C-833/21

62021CC0833

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 2. februára 2023 ( 1 )

Vec C‑833/21

Endesa Generación SA

Smernica 2003/96/ES ( 2 ) týkajúca sa zdaňovania energetických výrobkov a elektriny vo svojom článku 14 ods. 1 písm. a) stanovuje oslobodenie od dane v prípade energetických výrobkov a elektriny používaných na výrobu elektriny, ako aj elektriny používanej na udržiavanie schopnosti vyrábať elektrinu. Toto ustanovenie tiež stanovuje, že formou výnimky môžu členské štáty zdaniť tieto výrobky z dôvodov týkajúcich sa ochrany životného prostredia bez toho, aby museli dodržať minimálne úrovne zdaňovania stanovené touto smernicou.

2.

Za akých podmienok možno zdanenie uhlia používaného na výrobu elektriny, ako ho stanovuje vnútroštátna právna úprava, považovať za zriadené „z dôvodov [týkajúcich sa ochrany životného prostredia]“ v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96? To je v podstate otázka, ktorú kladie Audiencia Nacional (Národný vrchný súd, Španielsko).

3.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Endesa Generación SA (ďalej len „Endesa“) a Tribunal Económico‑Administrativo Central (Ústredný hospodársko‑správny súd, Španielsko) vo veci daňového výmeru týkajúceho sa uplatnenia španielskej dane z uhlia, pokiaľ ide o uhlie spotrebované tepelnou elektrárňou na výrobu elektrickej energie.

II. Právny rámec

5.

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„1. Na účely tejto smernice sa termín ‚energetické výrobky‘ uplatňuje na výrobky:

…

b)

na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN[ ( 3 ) ] 2701, 2702 a 2704 až 2715;

2. Na účely tejto smernice je ‚úroveň zdaňovania‘ celková záťaž uložená s ohľadom na/v súvislosti s všetkých nepriamych daní (okrem [dane z pridanej hodnoty (DPH)]) vypočítavaná priamo alebo nepriamo z množstva energetických výrobkov a elektriny v čase uvoľnenia na spotrebu.“

7.

Článok 10 tej istej smernice znie:

„1. Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na elektrinu od 1. januára 2004 sú stanovené v tabuľke C prílohy I.

2. Nad minimálne úrovne zdaňovania uvedené v odseku 1 budú mať členské štáty možnosť určovať uplatňovaný daňový základ za podmienky, že dodržiavajú smernicu 92/12/EHS [ ( 5 ) ] .“

8.

Článok 1 smernice 2008/118/ES ( 6 ), ktorý podľa jej článku 47 zrušil a nahradil smernicu 92/12 s účinnosťou od 1. apríla 2010, stanovuje:

„1. Táto smernica stanovuje všeobecný systém spotrebných daní, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatňujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, ďalej len ‚tovar podliehajúci spotrebnej dani‘:

a)

energetické výrobky a elektrina upravené smernicou [2003/96];

…

2. Členské štáty môžu na osobitné účely vyrubiť ďalšie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s pravidlami Spoločenstva pre zdaňovanie uplatniteľnými na spotrebnú daň alebo daň z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o stanovenie daňového základu, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a kontrolu dane, pričom medzi tieto pravidlá nepatria ustanovenia o oslobodení od spotrebnej dane.

Španielska právna úprava

10.

Ley 22/2005 por la que se incorporan al ordenamiento jurídico español diversas directivas comunitarias en materia de fiscalidad de productos energéticos y electricidad y del régimen fiscal común aplicable a las sociedades matrices y filiales de estados miembros diferentes, y se regula el régimen fiscal de las aportaciones transfronterizas a fondos de pensiones en el ámbito de la Unión Europea (zákon č. 22/2005 o prebratí do španielskeho právneho poriadku viacerých smerníc Spoločenstva v oblasti zdaňovania energetických výrobkov a elektriny a o spoločnom daňovom režime uplatniteľnom na materské a dcérske spoločnosti usadené v rôznych členských štátoch a o úprave daňového režimu cezhraničných príspevkov do penzijných fondov v rámci Európskej únie) z 18. novembra 2005 ( 7 ) (ďalej len „zákon č. 22/2005“) zaviedol v Španielsku daň z uhlia (ďalej len „daň z uhlia“). Na tento účel bol Ley 38/1992 de Impuestos Especiales (zákon č. 38/1992 o osobitných daniach) z 28. decembra 1992 ( 8 ) zmenený zavedením hlavy III s názvom „Spotrebné dane z uhlia“, ktorá zahŕňa konkrétne články 75 až 84 tohto zákona (ďalej len „zákon č. 38/1992“).

11.

Článok 75 ods. 1 zákona č. 38/1992 stanovuje:

„Na účely tejto dane sa za uhlie považujú výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky 2701, 2702, 2704, 2708, 2713 a 2714 colnej a štatistickej nomenklatúry ustanovenej nariadením Rady (EHS) č. 2658/87[ ( 9 ) ] …“

a)

výroba elektriny a kombinovaná výroba elektriny a tepla.“

14.

Článok 83 ods. 1 toho istého zákona znie:

„Základom spotrebnej dane je energetická hodnota uhlia, ktoré je predmetom zdaniteľných transakcií, vyjadrená v gigajouloch (GJ).“

15.

Základom tohto zákona je článok 45 Ústavy, ustanovenie, v ktorom sa ochrana nášho životného prostredia stáva jednou z určujúcich zásad sociálnej a hospodárskej politiky. Jednou z osí tejto daňovej reformy je teda internalizácia environmentálnych nákladov vyplývajúcich z výroby elektriny a skladovania vyhoreného jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu. Takýmto spôsobom musí tento zákon slúžiť ako stimul na zlepšenie našej úrovne energetickej účinnosti a zároveň na zabezpečenie lepšej správy prírodných zdrojov a pokračovať v posilňovaní nového modelu rozvoja, ktorý je trvalo udržateľný tak z hospodárskeho a sociálneho, ako aj z environmentálneho hľadiska.

Táto reforma navyše prispieva k začleneniu environmentálnych politík do nášho daňového systému, ktorý pripúšťa tak špecificky environmentálne dane, ako aj možnosť začleniť environmentálny prvok do iných daní, ktoré už existujú.

Hodnoty a ciele, na ktorých sa zakladá tento zákon, majú prierezovú pôsobnosť, a preto musia byť základnou osou koherentnosti odvetvových opatrení, najmä ak ovplyvňujú odvetvie, ktoré má pre krajinu taký ekonomický a environmentálny význam, ako je odvetvie energetiky.

Na tento účel tento zákon upravuje tri nové dane: daň z hodnoty výroby elektrickej energie, daň z výroby vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z výroby jadrovej elektrickej energie a daň zo skladovania vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu v centralizovaných zariadeniach. Zavádza sa poplatok za používanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny. Sadzby daní pre zemný plyn a uhlie sa menia a rušia sa výnimky pre energetické výrobky používané pri výrobe elektriny a kogenerácii elektriny a využiteľného tepla.

Zákonom č. 15/2012 tak bol zrušený článok 79 ods. 3 písm. a) zákona č. 38/1992 a zmenený článok 84 tohto posledného uvedeného zákona takto:

„Spotrebná daň je stanovená na 0,65 eura za gigajoule.“ ( 11 )

18.

Podľa vnútroštátneho súdu boli zákonom č. 15/2012 zachované oslobodenia od dane z uhľovodíkov, pokiaľ ide o výrobu elektriny v elektrárňach alebo výrobu elektriny alebo kogeneráciu elektriny a tepla v kombinovaných zariadeniach, vo vzťahu k palivám patriacim do pôsobnosti tohto zákona, medzi ktorými sa nachádzajú zemný plyn a nafta. ( 12 ) Okrem toho, ako to už bolo uvedené v preambule tohto zákona, tento zákon upravuje tri nové dane, a to daň z hodnoty výroby elektrickej energie, daň z výroby vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z výroby jadrovej elektrickej energie a daň zo skladovania vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu v centralizovaných zariadeniach.

19.

Druhé dodatkové ustanovenie zákona č. 15/2012 s názvom „Náklady elektrizačnej sústavy“ znelo takto:

20.

Endesa je podnik, ktorého činnosť spočíva vo výrobe elektrickej energie najmä prostredníctvom spotreby uhlia. Táto spoločnosť ho nadobúda prostredníctvom prepojenej spoločnosti Carboex SA, ktorá na daňové účely vyhlásila, že sa na ňu vzťahuje oslobodenie od dane z uhlia, pokiaľ ide o zásielky kúpeného uhlia určené na ďalší predaj, pričom spotreba predstavuje zdaniteľnú udalosť na účely tejto dane.

21.

Po daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie roku 2013 týkajúcej sa tepelnej elektrárne Litoral de Almería (Španielsko), ktorá patrí spoločnosti Endesa, sa daňový orgán domnieval, že základ dane z uhlia musí byť určený v závislosti od maximálnej hodnoty spalného tepla uhlia, nezávisle od energie skutočne použitej na výrobu elektriny. Uviedol, že dotknuté zásielky uhlia získala Endesa na to, aby ich spotrebovala na výrobu elektriny, čo malo za následok vznik zdaniteľnej udalosti a splatnosť tejto dane. Okrem toho sa vykonala kontrola formálnych povinností v oblasti oznamovania skladových zásob. V dôsledku toho daňový orgán vydal daňový výmer voči spoločnosti Endesa, ktorý stanovil vyššiu daň zvýšenú o úroky z omeškania za zvyšné dlžné sumy.

22.

Dňa 7. apríla 2016 podala Endesa na Tribunal Económico‑Administrativo Central (Ústredný hospodársko‑správny súd) námietku, v ktorej spochybnila po prvé vymeranie dane z uhlia na základe maximálnej hodnoty spalného tepla uhlia, po druhé zdanenie 268717,98 tony uhlia, v súvislosti s ktorými Carboex vyhlásila, že sú oslobodené od dane, pokiaľ ide o rok 2011, z dôvodu, že boli určené na ďalší predaj a boli následne použité spoločnosťou Endesa na výrobu elektriny, po tretie určenie účtovných zásob k 31. decembru 2012 a po štvrté súlad tejto dane s právom Únie, pokiaľ ide o spotrebu určenú na výrobu elektrickej energie.

26.

Preto podľa tohto súdu možno vyhovieť návrhom spoločnosti Endesa, aby nezaplatila vymeranú sumu dane z uhlia len v prípade spochybnenia súladu tejto dane, ktorá zaťažuje spotrebu uhlia používaného na výrobu elektriny, s právnou úpravou Únie reštrukturalizujúcou režim zdaňovania energetických výrobkov a elektriny. Ak totiž uvedená daň nemá environmentálny účel v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, predmetná španielska právna úprava by bola nezlučiteľná s právom Únie a mala by sa zrušiť, čo by spôsobilo, že dotknutý daňový výmer by už nemal právny základ.

27.

V tejto súvislosti má vnútroštátny súd vážne pochybnosti o súlade zdanenia spotreby uhlia používaného na výrobu elektriny so smernicou 2003/96 z dôvodu, že na to, aby daň mala osobitný účel v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) tejto smernice, nemôže mať výlučne rozpočtový účel, a to financovať náklady španielskej elektrizačnej sústavy. Tento rozpočtový účel vyplýva zo skutočnosti, že druhé dodatkové ustanovenie zákona č. 15/2012 výslovne stanovuje, že sumu zodpovedajúcu súčtu odhadov každoročne vyberaných súm štátom z daní a poplatkov zahrnutých do tohto zákona pridelia všeobecné zákony o štátnom rozpočte na financovanie nákladov elektrizačnej sústavy.

28.

Navyše štruktúra dane z uhlia neodráža cieľ ochrany životného prostredia uvedený v preambule zákona č. 15/2012 a príjem z tejto dane nie je určený na zníženie vplyvu používania uhlia na výrobu elektriny na životné prostredie. Podľa vnútroštátneho súdu skutočnosť, že používanie veľmi znečisťujúceho energetického výrobku na tento účel je zdanené, zrejme nezodpovedá požiadavke, podľa ktorej daň musí sledovať osobitný účel vzhľadom na to, že ide o okrajový trh tarifikácie trhu s elektrinou a tepelné elektrárne spotrebúvajúce uhlie nie sú vylúčené z odmeňovania za výrobu elektriny, čo prispieva k hospodárskej a finančnej udržateľnosti ich prevádzky.

3.

Dosahuje sa environmentálny účel len z dôvodu, že sa zavádzajú dane z určitých energetických výrobkov vyrobených z neobnoviteľných zdrojov a nezdaňuje sa používanie energetických výrobkov, ktoré sa považujú za menej škodlivé pre životné prostredie?“

30.

Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Endesa, španielska vláda a Európska komisia.

IV. Analýza

31.

34.

Ako uviedol Súdny dvor, smernica 2003/96 tým, že stanovuje harmonizovaný daňový režim pre energetické výrobky a elektrinu, má za cieľ podporovať riadne fungovanie vnútorného trhu v odvetví energetiky tým, že sa vylúči najmä narušenie hospodárskej súťaže. ( 16 ) Na tieto účely, pokiaľ ide predovšetkým o elektrinu, normotvorca Únie rozhodol, ako vyplýva najmä zo strany 5 dôvodovej správy návrhu smernice Rady o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov ( 17 ) [ neoficiálny preklad ], uložiť členským štátom podľa článku 1 smernice 2003/96 povinnosť zdaniť distribuovanú elektrinu, pričom energetické výrobky používané na jej výrobu musia byť zároveň oslobodené od dane, a to s cieľom predísť dvojitému zdaneniu elektriny. ( 18 )

35.

Článok 14 ods. 1 písm. a) prvá veta tejto smernice stanovuje, že členské štáty sú povinné oslobodiť energetické výrobky a elektrinu, ktoré sú použité najmä na výrobu elektriny. ( 19 ) Keďže teda článok 14 ods. 1 uvedenej smernice obmedzujúcim spôsobom stanovuje povinné oslobodenia, ktoré majú členské štáty uplatňovať v rámci zdaňovania energetických výrobkov a elektriny, nemožno tieto ustanovenia vykladať extenzívne, inak by harmonizované zdaňovanie zriadené touto smernicou stratilo akýkoľvek potrebný účinok. ( 20 )

36.

Článok 14 ods. 1 písm. a) prvá veta smernice 2003/96 v rozsahu, v akom ukladá členským štátom povinné oslobodenie energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny, stanovuje presnú a bezpodmienečnú povinnosť, a tak toto ustanovenie priznáva jednotlivcom právo priamo sa naň odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi. ( 21 )

39.

V tomto zmysle, ako sa výslovne uvádza v preambule zákona č. 15/2012, Španielske kráľovstvo malo v úmysle využiť možnosť stanovenú v článku 14 ods. 1 písm. a) druhej vete smernice 2003/96 s cieľom zaviesť, odchylne od režimu oslobodenia zavedeného prvou vetou tohto ustanovenia, režim zdanenia „z dôvodov [týkajúcich sa ochrany životného prostredia]“, pokiaľ ide o uhlie používané na výrobu elektriny. Tento členský štát tak stanovil dvojité zdanenie elektriny, a to na jednej strane uhlia používaného na výrobu elektriny a na druhej strane distribuovanej elektrickej energie.

40.

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či je uplatnenie dane z uhlia na uhlie používané na výrobu elektriny v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a) druhou vetou smernice 2003/96, keďže táto daň bola riadne zavedená z dôvodov týkajúcich sa ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti tento súd odkazuje na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 1 ods. 2 smernice 2008/118, podľa ktorej členské štáty môžu na osobitné účely vyrubiť dodatočné nepriame dane z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani pod podmienkou, že tieto dane sú v súlade s daňovými pravidlami Únie uplatniteľnými na spotrebnú daň alebo DPH. Uvedený súd sa pýta, či daň z uhlia sleduje „osobitný účel“, ktorý sa vyžaduje rovnakým spôsobom v rámci uplatnenia článku 1 ods. 2 smernice 2008/118 a článku 14 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2003/96.

41.

Vzhľadom na otázky vnútroštátneho súdu považujem za užitočné pripomenúť judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 1 ods. 2 smernice 2008/118 pred preskúmaním, či túto judikatúru možno analogicky uplatniť na článok 14 ods. 1 písm. a) druhú vetu smernice 2003/96.

Pokiaľ ide o prvú podmienku, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že osobitný účel v zmysle tohto ustanovenia je iný než čisto rozpočtový účel. Keďže však každá daň nevyhnutne sleduje rozpočtový účel, samotná okolnosť, že daň sleduje rozpočtový cieľ, nemôže sama osebe bez toho, aby článok 1 ods. 2 smernice 2008/118 stratil akúkoľvek podstatu, stačiť na vylúčenie toho, aby sa táto daň mohla považovať za daň, ktorá má aj osobitný účel v zmysle tohto ustanovenia. Totižto, aby sa daň mohla považovať za takú, že sleduje osobitný účel v zmysle uvedeného ustanovenia, treba, aby daň ako taká mala za cieľ zabezpečiť dosiahnutie uvádzaného osobitného účelu. ( 29 ) O takýto prípad konkrétne ide, keď výnos z tejto dane musí byť povinne použitý na účely zníženia environmentálnych nákladov spojených osobitným spôsobom so spotrebou elektriny zaťaženej uvedenou daňou a na účely podpory územnej a sociálnej kohézie tak, aby existovala priama spojitosť medzi použitím príjmov získaných z dane a jej účelom. ( 30 )

45.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, hoci vopred stanovené určenie výnosu z dane na financovanie výkonu právomocí orgánmi členského štátu, ktoré sú im zverené, môže predstavovať prvok, ktorý treba zohľadniť na účely zistenia existencie osobitného účelu, takéto určenie, ktoré vyplýva zo samotného spôsobu vnútornej organizácie rozpočtu členského štátu, nemôže samo osebe predstavovať dostatočnú podmienku, keďže každý členský štát môže rozhodnúť o tom, bez ohľadu na sledovaný účel, že výnos dane bude určený na financovanie stanovených výdavkov. Ak by to bolo inak, akýkoľvek účel by sa mohol považovať za osobitný v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2008/118, čo by zbavilo harmonizované spotrebné dane zavedené touto smernicou akéhokoľvek potrebného účinku a bolo by to v rozpore so zásadou, podľa ktorej sa výnimka, akou je tento článok 1 ods. 2, musí vykladať reštriktívne. ( 31 )

49.

Podľa vnútroštátneho súdu a spoločnosti Endesa smernice 2003/96 a 2008/118 stanovujú požiadavky, ktoré možno považovať za rovnocenné pre zdaňovanie energetických výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, keďže dôvody týkajúce sa ochrany životného prostredia v zmysle prvej uvedenej smernice predstavujú jeden z osobitných účelov uvedených v druhej smernici. S týmto výkladom nesúhlasím. Ako už bolo zdôraznené v bode 47 vyššie, režim zdanenia zavedený týmito smernicami sa vyznačuje rozdielmi, pričom prvý režim je povinný a druhý fakultatívny, ktorý podlieha splneniu určitých podmienok. V tejto súvislosti treba konštatovať, že znenie článku 14 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2003/96 neuvádza potrebu existencie „osobitného účelu“. Preto sa domnievam, že judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa „osobitného účelu“, ktorý musí sledovať dodatočná nepriama daň z tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2008/118, nemožno analogicky uplatniť na daň, na ktorú sa vzťahuje článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96. Táto analýza je úplne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa článku 1 ods. 3 smernice 2008/118, ktorá podriaďuje možnosť členských štátov vyrubiť dane z iných výrobkov, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje režim harmonizovanej spotrebnej dane, jedinej podmienke, a to aby tieto poplatky neviedli ku vzniku formalít spojených s prekročením hraníc v rámci obchodu medzi členskými štátmi. Ako totiž uviedol Súdny dvor, na rozdiel od článku 1 ods. 2 tejto smernice v spojení s jej odôvodnením 4 ( 34 ), uvedený článok 1 ods. 3 nestanovuje, že predmetné dane musia byť iné dane ako harmonizovaná spotrebná daň alebo že musia sledovať osobitné účely . ( 35 )

52.

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd pýta, či zdanenie spotreby uhlia používaného na výrobu elektriny, ako to stanovuje vnútroštátna právna úprava, je v súlade so smernicou 2003/96. V tejto súvislosti treba uviesť, že keď je Súdnemu dvoru podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorého cieľom je určiť, či členský štát zaviedol daň z dôvodov týkajúcich sa ochrany životného prostredia v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) druhej vety tejto smernice, jeho úloha spočíva skôr v tom, aby objasnil vnútroštátnemu súdu kritériá, ktorých uplatnenie umožní vnútroštátnemu súdu určiť, či toto zdanenie skutočne sleduje taký účel, než nevyhnutne vykonať toto posúdenie, a to o to viac, že nemá k dispozícii nevyhnutne všetky potrebné prvky v tejto súvislosti. ( 40 )

53.

55.

Po tretie vnútroštátny súd tvrdí, že štruktúra dane z uhlia neodráža cieľ ochrany životného prostredia uvedený v preambule zákona č. 15/2012, keďže sadzba tejto dane je stanovená v závislosti od hodnoty spalného tepla uhlia používaného na výrobu elektriny. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že článok 10 ods. 1 smernice 2003/96 stanovuje, že od 1. januára 2004 sa minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na elektrinu stanovujú v súlade s tabuľkou C prílohy I k tejto smernici pre spotrebu na podnikateľské a súkromné účely. Pokiaľ ide o čierne uhlie a koks, viaceré jazykové verzie tejto tabuľky C s názvom „Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na vykurovacie palivá a elektrinu“, a to najmä nemecká, estónska, anglická, chorvátska, lotyšská, litovská, maďarská, maltská, poľská, rumunská a slovinská jazyková verzia, výslovne odkazujú na „hrubú hodnotu spalného tepla“ čierneho uhlia a koksu. Preto aj keď španielska verzia uvedenej tabuľky C neuvádza túto hodnotu spalného tepla, skutočnosť, že španielsky zákonodarca ju použil ako odkaz na zdanenie používania uhlia, nespochybňuje to, že daň z uhlia mohla byť prijatá z dôvodov týkajúcich sa ochrany životného prostredia.

56.

Po piate sa vnútroštátny súd pýta, či je environmentálny cieľ dosiahnutý jednoduchou skutočnosťou, že dane sa vyberajú z niektorých neobnoviteľných energetických výrobkov, a nie z používania tých, ktoré sa považujú za menej škodlivé pre životné prostredie. V tejto súvislosti z predchádzajúceho bodu vyššie vyplýva, že ak daň odrádza od spotreby výrobkov, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie alebo podporuje používanie iných výrobkov, ktorých účinky sú menej škodlivé pre životné prostredie, prispieva k ochrane životného prostredia. V prejednávanej veci španielska vláda usúdila, že uhlie predstavuje znečisťujúcu energiu, ktorú je potrebné zdaniť, keď sa používa na výrobu elektriny. V tomto zmysle sa domnievam, že táto vláda sa tým, že odrádza od spotreby uhlia, o ktorom je nesporné, že je veľmi škodlivé pre životné prostredie, ( 43 ) zameriavala na ochranu životného prostredia v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2003/96.

58.

Nakoniec po šieste Endesa tvrdí, že hoci bola zavedená daň z uhlia, španielska vláda následne obnovila oslobodenie od dane so zreteľom na uhľovodíky používané pri výrobe elektriny, čo preukazuje neexistenciu skutočného environmentálneho cieľa. Podľa môjho názoru sa však daň musí skúmať z hľadiska článku 14 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2003/96 v závislosti od každého jednotlivého prípadu. Keďže táto daň bola stanovená „z dôvodov [týkajúcich sa ochrany životného prostredia]“, patrí do rámca tohto ustanovenia, aj keď zároveň nie sú zdanené iné znečisťujúce výrobky používané na výrobu elektriny.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vnútroštátna právna úprava stanovujúca zdanenie uhlia používaného na výrobu elektriny spĺňa podmienku, podľa ktorej daň musí byť zavedená „z dôvodov [týkajúcich sa ochrany životného prostredia]“, ak v situácii, keď sa vnútroštátny zákonodarca odvolal pri prijímaní tejto dane na cieľ ochrany životného prostredia, samotný environmentálny cieľ nie je zahrnutý do štruktúry uvedenej dane, ktorej sadzba je stanovená v závislosti od hodnoty spalného tepla uhlia, výnos z tejto dane je určený na financovanie nákladov na vnútroštátnu elektrizačnú sústavu a používanie iných energetických výrobkov považovaných za menej škodlivé pre životné prostredie nie je zdanené.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Smernica Rady z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( Ú. v. ES L 283, 2003, s. 51 ; Mim. vyd. 09/001, s. 405).

( 3 ) Kombinovaná nomenklatúra.

( 4 ) Ú. v. ES L 279, 2001, s. 1 .

( 11 ) Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Real Decreto‑ley 9/2013 por el que se adoptan medidas urgentes para garantizar la estabilidad financiera del sistema eléctrico (kráľovský zákonný dekrét č. 9/2013, ktorým sa prijímajú naliehavé opatrenia na zabezpečenie finančnej stability elektrizačnej sústavy) z 12. júla 2013 (BOE č. 167 z 13. júla 2013, s. 52106), neskôr zaviedol v článku 84 zákona č. 38/1992 zníženú sadzbu spotrebnej dane (0,15 eura za gigajoule) na uhlie na komerčné využitie pod podmienkou, že toto uhlie sa nepoužije na postupy kogenerácie a priamu alebo nepriamu výrobu elektriny.

( 12 ) Vo svojich písomných pripomienkach Endesa tvrdí, že oslobodenie od dane týkajúce sa uhľovodíkov bolo zrušené zákonom č. 15/2012, ale opätovne zavedené prostredníctvom Real Decreto‑Ley 15/2018 de medidas urgentes para la transición energética y la protección de los consumidores (kráľovský zákonný dekrét č. 15/2018 o naliehavých opatreniach na energetický prechod a ochranu spotrebiteľov) z 5. októbra 2018 (BOE č. 242 zo 6. októbra 2018, s. 97430).

( 13 ) BOE č. 285 z 28. novembra 1997, s. 35097.

( 14 ) Toto ustanovenie bolo po prvýkrát zmenené prostredníctvom Ley 24/2013 del Sector Eléctrico (zákon č. 24/2013 o elektroenergetike) z 26. decembra 2013 (BOE č. 310 z 27. decembra 2013, s. 105198).

( 15 ) Rozsudok z 31. marca 2022, Komisia/Poľsko (Zdaňovanie energetických výrobkov) ( C‑139/20 , EU:C:2022:240 , bod 39 ).

( 16 ) Pozri rozsudok zo 14. januára 2021, Komisia/Taliansko (Príspevok na nákup motorových palív) ( C‑63/19 , EU:C:2021:18 , bod 75 a citovaná judikatúra), ako aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci RWE Power ( C‑571/21 , EU:C:2022:780 , body 25 a 26 ).

( 23 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2019, UPM France ( C‑270/18 , EU:C:2019:862 , bod 52 a citovaná judikatúra). Poukazujem na to, že Komisia 14. júla 2021 predložila nový návrh smernice Rady o reštrukturalizácii právneho rámca Únie pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny [COM(2021) 563 final]. Podľa tohto návrhu sa článok 14 smernice 2003/96 zrušuje. Nový článok 13 tejto smernice, ako sa navrhuje, však v podstate preberá aktuálny obsah článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice.

( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2018, Cristal Union ( C‑31/17 , EU:C:2018:168 , bod 32 a citovaná judikatúra).

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Kernkraftwerke Lippe‑Ems ( C‑5/14 , EU:C:2015:354 , bod 51 ).

( 26 ) Uznesenie zo 7. februára 2022,Vapo Atlantic ( C‑460/21 , EU:C:2022:83 , bod 20 a citovaná judikatúra).

( 27 ) Rozsudok z 3. marca 2021, Promociones Oliva Park ( C‑220/19 , EU:C:2021:163 , bod 48 a citovaná judikatúra).

( 28 ) Uznesenie zo 7. februára 2022, Vapo Atlantic ( C‑460/21 , EU:C:2022:83 , body 21 a 22 , ako aj citovaná judikatúra).

( 35 ) Pozri rozsudok z 12. februára 2015, Oil Trading Poland ( C‑349/13 , EU:C:2015:84 , body 33 a 34 ). Súdny dvor z toho vyvodil, že článok 1 ods. 3 smernice 2008/118 sám osebe nebráni tomu, aby členské štáty zaťažovali iné výrobky než tie, na ktoré sa vzťahuje režim harmonizovanej spotrebnej dane, daňou upravenou rovnakými pravidlami, ako sú tie, ktoré sa týkajú tohto režimu.

( 36 ) Pozri judikatúru citovanú v bode 44 vyššie.

( 37 ) V tom istom zmysle poukazujem na to, že v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci RWE Power ( C‑571/21 , EU:C:2022:780 , bod 48 ), som uviedol, že pokiaľ ide o cieľ ochrany životného prostredia, je nesporné, že výroba elektriny z hnedého uhlia zahŕňa viaceré povinnosti vyplývajúce z pravidiel v oblasti životného prostredia, ktorých cieľom je využívať energetické výrobky čo najčistejším spôsobom, a že teda nemožno vylúčiť, že predmetné oslobodenie od dane môže ovplyvniť plnenie týchto povinností, keď tieto povinnosti zahŕňajú spracovanie energetického výrobku použitím elektriny, aby bola možná ekologickejšia výroba energie.

( 38 ) Nariadenie Komisie zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1 ).

( 39 ) O vzťahu medzi smernicou 2003/96 a štátnou pomocou uvedenou v článku 107 ZFEÚ, pozri VILLAR EZCURRA, M., FONSECA CAPDEVILA, E.: Parafiscal charges and contributions to general electricity networks: a legal analysis of its nature under the scope of Directive 2003/96 and the EU State aids regime. In: WEISHAAR, S. E.: The Green Market Transition: Carbon Taxes, Energy Subsidies and Smart Instrument Mixes . Cheltenham: Edward Elgar Publishing, 2017, s. 143 až 156.