C-127/21

62021CJ0127

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

zo 16. marca 2023 ( *1 )

„Odvolanie – Nariadenie (ES) č. 139/2004 – Koncentrácie podnikov – Trh leteckej dopravy – Koncentrácia vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Záväzky prijaté účastníkmi koncentrácie – Rozhodnutie, ktorým sa priznávajú prednostné práva – Pojem ‚riadne využitie‘“

Vo veci C‑127/21 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2021,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, sudcovia M. Safjan, N. Piçarra, N. Jääskinen (spravodajca) a M. Gavalec,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

2

Článok 10 nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spoločenstva, ( Ú. v. ES L 14, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 07/002, s. 3), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 793/2004 z 21. apríla 2004 ( Ú. v. EÚ L 138, 2004, s. 50 ; Mim. vyd. 07/008, s. 171) (ďalej len „nariadenie o prevádzkových intervaloch“), nazvaný „Fond prevádzkových intervalov“, vo svojich odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2. Série prevádzkových intervalov, ktoré boli pridelené leteckému dopravcovi na vykonávanie pravidelnej leteckej dopravnej služby alebo programovanej nepravidelnej leteckej dopravnej služby v konkrétnom časovom okamihu dňa a v ten istý deň každý týždeň neoprávňujú tohto leteckého dopravcu k tým istým sériám prevádzkových intervalov v nasledujúcom ekvivalentnom období ak letecký dopravca nemôže k spokojnosti koordinátora preukázať, že tieto prevádzkové intervaly boli využívané týmto leteckým dopravcom najmenej 80 % z času v priebehu plánovaného obdobia, na ktoré mu boli pridelené.

3. Prevádzkové intervaly pridelené leteckému dopravcovi pred 31. januárom na nasledujúcu letnú sezónu alebo pred 31. augustom na nasledujúcu zimnú sezónu, ktoré však boli vrátené späť koordinátorovi na opätovné prideľovanie pred týmito dátumami, nebudú vzaté do úvahy na účely kalkulácie využitia.“

3

Odôvodnenie

30 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40, ďalej len „nariadenie o fúziách“) znie takto:

5

Body 5, 7 a 9 oznámenia Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia č. 139/2004 a nariadenia č. 802/2004 ( Ú. v. EÚ C 267, 2008, s. 1 , ďalej len „oznámenie Komisie o nápravných opatreniach“) znejú takto:

„5. Tam, kde koncentrácia vyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže v tom, že by mohla podstatne brániť efektívnej hospodárskej súťaži, predovšetkým v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa môžu strany snažiť pozmeniť koncentráciu tak, aby odstránili obavy z narušenia hospodárskej súťaže, a tým získali súhlas s fúziou. Tieto zmeny sa môžu v plnom rozsahu vykonať predtým, ako bude prijaté rozhodnutie o povolení. Je však bežnejšie, že strany predložia svoje záväzky, cieľom ktorých je učiniť koncentráciu zlučiteľnú so spoločným trhom, pričom tieto záväzky sa realizujú po vydaní súhlasu.

…

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

6

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 69 napadnutého rozsudku a na účely tohto konania ich možno zhrnúť takto.

Rozhodnutie o povolení

Správne konanie, ktoré viedlo k rozhodnutiu o povolení

7

Dňa 25. júla 2013, po viacerých výmenách informácií týkajúcich sa najmä prednostných práv, zmluvné strany fúzie predložili Komisii ich návrh konečných záväzkov týkajúcich sa prevádzkových intervalov (ďalej len „konečné záväzky“). Znenie bodov 1.9 až 1.11 konečných záväzkov bolo rovnaké ako znenie bodov 1.9 až 1.11 návrhu záväzkov zo 16. júla 2013.

11

Dňa 30. júla 2013 zmluvné strany fúzie predložili Komisii tlačivo RM týkajúce sa konečných záväzkov. V tomto tlačive, ktorého obsah je spresnený v prílohe IV vykonávacieho nariadenia, majú podniky uviesť informácie a dokumenty, ktoré poskytnú súčasne s predkladaním záväzkov podľa článku 6 ods. 2 nariadenia o fúziách.

12

V tejto súvislosti v oddiele 1 bode 1.1 písm. i) tlačiva RM týkajúcom sa konečných záväzkov zmluvné strany fúzie uviedli:

„Záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je v podstate založený na praxi Komisie v najnovších veciach týkajúcich sa fúzií leteckých spoločností, ako je [vec] IAG/bmi. Najmä na to, aby bolo nápravné opatrenie atraktívnejšie, navrhované záväzky obsahujú ustanovenia týkajúce sa prednostných práv k prevádzkovým intervalom, ktoré uvoľnili [zmluvné strany fúzie], keď nový účastník trhu prevádzkoval službu bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk počas šiestich po sebe nasledujúcich sezón.“

Pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa prednostných práv, v tlačive RM týkajúcom sa konečných záväzkov nebola označená nijaká odchýlka od záväzkov prijatých vo veci IAG/bmi.

Rozhodnutie o povolení

15

Rozhodnutím C(2013) 5232 final z 5. augusta 2013 (vec COMP/M.6607 – US Airways/American Airlines) ( Ú. v. EÚ C 279, 2013, s. 6 , ďalej len „rozhodnutie o povolení“), prijatým na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách v spojení s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia, Komisia vyhlásila fúziu za zlučiteľnú s vnútorným trhom s výhradou splnenia určitých podmienok a povinností (ďalej len „rozhodnutie o povolení“).

16

V bode 160 rozhodnutia o povolení bol obsah konečných záväzkov týkajúcich sa prednostných práv zhrnutý takto:

(179) Vo veciach týkajúcich sa leteckých spoločností sú záväzky uvoľnenia prevádzkových intervalov pre Komisiu prijateľné, ak je dostatočne jasné, že dôjde k skutočnému vstupu nových konkurentov, čo vylúči akékoľvek významné prekážky účinnej hospodárskej súťaže…

(180) Záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je založený na skutočnosti, že disponibilita prevádzkových intervalov na letisku [LHR] je hlavnou prekážkou vstupu na letecké spojenie [LHR‑PHL], v prípade ktorého boli zistené závažné pochybnosti. Je teda koncipovaný tak, aby túto prekážku odstránil (alebo aspoň citeľne znížil) a aby umožnil dostatočný, včasný a pravdepodobný vstup na letecké spojenie [LHR‑PHL].

(181) Je tiež dôležité poznamenať, že samotné prevádzkové intervaly na letisku [LHR] majú veľmi vysokú hodnotu, čo robí záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov pre uchádzačov o vstup na trh veľmi atraktívnym. V balíku záväzkov je vnútorná atraktívnosť prevádzkových intervalov posilnená perspektívou nadobudnúť prednostné práva po šiestich sezónach podľa združenia IATA.

…

(186) Vzhľadom na vyššie uvedené a ostatné dostupné dôkazy, najmä záujem a údaje o pravdepodobnom a včasnom vstupe doručené počas konzultácie s aktérmi na trhu, Komisia dospela k záveru, že záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je kľúčovým prvkom pravdepodobného a včasného vstupu na letecké spojenie [LHR‑PHL]. Rozsah vstupu na túto trasu postačuje na odstránenie závažných pochybností, ktoré boli zistené na tomto trhu (vo všetkých možných segmentoch cestujúcich).

…

19

V prvom bode preambuly konečných záväzkov zmluvné strany fúzie pripomenuli, že ich prijali, aby umožnili Komisii vyhlásiť fúziu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

20

V treťom bode tejto preambuly je uvedené:

„Tento text sa má vykladať v zmysle rozhodnutia [o povolení] v rozsahu, v akom záväzky predstavujú podmienky a povinnosti, ktoré sú s ním spojené, vo všeobecnom rámci práva Európskej únie, najmä so zreteľom na nariadenie o fúziách, a s odkazom na oznámenie Komisie o nápravných opatreniach.“

21

pojem „doba využívania“ je vymedzený odkazom na bod 1.9 so spresnením, podľa ktorého by táto doba mala byť šesť po sebe nasledujúcich sezón podľa združenia IATA.

22

V bodoch 1.9 až 1.11 konečných záväzkov sa uvádza:

„1.9 Vo všeobecnosti sa prevádzkové intervaly získané potenciálnym novým účastníkom trhu v dôsledku konania o uvoľnení prevádzkových intervalov využijú len na poskytovanie konkurenčnej leteckej dopravnej služby medzi dvojicou letísk. Prevádzkové intervaly možno využívať na inej dvojici miest až v prípade, že potenciálny nový účastník trhu využíval službu bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk spôsobom, ktorý je v súlade s ponukou predloženou na základe bodu 1.24 počas niekoľkých po sebe nasledujúcich sezón podľa združenia IATA (ďalej len ‚doba využívania‘).

1.10 Potenciálny nový účastník trhu sa považuje za subjekt, ktorý má prednostné práva k získaným prevádzkovým intervalom, ak došlo k riadnemu využitiu prevádzkových intervalov na trase medzi dvojicou letísk počas doby využívania. V tejto súvislosti má potenciálny nový účastník trhu po uplynutí doby využívania právo využívať prevádzkové intervaly získané na základe týchto záväzkov na akejkoľvek trase medzi dvojicou miest (ďalej len ‚prednostné práva‘).

1.11 Prednosť podlieha schváleniu Komisie na základe odporúčania nezávislého monitorovacieho správcu na konci doby využívania…“

…“

24

Bod 1.24 konečných záväzkov sa týka počtu frekvencií, ktoré sa nový účastník trhu rozhodol prevádzkovať, zatiaľ čo body 1.26 a 1.27 týchto záväzkov sa týkajú kritérií hodnotenia ponuky nového účastníka trhu.

Rozhodnutie Komisie o prideľovaní prevádzkových intervalov spoločnosti Delta

25

Dňa 9. októbra 2014 spoločnosť Delta Air Lines Inc. (ďalej len „Delta“) predložila formálnu ponuku na pridelenie prevádzkových intervalov v súlade s bodom 1.24 konečných záväzkov. Podľa svojej prihlášky mala v úmysle od leta 2015 prevádzkovať každodennú frekvenciu na leteckom spojení medzi letiskami LHR a PHL (ďalej len „letecké spojenie LHR‑PHL“) počas šiestich po sebe nasledujúcich sezón podľa združenia IATA.

29

Rozhodnutím z 19. decembra 2014 Komisia v súlade so správou nezávislého monitorovacieho správcu zo 17. decembra 2014 schválila dohodu o uvoľnení prevádzkových intervalov. Toto rozhodnutie stanovovalo, že Delta je povinná využiť prevádzkové intervaly, ktoré predtým využívala spoločnosť US Airways Group na poskytovanie služby letov bez medzipristátia na leteckom spojení LHR‑PHL. Uvedené rozhodnutie okrem toho stanovovalo, že Delta si bude môcť nárokovať prednostné práva, ak sa tieto prevádzkové intervaly počas doby využívania riadne využijú na základe súhlasu Komisie, a v prípade, že Komisia schváli prednostné práva, Delta si zachová uvoľnené prevádzkové intervaly a bude mať právo využívať ich medzi akoukoľvek dvojicou miest.

30

Delta začala prevádzkovať letecké spojenie LHR‑PHL na začiatku letnej leteckej sezóny podľa združenia IATA v roku 2015.

31

Dňa 28. septembra 2015 American Airlines zaslala nezávislému monitorovaciemu správcovi list, v ktorom mu oznámila, že vzhľadom na to, že Delta nevyužívala nápravné prevádzkové intervaly spôsobom, ktorý je v súlade s jej ponukou, „riadne nevyužila“ tieto prevádzkové intervaly počas letnej sezóny 2015 a zimnej sezóny 2015/2016 a že z tohto dôvodu nemožno tieto sezóny započítať na účely nadobudnutia prednostných práv.

Na základe výkladu znenia, kontextu a účelu konečných záväzkov Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, že pojem „riadne využitie“ nemožno chápať ako „využívanie v súlade s ponukou“, ale že sa má vykladať ako „neexistencia zneužitia“ prevádzkových intervalov v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov.

35

Konkrétne po tom, čo sa konštatovalo, že pojem „riadne využitie“ nie je definovaný v konečných záväzkoch, Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, že tento výraz treba vykladať „so zreteľom na predmet a kontext [konečných] záväzkov“.

36

Pokiaľ ide o predmet konečných záväzkov, Komisia sa domnievala, že ich cieľom bolo rozptýliť vážne pochybnosti o zlučiteľnosti fúzie s vnútorným trhom a že bod 1.9 týchto záväzkov mal za cieľ obnoviť hospodársku súťaž na leteckom spojení LHR‑PHL vytvorením konkurenčnej leteckej dopravnej služby.

37

V tejto súvislosti podľa sporného rozhodnutia, po prvé považovať „riadne využitie“ za „využívanie v súlade s ponukou“ by znamenalo požiadavku, ktorú takmer nie je možné splniť.

41

Po druhé Komisia zastáva názor, že nemožno prijať tvrdenie, podľa ktorého sú iba „zrušenia z mimoriadnych prevádzkových dôvodov“ zlučiteľné s „využívaním v súlade s ponukou“. Na jednej strane by takéto kritérium bolo príliš nejasné na zabezpečenie právnej istoty pre potenciálne nového účastníka trhu. Na druhej strane takéto kritérium nemá oporu v texte konečných záväzkov.

42

Po tretie výkladom pojmu „riadne využitie“ v zmysle „využívania v súlade s ponukou“ by sa konečné záväzky stali pre nového účastníka trhu oveľa menej atraktívnymi.

43

Napokon Komisia v spornom rozhodnutí skúmala, či Delta zneužila prevádzkové intervaly v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov, aby určila, či jej majú byť priznané prednostné práva. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že využívanie prevádzkových intervalov, napriek ich nedostatočnému využívaniu, bolo v súlade so zásadou 80/20. Vzhľadom na to, že konštatovala, že Delta nezneužila prevádzkové intervaly v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov, dospela Komisia k záveru, že v súlade s písomným odporúčaním nezávislého monitorovacieho správcu Delta počas doby využívania riadne využívala prevádzkové intervaly, a schválila jej priznanie prednostných práv súlade s bodom 1.10 konečných záväzkov.

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

47

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2018 podala American Airlines žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, pričom uviedla dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod bol založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri výklade pojmu „riadne využitie“ uvedeného v konečných záväzkoch. Druhým žalobným dôvodom American Airlines tvrdila, že Komisia nezohľadnila všetky skutočnosti relevantné na priznanie prednostných práv spoločnosti Delta.

48

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu podanú spoločnosťou American Airlines v celom rozsahu a uložil jej povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Všeobecný súd v bodoch 109 až 125 napadnutého rozsudku spresnil zásady, ktoré sa majú uplatniť na účely výkladu pojmu „riadne využitie“ a slovného spojenia „v súlade s ponukou“ v zmysle konečných záväzkov. Všeobecný súd predovšetkým poznamenal, že je potrebné zohľadniť nielen podmienky konečných záväzkov, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou. Ďalej pripomenul, že je potrebné zohľadniť aj osobitné pravidlá výkladu spresnené v samotných konečných záväzkoch, ktoré odkazujú na rozhodnutie o povolení, všeobecný rámec práva Únie, najmä nariadenie o fúziách a oznámenie Komisie o nápravných opatreniach. Okrem toho bolo podľa Všeobecného súdu potrebné vykladať konečné záväzky aj v zmysle tlačiva RM týkajúceho sa konečných záväzkoch, keďže toto tlačivo obsahuje informácie a dokumenty potrebné na to, aby Komisia mohla preskúmať, či záväzky predložené zmluvnými stranami fúzie sú také, aby bola koncentrácia zlučiteľná s vnútorným trhom. Všeobecný súd napokon rozhodol, že nariadenie o prideľovaní prevádzkových intervalov je súčasťou „všeobecného rámca práva Únie“, a preto by sa malo zohľadniť pri výklade pojmu „riadne využitie“.

51

Po druhé, pokiaľ ide o systematický výklad slovného spojenia „riadne využitie“ v bode 1.10 konečných záväzkov, Všeobecný súd v bodoch 201 až 249 napadnutého rozsudku konštatoval, že tento pojem možno chápať ako zodpovedajúci neexistencii „zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 uvedených záväzkov.

52

55

Na druhej strane Všeobecný súd v bodoch 279 a 280 napadnutého rozsudku konštatoval, že nariadenie o prevádzkových intervaloch poskytuje všeobecný kontext na to, aby sa pojem „riadne využitie“ vykladal tak, že zodpovedá „neexistencii zneužitia“. Zastával názor, že Delta využívala svoje prevádzkové intervaly počas doby využívania skutočne v súlade s požiadavkami článku 10 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia.

56

Všeobecný súd v bode 293 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia správne vyložila slovné spojenie „riadne využitie“, uvedené v bode 1.10 konečných záväzkov, tak, že znamená „neexistenciu zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 uvedených záväzkov.

57

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Všeobecný súd v bode 303 napadnutého rozsudku rozhodol, že vzhľadom na to, že preskúmanie rôznych skutočností uvádzaných na podporu tohto žalobného dôvodu nie je relevantné pre posúdenie existencie „zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov, uvedený žalobný dôvod musí byť zamietnutý.

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie,

–

subsidiárne v prípade potreby vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné posúdenie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a

–

62

American Airlines na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď rozhodol, že pojem „riadne využitie“ v zmysle bodu 1.10 konečných záväzkov sa má vykladať tak, že znamená „neexistenciu zneužitia“. Ďalej tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil rozhodnutie priznať spoločnosti Delta prednostné práva, keďže táto spoločnosť nevyužívala pridelené prevádzkové intervaly.

63

Tento odvolací dôvod je rozdelený do troch častí. V prvej časti American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd pri výklade pojmu „riadne využitie“ nezohľadnil ciele nariadenia o fúziách, oznámenia Komisie o opravných prostriedkoch a záväzkov prijatých medzi samotnými zmluvnými stranami fúzie. V druhej časti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že pojem „riadne využitie“ sa má vykladať tak, že znamená „neexistenciu zneužitia“. V tretej časti American Airlines Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho výkladu tlačiva RM týkajúceho sa konečných záväzkov a bodu 1.9 týchto záväzkov, konkrétne pokiaľ ide o právne dôsledky slovného spojenia „v súlade s ponukou“.

O prvej časti jediného odvolacieho dôvodu

Argumentácia účastníkov konania

67

American Airlines ďalej Všeobecnému súdu vytýka, že pri výklade pojmu „riadne využitie“ neuplatnil kritérium účinnosti nápravného opatrenia, hoci Delta nevyužila 470 nápravných prevádzkových intervalov. Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 120 napadnutého rozsudku, záväzky musia predstavovať priamu a postačujúcu odpoveď, ktorá jasne rozptýli všetky vážne pochybnosti o predmetnej koncentrácii.

68

Okrem toho American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 250 až 278 napadnutého rozsudku zameral len na účel prednostných práv, ktorým je zvýšiť vnútornú atraktívnosť prevádzkových intervalov, bez toho, aby posúdil konkrétny cieľ konečných záväzkov, ktorým je obnoviť zaniknutú hospodársku súťaž v rámci každodennej služby v súvislosti s jednou zo zmluvných strán fúzie, a to zabezpečením postačujúceho vstupu konkurentov na leteckom spojení LHR‑PHL. V tejto súvislosti uvádza, že otázka, či skutočné využívanie prevádzkových intervalov splnilo alebo nesplnilo tento cieľ, je rozhodujúcim prvkom každého rozhodnutia týkajúceho sa prednostných práv.

69

Nakoniec American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd si v bodoch 266 a 267 napadnutého rozsudku zamenil zmysel a účel prednostných práv s podmienkou „riadneho využitia“, ktorá musí byť splnená na to, aby mohli byť prednostné práva priznané. Domnieva sa, vzhľadom na to, že cieľom časti konečných záväzkov prevádzkových intervalov bolo prevziať každodennú službu jednej zo zmluvných strán fúzie, a tým úplne odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, rozsah, v akom sa nápravné prevádzkové intervaly skutočne využívajú na dosiahnutie tohto cieľa, je nielen plne zlučiteľný s určením „riadneho využitia“ a s otázkou, či treba priznať prednostné práva, ale ide kľúčový prvok tohto posúdenia.

Okrem toho American Airlines tvrdí, že neúplné posúdenie príslušného vnútorného kontextu konečných záväzkov by malo veľký vplyv na požadovanú úroveň využitia prevádzkových intervalov. V tejto súvislosti tvrdí, že ak sa nový účastník trhu odchýli, ako v prejednávanej veci, od podmienok svojej ponuky, na základe ktorej mu boli pridelené prevádzkové intervaly, Komisia musí na účely určenia, či nový účastník trhu „riadne využil“ nápravné prevádzkové intervaly, preskúmať dôvody, pre ktoré sa nový účastník trhu odchýlil od svojej ponuky, a určiť, či sú tieto odchýlky odôvodnené, pričom zohľadní účel a obsah záväzkov, ale aj príslušnú ekonomickú analýzu a posúdenie. Ak by sa Komisia riadila týmto prístupom, Delta by sa snažila vyhnúť akejkoľvek neoprávnenej odchýlke od podmienok svojej ponuky v súlade so zásadou pacta sunt servanda , čím by pomohla vyriešiť narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z fúzie. Uvádza, že tieto úvahy potvrdzuje bod 54 správy nezávislého monitorovacieho správcu z 13. apríla 2018, ktorá bola Komisii adresovaná vo veci priznania prednostných práv spoločnosti Delta.

72

Napokon American Airilens tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 279 až 292 napadnutého rozsudku dopustil zjavne nesprávneho výkladu, keď rozhodol, že „výklad záväzkov s prihliadnutím na kontext“ sa má vykonať z hľadiska nariadenia o prevádzkových intervaloch.

73

Komisia spochybňuje tieto tvrdenia spoločnosti American Airlines a tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu zaoberal cieľmi nariadenia o fúziách a nápravnými opatreniami prijatými podľa tohto nariadenia, ako aj konečnými záväzkami.

V prejednávanej veci, ako vyplýva tiež z bodov 64 až 72 tohto rozsudku, argumentácia na podporu prvej časti jediného odvolacieho dôvodu zo strany spoločnosti American Airlines výslovne odkazuje na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd pri účelovom a kontextovom výklade pojmu „riadne využitie“, a v tejto súvislosti jasne a presne odkazuje na body napadnutého rozsudku, ktoré chce kritizovať, konkrétne na jeho body 245 až 278, ako aj na právne argumenty, ktoré túto časť konkrétne podporujú.

77

V dôsledku toho treba zamietnuť námietku neprípustnosti tejto časti, ktorú vzniesla Delta, z dôvodu, že American Airlines iba opakuje tvrdenia uvedené pred Všeobecným súdom.

78

Pokiaľ ide o vec samu, treba uviesť, že z odôvodnenia 30 nariadenia o fúziách a z bodov 5 a 9 oznámenia Komisie o nápravných opatreniach vyplýva, že ak koncentrácia vyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže, v tom zmysle, že by mohla značne narušiť účinnú hospodársku súťaž, zmluvné strany fúzie môžu navrhnúť nápravné opatrenia prijaté na základe nariadenia o fúziách, známe ako „záväzky“, s cieľom odstrániť obavy uvedené Komisiou. Navyše odôvodnenie 30 nariadenia o fúziách spresňuje, že záväzky možno prijať počas predbežného vyšetrovania (fáza I), keď je narušenie hospodárskej súťaže možné ľahko vymedziť a jednoducho odstrániť.

79

Všeobecný súd ďalej v bodoch 117 a 120 napadnutého rozsudku pripomenul, že na to, aby boli záväzky pre Komisiu prijateľné, musia zabezpečiť zlučiteľnosť oznámenej koncentrácie s vnútorným trhom. Nápravy vyplývajúce z týchto záväzkov musia byť dostatočne životaschopné a trvalé na to, aby sa zabezpečilo, že v relatívne blízkej budúcnosti nedôjde k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia alebo k vzniku prekážok účinnej hospodárskej súťaže, ktorým majú tieto záväzky zabrániť. Všeobecný súd uviedol, že pokiaľ ide o záväzky prijaté v predbežnej fáze, tieto sú vzhľadom na svoj dosah a obsah také, že umožňujú Komisii prijať rozhodnutie o povolení bez začatia fázy hĺbkového prešetrovania, keďže uvedené záväzky umožnili Komisii dospieť k záveru, že predstavujú priamu a postačujúcu odpoveď schopnú jasne rozptýliť všetky vážne pochybnosti.

83

Napokon Všeobecný súd v rámci svojho účelového výkladu pojmu „riadne využitie“ v bode 255 napadnutého rozsudku pripomenul, že zmluvné strany fúzie prijali záväzky, aby Komisii umožnili konštatovať, že rozptýlili jej vážne pochybnosti, a vyhlásiť tak fúziu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

84

Z toho vyplýva, že American Airlines nemôže tvrdiť, že Všeobecný súd pri výklade slovného spojenia „riadne využitie“, uvedeného v bode 1.10 konečných záväzkov, nezohľadnil ciele nariadenia o fúziách a nápravné opatrenia prijaté na základe tohto nariadenia. Skutočnosť, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku výslovne nespomenul odôvodnenie 30 nariadenia o fúziách a bod 9 oznámenia Komisie o nápravných opatreniach, totiž neznamená, že nezohľadnil ciele záväzkov, ktoré vyplývajú z uplatniteľných pravidiel. Túto argumentáciu preto treba zamietnuť.

88

Okrem toho priznanie prednostných práv v rámci uvedených záväzkov, ako zdôraznil generálny advokát v bode 76 svojich návrhov, nesledovalo samostatný cieľ, ale malo prispieť k dosiahnutiu všeobecného cieľa týchto záväzkov, ktorým bolo odstrániť narušenie hospodárskej súťaže na leteckom spojení LHR‑PHL zvýšením atraktívnosti ponuky príslušných prevádzkových intervalov pre letecké spoločnosti, ktoré by mali motiváciu vstúpiť na toto letecké spojenie s konkurenčnou leteckou dopravnou službou.

89

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že ako Všeobecný súd konštatoval v bodoch 266 a 267 napadnutého rozsudku, samotná povaha prednostných práv je nezlučiteľná s tvrdením žalobkyne, že pojem „riadne využitie“ treba vykladať tak, aby sa zabezpečil „maximálny konkurenčný tlak“. Priznanie prednostných práv totiž znamená, že nový účastník trhu má možnosť využívať prevádzkové intervaly na ktoromkoľvek letiskovom spojení po uplynutí obdobia prevádzkovania šiestich sezón podľa združenia IATA. Zahrnutím prednostných práv do konečných záväzkov však nemožno dosiahnuť cieľ vytvorenia maximálneho konkurenčného tlaku na leteckom spojení LHR‑PHL.

90

Po druhé treba konštatovať, že v konečných záväzkoch sa presne neuvádza konkrétny počet frekvencií, ktoré mal potenciálny nový účastník trhu prevádzkovať. Na jednej strane bod 1.1 konečných záväzkov jednoducho uvádza maximálny počet uvoľnených nápravných prevádzkových intervalov, ale neurčuje počet frekvencií, ktoré musí potenciálny nový účastník trhu prevádzkovať. Na druhej strane bod 1.13 písm. b) konečných záväzkov týkajúci sa „zneužívania“ uvádza len počet frekvencií, ktoré musia byť prevádzkované, aby sa využitie nižšieho počtu frekvencií, ako navrhol potenciálny nový účastník trhu, nepovažovalo za „zneužitie“. Okrem toho tento bod spresňuje, že využívanie prevádzkových intervalov musí byť v súlade s pravidlom 80/20.

94

Je teda potrebné zamietnuť argumentáciu spoločnosti American Airlines, podľa ktorej cieľom konečných záväzkov je zabezpečiť, aby sa problém spojený so zánikom hospodárskej súťaže, vyplývajúci z ukončenia každodennej služby, ktorú predtým prevádzkovala jedna zo zmluvných strán fúzie, „úplne vyriešil“ opätovným zavedením tejto každodennej služby.

95

Okrem toho American Airlines nemôže vytýkať Všeobecnému súdu, že zohľadnil len cieľ, ktorý sa sleduje priznaním prednostných práv, spočívajúci vo zvýšení atraktívnosti nápravných prevádzkových intervalov, pričom nezohľadnil širší cieľ konečných záväzkov, ktorým je úplne odstrániť narušenie hospodárskej súťaže vyvolané oznámenou koncentráciou.

96

V tejto súvislosti totiž stačí uviesť, ako vyplýva z bodu 88 tohto rozsudku, že priznanie prednostných práv nesledovalo vlastný cieľ, ale malo prispieť k dosiahnutiu všeobecného cieľa konečných záväzkov spočívajúceho v úplnom odstránení narušenia hospodárskej súťaže na leteckom spojení LHR‑PHL.

100

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z týchto bodov výslovne vyplýva, že odkazujú na spôsoby plnenia konečných záväzkov, ktoré nie sú spôsobilé určiť, či nový účastník trhu náležite využil prevádzkové intervaly pridelené na účely priznania prednostných práv. Maximálny počet uvoľnených nápravných prevádzkových intervalov (bod 1.1), počet frekvencií, ktoré sa nový účastník trhu rozhodol využiť (bod 1.24), kritériá hodnotenia ponuky nového účastníka trhu (body 1.26 a 1.27) a skutočnosť, že priznanie prednostných práv podlieha schváleniu Komisie odporúčanému nezávislým monitorovacím správcom na konci doby využívania, totiž neposkytujú relevantné kritériá na určenie toho, či bolo využívanie ponuky „riadne“. Ako správne uviedol Všeobecný súd v bode 248 napadnutého rozsudku, ustanovenia upravujúce ponuku nového účastníka trhu a hodnotenie tejto ponuky sú relevantné nie na účely priznania prednostných práv, ale na účely priznania nápravných prevádzkových intervalov.

101

Okrem toho, ako už bolo uvedené v bode 90 tohto rozsudku, jediným ustanovením konečných záväzkov, ktoré sa skutočne týka využívania prevádzkových intervalov, je bod 1.13 písm. b) týchto záväzkov, ktorý určuje počet frekvencií, ktoré sa musia prevádzkovať, aby sa zabezpečilo, že menší počet frekvencií, ako ponúkol nový účastník trhu, sa nebude považovať za „zneužitie“. Toto využitie musí byť v súlade s pravidlom 80/20. Zo znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že potenciálne nový účastník trhu nebol povinný využívať všetky nápravné prevádzkové intervaly, o ktorých využitie požiadal, ako to tvrdí American Airlines.

105

Pokiaľ ide o argumentáciu spoločnosti American Airlines týkajúcu sa pochybení, ktorých sa dopustil Všeobecný súd v bodoch 279 až 292 napadnutého rozsudku, keďže táto je skôr súčasťou tvrdení uvedených v rámci druhej časti jediného odvolacieho dôvodu, bude preskúmaná nižšie.

106

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba prvú časť jediného odvolacieho dôvodu zamietnuť.

O druhej časti jediného odvolacieho dôvodu

Argumentácia účastníkov konania

110

Podľa odvolateľky, hoci Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní, či záväzky predstavujú dostatočnú odpoveď, ktorá môže rozptýliť všetky vážne pochybnosti, nemôže tieto povinné záväzky zmeniť prostredníctvom výkladu pojmu „riadne využitie“, ktorý nie je v súlade s cieľmi a podmienkami týchto záväzkov.

111

Po druhé American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil iných pochybení, keď rozhodol, že pojem „riadne využitie“ treba chápať ako „neexistenciu zneužitia“.

112

Po prvé tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 95, 103, 104 a 207 napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal z obvyklého významu pojmu „zneužitie“, keď dospel k záveru, že ho možno zlúčiť s pojmom „riadne využitie“. American Airlines v tejto súvislosti uvádza, že Všeobecný súd mal uznať, že bežný význam pojmu „zneužitie“ sa vzťahuje na každú situáciu, keď sľuby poskytnuté na zabezpečenie právnej výhody, vrátane prednostných práv, neboli dodržané bez dostatočného odôvodnenia, čo je prípad prejednávanej veci.

116

Komisia, ktorú podporuje Delta, spochybňuje tvrdenia spoločnosti American Airlines.

Posúdenie Súdnym dvorom

117

Po prvé American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil kritérium týkajúce sa „neexistencie zneužitia“ na účely výkladu pojmu „riadne využitie“. Tento výklad by viedol k takej úrovni využitia prevádzkových intervalov, ktorá by bola nezlučiteľná so samotnými cieľmi konečných záväzkov. V tejto súvislosti už bolo v bodoch 86 až 94 tohto rozsudku uvedené, že cieľom nápravných opatrení stanovených v prejednávanej veci je na jednej strane uľahčiť vstup konkurentov na letecké spojenie LHR‑PHL, a nie úplne prevziať každodennú službu, ktorú predtým prevádzkovala jedna zo zmluvných strán fúzie. Na druhej strane znenie konečných záväzkov nestanovuje konkrétny počet frekvencií, ktoré by mal potenciálne nový účastník trhu využiť na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže.

118

Po tretie podrobiť nového účastníka trhu takejto požiadavke využitia prevádzkových intervalov by bolo v rozpore, ako vyplýva z bodu 92 tohto rozsudku, s osobitným cieľom konečných záväzkov, ktorým je uľahčiť vstup konkurentov na letecké spojenie LHR‑PHL tým, že sa toto letecké spojenie stane atraktívnejším z dôvodu priznania prednostných práv. Zavedenie vyššej miery využitia, ako je pravidlo 80/20, by totiž mohlo mať odradzujúci účinok, čím by sa znížila, alebo dokonca zrušila účinnosť časti konečných záväzkov, ktorá sa týka prevádzkových intervalov. Za týchto okolností by záväzky zmluvných strán fúzie neumožnili rozptýliť akékoľvek vážne pochybnosti o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom v zmysle bodu 179 rozhodnutia o povolení.

122

Po štvrté výklad, ktorý zastáva American Airlines, by bol na ujmu nielen konkurentovi, ale aj tretím osobám, ktoré preberajú činnosti zmluvných strán fúzie, ktoré, ako správne uviedol Všeobecný súd v bodoch 125 a 275 napadnutého rozsudku, sú vo veľkej miere určené konečnými záväzkami. Pokiaľ sú podmienky prebratia takýchto činností určené záväzkami, tieto záväzky majú vplyv na ich obchodné rozhodnutia a môžu u nich vyvolať legitímne očakávania.

123

Po piate American Airlines nemôže účinne tvrdiť, že vždy, keď nebol využitý nápravný prevádzkový interval, nebol dosiahnutý cieľ smerujúci k „úplnému odstráneniu“ narušenia hospodárskej súťaže, čo by viedlo k „významnej prekážke účinnej hospodárskej súťaže“. Ako totiž Všeobecný súd pripomenul v bode 250 napadnutého rozsudku, je dôležité, aby kritériá priznania prednostných práv boli jasné a overiteľné a aby zabezpečili právnu istotu nového účastníka trhu. V tejto súvislosti jedine výklad, podľa ktorého sa „riadne využitie“ chápe tak, že zodpovedá neexistencii „zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov, poskytuje potrebnú právnu istotu zavedením presného a jasného pravidla, a to pravidla 80/20, na využívanie prevádzkových intervalov.

127

V tejto súvislosti treba po prvé zamietnuť tvrdenia, podľa ktorých sa Všeobecný súd dopustil iných pochybení, keď rozhodol, že pojem „riadne využitie“ treba chápať ako „neexistenciu zneužitia“. Na jednej strane Všeobecný súd v bode 107 napadnutého rozsudku konštatoval, že jediný doslovný výklad predmetných ustanovení nie je rozhodujúci na účely výkladu slovného spojenia „riadne využitie“. Na druhej strane Všeobecný súd v bode 249 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že podľa systematického výkladu predmetných ustanovení možno slovné spojenie „riadne využitie“, uvedené v bode 1.10 konečných záväzkov, chápať ako neexistenciu „zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 uvedených záväzkov.

128

Po druhé treba zamietnuť argumentáciu spoločnosti American Airlines, podľa ktorej Všeobecný súd v bodoch 209 a 210 napadnutého rozsudku nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že ustanovenia týkajúce sa „zneužitia“ sa objavili v časti týkajúcej sa „priznania prednostných práv k prevádzkovým intervalom“ záväzkov, o ktoré išlo vo veci IAG/bmi.

129

Na jednej strane, ako vyplýva z bodu 9 tohto rozsudku, predmetné záväzky vo veci IAG/bmi slúžili ako vzor pre konečné záväzky. Skutočnosť, že tieto neskôr uvedené neobsahujú názov „Priznanie prednostných práv k prevádzkovým intervalom“, nie je relevantná, pretože ak by sa zmluvné strany fúzie chceli odchýliť od tohto modelu, táto odchýlka by mala byť uvedená v konečných záväzkoch v súlade s oddielom 3 tlačiva RM, ktorý je uvedený v bode 13 tohto rozsudku. Na druhej strane skutočnosť, že v časti „Priznanie prednostných práv k prevádzkovým intervalom“ záväzkov, o ktoré išlo vo veci IAG/bmi, sa nachádzajú aj niektoré ustanovenia, ktoré sa netýkajú priznania týchto práv, nespochybňuje úvahu uvedenú v bode 209 napadnutého rozsudku, podľa ktorej tieto záväzky predstavujú platný základ pre výklad konečných záväzkov.

133

Ako uviedol generálny advokát v bode 105 svojich návrhov, skutočnosť, že nariadenie o prevádzkových intervaloch sleduje odlišné ciele ako nariadenie o fúziách, nevylučuje jeho zohľadnenie v rámci kontroly koncentrácií. Uplatňovanie pravidla 80/20 nie je odôvodnené len úvahami súvisiacimi s leteckou dopravou, ale je potrebné tiež na zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosť Delta a jej hlavného konkurenta na leteckom spojení LHR‑PHL, a to spoločnosť American Airlines, ako vyplýva z bodu 120 tohto rozsudku.

134

Z toho vyplýva, že American Airlines nepreukázala, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že pojem „riadne využitie“, uvedený v bode 1.10 konečných záväzkov, treba chápať ako neexistenciu „zneužitia“ prevádzkových intervalov v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov.

135

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhú časť jediného odvolacieho dôvodu zamietnuť.

138

Okrem toho American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže pri výklade predmetného ustanovenia vychádzal z prípravného dokumentu a slovné spojenie „v súlade s ponukou“ považoval za „drobnú jazykovú odchýlku“, ktorá nie je relevantná v rámci analýzy pojmu „riadne využitie“.

139

Po druhé American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu tlačiva RM týkajúceho sa konečných záväzkov, keďže slovné spojenie „v súlade s ponukou“ v bode 1.9 konečných záväzkov má svoj pôvod v príslušnom vzorovom záväzku Komisie pre letecké prevádzkové intervaly, a preto by malo mať právne účinky.

140

Po tretie American Airlines tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu bodu 1.9 konečných záväzkov. V tejto súvislosti tvrdí, že pri správnom výklade slovného spojenia „v súlade s ponukou“ a bodu 1.9 konečných záväzkov v spojení s bodom 1.10 týchto záväzkov by sa ponuka nového účastníka trhu mala považovať za východiskový bod pre analýzu „riadneho využitia“ a pre rozhodnutie o priznaní prednostných práv. Podľa nej by bol takýto výklad v súlade so zásadou pacta sunt servanda a v súlade s cieľmi a úplným nápravným rámcom konečných záväzkov.

Odvolateľ má však právo podať odvolanie na Súdny dvor, v rámci ktorého uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P , EU:C:2022:50 , bod 77 ).

144

Komisia tvrdí, že argument, ktorý American Airlines uviedla na podporu tejto časti odvolania, je neprípustný z dôvodu, že nebol predložený Všeobecnému súdu.

145

Stačí však konštatovať, že v tejto časti jediného odvolacieho dôvodu American Airlines spochybňuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa ktorého z informácií uvedených v tlačive RM vyplýva, že slovné spojenie „v súlade s ponukou“ nie je relevantné na účely výkladu pojmu „riadne využitie“, uvedeného v bode 1.10 konečných záväzkov. Z toho vyplýva, že argumentácia spoločnosti American Airlines je prípustná.

146

Okrem toho sa v bode 7 oznámenia Komisie o nápravných opatreniach odkazuje aj na tlačivo RM a uvádza sa v ňom, že je povinnosťou účastníkov koncentrácie, ktorí ako jediní disponujú všetkými relevantnými informáciami, najmä pokiaľ ide o realizovateľnosť navrhovaných záväzkov a životaschopnosť a konkurencieschopnosť aktív navrhovaných na predaj, poskytnúť všetky informácie potrebné na to, aby Komisia mohla posúdiť predložené nápravné opatrenia.

150

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že tlačivo RM nie je čisto prípravným dokumentom, ako tvrdí American Airlines, ale doplnkovým dokumentom k záväzkom, v ktorom sa zhromažďujú relevantné informácie zamerané na preukázanie, že nápravné opatrenia stanovené v záväzkoch sú také, že predmetná koncentrácia je zlučiteľná s vnútorným trhom. Účelom tohto dokumentu je preto uľahčiť Komisii preskúmať záväzky s cieľom prípadne povoliť predmetnú koncentráciu. Ako teda Všeobecný súd správne uviedol v bode 133 napadnutého rozsudku, tento dokument má zásadný význam na to, aby Komisia mohla posúdiť obsah, účel, životaschopnosť a účinnosť navrhovaných záväzkov.

151

Napokon treba uviesť, ako vyplýva z bodov 250 až 292 napadnutého rozsudku, že analýza tlačiva RM týkajúceho sa konečných záväzkov je len jedným z prvkov, ktoré Všeobecný súd zohľadnil pri výklade predmetných ustanovení. Všeobecný súd totiž v bode 292 napadnutého rozsudku rozhodol, že pojem „riadne využitie“ možno vykladať ako neexistenciu „zneužitia“ v zmysle bodu 1.13 konečných záväzkov v súlade s účelom predmetných ustanovení a ich kontextom, a nie výlučne na základe tohto tlačiva RM, ako tvrdí American Airlines. Preto nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že týmto postupom zmenil obsah alebo účel ustanovenia práva Únie v zmysle judikatúry, na ktorú sa odvoláva American Airlines.

155

V dôsledku toho, vzhľadom na to, že slovné spojenie „v súlade s ponukou“ nebolo obsiahnuté v záväzkoch, o ktoré ide vo veci IAG/bmi, a keďže táto odlišnosť nebola uvedená v tlačive RM týkajúcom sa konečných záväzkov, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 139 napadnutého rozsudku rozhodol, že tento výraz predstavuje „drobnú jazykovú odchýlku“ konečných záväzkov. Okrem toho, ako vyplýva z oddielu 3 tlačiva RM týkajúceho sa konečných záväzkov, Všeobecný súd v bodoch 143 a 144 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že bolo povinnosťou spoločnosti American Airlines uviesť v tomto tlačive všetky podstatné zmeny v porovnaní so znením záväzkov dotknutých vo veci IAG/bmi, ktoré slúžili ako vzor v prejednávanej veci.

156

Navyše, pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti American Airlines týkajúce sa použitia iných vzorov ako záväzkov, ktoré sú predmetom sporu vo veci IAG/bmi, pri vypracovaní konečných záväzkov, je potrebné poznamenať, že na účely priznania prednostných práv sa tlačivo RM týkajúce sa týchto záväzkov vzťahuje len na vzor zodpovedajúci záväzkom, ktoré sú predmetom sporu vo veci IAG/bmi. Príklady záväzkov, na ktoré odvolateľka odkazuje, najmä tie, o ktoré ide vo veci COMP/AT.39595. – A++, sa netýkajú prednostných práv, ako správne uviedol Všeobecný súd v bode 165 napadnutého rozsudku. Argumentáciu spoločnosti American Airlines, že pri výklade pojmu „riadne využitie“ sa malo zohľadniť slovné spojenie „v súlade s ponukou“, keďže sa používalo v iných vzorových záväzkoch, sa preto musí zamietnuť.

157

Po tretie American Airlines tvrdí, že správny výklad pojmu „riadne využitie“ možno chápať len ako zodpovedajúci slovnému spojeniu „v súlade s ponukou“, uvedenému v bode 1.9 konečných záväzkov v spojení s bodom 1.10, v rozsahu v akom by sa ponuka nového účastníka trhu považovala za východiskový bod pre analýzu „riadneho využitia“ a pre rozhodnutie o priznaní prednostných práv. Tento výklad je v súlade so zásadou pacta sunt servanda a v súlade s cieľmi a úplným nápravným rámcom konečných záväzkov.

161

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretiu časť jediného odvolacieho dôvodu zamietnuť, ako aj odvolanie v celom rozsahu.

O trovách

162

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

163

V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na to, že Delta nepožiadala o náhradu trov v prvostupňovom konaní, Všeobecný súd rozhodol, že v súlade s článkom 134 ods. 1 a článkom 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu znáša svoje vlastné trovy konania.

167

Za týchto podmienok treba zamietnuť návrh spoločnosti Delta, aby bola spoločnosti American Airlines uložená povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Delta v konaní pred Všeobecným súdom.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.