C-105/21

62021CJ0105

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 30. júna 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Charta základných práv Európskej únie – Články 6 a 47 – Právo na voľný pohyb a pobyt – Právo na účinný súdny prostriedok nápravy – Zásady rovnocennosti a vzájomnej dôvery – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Smernica 2012/13/EÚ – Právo na informácie v trestnom konaní – Poučenie o právach pri zatknutí – Právo osoby na informácie o obvinení vznesenom proti nej na základe vnútroštátneho príkazu na zatknutie – Právo na prístup ku spisovému materiálu – Podmienky vydania európskeho zatykača na obvinenú osobu, ktorá sa nachádza vo vykonávajúcom členskom štáte – Prednosť práva Únie“

Vo veci C‑105/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) z 22. februára 2021 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

IR, v zastúpení: A. O. Mandžukova‑Stojanova a C. Neďalkova, advokati,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti IR pre trestné činy spojené s nezákonným obchodovaním s cigaretami.

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Článok 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) stanovuje:

zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

2. Každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu.

…

4. Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

…“

Právo Únie

„1. Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia [s cieľom, aby iný členský štát zatkol a odovzdal vyžiadanú osobu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s odňatím slobody – neoficiálny preklad ].

2. Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

3. Toto rámcové rozhodnutie nebude meniť povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v článku 6 [ZEÚ].“

6

Podľa článku 6 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia vydávajúcim súdnym orgánom je súdny orgán vydávajúceho členského štátu, ktorý je oprávnený vydať európsky zatykač v zmysle právnych predpisov tohto štátu.

7

c)

dôkaz o vykonateľnom rozsudku, zatykači alebo inom vykonateľnom súdnom rozhodnutí s rovnakým účinkom, ktoré spadá do rozsahu článkov 1 a 2;

d)

charakter a skutkovú podstatu trestného činu, najmä vo vzťahu k článku 2;

e)

opis okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, vrátane času, miesta a miery účasti vyžiadanej osoby na trestnom čine;

Článok 17 rámcového rozhodnutia 2002/584 s názvom „Lehoty a postupy pre rozhodnutie o vykonaní európskeho zatykača“ v odseku 1 uvádza:

„Európsky zatykač sa prejednáva a vykonáva ako naliehavá záležitosť.“

9

V prílohe tohto rámcového rozhodnutia sa nachádza formulár, v ktorom sú podrobne uvedené informácie, ktoré sa majú uviesť v európskom zatykači.

Smernica 2012/13/EÚ

10

…“

Bulharské právo

12

Zakon za extradiciata i evropejskata zapoved za arest (zákon o vydávaní osôb a európskom zatykači) (DV č. 46 z roku 2005) vykonáva rámcové rozhodnutie 2002/584. § 37 tohto zákona a k nemu priložený formulár zodpovedajú článku 8 uvedeného rámcového rozhodnutia a formuláru nachádzajúcemu sa v jeho prílohe.

13

§ 55 Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok, ďalej len „NPK“) a § 72 až 74 Zakon za Ministerstvoto na vatreshnite raboti (zákon o ministerstve vnútra) stanovujú, že osoba zatknutá bulharskými orgánmi v Bulharsku, na ktorú bol vydaný vnútroštátny príkaz na zatknutie, je informovaná o právach, ktoré má ako zatknutá osoba, a tiež o právach, ktoré má ako obvinená osoba.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17

Skutkové okolnosti vo veci samej sú rovnaké ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. januára 2021, Specializirana prokuratura (Poučenie o právach) ( C‑649/19 , EU:C:2021:75 ).

18

Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) začala trestné stíhanie proti IR, ktorý je obvinený z toho, že bol členom organizovanej zločineckej skupiny s cieľom páchať daňové trestné činy.

19

Dňa 20. augusta 2019 vnútroštátny súd zrušil tento zatykač a vzhľadom na to, že chcel vydať nový európsky zatykač voči IR a v snahe získať presnejšie informácie, ktoré majú byť pripojené k tomuto novému zatykaču, podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑649/19, Specializirana prokuratura (Poučenie o právach).

23

Podľa vnútroštátneho súdu rozsudok z 28. januára 2021, Specializirana prokuratura (Poučenie o právach) ( C‑649/19 , EU:C:2021:75 ), síce odpovedal na otázky, ktoré položil vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale nerozptýlil všetky jeho pochybnosti. Navyše vzhľadom na odpovede poskytnuté v uvedenom rozsudku vznikli nové pochybnosti.

24

Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že otázky položené v rámci prejednávanej veci majú v podstate objasniť spôsob, akým má vypracovať nový európsky zatykač, ktorý chce vydať voči IR, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa práv obvinenej osoby, ktoré je povinná zaslať vykonávajúcemu súdnemu orgánu, a určiť, ako má postupovať v prípade, že táto osoba podá návrh na zrušenie vnútroštátneho príkazu na zatknutie.

25

28

Vnútroštátny súd sa teda v rámci prvej otázky pýta, či článok 6 Charty v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. c) a článkom 5 ods. 2 a 4 EDĽP, článok 47 Charty, právom na voľný pohyb a pobyt, zásadou rovnocennosti a zásadou vzájomnej dôvery bránia tomu, aby vydávajúci súdny orgán v zmysle článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 nepodnikol nijaké kroky, aby informoval osobu zatknutú na základe európskeho zatykača o skutkových a právnych dôvodoch jej zatknutia a o možnostiach podať proti nemu opravný prostriedok, pokiaľ sa táto osoba nachádza na území vykonávajúceho členského štátu.

29

V tejto súvislosti vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd nesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého požiadavka stanovená v článku 5 ods. 1 písm. c) EDĽP sa neuplatňuje na obdobie, počas ktorého vnútroštátny príkaz na zatknutie predstavuje základ pre vydanie európskeho zatykača, ale uplatňuje sa až po odovzdaní vyžiadanej osoby. Právo na obhajobu obvinenej osoby musí byť teda zaručené od momentu jej zatknutia v členskom štáte vykonávajúcom európsky zatykač.

30

Po druhé, pokiaľ ide o dodržanie požiadavky týkajúcej sa „účinného prostriedku nápravy“ v zmysle článku 47 Charty, vnútroštátny súd sa domnieva, že na základe judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa článku 5 EDĽP, tento článok 47 priznáva osobe, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, právo byť informovaný o skutkových a právnych dôvodoch jej zatknutia a o možnostiach podať proti nemu opravný prostriedok, a to aj v prípade, že je zatknutá vo vykonávajúcom členskom štáte.

34

Po tretie sa vnútroštátny súd domnieva, že na rozdiel od čisto vnútroštátnej situácie, skutočnosť, že vydávajúci súdny orgán nepodnikne nijaké kroky s cieľom vytvoriť podmienky na to, aby osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, bola hneď po jej nájdení a prípadnom zatknutí na území vykonávajúceho členského štátu informovaná o skutkových a právnych dôvodoch svojho zatknutia, priamo bráni výkonu práva na voľný pohyb a pobyt stanoveného v článku 3 ods. 2 ZEÚ a článkoch 20 a 21 ZFEÚ, pokiaľ tento orgán tým sťažuje výkon tohto práva. V takomto prípade by totiž došlo k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu s osobami, ktoré takéto právo uplatnili.

35

Po štvrté sa tento súd domnieva, že vzhľadom na zásadu rovnocennosti nemôže byť právne postavenie osoby, na ktorú sa vzťahuje vnútroštátny príkaz na zatknutie, na základe ktorého je následne vydaný európsky zatykač, menej priaznivé, ak sa toto zatknutie vykoná na území vykonávajúceho členského štátu, ako keď sa zatknutie vykoná na vnútroštátnom území. To isté platí pre oznámenie tohto príkazu, ak bolo prijaté v neprítomnosti obvinenej osoby.

36

Po piate zásada vzájomnej dôvery by bola ohrozená, ak by osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, nemala primeranú možnosť uplatniť svoje námietky pred vydávajúcim súdnym orgánom, hoci sa nachádza vo vykonávajúcom členskom štáte. Ak by totiž takáto možnosť neexistovala, vykonávajúci súdny orgán by bol konfrontovaný s tým, či má vykonať európsky zatykač vydaný na základe dôvodov, ktoré existovali v minulosti, ale o ktorých si nie je istý, či stále existujú, a teda by mohol byť nútený vykonať takýto zatykač bez toho, aby sa presvedčil, že základné práva vyžiadanej osoby boli vo vydávajúcom členskom štáte skutočne dodržané.

39

Za týchto okolností Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bolo by v súlade s článkom 6 Charty v spojení s článkom 5 ods. 4, ako aj s článkom 5 ods. 2 a článkom 5 ods. 1 písm. c) EDĽP, s článkom 47 Charty, s právom na voľný pohyb a pobyt, so zásadou rovnocennosti, ako aj so zásadou vzájomnej dôvery, ak by vydávajúci súdny orgán podľa článku 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 nepodnikol nijaké kroky, aby informoval vyžiadanú osobu o skutkových a právnych dôvodoch jej zatknutia a o možnostiach podať opravný prostriedok proti tomuto zatknutiu, kým sa táto osoba nachádza na území vykonávajúceho členského štátu?

2.

V prípade kladnej odpovede, vyžaduje zásada prednosti práva Únie pred vnútroštátnym právom, aby vydávajúci orgán neposkytol tieto informácie, a ak vyžiadaná osoba napriek chýbajúcemu informovaniu navrhne zrušiť vnútroštátny príkaz na zatknutie, je tento orgán povinný posúdiť z vecného hľadiska tento návrh až po odovzdaní uvedenej osoby?

41

Pokiaľ ide v prvom rade o články 6 a 47 Charty, treba uviesť, že ako je potvrdené v článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, toto rámcové rozhodnutie nemôže mať za následok zmenu povinnosti dodržiavať základné práva a základné právne princípy zakotvené v článku 6 ZEÚ.

42

V tejto súvislosti Súdny dvor na jednej strane uviedol, že článok 8 ods. 1 písm. d) a e) rámcového rozhodnutia 2002/584 stanovuje, že európsky zatykač musí obsahovať informácie týkajúce sa charakteru a skutkovej podstaty trestného činu, ako aj opisu okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, vrátane času, miesta a miery účasti vyžiadanej osoby. Tieto informácie pritom v podstate zodpovedajú informáciám uvedeným v článku 6 smernice 2012/13 [rozsudok z 28. januára 2021, Specializirana prokuratura (Poučenie o právach), C‑649/19 , EU:C:2021:75 , bod 78 ], ktorá, ako vyplýva z jej odôvodnenia 14, stanovuje minimálne spoločné normy, ktoré sa majú vzťahovať na oblasť poskytovania informácií o právach a obvineniach osobám podozrivým alebo obvineným zo spáchania trestného činu s cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, a vychádza z práv stanovených v Charte, a najmä v jej článkoch 6 a 47, pričom sa vychádza aj z článkov 5 a 6 EDĽP v zmysle ich výkladu Európskym súdom pre ľudské práva.

43

Z toho vyplýva, že osoba zatknutá na základe európskeho zatykača je vo vykonávajúcom členskom štáte informovaná o dôvodoch jej zatknutia, vrátane trestného činu, z ktorého spáchania je podozrivá alebo obvinená, a to pred jej odovzdaním príslušným orgánom vydávajúceho členského štátu.

Treba však poznamenať, že tento výklad je nutne uplatniteľný aj na informácie týkajúce sa vnútroštátneho rozhodnutia o zatknutí, ktorý predstavuje vnútroštátny príkaz na zatknutie, na základe ktorého bol vydaný európsky zatykač, ako aj na rôzne opravné prostriedky, ktoré sú dostupné vo vydávajúcom členskom štáte proti tomuto rozhodnutiu. V takejto situácii sú totiž práva obvinenej osoby vyplývajúce z článkov 6 a 47 Charty, a najmä právo byť informovaný o jej právach v trestnom konaní a o obvinení vznesenom proti nej, chránené jednak tým, že európsky zatykač obsahuje informácie stanovené v článku 8 rámcového rozhodnutia 2002/584, a jednak tým, že obvinená osoba je informovaná o opravných prostriedkoch vo vydávajúcom členskom štáte a získa prístup ku spisovému materiálu, v súlade so smernicou 2012/13, hneď po jej odovzdaní príslušným orgánom tohto štátu.

47

Vzhľadom na to vnútroštátny súd považuje túto situáciu za neuspokojivú a domnieva sa, že vydávajúci súdny orgán je povinný informovať osobu, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, o vnútroštátnom príkaze na zatknutie, na základe ktorého bol tento zatykač vydaný, ako aj o dostupných opravných prostriedkoch proti tomuto príkazu pred jej odovzdaním do vydávajúceho členského štátu. Takýto výklad má byť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa najmä článku 5 ods. 1 písm. c) a f) EDĽP v spojení s odsekmi 2 a 4 tohto článku.

48

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že systém európskeho zatykača zavedený týmto rámcovým rozhodnutím spočíva na zásade vzájomného uznávania, ktorá sa zakladá na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o skutočnosť, že ich vnútroštátne právne poriadky sú spôsobilé poskytnúť rovnocennú a účinnú ochranu základných práv uznaných na úrovni Únie, osobitne v Charte [rozsudky z 5. apríla 2016, Aranyosi a Căldăraru, C‑404/15 a C‑659/15 PPU , EU:C:2016:198 , bod 77 , ako aj z 28. januára 2021, Specializirana prokuratura (Poučenie o právach), C‑649/19 , EU:C:2021:75 , bod 71 ].

52

Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, že pokiaľ je takéto rozhodnutie prijaté buď v čase prijatia vnútroštátneho príkazu na zatknutie, alebo v čase vydania európskeho zatykača, ochrana priznaná článkami 6 a 47 Charty si v žiadnom prípade nevyžaduje, aby bola vyžiadanej osobe poskytnutá tretia úroveň súdnej ochrany, akú predpokladá vnútroštátny súd, v rámci ktorej má táto osoba ešte pred jej odovzdaním orgánom vydávajúceho členského štátu právo dostať vnútroštátny príkaz na zatknutie, na základe ktorého bol vydaný európsky zatykač, ako aj informácie o možnosti podať opravný prostriedok proti tomuto príkazu.

53

V prejednávanej veci treba konštatovať, že vo veci samej vnútroštátny príkaz na zatknutie vydal súd a že to isté bude platiť aj pre európsky zatykač, ak ho prípadne vydá vnútroštátny súd. Z toho vyplýva, že na každej z dvoch úrovní súdnej ochrany vyžiadanej osoby budú prijaté rozhodnutia, ktoré v zásade spĺňajú požiadavky účinnej súdnej ochrany.

54

Okrem toho, pokiaľ ide o článok 5 ods. 1 písm. c) a f) EDĽP, na ktorý poukazuje vnútroštátny súd, treba pripomenúť, že keďže práva stanovené v článku 6 Charty, podľa ktorého má každý právo na slobodu a bezpečnosť, zodpovedajú právam zaručeným v článku 5 EDĽP a v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty majú rovnaký význam a rozsah, treba odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

58

Treba však zdôrazniť, že otázka, o ktorú ide vo veci samej, nie je vôbec porovnateľná s otázkou zodpovednosti dožadujúceho štátu alebo dožiadaného štátu v rámci zatknutia nariadeného na základe žiadosti o vydanie založenej na vnútroštátnom príkaze na zatknutie, ktorý bol vydaný v rozpore so základnými právami dotknutej osoby. Cieľom tejto otázky je totiž len určiť, aké informácie sa majú obvinenej osobe poskytnúť pri jej zatknutí vo vykonávajúcom členskom štáte pred odovzdaním tejto osoby vydávajúcemu členskému štátu.

59

V tejto súvislosti treba uviesť, že informácie, ktoré musia byť nevyhnutne priložené k európskemu zatykaču, umožňujú v čase zatknutia obvinenej osoby vo vykonávajúcom členskom štáte poskytnúť tejto osobe dostatočné informácie na splnenie povinností vyplývajúcich z článku 5 EDĽP. Ako totiž bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, osobe zatknutej vo vykonávajúcom členskom štáte na základe európskeho zatykača sú poskytnuté informácie stanovené najmä v článku 8 ods. 1 písm. d) a e) rámcového rozhodnutia 2002/584, ktoré v podstate zodpovedajú informáciám stanoveným v článku 6 smernice 2012/13, čím sa tejto osobe zabezpečí dodržanie požiadaviek vyplývajúcich z článku 5, najmä tým, že jej tieto informácie umožnia pochopiť dôvody jej zatknutia a prípadne podať proti tomuto zatknutiu opravný prostriedok.

60

Z toho vyplýva, že články 6 a 47 Charty nevyžadujú, aby vydávajúci súdny orgán pred odovzdaním osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač v zmysle rámcového rozhodnutia 2002/584, zaslal príslušným orgánom vydávajúceho členského štátu vnútroštátny príkaz na zatknutie tejto osoby a informácie o možnostiach podať opravný prostriedok proti tomuto príkazu. Takto vykladané články 6 a 47 poskytujú ochranu práv uvedenej osoby, ktorá nie je menšia ako ochrana, ktorú poskytuje článok 5 EDĽP.

Na úvod treba zdôrazniť, že judikatúru Súdneho dvora, na ktorú poukazuje vnútroštátny súd, nemožno uplatniť na preukázanie existencie takéhoto rozdielneho zaobchádzania, keďže táto judikatúra sa týka osobitnej situácie, v ktorej vnútroštátne pravidlá vydávania osôb členského štátu stanovujú rozdielne zaobchádzanie v závislosti od toho, či vyžiadaná osoba je štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu. Pravidlá, ktoré sú predmetom uvedenej judikatúry, majú za následok, že štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí sa legálne zdržiavajú na území dožiadaného členského štátu, sa nepriznáva rovnaká ochrana pred vydaním, akú požívajú štátni príslušníci tohto členského štátu, a preto sú spôsobilé ovplyvniť slobodu pohybu a pobytu skôr uvedených osôb na území členských štátov [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2020, Generalstaatsanwaltschaft Berlin (Vydanie na Ukrajinu), C‑398/19 , EU:C:2020:1032 , bod 39 a citovanú judikatúru].

64

66

Nič v spise predloženom Súdnemu dvoru však neumožňuje dospieť k záveru, že so zadržanou osobou bude pri jej odovzdaní vydávajúci členský štát zaobchádzať menej priaznivo, ako s osobou zadržanou v tomto štáte, výlučne na základe jeho vnútroštátneho práva.

67

Napokon, ako uvádza Komisia, skutočnosť, že na rozdiel od vydávacieho konania sa v konaní podľa rámcového rozhodnutia 2002/584 nevyžaduje zaslanie vnútroštátneho príkazu na zatknutie, na ktorom je založený európsky zatykač, nielenže nie je v rozpore so zásadou vzájomnej dôvery, ale je vyjadrením tejto zásady.

68

Súdny dvor opakovane pripomenul, že rámcové rozhodnutie 2002/584 má zavedením zjednodušeného a efektívnejšieho systému odovzdávania osôb odsúdených alebo podozrivých z porušenia trestného zákona uľahčiť a zrýchliť súdnu spoluprácu, a tak prispieť k dosiahnutiu cieľa vytýčeného pre Európsku úniu stať sa priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, založeným na vysokom stupni dôvery, ktorá musí existovať medzi členskými štátmi [rozsudok z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom vydávajúceho členského štátu), C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU , EU:C:2022:100 , bod 42 ].

Na úvod treba uviesť, že druhá časť druhej otázky je hypotetická. Táto časť druhej otázky vychádza z predpokladu, že osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač a ktorá bola zatknutá vo vykonávajúcom členskom štáte, podá pred svojím odovzdaním opravný prostriedok vo vydávajúcom členskom štáte proti vnútroštátnemu príkazu na zatknutie, na ktorom bol založený európsky zatykač.

72

Ak však na účely zabezpečenia základných práv tejto osoby, ktoré môžu viesť k tomu, že súdny orgán prijme rozhodnutie o vydaní európskeho zatykača, musí mať tento orgán možnosť podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania, táto možnosť musí byť podmienená tým, že odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom je nevyhnutná na to, aby mohol vydať nový európsky zatykač na obvinenú osobu v súlade s rámcovým rozhodnutím 2002/584 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2021, Specializirana prokuratura (Poučenie o právach), C‑649/19 , EU:C:2021:75 , body 38 a 39 ], čo neplatí pre prípadnú odpoveď na druhú časť druhej otázky. Z tohto dôvodu je táto časť druhej otázky neprípustná.

73

Pokiaľ ide o prvú časť tejto otázky, treba v prvom rade preskúmať, či rámcové rozhodnutie 2002/584 bráni tomu, aby vydávajúci súdny orgán bol podľa vnútroštátneho práva povinný zaslať osobe, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, pred jej odovzdaním príslušným orgánom vydávajúceho členského štátu vnútroštátny príkaz na zatknutie a informácie týkajúce sa možností podať opravný prostriedok proti tomuto príkazu.

74

Keďže sa totiž v súlade s článkom 17 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia musí európsky zatykač prejednať a vykonať ako naliehavá záležitosť, preskúmanie právnych predpisov vydávajúceho členského štátu, ktoré má vykonať vykonávajúci súdny orgán v rámci uplatňovania článku 2 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia, musí byť nevyhnutne rýchle a v dôsledku toho sa musí vykonať na základe informácií dostupných v samotnom európskom zatykači [rozsudok z 3. marca 2020, X (Európsky zatykač – Dvojitá trestnosť činu), C‑717/18 , EU:C:2020:142 , bod 37 ].

78

Požiadavka rýchlosti a zjednodušenia postupu odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, ktorú sleduje rámcové rozhodnutie 2002/584, by však bola ohrozená, ak by bol vydávajúci súdny orgán povinný zaslať osobe, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, ešte pred jej odovzdaním príslušným orgánom vydávajúceho členského štátu, vnútroštátny príkaz na zatknutie a informácie o možnostiach podať opravný prostriedok proti tomuto príkazu. Zaslanie týchto informácií a tohto príkazu totiž môže brániť vykonávajúcemu súdnemu orgánu v uplatňovaní zjednodušeného systému odovzdávania vyžiadanej osoby zavedeného týmto rámcovým rozhodnutím, keďže tento orgán by si musel na účely zabezpečenia správneho uplatňovania vnútroštátnych procesných pravidiel vydávajúceho členského štátu overiť, že obvinená osoba uvedené informácie skutočne dostala.

79

V prípade uvedenom v predchádzajúcom bode by konanie o odovzdaní mohlo byť značne skomplikované a jeho trvanie by mohlo byť podstatne predĺžené, čo by ohrozilo cieľ sledovaný rámcovým rozhodnutím 2002/584 a pripomenutý v bodoch 64 a 74 tohto rozsudku, ktorým je zabrániť beztrestnosti osoby, ktorej odovzdanie sa žiada.

83

Hoci zásada konformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva členského štátu contra legem , napriek tomu vyžaduje, aby sa toto vnútroštátne právo zohľadnilo ako celok a aby sa uplatnili výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, aby sa zabezpečila plná účinnosť predmetného rámcového rozhodnutia a dospelo sa k riešeniu, ktoré je v súlade s cieľom, ktorý sleduje rámcové rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2019, Popławski, C‑573/17 , EU:C:2019:530 , body 76 a 77 ).

84

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vydávajúcemu súdnemu orgánu ukladá, aby v čo najväčšej možnej miere vykonal konformný výklad svojho vnútroštátneho práva, ktorý mu umožní zabezpečiť výsledok zlučiteľný s účelom sledovaným rámcovým rozhodnutím 2002/584, ktoré bráni tomu, aby bol tento orgán podľa vnútroštátneho práva povinný zaslať osobe, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, pred jej odovzdaním súdnym orgánom vydávajúceho členského štátu, vnútroštátny príkaz na zatknutie a informácie týkajúce sa možností podať opravný prostriedok proti tomuto príkazu.

O tretej otázke

85

Články 6 a 47 Charty základných práv Európskej únie, právo na voľný pohyb a pobyt, ako aj zásady rovnocennosti a vzájomnej dôvery sa majú vykladať v tom zmysle, že súdny orgán, ktorý vydal európsky zatykač prijatý na základe rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, nie je povinný zaslať osobe, na ktorú bol vydaný tento zatykač, vnútroštátny príkaz na zatknutie tejto osoby a informácie týkajúce sa možností podať opravný prostriedok proti tomuto príkazu, pokiaľ sa uvedená osoba nachádza vo vykonávajúcom členskom štáte a nebola odovzdaná príslušným orgánom vydávajúceho členského štátu.

2.

Zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vydávajúcemu súdnemu orgánu ukladá, aby v čo najväčšej možnej miere vykonal konformný výklad svojho vnútroštátneho práva, ktorý mu umožní zabezpečiť výsledok zlučiteľný s účelom sledovaným rámcovým rozhodnutím 2002/584, zmeneným rámcovým rozhodnutím 2009/299, ktoré bráni tomu, aby bol tento orgán podľa vnútroštátneho práva povinný zaslať osobe, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, pred jej odovzdaním súdnym orgánom vydávajúceho členského štátu, vnútroštátny príkaz na zatknutie a informácie týkajúce sa možností podať opravný prostriedok proti tomuto príkazu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.