C-198/21

Giacomo Santini , bydliskom v Trente (Taliansko),

Marco Cellai , bydliskom vo Florencii (Taliansko),

Domenico Ceravolo , bydliskom v Novente Padovane (Taliansko),

Natalino Gatti , bydliskom v Nonantole (Taliansko),

Rosa Maria Avitabile , ako dedička po Antoniovi Mazzonem, bydliskom v Neapole (Taliansko),

Luigi Moretti , bydliskom v Nembre (Taliansko),

ďalší účastník konania:

Európsky parlament , v zastúpení: S. Alves a S. Seyr, splnomocnené zástupkyne,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin (spravodajca) a L. S. Rossi,

generálna advokátka: J. Kokott,

Svojimi odvolaniami Giacomo Santini, Marco Cellai, Domenico Ceravolo, Natalino Gatti, Rosa Maria Avitabile ako dedička po Antoniovi Mazzonem, Luigi Moretti, Gabriele Sboarina, Lina Wuhrer, Patrizia Capraro a Luciana Meneghini ako dedička po Ferucciovi Pisonim navrhujú zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 10. februára 2021, Santini a i./Parlament ( T‑345/19, T‑346/19, T‑364/19 až T‑366/19, T‑372/19 až T‑375/19 a T‑385/19 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2021:78 ), ktorým uvedený súd zamietol ich žalobu, ktorou sa na jednej strane domáhali zrušenia oznámení z 11. apríla 2019 a pokiaľ ide o L. Meneghini ako dedičku po F. Pisonim, aj oznámenia z 8. mája 2019, ktoré v prípade každého z odvolateľov vydal Európsky parlament (ďalej spoločne len „sporné rozhodnutia“) a ktoré sa týkali úpravy výšky dôchodkov, na ktoré majú odvolatelia nárok po tom, čo 1. januára 2019 nadobudlo účinnosť rozhodnutie Ufficio di Presidenza della Camera dei deputati (Úrad predsedníctva poslaneckej snemovne, Taliansko) č. 14/2018 z 12. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie č. 14/2018“), a na druhej strane sa domáhali priznania náhrady škody, ktorá im mala byť spôsobená v dôsledku týchto aktov.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

1.

PÚVPP

2

2. Každý poslanec, na ktorého sa vzťahuje článok 1 ods. 2, sa pristúpením k tomuto režimu [systému – neoficiálny preklad ] zaväzuje, že bude odvádzať do rozpočtu Európskej únie poistné vo výške poistného poslanca dolnej komory parlamentu členského štátu, za ktorý bol zvolený[, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi – neoficiálny preklad ].“

4

Podľa článku 3 ods. 1 a 2 prílohy III k PÚVPP:

„1. Žiadosť o zaradenie do systému dočasného dôchodkového poistenia podáva dotknutý poslanec do dvanástich mesiacov od začiatku svojho mandátu.

Poslanec, ktorý podá žiadosť po uplynutí uvedenej lehoty, bude zaradený do systému dočasného dôchodkového poistenia od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola žiadosť prijatá.

2. Žiadosť o vyplácanie dôchodku sa musí podať do šiestich mesiacov od vzniku nároku na dôchodok.

2. Tieto platby sa uskutočňujú z rozpočtu členského štátu.“

6

Článok 28 ods. 1 štatútu poslancov stanovuje:

„Nárok na dôchodok, ktorý získal poslanec podľa vnútroštátnej právnej úpravy ku dňu začiatku uplatňovania tohto štatútu, zostáva zachovaný v plnej výške.“

3.

Vykonávacie pravidlá

Bývalí poslanci alebo ich právni zástupcovia predkladajú s výnimkou prípadov zásahu vyššej moci svoje žiadosti o platbu starobného dôchodku do šiestich mesiacov od vzniku nároku. Po uplynutí tejto lehoty je dátumom nadobudnutia účinnosti poberania starobného dôchodku prvý deň mesiaca, v ktorom bola žiadosť prijatá.“

9

Vykonávacie pravidlá podľa svojho článku 73 nadobudli účinnosť v rovnaký deň ako štatút poslancov, teda 14. júla 2009.

10

Článok 74 vykonávacích pravidiel uvádza, že pokiaľ prechodné ustanovenia uvedené v ich hlave IV, okrem iného článok 75 týchto pravidiel, nestanovujú inak, PÚVPP strácajú účinnosť v deň nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov.

11

Podľa článku 1 ods. 1 až 3 rozhodnutia č. 14/2018:

„1. Od 1. januára 2019 sa výška priamo vyplácaných a pozostalostných doživotných prídavkov a výška časti priamo vyplácaného alebo pozostalostného doživotného prídavku v rámci dávok dôchodkového zabezpečenia pro rata , na ktoré vznikol nárok na základe právnej úpravy účinnej k 31. decembru 2011, vypočíta podľa nových pravidiel stanovených v tomto rozhodnutí.

2. Nový výpočet uvedený v predchádzajúcom odseku sa vykoná vynásobením výšky individuálneho príspevku konverzným koeficientom vzťahujúcim sa na vek poslanca ku dňu, keď poslanec získal nárok na doživotný prídavok, alebo pro rata dávku dôchodkového zabezpečenia.

3. Uplatnia sa konverzné koeficienty uvedené v tabuľke 1 pripojenej k tomuto rozhodnutiu.“

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

13

Od 1. januára 2019 Parlament uplatnením tohto rozhodnutia podľa článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP pristúpil k zníženiu dôchodkov odvolateľov.

17

Nedatovaným oznámením vedúceho oddelenia „Odmeny a sociálne nároky poslancov“ Generálneho riaditeľstva (GR) Parlamentu pre financie (ďalej len „vedúci oddelenia“), pripojeným k dôchodkovým výplatným páskam odvolateľov za február 2019, Parlament upozornil odvolateľov, že jeho právna služba stanoviskom č. SJ‑0836/18 z 11. januára 2019 (ďalej len „stanovisko právnej služby“) potvrdila automatické uplatnenie rozhodnutia č. 14/2018 na ich situáciu. Ďalej uviedol, že hneď ako dostane Parlament potrebné informácie od Camera dei deputati (Poslanecká snemovňa, Taliansko), oznámi odvolateľom nové výšky ich starobných alebo pozostalostných dôchodkov a pristúpi k vymáhaniu prípadného rozdielu, a to počas nasledujúcich dvanástich mesiacov. Nakoniec informoval odvolateľov, že konečná výška ich dôchodkov bude stanovená formálnym aktom, proti ktorému bude možné podať sťažnosť alebo žalobu o neplatnosť.

18

Spornými rozhodnutiami vedúci oddelenia v prvom rade informoval odvolateľov, že výška ich dôchodkov bude na základe článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP upravená v súlade so znížením obdobných dôchodkov vyplácaných v Taliansku bývalým národným poslancom poslaneckou snemovňou v súlade s rozhodnutím č. 14/2018. V druhom rade mala byť výška dôchodkov odvolateľov upravená od apríla 2019 so spätnou účinnosťou k 1. januáru 2019 na základe návrhov stanovenia novej výšky dôchodkov, odoslaných v prílohe k týmto rozhodnutiam. V treťom rade sporné rozhodnutia poskytli odvolateľom lehotu 30 dní, ktorá plynula od ich doručenia, na predloženie pripomienok. V prípade nepredloženia pripomienok sa účinky týchto oznámení mali považovať za konečné a mali zahŕňať najmä vymáhanie neoprávnene vyplatených súm za mesiace január až marec 2019.

Na podporu svojich žalôb odvolatelia uviedli osem žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod bol založený na nedostatku právomoci pôvodcu sporných rozhodnutí a na nezákonnosti automatického uplatnenia rozhodnutia č. 14/2018. Druhý žalobný dôvod bol založený na porušení ustanovení PÚVPP, štatútu poslancov a vykonávacích pravidiel. Tretí žalobný dôvod bol založený na porušení článku 28 štatútu poslancov, ako aj článkov 75 a 76 vykonávacích pravidiel. Štvrtý žalobný dôvod bol založený na porušení článku 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a zásady zákonnosti trestov, ako aj na porušení zásady zákazu retroaktivity a zásady rovnosti. Piaty žalobný dôvod bol založený na porušení práva vlastniť majetok. Šiesty žalobný dôvod bol založený na porušení zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Siedmy žalobný dôvod bol založený na porušení zásad rozumnosti, proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Ôsmy žalobný dôvod bol založený na iných dôvodoch porušenia zásad rozumnosti, proporcionality, rovnosti a solidarity.

22

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol všetky tieto žalobné dôvody a v dôsledku toho zamietol aj tieto žaloby.

IV. Konanie a návrhy účastníkov konania na Súdnom dvore

23

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

24

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľom povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania aj trovy konania pred Všeobecným súdom.

28

Dňa 23. marca 2022 odvolatelia v prejednávanej veci predložili niekoľko dokumentov vrátane rozsudku č. 4/2021. Dňa 29. marca 2022 aj Parlament predložil niekoľko dokumentov vrátane rozsudku č. 4/2021 a dokumentu s názvom „Nové pravidlá výpočtu dôchodkov prijaté talianskou poslaneckou snemovňou“. Táto inštitúcia tiež informovala Súdny dvor, že hneď po doručení dodatočných objasnení, o ktoré požiadala poslaneckú snemovňu v súvislosti s konkrétnym uplatnením týchto pravidiel, pristúpi k novému výpočtu dôchodkov odvolateľov a pošle im nový návrh rozhodnutia týkajúceho sa určenia ich dôchodkových nárokov, ku ktorému budú mať možnosť predložiť pripomienky pred prijatím konečného rozhodnutia.

29

Parlament 12. októbra a 29. novembra 2022 doručil do kancelárie Súdneho dvora konečné rozhodnutia o určení novej výšky dôchodkov, ktoré sa mali vyplácať odvolateľom od novembra 2022 spolu s dlžnými nedoplatkami (ďalej len „nové rozhodnutia Parlamentu“).

30

Rozhodnutím z 25. októbra 2022 predseda Súdneho dvora vyzval účastníkov konania, aby spresnili, či sa na jednej strane domnievajú, že nové rozhodnutia Parlamentu nahradili sporné rozhodnutia ex tunc , a na druhej strane, či po prijatí týchto nových rozhodnutí nie je odvolanie bezpredmetné.

V rámci tohto odvolania odvolatelia uvádzajú šesť odvolacích dôvodov, ktoré majú v podstate spochybniť potvrdenie Všeobecného súdu o dôvodnosti výkladu článku 75 ods. 1 vykonávacích pravidiel v spojení s článkom 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP (ďalej len „interné pravidlá Parlamentu“), ktoré viedli túto inštitúciu k uplatneniu rozhodnutia č. 14/2018 na účely prehodnotenia výšky ich starobného dôchodku. Prvý až štvrtý odvolací dôvod, ktoré treba preskúmať spoločne, sú založené na nesprávnom výklade interných pravidiel Parlamentu a porušení zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a proporcionality, práva vlastniť majetok zakotveného v článku 17 Charty, ako aj na opomenutí Parlamentu prijať akt. Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade článku 25 ods. 3 rokovacieho poriadku Parlamentu. Šiesty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého mal vychádzať Všeobecný súd pri posúdení správnosti odôvodnenia sporných rozhodnutí.

A. Úvodné pripomienky o pretrvávaní záujmu odvolateľov na konaní

34

Z bodu 29 tohto rozsudku vyplýva, že cieľom nových rozhodnutí Parlamentu, prijatých v priebehu konania pred Súdnym dvorom, je stanoviť novú výšku dôchodkov vyplácaných odvolateľom od novembra 2022 spolu s dlžnými nedoplatkami.

35

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí predmet sporu, rovnako ako záujem na konaní, pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý podal odvolanie (rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 43 a citovaná judikatúra).

39

Hoci Parlament nahradil sporné rozhodnutia novými rozhodnutiami, nič to nemení na tom, že všetky tieto rozhodnutia sú založené na výklade interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je Parlament povinný uplatňovať dynamický systém na bývalých európskych poslancov poberajúcich starobný dôchodok a na osoby poberajúce pozostalostný dôchodok, na ktoré sa tak ako na odvolateľov vzťahuje pôsobnosť príloh PÚVPP (ďalej len „dotknutí bývalí európski poslanci“).

40

Odvolatelia pritom v rámci tohto odvolania spochybňujú práve tento výklad. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že sporné rozhodnutia boli nahradené ex tunc , odvolatelia si zachovávajú záujem na dosiahnutí konštatovania, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil dôvodnosť tohto výkladu, keďže Parlament ho môže uplatniť pri budúcom prijímaní rozhodnutí podobných sporným rozhodnutiam alebo nových rozhodnutí Parlamentu, v dôsledku čoho existuje nielen riziko opakovania údajnej nezákonnosti v zmysle judikatúry uvedenej v bode 37 tohto rozsudku, ale aj riziko, že v prípade žaloby o neplatnosť podanej proti takýmto podobným rozhodnutiam bude Všeobecný súd znovu vychádzať z údajne nesprávneho právneho posúdenia, ktoré ho viedlo k potvrdeniu dôvodnosti uvedeného výkladu.

41

Okrem toho z nových rozhodnutí vyplýva, že Parlament naďalej zastáva názor, že vedúci oddelenia je oprávnený prijímať rozhodnutia o zmene výšky dôchodkov v prípade zmeny, ku ktorej došlo vo vnútroštátnej právnej úprave, a že tieto rozhodnutia nemusia obsahovať odôvodnenie týkajúce sa ich súladu s právom Únie.

Na podporu prvého až štvrtého odvolacieho dôvodu sú uvedené dve samostatné výhrady.

44

Prvou výhradou odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že na jednej strane v bode 81 napadnutého rozsudku uviedol, že príloha III k PÚVPP sa na nich naďalej uplatňovala aj po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov, a na druhej strane, že v bode 90 napadnutého rozsudku uviedol, že interné pravidlá Parlamentu nezasahujú do práv nadobudnutých dotknutými bývalými európskymi poslancami.

45

V tejto súvislosti odvolatelia tvrdia, že článok 74 vykonávacích pravidiel zrušil prílohu III k PÚVPP a ponechal v účinnosti len prechodné ustanovenia obsiahnuté v hlave IV týchto pravidiel, ako aj ich článok 75. Od nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov bol obsah tejto prílohy III v okamihu jej zrušenia podľa nich ponechaný účinný článkami 74 a 75 uvedených pravidiel, ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 7 vykonávacích pravidiel.

46

Aj keby sa článok 2 prílohy III k PÚVPP uplatňoval v prejednávanej veci na základe článku 75 vykonávacích pravidiel, toto ustanovenie sa podľa nich netýka podmienok vzniku práva na dôchodok. Naproti tomu sporné rozhodnutia podľa nich zmenili nielen výšku dotknutých dôchodkov, ale aj metódu výpočtu tejto výšky, pričom nahradili metódu založenú na odmene poberanej počas výkonu mandátu dotknutých bývalých európskych poslancov metódou založenou na príspevkoch platených týmito poslancami, a to tak, ako keby boli vždy vypočítané podľa metódy vychádzajúcej z metódy príspevkov. Odvolatelia nemali v čase výkonu svojej činnosti možnosť predvídať zmenu vyvolanú spornými rozhodnutiami, ani možnosť zvýšiť svoje príspevky do tohto dôchodkového systému s cieľom zmierniť jeho negatívne účinky.

50

Subsidiárne, a to za predpokladu, že by sa uplatnil rozdiel medzi nárokom na dôchodok a nárokom na dôchodkovú dávku, odvolatelia tvrdia, že sú držiteľmi nielen nárokov na dôchodok, ale aj majú nárok na poberanie pevne stanovenej sumy starobného dôchodku, ako to podľa nich vyplýva z článku 75 vykonávacích pravidiel, v dôsledku čoho majú nárok na poberanie dôchodku zodpovedajúceho tomu, ktorý mohli očakávať pri platení svojich príspevkov. Sporné rozhodnutia spôsobujú nerovnováhu v neprospech odvolateľov, keďže zaplatené príspevky nemali v tom čase žiadny vplyv na nadobudnutie nároku na dôchodok alebo na obsah tohto nároku, a teda boli počas prvých volebných období nízke, čo v súčasnosti postihuje najmä najstarších dotknutých bývalých európskych poslancov, ako sú odvolatelia.

54

Okrem toho Všeobecný súd podľa nich nezohľadnil to, že Parlament informoval odvolateľov o možnom uplatnení rozhodnutia č. 14/2018 vo vzťahu k nim až v priebehu roka 2019, teda po dátume, ku ktorému sa malo uplatniť zníženie ich starobného dôchodku, teda 1. januára 2019, čím im v skutočnosti zaručil pokračovanie predtým nadobudnutého nároku.

55

Navyše rozhodnutie č. 14/2018 vôbec neuvádza dotknutých bývalých európskych poslancov.

56

V každom prípade poslanecká snemovňa a Senato (Senát, Taliansko) poskytli záruky, pokiaľ ide o nemennosť nároku odvolateľov na dôchodok v súlade s článkami 27 a 28 štatútu poslancov, ako aj článkom 75 vykonávacích pravidiel.

60

Podľa odvolateľov sa toto odôvodnenie Všeobecného súdu točí v kruhu. Opiera sa totiž podľa nich o ustanovenia talianskeho práva, a nie o cieľ všeobecného záujmu uznaný právnym poriadkom Únie, pričom však patrí do rámca preskúmania súladu sporných rozhodnutí s právom vlastniť majetok, zakotveným v Charte.

61

Okrem toho uvedené odôvodnenie podľa nich skreslilo metódu výpočtu výšky starobných dôchodkov, stanovenú rozhodnutím č. 14/2018, ktorú nemožno považovať za príspevkovú, keďže na jednej strane je podľa článku 1 ods. 4 tohto rozhodnutia výška doživotných príspevkov obmedzená. Na druhej strane nová metóda výpočtu, stanovená uvedeným rozhodnutím, podľa nich nevychádza z individuálne určenej sadzby príspevkov, ale z rovnakej sadzby pre všetkých bývalých dotknutých európskych poslancov. Bývalý európsky poslanec, ktorý počas svojho mandátu platil príspevky vypočítané podľa sadzby vyššej, ako je táto rovnaká sadzba, tak podľa nich stratil výhody z časti príspevkov presahujúcej uvedenú sadzbu.

62

Po štvrté metóda výpočtu výšky starobných dôchodkov zavedená rozhodnutím č. 14/2018 tiež preukazuje porušenie zásady proporcionality, keďže je založená na sadzbe príspevkov, ktorá nie je individualizovaná.

2.

Posúdenie Súdnym dvorom

a)

Úvodné poznámky

66

Prvou výhradou odvolatelia na základe interných pravidiel Parlamentu spochybňujú zachovanie dynamického systému po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov a tvrdia, že takýto systém narušuje nadobudnuté práva na poberanie starobného dôchodku.

70

Pokiaľ ide o tretiu výhradu, odvolatelia v rozsahu, v akom ňou vytýkajú Všeobecnému súdu, že posúdil súlad sporných rozhodnutí s právom vlastniť majetok, zakotveným v Charte, nie z hľadiska cieľa uznaného právom Únie, ale z hľadiska cieľa sledovaného rozhodnutím č. 14/2018, v podstate spochybňujú súlad výkladu interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je táto inštitúcia povinná uplatňovať na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém, s právom Únie.

71

Odvolatelia naproti tomu nespochybňujú dôvodnosť výkladu interných pravidiel Parlamentu, keď Všeobecnému súdu vytýkajú po prvé to, že nespresnil hranicu, nad ktorou zmena výšky starobného dôchodku už nerešpektuje podstatu práva vlastniť majetok a vedie k porušeniu nároku na dôchodok ako takého, po druhé, že rozhodol, že cieľ uvedený Parlamentom na odôvodnenie zásahu do tohto práva spornými rozhodnutiami je výslovne uvedený v preambule rozhodnutia č. 14/2018, a po tretie, že skreslil metódu výpočtu dôchodkov stanovenú týmto rozhodnutím.

72

Pokiaľ ide o štvrtú výhradu založenú na porušení zásady proporcionality, treba uviesť, že touto výhradou odvolatelia tvrdia, že rozhodnutie č. 14/2018 nie je v súlade s touto zásadou, a to po prvé z dôvodu metódy výpočtu dôchodkov stanovenej v tomto rozhodnutí, po druhé z dôvodu účinku, ktorý má táto metóda na postavenie odvolateľov, a po tretie z dôvodu historického kontextu, do ktorého uvedené rozhodnutie patrí. Touto výhradou teda odvolatelia nespochybňujú, a to ani nepriamo, výklad interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je táto inštitúcia povinná uplatniť na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém.

Odvolatelia v podstate vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bode 99 napadnutého rozsudku rozhodol, že Parlament mohol platne vychádzať zo svojich interných pravidiel na účely uplatnenia dynamického systému na dotknutých bývalých európskych poslancov.

75

Najskôr treba uviesť, že podľa článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP „výška a podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku sú rovnaké ako podmienky, ktoré platia pre poslanca dolnej komory parlamentu členského štátu, za ktorý bol poslanec zvolený“.

76

Ako Všeobecný súd v podstate uviedol v bode 86 napadnutého rozsudku, z výrazu „výška a podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku sú rovnaké“ vyplýva, že Parlament je povinný uplatniť na dotknutých bývalých európskych poslancov pravidlá výpočtu dôchodkov tak, ako sa uplatňujú na poslancov parlamentu členského štátu, v ktorom boli títo bývalí európski poslanci zvolení. Inými slovami, táto inštitúcia je povinná uplatniť na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém.

77

Výklad tohto ustanovenia v tom zmysle, že ukladá Parlamentu povinnosť uplatňovať na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém, má teda za následok to, že títo bývalí poslanci rovnako ako títo ostatní bývalí európski poslanci, podliehajú zmenám pravidiel výpočtu výšky dôchodkov poslancov svojho národného parlamentu.

81

Okrem toho dôchodkový systém zavedený článkom 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP bol na základe vykonávacích pravidiel zachovaný aj po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov, pokiaľ ide o dotknutých bývalých európskych poslancov, ktorí začali poberať starobný dôchodok na základe tohto systému pred týmto nadobudnutím účinnosti.

82

Článok 74 vykonávacích pravidiel na jednej strane stanovuje, že PÚVPP strácajú účinnosť v deň nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov. ale na druhej strane tiež uvádza, táto strata účinnosti nastáva len vtedy, pokiaľ prechodné ustanovenia uvedené v hlave IV, okrem iného článok 75 týchto pravidiel, neustanovujú inak.

83

Výklad článku 75 ods. 1 vykonávacích pravidiel, podľa ktorého dynamický systém zostáva uplatniteľný na dotknutých bývalých európskych poslancov aj po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov, nie je na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, vyvrátený ani odsekom 2 tohto ustanovenia, ani odôvodnením 7 vykonávacích pravidiel, ani článkom 28 štatútu poslancov.

87

Pokiaľ ide v prvom rade o článok 75 ods. 2 prvú vetu vykonávacích pravidiel, tento článok stanovuje, že „nárok na starobný dôchodok, ktorý vznikol pred nadobudnutím účinnosti štatútu [poslancov] podľa vyššie uvedenej prílohy III [k PÚVPP] je naďalej platný“.

88

Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, však z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť žiadnu záruku, a to ani pokiaľ ide o vyplácanie starobného dôchodku vypočítaného na základe pravidiel výpočtu vnútroštátnych dôchodkov uplatňujúcich sa v deň nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov, ani pokiaľ ide o vyplácanie dôchodku v pevnej a nemennej výške v čase vstupu do dôchodkového systému zavedeného článkom 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP.

89

Keďže článok 75 ods. 2 druhá veta vykonávacích pravidiel stanovuje podmienky, ktoré musia bývalí európski poslanci splniť na to, aby mohli poberať dôchodok vypočítaný na základe svojich nárokov nadobudnutých na základe prílohy III k PÚVPP, toto ustanovenie sa nemá uplatňovať na bývalých európskych poslancov, ktorí začali poberať dôchodok na základe tejto prílohy pred nadobudnutím účinnosti štatútu poslancov, akými sú odvolatelia.

93

Okrem toho vzhľadom na to, že druhá veta článku 75 ods. 2 vykonávacích pravidiel stanovuje, že dotknutí bývalí európski poslanci poberajú starobný dôchodok podľa prílohy III k PÚVPP na základe nadobudnutých nárokov, pojem „nárok na starobný dôchodok, ktorý vznikol“, v zmysle tohto článku 75 ods. 2 treba chápať, ako Všeobecný súd v podstate správne zdôraznil v bode 91 napadnutého rozsudku, tak, že sa týka dôchodkových nárokov vyplývajúcich z príspevkov zaplatených individuálne každým z dotknutých bývalých európskych poslancov, ktoré predstavujú základ pre výpočet starobného dôchodku, ktorý sa im vypláca na základe článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP. Tento pojem preto nemožno chápať v tom zmysle, že by odkazoval na údajné právo dostávať starobný dôchodok v pevnej a nemennej výške vypočítanej na základe vnútroštátnych predpisov účinných v čase nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov alebo v čase pristúpenia k dôchodkovému systému zavedenému týmto ustanovením.

94

Pokiaľ ide ďalej o odôvodnenie 7 vykonávacích pravidiel, na jednej strane uvádza, že „osoby, ktorým sa poskytujú určité služby na základe PÚVPP, [musia mať možnosť] tieto služby využívať aj ďalej po zrušení týchto pravidiel v súlade so zásadou [ochrany] oprávnenej [legitímnej – neoficiálny preklad ] dôvery“, a na druhej strane, že „treba zabezpečiť dodržiavanie práv na dôchodok, ktoré sa získali na základe PÚVPP pred nadobudnutím účinnosti [štatútu poslancov]“.

98

Pokiaľ ide napokon o článok 28 štatútu poslancov, ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 93 napadnutého rozsudku, toto ustanovenie sa uplatňuje na nároky na dôchodok, ktoré bývalí európski poslanci nenadobudli na základe prílohy III k PÚVPP, ale na základe vnútroštátnych dôchodkových systémov. Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolatelia, toto ustanovenie ako také nemá vplyv na výklad článku 75 ods. 1 vykonávacích pravidiel.

99

Tak zo znenia, ako aj z kontextu a účelu interných pravidiel Parlamentu teda vyplýva, že Všeobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku vôbec nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Parlament mohol platne vychádzať zo svojich interných pravidiel pri uplatňovaní dynamického systému na dotknutých bývalých európskych poslancov.

2) O údajnom porušení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ako aj práva vlastniť majetok, zakotveného v článku 17 Charty

100

Podľa judikatúry Súdneho dvora sa nikto nemôže účinne dovolávať porušenia uvedenej zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán. Možnosť dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery má každý, u koho inštitúcia vytvorila odôvodnené očakávania. Uisteniami, ktoré sú v tejto súvislosti schopné vyvolať takéto očakávania, sú bez ohľadu na formu, v ktorej boli oznámené, presné, nepodmienené a zhodujúce sa informácie pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2019, Deza/ECHA, C‑419/17 P , EU:C:2019:52 , body 69 a 70 , ako aj citovanú judikatúru).

104

Naopak, ak je pozorná a obozretná osoba schopná predvídať prijatie opatrenia Únie spôsobilého poškodiť jej záujmy, nemôže sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2019, Deza/ECHA, C‑419/17 P , EU:C:2019:52 , bod 71 a citovanú judikatúru).

105

Skutočnosť, že odvolatelia vstúpili do dôchodkového systému zavedeného článkom 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP, mu napriek tomu nedáva nárok poberať starobný dôchodok vo výške, ktorá je predvídateľná, pevná a nemenná v okamihu ich vstupu do tohto systému. Ako totiž Všeobecný súd správne rozhodol v bodoch 211 a 212 napadnutého rozsudku, jediným presným a nepodmieneným uistením, ktoré mohol Parlament poskytnúť, bolo to, že na základe svojich interných pravidiel dostanú starobný dôchodok, ktorého výška a podmienky budú rovnaké ako tie, ktoré sa uplatňujú na poslancov parlamentu členského štátu, v ktorom boli zvolení, v súlade s dynamickým systémom.

109

Všeobecný súd následne v bodoch 164 až 179 napadnutého rozsudku preskúmal, či toto obmedzenie zodpovedá požiadavkám článku 52 ods. 1 Charty, pripomenutým v bode 157 tohto rozsudku. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 171 uvedeného rozsudku rozhodol, že posúdenie cieľa všeobecného záujmu, sledovaného spornými rozhodnutiami, nemožno vykonať bez zohľadnenia cieľov, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia č. 14/2018. Práve v tomto duchu Všeobecný súd po preskúmaní súladu týchto rozhodnutí s právom vlastniť majetok, ku ktorému pristúpil v bodoch 172 až 178 toho istého rozsudku, s prihliadnutím na tieto ciele v bode 180 uvedeného rozsudku rozhodol, že výhrada založená na porušení práva vlastniť majetok musí byť zamietnutá.

110

Podľa judikatúry Súdneho dvora sa obsah tohto práva musí v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty určiť s prihliadnutím na článok 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorý zakotvuje uvedené právo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14 , EU:C:2017:448 , bod 49 ).

111

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nároky vyplývajúce z platenia príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia predstavujú na účely tohto článku 1 majetkové práva (rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14 , EU:C:2017:448 , bod 50 ).

115

Podľa článku 52 ods. 1 Charty je totiž akékoľvek obmedzenie práva vlastniť majetok, zakotveného v jej článku 17, v súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením vtedy, ak je ustanovené zákonom, rešpektuje podstatu práva vlastniť majetok a v súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.

116

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že požiadavka, podľa ktorej musí byť každé obmedzenie výkonu základných práv stanovené zákonom, predpokladá, že samotný právny základ, ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva, pričom treba spresniť, že na jednej strane táto požiadavka nevylučuje, aby bolo predmetné obmedzenie formulované dostatočne široko na to, aby sa mohlo prispôsobiť zmenám situácií, a na druhej strane, že Súdny dvor môže v prípade potreby prostredníctvom výkladu objasniť konkrétny rozsah obmedzenia z hľadiska samotného znenia predmetnej právnej úpravy Únie, ako aj jej všeobecnej štruktúry a cieľov, ktoré sleduje, ako sú vykladané s ohľadom na základné práva zaručené Chartou (rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains, C‑817/19 , EU:C:2022:491 , bod 114 ).

117

Ako bolo uvedené v bode 99 tohto rozsudku, tak zo znenia, ako aj z kontextu a účelu interných pravidiel Parlamentu, ktoré majú vo vzťahu k európskym poslancom všeobecnú pôsobnosť, a teda ich z interného hľadiska tejto inštitúcie možno považovať za rovnocenné „zákonu“ v zmysle článku 52 ods. 1 Charty [pozri analogicky stanovisko 1/15 (Dohoda medzi EÚ a Kanadou) z 26. júla 2017, EU:C:2017:592 , body 145 a 146 ], vyplýva, že uvedená inštitúcia je povinná uplatňovať na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém.

121

Všeobecný súd preto rovnako nesprávne v bodoch 172 až 178 napadnutého rozsudku zohľadnil ciele sledované týmto vnútroštátnym rozhodnutím v súvislosti s preskúmaním, či zásah do práva odvolateľov vlastniť majetok, vyplývajúci zo sporných rozhodnutí, bol odôvodnený.

122

Napriek tomu treba pripomenúť, že ak odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výrok sa napriek tomu javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemá za následok zrušenie tohto rozsudku, ale je potrebné pristúpiť k nahradeniu odôvodnenia a zamietnuť odvolanie (rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i., C‑457/21 P , EU:C:2023:985 , bod 51 a citovaná judikatúra).

123

Treba preto overiť, či sa zamietnutie výhrady založenej na porušení práva vlastniť majetok, zakotveného v článku 17 Charty, javí ako dôvodné z iných právnych dôvodov, než sú dôvody poznačené nesprávnym posúdením uvedeným v bodoch 119 a 121 tohto rozsudku.

127

Je teda zrejmé, že napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu uvedenému v bodoch 119 a 121 tohto rozsudku je zamietnutie výhrady založenej na porušení práva vlastniť majetok, zakotveného v článku 17 Charty, dôvodné, keďže predmetné obmedzenie práva vlastniť majetok spĺňa všetky podmienky uvedené v článku 52 ods. 1 Charty.

128

Pokiaľ ide napokon o zásadu právnej istoty, odvolatelia tvrdia, že rozlišovanie medzi „nadobudnutými nárokmi na dôchodok“ a „výškami dôchodkov“, ako ho vykonal Všeobecný súd, vedie k nesprávnemu záveru, podľa ktorého je dynamický systém v súlade s touto zásadou.

129

V rámci preskúmania súladu sporných rozhodnutí so zásadou právnej istoty Všeobecný súd v bode 196 napadnutého rozsudku pripomenul, že už z bodov 81 až 97 tohto rozsudku vyplýva, že „nadobudnuté dôchodkové nároky“ treba odlišovať od „výšky dôchodkov“. Všeobecný súd v tejto súvislosti uviedol, že hoci „dôchodkové nároky“ sú právoplatne nadobudnuté a nemožno ich meniť a hoci sa starobné dôchodky naďalej vyplácajú, nič nebráni tomu, aby sa výška týchto dôchodkov upravila smerom nahor alebo nadol, čo bol Parlament povinný urobiť v prejednávanej veci vzhľadom na svoju povinnosť uplatniť na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém.

133

Pokiaľ ide konkrétne o nárok na poberanie starobného dôchodku, tento nárok možno v zásade považovať za vzniknutý až v okamihu, keď nastane skutočnosť zakladajúca tento nárok, teda v okamihu, keď sa dôchodok stane splatným (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament, C‑714/21 P , EU:C:2023:187 , body 85 až 87 ).

134

To však neznamená, že akákoľvek zmena spôsobu výpočtu dôchodku, ktorá vedie k zníženiu tohto dôchodku, uplatňujúca sa na základe právnej úpravy prijatej po tom, čo sa tento dôchodok stal splatným, predstavuje zásah do týchto nadobudnutých práv.

135

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v práve Únie neexistuje zásada, podľa ktorej by nadobudnuté práva nemohli byť v žiadnom prípade zmenené alebo obmedzené. Za určitých podmienok je možné takéto práva zmeniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2023, Grossetête/Parlament, C‑714/21 P , EU:C:2023:187 , body 88 a 89 ).

Argumentácia účastníkov konania

138

Odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 70 až 72 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, že vedúci oddelenia mal právomoc prijať sporné rozhodnutia, keďže bol držiteľom riadneho poverenia.

139

Na jednej strane z informácií poskytnutých na pojednávaní pred Všeobecným súdom podľa nich vyplýva, že sporné rozhodnutia boli v skutočnosti prijaté právnou službou Parlamentu, pričom uvedený vedúci oddelenia ich ponechal na posúdenie tejto službe a sám nevykonal žiadnu analýzu, ani nevypracoval svoje vlastné odôvodnenie. Na druhej strane sporné rozhodnutia mali byť prijaté predsedníctvom Parlamentu, keďže predstavujú akty mimoriadnej správy. Keďže sa však podľa nich tieto rozhodnutia vťahujú na novú, komplexnú a nepredvídanú situáciu, čo okrem iného potvrdzuje zapojenie právnej služby Parlamentu, pred ich prijatím sa mal overiť ich súlad s normami a zásadami vyššej právnej sily právneho poriadku Únie. Nejde teda o čisto technické rozhodnutia, ktorých prijatím mohol byť poverený vedúci oddelenia.

140

Piatym odvolacím dôvodom odvolatelia spochybňujú najmä právomoc vedúceho oddelenia prijať sporné rozhodnutia. Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 37 tohto rozsudku treba preskúmať dôvodnosť takejto výhrady, keďže v nej odvolatelia poukazujú na nezákonnosť, ktorá sa v budúcnosti môže zopakovať.

142

Naproti tomu výhrada vznesená rovnako v rámci tohto piateho odvolacieho dôvodu, v ktorej odvolatelia namietajú, že vedúci oddelenia nevypracoval žiadnu inú analýzu alebo odôvodnenie, než sú tie, ktoré obsahuje stanovisko právnej služby, znamená predložiť Súdnemu dvoru skutkového tvrdenie, ktoré v rámci odvolania Súdny dvor nemôže preskúmať, pokiaľ sa súčasne nenamieta skreslenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie, z ktorého mal vychádzať Všeobecný súd.

143

V súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie týchto rozhodujúcich skutkových okolností a hodnotenie dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia, C‑123/21 P , EU:C:2023:708 , bod 121 a citovaná judikatúra).

144

V bode 72 napadnutého rozsudku Všeobecný súd okrem iného uviedol, že vedúci oddelenia nezmenil opatrenia stanovené vo vykonávacích pravidlách a v PÚVPP, tak ako boli prijaté predsedníctvom Parlamentu, ale ich len vykonával.

147

Za týchto okolností Všeobecný súd v bode 73 napadnutého rozsudku rozhodol, že vedúci oddelenia mal právomoc prijať sporné rozhodnutia.

148

Keďže rozhodnutie generálneho riaditeľa Parlamentu pre financie FINS/2019‑01 z 23. novembra 2018 oprávňuje vedúceho oddelenia najmä na to, aby pristupoval k úkonom vytvárajúcim právne a rozpočtové záväzky, vyúčtovával výdavky a schvaľoval platby, ale aj vypracovával odhady pohľadávok, stanoval nároky, ktoré sa majú vymáhať, a vydával príkazy na vymáhanie, toto rozhodnutie je formulované dostatočne široko na to, aby zahŕňalo situácie, ktoré uvádzajú odvolatelia, to znamená nové, komplexné a nepredvídané situácie v oblastiach poverenia.

149

Z toho vyplýva, že piaty odvolací dôvod musí byť zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

D. O šiestom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého mal vychádzať Všeobecný súd pri posudzovaní odôvodnenia sporných rozhodnutí

1.

Argumentácia účastníkov konania

153

Odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení odôvodnenia sporných rozhodnutí.

2.

Posúdenie Súdneho dvora

a)

Úvodné poznámky

157

Šiestym odvolacím dôvodom odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že nekonštatoval, že Parlament porušil svoju povinnosť odôvodniť sporné rozhodnutia. Podľa odvolateľov mal Parlament nielen overiť, či bolo uplatnenie rozhodnutia č. 14/2018 zlučiteľné s právom Únie, ale aj výslovne uviesť v sporných rozhodnutiach dôvody, prečo sa domnieval, že to tak bolo. Všeobecný súd podľa nich nesprávne kvalifikoval ako relevantnú analýzu rozhodnutia č. 14/2018 uvedenú v stanovisku právnej služby a týkajúcu sa najmä proporcionality tohto rozhodnutia.

160

Ako vyplýva z preskúmania prvého až štvrtého odvolacieho dôvodu v tomto odvolaní, Všeobecný súd mohol v bodoch 86 a 89 napadnutého rozsudku oprávnene konštatovať, že Parlament bol povinný uplatniť na odvolateľov rovnaké pravidlá týkajúce sa výšky a podmienok dôchodkov, ako sú pravidlá stanovené talianskym právom.

161

Všeobecný súd tiež v tých istých bodoch správne uviedol, že Parlament sa môže zbaviť tejto povinnosti za predpokladu, že takéto uplatnenie by viedlo k porušeniu normy vyššej právnej sily práva Únie, akou je všeobecná zásada tohto práva alebo ustanovenie Charty.

162

Hoci odvolatelia správne zdôrazňujú, že Parlamentu prislúcha uistiť sa, že uplatnenie jeho interných pravidiel spočívajúcich v prispôsobení dôchodkov jeho bývalých poslancov podľa vývoja vo vnútroštátnych systémoch, nebolo v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie ani s Chartou, napriek tomu z toho nevyplýva, že sporné rozhodnutia mali vysvetliť dôvody, prečo sa Parlament domnieval, že predmetné prispôsobenie je zlučiteľné s týmito zásadami a Chartou.

166

Z toho vyplýva, že šiesty odvolací dôvod je nedôvodný.

167

Keďže všetky odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi na podporu ich odvolania boli zamietnuté, treba zamietnuť toto odvolanie ako celok.

VI. O trovách

168

2.

Giacomo Santini, Marco Cellai, Domenico Ceravolo, Natalino Gatti, Rosa Maria Avitabile ako dedička po Antoniovi Mazzonem, Luigi Moretti, Gabriele Sboarina, Lina Wuhrer, Patrizia Capraro a Luciana Meneghini ako dedička po Ferucciovi Pisonim znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.