C-123/21
ECLI:EU:C:2023:708
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CJ0123
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62021CJ0123
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 28. septembra 2023 ( *1 )
Obsah
Právny rámec
Medzinárodné právo
GATT 1994
Antidumpingová dohoda
Protokol o pristúpení Číny k WTO
Právo Únie
Okolnosti predchádzajúce sporu
O konaniach predchádzajúcich prijatiu sporného nariadenia
O spornom nariadení a o postupe jeho prijatia
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore
O odvolaní
O prvom odvolacom dôvode
O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdnym dvorom
O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdnym dvorom
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
Posúdenie Súdnym dvorom
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
Posúdenie Súdnym dvorom
O štvrtom odvolacom dôvode
O prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdnym dvorom
O druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
– Posúdenie Súdnym dvorom
O trovách
„Odvolanie – Dumping – Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Číne – Stanovenie normálnej hodnoty – Nariadenie (EÚ) 2016/1036 – Článok 2 ods. 7 – Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii (WTO) – Článok 15 – Určenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Európskej únie – Určenie existencie hrozby ujmy“
Vo veci C‑123/21 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2021,
Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd , so sídlom v Cchang‑čou (Čína), v zastúpení: K. Adamantopoulos, dikigoros, P. Billiet, advocaat, a N. Korogiannakis, dikigoros,
žalobkyňa,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia , v zastúpení: pôvodne K. Blanck, M. Gustafsson a E. Schmidt, neskôr K. Blanck a E. Schmidt, a napokon E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Distillerie Bonollo SpA , so sídlom vo Formigine (Taliansko),
Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA , so sídlom v Borgoriccu (Taliansko),
Caviro Extra SpA , predtým Caviro Distillerie Srl, so sídlom v Faenze (Taliansko),
v zastúpení: R. MacLean, avocat,
vedľajší účastníci konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, sudcovia L. Bay Larsen, podpredseda Súdneho dvora, P. G. Xuereb (spravodajca), A. Kumin a I. Ziemele,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. septembra 2022,
so zreteľom na pripomienky, ktoré podľa článku 24 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie predložili:
–
Rada Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a P. Mahnič, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Tuominen, avocată,
–
Európsky parlament, v zastúpení: P. Musquar, A. Neergaard a A. Pospisilova Padowska, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní zo 17. novembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Svojím odvolaním Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd (ďalej len „Changmao“) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Komisia (T‑541/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2020:605 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/921 z 28. júna 2018, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ( Ú. v. EÚ L 164, 2018, s. 14 , ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne v celom rozsahu.
Právny rámec
Medzinárodné právo
2
Rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 11/021, s. 80), Rada Európskej únie schválila Dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody v prílohách 1 až 3 k tejto dohode (spolu ďalej len „dohody WTO“), medzi ktorými sa uvádza Všeobecná dohoda o clách a obchode 1994 ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 11 ; Mim. vyd. 11/021, s. 91, ďalej len „GATT 1994“) a Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103 ; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“).
GATT 1994
3
Článok VI ods. 1 GATT 1994 stanovuje:
„Zmluvné strany uznávajú, že dumping, ktorý umožňuje uvádzať výrobok určitej krajiny na trh inej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, je odsúdeniahodný, pokiaľ spôsobuje výrobnému odvetviu jednej zmluvnej strany ujmu alebo hrozí podstatnou ujmou alebo závažným spôsobom spomaľuje vytvorenie takéhoto domáceho výrobného odvetvia. V zmysle tohto článku sa výrobok považuje za uvedený na trh krajiny dovozu za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, ak cena výrobku vyvezeného z jednej krajiny do druhej
a) je nižšia než porovnateľná cena obdobného výrobku pri bežnom obchode určeného na spotrebu v krajine vývozu;
…“ [ neoficiálny preklad ]
Antidumpingová dohoda
4
Článok 2 antidumpingovej dohody s názvom „Vymedzenie dumpingu“ stanovuje:
„2.1 Na účely tejto dohody sa môže výrobok považovať za dumpingový, t. j. uvádzaný na trh inej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, ak je vývozná cena vyvážaného výrobku z jednej krajiny do druhej menšia, než je pri bežnom obchode porovnateľná cena obdobného výrobku určeného na spotrebu vo vyvážajúcej krajine.
2.2 Ak sa v rámci bežného obchodu nevyskytuje žiadny predaj obdobného výrobku na domácom trhu vyvážajúcej krajiny alebo ak v dôsledku mimoriadnej situácie na trhu alebo nízkeho objemu predaja na domácom trhu vyvážajúcej krajiny… taký predaj neumožňuje riadne porovnanie, dumpingové rozpätie sa určí porovnaním s porovnateľnou cenou obdobného výrobku vyvážaného do niektorej tretej krajiny za predpokladu, že táto cena je reprezentatívna, alebo porovnaním s výrobnými nákladmi v krajine pôvodu zvýšenými o príslušnú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.
…“
Protokol o pristúpení Číny k WTO
5
Dňa 11. decembra 2001 sa Čínska ľudová republika na základe Protokolu o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k WTO (ďalej len „Protokol o pristúpení Číny k WTO“) stala zmluvnou stranou WTO.
6
Podľa článku 15 písm. a) a d) Protokolu o pristúpení Číny k WTO:
„Článok VI GATT 1994, [Antidumpingová dohoda] a [Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach ( Ú. v. ES L 336, 1994, s. 156 ; Mim. vyd. 11/021, s. 243)] sa uplatňujú na konania týkajúce sa dovozu tovaru čínskeho pôvodu na územie [člena] WTO v súlade s nasledujúcim:
a)
Pri určovaní porovnateľnosti cien podľa článku VI GATT 1994 a Antidumpingovej dohody dovážajúci člen WTO použije čínske ceny alebo náklady pre výrobné odvetvie, ktoré je predmetom prešetrovania, alebo metódu, ktorá nie je založená na prísnom porovnaní s domácimi cenami alebo nákladmi v Číne na základe týchto pravidiel:
i)
ak výrobcovia, ktorí sú predmetom prešetrovania, môžu jasne preukázať, že v odvetví, ktoré vyrába podobný výrobok, prevládajú podmienky trhového hospodárstva, pokiaľ ide o výrobu, produkciu a predaj tohto výrobku, dovážajúci člen WTO použije na určenie porovnateľnosti cien čínske ceny alebo náklady pre výrobné odvetvie, ktoré je predmetom prešetrovania;
ii)
dovážajúci člen WTO môže použiť metódu, ktorá nie je založená na prísnom porovnaní s domácimi cenami alebo nákladmi v Číne, ak výrobcovia, ktorí sú predmetom prešetrovania, nemôžu jasne preukázať, že v odvetví vyrábajúcom podobný výrobok prevládajú podmienky trhového hospodárstva, pokiaľ ide o výrobu, produkciu a predaj tohto výrobku.
…
d)
Akonáhle [Čínska ľudová republika] preukáže, že je trhovým hospodárstvom, v súlade s vnútroštátnym právom dovážajúceho člena WTO, ustanovenia písmena a) sa zrušia za predpokladu, že vnútroštátne právo dovážajúceho člena stanovuje kritériá trhového hospodárstva ku dňu pristúpenia. V každom prípade platnosť ustanovení písmena a) bodu ii) zanikne uplynutím 15 rokov odo dňa pristúpenia. Okrem toho v prípade, že [Čínska ľudová republika] v súlade s vnútroštátnym právom dovážajúceho člena WTO preukáže, že v určitom odvetví alebo sektore existujú podmienky trhového hospodárstva, ustanovenia písmena a) týkajúce sa netrhového hospodárstva sa na toto odvetvie alebo sektor už nebudú uplatňovať.“
Právo Únie
7
Ustanovenia upravujúce prijímanie antidumpingových opatrení Európskou úniou, platné v čase prijatia sporného nariadenia, sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21 , ďalej len „základné nariadenie“). Základné nariadenie zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 ).
8
Odôvodnenie
9 základného nariadenia uvádza:
„Je potrebné stanoviť jasné a podrobné usmernenia s ohľadom na faktory, ktoré môžu byť relevantné na určovanie toho, či dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu, alebo predstavuje hrozbu spôsobenia ujmy. Pri preukazovaní toho, že objemové a cenové úrovne dotknutých dovozov sú zodpovedné za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je potrebné venovať pozornosť vplyvom ostatných faktorov, a predovšetkým prevládajúcim trhovým podmienkam v Únii.“
9
Článok 2 tohto nariadenia nazvaný „Stanovenie dumpingu“ v odseku 7 stanovuje:
„a)
V prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane Únie, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v Únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.
Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. Do úvahy sa vezmú aj lehoty. Ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania.
Strany dotknuté prešetrovaním sú informované krátko po začatí prešetrovania o predpokladanej tretej krajine s trhovým hospodárstvom a majú 10 dní na vyjadrenie pripomienok.
b)
V antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu tovaru z Čínskej ľudovej republiky, Vietnamu a Kazachstanu a akejkoľvek inej krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom WTO k dátumu začatia prešetrovania, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji dotknutého podobného výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú stanovené v písmene a).
…“
10
Podľa článku 3 toho istého nariadenia s názvom „Stanovenie ujmy“:
„1. Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem ‚ujma‘ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, hrozbu značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.
2. Stanovenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie:
a)
objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a
b)
následný dosah takýchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.
3. Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí cenové podhodnotenie vo významnej miere alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden alebo ani viacero z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne smerodajných.
…
5. Vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Únii, skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.
6. Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Únie tak, ako je stanovené v odseku 5, a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.
7. Iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. …
8. Účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí vo vzťahu k výrobe podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Únie, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu tejto výroby na základe kritérií, ako je výrobný proces, odbyt a zisky výrobcu. …
9. Stanovenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, za akej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a musí byť bezprostredne hroziaca.
Pri určovaní toho, či ide o existenciu hrozby značnej ujmy, je potrebné zvážiť faktory, ako sú:
a)
významné tempo rastu dumpingových dovozov na trh Únie, ktoré naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dovozov;
b)
či je dostatočná, voľne disponibilná kapacita na strane vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dumpingových vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy;
c)
či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch;
d)
zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.
Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že ďalšie dumpingové vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.“
11
Článok 4 základného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmu výrobného odvetvia Únie“ v odseku 1 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa pojem ‚výrobné odvetvie Únie‘ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov z Únie ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť, tak ako je vymedzené v článku 5 ods. 4, z celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Únie…
…“
12
Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Začatie konania“, v odseku 4 stanovuje:
„Prešetrovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že sa na základe skúmania pozitívnych a negatívnych reakcií na podnet zo strany výrobcov podobného výrobku v rámci Únie ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia z Únie, ktorých celková výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá podnet podporila alebo odmietla. …“
13
Článok 6 ods. 7 uvedeného nariadenia znie:
„Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, ako aj zástupcovia krajiny vývozu sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo je[j] členských štátov, a ktoré sú relevantné na predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri prešetrovaní.
Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich pripomienky sa zohľadnia v prípade, že sú dostatočne odôvodnené.“
14
V zmysle článku 11 ods. 2 a 9 toho istého nariadenia:
„2. Konečné antidumpingové opatrenie uplynie päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho revízneho prešetrovania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci revízneho prešetrovania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov z Únie, alebo v ich mene a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku uvedeného revízneho prešetrovania.
…
9. Pri všetkých revíznych prešetrovaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú vrátenia, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2, a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.“
15
Článok 18 základného nariadenia, nazvaný „Nespolupráca“, v odseku 1 uvádza:
„V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne, alebo negatívne, možno vypracovať na základe dostupných skutočností.
Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, uvedené informácie sa neberú do úvahy a môžu sa využiť dostupné skutočnosti.
Zainteresované strany musia byť upozornené na dôsledky nespolupráce.“
16
Článok 19 ods. 2 a 4 tohto nariadenia znie takto:
„2. Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter. Tento súhrn musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme súhrnu. V týchto výnimočných prípadoch treba uviesť dôvody, pre ktoré nie je možné dané informácie zhrnúť.
…
4. Tento článok nebráni zverejneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani zverejneniu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť príslušné dôvody v súdnom konaní. Pri zverejnení týchto informácií sa musia zohľadniť oprávnené záujmy dotknutých strán, aby sa zabránilo vyzradeniu obchodného tajomstva.“
17
Podľa článku 20 uvedeného nariadenia, nazvaného „Poskytovanie informácií“:
„1. Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia krajiny vývozu môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení predbežných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.
2. Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.
…
4. Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomne. Uskutočňuje sa čo najskôr, zvyčajne najneskôr do jedného mesiaca pred začatím postupov podľa článku 9, pričom sa zohľadňuje ochrana dôverných informácií. Ak Komisia nemôže poskytnúť určité skutočnosti alebo dôvody v uvedenej lehote, poskytnú sa čo najskôr po uplynutí uvedenej lehoty.
Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, poskytnú sa čo najskôr.
…“
Okolnosti predchádzajúce sporu
18
Kyselina vínna sa používa najmä pri výrobe vína a ďalších nápojov ako potravinárska prísada a ako inhibítor v sadre. V Európskej únii a v Argentíne sa kyselina L+ vínna vyrába z vedľajších produktov pri výrobe vína, známych ako vínny kal (ďalej len „prírodná kyselina vínna“). V Číne sa kyselina L+ vínna a kyselina DL vínna vyrábajú chemickou syntézou z benzénu (ďalej len „syntetická kyselina vínna“). Syntetická kyselina vínna má rovnaké fyzické a chemické vlastnosti ako prírodná kyselina vínna a je určená na rovnaké základné použitie ako prírodná kyselina vínna.
19
Changmao je čínskym vyvážajúcim výrobcom syntetickej kyseliny vínnej. Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA a Caviro Extra SpA, predtým Caviro Distillerie Srl (ďalej len „Caviro Distillerie“) (ďalej spolu len „Distillerie Bonollo a i.“) sú výrobcovia prírodnej kyseliny vínnej usídlení v Únii.
20
Dňa 24. septembra 2004 bol Európskej komisii predložený podnet týkajúci sa dumpingových praktík v odvetví kyseliny vínnej, ktorý podali viacerí výrobcovia z Únie.
O konaniach predchádzajúcich prijatiu sporného nariadenia
21
Dňa 23. januára 2006 prijala Rada nariadenie (ES) č. 130/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 23, 2006, s. 1 ).
22
Týmto nariadením Rada okrem iného potvrdila postavenie trhovohospodárskeho prístupu (THP) vo vzťahu k trom čínskym vyvážajúcim výrobcom, a to Changmao, Ninghai Organic Chemical Factory a Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co Ltd (ďalej len „Hangzhou“). Na tovary vyrábané týmito troma výrobcami boli v uvedenom poradí uložené antidumpingové clá vo výške 10,1 %, 4,7 % a 0 %. Toto nariadenie navyše zaviedlo antidumpingové clo vo výške 34,9 % na kyselinu vínnu vyrobenú všetkými ostatnými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami.
23
Dňa 13. apríla 2012 Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 332/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 130/2006 a ktorým sa spoločnosť Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co. Ltd vyníma z rozsahu pôsobnosti konečných opatrení ( Ú. v. EÚ L 108, 2012, s. 1 ).
24
Toto vykonávacie nariadenie bolo prijaté v nadväznosti na správu odvolacieho orgánu WTO z 29. novembra 2005 vo veci „Mexiko – konečné antidampingové opatrenia na hovädzie mäso a ryžu“ (WT/DS 295/AB/R, body 305 a 306), z ktorej v podstate vyplývalo, že vyvážajúci výrobca, v prípade ktorého sa konštatovalo, že počas pôvodného prešetrovania neuskutočňoval dumping, musí byť vylúčený z pôsobnosti konečného opatrenia uloženého v nadväznosti na uvedené prešetrovanie a nemôže byť predmetom administratívnych preskúmaní alebo preskúmaní z dôvodu zmeny okolností. V prejednávanej veci Rada po tom, čo konštatovala, že pôvodné prešetrovanie neumožňovalo dospieť k záveru, že Hangzhou uskutočňovala dumping, vylúčila vývoz tohto výrobcu z pôsobnosti nariadenia č. 130/2006.
25
Dňa 16. apríla 2012 Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012, ktorým sa na základe preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidampingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ L 110, 2012, s. 3 ), ktoré zachovalo antidumpingové clá zavedené nariadením č. 130/2006 vo vzťahu k výrobkom všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov s výnimkou výrobkov spoločnosti Hangzhou.
26
Dňa 26. júna 2012 Rada po skončení čiastočného predbežného preskúmania začatého voči spoločnostiam Changmao a Ninghai Organic Chemical Factory prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 626/2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 349/2012 ( Ú. v. EÚ L 182, 2012, s. 1 ).
27
Týmto nariadením Rada zamietla týmto dvom spoločnostiam postavenie THP, ktoré sa im predtým priznalo, a po určení normálnej hodnoty na základe informácií poskytnutých spolupracujúcim výrobcom v analogickej krajine, konkrétne v Argentíne, uplatnila na výrobky vyrábané týmito dvoma čínskymi vyvážajúcimi výrobcami antidumpingové clá so sadzbami 13,1 a 8,3 %.
28
Dňa 4. decembra 2014 Komisia v nadväznosti na podnet, ktorý podali viacerí výrobcovia so sídlom v Únii, vrátane spoločnosti Distillerie Bonollo a i., týkajúci sa spoločnosti Hangzhou, uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, obmedzeného na jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co. Ltd ( Ú. v. EÚ C 434, 2014, s. 9 ).
29
Dňa 9. februára 2016 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/176, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co. Ltd ( Ú. v. EÚ L 33, 2016, s. 14 ). Týmto vykonávacím rozhodnutím Komisia dospela k záveru o neexistencii značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 nariadenia č. 1225/2009 z dôvodu dovozu kyseliny vínnej vyrábanej spoločnosťou Hangzhou do Únie. Preto ukončila antidumpingové konanie týkajúce sa tohto vyvážajúceho výrobcu bez toho, aby mu uložila antidumpingové clo.
30
Po prijatí vykonávacieho nariadenia č. 626/2012 a vykonávacieho rozhodnutia 2016/176 nasledovalo viacero súdnych konaní.
31
Na jednej strane žalobu podanú viacerými výrobcami kyseliny vínnej v Únii, vrátane spoločnosti Distillerie Bonollo a i., proti tomuto vykonávaciemu rozhodnutiu Všeobecný súd zamietol rozsudkom z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia ( T‑211/16 , EU:T:2018:148 ). Odvolanie podané tými istými výrobcami Únie proti tomuto rozsudku Súdny dvor zamietol rozsudkom z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia ( C‑345/18 P , EU:C:2019:589 ).
32
Na druhej strane vykonávacie nariadenie č. 626/2012 bolo predmetom dvoch samostatných súdnych konaní.
33
V prvom rade Changmao, ktorá sa domnievala, že antidumpingové clá uložené týmto nariadením boli príliš vysoké, podala na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala jeho zrušenia. Rozsudkom z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ), Všeobecný súd zrušil uvedené nariadenie v rozsahu, v akom sa na ňu uplatňovalo, z dôvodu porušenia jej práva na obhajobu. Proti tomuto rozsudku Všeobecného súdu nebolo podané odvolanie.
34
Dňa 7. septembra 2017 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie týkajúce sa rozsudku z 1. júna 2017 vo veci T‑442/12 v súvislosti s vykonávacím nariadením č. 626/2012 ( Ú. v. EÚ C 296, 2017, s. 16 ). V tomto oznámení bolo spresnené, že uvedená inštitúcia sa rozhodla opätovne otvoriť antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Číne, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia č. 626/2012, v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Changmao, a obnoviť ho v bode, v ktorom došlo k nezrovnalosti. Tiež bolo spresnené, že rozsah tohto opätovného otvorenia sa obmedzoval na vykonanie rozsudku z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada ( T‑442/12 , EU:T:2017:372 ), vo vzťahu k tomuto jedinému vyvážajúcemu výrobcovi. Tento výrobca sa teda dostal do situácie, v ktorej sa nachádzal pred nadobudnutím účinnosti tohto vykonávacieho nariadenia, teda do situácie, na ktorú sa vzťahuje vykonávacie nariadenie č. 349/2012, ktoré stanovovalo antidumpingové clo vo výške 10,1 % vo vzťahu k jeho výrobkom.
35
V druhom rade, keďže sa domnievali, že antidumpingové clá uložené vykonávacím nariadením č. 626/2012 neboli dostatočne vysoké na nápravu rozsahu dumpingu uskutočňovaného spoločnosťami Changmao a Ninghai Organic Chemical Factory, a teda na odstránenie ujmy spôsobenej európskemu výrobnému odvetviu, viacerí výrobcovia kyseliny vínnej v Únii, vrátane spoločnosti Distillerie Bonollo a i., podali na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť tohto nariadenia. Svojím rozsudkom z 3. mája 2018, Distillerie Bonollo a i./Rada ( T‑431/12 , EU:T:2018:251 ), Všeobecný súd zrušil uvedené nariadenie z dôvodu zmeny metódy použitej na výpočet normálnej hodnoty počas revízneho prešetrovania bez toho, aby bola preukázaná zmena okolností v porovnaní s pôvodným prešetrovaním.
36
Odvolanie podané spoločnosťou Changmao proti tomuto rozsudku Súdny dvor zamietol takmer v celom jeho rozsahu rozsudkom z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i. ( C‑461/18 P , EU:C:2020:979 ).
O spornom nariadení a o postupe jeho prijatia
37
Dňa 19. apríla 2017 Komisia v nadväznosti na žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení zavedených vykonávacím nariadením č. 349/2012, ktorú podali viacerí výrobcovia kyseliny vínnej v Únii, vrátane spoločnosti Distillerie Bonollo a i., ktorí predstavujú viac ako 52 % celkovej výroby Únie, uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike ( Ú. v. EÚ C 122, 2017, s. 8 ) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.
38
Listom z 20. apríla 2017 Komisia požiadala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke výrobcov z Únie, ktorú vybrala podľa článku 17 základného nariadenia. Predbežná vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov predstavujúcich 86 % celkovej výroby kyseliny vínnej v Únii vrátane Caviro Distillerie, Industria Chimica Valenzana a Distillerie Mazzari.
39
Dňa 13. júna 2017 Komisia vzhľadom jednak na list združenia talianskych výrobcov kyseliny vínnej, Assodistil, podľa ktorého Distillerie Mazzari nechcela spolupracovať na revíznom prešetrovaní, a jednak na žiadosť spoločnosti Distillerie Bonollo o zaradenie do vzorky, rozhodla, že už nie je vhodné pristúpiť k výberu vzorky výrobcov kyseliny vínnej v Únii, a zaslala dotazníky všetkým výrobcom z Únie.
40
Na tieto dotazníky odpovedalo sedem výrobcov z Únie, okrem spoločnosti Distillerie Mazzari.
41
Čínski vyvážajúci výrobcovia oslovení Komisiou, vrátane spoločnosti Changmao, nespolupracovali pri revíznom prešetrovaní.
42
Listom z 30. apríla 2018 Komisia zaslala spoločnosti Changmao všeobecný informačný dokument, v ktorom uviedla svoju analýzu základných skutočností a úvah na podporu predĺženia platnosti antidumpingových opatrení na ďalšie obdobie piatich rokov.
43
Dňa 14. mája 2018 Changmao zaslala Komisii svoje pripomienky ku všeobecnému informačnému dokumentu. Následne sa e‑mailom z 12. júna 2018 tejto inštitúcie spýtala, či v nadväznosti na pripomienky, ktoré predložila, Komisia zvažovala prijatie revidovaného všeobecného informačného dokumentu.
44
E‑mailom z 15. júna 2018 jej Komisia potvrdila, že jej pripomienky boli riadne analyzované a že odpoveď na ne bude poskytnutá v nariadení, ktoré má byť prijaté.
45
Dňa 28. júna 2018 Komisia prijala sporné nariadenie.
46
Z tohto nariadenia po prvé vyplýva, že pokiaľ ide o existenciu dumpingu, Komisia vypočítala normálnu hodnotu na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia uplatniteľného na dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom. Po zámere považovať Argentínu za analogickú krajinu a po vyzvaní dvoch argentínskych výrobcov, aby spolupracovali, sa ukázalo, že jeden z týchto výrobcov prestal vyrábať výrobok, ktorý bol predmetom prešetrovania, a druhý výrobca odmietol spolupracovať. Keďže žiadny výrobca z inej potenciálnej analogickej krajiny nespolupracoval, Komisia určila normálnu hodnotu na „inom odôvodnenom základe“, ako to stanovuje článok 2 ods. 7 písm. a) prvý pododsek základného nariadenia. Konkrétnejšie Komisia vypočítala normálnu hodnotu na základe informácií poskytnutých v žiadosti o preskúmanie týkajúcich sa cien fakturovaných argentínskym výrobcom v rámci vnútroštátneho predaja predmetného výrobku. Vzhľadom na skutočnosť, že príslušným výrobkom vyrábaným v Argentíne bola prírodná kyselina vínna, zatiaľ čo výrobkom pochádzajúcim od čínskych vyvážajúcich výrobcov bola lacnejšia syntetická kyselina vínna, Komisia vykonala určité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v nákladoch výrobných metód týchto dvoch druhov výrobkov.
47
Z dôvodu nespolupráce oslovených čínskych vyvážajúcich výrobcov, vrátane spoločnosti Changmao, Komisia v súlade s článkom 18 základného nariadenia vyvodila svoje závery „na základe dostupných skutočností“, a preto stanovila vývozné ceny na základe údajov uvedených v článku 14 ods. 6 tohto nariadenia. Na základe týchto údajov Komisia najmä konštatovala, že vážené priemerné dumpingové rozpätie spoločností Changmao a Ninghai Organic Chemical Factory presahovalo 70 %.
48
Komisia tak na jednej strane dospela k záveru, že dumping pokračoval počas obdobia revízneho prešetrovania, a na druhej strane, že existuje vysoká pravdepodobnosť zachovania dumpingu vyvážajúcimi výrobcami, na ktorých sa vzťahujú opatrenia. Konkrétne uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k výraznému nárastu vývozu do Únie za veľmi podhodnotené ceny.
49
Po druhé, pokiaľ ide o ujmu, zo sporného nariadenia na jednej strane vyplýva, že Komisia sa domnievala, že sedem výrobcov z Únie, ktorí spolupracovali na prešetrovaní, predstavovalo väčšiu časť celkovej výroby podobného výrobku v Únii, a to viac ako 60 % tejto výroby. Sedem dotknutých výrobcov sa preto malo považovať za predstavujúcich „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Po preskúmaní ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia na základe overených informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov Komisia dospela k záveru, že prijaté antidumpingové opatrenia úplne nedosiahli želané účinky a že výrobné odvetvie Únie je naďalej zraniteľné poškodzujúcimi účinkami dumpingového dovozu na trh Únie.
50
Na druhej strane Komisia preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení. Vzhľadom na nespoluprácu oslovených čínskych vyvážajúcich výrobcov táto inštitúcia vychádzala z dostupných informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Táto analýza ju viedla k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k zvýšeniu dumpingového dovozu, čo by viedlo k tlaku na znižovanie cien výrobného odvetvia Únie a k zhoršeniu už aj tak neistej hospodárskej situácie tohto výrobného odvetvia. Komisia preto dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
51
Po tretie Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku, a dospela k záveru, že to tak nie je.
52
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia sporným nariadením rozhodla zachovať konečné antidumpingové clo vo výške 8,3 % na dovoz výrobkov vyrobených spoločnosťou Ninghai Organic Chemical Factory, 10,1 % na dovoz výrobkov vyrobených spoločnosťou Changmao a 34,9 % na dovoz výrobkov akéhokoľvek iného čínskeho vyvážajúceho výrobcu s výnimkou spoločnosti Hangzhou.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
53
Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 12. septembra 2018 Changmao navrhla zrušiť sporné nariadenie.
54
Changmao na podporu svojej žaloby uviedla päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď použila metódu analogickej krajiny na účely výpočtu normálnej hodnoty, druhý na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach pri určení zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, tretí na zjavne nesprávnom posúdení pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, štvrtý na porušení práva na obhajobu a zásady riadnej správy vecí verejných a napokon piaty na nedostatku odôvodnenia.
55
Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol týchto päť žalobných dôvodov a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom jej rozsahu.
Návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore
56
Changmao navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zrušil napadnutý rozsudok,
–
v prvom rade vyhovel žalobe v prvostupňovom konaní, a teda zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,
–
subsidiárne vrátil vec na opätovné rozhodnutie Všeobecnému súdu a
–
uložil Komisii, ako aj vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
57
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zamietol odvolanie ako nedôvodné a
–
uložil spoločnosti Changmao povinnosť nahradiť trovy konania.
58
Distillerie Bonollo a i. navrhujú, aby Súdny dvor:
–
zamietol odvolanie v celom rozsahu ako neúčinné a v každom prípade ako nedôvodné a/alebo neprípustné a
–
uložil spoločnosti Changmao povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré im vznikli v odvolacom a prvostupňovom konaní.
59
Dňa 13. júna 2022 Súdny dvor v súlade s článkom 24 druhým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyzval Radu a Európsky parlament, aby sa zúčastnili na pojednávaní s cieľom odpovedať na otázky týkajúce sa prvého odvolacieho dôvodu.
O odvolaní
60
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že preskúmanie zákonnosti aktov Únie prijatých na základe článku 2 ods. 7 základného nariadenia nemožno vykonať vzhľadom na Protokol o pristúpení Číny k WTO, druhý a tretí na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení pri určení tak zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, ako aj pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu, v rozpore najmä so zásadou riadnej správy vecí verejných, a nakoniec štvrtý na porušení práva na obhajobu.
O prvom odvolacom dôvode
61
Prvý odvolací dôvod má dve časti. Prvou časťou tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku rozhodol, že výnimka zo zásady, podľa ktorej súd Únie nemôže preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií Únie z hľadiska ich súladu s pravidlami dohôd WTO, uznaná Súdnym dvorom v jeho rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada ( C‑69/89 , EU:C:1991:186 ), nebola v prejednávanej veci uplatniteľná. Druhou časťou uvedeného odvolacieho dôvodu mu vytýka, že v bode 74 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol existenciu tretej výnimky z vyššie uvedenej zásady.
O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
62
V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu Changmao v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku konštatoval, že zákonnosť aktov Únie prijatých v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia nemohla byť preskúmaná vzhľadom na Protokol o pristúpení Číny k WTO. Všeobecný súd sa konkrétne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe bodu 48 rozsudku zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal ( C‑21/14 P , EU:C:2015:494 ), konštatoval, že tento článok 2 ods. 7 predstavuje prejav vôle normotvorcu Únie prijať v tejto oblasti prístup, ktorý je vlastný právnemu poriadku Únie, a to aj po pristúpení Čínskej ľudovej republiky k WTO.
63
V tejto súvislosti Changmao na jednej strane tvrdí, že toto ustanovenie naopak odráža vôľu normotvorcu Únie vykonať konkrétny záväzok prijatý v rámci Protokolu o pristúpení Číny k WTO v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada ( C‑69/89 , EU:C:1991:186 , body 29 až 32 ), ktorý v podstate spočíva v tom, že sa zaviaže, že vo vzťahu k čínskym vyvážajúcim výrobcom použije odchylnú metódu tzv. „analogickej krajiny“ len do uplynutia prechodného obdobia stanoveného v článku 15 tohto protokolu.
64
Tento výklad je okrem iného podporený genézou článku 2 ods. 7 základného nariadenia a najmä odôvodneniami 54 a 55 návrhu na rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia Spoločenstva na Ministerskej konferencii zriadenej dohodou o založení Svetovej obchodnej organizácie o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii (KOM/2001/0517 v konečnom znení) [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES C 51 E, 2002, s. 314 ), ako aj následným rozhodnutím Rady z 19. októbra 2001 [2001/0218 (CNS) a 2001/0216 (CNS)]. V napadnutom rozsudku však Všeobecný súd neodpovedal na jej argumentáciu týkajúcu sa genézy tohto článku 2 ods. 7.
65
Na druhej strane podľa spoločnosti Changmao sa judikatúra vyplývajúca z rozsudku zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal ( C‑21/14 P , EU:C:2015:494 ), neuplatňuje v prejednávanej veci, keďže tento rozsudok sa nielen týkal osobitnej situácie Arménskej republiky, ale okrem toho upravoval situácie predchádzajúce dátumu uplynutia prechodného obdobia stanoveného v Protokole o pristúpení Číny k WTO. Okrem toho sa týka len prípadu krajín s iným ako trhovým hospodárstvom, ktoré neboli členmi WTO.
66
Pokiaľ ide o preskúmanie aktov Únie z hľadiska práva WTO, Changmao sa domnieva, že prvá výnimka uvedená v rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada ( C‑69/89 , EU:C:1991:186 ), a vysvetlená v bode 60 napadnutého rozsudku prostredníctvom odkazu na judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal ( C‑21/14 P , EU:C:2015:494 , body 40 a 41 ), a zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma ( C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , bod 87 ), je v prejednávanej veci splnená. V tejto súvislosti Changmao tvrdí, že článok 2 ods. 7 základného nariadenia predstavuje výnimku zo základných pravidiel na určenie dumpingu a že toto ustanovenie, hoci neodkazuje na Protokol o pristúpení Číny k WTO, sa má vykladať v súlade s právom Únie. Okrem toho uvedenú výnimku nemožno uplatniť na dovozy z Číny po uplynutí prechodného obdobia stanoveného v článku 15 tohto protokolu, takže po tomto uplynutí platnosti by sa na tieto dovozy mali uplatňovať základné pravidlá stanovené v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia.
67
Podľa spoločnosti Changmao sa tak článok 15 písm. a) a d) uvedeného protokolu prestal uplatňovať 11. decembra 2016, takže Čínska ľudová republika už nepodlieha uplatňovaniu pravidiel „analogickej krajiny“ od tohto dátumu, čo okrem iného potvrdzuje správa odvolacieho orgánu WTO z 15. júla 2001 vydaná vo veci „Európske spoločenstvá – antidumpingové opatrenia na určité spojovacie materiály zo železa alebo ocele s pôvodom v Číne“ (WT/DS 397). V dôsledku toho, keďže v prejednávanej veci oznámenie Komisie o začatí konania nadobudlo účinnosť 19. apríla 2017, treba konštatovať, že od uplynutia prechodného obdobia stanoveného Protokolom o pristúpení Číny k WTO musí Únia vo všeobecnosti na účely stanovenia normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov použiť výrobné náklady a ceny na čínskom vnútornom trhu.
68
Distillerie Bonollo a i., Parlament, Rada a Komisia spochybňujú dôvodnosť tejto prvej časti prvého odvolacieho dôvodu.
– Posúdenie Súdnym dvorom
69
Na úvod je potrebné pripomenúť, že na ustanovenia medzinárodnej dohody, ktorej zmluvnou stranou je Únia, sa možno odvolávať na podporu žaloby o neplatnosť aktu sekundárneho práva Únie alebo na podporu námietky založenej na protiprávnosti takéhoto aktu len pod podmienkou, že jednak povaha a štruktúra uvedenej dohody tomu nebránia, a jednak, že ustanovenia tejto dohody uvádzané na podporu žaloby sa zdajú byť z hľadiska ich obsahu nepodmienené a dostatočne presné. Na takéto ustanovenia sa možno odvolávať na súde Únie ako na kritérium na preskúmanie zákonnosti aktu Únie len vtedy, keď sú tieto dve podmienky kumulatívne splnené (rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal, C‑21/14 P , EU:C:2015:494 , bod 37 a citovaná judikatúra).
70
Pokiaľ ide o dohody WTO, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je protokol o pristúpení, Súdny dvor už mal možnosť spresniť na jednej strane, že tieto dohody nevytvárajú pre jednotlivcov práva, ktoré môžu títo jednotlivci priamo uplatňovať na súde podľa práva Únie (pozri analogicky rozsudky zo 14. decembra 2000, Dior a i., C‑300/98 a C‑392/98 , EU:C:2000:688 , body 43 a 44 , a z 15. marca 2012, SCF, C‑135/10 , EU:C:2012:140 , bod 46 ).
71
Na druhej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, že berúc do úvahy ich povahu a štruktúru, dohoda o založení WTO, ako aj dohody uvedené v prílohách 1 až 4 k tejto dohode sa v zásade neuvádzajú medzi normami, vo vzťahu ku ktorým možno preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií Únie (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 83 a citovanú judikatúru).
72
V tejto súvislosti Súdny dvor predovšetkým uviedol, že pripustenie toho, aby úloha spočívajúca v zabezpečení súladu práva Únie s pravidlami WTO prislúchala priamo súdu Únie, by zbavilo legislatívne a výkonné orgány Únie manévrovacieho priestoru, ktorý majú obdobné orgány obchodných partnerov Únie. Je totiž nesporné, že určité zmluvné strany, medzi nimi aj najvýznamnejší obchodní partneri Únie, v súvislosti s predmetom a cieľom dohôd uvedených v predchádzajúcom bode vyvodili práve ten záver, že tieto dohody nepatria k normám, s ohľadom na ktoré súdne orgány skúmajú zákonnosť ich vnútroštátnych právnych predpisov. Takáto absencia reciprocity, pokiaľ by sa pripustila, by mohla viesť k nevyváženosti v použití pravidiel WTO (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 84 a citovaná judikatúra).
73
Súdny dvor sa tiež domnieval, že systém vyplývajúci z dohôd WTO ponecháva dôležité miesto rokovaniam medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ ide konkrétnejšie o uplatňovanie týchto dohôd v právnom poriadku Únie, pripomenul, že podľa jej preambuly je Dohoda o založení WTO vrátane jej príloh naďalej založená na zásade rokovaní začatých „na základe reciprocity a vzájomných výhod“, a odlišuje sa tak, pokiaľ ide o Úniu, od dohôd, ktoré Únia uzavrela s tretími krajinami, ktoré zavádzajú určitú asymetriu záväzkov alebo vytvárajú osobitné integračné vzťahy s Úniou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, C‑149/96 , EU:C:1999:574 , body 36 a 42 , ako aj citovanú judikatúru).
74
Len v dvoch výnimočných situáciách, ktoré vyplývajú z úmyslu normotvorcu Únie obmedziť svoju vlastnú právomoc voľnej úvahy pri uplatňovaní pravidiel WTO, však Súdny dvor pripustil, že súdu Únie prináleží v prípade potreby preskúmať zákonnosť aktu Únie a aktov prijatých na jeho vykonanie so zreteľom na uvedené dohody alebo rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov WTO, ktorým sa konštatuje nedodržiavanie týchto dohôd (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 85 a citovaná judikatúra).
75
Na jednej strane ide o situáciu, keď Únia zamýšľala splniť konkrétny záväzok, ktorý prevzala v rámci dohôd uvedených v bode 71 tohto rozsudku, a na druhej strane o situáciu, keď predmetný akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia týchto dohôd (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 22. júna 1989, Fediol/Komisia, 70/87 , EU:C:1989:254 , body 19 až 22 ; zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89 , EU:C:1991:186 , body 29 až 32 , a z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 86 , ako aj citovanú judikatúru).
76
Pokiaľ ide o článok 2 ods. 7 základného nariadenia, ktorý sa týka určenia normálnej hodnoty dovozov z členského štátu WTO s iným ako trhovým hospodárstvom, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, ako to Všeobecný súd pripomenul v bode 65 napadnutého rozsudku, že toto ustanovenie je prejavom vôle normotvorcu Únie prijať v tejto oblasti postup, ktorý je vlastný právnemu poriadku Únie (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 88 a citovaná judikatúra).
77
V tejto súvislosti treba poznamenať, že z dôvodov, ktoré uviedla generálna advokátka v bodoch 89 až 91 svojich návrhov, argumentácia odvolateľky, podľa ktorej sa judikatúra Súdneho dvora citovaná v predchádzajúcom bode tohto rozsudku v prejednávanej veci neuplatňuje, nemôže uspieť.
78
Okrem toho Súdny dvor spresnil, že posúdenia vyplývajúce z judikatúry citovanej v bode 76 tohto rozsudku nie sú spochybnené skutočnosťou, že odôvodnenie 3 základného nariadenia uvádza, že pravidlá antidumpingovej dohody treba zaviesť do práva Únie „v miere, v akej je to možné“. Táto formulácia sa má totiž chápať v tom zmysle, že aj keď normotvorca Únie zamýšľal zohľadniť pravidlá antidumpingovej dohody pri prijatí tohto nariadenia, neprejavil úmysel prebrať všetky tieto pravidlá do uvedeného nariadenia. Záver, podľa ktorého má článok 2 ods. 7 základného nariadenia za cieľ splnenie konkrétnych záväzkov, uložených článkom 2 antidumpingovej dohody, sa v žiadnom prípade nezakladá iba na znení tohto odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 89 a citovanú judikatúru).
79
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už v podstate rozhodol, že na preukázanie vôle normotvorcu Únie splniť v práve Únie konkrétny záväzok, ktorý bol prijatý v rámci dohôd WTO, nestačí, aby z odôvodnení predmetného aktu Únie všeobecne vyplývalo, že tento akt bol prijatý pri zohľadnení medzinárodných záväzkov Únie. Naopak, je nevyhnutné, aby zo sporného osobitného ustanovenia práva Únie bolo možné vyvodiť, že jeho cieľom je splniť v práve Únie konkrétny záväzok vyplývajúci z dohôd WTO (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Rusal Armenal, C‑21/14 P , EU:C:2015:494 , body 44 až 46 a citovanú judikatúru).
80
Okrem toho treba konštatovať, ako uviedla aj generálna advokátka v bodoch 70 a 85 svojich návrhov, že na jednej strane žiadne z odôvodnení základného nariadenia nespomína protokol o pristúpení Číny k WTO. Na druhej strane z prípravných prác k tomuto nariadeniu nemožno vyvodiť ani najmenší úmysel normotvorcu Únie vykonať akúkoľvek povinnosť, ktorá bola prevzatá v rámci uvedeného protokolu.
81
Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí Changmao, Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, nezohľadnil v rámci výkladu článku 2 ods. 7 základného nariadenia prípravné práce, ktoré viedli k prijatiu protokolu o pristúpení Číny k WTO.
82
Nakoniec, pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľky týkajúcu sa správy odvolacieho orgánu WTO z 15. júla 2001, treba uviesť, že v bode 77 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol túto argumentáciu, keď na jednej strane rozhodol, že možnosť hospodárskeho subjektu dovolávať sa pred súdom Únie skutočnosti, že jej právna úprava je nezlučiteľná so správou orgánu na urovnávanie sporov WTO, nemôže byť prípustná okrem prípadov uvedených v bode 60 napadnutého rozsudku. pokiaľ ide o hmotnoprávne pravidlá WTO, pričom v tejto súvislosti odkázal na rozsudky z 10. novembra 2011, X a X BV ( C‑319/10 a C‑320/10 , EU:C:2011:720 , bod 37 ), a z 18. októbra 2018, Rotho Blaas ( C‑207/17 , EU:C:2018:840 , bod 46 ), a na druhej strane rozhodol, že odvolateľka neuviedla nijaké tvrdenie umožňujúce konštatovať, že prijatím článku 2 ods. 7 základného nariadenia Únia zamýšľala splniť osobitnú povinnosť vyplývajúcu zo správy orgánu na urovnávanie sporov WTO alebo, že výslovne odkázala na túto správu v základnom nariadení. Pred Súdnym dvorom však odvolateľka neuvádza, v čom je uvedené stanovisko Všeobecného súdu nesprávne.
83
Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že sa v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že výnimočná situácia uznaná Súdnym dvorom v judikatúre vyplývajúcej z rozsudku zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada ( C‑69/89 , EU:C:1991:186 , body 29 až 32 ), sa v prejednávanej veci neuplatňuje. Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že na protokol o pristúpení Číny k WTO sa nemožno odvolávať na účely spochybnenia platnosti článku 2 ods. 7 základného nariadenia, a tým aj zákonnosti sporného nariadenia prijatého na jeho základe.
84
Z toho vyplýva, že prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.
O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
85
V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Changmao tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 74 napadnutého rozsudku odmietol jej argumentáciu týkajúcu sa existencie „tretej výnimky“ zo zásady, podľa ktorej súd Únie nemôže preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií Únie z hľadiska ich súladu s dohodami WTO, aby sa jej tak umožnilo priamo odvolávať na ustanovenia medzinárodnej dohody, napríklad Protokol o pristúpení Číny k WTO v prípade, že „dotknutá medzinárodná dohoda umožňuje odchýlku od všeobecného pravidla a právo Únie túto možnosť využíva, ako je to v prejednávanej veci“.
86
Distillerie Bonollo a i., Parlament, Rada a Komisia sa domnievajú, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Distillerie Bonollo a i. okrem toho tvrdí, že túto časť treba zamietnuť ako neprípustnú.
– Posúdenie Súdnym dvorom
87
Podľa článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne označia časti odôvodnenia rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú. Podľa ustálenej judikatúry sa však v odvolaní musí presne uviesť, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú, pod hrozbou neprípustnosti odvolania alebo dotknutého odvolacieho dôvodu (rozsudok z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑666/19 P , EU:C:2022:323 , bod 186 a citovaná judikatúra).
88
Odvolací dôvod alebo časť dôvodu, ktorého argumentácia nie je dostatočne jasná a presná na to, aby mohol Súdny dvor uskutočniť preskúmanie zákonnosti, nezodpovedá týmto požiadavkám a musí sa vyhlásiť za neprípustný najmä preto, že podstatné okolnosti, na ktorých je tento odvolací dôvod alebo časť dôvodu založená, koherentne a zrozumiteľne nevyplývajú zo samotného znenia tohto odvolania, ktoré je v tejto súvislosti formulované nejasne a nejednoznačne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑666/19 P , EU:C:2022:323 , bod 187 a citovanú judikatúru).
89
Hoci Changmao presne identifikuje bod napadnutého rozsudku, ktorý zamýšľa napadnúť druhou časťou svojho prvého odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, že úvahy, ktoré uvádza na podporu tejto časti, neobsahujú nijakú jasnú a zrozumiteľnú právnu argumentáciu v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 87 a 88 tohto rozsudku, ktorá by umožňovala preukázať, v čom spočíva „tretia výnimka“, ktorú odporúča.
90
Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.
91
Prvý odvolací dôvod treba preto zamietnuť v celom jeho rozsahu.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
92
Druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 103, 106, 109 až 112, 114, 116, 117, 120 a 121 napadnutého rozsudku, je založený na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Všeobecný súd nekonštatoval porušenie článku 3 ods. 1, 2 a 5, ako aj článku 11 ods. 2 a 9 základného nariadenia a zásady riadnej správy vecí verejných, čo bolo dôsledkom opomenutia Komisie zohľadniť, v rámci svojho posúdenia stavu výrobného odvetvia kyseliny vínnej v Únii na jednej strane výsledky obchodnej činnosti hlavného výrobcu kyseliny vínnej v Únii, konkrétne spoločnosti Distillerie Mazzari, a na druhej strane skutočnosť, že negatívne výsledky niektorých výrobcov z Únie boli spôsobené nesprávnymi investičnými rozhodnutiami týchto výrobcov.
93
Changmao Všeobecnému súdu v prvom rade vytýka, že nekonštatoval, že Komisia mala v rámci posúdenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie zohľadniť údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari ako najväčšieho výrobcu prírodnej kyseliny vínnej v rámci Únie.
94
V tejto súvislosti v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 103, 106 a 109 až 112 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisii v rámci určenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie stačilo zohľadniť len informácie poskytnuté siedmimi výrobcami Únie, ktorí sa rozhodli spolupracovať na prešetrovaní, ktoré viedlo k spornému nariadeniu, bez toho, aby zohľadnil údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari, z dôvodu, že táto spoločnosť odmietla spolupracovať na prešetrovaní, dopustil zjavne nesprávneho posúdenia. Všeobecný súd tak nekonštatoval porušenie článku 3 ods. 1, 2 a 5 základného nariadenia. Tento postup podľa nej zahŕňa proces autoselekcie v rámci výrobného odvetvia a v dôsledku toho aj značné riziko skreslenia vyšetrovania a jeho výsledku.
95
Odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 106 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že vzhľadom na to, že Distillerie Mazzari nespolupracovala, Komisia nemohla mať k dispozícii spoľahlivé údaje týkajúce sa tohto výrobcu. Konkrétnejšie Všeobecnému súdu vytýka, že sa nedomnieval, že Komisia mala v rámci určenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie zohľadniť údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari, ktorými už disponovala z dôvodu prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, keďže obdobia prešetrovania týkajúce sa tohto vykonávacieho rozhodnutia a sporného nariadenia sa v podstatnej miere prekrývali, pretože obe sa týkali najmä rokov 2013 a 2014.
96
Okrem toho, pokiaľ ide o obdobie revízneho prešetrovania, ktoré nezodpovedalo obdobiu prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, teda obdobiu, ktoré sa týkalo rokov 2015 a 2016, Komisia mohla ľahko získať informácie týkajúce sa tohto výrobcu prostredníctvom verejne dostupných finančných výkazov tohto výrobcu, ktoré veľmi jasne preukazujú ziskovosť pred zdanením vo výške 8,4 % v roku 2015 a 8,1 % v roku 2016, čo je zjavne v rozpore so závermi sporného nariadenia o ziskovosti spolupracujúcich výrobcov z Únie, a to vo výške – 4 % v roku 2015 a 0,8 % v roku 2016.
97
Všeobecný súd sa teda v bodoch 109 a 112 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že Komisia nemohla mať k dispozícii informácie týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari za celé obdobie prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, a že preto nebolo možné s istotou zistiť, aké by boli jej závery, ak by mala k dispozícii tieto informácie. V bodoch 110 a 111 napadnutého rozsudku tiež nesprávne konštatoval, že Komisia nemala do výberu výrobcov kyseliny vínnej, ktorí by sa považovali za predstavujúcich výrobné odvetvie Únie v tomto sektore, zahrnúť výrobcov, ktorí sa rozhodli nespolupracovať na prešetrovaní.
98
V druhom rade odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bode 114 napadnutého rozsudku konštatoval, že okolnosti sa zmenili medzi prešetrovaním, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, a prešetrovaním, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, keďže Distillerie Mazzari sa rozhodla už nespolupracovať na prešetrovaní, takže použitie odlišnej metódy na posúdenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie bolo odôvodnené, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Podľa spoločnosti Changmao totiž neexistencia spolupráce zo strany spoločnosti Distillerie Mazzari nepredstavuje zmenu okolností v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia, ktorá by mohla odôvodniť použitie odlišnej metódy výpočtu v porovnaní s pôvodným prešetrovaním, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla. Komisia navyše nekonštatovala takúto zmenu okolností v spornom nariadení.
99
V treťom rade odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 116 a 117 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia neopomenula preskúmať všetky relevantné skutočnosti na účely preukázania zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, a že preto konala s požadovanou starostlivosťou, ako aj pri dodržaní zásady riadnej správy vecí verejných, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Zo sporného nariadenia totiž jednoznačne vyplýva, že v rámci tohto určenia Komisia vychádzala len z údajov poskytnutých výrobcami Únie, ktorí sa rozhodli spolupracovať na prešetrovaní, bez toho, aby zohľadnila údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari, ktorými už disponovala z dôvodu prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, alebo tiež údaje uvedené v bode 96 tohto rozsudku, ktorými mohla ľahko disponovať, ak by vynaložila všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú na zhromaždenie všetkých relevantných dôkazov.
100
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Changmao tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď zamietol druhý žalobný dôvod uvedený na podporu žaloby v prvostupňovom konaní založený na tom, že Komisia nevykonala objektívne preskúmanie založené na všetkých dostupných informáciách na účely určenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie v rozpore s článkom 3 ods. 1, 2 a 5 a článkom 11 ods. 2 a 9 základného nariadenia, s jej povinnosťou náležitej starostlivosti, ako aj so zásadou riadnej správy vecí verejných.
101
Subsidiárne odvolateľka tvrdí, že aj za predpokladu, že by Súdny dvor dospel k záveru, že Všeobecnému súdu nemožno vytýkať žiadne nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom sa domnieval, že Komisia nebola povinná zohľadniť údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari, odvetvie kyseliny vínnej v Únii, sa v žiadnom prípade nenachádzalo v zraniteľnom postavení. V tejto súvislosti po prvé uvádza: „Aj keby sa zohľadnili iba údaje Komisie týkajúce sa ukazovateľov ujmy, spotreba klesla o 11 % (správna hodnota je 25 %), výroba v Únii sa zvýšila o 22 %, predaj deviatich výrobcov kyseliny vínnej v Únii vzrástol o 15 – 25 % (odôvodnenie 118 sporného nariadenia), ich trhový podiel o 32 % (odôvodnenie 121 sporného nariadenia); predaj siedmich spolupracujúcich výrobcov z Únie sa zvýšil o 33 % (odôvodnenie 117 sporného nariadenia), ich trhový podiel sa zvýšil o 46 % (odôvodnenie 120 sporného nariadenia); zatiaľ čo dovoz kyseliny vínnej do Únie s pôvodom v [Číne] klesol o 47 % (odôvodnenie 101 sporného nariadenia) a zodpovedajúci trhový podiel o 40 %, dovoz kyseliny vínnej z [Číny], na ktorý sa vzťahujú opatrenia, klesol o 49 % a zodpovedajúci trhový podiel klesol o 42 % (odôvodnenie 102 sporného nariadenia). Pokiaľ ide o priemerné jednotkové ceny, ceny kyseliny vínnej s pôvodom v [Číne], na ktoré sa vzťahujú opatrenia, klesli o 33 %. Ceny v Únii však klesli o viac ako 47 %, zatiaľ čo výrobné náklady v Únii klesli o 44 %. Preto aj bez zohľadnenia výsledkov spoločnosti Distillerie Mazzari sa výrobné odvetvie Únie vyrábajúce kyselinu vínnu nenachádza v zraniteľnej situácii, určite nie z dôvodu poklesu dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v [Číne] do Únie.“
102
Podľa spoločnosti Changmao aj za predpokladu, že by sa preukázala zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie, Komisia mala v každom prípade dospieť k záveru, že táto zraniteľnosť bola „samonavodená“ z dôvodu investícií uskutočnených niektorými výrobcami Únie s cieľom zvýšiť ich výrobnú kapacitu, zatiaľ čo spotreba na tomto trhu klesala, čo viedlo k určitému tlaku na ceny, pričom sa znížila ziskovosť tohto odvetvia, návratnosť investícií, ako aj peňažný tok. Okrem toho poznamenáva, že Komisia vo vykonávacom rozhodnutí 2016/176 dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie vykazovalo pozitívne výsledky, pokiaľ ide o ziskovosť, návratnosť investícií, ako aj peňažný tok, a to napriek tomu, že obdobie prešetrovania, ktoré predchádzalo tomuto vykonávaciemu rozhodnutiu, a obdobie, ktoré predchádzalo prijatiu sporného nariadenia, sa značne prekrývali.
103
Okrem toho odvolateľka tvrdí, že vzhľadom na paralelný výklad vykonávacieho rozhodnutia 2016/176 a sporného nariadenia, pokiaľ ide o obdobie prekrývania sa jednotlivých prešetrovaní, z ktorých vychádzajú, závery Komisie týkajúce sa určitých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, najmä tie, ktoré sa týkajú „spotreby“ kyseliny vínnej v Únii a „výrobnej kapacity“ tohto výrobku na trhu Únie, nie sú zhodné. V tejto súvislosti na jednej strane uvádza, že údaje vyplývajúce z tabuľky 1 uvedenej v spornom nariadení, ktoré uvádzajú celkovú spotrebu kyseliny vínnej v Únii za roky 2013 a 2014, sa odlišujú od údajov uvedených v tabuľke 1 nachádzajúcej sa vo vykonávacom rozhodnutí 2016/176. Na druhej strane údaje z tabuľky 8 uvedenej v spornom nariadení týkajúcej sa výroby kyseliny vínnej v Únii v období rokov 2013 – 2014 sa odlišujú od údajov o výrobe kyseliny vínnej v Únii za rovnaké obdobie, ako vyplývajú z tabuľky 4 uvedenej vo vykonávacom rozhodnutí 2016/176. Údaje použité v súvislosti s týmito dvoma makroekonomickými ukazovateľmi by pritom nepochybne mali vplyv na všetky ostatné údaje o ukazovateľoch ujmy, ktoré sú založené na údajoch o spotrebe a výrobe, ako sú trhové podiely a predaj, uvedené v tabuľke 11 a v odôvodnení 98 sporného nariadenia, ako aj na ukazovateľ ziskovosti výrobného odvetvia Únie.
104
Changmao, ktorá sa opiera o tieto skutočnosti, tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 120 a 121 napadnutého rozsudku konštatoval, že v rámci posúdenia vplyvu skutočností uvedených v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku na zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie bolo potrebné zohľadniť širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v tejto oblasti, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
105
Distillerie Bonollo a i. a Komisia sa domnievajú, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
106
Na úvod treba uviesť, že na to, aby mohli inštitúcie Únie určiť, či existuje hrozba značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie v dotknutom hospodárskom sektore, treba poznať aktuálnu situáciu tohto odvetvia. Len vzhľadom na túto situáciu môžu totiž tieto inštitúcie určiť, či v prípade, ak nebude prijaté nijaké ochranné obchodné opatrenie, môže bezprostredný nárast budúcich dumpingových dovozov spôsobiť značnú ujmu uvedenému odvetviu. Posúdenie zraniteľnosti toho istého odvetvia teda predstavuje prvú etapu analýzy v rámci určenia, či existuje prípadná hrozba ujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 , bod 31 ).
107
Podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia je vymedzenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak objemu dumpingových dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a jednak následného dopadu takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie Únie.
108
Článok 4 ods. 1 základného nariadenia definuje pojem „výrobné odvetvie Únie“ odkazom na „výrobcov podobných výrobkov v rámci Únie ako celku“ alebo „tých z [týchto výrobcov], ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené v článku 5 ods. 4, z celkovej výroby týchto výrobkov“. Toto ustanovenie článku 5 ods. 4 okrem iného stanovuje, že prešetrovanie sa nezačne v prípade, ak výrobcovia Únie, ktorí výslovne podporujú podnet, predstavujú menej ako 25 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie.
109
V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že prahová hodnota 25 % sa týka „celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie“ a vzťahuje sa na percentuálny podiel, ktorý z tejto celkovej výroby predstavujú výrobcovia Únie podporujúci daný podnet. Iba táto prahová hodnota 25 % je teda relevantnou pri určení, či uvedení výrobcovia predstavujú „podstatnú časť“ celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Únie, v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2018, Baby Dan, C‑592/17 , EU:C:2018:913 , bod 79 a citovanú judikatúru).
110
Odkazom na uvedenú prahovú hodnotu sa tak článok 4 ods. 1 základného nariadenia obmedzuje na spresnenie, že spoločná výroba výrobcov z Únie podporujúcich podnet, ktorá nedosahuje 25 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii, sa nemôže v žiadnom prípade považovať za dostatočne reprezentatívnu pre výrobu Únie. V prípade, že spoločná výroba uvedených výrobcov presahuje uvedenú prahovú hodnotu, antidumpingové clá možno uložiť alebo zachovať, pokiaľ sa príslušným inštitúciám Únie podarí s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti veci preukázať, že ujma vyplývajúca z dovozu výrobku, ktorý je predmetom dumpingu, sa dotýka podstatnej časti celkovej výroby podobných výrobkov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2018, Baby Dan, C‑592/17 , EU:C:2018:913 , bod 80 a citovanú judikatúru).
111
Z toho vyplýva, že vymedzenie výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia možno obmedziť len na výrobcov Spoločenstva, ktorí podporili podnet vedúci k začatiu antidumpingového vyšetrovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2018, Baby Dan, C‑592/17 , EU:C:2018:913 , bod 81 a citovanú judikatúru).
112
V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že výroba výrobcov z Únie uvedených v bode 13 napadnutého rozsudku, na základe ktorej bol podaný podnet, ktorý viedol k revíznemu prešetrovaniu, predstavovala 52 % celkovej výroby dotknutého výrobku, a preto prekračovala prahovú hodnotu 25 % stanovenú v článku 4 ods. 1 základného nariadenia v spojení s článkom 5 ods. 4 tohto nariadenia. Okrem toho z bodu 30 napadnutého rozsudku vyplýva, že sedem výrobcov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní a ktorých Komisia zohľadnila v rámci určenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie a hrozby ujmy, predstavovalo 60 % celkovej výroby Únie.
113
Po druhé argumentáciu spoločnosti Changmao, ktorá v podstate spočíva v tom, že Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v bodoch 103, 106 a 109 až 112 napadnutého rozsudku domnieval, že bolo postačujúce, aby Komisia v rámci určenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie zohľadnila len informácie poskytnuté siedmimi výrobcami Únie, ktorí sa rozhodli spolupracovať, bez toho, aby zohľadnil údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari ako najvýznamnejšieho výrobcu prírodnej kyseliny vínnej v rámci Únie, treba zamietnuť. Keďže totiž v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 109 až 111 tohto rozsudku vymedzenie výrobného odvetvia Únie možno obmedziť len na výrobcov z Únie, ktorí podporili podnet, ktorý viedol k antidumpingovému prešetrovaniu, táto okolnosť sama osebe nemôže spôsobiť neplatnosť metódy použitej pri prijímaní sporného nariadenia v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Okrem toho uvedená okolnosť tiež neumožňuje konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože nekonštatoval, že Komisia nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti na účely preukázania zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, a preto nekonala s požadovanou starostlivosťou, ako aj v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných.
114
Po tretie Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že nekonštatoval, že Komisia porušila článok 3 ods. 2 základného nariadenia. Obmedzenie definície výrobného odvetvia Únie len na výrobcov z Únie, ktorí podporili podnet vedúci k antidumpingovému prešetrovaniu a spolupracovali pri prešetrovaní, totiž samo osebe a vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek inej skutočnosti, ktorá by mohla spochybniť reprezentatívnosť týchto výrobcov, neumožňuje domnievať sa, že určenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie v spornom nariadení nie je založené na nesporných dôkazoch a nezahŕňa objektívne preskúmanie v zmysle tohto článku 3 ods. 2 základného nariadenia.
115
Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 103, 106 a 109 až 112 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisii v rámci určenia zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie stačilo zohľadniť len informácie poskytnuté siedmimi výrobcami z Únie, ktorí sa rozhodli spolupracovať na prešetrovaní, ktoré viedlo k spornému nariadeniu, bez toho, aby zohľadnila údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.
116
Za týchto podmienok treba konštatovať, že ostatné tvrdenia spoločnosti Changmao uvedené v bodoch 95 až 97 tohto rozsudku, ktorými sa Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že jednak nekonštatoval, že Komisia mohla mať k dispozícii informácie týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari za celé obdobie prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, a jednak zastával názor, že táto inštitúcia nemala zahrnúť do výberu výrobcov kyseliny vínnej, ktorí by sa považovali za predstavujúcich výrobné odvetvie Únie v tomto sektore, výrobcov, ktorí sa rozhodli nespolupracovať na prešetrovaní, musia byť zamietnuté ako neúčinné, keďže tieto tvrdenia nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.
117
Pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti Changmao uvedenú v bode 98 tohto rozsudku, treba konštatovať, že táto argumentácia vychádza z nesprávneho výkladu bodu 114 napadnutého rozsudku. V tomto poslednom uvedenom bode sa totiž Všeobecný súd nedomnieval, že neexistencia spolupráce zo strany spoločnosti Distillerie Mazzari predstavovala zmenu metodológie v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia v porovnaní s metodológiou uplatnenou v konaní, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla, ale v odpovedi na tvrdenie, ktoré v tomto zmysle pred ním uviedla spoločnosť Changmao, sa obmedzil na konštatovanie, že túto okolnosť nemožno považovať za neodôvodnenú zmenu metodológie na účely posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie vzhľadom na vykonávacie rozhodnutie 2016/176.
118
Okrem toho treba spresniť, že článok 11 ods. 9 základného nariadenia sa týka len metódy alebo metód výpočtu „normálnej hodnoty“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P , EU:C:2020:979 , body 142 až 153 , ako aj citovanú judikatúru), a preto neupravuje určenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, takže argumentáciu odvolateľky treba v každom prípade zamietnuť ako nedôvodnú.
119
Pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti Changmao uvedenú v bode 101 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa žalobca nemôže po prvýkrát pred Súdnym dvorom odvolávať na dôvody a tvrdenia, ktoré neuviedol pred Všeobecným súdom. Ak by sa totiž účastníkovi konania umožnilo predložiť takéto dôvody a tvrdenia po prvýkrát až v konaní pred Súdnym dvorom, bolo by mu umožnené predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor v širšom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolania je teda právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho rozhodovania o žalobných dôvodoch a tvrdeniach prejednávaných na prvom stupni (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Jiangsu Seraphim Solar System a Rada/Jiangsu Seraphim Solar System a Komisia, C‑439/20 P a C‑441/20 P , EU:C:2023:211 , bod 83 a citovanú judikatúru).
120
Keďže táto argumentácia bola vznesená až v štádiu odvolania, musí byť zamietnutá ako neprípustná.
121
Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie týchto rozhodujúcich skutkových okolností a hodnotenie dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P , EU:C:2019:589 , bod 66 a citovaná judikatúra).
122
Ak odvolateľ tvrdí, že ide o skreslenie dôkazov Všeobecným súdom, musí podľa článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. Navyše z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 28. apríla 2022, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑666/19 P , EU:C:2022:323 , bod 74 a citovaná judikatúra).
123
Odvolateľka však tvrdeniami uvedenými v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku v skutočnosti odmieta posúdenie skutkových okolností, ako aj dôkazov, ktoré vykonal Všeobecný súd, a snaží sa tak dosiahnuť, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie týchto skutkových okolností a dôkazov bez toho, aby v tejto súvislosti namietala skreslenie, a to v rozpore s judikatúrou citovanou v bodoch 121 a 122 tohto rozsudku.
124
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie uvedené v bode 104 tohto rozsudku, ktoré v podstate predstavuje pokračovanie argumentácie uvedenej v bodoch 102 a 103 tohto rozsudku, treba tiež zamietnuť ako neprípustné.
125
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhý odvolací dôvod zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
126
Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 138, 139, 145 až 147, 150 a 152 napadnutého rozsudku, Changmao vytýka Všeobecnému súdu, že sa v rámci analýzy hrozby ujmy dopustil zjavne nesprávnych posúdení pri výklade a uplatnení tak článku 3 ods. 1, 2 a 5 základného nariadenia, ako aj článku 11 ods. 2 tohto nariadenia, a tiež aj zásady riadnej správy vecí verejných. Konkrétne Všeobecnému súdu vytýka, že nekonštatoval, že Komisia tým, že v rámci určenia hrozby ujmy odmietla zohľadniť jednak škodlivé účinky, ktoré má na výrobné odvetvie Únie dovoz od najväčšieho výrobcu kyseliny vínnej z Číny a hlavného vývozcu tohto výrobku do Únie, a to spoločnosti Hangzhou, a jednak vplyv klimatických zmien a rozdielov v konečnom použití medzi syntetickou kyselinou vínnou a prírodnou kyselinou vínnou, porušila vyššie uvedené ustanovenia základného nariadenia, ako aj všeobecnú právnu zásadu. Okrem toho Všeobecný súd nesprávne nekonštatoval porušenie článku 11 ods. 2 základného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia v spornom nariadení dospela k záveru o existencii hrozby ujmy, zatiaľ čo vo vykonávacom rozhodnutí 2016/176 sa domnievala, že vývoz spoločnosti Hangzhou, ktorá napriek tomu pokračovala vo svojich činnostiach v Číne za podmienok porovnateľných, ba dokonca totožných s podmienkami spoločnosti Changmao, nespôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.
127
Konkrétne v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 138 a 139 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že Komisia v rámci svojho celkového posúdenia ukazovateľov a relevantných faktorov, ktoré ukladá článok 3 ods. 5 základného nariadenia, riadne zohľadnila všetky nesporné dôkazy, ako aj všetky faktory, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, a teda existenciu hrozby ujmy, dopustil zjavne nesprávneho posúdenia.
128
Na podporu tejto úvahy Changmao na úvod spresňuje, že nespochybňuje okolnosť, že Hangzhou nepodlieha antidumpingovému clu, keďže inštitúcie Únie sa domnievali, že tento vyvážajúci výrobca nespôsoboval výrobnému odvetviu Únie ujmu a že to potvrdil Všeobecný súd v rozsudku z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia ( T‑211/16 , EU:T:2018:148 ).
129
Vzhľadom na to mala Komisia v rámci analýzy hrozby ujmy v rozsahu, v akom musí vychádzať zo všetkých existujúcich nesporných dôkazov, zohľadniť účinky vývozných činností vykonávaných spoločnosťou Hangzhou na výrobné odvetvie Únie, a to tým skôr, že Hangzhou bola zďaleka najväčším vyvážajúcim výrobcom kyseliny vínnej na trh Únie. Ak by však táto inštitúcia v spornom nariadení konštatovala, ako to mala urobiť, že vývozy spoločnosti Changmao do Únie sledovali počas štyroch rokov pokrývajúcich obdobie revízneho prešetrovania rovnakú tendenciu ako vývoz uskutočnený spoločnosťou Hangzhou, a to tak pokiaľ ide o vývozné ceny, ako aj objemy, dospela by k záveru o neexistencii hrozby ujmy.
130
Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd v bode 145 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla nevedieť o účinkoch vývozu spoločnosti Hangzhou do Únie. Odvolateľka okrem toho vytýka Všeobecnému súdu, že v tomto bode 145 napadnutého rozsudku skreslil jej tvrdenie, podľa ktorého Komisia nesprávne nezohľadnila účinky týchto vývozov na výrobné odvetvie Únie, keďže Všeobecný súd sa domnieval, že týmto tvrdením Changmao v podstate vytýkala Komisii, že nezahrnula spoločnosť Hangzhou do revízneho prešetrovania, ktoré viedlo k spornému nariadeniu, hoci Komisia riadne spresnila, že vedela o tom, že činnosti tohto vyvážajúceho výrobcu nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia.
131
V druhom rade Changmao tvrdí, že Všeobecný súd tým, že sa v bode 150 napadnutého rozsudku obmedzil na uvedenie rozdielov existujúcich medzi pôvodným prešetrovaním podľa článku 5 základného nariadenia a revíznym prešetrovaním podľa článku 11 ods. 2 tohto nariadenia v tom zmysle, že v rámci prvého uvedeného prešetrovania mala Komisia preukázať ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie dumpingovými dovozmi, zatiaľ čo v druhom prešetrovaní mala analyzovať existenciu hrozby ujmy v prípade nepredĺženia antidumpingových opatrení bez toho, aby konštatovala, že príslušné analýzy Komisie, na ktorých sú založené tieto dve prešetrovania, sa mali zakladať na rovnakých kritériách a ukazovateľoch, tak mikroekonomických, ako aj makroekonomických, uvedených v článku 3 ods. 1, 2 a 5 základného nariadenia, dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho Všeobecný súd v tomto bode 150 napadnutého rozsudku skreslil jej argumentáciu týkajúcu sa jednak rovnakej povahy jej vývozných činností s činnosťami vykonávanými spoločnosťou Hangzhou a jednak skutočnosti, že títo dvaja vyvážajúci výrobcovia sa nachádzajú v úplne porovnateľnej situácii. Z toho vyplýva, že takmer všetky úvahy, ktoré Komisia uviedla v spornom nariadení vo vzťahu k spoločnosti Changmao, mali mutatis mutandis upravovať činnosti spoločnosti Hangzhou, s výnimkou činností týkajúcich sa rozšírenia výrobných kapacít, keďže na rozdiel od tohto posledného uvedeného vyvážajúceho výrobcu, odvolateľka nemala v úmysle zvýšiť svoje výrobné kapacity.
132
V treťom a poslednom rade odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 146 a 147 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenia týkajúce sa po prvé údajnej relevantnosti údajov Eurostatu za roky 2017 a 2018, ktoré predložila v prvostupňovom konaní na podporu svojej argumentácie založenej na vplyve klimatických zmien na ponuku vínanu vápenatého, ktorý predstavuje jednu z hlavných surovín na výrobu prírodnej kyseliny vínnej, a po druhé na vplyve klimatických zmien a rozdieloch v konečnom použití medzi syntetickou kyselinou vínnou a prírodnou kyselinou vínnou na posúdenie cien na trhu s kyselinou vínnou v Únii, a tým aj na existenciu hrozby ujmy, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
133
V tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že je nesporné, že výrobné postupy kyseliny vínnej vyrobenej v Číne a v Únii sa líšia, pretože čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábajú syntetickú kyselinu vínnu, zatiaľ čo výrobcovia z Únie vyrábajú prírodnú kyselinu vínnu. Títo výrobcovia sa teda nenachádzajú v konkurenčnom postavení, prinajmenšom pokiaľ ide o použitie uvedeného výrobku vinárskym a farmaceutickým priemyslom Únie, v rámci ktorých sa môže používať iba prírodná kyselina vínna. Ceny uplatňované spoločnosťou Changmao preto nemôžu mať vplyv na ceny výrobcov z Únie, pokiaľ ide prinajmenšom o tieto dve konkrétne použitia uvedeného výrobku.
134
V druhom rade Changmao tvrdí, že Súdny dvor v bode 41 rozsudku zo 4. februára 2021, eurocylinder systems ( C‑324/19 , EU:C:2021:94 ), uznal relevantnosť neskorších údajov, ako sú údaje Eurostatu uvedené v bode 132 tohto rozsudku, v rámci určenia hrozby ujmy, a to vzhľadom na výhľadovú povahu analýzy, na ktorej je založená.
135
Distillerie Bonollo a i. a Komisia sa domnievajú, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.
Posúdenie Súdnym dvorom
136
V prvom rade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky Únie a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 35 a citovanú judikatúru).
137
Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že v rámci antidumpingového konania sa táto široká miera voľnej úvahy týka najmä stanovenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a faktorov, ktoré sú zdrojom takejto ujmy. Súdne preskúmanie takéhoto posúdenia sa teda musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či boli správne zistené skutočnosti a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu uvedených skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 36 a citovanú judikatúru).
138
Súdny dvor takisto rozhodol, že preskúmanie dôkazov, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť závery, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo (rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P , EU:C:2022:38 , bod 37 a citovaná judikatúra).
139
Okrem toho v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ súd Únie v žiadnom prípade nemôže nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P , EU:C:2019:589 , bod 15 , ako aj citovaná judikatúra).
140
V druhom rade treba pripomenúť, že objektívne preskúmanie určenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie stanovené v článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa musí týkať jednak objemu dumpingových dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie, ako aj na druhej strane vplyvu týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P , EU:C:2019:589 , bod 19 , ako aj citovaná judikatúra).
141
Pokiaľ teda ide o určenie uvedeného objemu alebo uvedených cien, článok 3 ods. 3 základného nariadenia stanovuje faktory, ktoré treba pri tomto preskúmaní zohľadniť, pričom spresňuje, že ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť samy osebe rozhodujúcim vodidlom (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P , EU:C:2019:589 , bod 20 , ako aj citovaná judikatúra).
142
Rovnako je to aj v prípade vplyvu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie. Z článku 3 ods. 5 základného nariadenia totiž vyplýva, že inštitúcie Únie musia vyhodnotiť všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav tohto výrobného odvetvia, pričom ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom. Toto ustanovenie tak dáva týmto inštitúciám diskrečnú právomoc pri preskúmaní a hodnotení rôznych ukazovateľov (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia, C‑345/18 P , EU:C:2019:589 , bod 21 , ako aj citovaná judikatúra).
143
Okrem toho treba dodať, že podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia iné známe faktory, ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom.
144
Inštitúcie Únie tak majú povinnosť preskúmať, či ujma, z ktorej chcú vychádzať, vyplýva skutočne z dumpingových dovozov, a musia vylúčiť akúkoľvek ujmu vyplývajúcu z iných faktorov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P , EU:C:2016:209 , bod 55 , ako aj citovanú judikatúru).
145
V prejednávanej veci treba na úvod konštatovať, že tvrdenia spoločnosti Changmao týkajúce sa bodov 138 a 139 napadnutého rozsudku vychádzajú z nesprávneho výkladu týchto bodov. V prvom z týchto bodov totiž Všeobecný súd len pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ktorá bola tiež uvedená v bode 142 tohto rozsudku, podľa ktorej na jednej strane v rámci celkového posúdenia všetkých relevantných ukazovateľov a faktorov, ktoré ukladá článok 3 ods. 5 základného nariadenia, jeden alebo viaceré z uvedených faktorov nie sú nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, a na druhej strane tento článok 3 ods. 5 dáva inštitúciám Únie širokú mieru voľnej úvahy pri preskúmaní a hodnotení tohto súboru faktorov a nepriamych dôkazov. V druhom z uvedených bodov Všeobecný súd len pripomenul judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 15. decembra 2016, Gul Ahmed Textile Mills/Rada ( T‑199/04 RENV , EU:T:2016:740 , bod 139 ), z ktorej v podstate vyplýva, že záver o existencii značnej ujmy nie je nevyhnutne nezlučiteľný so skutočnosťou, že niektoré, či dokonca viaceré faktory uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia svedčia o pozitívnej tendencii, avšak pod podmienkou, že v takom prípade dotknutá inštitúcia Únie predloží presvedčivú analýzu, ktorá preukazuje, že pozitívny vývoj niektorých faktorov je vyvážený negatívnym vývojom iných faktorov.
146
Ďalej treba konštatovať, že argumentáciou uvedenou v bodoch 129 a 130 tohto rozsudku Changmao v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že nekonštatoval, že v rozsahu, v akom Komisia v rámci určenia hrozby ujmy nezohľadnila škodlivé účinky na výrobné odvetvie Únie údajne spôsobené vývozmi uskutočnenými spoločnosťou Hangzhou, táto inštitúcia nepreskúmala všetky iné známe faktory než dumpingové dovozy v zmysle článku 3 ods. 7 uvedeného nariadenia, a to v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 144 tohto rozsudku.
147
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 23, 24 a 29 tohto rozsudku, Rada na základe úvah vyplývajúcich z bodov 305 a 306 správy odvolacieho orgánu WTO z 29. novembra 2005 vo veci „Mexiko – konečné antidampingové opatrenia na hovädzie mäso a ryžu“ (WT/DS 295/AB/R) považovala vo vykonávacom nariadení č. 332/2012 za vhodné vylúčiť vývoz spoločnosti Hangzhou na trh Únie z pôsobnosti opatrení zavedených nariadením č. 130/2006. Komisia vyvodila dôsledky z tohto vylúčenia a vykonávacím rozhodnutím 2016/176 ukončila antidumpingové konanie týkajúce sa tohto vyvážajúceho výrobcu.
148
Ako bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, žalobu podanú viacerými výrobcami kyseliny vínnej z Únie proti tomuto vykonávaciemu rozhodnutiu Všeobecný súd zamietol rozsudkom z 15. marca 2018, Caviro Distillerie a i./Komisia ( T‑211/16 , EU:T:2018:148 ). Odvolanie podané uvedenými výrobcami proti tomuto rozsudku Súdny dvor zamietol rozsudkom z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia ( C‑345/18 P , EU:C:2019:589 ).
149
Okrem toho, ako vyplýva z argumentácie spoločnosti Changmao uvedenej v bode 128 tohto rozsudku, táto spoločnosť nemá v úmysle spochybniť skutočnosť, že Hangzhou nepodliehala antidumpingovému clu, keďže inštitúcie Únie nepovažovali jej vývozy za spôsobujúce značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie.
150
Changmao sa však domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že z tohto dôvodu Komisia nemala v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa existencie hrozby ujmy zohľadniť negatívne účinky vývozu spoločnosti Hanghzou na trh Únie na výrobné odvetvie Únie.
151
Táto argumentácia nemôže uspieť, keďže z článku 3 ods. 7 základného nariadenia jednoznačne vyplýva, že normotvorca Únie mal prostredníctvom tohto ustanovenia v úmysle uložiť inštitúciám Únie povinnosť preskúmať iné známe faktory, než sú dumpingové dovozy, iba vtedy, ak „spôsobujú ujmu“ výrobnému odvetviu Únie. Zo skutočností uvedených najmä v bode 154 napadnutého rozsudku, ktoré Changmao nespochybnila, pritom jasne vyplýva, že inštitúcie Únie sa domnievali, že vývoz uskutočnený spoločnosťou Hangzhou nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu.
152
Nemôže uspieť ani prvá časť argumentácie odvolateľky uvedenej v bode 131 tohto rozsudku, ktorou odvolateľka v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa nedomnieval, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď údajne nepochopila pôvodné prešetrovanie, ktorým bolo zavedené antidumpingové clo, a revízne prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, z hľadiska tých istých kritérií a faktorov, tak mikroekonomických, ako aj makroekonomických, tak ako sú uvedené v článku 3 ods. 1, 2 a 5 základného nariadenia. Treba totiž konštatovať, že Changmao nerozvinula žiadnu právnu argumentáciu na podporu tejto časti svojej argumentácie. Neuvádza najmä žiadne spresnenie, pokiaľ ide o kritériá a faktory, ktoré Komisia neanalyzovala pri prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, hoci boli analyzované v pôvodnom prešetrovaní. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 87 tohto rozsudku sa preto uvedená časť argumentácie musí zamietnuť ako neprípustná.
153
Pokiaľ ide o druhú časť argumentácie uvedenej v bode 131 tohto rozsudku, ktorou odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 150 napadnutého rozsudku skreslil rozsah jej tvrdenia týkajúceho sa údajnej porovnateľnosti jej situácie a situácie spoločnosti Hangzhou, stačí jednak konštatovať, že Všeobecný súd sa v tomto bode 150 obmedzuje na pripomenutie relevantnej judikatúry Súdneho dvora, a jednak, že odvolateľka nerozvinula nijakú právnu argumentáciu, ktorá by umožnila preukázať, v čom Všeobecný súd tým, že citoval túto judikatúru, skreslil jej argumentáciu. Táto druhá časť argumentácie teda vychádza z nesprávneho výkladu uvedeného bodu a nezodpovedá požiadavkám prípustnosti uvedeným v bode 87 tohto rozsudku.
154
Okrem toho ani tretia časť argumentácie spoločnosti Changmao spomenutá v bode 131 tohto rozsudku nemôže uspieť, keďže vzhľadom na širokú právomoc, ktorou Komisia v tejto oblasti disponuje, hospodársky subjekt nemôže vkladať svoju legitímnu dôveru do zachovania existujúcej situácie. Navyše odvolateľka nemohla platne očakávať, že závery sporného nariadenia budú rovnaké ako závery, ktoré prijala Komisia vo vykonávacom rozhodnutí 2016/176, pokiaľ ide o spoločnosť Hangzhou.
155
Napokon, pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľky zhrnutú v bodoch 132 až 134 tohto rozsudku, ktorou v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že odmietol relevantnosť údajov Eurostatu za roky 2017 a 2018, ktoré odvolateľka predložila v prvostupňovom konaní na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa vplyvu klimatických podmienok na ceny prírodnej kyseliny vínnej v Únii, treba uviesť, že táto argumentácia vychádza z predpokladu, že výrobcovia prírodnej kyseliny vínnej a výrobcovia syntetickej kyseliny vínnej si nekonkurujú najmä preto, že v rámci vinárskeho a farmaceutického priemyslu Únie sa môže používať iba prírodná kyselina vínna. Ako však vyplýva z bodu 18 tohto rozsudku, syntetická kyselina vínna má rovnaké fyzické a chemické vlastnosti ako prírodná kyselina vínna a je v zásade určená na rovnaké základné použitia ako prírodná kyselina vínna. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 147 napadnutého rozsudku, stačí pripomenúť, že podľa odôvodnení 30 a 31 sporného nariadenia sa oba druhy výrobkov na účely preskúmania považujú za podobné, keďže majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti a použitia, ktoré sa prekrývajú. Keďže argumentácia spoločnosti Changmao vychádza z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého prírodná kyselina vínna a syntetická kyselina vínna si nekonkurujú, treba túto argumentáciu zamietnuť ako nedôvodnú.
156
Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.
O štvrtom odvolacom dôvode
157
Štvrtý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 172 až 177 a 187 až 189 napadnutého rozsudku, obsahuje v podstate dve časti, z ktorých prvá je založená na porušení práva na obhajobu a zásady riadnej správy vecí verejných a druhá na nesprávnom výklade článku 296 ZFEÚ.
O prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
158
V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu Changmao v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 172 až 177 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia včas oznámila spoločnosti Changmao všetky úvahy podstatné na dodržanie jej práva na obhajobu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
159
Na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bode 172 napadnutého rozsudku, totiž Komisia v bodoch 109 až 139 všeobecného informačného dokumentu uvedeného v bode 42 tohto rozsudku podrobne neuviedla všetky podstatné skutočnosti a úvahy, na ktorých táto inštitúcia neskôr v spornom nariadení založila svoje analýzy týkajúce sa stavu výrobného odvetvia Únie a existencie hrozby ujmy. Komisia jej navyše odmietla sprístupniť niektoré podstatné informácie, ktoré by naznačovali, akým spôsobom vykonala tieto analýzy, ako aj úvahy, ktoré ju viedli k tomu, že nezohľadnila údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari ako najdôležitejšieho a najviac prosperujúceho výrobcu v Únii. Podľa odvolateľky Všeobecný súd tým, že v tomto bode napadnutého rozsudku rozhodol, že jej nesúhlas s uvedenými analýzami Komisie nemožno uvádzať na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení práva na obhajobu, skreslil jej argumentáciu.
160
Všeobecný súd tiež v bode 173 napadnutého rozsudku skreslil jej argumentáciu týkajúcu sa vylúčenia údajov týkajúcich sa spoločnosti Distillerie Mazzari z posúdení týkajúcich sa zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie a existencie hrozby ujmy. V tejto súvislosti Changmao na jednej strane spresňuje, že na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v tomto bode napadnutého rozsudku, mohla vo svojom postavení „zainteresovanej strany“ v prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia, nahliadnuť do spisov Komisie, ktoré nemali dôverný charakter, čo navyše potvrdzuje aj oficiálny výpis konzultácií. Napriek tomu dokumenty, ktoré nemali dôverný charakter, boli vo veľkej väčšine dokumentmi klasifikovanými ako „vyhradené“, ktoré jej neumožnili formulovať informované pripomienky.
161
Na druhej strane odvolateľka uvádza, že o rozhodnutí Komisie nezohľadniť údaje týkajúce sa spoločnosti Distillerie Mazzari bola informovaná až prostredníctvom všeobecného informačného dokumentu, ktorý jej bol predložený 30. apríla 2018. Ani list združenia talianskych výrobcov kyseliny vínnej Assodistil uvedený v bode 39 tohto rozsudku, ani rozhodnutie Komisie nepristúpiť k výberu vzorky výrobcov z Únie totiž nenaznačovali, že táto inštitúcia vôbec nezohľadní tieto údaje.
162
Changmao okrem toho Všeobecnému súdu vytýka, že v bode 174 napadnutého rozsudku tiež skreslil jej argumentáciu týkajúcu sa jednak účinkov vývozu do Únie, ktoré vykonala spoločnosť Hangzhou, na zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie a jednak určenia existencie hrozby ujmy. V tejto súvislosti Changmao spresňuje, že hoci vedela o existencii vykonávacieho rozhodnutia 2016/176, nemohla vôbec predvídať, že údaje týkajúce sa spoločnosti Hangzhou Komisia nezohľadní ako rozhodujúce nesporné dôkazy v rámci jej perspektívnej analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Okrem toho Komisia jej odmietla oznámiť úvahy, ktoré ju vo vzťahu k spoločnosti Hangzhou viedli k tomu, že v spornom nariadení nepoužila nesporné dôkazy, ktorými už disponovala v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu tohto vykonávacieho rozhodnutia.
163
Okrem toho Všeobecný súd nesprávne opomenul konštatovať, že Komisia odmietla oznámiť spoločnosti Changmao počas správneho konania dôkazy alebo akékoľvek vysvetlenie, pokiaľ ide o obavy, ktoré táto spoločnosť uviedla vo svojich pripomienkach k všeobecnému informačnému dokumentu. Okrem toho na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 175 napadnutého rozsudku, Komisia jej neposkytla vysvetlenia v súvislosti s hlbokým rozdielom, na ktorý Changmao poukázala, medzi vykonávacím rozhodnutím 2016/176 a sporným nariadením, pokiaľ ide o ukazovatele súvisiace so spotrebou a celkovou výrobou kyseliny vínnej v Únii za roky 2013 a 2014, hoci tieto skutočnosti boli rozhodujúce pre posúdenie zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie a existencie hrozby ujmy.
164
Changmao tvrdí, že Komisia mala splniť pozitívne povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zásady riadnej správy vecí verejných, článku 3 ods. 2, článku 11 ods. 2, článku 6 ods. 7, článku 19 ods. 2 a 4 a článku 20 ods. 2 a 4 základného nariadenia, ako aj článku 6 ods. 2 a 4 antidumpingovej dohody, teda povinnosti tejto inštitúcie, po prvé preskúmať všetky dostupné dôkazy, po druhé oznámiť zainteresovaným stranám úvahy, na ktorých chcela založiť svoju perspektívnu analýzu týkajúcu sa existencie hrozby ujmy, a po tretie odpovedať na pripomienky, ktoré predložili dotknuté osoby počas správneho konania. Ak by Komisia dodržala tieto povinnosti, Changmao mohla predložiť užitočné pripomienky, čo by viedlo Komisiu k prijatiu odlišných záverov tak vo vzťahu k zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie, ako aj k existencii hrozby ujmy.
165
Distillerie Bonollo a i. a Komisia sa domnievajú, že túto prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú.
– Posúdenie Súdnym dvorom
166
Na úvod treba zdôrazniť, že rešpektovanie práva na obhajobu má zásadnú dôležitosť v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu (rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P , EU:C:2012:78 , bod 77 , ako aj citovaná judikatúra).
167
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora inštitúcie Únie musia pri plnení svojej informačnej povinnosti konať s náležitou starostlivosťou, pričom sa snažia poskytnúť dotknutým podnikom, v rozsahu, v akom je zaručené dodržiavanie obchodného tajomstva, informácie užitočné na obranu ich záujmov, a v prípade potreby z vlastnej iniciatívy zvoliť vhodné spôsoby na takéto oznámenie. Dotknutým účastníkom konania musí byť v každom prípade v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 48 a citovaná judikatúra).
168
Hoci sa povinnosť informovania, ktorú majú inštitúcie Únie v oblasti antidumpingu, musí zosúladiť s povinnosťou rešpektovať dôverné informácie, skutočnosťou zostáva, že táto posledná uvedená povinnosť nemôže zbaviť právo na obhajobu jeho základného obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82 , EU:C:1985:119 , bod 29 ).
169
Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že existencia nezrovnalosti týkajúcej sa práva na obhajobu môže viesť k zrušeniu predmetného aktu len vtedy, ak existuje možnosť, že za absencie tejto nezrovnalosti by správne konanie mohlo viesť k inému výsledku, čím by sa konkrétne porušilo právo na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P , EU:C:2012:78 , bod 79 , ako aj citovanú judikatúru).
170
V tejto súvislosti, aj keď od osoby, ktorá sa odvoláva na takúto nezrovnalosť, nemožno požadovať, aby preukázala, že bez takejto nezrovnalosti by predmetný akt mal priaznivejší obsah, pokiaľ ide o jej záujmy, takáto osoba musí konkrétnym spôsobom preukázať, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/14 , EU:C:2016:74 , bod 140 , ako aj citovanú judikatúru).
171
V prejednávanej veci treba uviesť, že Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 163 až 170 napadnutého rozsudku pripomenul relevantné ustanovenia práva Únie, ako aj ustálenú judikatúru týkajúcu sa po prvé dodržiavania práva na obhajobu, po druhé povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú majú inštitúcie Únie na základe práva na riadnu správu vecí verejných, a po tretie rovnováhy, ktorú treba nájsť medzi týmito právami a ochranou dôverných údajov.
172
V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 172 až 175 napadnutého rozsudku analyzoval jednotlivé tvrdenia spoločnosti Changmao založené na porušení jej práva na obhajobu, keď rozhodol, že tieto tvrdenia neumožňovali dospieť k záveru, že Komisia porušila povinnosť zverejniť všetky podstatné dôkazy a úvahy vo vhodnom čase. V bodoch 172 až 175 napadnutého rozsudku riadne odôvodnil dôvody, pre ktoré museli byť uvedené tvrdenia zamietnuté.
173
V treťom rade Všeobecný súd na základe judikatúry pripomenutej v bode 78 napadnutého rozsudku v bode 176 tohto rozsudku odmietol ako neprípustnú argumentáciu spoločnosti Changmao založenú najmä na porušení zásady riadnej správy vecí verejných.
174
Treba konštatovať, že odvolateľka sa argumentáciou uvedenou na podporu prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu obmedzuje na kritiku riešenia, ku ktorému dospel Všeobecný súd, avšak bez toho, aby preukázala, že Všeobecný súd porušil judikatúru pripomenutú v bode 167 tohto rozsudku, podľa ktorej inštitúcie Únie musia konať so všetkou požadovanou náležitou starostlivosťou tým, že sa usilujú poskytnúť dotknutým podnikom v rozsahu, v akom je zaručené dodržiavanie obchodného tajomstva, informácie užitočné na obranu ich záujmov a prípadne aj z úradnej moci zvoliť vhodné spôsoby takéhoto oznámenia.
175
Changmao tým v skutočnosti žiada Súdny dvor, aby posúdenie skutkových okolností a dôkazov vykonané Všeobecným súdom nahradil svojím vlastným posúdením, v dôsledku čoho je táto výhrada podľa ustálenej judikatúry neprípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, Zhejiang Jiuli Hi‑Tech Metals/Komisia, C‑718/20 P , EU:C:2022:362 , bod 56 a citovanú judikatúru).
176
Okrem toho sa odvolateľke nepodarilo konkrétne preukázať, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bodoch 169 a 170 tohto rozsudku, že Všeobecný súd opomenul konštatovať procesné pochybenie v správnom konaní, ktoré mohlo viesť k tomu, že uvedené konanie mohlo mať iný výsledok, čím došlo ku konkrétnemu zásahu do jej práva na obhajobu.
177
Okrem toho, hoci prostredníctvom tvrdení uvedených v bodoch 159, 160 a 162 tohto rozsudku Changmao namieta skreslenie, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, stačí konštatovať, že táto spoločnosť presne neuviedla skutočnosti zakladajúce jej argumentáciu, ktoré Všeobecný súd údajne skreslil, a nepreukázala pochybenia v analýze, ktoré v jeho posúdení viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu, čo je v rozpore s požiadavkami judikatúry pripomenutej v bode 122 tohto rozsudku. V skutočnosti sa obmedzuje na návrh na nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora v štádiu odvolania. Túto argumentáciu je preto potrebné zamietnuť ako neprípustnú.
178
Napokon, pokiaľ ide o argumentáciu uvedenú v bode 164 tohto rozsudku, stačí konštatovať, že odvolateľka sa v nej obmedzuje na uvedenie pochybení, ktorých sa údajne dopustila Komisia, pričom však neuvádza právnu argumentáciu s cieľom preukázať, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Preto v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 87 tohto rozsudku treba túto argumentáciu zamietnuť ako neprípustnú.
179
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neprípustnú.
O druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu
– Argumentácia účastníkov konania
180
V druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 187 až 189 napadnutého rozsudku analyzoval jej tvrdenia týkajúce sa po prvé neexistencie právneho základu na uplatnenie článku 2 ods. 7 základného nariadenia v spornom nariadení, po druhé vplyvu údajov týkajúcich sa spoločnosti Distillerie Mazzari na zraniteľnosť výrobného odvetvia Únie a po tretie účinkov vývozu uskutočneného spoločnosťou Hangzhou na trh Únie, pokiaľ ide o určenie existencie hrozby ujmy, vzhľadom na článok 296 ZFEÚ, sa dopustili zjavne nesprávneho výkladu.
181
V tejto súvislosti spresňuje, že štvrtý žalobný dôvod, ktorý uviedla v prvostupňovom konaní, nebol založený na nedostatku odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, ale na porušení podstatných formálnych náležitostí. Uvedeným žalobným dôvodom totiž Changmao v skutočnosti vyzvala Všeobecný súd, aby konštatoval nie porušenie tohto ustanovenia, ale že Komisia jej počas správneho konania neoznámila základné úvahy a dôkazy, o ktoré sa táto inštitúcia neskôr opierala v spornom nariadení, aby odôvodnila svoje závery týkajúce sa zraniteľnosti výrobného odvetvia Únie a existencie hrozby ujmy.
182
Všeobecný súd tak v bodoch 187 až 189 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že Changmao svojimi tvrdeniami vytýkala Komisii, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
183
Distillerie Bonollo a i. a Komisia spochybňujú prípustnosť a dôvodnosť tejto druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu.
– Posúdenie Súdnym dvorom
184
Treba uviesť, že táto druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je zmätočne prezentovaná. Hoci totiž odvolateľka sama osebe nevytýka Všeobecnému súdu, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia, zdá sa jej, že mu vytýka, že neodpovedal na všetky tvrdenia, ktoré uviedla v rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní, najmä na tri tvrdenia uvedené v bode 180 tohto rozsudku.
185
V prvom rade, pokiaľ ide o to, že túto druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu možno chápať tak, že sa týka porušenia Všeobecným súdom svojej povinnosti odôvodnenia, treba pripomenúť, jednak že v rámci odvolania sa preskúmanie Súdnym dvorom zameriava najmä na overenie toho, či Všeobecný súd z právneho hľadiska odpovedal dostatočne na všetky tvrdenia, ktoré uviedol žalobca, a jednak že dôvod založený na neodpovedaní Všeobecného súdu na tvrdenia predložené v prvostupňovom konaní predstavuje v podstate tvrdenie, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku toho istého štatútu a článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu (rozsudok z 9. marca 2017, Ellinikos Chrysos/Komisia, C‑100/16 P , EU:C:2017:194 , bod 31 a citovaná judikatúra).
186
Navyše z povinnosti odôvodnenia Všeobecnému súdu nevyplýva povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, odôvodnenie teda môže byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 9. marca 2017, Ellinikos Chrysos/Komisia, C‑100/16 P , EU:C:2017:194 , bod 32 a citovaná judikatúra).
187
Treba konštatovať, že tri tvrdenia uvedené v bode 180 tohto rozsudku predstavujú len opakovanie tvrdení, ktoré už Changmao uviedla v rámci rôznych žalobných dôvodov uvedených v prvostupňovom konaní a o ktorých Všeobecný súd rozhodol v rámci svojho preskúmania týchto žalobných dôvodov. Okrem toho odôvodnenie napadnutého rozsudku v odpovedi na uvedené odvolacie dôvody je jasné a jednoznačné a umožňuje pochopiť skutočnosti, na ktorých je založené rozhodnutie Všeobecného súdu. Skutočnosť, že Všeobecný súd dospel vo veci k inému výsledku, než aký uvádzala Changmao, nemôže sám osebe spôsobovať vadu odôvodnenia napadnutého rozsudku (pozri analogicky uznesenie z 13. decembra 2012, Alliance One International/Komisia, C‑593/11 P , EU:C:2012:804 , bod 29 a citovanú judikatúru).
188
V rozsahu, v akom odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu porušenie povinnosti odôvodnenia, ktorá mu prináleží, tvrdenia, ktoré v tomto zmysle uvádza, treba považovať za nedôvodné.
189
V druhom rade, ak by sa to malo chápať tak, že odvolateľka v druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu vytýka Všeobecnému súdu, že nezohľadnil rozsah tvrdení, ktoré pred ním odvolateľka uviedla, keďže týmito tvrdeniami Komisii nevytýkala, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia, ale že porušila určitý počet ustanovení základného nariadenia, treba konštatovať, že v takom prípade táto druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu vychádza zo skreslenia procesných písomností spoločnosti Changmao zo strany Všeobecného súdu.
190
V tejto súvislosti stačí uviesť, že odvolateľka nespresňuje, akého nesprávneho právneho posúdenia sa Všeobecný súd dopustil tým, že analyzoval jej tvrdenia z hľadiska článku 296 ZFEÚ. Nespresnila ani právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú jej návrh.
191
Preto v súlade s judikatúrou citovanou v bode 87 tohto rozsudku treba argumentáciu založenú na údajnom skreslení procesných písomností spoločnosti Changmao Všeobecným súdom zamietnuť ako neprípustnú.
192
Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neprípustnú.
193
Štvrtý odvolací dôvod treba preto zamietnuť v celom rozsahu.
194
Z prechádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
195
Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
196
Keďže v prejednávanej veci Distillerie Bonollo a i. a Komisia navrhli uložiť spoločnosti Changmao povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Distillerie Bonollo a i. a Komisia.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
1.
Odvolanie sa zamieta.
2.
Changmao Biochemical Engineering Co. Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Distillerie Bonollo SpA, Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA, Caviro Extra SpA, ako aj Európska komisia.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.