C-115/21

Oriol Junqueras i Vies , bydliskom v Sant Joan de Vilatorrada (Španielsko), v zastúpení: M. Marsal i Ferret a A. Van den Eynde Adroer, abogados,

žalobca,

ďalší účastník konania:

Európsky parlament , v zastúpení: N. Görlitz a J.‑C. Puffer, splnomocnení zástupcovia,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

ktorého v konaní podporuje:

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. júna 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Pán Oriol Junqueras i Vies sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2020, Junqueras i Vies/Parlament (T‑24/20, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2020:601 ), ktorým tento zamietol ako neprípustnú jeho žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia na jednej strane vyhlásenia predsedu Európskeho parlamentu na plenárnom zasadnutí 13. januára 2020 o uvoľnení jeho mandátu europoslanca (ďalej len „vyhlásenie z 13. januára 2020“) a na druhej strane údajného zamietnutia, zo strany predsedu Európskeho parlamentu, žiadosti o prijatie „naliehavej iniciatívy“ s cieľom potvrdiť jeho imunitu, predloženej 20. decembra 2019 europoslankyňou, paňou Riba i Ginerovou, na základe článku 8 Rokovacieho poriadku Parlamentu (ďalej len „zamietnutie žiadosti z 20. decembra 2019“).

na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b)

na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov… Parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen… Parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni… Parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.“

Akt o voľbách

–

člena vlády členského štátu,

–

člena [Európskej] komisie,

–

sudcu, generálneho advokáta alebo tajomníka Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu,

–

člena [Európskeho] hospodárskeho a sociálneho výboru,

–

člena Výboru regiónov,

–

člena výborov alebo orgánov vytvorených na základe alebo podľa zmlúv o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na účely hospodárenia s prostriedkami Spoločenstva alebo na plnenie stálych a priamych úloh administratívneho riadenia,

3. Okrem toho každý členský štát môže za okolností uvedených v článku 8 rozšíriť predpisy týkajúce sa nezlučiteľnosti, a to na vnútroštátnej úrovni.

…“ [ neoficiálny preklad ]

5

Podľa článku 8 tohto aktu:

„S výhradou ustanovení tohto aktu sa volebný postup v každom členskom štáte spravuje jeho vnútroštátnymi predpismi.

Týmito vnútroštátnymi predpismi, ktoré môžu v prípade potreby zohľadniť osobitú situáciu v členských štátoch, nesmie byť dotknutá podstata pomerného volebného systému.“ [ neoficiálny preklad ]

2. S výhradou ostatných ustanovení tohto aktu stanoví každý členský štát vhodné postupy pre obsadenie každého mandátu, ktorý sa uvoľní počas päťročného funkčného obdobia uvedeného v článku 5, na zvyšok tohto obdobia.

3. Ak právny predpis členského štátu výslovne požaduje odňatie mandátu člena… Parlamentu, tento mandát skončí v súlade s týmito právnymi predpismi. Príslušné vnútroštátne orgány o tom informujú… Parlament.

4. Ak sa mandát uvoľní v dôsledku odstúpenia alebo úmrtia, predseda… Parlamentu o tom bezodkladne informuje príslušné orgány dotknutého členského štátu.“ [ neoficiálny preklad ]

Rokovací poriadok

8

Článok 3 Rokovacieho poriadku Parlamentu (ďalej len „rokovací poriadok“) s názvom „Preskúmanie osvedčení o zvolení“ stanovuje:

9

Podľa článku 4 ods. 2, 4 a 7 rokovacieho poriadku s názvom „Trvanie poslaneckého mandátu“:

„2. …

Ak podľa gestorského výboru je vzdanie sa mandátu v súlade aktom [o voľbách], uvoľnenie mandátu sa vyhlási s účinnosťou od dátumu, ktorý poslanec, ktorý sa vzdal mandátu, uviedol v úradnom zázname, a predseda Parlamentu o tom informuje Parlament.

Ak podľa gestorského výboru nie je vzdanie sa mandátu v súlade s aktom [o voľbách], navrhne Parlamentu, aby nevyhlásil uvoľnenie mandátu.

… 4. Ak príslušné orgány členských štátov alebo Únie alebo dotknutý poslanec oznámi[a] predsedovi Parlamentu, že došlo k vymenovaniu alebo zvoleniu do funkcie, ktoré je nezlučiteľné s funkciou poslanca… Parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu [o voľbách], predseda Parlamentu to oznámi Parlamentu, ktorý vyhlási, že mandát sa uvoľnil od dátumu vzniku nezlučiteľnosti.

2. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti svojich poslancov pri výkone ich povinností. Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov.

…“

11

Článok 7 rokovacieho poriadku, nazvaný „Ochrana výsad a imunít“, stanovuje:

„1. V prípadoch, keď údajne došlo alebo má dôjsť k porušeniu výsad a imunít poslanca alebo bývalého poslanca orgánmi členského štátu, v súlade s článkom 9 ods. 1, možno podať žiadosť o rozhodnutie Parlamentu, či došlo alebo či pravdepodobne dôjde k porušeniu týchto výsad a imunít.

2. Takúto žiadosť o ochranu výsad a imunít možno predložiť najmä vtedy, keď sa predpokladá, že dané okolnosti by predstavovali administratívne alebo iné obmedzenie voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo administratívne alebo iné obmedzenie vyjadrenia názoru či hlasovania pri výkone ich povinností, alebo ak by sa na tieto okolnosti vzťahoval článok 9 [protokolu o výsadách a imunitách].

13

Článok 9 rokovacieho poriadku, nazvaný „Imunitné konanie“, stanovuje:

„1. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi Parlamentu príslušný orgán členského štátu, alebo každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít, sa oznámi v pléne a postúpi gestorskému výboru.

2. So súhlasom dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca môže žiadosť predložiť iný poslanec, ktorému sa umožní zastupovať dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca vo všetkých štádiách postupu.

…

3. Výbor bezodkladne posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu výsad a imunít, avšak s prihliadnutím na ich relatívnu zložitosť.

7. Ak je žiadosť o zbavenie alebo ochranu imunity založená na viacerých obvineniach, každé z nich môže byť predmetom samostatného rozhodnutia. V správe výboru sa môže vo výnimočných prípadoch navrhnúť, aby sa zbavenie alebo ochrana imunity výhradne vzťahovali na trestné konanie a aby bol poslanec až do vynesenia konečného rozsudku chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu bránilo vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho mandátu.

8. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu.

9. Návrh rozhodnutia výboru sa zaradí do programu prvého rokovania nasledujúceho po jeho predložení. K takémuto návrhu nemôže byť predložený žiadny pozmeňujúci návrh.

…

Bez toho, aby bol dotknutý článok 173 [rokovacieho poriadku], poslanec, o ktorého výsady alebo imunity ide, nemôže vystúpiť v rozprave.

Návrh alebo návrhy rozhodnutia obsiahnuté v správe sa zaradia do prvého hlasovania nasledujúceho po rozprave.

Okolnosti predchádzajúce sporu

14

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 15 až 31 napadnutého uznesenia a možno ich zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

15

Pán Junqueras i Vies bol viceprezidentom Gobierno autonómico de Cataluña (autonómna vláda Katalánska, Španielsko) v čase prijatia Ley 19/2017 del Parlamento de Cataluña, reguladora del referéndum de autodeterminación (zákon Parlamentu Katalánska č. 19/2017 o úprave referenda o sebaurčení) zo 6. septembra 2017 (DOGC č. 7449A, zo 6. septembra 2017, s. 1) a Ley 20/2017 del Parlamento de Cataluña, de transitoriedad jurídica y fundacional de la República (zákon Parlamentu Katalánska č. 20/2017 o právnej a ústavnej zmene Republiky) z 8. septembra 2017 (DOGC č. 7451A, z 8. septembra 2017, s. 1), ako aj v čase konania, 1. októbra 2017, referenda o sebaurčení upraveného prvým z uvedených dvoch zákonov, ktorého účinnosť bola medzičasom pozastavená rozhodnutím Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko).

16

19

Uznesením zo 14. júna 2019 Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) zamietol žiadosť žalobcu, ktorou sa domáhal mimoriadneho povolenia na prepustenie z vyšetrovacej väzby, pod policajným dozorom, aby sa mohol dostaviť pred Ústrednú volebnú komisiu a zložiť prísahu alebo sľub dodržiavať španielsku Ústavu požadované článkom 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách.

20

Dňa 20. júna 2019 Ústredná volebná komisia konštatovala, že žalobca nezložil túto prísahu alebo tento sľub, a v súlade s článkom 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách vyhlásila uvoľnenie mandátu europoslanca, ktorý mu bol pridelený, ako aj pozastavenie všetkých výsad, ktoré by mu mohli prináležať z titulu jeho funkcií.

21

Žalobca podal na Tribunal Supremo (Najvyšší súd) opravný prostriedok proti uzneseniu uvedenému v bode 19 tohto rozsudku, v rámci ktorého sa dovolával imunity uvedenej v článku 9 protokolu o výsadách a imunitách.

25

Dňa 22. augusta 2019 predseda Parlamentu túto žiadosť zamietol.

26

Rozsudkom zo 14. októbra 2019 Tribunal Supremo (Najvyšší súd) odsúdil pána Junqueras i Viesa jednak na trinásť rokov odňatia slobody a jednak na trinásť rokov zákazu výkonu verejnej funkcie, ktorý viedol k definitívnej strate všetkých jeho verejných funkcií vrátane volených funkcií, rovnako ako aj k nemožnosti získať alebo uplatňovať nové verejné funkcie.

27

Rozsudkom z 19. decembra 2019, Junqueras Vies ( C‑502/19 , EU:C:2019:1115 ), Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené v bode 22 tohto rozsudku. Rozhodol, že osobu, ktorá bola oficiálne vyhlásená za zvolenú do Parlamentu, zatiaľ čo je umiestnená vo vyšetrovacej väzbe v rámci konania pre závažné trestné činy, ale ktorej nebolo povolené splniť určité požiadavky upravené vnútroštátnym právom v nadväznosti na toto vyhlásenie o zvolení a nebolo jej ani umožnené dostaviť sa do Parlamentu s cieľom zúčastniť sa jeho prvého zasadnutia, treba považovať za osobu, ktorá požíva imunitu na základe článku 9 druhého odseku protokolu o výsadách a imunitách. Súdny dvor spresnil, že z tejto imunity vyplýva zrušenie väzby s cieľom umožniť dotknutej osobe dostaviť sa do Parlamentu a splniť tam formálne podmienky požadované právom Únie. Súdny dvor napokon určil, že ak je príslušný vnútroštátny súd toho názoru, že toto opatrenie treba zachovať po tom, čo dotknutá osoba začala vykonávať funkciu člena Parlamentu, musí na základe článku 9 tretieho odseku toho istého protokolu v čo najkratšom čase požiadať Parlament o zbavenie imunity.

Uznesením z 9. januára 2020 Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol o dôsledkoch, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies ( C‑502/19 , EU:C:2019:1115 ), v súvislosti s trestným konaním týkajúcim sa žalobcu. Zastával názor, že nebolo potrebné zasielať Parlamentu žiadosť o zbavenie parlamentnej imunity žalobcu, pričom vychádzal najmä zo skutočnosti, že v čase, keď bol žalobca vyhlásený za zvoleného, bolo trestné konanie, ktoré sa ho týkalo, ukončené a začala sa záverečná porada súdu. Podľa Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vzhľadom na to, že žalobca začal vykonávať funkciu europoslanca v čase, keď sa trestné konanie proti nemu už nachádzalo v súdnej fáze konania, nemohol sa odvolávať na imunitu, aby zabránil pokračovaniu v tomto konaní. Vo výroku svojho uznesenia Tribunal Supremo najmä konštatoval, že nie je dôvod na povolenie presunu žalobcu do sídla Parlamentu, na jeho oslobodenie, na vyhlásenie rozsudku zo 14. októbra 2019 za neplatný a na zaslanie žiadosti o zbavenie imunity Parlamentu. Rovnako rozhodol o oznámení svojho uznesenia Ústrednej volebnej komisii a Parlamentu. V ten istý deň tento súd rozhodol preskúmať návrh na odklad výkonu rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie z 3. januára 2020 v riadnom konaní a zamietol žiadosti na mimoriadne naliehavé opatrenia, ktoré predložil žalobca.

31

V dňoch 10. a 13. januára 2020 europoslankyňa, pani Riba i Ginerová, doplnila žiadosť z 20. decembra 2019 predloženú v mene pána Junqueras i Viesa, pričom predsedu Parlamentu požiadala predovšetkým o to, aby odmietol vyhlásiť mandát žalobcu za uvoľnený, a predložila doplňujúce dokumenty.

Samostatným podaním z toho istého dňa žalobca doplnil túto žalobu o návrh na nariadenie predbežného opatrenia na základe článkov 278 a 279 ZFEÚ, ktorým sa domáhal odkladu výkonu vyhlásenia z 13. januára 2020 a zamietnutia žiadosti z 20. decembra 2019, aby sa predsedovi Parlamentu uložila povinnosť prijať všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu a zabezpečenie účinnosti jeho výsad a imunít, ako aj na ochranu jeho základných práv plne uplatňovať svoju funkciu člena Parlamentu, a napokon, aby sa Španielskemu kráľovstvu uložila povinnosť prepustiť ho ihneď na slobodu, aby mohol vykonávať svoje funkcie člena Parlamentu.

35

Uznesením z 3. marca 2020Junqueras i Vies/Parlament ( T‑24/20 R , neuverejnené, EU:T:2020:78 ), podpredseda Všeobecného súdu zamietol tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris nebola splnená.

36

Uznesením z 8. októbra 2020, Junqueras i Vies/Parlament [ C‑201/20 P(R ), neuverejnené, EU:C:2020:818 ], podpredsedníčka Súdneho dvora zamietla odvolanie podané žalobcom proti tomuto uzneseniu z 3. marca 2020.

37

40

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 9. júna 2021 bol povolený vstup Španielskeho kráľovstva do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Parlamentu.

41

Uznesením z 28. septembra 2021 predseda Súdneho dvora zamietol návrh na vstup do konania ako vedľajších účastníkov na podporu návrhov pána Junqueras i Viesa, ktorý podali páni Carles Puigdemont i Casamajó a Antoni Comín i Oliveres.

42

Svojím odvolaním pán Junqueras i Vies navrhuje, aby Súdny dvor:

–

uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania o námietke neprípustnosti vznesenej vo veci T‑24/20 a trovy odvolacieho konania.

43

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie v celom rozsahu ako nedôvodné a

Argumentácia účastníkov konania

45

Parlament v prvom rade tvrdí, že prvý, tretí a štvrtý odvolací dôvod sú neprípustné z dôvodu, že nezodpovedajú požiadavkám stanoveným článkom 256 ods. 1 prvým pododsekom ZFEÚ, článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj článkom 168 ods. 1 písm. d) a článkom 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže v nich nie sú dostatočne presne označené body odôvodnenia napadnutého uznesenia a právne argumenty na podporu jeho návrhu. Parlament tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neprípustný aj v rozsahu, v akom smeruje nie k spochybneniu výkladu článku 13 ods. 3 aktu o voľbách, ktorý podal Všeobecný súd, ale k spochybneniu jeho výkladu rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie z 3. januára 2020, ktoré spadá pod posúdenie skutkového stavu alebo výklad vnútroštátneho práva a nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.

46

Odvolateľ spochybňuje túto argumentáciu.

Posúdenie Súdnym dvorom

O prvom až treťom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

50

Prvý až tretí odvolací dôvod, ktoré treba preskúmať spoločne, sú, ako je uvedené v bode 44 tohto rozsudku, namierené proti odôvodneniu napadnutého uznesenia, v ktorom Všeobecný súd rozhodol, že návrhy pána Junqueras i Viesa, ktorými sa domáha zrušenia vyhlásenia z 13. januára 2020, sú neprípustné.

51

Konkrétne vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že rozhodol, že jeho situácia sa má analyzovať ako nezlučiteľnosť alebo odňatie mandátu v zmysle článku 7 ods. 3 a článku 13 ods. 3 aktu o voľbách, hoci sa mala analyzovať ako nezlučiteľnosť, ku ktorej došlo ex post , a nespadá pod žiadne z týchto ustanovení. Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vzhľadom na článok 4 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje prípady, v ktorých Parlament môže odmietnuť konštatovať uvoľnenie mandátu jedného zo svojich členov. Napokon vo svojom treťom odvolacom dôvode pán Junqueras i Vies tvrdí, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd, ani z článkov 8 a 12 aktu o voľbách, ani z článku 3 ods. 3 rokovacieho poriadku nevyplýva, že by Parlament nemohol spochybniť rozhodnutie členského štátu, akým je rozhodnutie v prejednávanej veci.

Článok 13 aktu o voľbách upravuje prípady, v ktorých sa mandát člena Parlamentu uvoľní z dôvodu odstúpenia, úmrtia alebo odňatia mandátu jeho držiteľa. Podľa odseku 3 toho istého článku, ak je odňatie mandátu výslovne stanovené právnymi predpismi členského štátu, mandát podľa týchto právnych predpisov zanikne a Parlament o tom informuje vnútroštátne orgány.

55

Článok 4 ods. 4 druhý pododsek rokovacieho poriadku spresňuje, že ak príslušné orgány členských štátov oznámia Parlamentu zánik mandátu europoslanca buď v dôsledku dodatočnej nezlučiteľnosti podľa článku 7 ods. 3 aktu o voľbách, alebo v dôsledku odňatia jeho mandátu na základe článku 13 ods. 3 aktu o voľbách, predseda Parlamentu informuje Parlament o skutočnosti, že mandát dotknutej osoby zanikol v deň, ktorý uviedli vnútroštátne orgány.

56

Pokiaľ ide v prvom rade o právny základ vyhlásenia z 13. januára 2020, z bodov 57 až 67 napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd rozhodol, že mandát europoslanca, pána Junqueras i Viesa, sa skončil z dôvodu odňatia jeho mandátu, ktorý vyplýva z uplatnenia vnútroštátneho práva, za predpokladu stanoveného v článku 13 ods. 3 aktu o voľbách. Hoci Všeobecný súd v bodoch 57 a 58 tohto uznesenia odkázal aj na článok 7 ods. 3 aktu o voľbách, je to len preto, že článok 4 ods. 4 druhý pododsek rokovacieho poriadku spája so vznikom dodatočnej nezlučiteľnosti podľa tohto ustanovenia rovnaké dôsledky ako s odňatím mandátu podľa článku 13 ods. 3 toho istého aktu.

57

Treba tiež spresniť, že v prípade neprijatia jednotného volebného postupu sa postup týkajúci sa volieb členov Parlamentu v každom členskom štáte naďalej riadi vnútroštátnymi ustanoveniami, s výhradou ustanovení aktu o voľbách v súlade s článkom 8 tohto aktu.

61

Zo samotného znenia článku 13 ods. 3 aktu o voľbách a článku 4 ods. 4 druhého pododseku rokovacieho poriadku vyplýva, že ak uvoľnenie mandátu člena Parlamentu vyplýva z odňatia jeho mandátu výslovne stanoveného vnútroštátnym právom, mandát skončí len na základe tohto práva, pričom Parlament je len informovaný vnútroštátnymi orgánmi o tom, že dotknutá osoba stratila postavenie europoslanca.

62

V prejednávanej veci z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 12 ods. 2 aktu o voľbách v pôvodnom znení, ktorá je však uplatniteľná na článok 13 ods. 3 aktu o voľbách v znení uplatniteľnom na spor, vyplýva, že Parlament nedisponuje žiadnou mierou voľnej úvahy pri vyhlásení uvoľnenia mandátu, ktoré vyplýva z vnútroštátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08 , EU:C:2009:275 , bod 56 ), pričom jeho úlohou je len zobrať na vedomie uvoľnenie mandátu už konštatované vnútroštátnymi orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament, C‑208/03 P , EU:C:2005:429 , bod 50 ).

63

V tomto kontexte možnosť Parlamentu odmietnuť konštatovať uvoľnenie mandátu jedného z jeho poslancov v prípade vecnej nepresnosti alebo neplatnosti súhlasu, ako je stanovená v článku 4 ods. 7 rokovacieho poriadku, sa nemôže v žiadnom prípade uplatniť v prípadoch, keď Parlament nemá právomoc takéto uvoľnenie vôbec konštatovať. Ako však bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, Parlament nedisponuje takou právomocou, ak uvoľnenie mandátu vyplýva z odňatia mandátu, na ktorý sa vzťahuje článok 13 ods. 3 aktu o voľbách.

67

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rokovací poriadok je vnútorným organizačným aktom, ktorý nemôže bez toho, aby došlo k porušeniu hierarchie právnych noriem, zveriť Parlamentu právomoci, ktoré mu nie sú priznané normatívnym aktom, v prejednávanej veci aktom o voľbách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08 , EU:C:2009:275 , body 47 a 48 ).

68

Vzhľadom na už vyššie uvedené Všeobecný súd v každom prípade bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, rozhodol, že táto inštitúcia nemôže využiť možnosť stanovenú v článku 4 ods. 7 rokovacieho poriadku, aby odmietla konštatovať uvoľnenie mandátu pána Junqueras Viesa.

69

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že vzhľadom na to, že vyhlásenie z 13. januára 2020 je čisto informatívnej povahy, a teda nemá záväzné právne účinky, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy odvolateľa tým, že by podstatným spôsobom zmenili jeho právne postavenie, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že návrhy pána Junqueras i Viesa, ktorými sa domáhal zrušenia tohto vyhlásenia, smerovali proti aktu, ktorý nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ.

73

Z toho vyplýva, že prvý až tretí odvolací dôvod musia byť zamietnuté.

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

74

Z bodov 103 až 106 napadnutého uznesenia vyplýva, že na to, aby Všeobecný súd odmietol ako neprípustné návrhy smerujúce k zrušeniu zamietnutia žiadosti z 20. decembra 2019, vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že vzhľadom na absenciu výslovnej odpovede predsedu Parlamentu na túto žiadosť a vzhľadom na absenciu konkrétnych ustanovení alebo okolností, ktoré by umožnili charakterizovať vznik konkludentného rozhodnutia o zamietnutí, tieto návrhy smerovali proti neexistujúcemu aktu. Všeobecný súd len okrajovo v bodoch 107 až 137 napadnutého uznesenia uviedol, že aj keby z vyhlásenia z 13. januára 2020 vyplývala existencia implicitného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti z 20. decembra 2019, návrhy odvolateľa, ktorými sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, by sa mali v každom prípade tiež zamietnuť ako neprípustné, keďže smerovali proti aktu, ktorý nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť. Podľa Všeobecného súdu na rozdiel od odpovede na žiadosť o ochranu výsad a imunít podanú na základe článku 9 rokovacieho poriadku, prijatie iniciatívy s cieľom potvrdiť výsady a imunity europoslanca na základe článku 8 ods. 1 rokovacieho poriadku, je vecou, o ktorej rozhoduje predseda Parlamentu podľa vlastného uváženia, a preto nemá záväzný účinok pre príslušné vnútroštátne orgány ani žiadny právny účinok na situáciu dotknutého poslanca.

77

Pokiaľ ide o hlavné dôvody uvedené Všeobecným súdom, odvolateľ len odkazuje na chronológiu udalostí predchádzajúcich žiadosti z 20. decembra 2019 bez toho, aby vysvetlil, akým spôsobom má táto chronológia viesť k záveru, že nečinnosť predsedu Parlamentu v prípade tejto žiadosti viedla k implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí. Takúto argumentáciu treba za týchto podmienok považovať za neprípustnú. Neumožňuje spochybniť záver Všeobecného súdu, podľa ktorého žaloba podaná odvolateľom smerujúca k zrušeniu zamietnutia žiadosti z 20. decembra 2019 smerovala proti neexistujúcemu aktu.

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

81

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

82

Keďže Parlament navrhol zaviazať odvolateľa na náhradu trov konania a odvolateľ nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Parlamentom.

83

3.

Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.