C-128/21

62021CJ0128

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 18. januára 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Pojmy ‚podnik‘ a ‚rozhodnutia združení podnikov‘ – Rozhodnutia notárskej komory členského štátu, ktorými sa stanovujú metódy výpočtu odmien – Obmedzenie ‚z hľadiska cieľa‘ – Zákaz – Neexistencia odôvodnenia – Pokuta – Uloženie združeniu podnikov a jeho členom – Autor porušenia“

Vo veci C‑128/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy) zo 17. februára 2021 a doručený Súdnemu dvoru 26. februára 2021, ktorý súvisí s konaním:

D. L.‑B.,

D. P.,

R. O. I.

proti

Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba,

za účasti:

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. septembra 2022,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Lietuvos notarų rūmai, M. S., S. Š, D. V., V. P., J. P., D. L.‑B, D. P. a R. O. I., v zastúpení: L. Butkevičius a V. Vadapalas, advokatai,

–

Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba, v zastúpení: M. Dumbrytė‑Ožiūnienė a Š. Keserauskas, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. januára 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

2

…

–

ukladať pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podľa vnútroštátneho práva.

…“

4

Článok 23 tohto nariadenia v odsekoch 2 a 4 stanovuje:

…

4. Keď je pokuta uložená združeniu podnikov, berúc do úvahy obrat jeho členov, a združenie nie je solventné, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie čiastky pokuty.

Keď sa tieto príspevky združeniu neuskutočnili v rámci lehoty stanovenej Komisiou, môže Komisia požadovať platbu pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov združenia.

Potom čo Komisia požiadala o platbu podľa druhého pododseku, ak je to potrebné na zabezpečenie celej platby pokuty, Komisia môže požadovať zaplatenie zvyšku od ktoréhokoľvek člena združenia, ktorý pôsobí na trhu, na ktorom porušenie nastalo.

Komisia však nepožaduje platbu podľa druhého pododseku alebo tretieho pododseku od podnikov, ktoré preukázali, že nerealizovali rozhodnutie združenia týkajúce sa porušovania a buď si neboli vedomí jeho existencie, alebo sa od neho aktívne dištancovali predtým, ako Komisia začala vyšetrovanie prípadu.

Finančné ručenie každého podniku z hľadiska platby pokuty nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.“

dohôd spočívajúcich v priamom alebo nepriamom stanovení (určení) ceny konkrétneho tovaru alebo iných podmienok nákupu alebo predaja;

…“

Zákon o notárskej činnosti

6

Ustanovenie § 2 prvého odseku Lietuvos Respublikos notariato įstatymas (zákon Litovskej republiky o notárskej činnosti) z 15. septembra 1992 (Žin., 1992, č. I‑2882) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákon o notárskej činnosti“) stanovuje:

„Notár je osoba oprávnená štátom vykonávať funkcie stanovené týmto zákonom a osvedčovať zákonnosť úkonov a dokumentov v rámci občianskoprávnych vzťahov. Notár môže pôsobiť aj ako mediátor v občianskoprávnych sporoch s cieľom vyriešiť ich.“

Každý notár je členom Notárskej komory.

Notárska komora je právnickou osobou.

Stanovy Notárskej komory prijíma konferencia notárov a schvaľuje ich minister spravodlivosti Litovskej republiky.“

9

Ustanovenie § 9 toho istého zákona znie:

„Hlavnými úlohami Notárskej komory sú:

(4)

vypracúvať návrhy regulačných aktov v otázkach týkajúcich sa notárskeho povolania a predkladať ich ministrovi spravodlivosti Litovskej republiky;

(5)

zjednotiť notársku prax;

(6)

dohliadať na to, ako notári vykonávajú svoje funkcie a dodržiavajú požiadavky profesijnej etiky;

10

Podľa § 10 bodu 7 zákona o notárskej činnosti Notárska komora v rámci plnenia svojich úloh prijíma opatrenia na zabezpečenie jednotnosti notárskej praxe.

11

Ustanovenie § 11 druhého a tretieho odseku tohto zákona stanovuje:

„Minister spravodlivosti Litovskej republiky zohľadňuje pri schvaľovaní normatívnych aktov uvedených v tomto zákone stanovisko predsedníctva Notárskej komory.

V prípade, že minister spravodlivosti Litovskej republiky usúdi, že uznesenia alebo rozhodnutia Notárskej komory nie sú v súlade s právnymi predpismi Litovskej republiky, môže podať na Vilniaus apygardos teismas [Krajský súd vo Vilniuse, Litva] žalobu o neplatnosť týchto uznesení alebo rozhodnutí. Žaloba sa podáva v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia alebo rozhodnutia, ktorého sa žaloba týka.“

„Notár si za vyhotovenie notárskych zápisníc, vypracovanie návrhov úkonov a poskytovanie poradenských a odborných služieb účtuje odmenu, ktorej výšku (sadzobník) určuje Minister spravodlivosti Litovskej republiky s prihliadnutím na podrobné kritériá určovania výšky (sadzobníka) odmien notárov uvedené v § 191 tohto zákona, a po konzultácii s Ministrom financií Litovskej republiky a Notárskou komorou. Výška odmien musí notárovi zabezpečiť príjmy, ktoré mu umožnia dosiahnuť ekonomickú nezávislosť, zaručiť klientom dobré podmienky poskytovania služby klientom, zamestnávať pracovníkov s potrebnou kvalifikáciou a disponovať technicky dostatočne vybavenou kanceláriou. …

V závislosti od finančnej situácie klienta ho môže notár úplne alebo čiastočne oslobodiť od povinnosti zaplatiť odmenu.

…“

15

Ustanovenie § 21 prvého odseku tohto zákona stanovuje, že notári vykonávajú svoje činnosti samostatne a sú ekonomicky nezávislí.

16

…

(6)

prijíma opatrenia na zabezpečenie jednotnosti notárskej praxe;

(7)

zabezpečuje zhrnutie notárskej praxe a poskytuje notárom stanoviská;

….“

Článok 19 tých istých stanov stanovuje:

„1. … konferencie notárov v dotknutých obvodoch volia kandidáta, ktorý sa stane členom predsedníctva. …

2. Voľby kandidátov, ktorí sa majú stať členom predsedníctva, sa konajú v obvodoch prostredníctvom verejného alebo tajného hlasovania. …

…

4. Každý člen predsedníctva sa zodpovedá konferencii notárov územného obvodu, ktorá bola zvolaná a ktorá navrhla jeho kandidatúru.

…

V súlade s článkom 26 ods. 3 a článkom 28 ods. 3 stanov Notárskej komory volí predsedu a podpredsedu tejto komory konferencia Notárskej komory.

Dočasný sadzobník

24

Minister spravodlivosti Litovskej republiky schválil prostredníctvom įsakymas Nr. 57 (nariadenie č. 57) z 12. septembra 1996 (Žin., 1996, č. 87 – 2075) dočasný sadzobník poplatkov účtovaných notármi za vyhotovenie notárskych zápisníc, prípravu transakcií, konzultácie a technické služby (ďalej len „dočasný sadzobník“). Tento sadzobník stanovuje najmä rozpätia, v rámci ktorých môžu notári stanoviť svoje odmeny za osvedčovanie hypotekárneho záložného práva, osvedčovanie iných záložných práv, osvedčovanie vecného bremena, užívacieho práva, práva stavby na pozemku a zmluvy stanovujúcej podmienky užívania určitých nehnuteľností, ako aj osvedčovanie zmluvy o výmene nehnuteľnosti.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

25

vyhotovenia notárskych zápisníc, prípravy návrhov úkonov, poradenstva a odborných služieb v prípadoch, keď sa vecné bremeno na viacero nehnuteľností zriaďuje jedinou zmluvou,

–

validácie zmluvy o výmene v prípadoch, keď sú predmetom takejto zmluvy časti rôznych nehnuteľností.

27

Tieto rozhodnutia (ďalej len „objasnenia“) boli prijaté jednomyseľne členmi predsedníctva, ktorí sa zúčastnili zasadnutí, a boli uverejnené na vnútornej stránke Notárskej komory.

28

31

Žalobcovia vo veci samej podali žalobu o neplatnosť rozhodnutia Rady pre hospodársku súťaž uvedeného v bode 25 tohto rozsudku na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva). Rozsudkom z 19. februára 2019 tento súd uvedenej žalobe vyhovel a uvedené rozhodnutie čiastočne zrušil.

32

Rada pre hospodársku súťaž podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

33

Na podporu svojho odvolania Rada pre hospodársku súťaž uvádza, že notári sú hospodárskymi subjektmi a môžu si konkurovať prostredníctvom ceny, teda výšky odmien, v medziach stanovených v dočasnom sadzobníku. Žalobcovia vo veci samej nemajú právo zjednotiť notársku prax spôsobom, ktorý je v rozpore s právom hospodárskej súťaže, a vo vnútroštátnej právnej úprave neexistuje medzera. Podľa Rady pre hospodársku súťaž je článok 101 ZFEÚ uplatniteľný vo veci samej, keďže rozhodnutia Notárskej komory sa uplatňujú na celom území Litvy, odmeny notárov sa uplatňujú tak na litovských užívateľov, ako aj na štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí využívajú služby notárov v Litve, a keďže notárske zápisnice môžu byť vyhotovené notárom so sídlom v Litve v rámci cezhraničných vzťahov medzi hospodárskymi subjektmi.

37

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že minister spravodlivosti Litovskej republiky má právo obrátiť sa na súdy s návrhom na zrušenie prípadného nezákonného rozhodnutia Notárskej komory a môže tiež doplniť dočasný sadzobník, aby uviedol, ako sa má vypočítať odmena notárov za činnosti, na ktoré sa vzťahujú objasnenia.

38

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či sa objasnenia majú považovať za rozhodnutia združenia podnikov v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že uvedené objasnenia majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

39

V rozsahu, v akom žalobcovia vo veci samej tvrdia, že objasnenia sledujú viacero cieľov, ktoré podľa nich odôvodňujú ich prijatie, sa vnútroštátny súd pýta, či vzhľadom na kritériá uvedené v bode 97 rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 ), možno tieto ciele považovať za legitímne, a ak áno, či obmedzenia stanovené v objasneniach prekračujú to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

2.

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že [objasnenia] predstavujú rozhodnutie združenia v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ?

3.

Ak je odpoveď na druhú otázku kladná, majú tieto objasnenia za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu na účely článku 101 ods. 1 ZFEÚ?

4.

Majú sa [objasnenia] pri rozhodovaní o možnom porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ posudzovať v súlade s kritériami stanovenými v bode 97 rozsudku [z 19 februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 )]?

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

42

Žalobcovia vo veci samej tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu, že článok 101 ZFEÚ, ktorého výklad je predmetom tohto návrhu, nie je uplatniteľný vo veci samej, a preto sa položené otázky týkajú len uplatnenia litovského práva na čisto vnútroštátnu situáciu.

43

V tejto súvislosti treba konštatovať, že problematika uplatniteľnosti článku 101 ZFEÚ na spor vo veci samej sa týka podstaty položených prejudiciálnych otázok, a nie ich prípustnosti, takže treba preskúmať tvrdenia žalobcov vo veci samej uvedené v predchádzajúcom bode v rámci vecného preskúmania týchto otázok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , bod 30 ).

44

Podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sú nezlučiteľné s vnútorným trhom a zakázané všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

47

Na úvod treba poznamenať, že žalobcovia vo veci samej a litovská vláda tvrdia, že toto ustanovenie nie je uplatniteľné vo veci samej, keďže objasnenia nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle uvedeného ustanovenia. Z dôvodu povahy notárskych zápisníc a vnútroštátnej právnej úpravy každého členského štátu totiž notári nemôžu vyhotoviť notárske zápisnice na území iných členských štátov, než je štát, v ktorom sú usadení. Neexistuje teda spoločný trh s notárskymi službami, ktorý by mohol byť ovplyvnený objasneniami.

48

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry platí, že na to, aby rozhodnutie, dohoda alebo postup boli spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musia na základe súboru skutkových alebo právnych okolností umožniť s dostatočnou pravdepodobnosťou predpokladať, že by mohli mať priamy či nepriamy, skutočný či potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a to takým spôsobom, že by bolo možné obávať sa, že budú brániť vytvoreniu spoločného trhu medzi členskými štátmi. Okrem toho je potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudky z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C‑1/12 , EU:C:2013:127 , bod 65 a citovaná judikatúra, ako aj z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas, C‑211/22 , EU:C:2023:529 , bod 62 a citovaná judikatúra).

52

V prejednávanej veci je nesporné, že rozsah objasnení sa vzťahuje na celé územie Litovskej republiky, keďže sú ako rozhodnutia Notárskej komory záväzné pre všetkých notárov usadených v tomto členskom štáte podľa článku 13 zákona o notárskej činnosti a článku 10 bodu 4 stanov Notárskej komory.

53

Hoci notár v zásade nemôže poskytovať služby v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je usadený, nič to nemení na tom, že na jednej strane notárske povolanie v zásade podlieha slobode usadiť sa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Komisia/Lotyšsko, C‑151/14 , EU:C:2015:577 , bod 48 ). Pravidlá, akými sú objasnenia, ktoré sa týkajú základného aspektu výkonu tohto povolania v dotknutom členskom štáte, môžu v zásade významne ovplyvniť výber štátnych príslušníkov iných členských štátov usadiť sa v tomto prvom členskom štáte na účely výkonu uvedeného povolania. Na druhej strane, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, štátni príslušníci iných členských štátov ako Litovskej republiky môžu využívať služby notárov usadených v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.

54

Za týchto podmienok objasnenia, pokiaľ by sa mali kvalifikovať ako dohody medzi podnikmi alebo rozhodnutia združení podnikov v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle tohto ustanovenia.

58

Okrem toho komplexná a technická povaha poskytovaných služieb a okolnosť, že výkon povolania je regulovaný, nemôžu spochybniť toto posúdenie (pozri analogicky rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , bod 49 a citovanú judikatúru, ako aj z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C‑1/12 , EU:C:2013:127 , bod 38 ).

59

Vo veci samej z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že notári usadení v Litve vykonávajú svoju činnosť v rámci slobodného povolania, a nie ako štátni úradníci. Ustanovenie § 19 zákona o notárskej činnosti totiž stanovuje, že notár účtuje odmenu za vyhotovenie notárskych zápisníc, vypracovanie návrhov transakcií, poradenstvo a odborné služby. Ustanovenie § 12 tohto zákona stanovuje, že notári vykonávajú svoje právomoci bez ohľadu na vplyv orgánov verejnej moci a rozpočtových orgánov a riadia sa len zákonmi. Napokon podľa § 21 uvedeného zákona notár vykonáva svoje úlohy samostatne a je hospodársky nezávislý.

60

Žalobcovia vo veci samej a litovská vláda však v podstate tvrdia, že litovskí notári nevykonávajú ekonomickú činnosť, keďže sa podieľajú na výkone funkcií verejného charakteru.

64

V tejto súvislosti Súdny dvor už v podstate rozhodol, že notárska činnosť spočívajúca v osvedčovaní listín vyjadrujúcich jednostranné záväzky alebo zmluvy, na ktorých sa účastníci slobodne dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2017, Komisia/Maďarsko, C‑392/15 , EU:C:2017:73 , body 119 a 120 , ako aj citovanú judikatúru), zriadenie hypotekárnych záložných práv (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Francúzsko, C‑50/08 , EU:C:2011:335 , bod 97 ), jednoduché vyznačenie doložky vykonateľnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2017, Komisia/Maďarsko, C‑392/15 , EU:C:2017:73 , body 125 až 127 ), ako aj vypracovanie návrhov transakcií, poradenstvo a poskytovanie technických služieb notármi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. decembra 2011, Komisia/Holandsko, C‑157/09 , EU:C:2011:794 , bod 72 a tam citovanú judikatúru) nie sú priamo a špecificky spojené s výkonom verejnej moci.

65

Okrem toho z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru nevyplýva, že by notárske činnosti, na ktoré sa vzťahujú objasnenia, boli neoddeliteľne spojené s inými činnosťami, ktoré by zahŕňali výkon výsad verejnej moci.

66

Okrem toho, ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, notári usadení v Litve vykonávajú v medziach svojich príslušných územných právomocí veľkú časť svojich činností za konkurenčných podmienok, pretože § 28 prvý odsek zákona o notárskej činnosti v tejto súvislosti stanovuje, že notárske zápisnice možno spísať u každého notára, s výnimkou dedičských vecí. Táto okolnosť však nemôže charakterizovať výkon verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Komisia/Lotyšsko, C‑151/14 , EU:C:2015:577 , bod 74 ).

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že pravidlá, ktoré zjednocujú spôsob, akým notári členského štátu vypočítavajú výšku odmien fakturovaných za plnenie niektorých svojich činností, ktoré prijala profesijná organizácia, akou je Notárska komora, sa majú považovať za rozhodnutia združenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia.

70

V tejto súvislosti treba v prvom rade overiť, či sa pri prijímaní pravidiel, o aké ide vo veci samej, profesijná organizácia musí považovať za združenie podnikov alebo naopak za orgán verejnej moci z dôvodu, že jej činnosť súvisí s výkonom výsad verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , body 56 a 57 , ako aj z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei Geologi, C‑136/12 , EU:C:2013:489 , bod 42 ).

71

Súdny dvor konštatoval, že profesijná organizácia, ktorá síce má regulačné právomoci, ale nevykonáva typické právomoci orgánu verejnej moci, a koná ako regulačný orgán povolania, ktorého výkon predstavuje okrem iného hospodársku činnosť, sa nemôže vyhnúť uplatneniu pravidiel hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , body 58 a 59 , ako aj z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei Geologi, C‑136/12 , EU:C:2013:489 , bod 44 ).

72

Súdny dvor rovnako zohľadnil okolnosť, že regulačná alebo rozhodovacia právomoc, ktorá bola zverená dotknutej organizácii alebo subjektu, nebola spojená s podmienkami alebo kritériami všeobecného verejného záujmu, ktoré boli tieto subjekty povinné dodržiavať pri prijímaní svojich aktov, a že táto organizácia alebo subjekt nekonala pod skutočnou kontrolou a rozhodovacou právomocou štátu v poslednom stupni (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , body 62 a 68 ; z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C‑1/12 , EU:C:2013:127 , body 49 , 54 a 55 , ako aj z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International, C‑427/16 a C‑428/16 , EU:C:2017:890 , bod 49 ).

76

Vo veci samej z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že v súlade s § 8 zákona o notárskej činnosti sú všetci notári v Litve integrovaní do Notárskej komory a sú jej členmi. Medzi hlavné úlohy uvedenej komory stanovené v § 9 tohto zákona patrí najmä koordinácia činností notárov, zlepšovanie ich kvalifikácie, ochrana a zastupovanie ich záujmov pred verejnými a správnymi orgánmi, zjednotenie notárskej praxe a dohľad nad spôsobom, akým notári vykonávajú svoje úlohy a dodržiavajú požiadavky profesijnej etiky.

77

Okrem toho v súlade s článkami 18 a 19 stanov Notárskej komory sa predsedníctvo, ktoré je kolegiálnym riadiacim orgánom tejto komory, skladá z ôsmich členov vymenovaných konferenciou uvedenej komory spomedzi kandidátov zvolených notárskymi konferenciami a rozhodnutia tohto orgánu sa podľa článku 23 týchto stanov prijímajú jednoduchou väčšinou prostredníctvom verejného hlasovania.

81

Navyše samotná skutočnosť, že litovské súdy môžu preskúmavať zákonnosť rozhodnutí Notárskej komory, neznamená, že táto komora vykonáva činnosti pod skutočnou kontrolou štátu (pozri analogicky rozsudok z 23. novembra 2017, ČEZ Elektro Bălgarija a FrontEx International, C‑427/16 a C‑428/16 , EU:C:2017:890 , body 48 a 49 ).

82

Za týchto podmienok profesijnú organizáciu, akou je Notárska komora, treba považovať za združenie podnikateľov v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a nie za orgán verejnej moci.

83

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či objasnenia predstavujú rozhodnutie združenia podnikov v zmysle článku 101 ZFEÚ, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že tieto objasnenia, ktorých cieľom je zjednotiť spôsob, akým notári vypočítavajú výšku odmien fakturovaných za výkon niektorých ich činností, sú, ako bolo pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, záväzné pre notárov podľa § 13 zákona o notárskej činnosti a článku 10 bodu 4 stanov Notárskej komory.

87

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlá, ktoré zjednocujú spôsob, akým notári členského štátu vypočítavajú výšku odmeny fakturovanej za plnenie niektorých svojich činností, ktoré prijala profesijná organizácia, akou je notárska komora tohto členského štátu, predstavujú rozhodnutia združenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia.

O tretej až šiestej otázke

88

Svojou treťou až šiestou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia združenia podnikov, ktoré zjednocujú spôsob, akým notári vypočítavajú výšku odmien fakturovaných z dôvodu výkonu niektorých ich činností, predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže zakázané týmto článkom.

89

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora od vyhlásenia rozsudku z 30. júna 1966, LTM ( 56/65 , EU:C:1966:38 ), vedie alternatívna povaha tejto podmienky, v ktorej sa nachádza spojka „alebo“, v prvom rade k potrebe posúdiť samotný cieľ rozhodnutia združenia podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2021, Visma Enterprise, C‑306/20 , EU:C:2021:935 , bod 55 a citovanú judikatúru).

93

Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatočný stupeň poškodzovania hospodárskej súťaže na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, takže skúmanie ich následkov nie je potrebné. Táto judikatúra sa opiera o skutočnosť, že určité formy koordinácie medzi podnikmi možno považovať za poškodzujúce riadne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy (rozsudok z 18. novembra 2021, Visma Enterprise, C‑306/20 , EU:C:2021:935 , bod 57 a citovaná judikatúra).

94

Je teda zrejmé, že určité dohodnuté správania sa, ako sú tie, ktoré vedú k horizontálnemu určeniu cien, možno považovať za natoľko spôsobilé mať negatívne účinky predovšetkým na cenu, množstvo alebo kvalitu výrobkov a služieb, že na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa preukázanie ich konkrétnych účinkov na trhu môže považovať za nepotrebné. Skúsenosť totiž ukazuje, že takéto správanie vedie k zníženiu produkcie a zvýšeniu cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov najmä na úkor spotrebiteľov (rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18 , EU:C:2020:265 , bod 36 , ako aj citovaná judikatúra).

Je pravda, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že každá dohoda medzi podnikmi alebo akékoľvek rozhodnutie združenia podnikov, ktoré obmedzujú slobodu činnosti podnikov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody, alebo podliehajú dodržiavaniu tohto rozhodnutia, nepatria nevyhnutne pod zákaz stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria niektoré z týchto dohôd a niektoré z týchto rozhodnutí, totiž môže viesť po prvé ku konštatovaniu, že tieto dohody sú odôvodnené sledovaním jedného alebo viacerých legitímnych cieľov všeobecného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu, po druhé, že konkrétne prostriedky, ktoré sa používajú na dosiahnutie týchto cieľov, sú skutočne nevyhnutné na tento účel, a po tretie, že aj keď sa ukáže, že tieto prostriedky majú prinajmenšom potenciálne za následok obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, tento inherentný následok nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné, najmä tým, že by vylučoval hospodársku súťaž. Táto judikatúra sa môže uplatniť najmä v prípade dohôd alebo rozhodnutí vo forme pravidiel prijatých združením, akým je profesijné združenie alebo športové združenie, s cieľom sledovať určité etické alebo deontologické ciele a všeobecnejšie vymedziť rámec výkonu profesijnej činnosti, ak dotknuté združenie preukáže, že podmienky, ktoré boli pripomenuté vyššie, sú splnené (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 113 a citovaná judikatúra).

98

Uvedenú judikatúru však nie je možné použiť v prípade správaní, ktoré sa zďaleka neobmedzujú iba na to, že ich inherentným „následkom“ je aspoň potenciálne obmedziť hospodársku súťaž tým, že obmedzujú slobodu správania určitých podnikov, a ktoré sú pre túto hospodársku súťaž natoľko škodlivé, že odôvodňujú záver, že ich samotným „cieľom“ je jej vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie. Len v prípade, ak sa po preskúmaní správania, o ktoré ide v danom prípade, ukáže, že cieľom tohto správania nie je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, treba ďalej určiť, či toto správanie môže spadať pod túto judikatúru (rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club, C‑680/21 , EU:C:2023:1010 , bod 115 a citovaná judikatúra).

102

Rozhodnutia, akými sú objasnenia, ktoré treba považovať, ako vyplýva z bodu 96 tohto rozsudku, za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, však nemôžu byť v žiadnom prípade odôvodnené cieľmi uvedenými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

103

Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by sa žalobcovia vo veci samej odvolávali na výnimku stanovenú v článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

104

Za týchto podmienok treba také rozhodnutia, akými sú objasnenia, považovať za obmedzenia hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, ktoré článok 101 ods. 1 ZFEÚ zakazuje.

Na úvod treba uviesť, že článok 5 nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže príslušný na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ môže ukladať pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podľa vnútroštátneho práva.

108

Podľa judikatúry Súdneho dvora v prípade, že sa preukáže existencia porušenia článku 101 ZFEÚ, vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže musia v zásade uložiť pokutu jeho autorovi. S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie tohto ustanovenia vo všeobecnom záujme je totiž dôležité, aby tieto orgány pristúpili k neuloženiu pokuty len výnimočne, ak podnik úmyselne alebo z nedbanlivosti porušil uvedené ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i., C‑681/11 , EU:C:2013:404 , bod 46 a citovanú judikatúru, ako aj z 22. marca 2022, Nordzucker a i., C‑151/20 , EU:C:2022:203 , bod 64 ).

109

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že účinnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä článku 101 ods. 1 ZFEÚ, zahŕňa najmä potrebu zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcií uložených za porušenia týchto pravidiel (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2008, Coop de France bétail et viande a i./Komisia, C‑101/07 P a C‑110/07 P , EU:C:2008:741 , bod 98 , ako aj z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C‑510/06 P , EU:C:2009:166 , bod 149 ).

110

Pokiaľ ide o určenie subjektu, ktorý treba považovať za páchateľa porušenia zákazu stanoveného v článku 101 ZFEÚ, zo znenia odseku 1 tohto článku vyplýva, že autori Zmlúv sa rozhodli použiť pojmy „podnik“ a „združenie podnikov“ na označenie autora porušenia zákazu uvedeného v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i., C‑724/17 , EU:C:2019:204 , bod 29 , ako aj citovanú judikatúru).

114

Ak podnik porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, zodpovedá podľa zásady osobnej zodpovednosti za toto porušovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. decembra 2007, ETI a i., C‑280/06 , EU:C:2007:775 , bod 39 a citovanú judikatúru, ako aj z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i., C‑377/20 , EU:C:2022:379 , bod 106 ).

115

Keďže článok 101 ods. 1 ZFEÚ zakazuje najmä „rozhodnutia združení podnikov“, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, treba konštatovať, že združenie podnikateľov, akým je Notárska komora, môže samo osebe predstavovať autora porušenia tohto ustanovenia.

116

Pokiaľ ide o notárov, ktorí tvoria predsedníctvo Notárskej komory, tým, že prijali objasnenia, zdá sa, že títo notári konali len v postavení jeho členov. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, predovšetkým nevyplýva, že by sa títo notári iným spôsobom podieľali na konštatovanom porušení.

120

Navyše Rada pre hospodársku súťaž na pojednávaní v podstate spresnila, že notárom, ktorí sú členmi predsedníctva Notárskej komory, uložila individuálne pokuty nie preto, že mali postavenie podnikov ako spoluautorov porušenia, ale práve z dôvodu ich postavenia členov tohto predsedníctva v čase prijatia objasnení. Rada pre hospodársku súťaž v tejto súvislosti vysvetlila, že tieto pokuty boli uložené s cieľom zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcií uložených za uvedené porušenie, keďže litovské právo uplatniteľné v čase skutkových okolností, o ktoré ide vo veci samej, neumožňovalo uložiť samotnej Notárskej komore pokutu v dostatočnej výške na to, aby mala tento odstrašujúci účinok, keďže toto právo neupravovalo možnosť zohľadniť obrat členov tejto komory na účely výpočtu pokuty.

121

Zásada osobnej zodpovednosti, ktorá vyžaduje, aby za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže bol sankcionovaný len subjekt, ktorý sa dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, však takémuto prístupu bráni, keďže notárov, ktorí boli členmi predsedníctva Notárskej komory v čase prijatia objasnení, nemožno považovať za spoluautorov porušenia konštatovaného Radou pre hospodársku súťaž vo veci samej.

122

Táto judikatúra je v podstate kodifikovaná v článku 23 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1/2003, ktorý stanovuje, že ak sa porušenie združenia podnikov týka činností jeho členov, pokuta nemôže presiahnuť 10 % sumy celkového obratu každého člena pôsobiaceho na trhu dotknutom porušením združenia.

126

Navyše článok 23 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje, že ak je pokuta uložená združeniu podnikov s prihliadnutím na obrat jeho členov a združenie nie je solventné, združenie je povinné vyzvať svojich členov na zaplatenie príspevkov na pokrytie výšky pokuty a že Komisia môže za určitých podmienok požadovať zaplatenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek podniku, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov združenia, a potom od ktoréhokoľvek člena združenia, ktorý pôsobil na trhu, na ktorom došlo k porušeniu.

127

Je pravda, že článok 23 nariadenia č. 1/2003 sa výslovne týka len právomocí Komisie. Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že tento článok je relevantný na určenie právomocí vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže v oblasti ukladania pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i., C‑681/11 , EU:C:2013:404 , body 48 až 50 ).

128

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že notári usadení v členskom štáte sa majú považovať za „podniky“ v zmysle tohto ustanovenia, ak v určitých situáciách vykonávajú činnosti spočívajúce v schvaľovaní hypotekárnych transakcií, vo vyznačení vykonateľných zmluvných podmienok, vo vyhotovovaní notárskych zápisníc, v príprave návrhov transakcií, v konzultáciách, v poskytovaní technických služieb a v schválení zmlúv o výmene, pokiaľ tieto činnosti nesúvisia s výkonom právomocí verejnej moci.

2.

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlá, ktoré zjednocujú spôsob, akým notári členského štátu vypočítavajú výšku odmien fakturovaných za plnenie niektorých svojich činností, ktoré prijala profesijná organizácia, akou je notárska komora tohto členského štátu, sa majú považovať za rozhodnutia združenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia.

3.