C-183/21

62021CJ0183

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 10. marca 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica (EÚ) 2015/2436 – Článok 19 – Riadne používanie ochrannej známky – Dôkazné bremeno – Návrh na zrušenie z dôvodu nepoužívania – Vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré ukladá navrhovateľovi povinnosť vykonať prieskum na trhu týkajúci sa používania ochrannej známky“

Vo veci C‑183/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko) zo 4. marca 2021 a doručený Súdnemu dvoru 23. marca 2021, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Maxxus Group GmbH & Co. KG, v zastúpení: E. Stolz, Rechtsanwalt,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami Maxxus Group GmbH & Co. KG (ďalej len „Maxxus“) a Globus Holding GmbH & Co. KG (ďalej len „Globus“) vo veci návrhu na zrušenie práv spoločnosti Globus k dvom ochranným známkam zapísaným v Nemecku.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2008/95

3

umiestňovanie ochrannej známky na tovary alebo na ich obaly v príslušnom členskom štáte výlučne na účely vývozu.

2. Za používanie majiteľom sa budú považovať aj prípady, keď sa ochranná známka používa so súhlasom majiteľa alebo ak ju používa osoba, ktorá má právo používať kolektívnu ochrannú známku alebo garančnú známku, alebo certifikačnú známku.

…“

4

Článok 12 tejto smernice, nazvaný „Dôvody na zrušenie“, v odseku 1 stanovoval:

„Ochranná známka bude zrušená, ak [v dotknutom členskom štáte – neoficiálny preklad ] nebola počas nepretržitého obdobia piatich rokov skutočne [riadne – neoficiálny preklad ] používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie primerane odôvodnené.

6

Článok 16 tejto smernice, nazvaný „Používanie ochranných známok“, stanovuje:

„1. Ak majiteľ nezačal v priebehu piatich rokov odo dňa ukončenia konania o zápise ochrannú známku v členskom štáte skutočne [riadne – neoficiálny preklad ] používať v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak bolo toto používanie pozastavené počas neprerušeného obdobia piatich rokov, táto ochranná známka podlieha obmedzeniam a sankciám stanoveným v článku 17, článku 19 ods. 1, článku 44 ods. 1 a 2 a článku 46 ods. 3 a 4, pokiaľ nebolo toto nepoužívanie náležite odôvodnené.

…

5. Za používanie v zmysle odseku 1 sa považuje aj:

a)

„Majiteľ ochrannej známky má právo zakázať používanie označenia iba v rozsahu, v akom jeho práva v čase podania žaloby pre porušenie práv nepodliehajú zrušeniu podľa článku 19. Ak to odporca požaduje, majiteľ ochrannej známky musí preukázať, že počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania žaloby, sa ochranná známka skutočne [riadne – neoficiálny preklad ] používala v zmysle článku 16 v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré sú uvedené ako odôvodnenie žaloby, alebo preukázať, že na nepoužívanie existujú náležité dôvody, a to za predpokladu, že od ukončenia konania o zápise ochrannej známky do podania žaloby uplynulo aspoň päť rokov.“

8

Článok 19 tej istej smernice, nazvaný „Absencia skutočného [riadneho – neoficiálny preklad ] používania ako dôvod na zrušenie“, stanovuje:

„1. Ochranná známka môže byť zrušená, ak sa počas nepretržitého obdobia piatich rokov v členskom štáte skutočne [riadne – neoficiálny preklad ] nepoužívala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie náležite odôvodnené.

2. Žiadna osoba nesmie žiadať, aby majiteľove práva na ochrannú známku boli zrušené, ak sa ochranná známka začala v období medzi uplynutím päťročného obdobia a podaním návrhu na zrušenie skutočne [riadne – neoficiálny preklad ] používať alebo sa jej používanie obnovilo.

3. Začatie alebo obnovenie používania, ku ktorému došlo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie, pričom táto lehota začala plynúť najskôr až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa nebude brať do úvahy, ak prípravy na toto začatie alebo obnovenie začali až potom, ako sa majiteľ dozvedel, že môže byť podaný návrh na zrušenie.“

„Smernica [2008/95] sa zrušuje s účinnosťou od 15. januára 2019 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty uvedenej v časti B prílohy I k smernici [2008/95] na transpozíciu [prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 92] do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.“

Nemecké právo

11

Podľa § 49 ods. 1 Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (Markengesetz) (zákon o ochrane ochranných známok a iných rozlišujúcich označení) z 25. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3082) sa ochranná známka na návrh vymaže z registra z dôvodu zrušenia, ak sa nepoužívala počas nepretržitého obdobia piatich rokov.

12

15

Dňa 28. novembra 2019 Maxxus podala na Landgericht Saarbrücken (Krajinský súd Saarbrücken, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa v podstate domáhala, aby boli vyhlásené za zrušené ochranné známky patriace spoločnosti Globus a uvedené v bodoch 13 a 14 tohto rozsudku z dôvodu nepoužívania.

16

Maxxus na podporu svojho návrhu uviedla, že Globus nepoužívala počas obdobia posledných piatich rokov tieto ochranné známky spôsobom zabezpečujúcim zachovanie jej práv k týmto ochranným známkam. Maxxus tvrdila, že vykonala on‑line vyhľadávania, a to aj na internetovej stránke spoločnosti Globus, ktoré neposkytli žiadne informácie o takomto používaní. Po zadaní výrazu „MAXUS“ do vyhľadávača na internetovej stránke spoločnosti Globus sa zobrazia dva výsledky, ktoré odkazujú na obchod s nápojmi vo Freilassingu (Nemecko), prevádzkovaný spoločnosťou prepojenou so spoločnosťou Globus. Z vyhľadávania na internete však vyplynulo, že nápoje predávané touto prepojenou spoločnosťou nie sú označované ochrannou známkou MAXUS, ale inými ochrannými známkami tretích výrobcov. Potvrdili to aj zistenia na mieste, ktoré v danom obchode vykonala detektívna agentúra poverená spoločnosťou Maxxus.

17

Globus spochybňuje tieto tvrdenia a uvádza, že obe predmetné ochranné známky používala spôsobom zabezpečujúcim zachovanie svojich práv k týmto ochranným známkam.

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti objasnil rozdiel v nemeckom práve medzi bremenom opisu skutkového stavu a dôkazným bremenom. Na základe povinnosti opisu skutkového stavu musí účastník konania uviesť svoje tvrdenia čo najpresnejšie, pretože ak si túto povinnosť nesplní, vystavuje sa riziku prehry v konaní. Nemecké procesné právo tiež ukladá žalovanému povinnosť niesť sekundárne bremeno opisu skutkového stavu. Každý z účastníkov konania je povinný vykonať vyhľadávanie v oblasti svojej činnosti. Tieto rôzne bremená a povinnosti sa líšia od dôkazného bremena. Bremeno opisu skutkového stavu sa líši od dôkazného bremena v tom zmysle, že každý účastník konania je povinný predložiť pripomienky ku skutočnostiam, ktoré sú mu známe alebo ktoré si možno vynaložením primeraného úsilia vyhľadať.

21

„Má sa právo Únie, najmä smernica [2008/95/ES], a najmä jej článok 12, resp. smernica [2015/2436], a najmä jej články 16, 17 a 19, vykladať v tom zmysle, že potrebný účinok týchto noriem bráni výkladu vnútroštátneho procesného práva:

a)

ktorý v občianskoprávnom konaní o zrušení zapísanej národnej ochrannej známky z dôvodu zrušenia práv v dôsledku nepoužívania ukladá žalobcovi bremeno opisu skutkového stavu, ktoré je potrebné odlišovať od dôkazného bremena,

b)

a ktorý v rámci tohto bremena opisu skutkového stavu ukladá žalobcovi, aby:

–

Maxxus v podstate tvrdí, že Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) v rozsudku zo 14. januára 2021 v nadväznosti na rozsudok z 22. októbra 2020, Ferrari ( C‑720/18 a C‑721/18 , EU:C:2020:854 ), rozhodol, že v konaní o zrušenie ochrannej známky z dôvodu nepoužívania musí navrhovateľ len tvrdiť, že majiteľ tejto ochrannej známky ju nepoužíval, pričom dôkazné bremeno a bremeno opisu skutkového stavu spočíva podľa nemeckého práva na majiteľovi predmetnej ochrannej známky. Z toho podľa spoločnosti Maxxus vyplýva, že odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom nie je potrebná na rozhodnutie v spore vo veci samej.

25

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Súdny dvor je príslušný vysloviť sa len k výkladu alebo platnosti práva Únie so zreteľom na právne okolnosti, ako ich podal vnútroštátny súd, s cieľom poskytnúť tomuto súdu užitočné prvky potrebné pre rozhodnutie v spore, o ktorom rozhoduje (rozsudok z 20. decembra 2017, Schweppes, C‑291/16 , EU:C:2017:990 , bod 21 a citovaná judikatúra).

26

Navyše Súdny dvor opakovane rozhodol, že prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vo veci rozhoduje a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru (rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 35 a citovaná judikatúra). V dôsledku toho ak sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 20. decembra 2017, Schweppes, C‑291/16 , EU:C:2017:990 , bod 23 a citovaná judikatúra).

O veci samej

30

Na úvod treba uviesť, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vnútroštátnym súdom vyplýva, že návrh na zrušenie, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, bol podaný 28. novembra 2019. Lehota, ktorú mali členské štáty na prebratie smernice 2015/2436 do vnútroštátneho práva, stanovená v článku 54 ods. 1 tejto smernice, však uplynula 14. januára 2019. Podľa článku 55 uvedenej smernice táto smernica zrušila a nahradila smernicu 2008/95. Hoci je pravda, že relevantné ustanovenia smerníc 2008/95 a 2015/2436 sú v podstate totožné, nič to nemení na skutočnosti, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania treba preskúmať z hľadiska smernice 2015/2436 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 2020, mk advokaten, C‑684/19 , EU:C:2020:519 , bod 4 ).

31

Okrem toho ani článok 16 smernice 2015/2436 týkajúci sa pojmu riadne používanie ochrannej známky a obdobia, počas ktorého ich majiteľ musí takto používať, ani článok 17 tejto smernice týkajúci sa nepoužívania ako obhajoby v konaní o porušení práv nie sú priamo relevantné pre odpoveď na otázku vnútroštátneho súdu. Položenú otázku preto treba preskúmať len z hľadiska článku 19 uvedenej smernice.

32

Okrem toho zásada, podľa ktorej je majiteľ ochrannej známky povinný predložiť dôkaz o jej riadnom používaní, v skutočnosti iba vyjadruje to, čo vyplýva z jednoduchej logiky a základnej požiadavky efektívnosti konania. Majiteľ napadnutej ochrannej známky totiž môže najlepšie predložiť dôkaz o konkrétnych skutočnostiach, ktorými možno podporiť tvrdenie, že jeho ochranná známka bola predmetom riadneho používania (rozsudok z 22. októbra 2020, Ferrari, C‑720/18 a C‑721/18 , EU:C:2020:854 , body 78 a 81 , ako aj citovaná judikatúra).

36

Z toho vyplýva, že článok 19 smernice 2015/2436 sa má vykladať v tom zmysle, že dôkazné bremeno o skutočnosti, že ochranná známka bola predmetom „riadneho používania“ v zmysle tohto ustanovenia, nesie majiteľ tejto ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 2020, Ferrari, C‑720/18 a C‑721/18 , EU:C:2020:854 , bod 82 ).

37

Je pravda, že skutočnosť, že žalobca v určitom konaní nemusí znášať dôkazné bremeno, ho nevyhnutne nezbavuje povinnosti uviesť vo svojej žalobe úplný opis skutkového stavu, na ktorom zakladá svoje žalobné návrhy.

38

Riziko nárastu zneužívajúcich návrhov na zrušenie z dôvodu nepoužívania, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd, nemôže viesť k odlišnému výkladu.

42

Aby sa totiž predišlo takémuto riziku, ktoré sa navyše netýka len konaní o zrušenie ochrannej známky z dôvodu nepoužívania, ale všetkých súdnych konaní, existujú, ako uviedla Komisia, rôzne procesné prostriedky, ktoré môžu odrádzať od zneužitia konaní.

43

Medzi týmito procesnými prostriedkami je stanovenie ustanovení umožňujúcich sumárne zamietnuť návrh na zrušenie z dôvodu nepoužívania ako zjavne neprípustný alebo zjavne nedôvodný, alebo uložiť navrhovateľovi, aby v prípade zamietnutia jeho návrhov bol povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli majiteľovi predmetnej ochrannej známky. Rovnako je možné uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť poplatok pri podaní žaloby. V tejto súvislosti zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v prejednávanej veci bola Maxxus povinná tento poplatok zaplatiť.

44

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že bráni procesnému pravidlu členského štátu, ktoré v konaní o návrhu na zrušenie z dôvodu nepoužívania ochrannej známky ukladá navrhovateľovi, aby vykonal prieskum trhu týkajúci sa prípadného používania tejto ochrannej známky jej majiteľom a aby v tejto súvislosti v maximálnom možnom rozsahu predložil na podporu svojho návrhu odôvodnené pripomienky.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.