C-723/21
ECLI:EU:C:2023:152
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CC0723
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 2. marca 2023( 1 )
Vec C ‑ 723/21
Stadt Frankfurt (Oder),
FWA Frankfurter Wasser ‑ und Abwassergesellschaft mbH
proti
Landesamt für Bergbau, Geologie und Rohstoffe,
za účasti:
Lausitz Energie Bergbau AG
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Cottbus (Správny súd Cottbus, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prípustnosť – Životné prostredie – Opatrenia EÚ v oblasti vodného hospodárstva – Smernica 2000/60/ES – Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia – Konanie o povolení projektu – Článok 7 – Zákaz zhoršenia kvality vody – Projekt na vybudovanie umelého jazera – Sírany – Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie kvality vody využívanej na výrobu pitnej vody“
1. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť po prvýkrát vyložiť článok 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES (ďalej len „rámcová smernica o vode“)( 2 ). Žalobu v konaní vo veci samej podali Stadt Frankfurt (Oder) (mesto Frankfurt nad Odrou, Nemecko) a FWA Frankfurter Wasser ‑ und Abwassergesellschaft mbH, Frankfurt nad Odrou (ďalej len „FWA“) proti predsedovi Landesamt für Bergbau, Geologie und Rohstoffe (Krajinský úrad pre banskú činnosť, geológiu a suroviny), Cottbus, Nemecko (ďalej len „Úrad“). Žaloba sa týka rozhodnutia( 3 ) Úradu o povolení projektu, ktorým sa povoľuje, aby Lausitz Energie Bergbau AG, Cottbus (vedľajší účastník konania vo veci samej, ďalej len „Lausitz“) vybudovala najväčšie umelé jazero v Nemecku (s rozlohou 1 900 hektárov, t. j. približne 2 660 futbalových ihrísk).
I. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
2. Mesto Frankfurt nad Odrou má povinnosť zásobovať svojich asi 57 000 obyvateľov pitnou vodou. Na splnenie tejto zákonnej úlohy využíva služby FWA. FWA prevádzkuje vodáreň na základe povolenia, ktoré jej bolo udelené podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva.
3. Táto vodáreň vyrába pitnú vodu z podzemnej vody a vody z rieky Spréva (ďalej len „Spréva“) na úseku, ktorý sa nachádza mimo ochranného pásma v zmysle článku 7 ods. 3 druhej vety rámcovej smernice o vode.
4. Voda v Spréve vykazuje vysokú koncentráciu síranov. Tieto sírany pochádzajú z odstavených povrchových baní v povodí Sprévy. Vznikajú oxidáciou pyritovej horniny, ktorá bez prístupu vzduchu zostáva v zemi, až kým nie je vykopaná. Pitná voda privádzaná do vodovodného potrubia musí spĺňať určitú hodnotu síranov, pričom vodáreň doteraz dodržiavala túto požiadavku len tesne.
5. Lausitz po ukončení prevádzky predmetnej povrchovej bane zaplavuje zvyškovú jamu, ktorá vznikla po vyťažení hnedého uhlia. Jazero, ktoré vznikne zaplavením, bude mať prepad. Voda vytekajúca cez prepad bude pritekať do Sprévy a bude mať výrazne vyššiu koncentráciu síranov ako voda v Spréve. Mesto Frankfurt nad Odrou a FWA sa obávajú, že koncentrácia síranov vo vode zo Sprévy, ktorá je už aj tak kritická z hľadiska výroby pitnej vody, bude týmto prítokom prekročená, a preto budú musieť výrobu pitnej vody v tomto mieste zastaviť alebo zásadne technicky zmeniť.
6. Úrad rozhodnutím o povolení projektu povolil vybudovanie jazera vrátane prepadu po tom, ako na základe odborného posudku zistil, že voda v Spréve sa nezhorší v zmysle článku 4 rámcovej smernice o vode. Nebolo vykonané žiadne posúdenie vplyvu na koncentráciu síranov podľa článku 7 uvedenej smernice na mieste odberu vody a prípadne na vodáreň. Práve proti uvedenému rozhodnutiu o povolení projektu podali mesto Frankfurt nad Odrou a FWA žalobu v konaní vo veci samej.
7. V súvislosti s touto žalobou Verwaltungsgericht Cottbus (Správny súd Cottbus, Nemecko) rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1.
a) Má sa článok 7 ods. 3 [rámcovej smernice o vode] vykladať v tom zmysle, že všetci členovia verejnosti bezprostredne dotknutej projektom sú oprávnení uplatňovať v súdnom konaní porušenia povinnosti:
a) vylúčiť zhoršenie kvality vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody,
b) znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody,
v nadväznosti na ochranu tretích osôb týkajúcu sa zákazu zhoršenia stavu podzemnej vody (pozri [rozsudok z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen (C‑535/18, EU:C:2020:391, bod 132 a nasl.) (ďalej len ‚rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen‘)] a [rozsudok z 3. októbra 2019, Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland a i. (C‑197/18, EU:C:2019:824, body 40 a 42)]?
b) V prípade zápornej odpovede na otázku a):
Sú žalobcovia, ktorým bola zverená výroba a úprava pitnej vody, v každom prípade oprávnení uplatňovať v súdnom konaní porušenie zákazov a povinností uvedených v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode?
2. Obsahuje článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, popri mandáte na dlhodobejšie plánovanie v plánoch vodohospodárskeho manažmentu a programoch opatrení, povinnosť podobnú povinnosti, ktorá je stanovená v článku 4, odmietnuť povolenie konkrétnych projektov z dôvodu porušenia zákazu zhoršenia (pozri [rozsudok Nordrhein‑Westfalen, bod 75]), a to aj vo vzťahu k vodným útvarom mimo ochranných zón v zmysle článku 7 ods. 3 druhej vety [uvedenej smernice]?
3. Vychádzajúc z toho, že v článku 7 ods. 3 [uvedenej smernice] – na rozdiel od prílohy V, na ktorú sa odkazuje v článku 4 rámcovej smernice o vode – nie sú stanovené žiadne vlastné parametre na posúdenie zákazu zhoršenia:
a) Za akých podmienok sa má predpokladať, že dochádza k zhoršeniu vodného útvaru a tým k zvýšeniu miery úpravy potrebnej na výrobu pitnej vody?
b) Mohli by sa za relevantné referenčné kritérium pre zvýšenie miery úpravy a tým aj pre zákaz zhoršenia podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode považovať limitné hodnoty stanovené v prílohe I [smernice 98/83/ES( 4 ) (ďalej len ‚smernica o pitnej vode‘)], čo naznačuje článok 7 ods. 2 posledná časť vety [druhej uvedenej smernice]?
c) V prípade kladnej odpovede na otázku b):
Môže ísť o porušenie zákazu zhoršenia podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, keď v prípade jedinej významnej hodnoty nejde o limitnú hodnotu podľa časti A alebo B prílohy I [smernice o pitnej vode], ale o ‚indikačný parameter‘ podľa časti C prílohy I?
4. Kedy sa má predpokladať, že ide o porušenie zákazu zhoršenia v zmysle právnych predpisov týkajúcich sa pitnej vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode (vo vzťahu ku kritériu zákazu zhoršenia podľa článku 4 rámcovej smernice o vode pozri [rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen, bod 119], a predtým [rozsudok z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland (C‑461/13, EU:C:2015:433, bod 52) (ďalej len ‚rozsudok Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland‘)]?
a) Stačí pre predpoklad porušenia akékoľvek zhoršenie
alebo
b) musí existovať pravdepodobnosť, že nebude dodržaný indikačný parameter pre sírany 250 mg/l,
alebo
c) musí existovať hrozba nápravných opatrení v zmysle článku 8 ods. 6 [smernice o pitnej vode], ktoré zvyšujú nároky na úpravu pitnej vody?
5. Obsahuje článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode popri hmotnoprávnych kritériách posudzovania aj požiadavky kladené na správne povoľovacie konanie, teda je judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa článku 4 [uvedenej smernice] analogicky použiteľná na rozsah posudzovania podľa článku 7 ods. 3 [uvedenej smernice] (pozri [rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen], druhá prejudiciálna otázka)?
6. Musí investor projektu zadať aj znalecké posúdenie možného zhoršenia podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode už vtedy, keď existuje pravdepodobnosť, že projekt môže porušiť ustanovenia článku 7 ods. 3 [uvedenej smernice]?
7. Má sa v tomto ohľade tiež predpokladať, že predmetné posúdenie musí byť vykonané pred vydaním rozhodnutia prijatého podľa právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva a v dôsledku toho dodatočné posúdenie vykonané počas súdneho konania nemôže napraviť protiprávnosť povolenia vydaného podľa právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva (pozri [rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen, body 76 a 80 a nasl.])?
8. Môže pri vyvažovaní záujmov vykonanom v rámci povoľovania cieľ sledovaný projektom prevážiť nad požiadavkami a zákazmi stanovenými v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode napríklad v prípade, že nároky na úpravu pitnej vody sú nízke, alebo ak je účel projektu mimoriadne dôležitý?
9. Uplatňuje sa článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode na jej článok 7 ods. 3?
10. Aké povinnosti nad rámec článku 4 rámcovej smernice o vode možno vyvodiť z článku 7 ods. 2 [uvedenej smernice] s tým dôsledkom, že musia byť zohľadnené v konaní o povolení projektu?“
II. Konanie na Súdnom dvore
8. Písomné pripomienky predložili mesto Frankfurt nad Odrou a FWA, Úrad, Lausitz, ako aj Európska komisia.
III. Posúdenie
A. Prípustnosť
9. Domnievam sa, že ak by vodný útvar, ktorý FWA využíva na zachytávanie surovej vody, nebol vodným útvarom na účely článku 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode, článok 7 ods. 3 uvedenej smernice by sa neuplatnil na prípad, o ktorý ide v konaní vo veci samej.
10. Úrad totiž v konaní na Súdnom dvore tvrdí, že útvar povrchovej vody Sprévy s identifikačným číslom DERW_DEBB582_1743 nie je vodným útvarom, na ktorý sa vzťahuje článok 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode. Pre útvar podzemnej vody „Dolná Spréva 1“ (identifikačné číslo DEGB_DEBB_HAV_US_3‑1), určený v súlade s článkom 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode, bolo v súlade s článkom 7 ods. 3 druhou vetou uvedenej smernice určené ochranné pásmo.
11. Podľa môjho názoru je uplatniteľnosť článku 7 ods. 1 a 3 rámcovej smernice o vode v prejednávanej veci založená prinajmenšom na dvoch tvrdeniach.
12. Po prvé existuje útvar podzemnej vody „Dolná Spréva 1“, do ktorého infiltruje voda zo Sprévy. Zo skutkových okolností, ktoré uviedol vnútroštátny súd, vyplýva, že predmetný vodný útvar je (alebo by bol) dotknutý predmetným projektom, v dôsledku čoho sa uplatní rámcová smernica o vode.
13. V prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd vychádza z toho, že dotknutý úsek Sprévy je vodným útvarom na účely článku 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode. Vnútroštátny súd navyše vo svojom uznesení o vydaní predbežného opatrenia z 1. júna 2021 (ďalej len „uznesenie z 1. júna 2021“) jasne konštatoval, že „predmetný úsek Sprévy spadá do pôsobnosti [uvedeného ustanovenia]“. FWA bola totiž podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva oprávnená odoberať povrchovú vodu zo Sprévy (prostredníctvom procesu infiltrácie) na účely zásobovania pitnou vodou.
14. Po druhé Úrad tvrdí, že článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode sa uplatňuje len na tie vodné útvary, ktoré boli „identifikované“ v súlade s článkom 7 ods. 1 a 2 uvedenej smernice. Útvar povrchovej vody Sprévy (DERW_DEBB582_1743) nebol identifikovaný na tomto základe, a preto nie je vodným útvarom, na ktorý sa vzťahuje článok 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode. Tento vodný útvar nebol identifikovaný ani podľa článku 6 ods. 2 uvedenej smernice.
15. Je pravda, že predmetný vodný útvar zrejme nebol označený alebo identifikovaný príslušnými orgánmi podľa článkov 6 a 7 rámcovej smernice o vode napriek tomu, že sa využíva na výrobu pitnej vody, čo môže naznačovať, že Nemecko si nesplnilo povinnosti stanovené v článku 6 ods. 1 a 3, ktoré sa týkajú aktualizácie registra, a povinnosti stanovené v článku 7 uvedenej smernice.
16. Napokon na vysvetlenie článku 7 rámcovej smernice o vode je v odôvodnení 37 uvedenej smernice jasne uvedené, že „členské štáty by mali identifikovať vody využívané na odber pitnej vody a zabezpečiť súlad so [smernicou o pitnej vode]“.
17. Vzhľadom na to sa domnievam, že nie je možné uplatniť článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode priamo na neidentifikované vodné útvary, ako je predmetný vodný útvar, keďže by tým stratil zmysel režimu identifikácie príslušných vodných útvarov a vedenia registra v súlade s uvedenými článkami. Okrem toho existuje problém nejednoznačnosti, pokiaľ ide o presné vymedzenie hraníc chránených oblastí podľa článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 1 uvedenej smernice.
18. Keďže článok 7 ods. 1 nie je priamo uplatniteľný – vyžaduje si vykonávacie opatrenia –, je úlohou vnútroštátneho súdu rozhodnúť, ako postupovať podľa nemeckého práva, aby sa zabezpečila ochrana týchto vodných útvarov (napríklad nariadiť príslušnému orgánu, aby prijal príslušné vykonávacie opatrenia a určil dotknuté vodné útvary v súlade s článkom 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode).
19. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zachovať potrebný účinok rámcovej smernice o vode.
20. Treba totiž pripomenúť, že článok 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode ukladá členským štátom povinnosť určiť konkrétne typy vodných útvarov, ktoré by mali byť chránené podľa článku 7 ods. 2 a 3 uvedenej smernice. Členské štáty by nemali mať možnosť zbaviť vodné útvary využívané na výrobu pitnej vody ochrany len tým, že sa rozhodnú ich neidentifikovať (alebo ich riadne neidentifikujú) (článok 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode), keď zároveň tieto členské štáty – podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva – povoľujú výrobu pitnej vody z tých istých vodných útvarov ich zmiešaním s vodnými útvarmi, ktoré boli riadne identifikované (ako je to v prejednávanej veci). To by zjavne zbavilo rámcovú smernicu o vode, a najmä článok 7 tejto smernice, jej potrebného účinku.
21. Je pravda, že v prípade, ktorý je predmetom konania vo veci samej, bola podzemná voda zrejme skutočne chránená. To však neznamená, že členské štáty nemusia tiež chrániť povrchovú vodu využívanú na výrobu pitnej vody. Zo znenia článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode nevyplýva – a nevyplýva to ani z jeho zmyslu a účelu – že sa musí rozlišovať podľa toho, či ide o priamy alebo nepriamy odber vody (t. j. získaný infiltráciou).
22. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že prejudiciálne otázky sú prípustné.
B. O veci samej
1. Prvá otázka
23. Vnútroštátny súd chce v podstate zistiť, či sa má článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode vykladať v tom zmysle, že všetci členovia verejnosti bezprostredne dotknutej projektom (prvá možnosť), alebo v každom prípade osoby, ktorým bola zverená výroba a úprava pitnej vody (druhá možnosť), sú oprávnené uplatňovať v súdnom konaní porušenie povinností stanovených v tomto ustanovení, vrátane porušení povinnosti, ktorej cieľom je vylúčiť zhoršenie kvality vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody, a povinnosti, ktorej cieľom je znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody.
24. Stačí však poukázať na to, že v prejednávanej veci nie je potrebné, aby Súdny dvor rozhodol o prvej možnosti, keďže žalobcovia v konaní vo veci samej nie sú členmi verejnosti, ale právnickými osobami, ktorým bola zákonom zverená výroba a úprava pitnej vody.
25. Súdny dvor rozhodol, že „podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora by bolo nezlučiteľné so záväzným účinkom, ktorý smernici priznáva článok 288 ZFEÚ, ak by sa zásadne vylúčilo, aby sa dotknuté osoby mohli odvolávať na povinnosti uložené smernicou“ a „prinajmenšom fyzické alebo právnické osoby, ktorých sa priamo dotýka porušenie ustanovení smernice v oblasti životného prostredia, musia mať možnosť domáhať sa na príslušných orgánoch, prípadne aj prostredníctvom žaloby na súde, dodržiavania príslušných povinností“.( 5 )
26. Na účely určenia, či sú žalobcovia vo veci samej priamo dotknutí porušením povinností stanovených v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, je potrebné preskúmať účel, ako aj obsah uvedeného ustanovenia.( 6 )
27. Účelom rámcovej smernice o vode, ako vyplýva z jej článku 1, je ochrana vodných útvarov vrátane tých, ktoré sa využívajú na výrobu pitnej vody.
28. Článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode ukladá členským štátom určité povinnosti v súvislosti s ochranou vôd využívaných na výrobu pitnej vody.
29. Právnická osoba, ktorá je oprávnená odoberať a využívať podzemnú vodu (alebo povrchovú vodu) na výrobu pitnej vody, uskutočňuje oprávnené využívanie predmetnej podzemnej vody (alebo povrchovej vody). Táto osoba je preto priamo dotknutá porušením povinností zlepšiť stav podzemnej vody (alebo povrchovej vody) a zabrániť jeho zhoršeniu, pričom predmetné porušenie môže obmedziť jej možnosť tým, že bráni oprávnenému využívaniu týchto vôd.( 7 )
30. Podľa vnútroštátnych právnych predpisov má mesto Frankfurt nad Odrou povinnosť zásobovať svojich obyvateľov pitnou vodou. Je preto zjavne v jeho záujme, aby uvedenú úlohu vykonávalo bez neprimeraných zásahov – a porušenie článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode je takýmto zásahom –, a najmä aby zabránilo zhoršeniu kvality vodných útvarov, ktoré uvedené mesto využíva na výrobu pitnej vody. V opačnom prípade by si nedokázalo plniť povinnosť zásobovať svojich obyvateľov pitnou vodou primeranej kvality.
31. Článok 7 ods. 3 uvedenej smernice tiež stanovuje určité ciele v súvislosti s úpravou potrebnou na výrobu pitnej vody.
32. Je v záujme právnických osôb, akými sú mesto Frankfurt nad Odrou a FWA, aby pri výrobe pitnej vody zachovávali nízke nároky na úpravu pitnej vody. Oba subjekty majú zákonnú povinnosť zabezpečovať zásobovanie vodou, ktorá je v súlade so smernicou o pitnej vode.
33. Úprava je totiž nevyhnutná na ochranu ľudského zdravia a požiadavky na úpravu sú stanovené v smernici o pitnej vode, na ktorú výslovne odkazuje článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode. V smernici o pitnej vode je stanovený komplexný mechanizmus, ktorý konkretizuje, čo sa má takouto úpravou dosiahnuť.
34. Ako bude vysvetlené ďalej v týchto návrhoch, dodržiavanie článku 7 rámcovej smernice o vode je úzko prepojené s dodržiavaním smernice o pitnej vode. Ak členský štát poruší článok 7 rámcovej smernice o vode v súvislosti s povodím, bude to mať nepriaznivý vplyv na dodávateľa vody v súvislosti s dodržiavaním smernice o pitnej vode zo strany tohto dodávateľa.( 8 )
35. Mesto Frankfurt nad Odrou a FWA preto musia mať možnosť domáhať sa, aby príslušný orgán, ktorý je zodpovedný za povolenie projektu, ktorý potenciálne nepriaznivo ovplyvní mieru úpravy pitnej vody vyžadovanú smernicou o pitnej vode, dodržiaval povinnosti stanovené v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, a to prípadne aj podaním žaloby na príslušnom súde.
36. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, vykladaný z hľadiska článku 19 ods. 1 ZEÚ (podľa ktorého „členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany“), sa má vykladať v tom zmysle, že právnické osoby, ktorým je podľa vnútroštátneho práva zverená výroba a úprava pitnej vody, alebo osoby, ktoré boli poverené takou výrobou a úpravou, majú právo domáhať sa, aby príslušný orgán zodpovedný za povolenie projektu, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na mieru úpravy pitnej vody vyžadovanú smernicou o pitnej vode, dodržiaval povinnosti stanovené v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode. Také právnické osoby to prípadne môžu urobiť podaním žaloby na príslušnom súde.
2. Druhá otázka
37. Vnútroštátny súd chce zistiť, či článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode obsahuje samostatnú povinnosť – podobnú povinnosti stanovenej v článku 4 rámcovej smernice o vode – odmietnuť povolenie konkrétnych projektov z dôvodu porušenia zákazu zhoršenia, a to aj vo vzťahu k vodným útvarom mimo ochranných pásiem v zmysle druhej vety uvedeného ustanovenia. Vnútroštátny súd vo svojej otázke konkrétne cituje bod 75 rozsudku Land Nordrhein‑Westfalen.
38. V prvej časti rozoberiem prvú vetu článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode s cieľom vymedziť všeobecné chápanie ochrany vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody. V druhej časti posúdim, či druhá veta uvedeného ustanovenia, ktorá umožňuje členským štátom zriadiť ochranné pásma, má nejaký vplyv na prejednávanú vec.
a) Prvá časť – článok 7 ods. 3 prvá veta rámcovej smernice o vode
39. Podľa bodu 75 rozsudku Land Nordrhein‑Westfalen, „ak projekt môže mať negatívne účinky na vodu, možno ho povoliť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 4 ods. 7 písm. a) až d) [rámcovej smernice o vode]. Vnútroštátnym orgánom, ktoré sú príslušné rozhodnúť o povolení projektu, prislúcha overiť, či sú tieto podmienky splnené pred vydaním takéhoto povolenia, bez toho, aby tým bolo dotknuté prípadné súdne preskúmanie“.
40. Hoci sa uvedená judikatúra vzťahuje na článok 4 rámcovej smernice o vode, výklad článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode by sa mal podľa môjho názoru riadiť touto judikatúrou. V neposlednom rade preto, lebo článok 7 ods. 3, rovnako ako článok 4, ukladá členským štátom určité povinnosti – s tým rozdielom, že druhé uvedené ustanovenie stanovuje povinnosti v oblasti ochrany vôd vo všeobecnosti, zatiaľ čo prvé uvedené ustanovenie stanovuje povinnosti konkrétne pre vodné útvary, ktoré sa využívajú na výrobu pitnej vody .
41. V súlade s ustálenou judikatúrou je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou.( 9 )
1) Znenie článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode
42. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že normotvorca EÚ v ňom sformuloval povinnosť členských štátov dosiahnuť konkrétny výsledok.( 10 )
i) Význam pojmu „zabezpečia“
43. V rozsudku Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland (body 31 až 33) Súdny dvor vyvodil záväznú povahu povinností vyplývajúcich z článku 4 rámcovej smernice o vode z toho, že uvedené ustanovenie obsahuje formuláciu, ktorá poukazuje na jeho záväznosť a relevantnosť vo vzťahu k povoľovaniu konkrétnych projektov v rámci právneho režimu ochrany vôd.
44. Súdny dvor totiž v uvedených bodoch predmetného rozsudku vysvetlil, že slová „vykonajú“ a úvodný výraz „pri realizácii programov opatrení“ podporujú záväznú povahu tohto ustanovenia, ktoré musia príslušné orgány splniť pri povoľovaní konkrétnych projektov.
45. Podobne ako v prípade článku 4 rámcovej smernice o vode zo skutočnosti, že v článku 7 ods. 3 uvedenej smernice je stanovené, že členské štáty „zabezpečia nevyhnutnú ochranu… vodných útvarov“, vyplýva, že uvedená povinnosť má záväznú povahu a je relevantná, pokiaľ ide o povoľovanie konkrétnych projektov. Slovné spojenie „zabezpečia nevyhnutnú ochranu“ znamená povinnosť členských štátov konať v tomto zmysle, čo znamená, že musia považovať konanie o povolení konkrétneho projektu za vykonávacie opatrenie s cieľom zabezpečiť nevyhnutnú ochranu (bod 32 vyššie uvedeného rozsudku).
46. Skutočnosť, že článok 4 a článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode obsahujú v tomto ohľade mierne odlišné znenie („členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody“ oproti „členské štáty zabezpečia nevyhnutnú ochranu identifikovaných vodných útvarov, s cieľom vylúčiť zhoršenie ich kvality a aby sa znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody“), nie je na účely tohto posúdenia relevantná. Je zrejmé, že z formulácie „zabezpečia“ vyplýva, že členské štáty musia prijať nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie konkrétnych cieľov rámcovej smernice o vode. To sa potvrdí aj pri skúmaní viacerých ďalších jazykových znení tejto formulácie (napríklad nemeckého, francúzskeho, talianskeho, španielskeho a lotyšského jazykového znenia).
ii) Význam slovného spojenia „nevyhnutná ochrana“
47. Použitie uvedeného slovného spojenia v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode svedčí o tom, že normotvorca EÚ sa rozhodol pre „preventívny prístup“ na rozdiel od „prístupu úpravy“ (na konci vodovodu), ktorý sa používal v minulosti. Inými slovami, dôraz sa už nekladie na úpravu kontaminovanej surovej vody, aby bola bezpečná na pitie, ale skôr na ochranu využívaných vodných zdrojov.
48. Ako je vysvetlené v odôvodnení 11 rámcovej smernice o vode, „politika [EÚ] týkajúca sa životného prostredia [má] prispievať k presadzovaniu cieľov zachovania, ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia pri rozvážnom a racionálnom využívaní prírodných zdrojov a má byť založená na princípoch predchádzania dôsledkom a na [princípe] realizácie preventívnych opatrení… “ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
49. Slovné spojenie „nevyhnutná ochrana“ uvedené v článku 7 ods. 3 vzhľadom na zásadu prevencie naznačuje, že predtým, ako príslušný orgán povolí konkrétny projekt, musí najprv určiť, či daný projekt nebude mať nepriaznivé účinky na kvalitu vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody.
iii) Význam slovného spojenia „identifikované vodné útvary“
50. Zo znenia článku 7 ods. 3 vyplýva, že ochranné opatrenia podľa uvedeného článku sa týkajú len vodných útvarov, ktoré prešli procesom identifikácie. Článok 7 ods. 3 však neobsahuje žiadne obmedzenie na základe spôsobu, akým sa voda dostáva do predmetných útvarov, t. j. či k tomu dochádza prirodzeným spôsobom alebo antropogénnou infiltráciou (ako v konaní vo veci samej). Preto je potrebné zabezpečiť ochranu vody nachádzajúcej sa v identifikovaných vodných útvaroch.
iv) Význam slovného spojenia „vylúčiť zhoršenie ich kvality a aby sa znížila miera úpravy“
51. Z tohto slovného spojenia vyplýva, že cieľom opatrení, ktoré musia členské štáty prijať, je znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody a prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je povinnosť, v zmysle ktorej by členské štáty mali minimálne vylúčiť zhoršenie kvality vodných útvarov.
52. Vysvetľujúce „usmernenie č. 16“( 11 ), ktoré vydala Komisia, podporuje môj výklad článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode. V tomto usmernení, ktoré predstavuje konsenzuálne stanovisko k osvedčeným postupom, na ktorom sa zhodli Komisia, všetky členské štáty a ostatné zainteresované strany, je článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode vysvetlený takto: „V praxi by vylúčenie zhoršenia kvality útvaru podzemnej vody samo osebe nevyhnutne neviedlo k zníženiu miery úpravy, ktorá môže byť potrebná na výrobu pitnej vody. Na zníženie miery úpravy by bolo potrebné zvýšenie kvality. Je však zrejmé, že existuje zámer minimálne vylúčiť zhoršenie kvality podzemnej vody. V ideálnom prípade by mala byť ochrana dostatočná na to, aby sa časom mohla znížiť miera úpravy“.
53. Vnútorná súvislosť medzi zdrojom (útvary podzemnej vody a povrchovej vody využívané na výrobu pitnej vody) a produktom (pitná voda, ktorou je zásobované obyvateľstvo), ktorá je vyjadrená vo formulácii „aby sa znížila miera úpravy“, svedčí o tom, že hospodárenie s pitnou vodou v členských štátoch musí byť v súlade so smernicou o pitnej vode a s kritériami kvality vody, ktoré sú v nej stanovené.
54. Z toho vyplýva, že prvok „vylúčenia zhoršenia“ v znení článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode v spojení s požiadavkou znížiť mieru úpravy znamená, že cieľom zákazu zhoršenia podľa uvedeného ustanovenia je zabrániť situácii, v ktorej by neboli splnené kritériá kvality vody stanovené v smernici o pitnej vode.
v) Význam slovného spojenia „na výrobu pitnej vody“
55. Z tohto slovného spojenia jednoznačne vyplýva, že dotknutými vodnými útvarmi sú len tie, ktoré sa využívajú na výrobu pitnej vody, a uvedené slovné spojenie zároveň poskytuje potrebnú súvislosť medzi rámcovou smernicou o vode a smernicou o pitnej vode.
56. Zo znenia článku 7 ods. 3 teda vyplýva povinnosť členských štátov zabrániť realizácii projektov, ktoré môžu zvýšiť mieru úpravy identifikovaných vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody, ak by bez takéhoto zvýšenia miery úpravy mohol mať projekt nepriaznivý vplyv na požiadavky na kvalitu vody stanovené v smernici o pitnej vode.
2) Kontext článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode
i) Súvislosť medzi článkom 7 ods. 3 a článkami 1 a 4 rámcovej smernice o vode
57. Môj výklad článku 7 ods. 3 potvrdzuje analýza kontextu tohto článku. Po prvé význam článku 7 možno odvodiť z existujúcich súvislostí medzi uvedeným článkom a ostatnými ustanoveniami rámcovej smernice o vode, najmä článkami 1 a 4.
58. V prvom rade právna literatúra (napríklad Faßbender v komplexnej analýze rámcovej smernice o vode( 12 )) poukázala na úzku súvislosť a skutočnosť, že článok 7 obsahuje vecné sprísnenie cieľov podľa článku 4 rámcovej smernice o vode v súvislosti s využívaním . Výroba pitnej vody je špecifickým využívaním vody, na ktoré sa vzťahuje článok 4 rámcovej smernice o vode ako všeobecné ustanovenie, a preto je potrebné zohľadniť určité požiadavky týkajúce sa pitnej vody.
59. V tejto súvislosti musia úvahy veľkej komory Súdneho dvora týkajúce sa systematiky článku 4 rámcovej smernice o vode v rozsudku Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland slúžiť ako usmernenie aj na účely výkladu článku 7 ods. 3 uvedenej smernice, ktorého výklad je v prejednávanej veci potrebný.
60. Je to odôvodnené tým, že systematická koncepcia rámcovej smernice o vode ako rámcovej smernice koordinuje ochranu všetkých vodných útvarov vrátane tých, ktoré sa využívajú na výrobu pitnej vody.( 13 )
61. Navyše táto druhá uvedená ochrana stanovená v článku 7 ods. 3 prvej vete rámcovej smernice o vode predstavuje neoddeliteľnú súčasť všeobecnej ochrany vodných útvarov podľa článku 1 rámcovej smernice o vode, ktorú tiež sleduje článok 4 uvedenej smernice.( 14 ) Z toho vyplýva, že celkový systém ochrany vôd stanovený v článkoch 1 a 4 rámcovej smernice o vode, ako ho vykladá Súdny dvor, posilňuje chápanie ochrannej a kogentnej povahy článku 7 ods. 3 uvedenej smernice.
ii) Význam slovného spojenia „identifikované vodné útvary“
62. Na pochopenie významu tohto slovného spojenia je potrebné zvážiť nasledujúce dva prvky rámcovej smernice o vode: i) osobitné kritériá stanovené v článku 7 ods. 1 a ii) povinnosť vytvoriť register identifikovaných vodných útvarov podľa článku 6 v spojení s článkom 7. Rámcová smernica o vode ponecháva členským štátom úlohu prijať osobitné vykonávacie opatrenia na zabezpečenie správneho vymedzenia chránených oblastí. Napokon zo znenia článku 7 ods. 3 v spojení s článkom 7 ods. 1 jasne vyplýva, že členské štáty sú povinné dodržiavať článok 7 ods. 1 a riadne určiť všetky dotknuté vodné útvary s cieľom zabezpečiť ochranu všetkých vodných útvarov, ktoré si to vyžadujú (najmä tých, ktoré sa využívajú na výrobu pitnej vody).
iii) Význam smernice o pitnej vode pri definovaní kvality vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode
63. Ďalej rozoberiem vplyv smernice o pitnej vode na chápanie dobrej kvality pitnej vody, ktorej zabezpečenie je cieľom článku 7 ods. 3. V článku 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode je stanovené, že „okrem splnenia cieľov ustanovených článkom 4 v súlade s požiadavkami tejto smernice… členské štáty zabezpečia pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1, aby použitý spôsob úpravy vody v súlade s právnymi predpismi [EÚ] zabezpečoval výstupnú kvalitu upravenej vody, ktorá bude aj v súlade s požiadavkami [smernice o pitnej vode] “ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
64. Článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode jednoznačne dáva článok 7 ods. 3 uvedenej smernice a jej ciele v oblasti ochrany surovej vody do súvislosti s existujúcimi normami a postupmi (na zabezpečenie kvalitnej pitnej vody) stanovenými v smernici o pitnej vode. Normy smernice o pitnej vode pre pitnú vodu teda priamo ovplyvňujú vodohospodársky manažment povodí tým, že definujú minimálnu úroveň kvality vody, ktorá sa má zabezpečiť pri úprave vody, a najmä pri jej čistení. Z toho vyplýva, že dôveryhodnosť vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorého účelom je dosiahnuť ciele článku 7 rámcovej smernice o vode, bude neoddeliteľne spojená s normami smernice o pitnej vode pre pitnú vodu.( 15 )
65. Preto niet pochýb o úzkej súvislosti medzi „materskou“ smernicou (rámcovou smernicou o vode, ktorá je rámcovou smernicou pre celkový systém vodohospodárskeho manažmentu) a „dcérskou“ smernicou (smernicou o pitnej vode, ktorá je smernicou špecifickou pre pitnú vodu a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto systému). Článok 7 rámcovej smernice o vode totiž nielenže zavádza pravidlá smernice o pitnej vode na ochranu pitnej vody s využitím tejto úzkej súvislosti, ale tiež dopĺňa ďalšiu podmienku týkajúcu sa minimalizácie miery úpravy. Zo znenia článku 7 ods. 3 jednoznačne vyplýva, že ochrana podľa uvedeného ustanovenia sa musí vykonávať tak, aby sa dosiahla kvalita pitnej vody požadovaná v zmysle smernice o pitnej vode, a tiež aby sa časom znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody.
iv) Úloha indikačných parametrov pri identifikácii zhoršenia kvality vody
66. Okrem toho je potrebné objasniť prostriedky na zistenie zhoršenia kvality vody. Na pochopenie významu povinnosti, ktorej cieľom je vylúčiť zhoršenie v zmysle článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode na účely prejednávanej veci, je potrebné preskúmať časť C prílohy I smernice o pitnej vode. Súhlasím s Komisiou, že indikačný parameter pre sírany 250 mg/l, ktorý je stanovený v uvedenej časti C, je relevantný na účely obmedzenia znečisťujúcej látky, akou sú sírany, a na účely určenia, či došlo k zhoršeniu v zmysle článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode. Uvedený indikačný parameter sa musí zohľadniť pri výrobe pitnej vody.
67. Z toho vyplýva, že súvislosť medzi rámcovou smernicou o vode a smernicou o pitnej vode tiež poskytuje jeden z prvkov na identifikáciu zhoršenia kvality vody a predmetná súvislosť je užitočná pri definovaní toho, ako tento indikačný parameter môže ovplyvniť konanie o povoľovaní konkrétnych projektov, čím sa budem zaoberať v ďalšej časti týchto návrhov.
v) Zásada predchádzania škodám a nápravné opatrenia
68. Okrem prílohy I smernice o pitnej vode poskytuje článok 8 uvedenej smernice dôležitý príspevok na pochopenie obsahu povinnosti zabezpečiť ochranu pitnej vody. V tomto článku s názvom „Nápravné opatrenie a obmedzenie používania“ sú uvedené dôsledky, ktoré nastanú, ak členské štáty nedodržia parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5 uvedenej smernice. Dôležité je, že v článku 8 ods. 6 smernice o pitnej vode je stanovené, že „v prípade nesúladu s parametrickými hodnotami alebo so špecifikáciami uvedenými v časti C prílohy I členské štáty zvážia, či tento nesúlad predstavuje riziko pre ľudské zdravie. Ak to bude potrebné pre ochranu ľudského zdravia, a aby obnovili kvalitu vody, prijmú nápravné opatrenia“.
69. Ako som už uviedla, v odôvodnení 11 rámcovej smernice o vode sa nachádza odkaz na článok 174 Zmluvy o ES (teraz článok 191 ZFEÚ), podľa ktorého politika EÚ v oblasti životného prostredia – teda aj v oblasti hospodárenia s pitnou vodou – musí vychádzať zo zásad predchádzania škodám a prevencie. Ako bude vysvetlené ďalej v týchto návrhoch, možný vplyv pitnej vody kontaminovanej síranmi na ľudské zdravie ešte nie je úplne preskúmaný. Potreba zabezpečiť nevyhnutnú ochranu v zmysle článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, vykladaného z hľadiska zásady predchádzania škodám a zásady prevencie, preto znamená, že členské štáty musia vykonať posúdenie a konať pred povolením projektu s možným nepriaznivým účinkom na životné prostredie. Z toho vyplýva, že existuje povinnosť ex ante posúdiť konkrétne projekty, ako je projekt, o ktorý ide v konaní vo veci samej, aby sa predišlo situácii, keď je potrebné pristúpiť k nápravným opatreniam.
3) Cieľ článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode
70. Tento výklad článku 7 ods. 3 je podporený významom, ktorý primárne právo EÚ prikladá ochrane životného prostredia. Článok 191 ods. 2 ZFEÚ ukladá Európskej únii povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany, čo si okrem iného vyžaduje politiku v oblasti životného prostredia, ktorá „vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie“. Podľa článku 37 Charty základných práv Európskej únie sa navyše musí do politík Európskej únie začleniť vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia.( 16 )
71. Okrem toho jedným z cieľov zabezpečenia dobrého stavu vody v súlade s rámcovou smernicou o vode je cieľ zabezpečenia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou (odôvodnenie 24 rámcovej smernice o vode).
72. Konkrétnejšie, ako som vysvetlila v bode 53 týchto návrhov, existuje vnútorná súvislosť medzi zdrojom (útvary podzemnej vody a povrchovej vody využívané na odber pitnej vody) a produktom (pitná voda, ktorou je zásobované obyvateľstvo), pričom táto súvislosť sa odráža v zmysle a účele článku 7 ods. 3. Preto je nevyhnutná vysoká úroveň ochrany zdroja, aby bolo možné vyrábať kvalitnú pitnú vodu udržateľným spôsobom.
73. V rozsudku Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland (body 34 až 43) Súdny dvor odôvodnil svoj výklad aj cieľom rámcovej smernice o vode: „[rámcová smernica o vode] stanovuje spoločné zásady a globálny rámec činnosti na ochranu vôd… . Spoločné zásady a globálny rámec činnosti, ktoré zakotvuje, musia byť neskôr rozvinuté členskými štátmi, ktoré musia prijať osobitné opatrenia v súlade s lehotami stanovenými touto smernicou“.
74. Konkrétne v článku 1 rámcovej smernice o vode je uvedené, že účelom tejto smernice je prispieť k „zabezpečeniu dostatočných zásob kvalitnej povrchovej a podzemnej vody, aká je potrebná pre trvalo udržateľné, vyvážené a spravodlivé využívanie vody“.
75. Vyššie uvedené konštatovania Súdneho dvora obsiahnuté v rozsudku Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland sú priamo relevantné na účely teleologického výkladu článku 7 ods. 3 uvedenej smernice. Uvedené ustanovenie sa totiž tiež musí vykladať s ohľadom na všeobecný cieľ rámcovej smernice o vode, ktorý zahŕňa „[podporu] trvalo udržateľného využívania vody založeného na dlhodobej ochrane dostupných vodných zdrojov“ [článok 1 prvý odsek písm. b)], čo je jeden z cieľov, ktorý musia členské štáty uskutočniť pri povoľovaní konkrétnych projektov.
76. Okrem toho sú tiež relevantné konštatovania týkajúce sa environmentálnych cieľov stanovených v článku 4 rámcovej smernice o vode, keďže – podľa článku 7 ods. 2 uvedenej smernice – ciele stanovené v jej článku 4 pre útvary povrchovej vody sa uplatňujú aj na vodné útvary, na ktoré sa vzťahuje článok 7.
77. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na zabezpečenie trvalo udržateľného využívania vody na výrobu pitnej vody a na udržanie dobrej kvality vody je nevyhnutné zabrániť znečisteniu tejto vody a konať preventívne. Inými slovami, je potrebné posúdiť ex ante konkrétne projekty, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na kvalitu vody využívanej na výrobu pitnej vody a ktoré by si preto vyžadovali zvýšenie – a nie zníženie – miery úpravy, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode.
4) Prípravné práce týkajúce sa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode
78. Vyššie uvedený výklad a význam článku 7 ods. 3 v štruktúre rámcovej smernice o vode sa potvrdzuje aj pri pohľade na legislatívnu históriu tohto ustanovenia.
79. Z tejto histórie vyplýva, že na začiatku legislatívneho procesu obsahovala rámcová smernica o vode len ustanovenia, ktoré teraz tvoria obsah článku 7 ods. 1 a článku 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode.
80. Súčasný článok 7 ods. 3 bol doplnený neskôr, počas konzultačného procesu medzi Radou Európskej únie a Európskym parlamentom.( 17 ) Normotvorca EÚ sa tým usiloval sprísniť ustanovenia článku 7 a jasne stanoviť, že v rámci nového prístupu k vodohospodárskemu manažmentu sa uprednostňuje ochrana surovej vody ex ante pred zvyšovaním miery úpravy ex post .
b) Druhá časť – článok 7 ods. 3 druhá veta rámcovej smernice o vode
81. Vnútroštátny súd v druhej otázke tiež uvádza článok 7 ods. 3 druhú vetu, podľa ktorého „členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre… vodné útvary[, na ktoré sa odkazuje v článku 7 ods. 3 prvej vete rámcovej smernice o vode]“. Rovnako ako Komisia sa však domnievam, že uvedená možnosť nemá vplyv na povinnosti stanovené v článku 7 ods. 3 prvej vete vzhľadom na to, že uvedené povinnosti sa uplatňujú aj mimo uvedených ochranných pásiem.
82. Znenie článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode je jednoznačné. Zriadenie ochranných pásiem je možnosťou, ale nemá žiadny vplyv na taký prípad, o aký ide v konaní vo veci samej. Zriadenie uvedených pásiem na ochranu predmetnej podzemnej vody je len jedným z opatrení. Jednoznačne to vyplýva z formulácie „členské štáty zabezpečia nevyhnutnú ochranu…“, po ktorej nasleduje ďalšia veta v znení „členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre tieto vodné útvary“.
83. Ako je vysvetlené v usmernení č. 16, „článok [7 ods. 3] druhá veta umožňuje členským štátom podľa ich voľnej úvahy zriadiť ochranné pásma, v ktorých sa môže sústrediť nevyhnutná ochrana. Vo viacerých členských štátoch sa pod týmito pásmami bežne rozumejú ‚ochranné pásma vodárenských zdrojov‘. … Cieľom je zabrániť zhoršeniu kvality vyplývajúcemu z antropogénnych tlakov pri akejkoľvek znečisťujúcej látke, ktorá by si mohla vyžadovať dodatočnú úpravu, aby boli splnené normy pre pitnú vodu“ (s. 13, kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
84. Preto sa všeobecná povinnosť ochrany, ako je vyložená vyššie, vzťahuje na všetky vodné útvary určené podľa článku 7 ods. 1, ale zriadenie ochranného pásma je len doplnkovým a voliteľným opatrením, ktoré dopĺňa všeobecnú ochranu, ak to členský štát považuje za potrebné.( 18 )
c) Záver týkajúci sa druhej otázky
85. Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode tvorí neoddeliteľnú súčasť systému ochrany vôd stanoveného v článku 4 rámcovej smernice o vode. Obsahuje zákaz zhoršenia kvality vody v rozsahu, v akom povolenie konkrétneho projektu, ktorý môže viesť k takému zhoršeniu, bráni členskému štátu v splnení povinnosti znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody. Medzi nevyhnutné ochranné opatrenia patrí záväzná povinnosť členských štátov posúdiť ex ante konkrétne projekty, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na kvalitu identifikovaných vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody – bez ohľadu na to, aký druh vody sa v takých útvaroch nachádza. Cieľom je: i) konať preventívne a vylúčiť zhoršenie kvality vody, ii) časom znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody ako súčasť cieľa, ktorým je zabezpečenie trvalo udržateľného využívania vodných zdrojov, a iii) predísť situácii, v ktorej je potrebné zaviesť nápravné opatrenia v zmysle smernice o pitnej vode. Uvedená povinnosť sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa tento vodný útvar nachádza v ochranných pásmach alebo mimo ochranných pásiem v zmysle článku 7 ods. 3 druhej vety rámcovej smernice o vode.
3. Tretia a štvrtá otázka
a) Čo predstavuje porušenie zákazu zhoršenia podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode?
86. Domnievam sa, že tieto otázky by sa mali posudzovať spoločne vzhľadom na to, že obe sa týkajú kritéria na posúdenie porušenia zákazu zhoršenia kvality vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode. Vnútroštátny súd chce v podstate vedieť, čo predstavuje porušenie zákazu zhoršenia podľa tohto ustanovenia. Konkrétne sa pýta, či na konštatovanie porušenia stačí akékoľvek zhoršenie, alebo musí dôjsť k prekročeniu indikačného parametra 250 mg/l, ktorý je stanovený pre sírany v časti C prílohy I smernice o pitnej vode, alebo či musí existovať hrozba nápravných opatrení podľa článku 8 ods. 6 uvedenej smernice (opatrenie, ktoré zvyšuje nároky na mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody).
87. Ako som uviedla vyššie, článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode ukladá členským štátom povinnosť zabrániť zhoršeniu kvality vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody, aby sa znížila potrebná miera úpravy.
88. Pokiaľ ide o pojem „zhoršenie“, Súdny dvor už v súvislosti s článkom 4 ods. 1 rámcovej smernice o vode, ktorý upravuje „pojem ‚zhoršenie stavu‘ útvaru povrchovej vody“, rozhodol, že tento pojem „má všeobecnú pôsobnosť“, ktorú treba určiť s prihliadnutím na jeho znenie, kontext a ciele sledované predmetnými ustanoveniami.( 19 ) Rovnaký prístup sa uplatňuje pri analýze zhoršenia kvality vody využívanej na výrobu pitnej vody.
89. Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, na účely vymedzenia pojmu „zhoršenie“ sú relevantné dva prvky. Prvý prvok spočíva v tom, že uvedený článok odkazuje na kvalitu vody bez toho, aby ju spájal so stavom vody alebo s akoukoľvek inou podmienkou. Druhým prvkom je skutočnosť, že sa týka konkrétne kvality pitnej vody , čím predmetný pojem zužuje na vodné útvary využívané na výrobu pitnej vody. Zo znenia uvedeného článku teda vyplýva, že „zhoršenie“ zahŕňa akúkoľvek činnosť, ktorá má nepriaznivý vplyv na vodné útvary osobitne využívané na výrobu pitnej vody.
90. Po druhé, pokiaľ ide o kontext článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, uvediem nasledujúce poznámky.
91. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či mikrobiologické, chemické a indikačné parametre uvedené v prílohe I smernice o pitnej vode môžu predstavovať referenčné kritérium pre zákaz zhoršenia kvality vody podľa článku 7 ods. 3 prvej vety rámcovej smernice o vode.
92. Podľa môjho názoru musí byť odpoveď na uvedenú otázku kladná.
93. To platí v každom prípade, pokiaľ ide o sírany. Ako bude uvedené nižšie, ak existuje riziko pre ľudské zdravie, indikačný parameter predstavuje relevantné referenčné kritérium pre článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode.
94. Po tretie, pokiaľ ide o ciele podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, toto ustanovenie sa tiež má vykladať na základe všeobecných cieľov uvedenej smernice, medzi ktoré patrí podpora „trvalo udržateľn[ého] využívani[a] vody založen[ého] na dlhodobej ochrane dostupných vodných zdrojov“ [článok 1 prvý odsek písm. b) rámcovej smernice o vode]. Trvalo udržateľné využívanie uvedených zdrojov na výrobu pitnej vody nevyhnutne zahŕňa minimálne vylúčenie akéhokoľvek znečistenia predmetných zdrojov s cieľom dosiahnuť zníženie miery ich úpravy.
95. Ako som uviedla v bode 76 týchto návrhov, tvrdenia týkajúce sa environmentálnych cieľov stanovených v článku 4 rámcovej smernice o vode sú tiež relevantné vzhľadom na to, že podľa článku 7 ods. 2 uvedenej smernice sa ciele stanovené v jej článku 4 pre útvary povrchovej vody vzťahujú aj na vodné útvary, na ktoré sa vzťahuje článok 7. Ako som vysvetlila vyššie, zákaz zhoršenia kvality vody v zmysle článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode úzko súvisí s úpravou. Úprava zase súvisí s dotknutou znečisťujúcou látkou, a preto posúdenie zákazu zhoršenia kvality vody nevyhnutne závisí od povahy znečisťujúcej látky. V prejednávanej veci ide o sírany, ktoré sú monitorovacou parametrickou hodnotou, a preto príslušné právne následky vyplývajú z článku 8 ods. 6 smernice o pitnej vode.
96. Na jednej strane, keďže sa zdá, že podľa smernice o pitnej vode sa vplyv síranov na výrobu pitnej vody považuje za relatívne menej nebezpečný (v poznámke 1 v časti C prílohy I je v tejto súvislosti stanovené len to, že „voda nesmie byť agresívna“), sírany by sa mali posudzovať menej prísne ako napríklad znečisťujúce látky uvedené v častiach A a B tejto prílohy.
97. Na druhej strane treba tiež vziať do úvahy, že podľa najnovšej vedeckej literatúry môžu sírany v skutočnosti ovplyvniť stav vodného útvaru a môžu byť pre ľudské zdravie nebezpečnejšie, než sa doteraz uznávalo.( 20 )
98. Na základe právnej analýzy súhlasím s Komisiou, že indikačný parameter pre sírany 250 mg/l, stanovený v časti C prílohy I smernice o pitnej vode, je relevantný na účely určenia, či došlo k zhoršeniu kvality v zmysle článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode. Uvedený indikačný parameter sa musí zohľadniť pri výrobe pitnej vody, o akú ide v konaní vo veci samej.
99. Hoci však samotné prekročenie tohto indikačného parametra automaticky nevedie k takému zhoršeniu, faktom zostáva, že tento indikačný parameter je relevantný, lebo predstavuje referenčné kritérium. Článok 7 ods. 1 smernice o pitnej vode ukladá členským štátom povinnosť monitorovať kvalitu pitnej vody, najmä v súlade s indikačnými parametrami stanovenými v jej článku 5. V tejto súvislosti, ako je stanovené v článku 5 ods. 2 druhej vete uvedenej smernice, pokiaľ ide o parametre uvedené v časti C prílohy I, hodnoty treba stanoviť „iba pre monitorovacie účely a s cieľom plnenia povinností uložených v článku 8 “ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
100. Z odôvodnenia 11 uvedenej smernice vyplýva, že orientačná hodnota stanovená pre sírany nepredstavuje parameter „priamo súvisiaci so zdravotnými parametrami“. Preto v prípade prekročenia, na rozdiel od toho, čo je stanovené pre indikačné parametre stanovené v častiach A a B prílohy I (pozri článok 8 ods. 2 smernice o pitnej vode), nie sú členské štáty nevyhnutne povinné prijať nápravné opatrenia na obnovenie kvality vody. Podľa článku 8 ods. 6 smernice o pitnej vode musia najprv zvážiť, „či tento nesúlad predstavuje riziko pre ľudské zdravie“, a musia prijať nápravné opatrenia len vtedy, „ak to bude potrebné pre ochranu ľudského zdravia“.
101. Ak však prekročenie úrovní indikačného parametra stanovených pre sírany predstavuje riziko pre ľudské zdravie a ak príslušný členský štát neprijme potrebné nápravné opatrenia na obnovenie kvality vody, rovnako ako Komisia sa domnievam, že to znamená nielen porušenie článku 8 ods. 6 smernice o pitnej vode, ale aj porušenie povinnosti zabrániť zhoršeniu kvality príslušných vodných útvarov a znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody v súlade s článkom 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode.
102. Z toho vyplýva, že zhoršenie kvality vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode nastáva, ak projekt môže prekročiť parametre stanovené v smernici o pitnej vode. V prípade týkajúcom sa znečisťujúcej látky uvedenej v časti C prílohy I smernice o pitnej vode však takéto prekročenie neznamená zhoršenie len na základe stanovenej úrovne znečisťujúcej látky, akou sú sírany. V takom prípade by na konštatovanie zhoršenia kvality vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode malo existovať riziko pre ľudské zdravie, a teda na to, aby sa tomuto riziku predišlo, by mala existovať potreba prispôsobiť tomu proces úpravy.
103. Ďalej preskúmam, či napriek povinnosti len monitorovať úroveň síranov (časť C prílohy I smernice o pitnej vode), čo by mohlo naznačovať, že posúdenie vplyvu konkrétneho projektu na úroveň síranov by sa mohlo vykonať aj ex post v rámci monitorovania, sa má článok 7 ods. 3 vykladať v tom zmysle, že ukladá povinnosť ex ante posúdiť konkrétne projekty, ako je projekt, o ktorý ide vo veci samej.
b) Preskúmanie rozhodnutia o povolení projektu
104. Z preskúmania vedeckej literatúry a dokonca aj predmetného rozhodnutia o povolení projektu vyplýva, že existujú značné pochybnosti o vplyve pitnej vody kontaminovanej síranmi na ľudské zdravie. V dôsledku toho podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, pri jeho výklade z hľadiska zásady predchádzania škodám a zásady prevencie, sa pred vydaním rozhodnutia o povolení projektu musí vykonať riadne posúdenie podľa tohto ustanovenia.
105. V rozhodnutí o povolení projektu (s. 174) Úrad uvádza, že v dôsledku predmetného projektu sa predpokladá mierne zvýšenie koncentrácie síranov [pozri tiež s. 46, bod 1.3.3.13 tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že Úrad uznáva riziká: „aby sa predišlo zhoršeniu ekologického stavu alebo potenciálu útvarov povrchových vôd smerom po prúde, ktorých funkciou je prioritne dosiahnutie ekologickej priechodnosti, musia byť emisie síranov z jazera riadené tak, aby sa dodržala dlhodobá horná hodnota vypúšťania 620 mg/l pre vodu vypúšťanú v kontrolnom bode 1 (prepadový objekt)“]. Napriek uvedeným skutočnostiam sa v rámci povoľovacieho konania jednoducho vynechali akékoľvek kontroly zlučiteľnosti predmetného projektu (vrátane prepadu z Cottbuser Ostsee) s ustanoveniami rámcovej smernice o vode vo vzťahu k jej článku 7. Kontroly, ktoré boli skutočne vykonané, sa týkajú výlučne článku 4 rámcovej smernice o vode. To, že skutočné znečistenie síranmi ešte nebolo prešetrené, pripúšťa aj samotný Úrad, keď v rozhodnutí o povolení projektu (s. 175) uvádza, že „skutočný stupeň zriedenia alebo zníženia po vodáreň Briesen sa musí určiť osobitne“. Pokiaľ Úrad odhaduje, že „projekt nebráni zabezpečeniu zásobovania pitnou vodou“ (rozhodnutie o povolení projektu, s. 175), súhlasím s vnútroštátnym súdom, že v tomto ohľade nebolo vykonané dostatočné technické prešetrenie.( 21 )
106. Z preskúmania rozhodnutia o povolení projektu vyplýva, že vplyv predmetného projektu na obsah síranov nebol podrobne analyzovaný. Predovšetkým nebola analyzovaná vzájomná závislosť medzi zvýšenou koncentráciou v podzemnej vode počas povodní a predpokladaným difúznym vstupom síranov do Sprévy (pozri stranu 173 rozhodnutia o povolení projektu). Predpokladá sa zvýšenie koncentrácie síranov v útvare podzemnej vody (strany 171 a 174), zatiaľ čo z dlhodobého hľadiska sa nepredpokladá žiadna ďalšia expozícia (strana 172). V samotnom rozhodnutí o povolení projektu sa výslovne pripúšťa, že „skutočný stupeň zriedenia alebo zníženia až po vodáreň Briesen sa musí určiť osobitne“ (strana 175). Ďalej je v rozhodnutí o povolení projektu uvedené, že „zvýšenie obsahu síranov v útvare podzemnej vody v dôsledku projektu nie je v praxi vyčísliteľné“.
c) Vedecká literatúra o nebezpečenstvách znečistenia síranmi
107. V komplexnej štúdii o znečistení sladkovodných ekosystémov síranmi( 22 ) sa dospelo k záveru, že „z preskúmanej literatúry jasne vyplýva, že znečistenie [síranmi] môže mať toxické účinky na vodné rastliny a živočíšne organizmy, okrem iného na ryby, bezstavovce a obojživelníky, a môže mať aj negatívne dôsledky na ľudské zdravie“. Podľa autorov „je obzvlášť potrebné prijať opatrenia na zníženie koncentrácie síranov vo vodných útvaroch. … Našou štúdiou by sme chceli upozorniť na uvedený problém, zdokumentovať súčasný stav znižovania znečistenia síranmi a zároveň poukázať na početné medzery v poznatkoch, ktoré stále existujú“.( 23 )
108. Tá istá štúdia sa zaoberá práve problémom znečistenia síranmi, o ktorý ide v konaní vo veci samej (znečistenie síranmi a rieka Spréva): „o priamych vplyvoch zvýšeného príjmu [síranov], najmä prostredníctvom pitnej vody, na zdravie, sa vie len málo“ a „v súčasnosti je pretrvávajúci a zvyšujúci sa obsah [síranov] v sladkovodných ekosystémoch dôsledkom rôznych ľudských činností…, ktoré ohrozujú tak funkciu ekosystémov, ako aj zásoby pitnej vody“. Konkrétne „medzi pozoruhodné príklady vodných ekosystémov s rozsiahlym výskumom [kyslej banskej drenáže] patrí… rieka Spréva,[( 24 )]… zdá sa nepravdepodobné, že sa koncentrácie [síranov] smerom po prúde vrátia na ‚prirodzenú‘ úroveň v priebehu niekoľkých rokov alebo dokonca desaťročí po ukončení ťažby. Napríklad koncentrácie [síranov] v rieke Spréva … sa v posledných desaťročiach zvýšili v dôsledku odstavenia hnedouhoľných povrchových baní a s tým súvisiacej obnovy hladiny podzemných vôd… V dôsledku toho boli v jazerách smerom po prúde v systéme rieky Spréva zaznamenané zvýšené koncentrácie [síranov], ktoré často prekračujú limitné hodnoty [síranov] pre pitnú vodu stanovené na 250 mg L‑ 1 v Nemecku…, čo je veľmi problematické vzhľadom na to, že tieto vodné útvary sa využívajú ako zdroj pitnej vody – zvyčajne prostredníctvom odberu podzemnej vody prostredníctvom filtrácie na brehu. V dôsledku ukončenia ťažby hnedého uhlia na výrobu energie v mnohých krajinách sa zdá byť opodstatnené predpokladať, že export [síranov] z uvedených regiónov bude naďalej predstavovať environmentálny problém“.( 25 )
d) Záver týkajúci sa použitia parametrickej hodnoty
109. Vzhľadom na rastúci význam zásady predchádzania škodám a zásady prevencie v práve životného prostredia sa v prípade znečisťujúcej látky, o ktorej existujú pochybnosti, pokiaľ ide o jej nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie, článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode má vykladať spôsobom, ktorý neumožňuje čakať, kým dôjde k znečisteniu. Preto sa domnievam, že napriek tomu, že parametrická hodnota, akou je hodnota stanovená pre sírany, je určená predovšetkým na účely monitorovania, je platná aj ako indikátor na účely preventívneho posudzovania pri stanovení rizík pre zhoršenie kvality vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode.
4. Piata, šiesta a siedma otázka
110. Tieto otázky by mali byť posudzované spoločne, keďže vnútroštátny súd sa nimi v podstate pýta, či je príslušný orgán podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode povinný vykonať prešetrenie alebo zadať znalcovi prešetrenie možného zhoršenia kvality dotknutého vodného útvaru v dôsledku projektu pred jeho povolením, alebo či sa uvedené prešetrenie môže vykonať ex post počas súdneho konania (s cieľom napraviť protiprávnosť povolenia vydaného podľa vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva).
111. Ako bolo uvedené vyššie, podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, vykladaného z hľadiska zásady predchádzania škodám a zásady prevencie, sa musí predísť situácii, keď je potrebné prijať nápravné opatrenia. Ako vyplýva z vyššie uvedenej vedeckej literatúry, skutočnosť, že nebezpečenstvo a nepriaznivý vplyv síranov na vodu využívanú na výrobu pitnej vody ešte nie sú dostatočne posúdené a preukázané, v spojení so zásadou predchádzania škodám a zásadou prevencie, podporuje môj výklad, že podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode sa musí vykonať posúdenie ex ante konkrétnych projektov, ako je projekt v konaní vo veci samej.
112. Z mojej predchádzajúcej analýzy významu článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode vyplýva, že vyššie uvedené posúdenie ex ante musí obsahovať dva hlavné okruhy posúdenia. V prvom z nich by sa musel zvážiť vplyv na ľudské zdravie, ak by miera úpravy zostala nezmenená, vrátane toho, aké nápravné opatrenia by boli potrebné podľa smernice o pitnej vode na základe zistenej súvislosti. V druhom z nich by sa vyžadovalo posúdenie vplyvu na mieru úpravy: či existujúce metódy dokážu aj v prípade povolenia a realizácie projektu zabezpečiť rovnakú úroveň kvality vody.
113. V tejto súvislosti môže byť užitočné uviesť druh opatrení ex ante , ktoré môžu príslušné orgány prijať na splnenie svojich povinností podľa článku 7 ods. 3.
114. Ide o tieto opatrenia: i) identifikácia vodných útvarov podľa článku 7 ods. 1 rámcovej smernice o vode, ii) monitorovanie vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody a iii) posúdenie konkrétnych projektov s cieľom zistiť, či môžu viesť k zhoršeniu kvality vodných útvarov na úroveň, ktorá bráni členskému štátu v splnení povinnosti znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody.
115. V súvislosti s tým, aké opatrenia sa musia prijať podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, by som chcela poukázať na to, že nové prepracované znenie smernice o pitnej vode [smernica (EÚ) 2020/2184( 26 )], ktorá mala byť prevzatá do 12. januára 2023, v článku 8 ukladá členským štátom povinnosť „zabezpeči[ť], aby sa vykonalo posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu“.
116. Preto sa domnievam, že podľa tohto nového ustanovenia (ktoré na dvoch miestach výslovne odkazuje na článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode), rovnako ako podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, je potrebné, aby členské štáty prijali opatrenia, ktoré sa týkajú nielen vody, ktorú konzumujeme, ale aj vodných útvarov, z ktorých sa voda odoberá a upravuje na účely výroby pitnej vody.
117. Z judikatúry Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že „v priebehu konania o povolení projektu, a teda pred prijatím rozhodnutia, sú príslušné orgány povinné podľa článku 4 [rámcovej smernice o vode] posúdiť, či tento projekt môže mať nepriaznivé účinky na vodu, ktoré by boli v rozpore s povinnosťou zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej a podzemnej vody a povinnosťou zlepšovať tento stav. Toto ustanovenie teda bráni tomu, aby sa uvedené posúdenie uskutočnilo až po tomto okamihu “.( 27 )
118. Vzhľadom na uvedenú judikatúru a z dôvodu, že článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode je neoddeliteľnou súčasťou systému ochrany vôd podľa článku 4 uvedenej smernice, vplyv na vodné útvary využívané na výrobu pitnej vody – čo je otázka priamo súvisiaca s ľudským zdravím – sa musí nevyhnutne posúdiť pred povolením projektu.
119. Vyššie uvedené úvahy potvrdzujú moju predchádzajúcu analýzu, podľa ktorej sa článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, vykladaný z hľadiska zásady predchádzania škodám a zásady prevencie, má vykladať v tom zmysle, že medzi nevyhnutné ochranné opatrenia patrí záväzná povinnosť členských štátov posúdiť ex ante konkrétne projekty, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na kvalitu identifikovaných vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody.
120. Preto článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode ukladá dotknutému príslušnému orgánu povinnosť nepovoliť projekt pred tým, ako sa vykoná posúdenie podľa článku 7 rámcovej smernice o vode v spojení so smernicou o pitnej vode , ak predmetný projekt môže spôsobiť zhoršenie kvality dotknutého vodného útvaru tak, že by sa zvýšila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody. Inými slovami, uvedené posúdenie predstavuje povinný procesný krok pred zvážením, či taký projekt možno povoliť.
121. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, z dokumentov predložených Súdnemu dvoru a z pripomienok účastníkov konania prednesených na pojednávaní jednoznačne vyplýva, že uvedené posúdenie úplne absentovalo v prípade, o ktorý ide v konaní vo veci samej. Jediné posúdenie, ktoré bolo vykonané, sa totiž týkalo článku 4 rámcovej smernice o vode.
122. Ako zdôraznili mesto Frankfurt nad Odrou a FWA, posúdenie projektu, ktorý je predmetom konania vo veci samej, sa uskutočnilo na základe všeobecného zákazu zhoršenia podľa článku 4 rámcovej smernice o vode. Toto posúdenie však zjavne nespĺňa požiadavky článku 7 ods. 3 uvedenej smernice, ktorého cieľom je „vylúčiť zhoršenie… kvality [vody]“ a „aby sa znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody“. Nezohľadnenie uvedených požiadaviek môže mať potenciálne vplyv na zabezpečenie ochrany ľudského zdravia v rámci povoľovacieho konania a na výsledok tohto povoľovacieho konania, o ktorom musí teraz rozhodnúť vnútroštátny súd.
123. Z toho vyplýva, že príslušný orgán je podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode povinný overiť v priebehu konania o povolení projektu – a teda pred prijatím samotného rozhodnutia o povolení projektu –, či predmetný projekt môže mať nepriaznivý vplyv na plnenie povinností stanovených v tomto článku. Uvedené ustanovenie bráni tomu, aby sa takéto overenie uskutočnilo až po vydaní tohto povolenia.
5. Ôsma a deviata otázka
124. Tieto otázky by sa mali posudzovať spoločne. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či zákaz zhoršenia týkajúci sa osobitne pitnej vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode môže byť prekonaný vyvážením záujmov s cieľom sledovaným projektom (napríklad v prípade, že nároky na úpravu pitnej vody sú nízke, alebo ak je účel projektu mimoriadne dôležitý) alebo či je článok 4 ods. 7 uvedenej smernice uplatniteľný na článok 7 ods. 3.
125. Po prvé, ako vyplýva z bodu 51 týchto návrhov, cieľom opatrení, ktoré musia členské štáty prijať podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode, je znížiť mieru úpravy vody potrebnú na výrobu pitnej vody a prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je povinnosť minimálne vylúčiť zhoršenie kvality vodných útvarov.
126. Po druhé účelom zákazu zhoršenia kvality vody uplatniteľného na povoľovanie konkrétnych projektov podľa uvedeného ustanovenia je zabezpečiť tento cieľ.
127. Po tretie však, ako vysvetlím nižšie, určité konkrétne projekty môžu byť napriek tomu povolené za predpokladu, že spĺňajú určité podmienky, a to buď podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, alebo na základe uplatnenia zásady proporcionality.
128. V rozsudku Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland (body 44 až 47) sa Súdny dvor pri výklade článku 4 rámcovej smernice o vode oprel o režim výnimiek stanovený v článku 4 ods. 7 tejto smernice.
129. Znenie článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode je dôležité z hľadiska preukázania jeho uplatniteľnosti nad rámec článku 4, keďže v jeho úvode je jasne a všeobecne stanovené, že členské štáty „neporušia túto smernicu “ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka), keď sú splnené požiadavky predmetného ustanovenia. Nie je v ňom stanovené, že členské štáty neporušia tento článok .
130. Okrem toho skutočnosť, že v článku 7 rámcovej smernice o vode sa nachádza odkaz na článok 4, svedčí o tom, že uvedené ustanovenia sú navzájom prepojené a že povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode spolu úzko súvisia.
131. Na rozdiel od tvrdenia Komisie, že článok 4 ods. 7 sa bezpodmienečne uplatňuje na článok 7 ods. 3, však z dvoch pododsekov na začiatku článku 4 ods. 7 vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na činnosti, ktoré môžu ovplyvniť stav vodných útvarov.
132. Článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode sa preto má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na konanie o povolení konkrétnych projektov, ktoré majú vplyv na povinnosti podľa článku 7 ods. 3 uvedenej smernice, ale len vtedy, ak predmetné projekty môžu ovplyvniť stav vodných útvarov. V uvedených situáciách článok 4 ods. 7, ako ho vykladá Súdny dvor, poskytuje príslušným orgánom členských štátov usmernenie týkajúce sa potrebných krokov, ktoré musia vykonať v povoľovacom konaní.
133. V niektorých prípadoch však zhoršenie kvality zakázané podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode nemusí mať vplyv na stav vodných útvarov. Pokiaľ ide o takéto projekty, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na povinnosti podľa článku 7 ods. 3 (ale nie na stav vodných útvarov), sa domnievam, že v konaní o povoľovaní takýchto projektov by sa namiesto článku 4 ods. 7 mala uplatňovať zásada proporcionality.
134. Z celkovej štruktúry rámcovej smernice o vode, ako je podrobne preukázané v jej článku 4, vyplýva, že normotvorca EÚ sa domnieval, že za určitých podmienok možno povoliť výnimky z povinností uložených členským štátom uvedenou smernicou. Samotný článok 7 však neobsahuje žiadny odkaz na možnú výnimku. Podľa môjho názoru by výklad článku 7 ods. 3 v tom zmysle, že obsahuje absolútnu povinnosť zakázať zhoršenie kvality vody, mohol členským štátom, ktoré sa usilujú zabezpečiť bezproblémové hospodárenie so svojimi vodnými zdrojmi v krátkodobom horizonte, spôsobiť neprekonateľné ťažkosti. V takýchto situáciách sa zákaz zhoršenia podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode v priebehu konania o povolení konkrétneho projektu musí vykladať s ohľadom na zásadu proporcionality a vyváženia záujmov, najmä s ohľadom na cieľ sledovaný predmetným projektom. V prospech tohto výkladu svedčí skutočnosť, že v odôvodnení 32 rámcovej smernice o vode je jasne uvedené, že uplatniteľnosť výnimiek môže existovať „z dôvodu nadradeného verejného záujmu“.
135. Príslušný orgán je preto povinný v priebehu konania o povolení konkrétneho projektu, ktorý by mohol mať nepriaznivý vplyv na povinnosti podľa článku 7 ods. 3, posúdiť nevyhnutnosť zákazu takého projektu, ak uvedený orgán zistil, že tento projekt môže spôsobiť zhoršenie kvality vody a v dôsledku toho zabrániť členskému štátu v splnení povinnosti znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody. Význam prvku „nevyhnutnosti“ sa v tomto ohľade odráža v znení článku 7 ods. 3. V samotnom uvedenom článku je jasne stanovené, že členské štáty majú zabezpečiť „nevyhnutnú ochranu identifikovaných vodných útvarov, s cieľom vylúčiť zhoršenie ich kvality a aby sa znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody“.
136. Táto požiadavka nevyhnutnosti( 28 ), vykladaná z hľadiska zásady proporcionality, vyžaduje, aby členské štáty použili opatrenia, ktoré na zabezpečenie cieľov článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode „neprekračujú hranice toho, čo je vhodné a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných právnou úpravou, o ktorú ide…, v prípade, kde existuje voľba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k tomu najmenej obmedzujúcemu a že spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom“.( 29 )
137. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd by mal v rámci uplatnenia zásady proporcionality overiť, či bolo vykonané vyváženie záujmov v kontexte povolenia konkrétneho projektu. Uvedeným vyvážením by sa malo zistiť, či nad zákazom zhoršenia kvality vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode môže prevážiť cieľ sledovaný projektom. Také preváženie by však bolo možné len v krátkodobom horizonte (za predpokladu, že z dlhodobého hľadiska sa obnoví súlad s článkom 7 ods. 3) a v prípade, že sú splnené nasledujúce podmienky: i) požadované nároky na úpravu pitnej vody sú nízke a časom by sa znížili, ii) projekt je mimoriadne dôležitý a preukazuje nadradený verejný záujem, iii) prijmú sa všetky potrebné opatrenia na postupné zmiernenie nepriaznivého vplyvu na povinnosti podľa článku 7 ods. 3 a iv) projekt nespôsobuje členskému štátu vážne ťažkosti pri zabezpečovaní pitnej vody v súlade so smernicou o pitnej vode.
6. Desiata otázka
138. Vnútroštátny súd sa pýta, ktoré povinnosti nad rámec povinností uvedených v článku 4 rámcovej smernice o vode možno vyvodiť z článku 7 ods. 2 uvedenej smernice s tým dôsledkom, že musia byť zohľadnené v konaní o povolení projektu.
139. Článok 4 rámcovej smernice o vode ukladá členským štátom povinnosť „odmietnuť povolenie konkrétneho projektu, pokiaľ môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo ohrozuje dosiahnutie dobrého stavu povrchovej vody alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takejto vody k dátumu stanovenému touto smernicou“( 30 ) (pokiaľ nebola udelená výnimka). To isté platí pre útvary podzemnej vody.
140. Z toho vyplýva, že článok 4 sa uplatňuje na ochranu vodných útvarov ako takých.
141. Článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode prekračuje rámec tejto povinnosti.
142. V článku 7 ods. 2 je stanovené, že „okrem splnenia cieľov ustanovených článkom 4 v súlade s požiadavkami tejto smernice pre povrchové vody a kvalitatívnych požiadaviek ustanovených na úrovni spoločenstva článkom 16, členské štáty zabezpečia pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1, aby použitý spôsob úpravy vody v súlade s právnymi predpismi spoločenstva zabezpečoval výstupnú kvalitu upravenej vody, ktorá bude aj v súlade s požiadavkami [smernice o pitnej vode]“.
143. Z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že voda odobratá a upravená na ľudskú spotrebu musí v konečnom dôsledku spĺňať požiadavky smernice o pitnej vode, t. j. musí byť vhodná na ľudskú spotrebu.
144. Rovnako ako Komisia sa domnievam, že uvedená požiadavka – tak ako článok 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode – prekračuje rámec povinností stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) alebo v článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) uvedenej smernice. Inými slovami, článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode dopĺňa článok 4 uvedenej smernice o ďalší rozmer (a poskytuje rozšírenú ochranu oproti článku 4), ktorý je zameraný najmä na ľudské zdravie a vychádza zo smernice o pitnej vode. Existuje teda nielen povinnosť chrániť vodný útvar podľa článku 4, ktorá je podrobne upravená v uvedenom článku, ale aj povinnosť zaobchádzať s týmto vodným útvarom podľa článku 7 ods. 2 s cieľom splniť požiadavky smernice o pitnej vode.
145. V rozpore s tým, čo tvrdí Lausitz, teda článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode nemá len deklaratórny charakter, v dôsledku čoho sa v rámci konania o povolení projektu musí tiež zohľadniť článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode, aby sa overilo, či dôsledky realizácie predmetného projektu môžu ovplyvniť spôsob úpravy použitý pri vodnom útvare na dosiahnutie cieľov smernice o pitnej vode.
146. Možno poukázať na to, že v usmernení č. 16 je v súvislosti s článkom 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode vysvetlené, že „ciele článku 4 (t. j. stav, zabránenie alebo obmedzenie, realizácia zvrátenia nepriaznivého trendu a iné ciele týkajúce sa chránenej oblasti) musia byť splnené nezávisle od splnenia cieľa článku [7 ods. 2]; a musia byť splnené požiadavky [smernice o pitnej vode]. To zahŕňa všeobecnú požiadavku zabezpečiť, aby voda nebola kontaminovaná, čo by mohlo predstavovať nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, a požiadavku spĺňať formálne normy stanovené v smernici o pitnej vode v mieste dodávky spotrebiteľom (t. j. vodovodný kohútik)“.
147. Podľa môjho názoru článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode pridáva ďalší bod k vyváženiu záujmov podľa rámcovej smernice o vode, a to že povolenie projektu je možné len vtedy, ak jeho realizácia nemá nepriaznivý vplyv na vodu dodávanú (prostredníctvom vodovodu) obyvateľom dotknutej oblasti. Domnievam sa, že to znamená, že projekt môže byť povolený len vtedy, ak v prípade potreby zahŕňa súbor nevyhnutných opatrení na zabezpečenie toho, aby nebolo nepriaznivo ovplyvnené dodržiavanie smernice o pitnej vode.
148. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 7 ods. 2 rámcovej smernice o vode sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie, rovnako ako článok 7 ods. 3 tejto smernice, obsahuje povinnosti, ktoré prekračujú rámec povinností uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) alebo článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) tejto smernice, ktoré musia byť zohľadnené v rámci konania o povolení projektu. Projekt najmä môže byť povolený len vtedy, ak zahŕňa súbor nevyhnutných opatrení na zabezpečenie toho, aby nebolo nepriaznivo ovplyvnené dodržiavanie smernice o pitnej vode.
IV. Návrh
149. Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Verwaltungsgericht Cottbus (Správny súd, Cottbus, Nemecko), takto:
Prvá otázka
Článok 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa má vykladať v tom zmysle, že právnické osoby, ktorým je podľa vnútroštátneho práva zverená výroba a úprava pitnej vody, alebo osoby, ktoré boli poverené takou výrobou a úpravou, majú právo domáhať sa, aby príslušný orgán zodpovedný za povolenie projektu, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na mieru úpravy pitnej vody, ktorú vyžaduje smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, dodržiaval povinnosti stanovené v článku 7 ods. 3 smernice 2000/60. Také právnické osoby to prípadne môžu urobiť podaním žaloby na príslušnom súde.
Druhá otázka
Článok 7 ods. 3 smernice 2000/60 obsahuje zákaz zhoršenia kvality vody v rozsahu, v akom povolenie konkrétneho projektu, ktorý môže viesť k takému zhoršeniu, bráni členskému štátu v splnení povinnosti znížiť mieru úpravy potrebnú na výrobu pitnej vody. Medzi nevyhnutné ochranné opatrenia patrí záväzná povinnosť členských štátov posúdiť ex ante konkrétne projekty, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na kvalitu identifikovaných vodných útvarov využívaných na výrobu pitnej vody, a to bez ohľadu na to, aký druh vody sa v takých útvaroch nachádza. Uvedená povinnosť sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa tento vodný útvar nachádza v ochranných pásmach alebo mimo ochranných pásiem v zmysle článku 7 ods. 3 druhej vety smernice 2000/60.
Tretia a štvrtá otázka
Zhoršenie kvality vody podľa článku 7 ods. 3 smernice 2000/60 nastáva, ak projekt môže prekročiť stanovené parametre podľa smernice 98/83. V prípade týkajúcom sa znečisťujúcej látky uvedenej v časti C prílohy I smernice o pitnej vode však takéto prekročenie neznamená zhoršenie len na základe stanovenej úrovne znečisťujúcej látky, akou sú sírany. V takom prípade by na konštatovanie zhoršenia kvality vody podľa článku 7 ods. 3 smernice 2000/60 malo existovať riziko pre ľudské zdravie, a teda na to, aby sa tomuto riziku predišlo, by mala existovať potreba prispôsobiť tomu proces úpravy.
V prípade znečisťujúcej látky, o ktorej existujú pochybnosti, pokiaľ ide o jej nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie, stanovená parametrická hodnota, akou je hodnota stanovená pre sírany, môže slúžiť ako indikátor na účely preventívneho posudzovania pri stanovení rizík pre zhoršenie kvality vody podľa článku 7 ods. 3 smernice 2000/60.
Piata, šiesta a siedma otázka
Článok 7 ods. 3 smernice 2000/60 sa má vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán je povinný overiť v priebehu konania o povolení projektu – a teda pred prijatím samotného rozhodnutia o povolení projektu –, či predmetný projekt môže mať nepriaznivý vplyv na plnenie povinností stanovených v tomto článku. Článok 7 ods. 3 bráni tomu, aby sa takéto overenie uskutočnilo až po vydaní tohto povolenia.
Ôsma a deviata otázka
Po prijatí posúdenia podľa článku 7 ods. 3 smernice 2000/60 je príslušný orgán povinný vykonať vyváženie záujmov formou testu podľa článku 4 ods. 7 uvedenej smernice, aby rozhodol, či projekt povolí, alebo nie, za predpokladu, že posudzuje situáciu týkajúcu sa stavu vodných útvarov ovplyvnených projektom.
V prípade iných projektov, ktoré majú vplyv na povinnosti podľa článku 7 ods. 3 smernice 2000/60, ale nemajú vplyv na stav vodných útvarov, tento orgán musí vykonať také vyváženie záujmov s ohľadom na zásadu proporcionality, aby zistil, či nad zákazom zhoršenia kvality vody podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice o vode môže prevážiť cieľ sledovaný projektom. To je možné len v krátkodobom horizonte – za predpokladu, že z dlhodobého hľadiska sa obnoví súlad s článkom 7 ods. 3 – a v prípade, že sú splnené nasledujúce podmienky: i) požadované nároky na úpravu pitnej vody sú nízke a časom by sa znížili, ii) projekt je mimoriadne dôležitý a preukazuje nadradený verejný záujem, iii) prijmú sa všetky potrebné opatrenia na postupné zmiernenie nepriaznivého vplyvu na povinnosti podľa článku 7 ods. 3 a iv) projekt nespôsobuje členskému štátu vážne ťažkosti pri zabezpečovaní pitnej vody v súlade so smernicou 98/83.
Desiata otázka
Článok 7 ods. 2 smernice 2000/60 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie, rovnako ako článok 7 ods. 3 tejto smernice, obsahuje povinnosti, ktoré prekračujú rámec povinností uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) alebo článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) tejto smernice, ktoré musia byť zohľadnené v rámci konania o povolení projektu. Projekt najmä môže byť povolený len vtedy, ak zahŕňa súbor nevyhnutných opatrení na zabezpečenie toho, aby nebolo nepriaznivo ovplyvnené dodržiavanie smernice 98/83.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).
3 Pozri: https://lbgr.brandenburg.de/sixcms/media.php/9/PFB_Endfassung%20schwarz%20gez.pdf.
4 Smernica Rady z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 1998, s. 32; Mim. vyd. 15/004, s. 90).
5 Rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen, body 121 a 123 a tam citovaná judikatúra.
6 Pozri v tomto zmysle rozsudok Nordrhein‑Westfalen, bod 125 a tam citovanú judikatúru.
7 Pozri analogicky rozsudok z 3. októbra 2019, Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland a i. (C‑197/18, EU:C:2019:824, body 40 a 42).
8 Táto jednoznačná súvislosť bola identifikovaná v literatúre. Pozri napríklad DOLAN, T.: Water Framework Directive Article 7, The Drinking Water Directive And European Pesticide Regulation: Impacts On Diffuse Pesticide Pollution, Potable Water Decision Making And Catchment Management Strategy . Cranfield University, 2013.
9 Pozri rozsudok z 3. októbra 2019, Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland a i. (C‑197/18, EU:C:2019:824, bod 48 a tam citovaná judikatúra).
10 Pozri rozsudok z 30. novembra 2006, Komisia/Luxembursko (C‑32/05, EU:C:2006:749, bod 75).
11 Guidance on groundwater in drinking water protected areas. In: Common Implementation Strategy for the Water Framework Directive (2000/60/EC) … dostupné na https://circabc.europa.eu/sd/a/aef48d98‑7715‑4828‑a7ee‑df82a6df4afb/Guidance%20No%2016%20‑%20Groundwater%20in%20DWPAs.pdf.
12 FAßBENDER, K.: Gemeinschaftsrechtliche Anforderungen an die normative Umsetzung der neuen EG‑Wasserrahmenrichtlinie [Požiadavky práva Spoločenstva na normatívne vykonávanie novej rámcovej smernice ES o vode]. In: Neue Zeitschrift für Verwaltungsrecht , roč. 3, 2001, s. 245 a nasl.
13 Pozri v tejto súvislosti rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen, bod 70, v ktorom Súdny dvor vychádzal najmä zo skutočnosti, že ciele rámcovej smernice o vode týkajúce sa povrchových a podzemných vôd sú podobné .
14 Pozri tiež uznesenie z 1. júna 2021, bod 11 .
15 Pozri DOLAN, T.: c. d., s. 108.
16 Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach EIB/ClientEarth a Komisia/EIB (C‑212/21 P a C‑223/21 P, EU:C:2022:1003, bod 110).
17 RUMM, P., VON KEITZ, S., SCHMALHOLZ, M. (Hrsg.): Handbuch der EU ‑ Wasserrahmenrichtlinie . [Príručka k rámcovej smernici o vode]. Berlin: Erich Schmidt Verlag, 2006, s. 432.
18 Pozri aj usmernenie Komisie č. 18 s názvom „Guidance on groundwater status and trend assessment“, oddiel „4.4.6 Test: Meet the requirements of WFD Article 7(3) – Drinking Water Protected Areas“ dostupné na https://op.europa.eu/en/publication‑detail/‑/publication/76543005‑ce9e‑4b3c‑9191‑3c3f97b90ab1.
19 Rozsudok Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, body 55 a 61.
20 ZAK, D., HUPFER, M., CABEZAS, A., JURASINSKI, G., AUDET, J., KLEEBERG, A., MCINNES, R., MUNCH KRISTIANSEN, S., JES PETERSEN, R., LIU, H., GOLDHAMMER, T.: Sulphate in freshwater ecosystems: A review of sources, biogeochemical cycles, ecotoxicological effects and bioremediation. In: Earth ‑ Science Reviews , zv. 212, 103446, 2021. Pozri bod 107 a nasl. týchto návrhov.
21 Pozri uznesenie z 1. júna 2021, bod 13.
22 ZAK, D. a kol.: c. d., s. 1.
23 https://www.leibniz-gemeinschaft.de/en/about-us/whats-new/news/forschungsnachrichten-single/newsdetails/sulphate-in-water-bodies.
24 Pozri GRÜNEWALD, U.: Water resources management in river catchments influenced by lignite mining. In: Ecological Engineering , roč. 17, 2001, s. 143 až 152, a GRAUPNER, B. J., KOCH, C., PROMMER, H.: Prediction of diffuse sulfate emissions from a former mining district and associated groundwater discharges to surface waters. In: Journal of Hydrology , zv. 513, 2014, s. 169 až 178, dostupné na https://doi.org/10.1016/j.jhydrol.2014.03.045.
25 ZAK, D. a kol.: c. d., s. 2, 7 a 13 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
26 Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 2020, s. 1).
27 Rozsudok Land Nordrhein‑Westfalen, bod 76 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Land Nordrhein‑Westfalen (C‑535/18, EU:C:2019:957, bod 45), v ktorých sa spomína zásada predchádzania škodám. Chcela by som dodať, že aj v tomto kontexte je opodstatnené spomenúť zásadu prevencie. Obe zásady sú totiž uvedené v odôvodnení 11 rámcovej smernice o vode.
28 Pozri analogicky rozsudok zo 7. júla 2022, PH (Oblastný zákaz pestovania GMO) (C‑24/21, EU:C:2022:526, bod 49 a citovaná judikatúra).
29 Rozsudok z 28. mája 2020, ECO‑WIND Construction (C‑727/17, EU:C:2020:393, bod 81 a citovaná judikatúra).
30 Rozsudok Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, bod 1 výroku.