C-770/21

62021CC0770

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 20. apríla 2023 ( 1 )

Vec C‑770/21

„OGL‑Food Trade Lebensmittelvertrieb“ GmbH

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu:

–

článkov 22, 44, 70 a 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( 2 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2339 zo 14. decembra 2016 ( 3 ),

–

článkov 127 a 142 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( 4 ), zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/604 z 18. apríla 2018 ( 5 ), a

–

V týchto mojich návrhoch, vypracovaných na žiadosť Súdneho dvora, ktoré sa obmedzujú na preskúmanie prvej a druhej prejudiciálnej otázky, navrhujem odpovedať na jednej strane, že odôvodnenie colného rozhodnutia nemožno zmeniť v štádiu súdneho konania o napadnutom rozhodnutí, a v druhom rade, subsidiárne, že posúdenie právneho postavenia obchodného spoločníka je vecou vnútroštátneho práva, a preto sú prvky posudzovania navrhované vnútroštátnym súdom relevantné len vtedy, ak podľa vnútroštátneho práva umožňujú určiť toto právne postavenie obchodného spoločníka.

II. Právny rámec

A.

Colná právna úprava

1. Colný kódex Únie

5.

1)

‚colné orgány‘ sú colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy;

…

3)

‚colné kontroly‘ sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie.“

7.

„Okrem prípadov, keď colný orgán koná ako súdny orgán, sa článok 22 ods. 4, 5, 6 a 7 [uplatňuje] aj pri rozhodnutiach vydaných colnými orgánmi bez predchádzajúcej žiadosti dotknutej osoby.“

9.

Článok 44 toho istého kódexu, nazvaný „Právo na odvolanie [Právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ]“, stanovuje:

„1. Každá osoba má právo na odvolanie [právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ] proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.

…

2. Právo na odvolanie [právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ] sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:

10.

Článok 70 Colného kódexu Únie s názvom „Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote“ znie:

„1. Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

2. Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

3. Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

…

2. Colná hodnota podľa odseku 1 je:

…

c)

hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení [nie sú prepojené – neoficiálny preklad ] s predávajúcim;

…“

2. Vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu Únie

sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi;

…

e)

jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú;

f)

obe sú priamo alebo nepriamo ovládané treťou osobou;

1. V prípade, že sú kupujúci a predávajúci prepojení, sa s cieľom určiť, či takýto vzťah neovplyvnil cenu, preskúmajú okolnosti predaja, pokiaľ to bude potrebné, a deklarant dostane podľa potreby možnosť poskytnúť ďalšie podrobné informácie o uvedených okolnostiach.

2. Hodnota tovaru sa však určuje v súlade s článkom 70 ods. 1 [Colného] kódexu [Únie], ak deklarant preukáže, že sa deklarovaná prevodná hodnota tesne približuje niektorej z týchto skúšobných hodnôt určených v tom istom alebo približne v tom istom čase:

…

b)

colná hodnota rovnakého alebo podobného tovaru určená v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného] kódexu;

…“

…

b)

predaj prepojeným osobám;

…

5. Pri určovaní colnej hodnoty sa z jednotkovej ceny určenej v súlade s odsekmi 1 až 4 odpočítajú:

…

15.

V odôvodnení 147 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( 8 ), zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 ( 9 ), sa uvádza:

„Pre určité výrobky by sa mal zachovať systém vstupných cien. S cieľom zaistiť účinnosť uvedeného systému by sa mala na [Európsku] komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty, pokiaľ ide o kontrolu pravdivosti nahlásených vstupných cien zásielky pomocou paušálnej dovoznej hodnoty a stanoviť podmienky, za ktorých sa vyžaduje stanovenie zábezpeky.“

16.

Článok 181 nariadenia č. 1308/2013, nazvaný „Systém vstupných cien pre určité výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a vinohradníctva a vinárstva“, stanovuje:

„1. Na účely uplatňovania colnej sadzby Spoločného colného sadzobníka na výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a na hroznovú šťavu a mušty sa vstupná cena zásielky rovná jej colnej hodnote vypočítanej v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2913/92[ ( 10 )] a nariadením Komisie (EHS) č. 2454/93[ ( 11 )].

Článok 74 uvedeného delegovaného nariadenia, nazvaný „Oznamovanie cien a množstiev dovezených výrobkov“, v odseku 1 stanovuje:

„Za každý výrobok a za obdobia stanovené v časti A prílohy VII členské štáty oznámia Komisii do poludnia 12.00 hod. (bruselského času) nasledujúceho pracovného dňa za každý obchodný deň a každý pôvod:

a)

priemerné reprezentatívne ceny výrobkov dovezených z tretích krajín a predaných na dovozných trhoch členských štátov a

b)

celkové množstvá týkajúce sa cien uvedených v písmene a).

…

3. Keď sa colná hodnota výrobkov uvedených v časti A prílohy VII vypočíta v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie], clo sa odpočíta v súlade s ustanovením článku 38 ods. 1 vykonávacieho nariadenia EÚ 2017/892[ ( 12 )]. V tom prípade dovozca poskytne záruku rovnú výške cla, ktoré by musel zaplatiť, ak by boli výrobky zatriedené na základe uplatniteľnej štandardnej dovoznej hodnoty.

4. Colná hodnota tovaru dovážaného do komisionálneho predaja sa priamo určuje v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie], pričom sa na tieto účely počas období platnosti uplatňuje štandardná dovozná hodnota vypočítaná v súlade s článkom 38 vykonávacieho nariadenia [2017/892].

5. Dovozca má k dispozícii jeden mesiac od predaja predmetných výrobkov, avšak nie viac než štyri mesiace odo dňa prevzatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, na to, aby preukázal, že zásielka bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien uvedených v článku 70 [Colného kódexu Únie], alebo aby určil colnú hodnotu uvedenú v odseku 74 ods. 2 písm. c) [tohto kódexu].

Nedodržanie jednej z týchto lehôt má za následok stratu poskytnutej záruky bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie odseku 6.

Poskytnutá záruka sa uvoľní, ak bude colným orgánom poskytnutý uspokojivý dôkaz o podmienkach predaja. Inak zábezpeka prepadá formou zaplatenia dovozných ciel.

Číselný znak KN

Opis

Obdobie uplatňovania

0709 90 70

Cukety

Od 1. januára do 31. decembra

22.

Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( 13 ), zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018 ( 14 ), obsahuje v tretej časti oddiele I prílohe 2 prílohy I s názvom „Výrobky, na ktoré sa uplatňuje vstupná cena“ okrem iného túto položku:

Číselný znak KN

Opis tovaru

Zmluvné colné sadzby (%)

0709 93 10

nie nižšou ako 69,2 €

12,8

nie nižšou ako 67,8 €, ale nižšou ako 69,2 €

12,8 + 1,4 €/100 kg/net

nie nižšou ako 66,4 €, ale nižšou ako 67,8 €

12,8 + 2,8 €/100 kg/net

…

…

…

III. Skutkový stav sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

23.

Spoločnosť OGL‑Food podala 23. apríla 2019 na colnom úrade vo Svilengrade (Bulharsko) ako dovozca colné vyhlásenie, v ktorom v rámci colného režimu prepustenie do voľného obehu na konečnú spotrebu deklarovala „čerstvé cukety“ patriace do podpoložky 07099310 nomenklatúry tovaru, s hmotnosťou 4800 kg, s pôvodom v Turecku (ďalej len „sporná zásielka“), s colnou hodnotou prepočítanou na eurá vo výške 90,81 eura za 100 kg. Vývozcom bola spoločnosť so sídlom v meste Antalya (Turecko).

27.

Podľa výkazu predajných cien OGL‑Food predala spornú zásielku za cenu 106 eur za 100 kg. Keďže táto cena bola nižšia ako celková nákupná cena 109,6 eura za 100 kg, ktorú OGL‑Food zaplatila za nákup spornej zásielky, colný orgán dospel k záveru, že OGL‑Food nepredložila dôkaz o tom, že sa to stalo za podmienok potvrdzujúcich správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty. Za týchto okolností by v súlade s článkom 75 ods. 5 tretím pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891 mala zábezpeka prepadnúť ako platba dovozného cla.

28.

Podľa článku 22 ods. 6 Colného kódexu Únie bola OGL‑Food informovaná o dôvodoch, o ktoré chcel riaditeľ colného úradu oprieť svoje rozhodnutie, a bola vyzvaná, aby sa k nim do 30 dní vyjadrila.

29.

OGL‑Food vo svojich pripomienkach po prvé uviedla, že v článku 75 delegovaného nariadenia 2017/891 sa nevyžaduje na preukázanie správnosti prevodnej hodnoty deklarovanej ako colná hodnota to, aby sa pri ďalšom predaji dosiahol zisk. Ďalej zdôraznila, že tento predaj bol súčasťou dlhodobého obchodného vzťahu s medzinárodným reťazcom hypermarketov Lidl a že z preskúmania dlhšieho obdobia by vyplynulo, že sa dosahoval zisk. OGL‑Food napokon uviedla, že cena, za ktorú spornú zásielku predala, bola výrazne vyššia než štandardná dovozná hodnota, ktorú Komisia pre tieto výrobky vypočítala 23. apríla 2019.

32.

Riaditeľ colného úradu zasa zdôrazňuje v prvom rade, že OGL‑Food nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali vysokú deklarovanú prevodnú hodnotu v porovnaní so štandardnou dovoznou hodnotou, napríklad výnimočnú kvalitu príslušných výrobkov alebo ich pôvod v ekologickom poľnohospodárstve. Po druhé predaj spornej zásielky spoločnosťou OGL‑Food so stratou by nebol v súlade s trhovou logikou, ktorá by si vyžadovala, aby sa snažila dosiahnuť obchodný zisk. Po tretie Colný kódex Únie by sa uplatňoval bez toho, aby bolo dotknuté delegované nariadenie 2017/891. To by však vylúčilo možnosť zohľadniť iné dovozné operácie s cieľom posúdiť správnosť prevodnej hodnoty deklarovanej na účely dovozu spornej zásielky. Okrem toho po štvrté náhradnú metódu určenia colnej hodnoty stanovenú v článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie by v tomto prípade nebolo možné uplatniť.

33.

Vnútroštátny súd sa zrejme domnieva, že analýza obsiahnutá v rozhodnutí z 30. októbra 2020 v neprospech spoločnosti OGL‑Food nie je v súlade s judikatúrou vnútroštátnych súdov týkajúcou sa výkladu článku 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891. Tento súd však považuje za neopodstatnené aj tvrdenia, ktoré uviedla OGL‑Food. Podľa uvedeného súdu treba najmä preskúmať, či má OGL‑Food s vývozcom a jeho zákazníkom v Únii, spoločnosťou Lidl, také vzťahy, aby ich bolo možné označiť za osoby prepojené v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie.

34.

Je totiž potrebné na jednej strane určiť, či pri neexistencii obchodnej zmluvy alebo inej právnej väzby medzi stranami sú trvalé, pravidelné a opakujúce sa dodávateľské vzťahy, o ktoré ide vo veci samej, ako sa odrážajú vo faktúrach a v účtovných záznamoch, ktoré sa na ne vzťahujú, dostatočné na to, aby sa vývozca a OGL‑Food považovali za osoby, ktoré „sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi“ v zmysle článku 127 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, a teda za osoby prepojené v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, čo by si vyžadovalo overenie toho, či tento vzťah ovplyvnil deklarovanú prevodnú hodnotu zásielky.

37.

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že dovozca musí predložiť kúpnu zmluvu alebo iný rovnocenný doklad, či môže colný orgán zohľadniť skutočnosť, že sporná zásielka bola na trhu Únie predaná so stratou, a či sú okolnosti tohto predaja so stratou relevantné na účely uplatnenia tohto ustanovenia.

38.

Napokon sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že colný orgán môže stanoviť colnú hodnotu na úrovni štandardnej dovoznej hodnoty, ak je deklarovaná prevodná hodnota neobvykle vysoká, bez toho, aby spochybnil pravosť faktúry vystavenej vývozcom a dokladu o zaplatení vývozcovi, a pri absencii dodatočných dôkazov predložených dovozcom na preukázanie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty.

39.

Za týchto podmienok Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

–

skutočnosť, že deklarovaná prevodná hodnota konkrétneho dovozu, ktorý sa má posúdiť, je podstatne vyššia ako štandardná dovozná hodnota stanovená Komisiou na účely uplatnenia dovozných ciel v sektore zeleniny pre rovnaký tovar, pričom ten istý tovar sa v Únii predáva so stratou,

–

skutočnosť, že dovozca v súvislosti s konkrétnym dovozom nepredložil ani obchodnú zmluvu požadovanú colnými orgánmi, ani dokument o inom právnom vzťahu medzi zmluvnými partnermi?

Ak sú vyššie uvedené okolnosti relevantné, možno na ich základe dovážajúceho alebo vyvážajúceho obchodníka, resp. dovozcu a kupujúceho na prvej komerčnej úrovni v Únii považovať za ‚právne uznaných obchodných spoločníkov‘, resp. za prepojené osoby v zmysle článku 127 ods. 1 písm. b) a článku 142 ods. 4 písm. b) vykonávacieho nariadenia [k Colnému kódexu Únie]?

Ak sú vyššie uvedené okolnosti síce relevantné, ale nepostačujú na to, aby sa obchodník považoval za prepojenú osobu, má sa v takomto prípade na účely posúdenia podľa článku 75 ods. 6 delegovaného nariadenia [2017/891] zhodnotiť, či vzťah medzi obchodníkmi ovplyvnil určenie vyššej ceny konkrétnych dovážaných tovarov, s cieľom zabrániť colným podvodom a strate daňových príjmov rozpočtu Únie, a to aj s ohľadom na následný stratový predaj na prvej komerčnej úrovni Únie?

3.

Vyplýva z článku 75 ods. 5 štvrtého pododseku delegovaného nariadenia [2017/891], podľa ktorého ‚dovozca sprístupní… všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z predmetnej zásielky‘, s ohľadom na jeho výklad uvedený v bode 1 výroku rozsudku z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla) ( С‑160/18 , EU:C:2020:190 ), pokiaľ ide o dôkaz o deklarovanej prevodnej hodnote podľa článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, že:

–

colné orgány, alebo v konaní o žalobe súd, majú povinnosť zohľadniť skutočnosť, že dovezený tovar (zelenina) sa v Únii predal so stratou, ako vážny nepriamy dôkaz o tom, že uvedená dovozná cena bola umelo navýšená, a to aj so zreteľom na posúdenie otázky, či skutočnosť, že osoby boli prepojené, ovplyvnila deklarovanú prevodnú hodnotu, a tiež s cieľom zabrániť colným podvodom a strate daňových príjmov?

–

dovozca je povinný predložiť zmluvu alebo iný rovnocenný dokument ako dôkaz o cene, ktorá sa má zaplatiť za tovary pri predaji na účely vývozu na colné územie Únie alebo stačí, ak preukáže, že zaplatil deklarovanú hodnotu tovaru pri dovoze? alebo

–

colný orgán nenamieta ani iným spôsobom nespochybňuje pravosť faktúry alebo dokladu o zaplatení ceny tovaru, ktoré sa predložia ako dôkaz o skutočne zaplatenej dovoznej cene,

–

dovozca aj napriek výzve colného orgánu nepredložil zmluvu alebo iný rovnocenný dokument, ktorým by preukázal cenu, ktorá sa má zaplatiť za tovar pri predaji na účely vývozu na colné územie Únie, vrátane ďalších dôkazov o hospodárskych znakoch tovaru, ktoré odôvodňujú vyššiu hodnotu v čase ich kúpy vývozcom, ako napríklad že ide o zásielku zeleniny, ktorá pochádzajúca z biologického poľnohospodárstva alebo má vyššiu kvalitu?“

40.

OGL‑Food, riaditeľ colného úradu, bulharská vláda a Komisia predložili písomné pripomienky. Títo účastníci konania sa zúčastnili aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. januára 2023 a na ktorom odpovedali na otázky Súdneho dvora na ústne zodpovedanie.

V článku 181 nariadenia č. 1308/2013 sa na jednej strane stanovuje zavedenie vstupnej ceny pre určité výrobky sektorov ovocia a zeleniny, ktorá sa rovná colnej hodnote zásielky vypočítanej v súlade s Colným kódexom Únie a vykonávacím nariadením k nemu. Na druhej strane dáva Komisii právomoc prijímať delegované akty, ktorými stanoví, že sa pravdivosť vstupných cien zásielky skontroluje pomocou štandardnej dovoznej hodnoty, a stanoví podmienky, za ktorých sa vyžaduje zloženie zábezpeky.

43.

Na tomto základe Komisia v článku 74 ods. 1 delegovaného nariadenia 2017/891 v prípade niektorých druhov ovocia a zeleniny vrátane cukiet stanovila, že členské štáty budú denne oznamovať jednak priemerné ceny týchto druhov ovocia a zeleniny, ktoré sú reprezentatívne pre výrobky dovezené z tretích krajín a predané na dovozných trhoch členských štátov, a jednak celkové množstvá týchto výrobkov týkajúce sa týchto priemerných cien, ak prekročia desať ton.

44.

Pokiaľ ide o základ pre vstupné ceny týchto druhov ovocia a zeleniny vrátane cukiet, v článku 75 tohto delegovaného nariadenia sa stanovujú tri spôsoby výpočtu colnej hodnoty.

45.

48.

Ak sa v prípade zásielky cukiet použije metóda odvodzovania, v článku 75 ods. 3 delegovaného nariadenia 2017/891 sa stanovuje, že clo sa odpočíta v súlade s ustanovením článku 38 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2017/892 a že v tom prípade dovozca poskytne záruku rovnú výške cla, ktoré by musel zaplatiť, ak by boli výrobky zatriedené na základe uplatniteľnej štandardnej dovoznej hodnoty. V tomto článku 38 ods. 1 sa stanovuje, že Komisia určí každý pracovný deň pre každý pôvod štandardnú dovoznú hodnotu rovnajúcu sa váženému priemeru reprezentatívnych cien uvedených v článku 74 delegovaného nariadenia 2017/891, od ktorého sa odpočíta štandardná suma 5 eur/100 kg a valorické clá.

49.

Preto sa suma cla odpočítaného od jednotkovej ceny zásielky cukiet na stanovenie colnej hodnoty vypočíta na základe štandardnej dovoznej hodnoty pre príslušný deň, kým sa nepreukáže správnosť jednotkovej ceny.

50.

Tretí spôsob výpočtu je zjednodušená metóda pre tovar dovážaný do komisionálneho predaja. V prípade tohto tovaru sa v článku 75 ods. 4 delegovaného nariadenia 2017/891 priamo stanovuje uplatnenie metódy odvodzovania, ale s touto osobitosťou: uplatňuje sa štandardná dovozná hodnota vypočítaná v súlade s článkom 38 vykonávacieho nariadenia 2017/892. V odseku 1 tohto článku, ako som uviedol v bode 48 vyššie, sa stanovuje, že Komisia každý deň vypočíta štandardnú dovoznú hodnotu. Pokiaľ ide o odsek 2 uvedeného článku, v ňom sa uvádza, že ak je stanovená štandardná dovozná hodnota, jednotková cena podľa článku 142 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie sa neuplatňuje a nahradí sa štandardnou dovoznou hodnotou uvedenou v odseku 1.

B.

O druhej prejudiciálnej otázke

54.

Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či je možné z podnetu súdu alebo dovozcu vykonať zmenu metódy určenia colnej hodnoty dovezeného tovaru počas súdnej fázy konania, a teda po uplynutí lehôt stanovených v článku 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891, ktoré dovozcovi umožňujú odôvodniť deklarovanú colnú hodnotu, vzhľadom na právo na účinný prostriedok nápravy a povinnosť odôvodnenia, chránené článkom 47, článkom 41 ods. 2 písm. c) Charty, ako aj článkom 44 ods. 1 a článkom 29 v spojení s článkom 22 ods. 7 Colného kódexu Únie. Tento súd sa takisto pýta, či na jednej strane podmienka uvedená v článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie týkajúca sa prepojených osôb môže byť prvýkrát preskúmaná v priebehu súdneho konania a či je na druhej strane možné metódu odvodzovania prvýkrát uplatniť v priebehu tohto konania ako hlavný predmet alebo ako námietku z dôvodu, že deklarovaná prevodná hodnota bola veľmi blízka hodnote vypočítanej podľa tejto metódy odvodzovania.

55.

Zdá sa mi teda, že túto otázku možno rozdeliť do dvoch častí. V prvom rade, môže sa odôvodnenie colného rozhodnutia zmeniť v štádiu súdneho konania, a to nahradením odôvodnenia súdom alebo na žiadosť žalobcu podanú ako námietka? V druhom rade, môžu tieto nové dôvody rozhodnutia colného úradu riešiť otázku prepojenia medzi stranami a vplyvu tohto prepojenia na cenu v situácii, o akú ide vo veci samej?

59.

Na jednej strane sa v Colnom kódexe Únie stanovuje, že colné kontroly sú vyhradené colným orgánom, ( 27 ) ktorými môžu byť colné správy alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý je podľa vnútroštátneho práva oprávnený uplatňovať určité colné ustanovenia. ( 28 ) V tomto kódexe sa uvádza, že pred prijatím rozhodnutia, ktoré môže mať pre žiadateľa nepriaznivé dôsledky, ho colné orgány informujú o dôvodoch, ktoré budú podkladom ich rozhodnutia, a o tom, že má možnosť v stanovenej lehote predložiť svoje stanovisko. ( 29 ) V uvedenom kódexe sa však uvádza aj to, že v rozhodnutí, ktoré je v neprospech žiadateľa, sa uvedú dôvody, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a uvedené rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti podať opravný prostriedok podľa článku 44 toho istého kódexu. ( 30 ) Okrem toho sa v Colnom kódexe Únie stanovuje, že konanie o opravnom prostriedku proti colnému rozhodnutiu je rozdelené do dvoch po sebe nasledujúcich fáz, z ktorých prvá je pred colnými orgánmi a druhá pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť súdny orgán. ( 31 ) Okrem toho sa v tomto kódexe uvádza, že colný orgán môže konať ako súdny orgán, ( 32 ) ale nie naopak.

60.

V Colnom kódexe Únie sa uvádza, že dovozca má už vo fáze opravného prostriedku dve práva: právo získať odôvodnenie nepriaznivého rozhodnutia, ktorému predchádza právo získať informácie o predpokladaných dôvodoch. Z tohto dôvodu možno nahradenie dôvodov buď z úradnej moci sudcom alebo na žiadosť dovozcu počas súdnej fázy konania podľa vnútroštátnych procesných ustanovení analyzovať ako colnú kontrolu, ktorá ako taká musí byť podľa Colného kódexu Únie, ktorý ako osobitný predpis vo vzťahu k týmto procesným ustanoveniam musí mať prednosť, vyhradená colným orgánom členského štátu. V tejto súvislosti vnútroštátny súd neuvádza, či má zákonom alebo iným právnym predpisom danú právomoc uplatňovať určité colné ustanovenia.

64.

Zo všetkých týchto skutočností teda vyplýva, že základ uvádzanej colnej hodnoty nemožno zmeniť počas súdnej fázy konania o opravnom prostriedku proti colnému rozhodnutiu, pretože by sa tým dovozca zbavil práva na predchádzajúce informácie o dôvodoch colného rozhodnutia, ktoré by mohlo byť nepriaznivé, a na odôvodnenie tohto nepriaznivého colného rozhodnutia.

65.

Po druhé, pokiaľ ide o povahu nových dôvodov predložených súdu, môžu sa týkať otázky prepojenia medzi osobami a vplyvu tohto prepojenia na cenu v prípade, o aký ide vo veci samej?

66.

OGL‑Food na pojednávaní uviedla, že počas súdneho konania nepožiadala o zmenu spôsobu výpočtu colnej hodnoty v prospech metódy odvodzovania, ( 34 ) ale že v rámci odôvodnenia spôsobov nakladania s výrobkami deklarovanými s prevodnou hodnotou chcela uplatniť možnosť stanovenú v článku 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, a to preukázať, že prevodná hodnota je veľmi blízka colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej v súlade s metódou odvodzovania.

70.

V dôsledku toho je tvrdenie týkajúce sa hodnoty blízkej prevodnej hodnote vo vzťahu k dôvodom uvedeným riaditeľom colného úradu úplne nové a jeho uplatnenie v súdnej fáze konania sa rovná žiadosti, aby súd sám vykonával colnú kontrolu, čo presahuje rámec jednoduchých námietok, ktoré sa môžu týkať samotných dôvodov.

71.

Na záver teda navrhujem odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 75 ods. 2, 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891 v spojení s článkom 5 bodmi 1 a 3, článkom 22 ods. 6, článkom 29 a článkom 44 ods. 2 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že lehoty a sankcia za ich nedodržanie, ktoré stanovuje, bránia tomu, aby sa odôvodnenie colného rozhodnutia zmenilo počas súdnej fázy napadnutia tohto rozhodnutia, a to aj pokiaľ ide o zvolenú metódu výpočtu colnej hodnoty alebo pojem „osoby [prepojené]“ v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie.

C.

O prvej prejudiciálnej otázke

Súdny dvor nedávno v rozsudku z 9. júna 2022, Baltic Master ( 36 ), rozhodol, že článok 181a nariadenia o uplatňovaní, zavedený po zmene uvedeného nariadenia nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994 ( 37 ), umožňuje colným orgánom vylúčiť prevodnú hodnotu na účely určenia colnej hodnoty, ak sa domnievajú, že deklarovaná hodnota neodráža skutočnú hodnotu dovážaného tovaru, a to bez ohľadu na existenciu prepojenia medzi dovozcom a vývozcom. ( 38 ) Všeobecnosť tejto formulácie umožňuje jej analogické rozšírenie na článok 140 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorým sa v podstate prevzal článok 181a týkajúci sa neakceptovania deklarovanej prevodnej hodnoty. V tomto článku 140 sa totiž stanovuje, že na jednej strane „ak majú colné orgány odôvodnené pochybnosti, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celú zaplatenú sumu alebo splatnú sumu, ako sa uvádza v článku 70 ods. 1 [Colného] kódexu [Únie], môžu deklaranta požiadať, aby im poskytol dodatočné informácie“, a na druhej strane „ak sa ich pochybnosti nerozptýlia, colné orgány sa môžu rozhodnúť, že sa hodnota tovaru nedá určiť v súlade s článkom 70 ods. 1 [tohto] kódexu“.

75.

V tom istom rozsudku Súdny dvor tiež dospel k záveru, že „pokiaľ ide o prepojenie medzi osobami z dôvodu ich postavenia spoločníkov podľa článku 143 ods. 1 písm. b) nariadenia [o uplatňovaní][ ( 39 )], treba zdôrazniť, že samotné znenie tohto ustanovenia vylučuje existenciu akékoľvek postavenia spoločníkov de facto “ ( 40 ). Ďalej doplnil, že „toto ustanovenie týkajúce sa osôb, ktoré majú ‚právne postavenie spoločníkov‘, vyžaduje na účely konštatovania existencie prepojenia dôkaz o splnení podmienok stanovených vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa postavenia spoločníkov, čím vylučuje akékoľvek združenie, ktoré neexistuje de iure “ ( 41 ).

79.

Stačí teda, aby dovozca preukázal, že podmienky článku 70 Colného kódexu Únie, najmä podmienka týkajúca sa prepojených osôb, sú pri ďalšom predaji dovezeného tovaru splnené, alebo musí jednoducho preukázať, že podmienky predaja odôvodňujú deklarovanú prevodnú hodnotu?

80.

Prípustnosť otázky závisí od tejto odpovede, pretože ak by stačilo preukázať existenciu prepojenia medzi dovozcom a kupujúcim na prvej obchodnej úrovni a jeho vplyvu na cenu, nebolo by potrebné pýtať sa na podmienky predaja výrobkov.

81.

Doslovný výklad by mohol viesť k presvedčeniu, že už samotný dôkaz o ďalšom predaji za cenu, ktorá odôvodňuje deklarovanú prevodnú hodnotu, je dostatočný. Znenie prijaté normotvorcom Únie sa však neobmedzuje len dôkaz o skutočnej prevodnej hodnote, ale odkazuje sa v ňom na podmienky nakladania s ďalej predaným tovarom. V článku 75 ods. 5 treťom pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 sa totiž uvádza, že zábezpeka sa uvoľní len vtedy, ak bude colným orgánom poskytnutý uspokojivý dôkaz o podmienkach predaja.

Tento cieľ uistiť sa o hospodárskej realite nákupu a ďalšieho predaja, a tým aj o primeranej výške cla, však možno dosiahnuť aj použitím dôkazov o podmienkach predaja, pretože neobvyklé podmienky predaja môžu byť prejavom tajnej dohody medzi prepojenými osobami, ktorá má vplyv na cenu. Túto povinnosť preukázať podmienky predaja by teda bolo možné považovať za zjednodušený dôkaz neexistencie vplyvu prípadných prepojení medzi stranami na cenu. Tento výklad by bol v súlade s cieľom osobitnej regulácie ovocia a zeleniny podliehajúcich skaze, ktorým je uľahčiť určenie ich hodnoty na účely výpočtu vstupnej ceny, keďže väčšina ovocia a zeleniny podliehajúcich skaze sa dodáva formou komisionálneho predaja, čo sťažuje určenie ich ceny. ( 44 ) Uvedený výklad môže byť odôvodnený aj tým, že ak sa v uvedenej lehote nepreukážu skutočnosti požadované v článku 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891, zábezpeka vypočítaná na základe štandardnej dovoznej hodnoty prepadne v prospech colného orgánu.

85.

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že aj keby vnútroštátny súd dospel k záveru, že hospodárske subjekty sú prepojené – čo v tomto prípade neplatí –, toto konštatovanie by nepostačovalo na preukázanie splnenia podmienok článku 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891, a najmä toho, že výrobky boli predané za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien. Preto sa odpoveď na túto otázku nejaví ako užitočná na vyriešenie sporu, a preto je zrejme neprípustná.

86.

Subsidiárne navrhujem odpovedať takto: článok 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie a článok 127 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že kupujúceho a predávajúceho nemožno považovať za právne uznaných obchodných spoločníkov, ak nepreukážu splnenie podmienok stanovených vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa postavenia spoločníkov, čo vylučuje iné než právne postavenie spoločníkov.

lehoty a sankcia za ich nedodržanie, ktoré stanovuje, bránia tomu, aby sa odôvodnenie colného rozhodnutia zmenilo počas súdnej fázy napadnutia tohto rozhodnutia, a to aj pokiaľ ide o zvolenú metódu výpočtu colnej hodnoty alebo pojem „osoby [prepojené]“ v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 952/2013, zmeneného nariadením 2016/2339.

2.

Prvá prejudiciálna otázka je neprípustná, ale subsidiárne by sa na ňu malo odpovedať takto:

Článok 70 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 952/2013, zmeneného nariadením 2016/2339, a článok 127 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/604 z 18. apríla 2018,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

kupujúceho a predávajúceho nemožno považovať za právne uznaných obchodných spoločníkov, ak nepreukážu splnenie podmienok stanovených vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa postavenia spoločníkov, čo vylučuje iné než právne postavenie spoločníkov.

( 7 ) Ú. v. EÚ L 208, 2018, s. 1 , ďalej len „delegované nariadenie 2017/891“.

( 8 ) Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 .

( 9 ) Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 , ďalej len „nariadenie č. 1308/2013“.

( 10 ) Nariadenie Rady z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307). Toto nariadenie bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) ( Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1 ), ktoré bolo následne zrušené Colným kódexom Únie.

( 11 ) Nariadenie z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené nariadením Komisie (ES) č. 46/1999 z 8. januára 1999 ( Ú. v. ES L 10, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 02/009, s. 65) (ďalej len „nariadenie o uplatňovaní“), zrušené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/481 z 1. apríla 2016 ( Ú. v. EÚ L 87, 2016, s. 24 ) po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

( 12 ) Vykonávacie nariadenie Komisie z 13. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 57 ).

( 19 ) Článok 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie.

( 20 ) Článok 75 ods. 2 delegovaného nariadenia 2017/891.

( 21 ) Pozri bod 22 vyššie.

( 22 ) Článok 75 ods. 3 delegovaného nariadenia 2017/891.

( 23 ) Článok 142 ods. 1 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

( 24 ) Článok 142 ods. 4 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

( 31 ) Článok 44 ods. 2 Colného kódexu Únie.

( 32 ) Článok 29 Colného kódexu Únie.

( 33 ) Pozri bod 52 vyššie.

( 34 ) Druhý spôsob výpočtu, pozri v bode 47 vyššie.

( 35 ) Jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom druhej strany, majú právne postavenie obchodných spoločníkov, minimálne 5 % ich akcií alebo podielov s hlasovacím právom priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe tá istá tretia osoba, pracovnoprávny vzťah, priame alebo nepriame ovládanie, spoločné vzostupné alebo zostupné ovládanie, prepojenie v rámci jednej rodiny.

( 36 ) C‑599/20 , EU:C:2022:457 .

( 43 ) Článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

( ) Odôvodnenie 31 delegovaného nariadenia 2017/891.