ich súhlasu a bez postupu odvolania alebo preskúmania uplatniteľného voči takémuto rozhodnutiu, ktorým sa v plnej miere zaručujú práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, najmä právo na obhajobu,
–
po druhé príslušným súdnym orgánom vnútroštátneho súdu za takýchto okolností ukladajú povinnosť prestať uplatňovať uznesenie predsedu daného súdu o preložení sudkyne z odvolacieho oddelenia tohto súdu na prvostupňové oddelenie a preložiť túto sudkyňu späť na odvolacie oddelenie,
–
po tretie bránia ustanoveniam vnútroštátneho práva, ktoré umožňujú svojvoľné a neobmedzené odoberanie vecí ex offo sudcovi bez jeho súhlasu a bez postupu odvolania alebo preskúmania uplatniteľného voči takémuto rozhodnutiu, ktorým sa v plnej miere zaručujú práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty, najmä právo na obhajobu,
–
po štvrté v prípade, že dôjde k takémuto odobratiu, ukladajú senátom vnútroštátneho súdu, ktorým boli veci nanovo pridelené, povinnosť nebrať takéto nové pridelenie do úvahy, a súdnym orgánom s právomocou navrhovať alebo meniť senáty tohto vnútroštátneho súdu povinnosť prideliť tieto veci senátu, ktorý pôvodne mal právomoc o nich rozhodovať.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Ide o približný počet.
( 3 ) Kolégium Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) (ďalej len „kolégium“) odobralo sudkyni A. N.‑B. rozhodnutím z 11. októbra 2021 (ďalej len „rozhodnutie kolégia“) približne sedemdesiat vecí. Kolégium tvorí predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) a predsedovia okresných súdov nachádzajúcich sa v územnej právomoci tohto súdu.
( 4 ) Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania nie je jasné, komu bolo sedemdesiat vecí nanovo pridelených a aké kritériá sa pri tom uplatnili. Prokuratura Rejonowa w Bytowie (Okresná prokuratúra Bytów, Poľsko) a Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża, Poľsko) vo svojich písomných pripomienkach naznačujú, že veci, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania, boli iným sudcom nanovo pridelené náhodne.
( 5 ) Uvedený rozsudok nie je právoplatný.
( 6 ) Trestné činy boli údajne spáchané v júli 2010.
( 7 ) Výkon rozsudku bol odložený.
( 8 ) Zhodou okolností uvedená vec viedla k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania a k vydaniu uznesenia z 11. februára 2021, Raiffeisen Bank International ( C‑329/20 , EU:C:2021:111 ).
( 9 ) Článok 9 písm. a) Ustawa o Krajowej Radzie Sądownictwa (zákon o Štátnej súdnej rade) z 12. mája 2011 (Dz. U. z roku 2011, položka 714).
( 10 ) Rozsudok z 22. júla 2021 (CE:ECHR:2021:0722JUD004344719).
( 11 ) V jej novom zložení.
( 12 ) ( C‑204/21 R , EU:C:2021:593 ).
( 13 ) V jej novom zložení.
( 14 ) Sudkyňa A. N.‑B. sa okrem iného odvolávala na článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty.
( 15 ) Právnym základom tohto uznesenia je podľa všetkého článok 22a § 4 zákona o organizácii všeobecných súdov.
( 16 ) Šieste trestné oddelenie.
( 17 ) Veci v konaniach, ktoré viedli k prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania, prejednáva šieste trestné oddelenie Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk).
( 18 ) Druhé trestné oddelenie. Na odvolacie oddelenie bol preložený iný sudca, ktorý predtým rozhodoval v prvostupňovom aj odvolacom oddelení Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk).
( 19 ) Rozsudok z 26. marca 2020 ( C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II , EU:C:2020:232 , bod 57 ) (ďalej len „rozsudok Simpson“). V tomto rozsudku sa vyžaduje, že dotknuté súdy musia overiť, či ich zloženie zodpovedá právu na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Pozri aj rozsudok zo 6. októbra 2021, W. Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie) ( C‑487/19 , EU:C:2021:798 , body 114 a 115 ) (ďalej len „rozsudok W. Ż.“).
( 20 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1 ).
( 21 ) Napríklad základná podstata daného problému a dôležitosť zásady neodvolateľnosti sudcov.
( 22 ) Rozsudok z 13. júla 2023 ( C‑615/20 a C‑671/20 , EU:C:2023:562 ) (ďalej len „rozsudok YP“).
( 23 ) S výhradou overenia vnútroštátnym súdom, predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) podľa všetkého 20. septembra 2023 požiadal sudkyňu A. N.‑B., aby na žiadosť Súdneho dvora odpovedala do 14 dní.
( 24 ) Žiadosť z 9. októbra 2023 bola sudkyni A. N.‑B. zaslaná na jej účet e‑curia.
( 25 ) Po tom, ako boli 25. septembra 2023 sudkyni A. N.‑B. postúpené vnútroštátne spisy v spojených veciach C‑647/21 a C‑648/21, predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) jej nariadil, aby odpovedala na žiadosť Súdneho dvora o vysvetlenie.
( 26 ) Sudkyňa A. N.‑B. dodala, že dané uznesenie nebolo nikdy podpísané a že ostatní členovia trojčlenného senátu neboli vymenovaní. Uznesenie z 11. marca 2021, ktorým bol vymenovaný pôvodný senát, navyše nebolo zrušené.
( 27 ) Buď jeden, alebo traja sudcovia.
( 28 ) Pozri analogicky rozsudok z 2. júla 2020, S.A.D. Maler und Anstreicher ( C‑256/19 , EU:C:2020:523 , body 32 až 34 ), a rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , body 35 až 44 ). Pozri aj uznesenie z 3. októbra 2023, Centar za restrukturiranje i prodaju ( C‑327/22 , EU:C:2023:757 , body 27 až 29 ).
( 29 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny ( C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 36 a citovaná judikatúra), a rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku) ( C‑181/21 a C‑269/21 , EU:C:2024:1 , bod 57 ) (ďalej len „rozsudok G“). Pozri aj rozsudok z 2. júla 2020, S.A.D. Maler und Anstreicher, C‑256/19 , EU:C:2020:523 , body 35 až 40 ).
( 30 ) V článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ sa odkazuje na „oblast[i], na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, bez ohľadu na to, či členské štáty uplatňujú toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.
( 31 ) Rozsudok z 2. marca 2021, A.B. a i. (Menovanie sudcov na Najvyšší súd – odvolanie) ( C‑824/18 , EU:C:2021:153 , bod 112 a citovaná judikatúra).
( 32 ) Rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , body 63 až 65 ).
( 33 ) Pozri analogicky rozsudok z 18. mája 2021, Asociația Forumul Judecătorilor din România a i. ( C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 230 ). Predpokladom záruk nezávislosti a nestrannosti, ktoré sa vyžadujú v práve Únie, sú pravidlá, najmä pokiaľ ide o zloženie daného orgánu a vymenúvanie, dĺžku funkčného obdobia a dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia z rozhodovania alebo odvolania jeho členov, aby sa odstránili akékoľvek oprávnené pochybnosti v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom. Pozri rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , bod 53 a citovaná judikatúra).
( 34 ) Pozri rozsudok YP, body 46 a 47 a citovanú judikatúru.
( 35 ) Odvolávala sa na rozsudok YP, bod 47, a rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. ( C‑748/19 až C‑754/19 , EU:C:2021:931 , bod 48 ).
( 36 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Emiliou vo veci Cilevičs a i. ( C‑391/20 , EU:C:2022:166 , bod 24 ).
( 37 ) Pozri rozsudky z 27. júna 2013, Di Donna ( C‑492/11 , EU:C:2013:428 , body 24 až 26 a citovaná judikatúra); z 27. februára 2014, Pohotovosť ( C‑470/12 , EU:C:2014:101 , body 27 až 29 a citovaná judikatúra); z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny ( C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , body 44 a 45 a citovaná judikatúra), a z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín) ( C‑510/19 , EU:C:2020:953 , bod 27 a citovaná judikatúra). Konanie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania je nástroj spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, ktorý pozostáva z dialógu medzi nimi. Začatie tohto dialógu závisí len od toho, či to vnútroštátny súd považuje za vhodné a potrebné. Vnútroštátne súdy majú veľmi širokú možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že vec, ktorú prejednávajú, otvára otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti ustanovení práva Únie, ktoré si vyžadujú rozhodnutie z ich strany. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2019, RH ( C‑8/19 PPU , EU:C:2019:110 , body 37 a 38 ).
( 38 ) Pozri body 19 a 20 vyššie.
( 39 ) Sudkyňa A. N.‑B. vo svojej odpovedi zo 17. októbra 2023 na žiadosť Súdneho dvora o vysvetlenie potvrdila, že trestné konania na Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) zostávajú v súlade s vnútroštátnym právom pozastavené.
( 40 ) Pozri bod 28 vyššie.
( 41 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny ( C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 50 ).
( 42 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. ( C‑748/19 až C‑754/19 ( EU:C:2021:931 , body 46 až 50 ).
( 43 ) Pozri body 66 až 73 rozsudku G. Analogicky pozri rozsudok z 21. marca 2023, Mercedes‑Benz Group (Zodpovednosť výrobcov vozidiel so zabudovanými rušiacimi zariadeniami) ( C‑100/21 , EU:C:2023:229 , bod 54 ).
( 44 ) Pozri analogicky rozsudok YP, body 46 a 47 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny ( C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 51 a citovaná judikatúra).
( 45 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Simpson, bod 57.
( 46 ) Pozri body 3 až 7 vyššie.
( 47 ) Pozri analogicky rozsudok YP, body 70 až 72 a 77 až 79.
( 48 ) Vo veci, ktorá viedla k návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑647/21, rozhoduje sudkyňa A. N.‑B. ako samosudkyňa.
( 49 ) Pozri naproti tomu bod 60 rozsudku G, v ktorom Súdny dvor uviedol, že poľská vláda namietala voči prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania podaného jedným sudcom zasadajúcim v trojčlennom senáte.
( 50 ) Pozri bod 20 vyššie.
( 51 ) Podľa sudkyne A. N.‑B. bolo jej preloženie z odvolacieho na prvostupňové oddelenie netypické. Pri jej preložení bol zároveň preložený sudca z prvostupňového oddelenia na odvolacie oddelenie.
( 52 ) Ktoré vykonala KRS vo svojom novom zložení. Švédska vláda poznamenáva, že odobratie vecí sudcovi je mimoriadne rušivé opatrenie rovnajúce sa v niektorých prípadoch odvolaniu z funkcie. Existuje riziko, že takéto opatrenia sa môžu využívať na disciplinárne účely a zneužívajúcim spôsobom s cieľom zabrániť sudcovi vo vykonávaní jeho súdnych funkcií. Riziko je očividné najmä v prípadoch, akým je tento, keď sa odobratie vecí uskutočnilo spoločne s opatreniami disciplinárnej povahy, ako je preloženie na iné oddelenie.
( 53 ) Pozri rozsudok W. Ż., bod 118.
( 54 ) Poľská vláda aj Komisia sa na pojednávaní vyjadrili v podobnom zmysle.
( 55 ) Rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , body 48 až 51 a citovaná judikatúra).
( 56 ) Súdy si tiež musia udržiavať rovnaký odstup od účastníkov konania a ich príslušných záujmov. Tento aspekt nezávislosti si vyžaduje, aby súdy boli objektívne a nemali iný záujem na výsledku konania, ktoré prejednávajú, než je prísne uplatňovanie právnych predpisov. Rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) ( C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18 , EU:C:2019:982 , body 120 až 122 a citovaná judikatúra).
( 57 ) Rozsudok z 18. mája 2021, Asociajia Forumul Judecătorilor Din România a i. ( C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 212 ). Odráža to koncepciu deľby moci. Rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika ( C‑896/19 , EU:C:2021:311 , bod 54 a citovaná judikatúra). Pozri rozsudok ESĽP, 8. novembra 2021, Dolińska‑Ficek a Ozimek v. Poľsko (CE:ECHR:2021:1108JUD004986819, bod 274). Sloboda sudcov od všetkých vonkajších zásahov alebo tlakov si vyžaduje určité záruky ochrany jednotlivcov, ktorí rozhodujú v sporoch, napríklad neodvolateľnosť. Rozsudok z 5. novembra 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť všeobecných súdov) ( C‑192/18 , EU:C:2019:924 , bod 112 a citovaná judikatúra).
( 58 ) Pozri na tento účel návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe v spojených veciach Financijska agencija a UDRUGA KHL MEDVEŠČAK ZAGREB ( C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2023:816 , body 63 a 64 ).
( 59 ) Rozsudok ESĽP, 23. júna 2016, Baka v. Maďarsko, (CE:ECHR:2016:0623JUD002026112, bod 168).
( 60 ) Rozsudok ESĽP, 22. decembra 2009 (CE:ECHR:2009:1222JUD002481006, bod 86). ESĽP okrem iného skúma, či právomoci, ktoré vykonávajú predsedajúci sudcovia a predsedovia súdov, „môžu obmedziť ich vnútornú nezávislosť“ alebo „môžu viesť k latentnému tlaku, ktorý spôsobuje servilnosť sudcov vo vzťahu k ich nadriadeným alebo prinajmenšom k situácii, v ktorej sudcovia nie sú ochotní protirečiť želaniu predsedu, a teda či takéto právomoci môžu mať ‚paralyzujúce‘ účinky na internú nezávislosť sudcov…“. Tamže, bod 91.
( 61 ) Pozri body 113 až 118.
( 62 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol v danej veci predložený v súvislosti s konaním, ktoré začal sudca W. Ż. s cieľom spochybniť rozhodnutie KRS v novom zložení. V tomto rozhodnutí sa vyhlásilo, že nie je potrebné rozhodnúť o námietke, ktorú podal sudca W. Ż. proti rozhodnutiu predsedu Sąd Okręgowy w K. (Krajský súd K., Poľsko) preložiť tohto sudcu bez jeho súhlasu z jedného oddelenia tohto súdu na iné oddelenie uvedeného súdu.
( 63 ) Pozri rozsudok W. Ż., bod 113.
( 64 ) Pozri rozsudok W. Ż., bod 115. Podľa Súdneho dvora si nezávislosť sudcov vyžaduje, že vnútroštátne a disciplinárne režimy týkajúce sa sudcov musia poskytovať potrebné záruky s cieľom predísť akémukoľvek riziku toho, že taký režim bude využitý ako systém kontroly obsahu súdnych rozhodnutí. Tieto záruky zahŕňajú pravidlá, ktoré vymedzujú správanie predstavujúce disciplinárne previnenia a uplatniteľné sankcie, ktoré stanovujú účasť nezávislého orgánu v súlade s postupom, ktorý v plnom rozsahu zaručuje práva zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty, najmä právo na obhajobu, a ktoré stanovujú možnosť napadnúť na súde rozhodnutia disciplinárnych orgánov: rozsudok z 18. mája 2021, Asociația Forumul Judecătorilor din România a i. ( C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 198 a citovaná judikatúra). Pozri aj rozsudok z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară ( C‑817/21 , EU:C:2023:391 , body 55 až 73 ), o potrebe primeraných záruk na zabránenie zneužívaniu právomocí vedúcim orgánu zodpovedného za vedenie vyšetrovaní a za začatie disciplinárnych konaní voči sudcom.
( 65 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. ( C‑748/19 až C‑754/19 , EU:C:2021:931 , bod 79 ), v prípade ktorého bolo delegovanie sudcu ukončené na základe rozhodnutia poľského ministra spravodlivosti, a nie na základe rozhodnutia prijatého členmi súdnictva.
( 66 ) Pozri bod 13 pripomienok holandskej vlády.
( 67 ) Pozri aj článok 3.4 s názvom „Ako by sa mali prideľovať veci“ Všeobecnej charty sudcu, ktorú prijala ústredná rada Medzinárodného združenia sudcov 17. novembra 1999 na Taiwane a ktorá bola aktualizovaná 14. novembra 2017 v Santiagu de Chile. Stanovuje sa v ňom, že „… vec by sa konkrétnemu sudcovi nemala odobrať bez oprávnených dôvodov. Hodnotenie týchto dôvodov sa musí vykonať na základe objektívnych kritérií vopred stanovených v právnych predpisoch a po transparentnom procese, ktorý vykoná súdny orgán“. https://www.unodc.org/res/ji/import/international_standards/the_universal_charter_of_the_judge/universal_charter_2017_english.pdf. Pozri analogicky rozsudok ESĽP, 5. októbra 2010, DMD GROUP, A.S. v. Slovensko (CE:ECHR:2010:1005JUD001933403, body 62 až 72), týkajúci sa prideľovania vecí. ESĽP rozhodol, že za okolností, keď predseda súdu nanovo pridelí vec sebe samému a v danej veci koná ako sudca, mimoriadny význam nezávislosti sudcov a právnej istoty pre právny štát si vyžaduje jasné záruky, aby sa zabezpečila objektívnosť a transparentnosť, a predovšetkým, aby sa zabránilo akémukoľvek dojmu svojvoľnosti pri prideľovaní konkrétnych vecí.
( 68 ) S výhradou overenia vnútroštátnym súdom. V rámci postupu podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nerozhoduje o výklade a uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov ani neposudzuje skutkové okolnosti. Súdny dvor môže v rámci súdnej spolupráce stanovenej v článku 267 ZFEÚ a na základe okolností uvedených v spise vnútroštátnemu súdu poskytnúť výklad práva Únie, ktorý mu môže pomôcť pri posudzovaní účinkov daných ustanovení.
( 69 ) Keďže sudkyňa A. N.‑B. nemohla využiť odvolanie podľa článku 22a § 5 ods. 1 zákona o organizácii všeobecných súdov, preskúmanie účinnosti tohto odvolacieho mechanizmu by zjavne nemalo žiadny praktický účel.
( 70 ) Tejto záležitosti sa týkajú aj písomné pripomienky Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża) a Prokuratura Rejonowa w Bytowie (Okresná prokuratúra Bytów).
( 71 ) Pozri rozsudok W. Ż. (body 113 až 118).
( 72 ) Ako to Komisia uviedla na pojednávaní, a s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, by takéto preloženie mohlo predstavovať degradáciu.
( 73 ) Zákon o organizácii všeobecných súdov, článok 47b § 5.
( 74 ) Ako uviedla švédska vláda, nové prideľovanie vecí sa musí zakladať na jasných a transparentných pravidlách, čím sa zabráni dojmu, že je nové prideľovanie veci svojvoľné.
( 75 ) Je pozoruhodné, že podľa článku 47b § 5 zákona o organizácii všeobecných súdov sa majú vykonať konzultácie s predsedami príslušných súdov, nie však s dotknutým sudcom. Skutočnosť, že sa zohľadňujú určité objektívne kritériá, napríklad pokrok dosiahnutý v konaniach, podľa môjho názoru ani zďaleka nenapravuje iné nedostatky, ktoré som identifikoval.
( 76 ) Pozri rozsudok W. Ż. (body 113 až 118).
( 77 ) Poľská vláda na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie nebolo sudkyni A. N.‑B. doručené, podľa poľského práva neobsahuje žiadne odôvodnenie.
( 78 ) A nepriamo aj na iných sudcov, keďže opatrenia prijaté vo vzťahu k sudkyni A. N.‑B. mohli iných sudcov odradiť od snahy overovať súlad s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 47 Charty.
( 79 ) Pozri analogicky rozsudok W. Ż, bod 130 a citovanú judikatúru.
( 80 ) Článok 22a § 4 písm. b) bod 1, článok 22a § 5 ods. 1, článok 47b § 5 a 6 zákona o organizácii všeobecných súdov.
( 81 ) Rozsudok z 2. marca 2021, A.B. a i. (Menovanie sudcov na Najvyšší súd – odvolanie) ( C‑824/18 , EU:C:2021:153 , body 145 a 146 ).
( 82 ) Dánska, poľská a švédska vláda aj Komisia na pojednávaní tento názor obhajovali.
( 83 ) Keďže pojednávania v týchto veciach boli na Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) pozastavené, pretože boli podané návrhy na začatie prejudiciálneho konania, nie je potrebné skúmať zásadu právnej istoty. Pozri rozsudok YP, bod 78.
( ) Pozri analogicky rozsudok YP, body 76 a 77. Pozri aj rozsudok z 24. júna 2019, Popławski ( C‑573/17 , EU:C:2019:530 , bod 52 a nasl.).