C-123/21

62021CJ0123

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 28. septembra 2023 ( *1 )

Obsah

Právny rámec

Medzinárodné právo

O spornom nariadení a o postupe jeho prijatia

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore

O odvolaní

O prvom odvolacom dôvode

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O treťom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtom odvolacom dôvode

O trovách

„Odvolanie – Dumping – Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Číne – Stanovenie normálnej hodnoty – Nariadenie (EÚ) 2016/1036 – Článok 2 ods. 7 – Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii (WTO) – Článok 15 – Určenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Európskej únie – Určenie existencie hrozby ujmy“

Vo veci C‑123/21 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2021,

Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd , so sídlom v Cchang‑čou (Čína), v zastúpení: K. Adamantopoulos, dikigoros, P. Billiet, advocaat, a N. Korogiannakis, dikigoros,

žalobkyňa,

v zastúpení: R. MacLean, avocat,

vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, sudcovia L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora, P. G. Xuereb (spravodajca), A. Kumin a I. Ziemele,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní zo 17. novembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd (ďalej len „Changmao“) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Komisia (T‑541/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2020:605 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/921 z 28. júna 2018, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ( Ú. v. EÚ L 164, 2018, s. 14 , ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne v celom rozsahu.

Právny rámec

„Zmluvné strany uznávajú, že dumping, ktorý umožňuje uvádzať výrobok určitej krajiny na trh inej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, je odsúdeniahodný, pokiaľ spôsobuje výrobnému odvetviu jednej zmluvnej strany ujmu alebo hrozí podstatnou ujmou alebo závažným spôsobom spomaľuje vytvorenie takéhoto domáceho výrobného odvetvia. V zmysle tohto článku sa výrobok považuje za uvedený na trh krajiny dovozu za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, ak cena výrobku vyvezeného z jednej krajiny do druhej

a) je nižšia než porovnateľná cena obdobného výrobku pri bežnom obchode určeného na spotrebu v krajine vývozu;

…“ [ neoficiálny preklad ]

Antidumpingová dohoda

4

Článok 2 antidumpingovej dohody s názvom „Vymedzenie dumpingu“ stanovuje:

6

Podľa článku 15 písm. a) a d) Protokolu o pristúpení Číny k WTO:

„Článok VI GATT 1994, [Antidumpingová dohoda] a [Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 156 ; Mim. vyd. 11/021, s. 243)] sa uplatňujú na konania týkajúce sa dovozu tovaru čínskeho pôvodu na územie [člena] WTO v súlade s nasledujúcim:

a)

Pri určovaní porovnateľnosti cien podľa článku VI GATT 1994 a Antidumpingovej dohody dovážajúci člen WTO použije čínske ceny alebo náklady pre výrobné odvetvie, ktoré je predmetom prešetrovania, alebo metódu, ktorá nie je založená na prísnom porovnaní s domácimi cenami alebo nákladmi v Číne na základe týchto pravidiel:

i)

Právo Únie

7

Ustanovenia upravujúce prijímanie antidumpingových opatrení Európskou úniou, platné v čase prijatia sporného nariadenia, sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 , ďalej len „základné nariadenie“). Základné nariadenie zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 ).

8

Odôvodnenie

9 základného nariadenia uvádza:

„Je potrebné stanoviť jasné a podrobné usmernenia s ohľadom na faktory, ktoré môžu byť relevantné na určovanie toho, či dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu, alebo predstavuje hrozbu spôsobenia ujmy. Pri preukazovaní toho, že objemové a cenové úrovne dotknutých dovozov sú zodpovedné za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je potrebné venovať pozornosť vplyvom ostatných faktorov, a predovšetkým prevládajúcim trhovým podmienkam v Únii.“

b)

V antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu tovaru z Čínskej ľudovej republiky, Vietnamu a Kazachstanu a akejkoľvek inej krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom WTO k dátumu začatia prešetrovania, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji dotknutého podobného výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú stanovené v písmene a).

…“

10

Podľa článku 3 toho istého nariadenia s názvom „Stanovenie ujmy“:

„1. Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

…

5. Vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Únii, skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

6. Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Únie tak, ako je stanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.

7. Iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. …

8. Účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí vo vzťahu k výrobe podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Únie, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu tejto výroby na základe kritérií, ako je výrobný proces, odbyt a zisky výrobcu. …

c)

či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch;

d)

zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že ďalšie dumpingové vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.“

11

13

Článok 6 ods. 7 uvedeného nariadenia znie:

„Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, ako aj zástupcovia krajiny vývozu sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo je[j] členských štátov, a ktoré sú relevantné na predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri prešetrovaní.

Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich pripomienky sa zohľadnia v prípade, že sú dostatočne odôvodnené.“

14

V zmysle článku 11 ods. 2 a 9 toho istého nariadenia:

Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, uvedené informácie sa neberú do úvahy a môžu sa využiť dostupné skutočnosti.

Zainteresované strany musia byť upozornené na dôsledky nespolupráce.“

16

Článok 19 ods. 2 a 4 tohto nariadenia znie takto:

„2. Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter. Tento súhrn musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme súhrnu. V týchto výnimočných prípadoch treba uviesť dôvody, pre ktoré nie je možné dané informácie zhrnúť.

…

4. Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomne. Uskutočňuje sa čo najskôr, zvyčajne najneskôr do jedného mesiaca pred začatím postupov podľa článku 9, pričom sa zohľadňuje ochrana dôverných informácií. Ak Komisia nemôže poskytnúť určité skutočnosti alebo dôvody v uvedenej lehote, poskytnú sa čo najskôr po uplynutí uvedenej lehoty.

Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, poskytnú sa čo najskôr.

…“

Okolnosti predchádzajúce sporu

18

Kyselina vínna sa používa najmä pri výrobe vína a ďalších nápojov ako potravinárska prísada a ako inhibítor v sadre. V Európskej únii a v Argentíne sa kyselina L+ vínna vyrába z vedľajších produktov pri výrobe vína, známych ako vínny kal (ďalej len „prírodná kyselina vínna“). V Číne sa kyselina L+ vínna a kyselina DL vínna vyrábajú chemickou syntézou z benzénu (ďalej len „syntetická kyselina vínna“). Syntetická kyselina vínna má rovnaké fyzické a chemické vlastnosti ako prírodná kyselina vínna a je určená na rovnaké základné použitie ako prírodná kyselina vínna.

Dňa 23. januára 2006 prijala Rada nariadenie (ES) č. 130/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 23, 2006, s. 1 ).

22

Týmto nariadením Rada okrem iného potvrdila postavenie trhovohospodárskeho prístupu (THP) vo vzťahu k trom čínskym vyvážajúcim výrobcom, a to Changmao, Ninghai Organic Chemical Factory a Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co Ltd (ďalej len „Hangzhou“). Na tovary vyrábané týmito troma výrobcami boli v uvedenom poradí uložené antidumpingové clá vo výške 10,1 %, 4,7 % a 0 %. Toto nariadenie navyše zaviedlo antidumpingové clo vo výške 34,9 % na kyselinu vínnu vyrobenú všetkými ostatnými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami.

23

Dňa 13. apríla 2012 Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 332/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 130/2006 a ktorým sa spoločnosť Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co. Ltd vyníma z rozsahu pôsobnosti konečných opatrení ( Ú. v. EÚ L 108, 2012, s. 1 ).

24

Týmto nariadením Rada zamietla týmto dvom spoločnostiam postavenie THP, ktoré sa im predtým priznalo, a po určení normálnej hodnoty na základe informácií poskytnutých spolupracujúcim výrobcom v analogickej krajine, konkrétne v Argentíne, uplatnila na výrobky vyrábané týmito dvoma čínskymi vyvážajúcimi výrobcami antidumpingové clá so sadzbami 13,1 a 8,3 %.

28

Dňa 4. decembra 2014 Komisia v nadväznosti na podnet, ktorý podali viacerí výrobcovia so sídlom v Únii, vrátane spoločnosti Distillerie Bonollo a i., týkajúci sa spoločnosti Hangzhou, uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, obmedzeného na jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co. Ltd ( Ú. v. EÚ C 434, 2014, s. 9 ).

29

Dňa 9. februára 2016 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/176, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co. Ltd ( Ú. v. EÚ L 33, 2016, s. 14 ). Týmto vykonávacím rozhodnutím Komisia dospela k záveru o neexistencii značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 nariadenia č. 1225/2009 z dôvodu dovozu kyseliny vínnej vyrábanej spoločnosťou Hangzhou do Únie. Preto ukončila antidumpingové konanie týkajúce sa tohto vyvážajúceho výrobcu bez toho, aby mu uložila antidumpingové clo.

30

V prvom rade Changmao, ktorá sa domnievala, že antidumpingové clá uložené týmto nariadením boli príliš vysoké, podala na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala jeho zrušenia. Rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ), Všeobecný súd zrušil uvedené nariadenie v rozsahu, v akom sa na ňu uplatňovalo, z dôvodu porušenia jej práva na obhajobu. Proti tomuto rozsudku Všeobecného súdu nebolo podané odvolanie.

34

36

Odvolanie podané spoločnosťou Changmao proti tomuto rozsudku Súdny dvor zamietol takmer v celom jeho rozsahu rozsudkom z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i. ( C‑461/18 P , EU:C:2020:979 ).

O spornom nariadení a o postupe jeho prijatia

37

Dňa 19. apríla 2017 Komisia v nadväznosti na žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení zavedených vykonávacím nariadením č. 349/2012, ktorú podali viacerí výrobcovia kyseliny vínnej v Únii, vrátane spoločnosti Distillerie Bonollo a i., ktorí predstavujú viac ako 52 % celkovej výroby Únie, uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ C 122, 2017, s. 8 ) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

38

Čínski vyvážajúci výrobcovia oslovení Komisiou, vrátane spoločnosti Changmao, nespolupracovali pri revíznom prešetrovaní.

42

Listom z 30. apríla 2018 Komisia zaslala spoločnosti Changmao všeobecný informačný dokument, v ktorom uviedla svoju analýzu základných skutočností a úvah na podporu predĺženia platnosti antidumpingových opatrení na ďalšie obdobie piatich rokov.

43

Dňa 14. mája 2018 Changmao zaslala Komisii svoje pripomienky ku všeobecnému informačnému dokumentu. Následne sa e‑mailom z 12. júna 2018 tejto inštitúcie spýtala, či v nadväznosti na pripomienky, ktoré predložila, Komisia zvažovala prijatie revidovaného všeobecného informačného dokumentu.

44

Z dôvodu nespolupráce oslovených čínskych vyvážajúcich výrobcov, vrátane spoločnosti Changmao, Komisia v súlade s článkom 18 základného nariadenia vyvodila svoje závery „na základe dostupných skutočností“, a preto stanovila vývozné ceny na základe údajov uvedených v článku 14 ods. 6 tohto nariadenia. Na základe týchto údajov Komisia najmä konštatovala, že vážené priemerné dumpingové rozpätie spoločností Changmao a Ninghai Organic Chemical Factory presahovalo 70 %.

48

Komisia tak na jednej strane dospela k záveru, že dumping pokračoval počas obdobia revízneho prešetrovania, a na druhej strane, že existuje vysoká pravdepodobnosť zachovania dumpingu vyvážajúcimi výrobcami, na ktorých sa vzťahujú opatrenia. Konkrétne uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k výraznému nárastu vývozu do Únie za veľmi podhodnotené ceny.

49

Po druhé, pokiaľ ide o ujmu, zo sporného nariadenia na jednej strane vyplýva, že Komisia sa domnievala, že sedem výrobcov z Únie, ktorí spolupracovali na prešetrovaní, predstavovalo väčšiu časť celkovej výroby podobného výrobku v Únii, a to viac ako 60 % tejto výroby. Sedem dotknutých výrobcov sa preto malo považovať za predstavujúcich „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Po preskúmaní ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia na základe overených informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov Komisia dospela k záveru, že prijaté antidumpingové opatrenia úplne nedosiahli želané účinky a že výrobné odvetvie Únie je naďalej zraniteľné poškodzujúcimi účinkami dumpingového dovozu na trh Únie.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

53

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 12. septembra 2018 Changmao navrhla zrušiť sporné nariadenie.

54

Changmao na podporu svojej žaloby uviedla päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď použila metódu analogickej krajiny na účely výpočtu normálnej hodnoty, druhý na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach pri určení zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, tretí na zjavne nesprávnom posúdení pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, štvrtý na porušení práva na obhajobu a zásady riadnej správy vecí verejných a napokon piaty na nedostatku odôvodnenia.

55

–

v prvom rade vyhovel žalobe v prvostupňovom konaní, a teda zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,

–

subsidiárne vrátil vec na opätovné rozhodnutie Všeobecnému súdu a

–

uložil Komisii, ako aj vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

58

Distillerie Bonollo a i. navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie v celom rozsahu ako neúčinné a v každom prípade ako nedôvodné a/alebo neprípustné a

–

uložil spoločnosti Changmao povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré im vznikli v odvolacom a prvostupňovom konaní.

61

Prvý odvolací dôvod má dve časti. Prvou časťou tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku rozhodol, že výnimka zo zásady, podľa ktorej súd Únie nemôže preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií Únie z hľadiska ich súladu s pravidlami dohôd WTO, uznaná Súdnym dvorom v jeho rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada ( C‑69/89 , EU:C:1991:186 ), nebola v prejednávanej veci uplatniteľná. Druhou časťou uvedeného odvolacieho dôvodu mu vytýka, že v bode 74 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol existenciu tretej výnimky z vyššie uvedenej zásady.

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

62

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Changmao v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku konštatoval, že zákonnosť aktov Únie prijatých v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia nemohla byť preskúmaná vzhľadom na Protokol o pristúpení Číny k WTO. Všeobecný súd sa konkrétne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe bodu 48 rozsudku zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal ( C‑21/14 P , EU:C:2015:494 ), konštatoval, že tento článok 2 ods. 7 predstavuje prejav vôle normotvorcu Únie prijať v tejto oblasti prístup, ktorý je vlastný právnemu poriadku Únie, a to aj po pristúpení Čínskej ľudovej republiky k WTO.

66

Pokiaľ ide o preskúmanie aktov Únie z hľadiska práva WTO, Changmao sa domnieva, že prvá výnimka uvedená v rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada ( C‑69/89 , EU:C:1991:186 ), a vysvetlená v bode 60 napadnutého rozsudku prostredníctvom odkazu na judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal ( C‑21/14 P , EU:C:2015:494 , body 40 a 41 ), a zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma ( C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , bod 87 ), je v prejednávanej veci splnená. V tejto súvislosti Changmao tvrdí, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia predstavuje výnimku zo základných pravidiel na určenie dumpingu a že toto ustanovenie, hoci neodkazuje na Protokol o pristúpení Číny k WTO, sa má vykladať v súlade s právom Únie. Okrem toho uvedenú výnimku nemožno uplatniť na dovozy z Číny po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v článku 15 tohto protokolu, takže po tomto uplynutí platnosti by sa na tieto dovozy mali uplatňovať základné pravidlá stanovené v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.

67

Podľa spoločnosti Changmao sa tak článok 15 písm. a) a d) uvedeného protokolu prestal uplatňovať 11. decembra 2016, takže Čínska ľudová republika už nepodlieha uplatňovaniu pravidiel „analogickej krajiny“ od tohto dátumu, čo okrem iného potvrdzuje správa odvolacieho orgánu WTO z 15. júla 2001 vydaná vo veci „Európske spoločenstvá – antidumpingové opatrenia na určité spojovacie materiály zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne“ (WT/DS 397). V dôsledku toho, keďže v prejednávanej veci oznámenie Komisie o začatí konania nadobudlo účinnosť 19. apríla 2017, treba konštatovať, že od uplynutia prechodného obdobia stanoveného Protokolom o pristúpení Číny k WTO musí Únia vo všeobecnosti na účely stanovenia normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov použiť výrobné náklady a ceny na čínskom vnútornom trhu.

Pokiaľ ide o dohody WTO, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je protokol o pristúpení, Súdny dvor už mal možnosť spresniť na jednej strane, že tieto dohody nevytvárajú pre jednotlivcov práva, ktoré môžu títo jednotlivci priamo uplatňovať na súde podľa práva Únie (pozri analogicky rozsudky zo 14. decembra 2000, Dior a i., C‑300/98 a C‑392/98 , EU:C:2000:688 , body 43 a 44 , a z 15. marca 2012, SCF, C‑135/10 , EU:C:2012:140 , bod 46 ).

71

Na druhej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, že berúc do úvahy ich povahu a štruktúru, dohoda o založení WTO, ako aj dohody uvedené v prílohách 1 až 4 k tejto dohode sa v zásade neuvádzajú medzi normami, vo vzťahu ku ktorým možno preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií Únie (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 83 a citovanú judikatúru).

72

V tejto súvislosti Súdny dvor predovšetkým uviedol, že pripustenie toho, aby úloha spočívajúca v zabezpečení súladu práva Únie s pravidlami WTO prislúchala priamo súdu Únie, by zbavilo legislatívne a výkonné orgány Únie manévrovacieho priestoru, ktorý majú obdobné orgány obchodných partnerov Únie. Je totiž nesporné, že určité zmluvné strany, medzi nimi aj najvýznamnejší obchodní partneri Únie, v súvislosti s predmetom a cieľom dohôd uvedených v predchádzajúcom bode vyvodili práve ten záver, že tieto dohody nepatria k normám, s ohľadom na ktoré súdne orgány skúmajú zákonnosť ich vnútroštátnych právnych predpisov. Takáto absencia reciprocity, pokiaľ by sa pripustila, by mohla viesť k nevyváženosti v použití pravidiel WTO (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 84 a citovaná judikatúra).

76

Pokiaľ ide o článok 2 ods. 7 základného nariadenia, ktorý sa týka určenia normálnej hodnoty dovozov z členského štátu WTO s iným ako trhovým hospodárstvom, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, ako to Všeobecný súd pripomenul v bode 65 napadnutého rozsudku, že toto ustanovenie je prejavom vôle normotvorcu Únie prijať v tejto oblasti postup, ktorý je vlastný právnemu poriadku Únie (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 88 a citovaná judikatúra).

77

V tejto súvislosti treba poznamenať, že z dôvodov, ktoré uviedla generálna advokátka v bodoch 89 až 91 svojich návrhov, argumentácia odvolateľky, podľa ktorej sa judikatúra Súdneho dvora citovaná v predchádzajúcom bode tohto rozsudku v prejednávanej veci neuplatňuje, nemôže uspieť.

78

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že posúdenia vyplývajúce z judikatúry citovanej v bode 76 tohto rozsudku nie sú spochybnené skutočnosťou, že odôvodnenie 3 základného nariadenia uvádza, že pravidlá antidumpingovej dohody treba zaviesť do práva Únie „v miere, v akej je to možné“. Táto formulácia sa má totiž chápať v tom zmysle, že aj keď normotvorca Únie zamýšľal zohľadniť pravidlá antidumpingovej dohody pri prijatí tohto nariadenia, neprejavil úmysel prebrať všetky tieto pravidlá do uvedeného nariadenia. Záver, podľa ktorého má článok 2 ods. 7 základného nariadenia za cieľ splnenie konkrétnych záväzkov, uložených článkom 2 antidumpingovej dohody, sa v žiadnom prípade nezakladá iba na znení tohto odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 89 a citovanú judikatúru).

82

Nakoniec, pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľky týkajúcu sa správy odvolacieho orgánu WTO z 15. júla 2001, treba uviesť, že v bode 77 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol túto argumentáciu, keď na jednej strane rozhodol, že možnosť hospodárskeho subjektu dovolávať sa pred súdom Únie skutočnosti, že jej právna úprava je nezlučiteľná so správou orgánu na urovnávanie sporov WTO, nemôže byť prípustná okrem prípadov uvedených v bode 60 napadnutého rozsudku. pokiaľ ide o hmotnoprávne pravidlá WTO, pričom v tejto súvislosti odkázal na rozsudky z 10. novembra 2011, X a X BV ( C‑319/10 a C‑320/10 , EU:C:2011:720 , bod 37 ), a z 18. októbra 2018, Rotho Blaas ( C‑207/17 , EU:C:2018:840 , bod 46 ), a na druhej strane rozhodol, že odvolateľka neuviedla nijaké tvrdenie umožňujúce konštatovať, že prijatím článku 2 ods. 7 základného nariadenia Únia zamýšľala splniť osobitnú povinnosť vyplývajúcu zo správy orgánu na urovnávanie sporov WTO alebo, že výslovne odkázala na túto správu v základnom nariadení. Pred Súdnym dvorom však odvolateľka neuvádza, v čom je uvedené stanovisko Všeobecného súdu nesprávne.

83

Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že sa v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že výnimočná situácia uznaná Súdnym dvorom v judikatúre vyplývajúcej z rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada ( C‑69/89 , EU:C:1991:186 , body 29 až 32 ), sa v prejednávanej veci neuplatňuje. Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že na protokol o pristúpení Číny k WTO sa nemožno odvolávať na účely spochybnenia platnosti článku 2 ods. 7 základného nariadenia, a tým aj zákonnosti sporného nariadenia prijatého na jeho základe.

86

Distillerie Bonollo a i., Parlament, Rada a Komisia sa domnievajú, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Distillerie Bonollo a i. okrem toho tvrdí, že túto časť treba zamietnuť ako neprípustnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

87

Podľa článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne označia časti odôvodnenia rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú. Podľa ustálenej judikatúry sa však v odvolaní musí presne uviesť, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú, pod hrozbou neprípustnosti odvolania alebo dotknutého odvolacieho dôvodu (rozsudok z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑666/19 P , EU:C:2022:323 , bod 186 a citovaná judikatúra).

88

Prvý odvolací dôvod treba preto zamietnuť v celom jeho rozsahu.

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

92

Druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 103, 106, 109 až 112, 114, 116, 117, 120 a 121 napadnutého rozsudku, je založený na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Všeobecný súd nekonštatoval porušenie článku 3 ods. 1, 2 a 5, ako aj článku 11 ods. 2 a 9 základného nariadenia a zásady riadnej správy vecí verejných, čo bolo dôsledkom opomenutia Komisie zohľadniť, v rámci svojho posúdenia stavu výrobného odvetvia kyseliny vínnej v Únii na jednej strane výsledky obchodnej činnosti hlavného výrobcu kyseliny vínnej v Únii, konkrétne spoločnosti Distillerie Mazzari, a na druhej strane skutočnosť, že negatívne výsledky niektorých výrobcov z Únie boli spôsobené nesprávnymi investičnými rozhodnutiami týchto výrobcov.

93

96

Okrem toho, pokiaľ ide o obdobie revízneho prešetrovania, ktoré nezodpovedalo obdobiu prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, teda obdobiu, ktoré sa týkalo rokov 2015 a 2016, Komisia mohla ľahko získať informácie týkajúce sa tohto výrobcu prostredníctvom verejne dostupných finančných výkazov tohto výrobcu, ktoré veľmi jasne preukazujú ziskovosť pred zdanením vo výške 8,4 % v roku 2015 a 8,1 % v roku 2016, čo je zjavne v rozpore so závermi sporného nariadenia o ziskovosti spolupracujúcich výrobcov z Únie, a to vo výške – 4 % v roku 2015 a 0,8 % v roku 2016.

97

Všeobecný súd sa teda v bodoch 109 a 112 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že Komisia nemohla mať k dispozícii informácie týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari za celé obdobie prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, a že preto nebolo možné s istotou zistiť, aké by boli jej závery, ak by mala k dispozícii tieto informácie. V bodoch 110 a 111 napadnutého rozsudku tiež nesprávne konštatoval, že Komisia nemala do výberu výrobcov kyseliny vínnej, ktorí by sa považovali za predstavujúcich výrobné odvetvie Únie v tomto sektore, zahrnúť výrobcov, ktorí sa rozhodli nespolupracovať na prešetrovaní.

98

V druhom rade odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bode 114 napadnutého rozsudku konštatoval, že okolnosti sa zmenili medzi prešetrovaním, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, a prešetrovaním, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, keďže Distillerie Mazzari sa rozhodla už nespolupracovať na prešetrovaní, takže použitie odlišnej metódy na posúdenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie bolo odôvodnené, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Podľa spoločnosti Changmao totiž neexistencia spolupráce zo strany spoločnosti Distillerie Mazzari nepredstavuje zmenu okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktorá by mohla odôvodniť použitie odlišnej metódy výpočtu v porovnaní s pôvodným prešetrovaním, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla. Komisia navyše nekonštatovala takúto zmenu okolností v spornom nariadení.

Subsidiárne odvolateľka tvrdí, že aj za predpokladu, že by Súdny dvor dospel k záveru, že Všeobecnému súdu nemožno vytýkať žiadne nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom sa domnieval, že Komisia nebola povinná zohľadniť údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari, odvetvie kyseliny vínnej v Únii, sa v žiadnom prípade nenachádzalo v zraniteľnom postavení. V tejto súvislosti po prvé uvádza: „Aj keby sa zohľadnili iba údaje Komisie týkajúce sa ukazovateľov ujmy, spotreba klesla o 11 % (správna hodnota je 25 %), výroba v Únii sa zvýšila o 22 %, predaj deviatich výrobcov kyseliny vínnej v Únii vzrástol o 15 – 25 % (odôvodnenie 118 sporného nariadenia), ich trhový podiel o 32 % (odôvodnenie 121 sporného nariadenia); predaj siedmich spolupracujúcich výrobcov z Únie sa zvýšil o 33 % (odôvodnenie 117 sporného nariadenia), ich trhový podiel sa zvýšil o 46 % (odôvodnenie 120 sporného nariadenia); zatiaľ čo dovoz kyseliny vínnej do Únie s pôvodom v [Číne] klesol o 47 % (odôvodnenie 101 sporného nariadenia) a zodpovedajúci trhový podiel o 40 %, dovoz kyseliny vínnej z [Číny], na ktorý sa vzťahujú opatrenia, klesol o 49 % a zodpovedajúci trhový podiel klesol o 42 % (odôvodnenie 102 sporného nariadenia). Pokiaľ ide o priemerné jednotkové ceny, ceny kyseliny vínnej s pôvodom v [Číne], na ktoré sa vzťahujú opatrenia, klesli o 33 %. Ceny v Únii však klesli o viac ako 47 %, zatiaľ čo výrobné náklady v Únii klesli o 44 %. Preto aj bez zohľadnenia výsledkov spoločnosti Distillerie Mazzari sa výrobné odvetvie Únie vyrábajúce kyselinu vínnu nenachádza v zraniteľnej situácii, určite nie z dôvodu poklesu dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v [Číne] do Únie.“

Okrem toho odvolateľka tvrdí, že vzhľadom na paralelný výklad vykonávacieho rozhodnutia 2016/176 a sporného nariadenia, pokiaľ ide o obdobie prekrývania sa jednotlivých prešetrovaní, z ktorých vychádzajú, závery Komisie týkajúce sa určitých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, najmä tie, ktoré sa týkajú „spotreby“ kyseliny vínnej v Únii a „výrobnej kapacity“ tohto výrobku na trhu Únie, nie sú zhodné. V tejto súvislosti na jednej strane uvádza, že údaje vyplývajúce z tabuľky 1 uvedenej v spornom nariadení, ktoré uvádzajú celkovú spotrebu kyseliny vínnej v Únii za roky 2013 a 2014, sa odlišujú od údajov uvedených v tabuľke 1 nachádzajúcej sa vo vykonávacom rozhodnutí 2016/176. Na druhej strane údaje z tabuľky 8 uvedenej v spornom nariadení týkajúcej sa výroby kyseliny vínnej v Únii v období rokov 2013 – 2014 sa odlišujú od údajov o výrobe kyseliny vínnej v Únii za rovnaké obdobie, ako vyplývajú z tabuľky 4 uvedenej vo vykonávacom rozhodnutí 2016/176. Údaje použité v súvislosti s týmito dvoma makroekonomickými ukazovateľmi by pritom nepochybne mali vplyv na všetky ostatné údaje o ukazovateľoch ujmy, ktoré sú založené na údajoch o spotrebe a výrobe, ako sú trhové podiely a predaj, uvedené v tabuľke 11 a v odôvodnení 98 sporného nariadenia, ako aj na ukazovateľ ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

104

Changmao, ktorá sa opiera o tieto skutočnosti, tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 120 a 121 napadnutého rozsudku konštatoval, že v rámci posúdenia vplyvu skutočností uvedených v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku na zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie bolo potrebné zohľadniť širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v tejto oblasti, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia je vymedzenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak objemu dumpingových dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a jednak následného dopadu takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie Únie.

108

Článok 4 ods. 1 základného nariadenia definuje pojem „výrobné odvetvie Únie“ odkazom na „výrobcov podobných výrobkov v rámci Únie ako celku“ alebo „tých z [týchto výrobcov], ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené v článku 5 ods. 4, z celkovej výroby týchto výrobkov“. Toto ustanovenie článku 5 ods. 4 okrem iného stanovuje, že prešetrovanie sa nezačne v prípade, ak výrobcovia Únie, ktorí výslovne podporujú podnet, predstavujú menej ako 25 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie.

109

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že prahová hodnota 25 % sa týka „celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie“ a vzťahuje sa na percentuálny podiel, ktorý z tejto celkovej výroby predstavujú výrobcovia Únie podporujúci daný podnet. Iba táto prahová hodnota 25 % je teda relevantnou pri určení, či uvedení výrobcovia predstavujú „podstatnú časť“ celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie, v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2018, Baby Dan, C‑592/17 , EU:C:2018:913 , bod 79 a citovanú judikatúru).

110

113

Po druhé argumentáciu spoločnosti Changmao, ktorá v podstate spočíva v tom, že Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v bodoch 103, 106 a 109 až 112 napadnutého rozsudku domnieval, že bolo postačujúce, aby Komisia v rámci určenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie zohľadnila len informácie poskytnuté siedmimi výrobcami Únie, ktorí sa rozhodli spolupracovať, bez toho, aby zohľadnil údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari ako najvýznamnejšieho výrobcu prírodnej kyseliny vínnej v rámci Únie, treba zamietnuť. Keďže totiž v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 109 až 111 tohto rozsudku vymedzenie výrobného odvetvia Únie možno obmedziť len na výrobcov z Únie, ktorí podporili podnet, ktorý viedol k antidumpingovému prešetrovaniu, táto okolnosť sama osebe nemôže spôsobiť neplatnosť metódy použitej pri prijímaní sporného nariadenia v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Okrem toho uvedená okolnosť tiež neumožňuje konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože nekonštatoval, že Komisia nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti na účely preukázania zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, a preto nekonala s požadovanou starostlivosťou, ako aj v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných.

114

Po tretie Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že nekonštatoval, že Komisia porušila článok 3 ods. 2 základného nariadenia. Obmedzenie definície výrobného odvetvia Únie len na výrobcov z Únie, ktorí podporili podnet vedúci k antidumpingovému prešetrovaniu a spolupracovali pri prešetrovaní, totiž samo osebe a vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek inej skutočnosti, ktorá by mohla spochybniť reprezentatívnosť týchto výrobcov, neumožňuje domnievať sa, že určenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie v spornom nariadení nie je založené na nesporných dôkazoch a nezahŕňa objektívne preskúmanie v zmysle tohto článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

118

Okrem toho treba spresniť, že článok 11 ods. 9 základného nariadenia sa týka len metódy alebo metód výpočtu „normálnej hodnoty“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P , EU:C:2020:979 , body 142 až 153 , ako aj citovanú judikatúru), a preto neupravuje určenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, takže argumentáciu odvolateľky treba v každom prípade zamietnuť ako nedôvodnú.

119

122

Ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Navyše z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑666/19 P , EU:C:2022:323 , bod 74 a citovaná judikatúra).

123

Odvolateľka však tvrdeniami uvedenými v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku v skutočnosti odmieta posúdenie skutkových okolností, ako aj dôkazov, ktoré vykonal Všeobecný súd, a snaží sa tak dosiahnuť, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie týchto skutkových okolností a dôkazov bez toho, aby v tejto súvislosti namietala skreslenie, a to v rozpore s judikatúrou citovanou v bodoch 121 a 122 tohto rozsudku.

124

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie uvedené v bode 104 tohto rozsudku, ktoré v podstate predstavuje pokračovanie argumentácie uvedenej v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku, treba tiež zamietnuť ako neprípustné.

127

Konkrétne v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 138 a 139 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že Komisia v rámci svojho celkového posúdenia ukazovateľov a relevantných faktorov, ktoré ukladá článok 3 ods. 5 základného nariadenia, riadne zohľadnila všetky nesporné dôkazy, ako aj všetky faktory, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, a teda existenciu hrozby ujmy, dopustil zjavne nesprávneho posúdenia.

128

Na podporu tejto úvahy Changmao na úvod spresňuje, že nespochybňuje okolnosť, že Hangzhou nepodlieha antidumpingovému clu, keďže inštitúcie Únie sa domnievali, že tento vyvážajúci výrobca nespôsoboval výrobnému odvetviu Únie ujmu a že to potvrdil Všeobecný súd v rozsudku z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia ( T‑211/16 , EU:T:2018:148 ).

129

Vzhľadom na to mala Komisia v rámci analýzy hrozby ujmy v rozsahu, v akom musí vychádzať zo všetkých existujúcich nesporných dôkazov, zohľadniť účinky vývozných činností vykonávaných spoločnosťou Hangzhou na výrobné odvetvie Únie, a to tým skôr, že Hangzhou bola zďaleka najväčším vyvážajúcim výrobcom kyseliny vínnej na trh Únie. Ak by však táto inštitúcia v spornom nariadení konštatovala, ako to mala urobiť, že vývozy spoločnosti Changmao do Únie sledovali počas štyroch rokov pokrývajúcich obdobie revízneho prešetrovania rovnakú tendenciu ako vývoz uskutočnený spoločnosťou Hangzhou, a to tak pokiaľ ide o vývozné ceny, ako aj objemy, dospela by k záveru o neexistencii hrozby ujmy.

V druhom rade Changmao tvrdí, že Všeobecný súd tým, že sa v bode 150 napadnutého rozsudku obmedzil na uvedenie rozdielov existujúcich medzi pôvodným prešetrovaním podľa článku 5 základného nariadenia a revíznym prešetrovaním podľa článku 11 ods. 2 tohto nariadenia v tom zmysle, že v rámci prvého uvedeného prešetrovania mala Komisia preukázať ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie dumpingovými dovozmi, zatiaľ čo v druhom prešetrovaní mala analyzovať existenciu hrozby ujmy v prípade nepredĺženia antidumpingových opatrení bez toho, aby konštatovala, že príslušné analýzy Komisie, na ktorých sú založené tieto dve prešetrovania, sa mali zakladať na rovnakých kritériách a ukazovateľoch, tak mikroekonomických, ako aj makroekonomických, uvedených v článku 3 ods. 1, 2 a 5 základného nariadenia, dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho Všeobecný súd v tomto bode 150 napadnutého rozsudku skreslil jej argumentáciu týkajúcu sa jednak rovnakej povahy jej vývozných činností s činnosťami vykonávanými spoločnosťou Hangzhou a jednak skutočnosti, že títo dvaja vyvážajúci výrobcovia sa nachádzajú v úplne porovnateľnej situácii. Z toho vyplýva, že takmer všetky úvahy, ktoré Komisia uviedla v spornom nariadení vo vzťahu k spoločnosti Changmao, mali mutatis mutandis upravovať činnosti spoločnosti Hangzhou, s výnimkou činností týkajúcich sa rozšírenia výrobných kapacít, keďže na rozdiel od tohto posledného uvedeného vyvážajúceho výrobcu, odvolateľka nemala v úmysle zvýšiť svoje výrobné kapacity.

132

V treťom a poslednom rade odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 146 a 147 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenia týkajúce sa po prvé údajnej relevantnosti údajov Eurostatu za roky 2017 a 2018, ktoré predložila v prvostupňovom konaní na podporu svojej argumentácie založenej na vplyve klimatických zmien na ponuku vínanu vápenatého, ktorý predstavuje jednu z hlavných surovín na výrobu prírodnej kyseliny vínnej, a po druhé na vplyve klimatických zmien a rozdieloch v konečnom použití medzi syntetickou kyselinou vínnou a prírodnou kyselinou vínnou na posúdenie cien na trhu s kyselinou vínnou v Únii, a tým aj na existenciu hrozby ujmy, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

Posúdenie Súdnym dvorom

136

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky Únie a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 35 a citovanú judikatúru).

137

Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že v rámci antidumpingového konania sa táto široká miera voľnej úvahy týka najmä stanovenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a faktorov, ktoré sú zdrojom takejto ujmy. Súdne preskúmanie takéhoto posúdenia sa teda musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli správne zistené skutočnosti a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 36 a citovanú judikatúru).

138

141

Pokiaľ teda ide o určenie uvedeného objemu alebo uvedených cien, článok 3 ods. 3 základného nariadenia stanovuje faktory, ktoré treba pri tomto preskúmaní zohľadniť, pričom spresňuje, že ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť samy osebe rozhodujúcim vodidlom (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P , EU:C:2019:589 , bod 20 , ako aj citovaná judikatúra).

142

Rovnako je to aj v prípade vplyvu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie. Z článku 3 ods. 5 základného nariadenia totiž vyplýva, že inštitúcie Únie musia vyhodnotiť všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav tohto výrobného odvetvia, pričom ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom. Toto ustanovenie tak dáva týmto inštitúciám diskrečnú právomoc pri preskúmaní a hodnotení rôznych ukazovateľov (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P , EU:C:2019:589 , bod 21 , ako aj citovaná judikatúra).

143

Okrem toho treba dodať, že podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom.

146

Ďalej treba konštatovať, že argumentáciou uvedenou v bodoch 129 a 130 tohto rozsudku Changmao v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že nekonštatoval, že v rozsahu, v akom Komisia v rámci určenia hrozby ujmy nezohľadnila škodlivé účinky na výrobné odvetvie Únie údajne spôsobené vývozmi uskutočnenými spoločnosťou Hangzhou, táto inštitúcia nepreskúmala všetky iné známe faktory než dumpingové dovozy v zmysle článku 3 ods. 7 uvedeného nariadenia, a to v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 144 tohto rozsudku.

147

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 23, 24 a 29 tohto rozsudku, Rada na základe úvah vyplývajúcich z bodov 305 a 306 správy odvolacieho orgánu WTO z 29. novembra 2005 vo veci „Mexiko – konečné antidampingové opatrenia na hovädzie mäso a ryžu“ (WT/DS 295/AB/R) považovala vo vykonávacom nariadení č. 332/2012 za vhodné vylúčiť vývoz spoločnosti Hangzhou na trh Únie z pôsobnosti opatrení zavedených nariadením č. 130/2006. Komisia vyvodila dôsledky z tohto vylúčenia a vykonávacím rozhodnutím 2016/176 ukončila antidumpingové konanie týkajúce sa tohto vyvážajúceho výrobcu.

148

Ako bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, žalobu podanú viacerými výrobcami kyseliny vínnej z Únie proti tomuto vykonávaciemu rozhodnutiu Všeobecný súd zamietol rozsudkom z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia ( T‑211/16 , EU:T:2018:148 ). Odvolanie podané uvedenými výrobcami proti tomuto rozsudku Súdny dvor zamietol rozsudkom z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia ( C‑345/18 P , EU:C:2019:589 ).

152

Nemôže uspieť ani prvá časť argumentácie odvolateľky uvedenej v bode 131 tohto rozsudku, ktorou odvolateľka v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa nedomnieval, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď údajne nepochopila pôvodné prešetrovanie, ktorým bolo zavedené antidumpingové clo, a revízne prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, z hľadiska tých istých kritérií a faktorov, tak mikroekonomických, ako aj makroekonomických, tak ako sú uvedené v článku 3 ods. 1, 2 a 5 základného nariadenia. Treba totiž konštatovať, že Changmao nerozvinula žiadnu právnu argumentáciu na podporu tejto časti svojej argumentácie. Neuvádza najmä žiadne spresnenie, pokiaľ ide o kritériá a faktory, ktoré Komisia neanalyzovala pri prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, hoci boli analyzované v pôvodnom prešetrovaní. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 87 tohto rozsudku sa preto uvedená časť argumentácie musí zamietnuť ako neprípustná.

153

Pokiaľ ide o druhú časť argumentácie uvedenej v bode 131 tohto rozsudku, ktorou odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 150 napadnutého rozsudku skreslil rozsah jej tvrdenia týkajúceho sa údajnej porovnateľnosti jej situácie a situácie spoločnosti Hangzhou, stačí jednak konštatovať, že Všeobecný súd sa v tomto bode 150 obmedzuje na pripomenutie relevantnej judikatúry Súdneho dvora, a jednak, že odvolateľka nerozvinula nijakú právnu argumentáciu, ktorá by umožnila preukázať, v čom Všeobecný súd tým, že citoval túto judikatúru, skreslil jej argumentáciu. Táto druhá časť argumentácie teda vychádza z nesprávneho výkladu uvedeného bodu a nezodpovedá požiadavkám prípustnosti uvedeným v bode 87 tohto rozsudku.

Napokon, pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľky zhrnutú v bodoch 132 až 134 tohto rozsudku, ktorou v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že odmietol relevantnosť údajov Eurostatu za roky 2017 a 2018, ktoré odvolateľka predložila v prvostupňovom konaní na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa vplyvu klimatických podmienok na ceny prírodnej kyseliny vínnej v Únii, treba uviesť, že táto argumentácia vychádza z predpokladu, že výrobcovia prírodnej kyseliny vínnej a výrobcovia syntetickej kyseliny vínnej si nekonkurujú najmä preto, že v rámci vinárskeho a farmaceutického priemyslu Únie sa môže používať iba prírodná kyselina vínna. Ako však vyplýva z bodu 18 tohto rozsudku, syntetická kyselina vínna má rovnaké fyzické a chemické vlastnosti ako prírodná kyselina vínna a je v zásade určená na rovnaké základné použitia ako prírodná kyselina vínna. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 147 napadnutého rozsudku, stačí pripomenúť, že podľa odôvodnení 30 a 31 sporného nariadenia sa oba druhy výrobkov na účely preskúmania považujú za podobné, keďže majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti a použitia, ktoré sa prekrývajú. Keďže argumentácia spoločnosti Changmao vychádza z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého prírodná kyselina vínna a syntetická kyselina vínna si nekonkurujú, treba túto argumentáciu zamietnuť ako nedôvodnú.

156

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode

157

Štvrtý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 172 až 177 a 187 až 189 napadnutého rozsudku, obsahuje v podstate dve časti, z ktorých prvá je založená na porušení práva na obhajobu a zásady riadnej správy vecí verejných a druhá na nesprávnom výklade článku 296 ZFEÚ.

160

Všeobecný súd tiež v bode 173 napadnutého rozsudku skreslil jej argumentáciu týkajúcu sa vylúčenia údajov týkajúcich sa spoločnosti Distillerie Mazzari z posúdení týkajúcich sa zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie a existencie hrozby ujmy. V tejto súvislosti Changmao na jednej strane spresňuje, že na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v tomto bode napadnutého rozsudku, mohla vo svojom postavení „zainteresovanej strany“ v prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, nahliadnuť do spisov Komisie, ktoré nemali dôverný charakter, čo navyše potvrdzuje aj oficiálny výpis konzultácií. Napriek tomu dokumenty, ktoré nemali dôverný charakter, boli vo veľkej väčšine dokumentmi klasifikovanými ako „vyhradené“, ktoré jej neumožnili formulovať informované pripomienky.

161

Na druhej strane odvolateľka uvádza, že o rozhodnutí Komisie nezohľadniť údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari bola informovaná až prostredníctvom všeobecného informačného dokumentu, ktorý jej bol predložený 30. apríla 2018. Ani list združenia talianskych výrobcov kyseliny vínnej Assodistil uvedený v bode 39 tohto rozsudku, ani rozhodnutie Komisie nepristúpiť k výberu vzorky výrobcov z Únie totiž nenaznačovali, že táto inštitúcia vôbec nezohľadní tieto údaje.

162

Changmao okrem toho Všeobecnému súdu vytýka, že v bode 174 napadnutého rozsudku tiež skreslil jej argumentáciu týkajúcu sa jednak účinkov vývozu do Únie, ktoré vykonala spoločnosť Hangzhou, na zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie a jednak určenia existencie hrozby ujmy. V tejto súvislosti Changmao spresňuje, že hoci vedela o existencii vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, nemohla vôbec predvídať, že údaje týkajúce sa spoločnosti Hangzhou Komisia nezohľadní ako rozhodujúce nesporné dôkazy v rámci jej perspektívnej analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Okrem toho Komisia jej odmietla oznámiť úvahy, ktoré ju vo vzťahu k spoločnosti Hangzhou viedli k tomu, že v spornom nariadení nepoužila nesporné dôkazy, ktorými už disponovala v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu tohto vykonávacieho rozhodnutia.

165

Distillerie Bonollo a i. a Komisia sa domnievajú, že túto prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

166

Na úvod treba zdôrazniť, že rešpektovanie práva na obhajobu má zásadnú dôležitosť v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu (rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P , EU:C:2012:78 , bod 77 , ako aj citovaná judikatúra).

167

170

V tejto súvislosti, aj keď od osoby, ktorá sa odvoláva na takúto nezrovnalosť, nemožno požadovať, aby preukázala, že bez takejto nezrovnalosti by predmetný akt mal priaznivejší obsah, pokiaľ ide o jej záujmy, takáto osoba musí konkrétnym spôsobom preukázať, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , bod 140 , ako aj citovanú judikatúru).

171

V prejednávanej veci treba uviesť, že Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 163 až 170 napadnutého rozsudku pripomenul relevantné ustanovenia práva Únie, ako aj ustálenú judikatúru týkajúcu sa po prvé dodržiavania práva na obhajobu, po druhé povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú majú inštitúcie Únie na základe práva na riadnu správu vecí verejných, a po tretie rovnováhy, ktorú treba nájsť medzi týmito právami a ochranou dôverných údajov.

172

V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 172 až 175 napadnutého rozsudku analyzoval jednotlivé tvrdenia spoločnosti Changmao založené na porušení jej práva na obhajobu, keď rozhodol, že tieto tvrdenia neumožňovali dospieť k záveru, že Komisia porušila povinnosť zverejniť všetky podstatné dôkazy a úvahy vo vhodnom čase. V bodoch 172 až 175 napadnutého rozsudku riadne odôvodnil dôvody, pre ktoré museli byť uvedené tvrdenia zamietnuté.

176

Okrem toho sa odvolateľke nepodarilo konkrétne preukázať, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bodoch 169 a 170 tohto rozsudku, že Všeobecný súd opomenul konštatovať procesné pochybenie v správnom konaní, ktoré mohlo viesť k tomu, že uvedené konanie mohlo mať iný výsledok, čím došlo ku konkrétnemu zásahu do jej práva na obhajobu.

177

Okrem toho, hoci prostredníctvom tvrdení uvedených v bodoch 159, 160 a 162 tohto rozsudku Changmao namieta skreslenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, stačí konštatovať, že táto spoločnosť presne neuviedla skutočnosti zakladajúce jej argumentáciu, ktoré Všeobecný súd údajne skreslil, a nepreukázala pochybenia v analýze, ktoré v jeho posúdení viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu, čo je v rozpore s požiadavkami judikatúry pripomenutej v bode 122 tohto rozsudku. V skutočnosti sa obmedzuje na návrh na nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora v štádiu odvolania. Túto argumentáciu je preto potrebné zamietnuť ako neprípustnú.

178

Napokon, pokiaľ ide o argumentáciu uvedenú v bode 164 tohto rozsudku, stačí konštatovať, že odvolateľka sa v nej obmedzuje na uvedenie pochybení, ktorých sa údajne dopustila Komisia, pričom však neuvádza právnu argumentáciu s cieľom preukázať, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Preto v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 87 tohto rozsudku treba túto argumentáciu zamietnuť ako neprípustnú.

181

V tejto súvislosti spresňuje, že štvrtý žalobný dôvod, ktorý uviedla v prvostupňovom konaní, nebol založený na nedostatku odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, ale na porušení podstatných formálnych náležitostí. Uvedeným žalobným dôvodom totiž Changmao v skutočnosti vyzvala Všeobecný súd, aby konštatoval nie porušenie tohto ustanovenia, ale že Komisia jej počas správneho konania neoznámila základné úvahy a dôkazy, o ktoré sa táto inštitúcia neskôr opierala v spornom nariadení, aby odôvodnila svoje závery týkajúce sa zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie a existencie hrozby ujmy.

182

Všeobecný súd tak v bodoch 187 až 189 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že Changmao svojimi tvrdeniami vytýkala Komisii, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

183

Distillerie Bonollo a i. a Komisia spochybňujú prípustnosť a dôvodnosť tejto druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu.

Navyše z povinnosti odôvodnenia Všeobecnému súdu nevyplýva povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, odôvodnenie teda môže byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 9. marca 2017, Ellinikos Chrysos/Komisia, C‑100/16 P , EU:C:2017:194 , bod 32 a citovaná judikatúra).

187

Treba konštatovať, že tri tvrdenia uvedené v bode 180 tohto rozsudku predstavujú len opakovanie tvrdení, ktoré už Changmao uviedla v rámci rôznych žalobných dôvodov uvedených v prvostupňovom konaní a o ktorých Všeobecný súd rozhodol v rámci svojho preskúmania týchto žalobných dôvodov. Okrem toho odôvodnenie napadnutého rozsudku v odpovedi na uvedené odvolacie dôvody je jasné a jednoznačné a umožňuje pochopiť skutočnosti, na ktorých je založené rozhodnutie Všeobecného súdu. Skutočnosť, že Všeobecný súd dospel vo veci k inému výsledku, než aký uvádzala Changmao, nemôže sám osebe spôsobovať vadu odôvodnenia napadnutého rozsudku (pozri analogicky uznesenie z 13. decembra 2012, Alliance One International/Komisia, C‑593/11 P , EU:C:2012:804 , bod 29 a citovanú judikatúru).

188

V rozsahu, v akom odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu porušenie povinnosti odôvodnenia, ktorá mu prináleží, tvrdenia, ktoré v tomto zmysle uvádza, treba považovať za nedôvodné.

189

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neprípustnú.

193

Štvrtý odvolací dôvod treba preto zamietnuť v celom rozsahu.

194

Z prechádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

O trovách

Odvolanie sa zamieta.

2.

Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA, Caviro Extra SpA, ako aj Európska komisia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.