C-266/21

HV,

za účasti:

Sofijska gradska prokuratura,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, sudcovia N. Jääskinen, M. Safjan, N. Piçarra (spravodajca) a M. Gavalec,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid, P. Messina a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

Rámcové rozhodnutie 2008/947

3

Článok 1 rámcového rozhodnutia 2008/947, nazvaný „Ciele a rozsah pôsobnosti“, v odseku 2 stanovuje:

„Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje len na:

4

Článok 2 tohto rámcového rozhodnutia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, znie:

„Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

…

(4)

‚alternatívna sankcia‘ je iná sankcia ako trest odňatia slobody, opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody alebo peňažná sankcia, ktorou sa ukladá povinnosť alebo pokyn;

pokyny týkajúce sa správania, pobytu, vzdelávania a odbornej prípravy, trávenia voľného času alebo obsahujúce obmedzenia alebo podmienky, ktoré sa týkajú výkonu povolania;

…“

6

Článok 6 toho istého rámcového rozhodnutia, nazvaný „Postup pri zasielaní rozsudku a prípadného probačného rozhodnutia“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak pri uplatňovaní článku 5 ods. 1 alebo 2 príslušný orgán štátu pôvodu zašle rozsudok a prípadné probačné rozhodnutie inému členskému štátu, zabezpečí, aby ho sprevádzalo osvedčenie na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.“

Smernica 2006/126

Článok 11 uvedenej smernice, nazvaný „Rôzne ustanovenia o výmene, odobratí, náhrade a uznávaní vodičských preukazov“, v odsekoch 1, 2 a 4 stanovuje:

„1. Ak držiteľ platného vodičského preukazu vydaného členským štátom má obvyklé bydlisko v inom členskom štáte, môže požiadať, aby bol jeho vodičský preukaz vymenený za rovnocenný preukaz. …

2. Pokiaľ zásada teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície neustanovuje inak, členský štát, v ktorom má držiteľ svoje obvyklé bydlisko, môže uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, pozastavenie, odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom a, ak je to nevyhnutné, vymeniť preukaz na tento účel.

…

4. Členský štát odmietne vydať vodičský preukaz žiadateľovi, ktorého vodičský preukaz bol obmedzený, pozastavený alebo odobratý v inom členskom štáte.

Členský štát odmietne uznať platnosť akéhokoľvek vodičského preukazu vydaného iným členským štátom osobe, ktorej vodičský preukaz je obmedzený, pozastavený alebo odobratý na území tohoto štátu.

„Členské štáty si navzájom pomáhajú pri vykonávaní tejto smernice a vymieňajú si informácie o vodičských preukazoch, ktoré vydali, vymenili, nahradili, obnovili alebo zrušili.“

Bulharské právo

12

Podľa § 78a Nakazatelen kodeks (Trestný zákonník, ďalej len „NK“):

„1. [Príslušný] súd oslobodí dospelú osobu od trestnoprávnej zodpovednosti a uloží jej pokutu od 1000 do 5000 [bulharských levov (BGN) (približne 500 až 2500 eur)], ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky:

a)

4. Súd, ktorý ukladá pokutu uvedenú v odseku 1, môže tiež uložiť v rámci konania o správnom delikte trest spočívajúci v pozastavení výkonu povolania alebo činnosti na obdobie najviac troch rokov, ak je za príslušný delikt stanovené pozastavenie výkonu tohto práva.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Rozsudkom z 26. júna 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. novembra 2019, Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal v tejto veci návrh na začatie prejudiciálneho konania, uznal HV vinným za vedenie motorového vozidla na bulharskom území v rozpore s pravidlami cestnej premávky a z nedbanlivostného spôsobenia ľahkej ujmy na zdraví viacerým osobám. Na základe § 78a ods. 1 NK tento súd oslobodil HV od jeho trestnej zodpovednosti za tento delikt a uložil mu správnu pokutu vo výške 1000 BGN (približne 500 eur). Okrem toho na základe § 78a ods. 4 NK uvedený súd rozhodol pozastaviť HV výkon vodičského oprávnenia na vedenie motorového vozidla po dobu šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

14

Prokurátor príslušný pre vnútroštátny súd ho informoval, že toto pozastavenie nemožno vykonať na bulharskom území, pretože HV má trvalý pobyt v Španielsku, a že jeho vodičský preukaz vydaný bulharskými orgánmi bol vymenený za rovnocenný preukaz vydaný španielskymi orgánmi.

18

Tento súd sa tiež domnieva, že zásada teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície uvedená v článku 11 ods. 2 smernice 2006/126 je v rozpore so zásadou vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ako ju konkretizuje rámcové rozhodnutie 2008/947. Podľa neho vzniká otázka, ktorý z týchto dvoch aktov práva Únie je uplatniteľný na účely určenia, či je potrebné zaslať Juzgado Central de lo Penal (Národný trestný súd) nové osvedčenie na základe tohto rámcového rozhodnutia.

19

Za týchto okolností Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Patria súdne rozhodnutia v trestných konaniach, ktorými sa v prípade deliktov spočívajúcich v porušení pravidiel cestnej premávky a nedbanlivostnom spôsobení ľahkej ujmy na zdraví uloží osobe, ktorá sa ich dopustila, správna sankcia spočívajúca v pozastavení výkonu oprávnenia viesť motorové vozidlo po určitú dobu, do pôsobnosti článku 2 bodu 4 a článku 4 ods. 1 písm. d) rámcového rozhodnutia [2008/947]?

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý spor prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdil potrebu návrhu na začatie prejudiciálneho konania na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, že na otázky týkajúce sa práva Únie sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2021, IS (Nezákonnosť uznesenia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania), C‑564/19 , EU:C:2021:949 , body 60 a 61 , ako aj citovanú judikatúru].

22

V tejto súvislosti zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ vyplýva, že požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 45 , ako aj citovanú judikatúru).

23

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd, na ktorý sa obrátila prokuratúra, rozhoduje o spôsobe, akým treba vykonať rozhodnutie o pozastavení výkonu oprávnenia viesť motorové vozidlo vydané proti HV v rámci konania, ktoré pred ním prebieha. V tomto kontexte, ako bolo uvedené v bode 18 tohto rozsudku, si tento súd kladie otázky, či má na účely zistenia, či sa má Juzgado Central de lo Penal (Národný trestný súd) zaslať nové osvedčenie podľa tohto rámcového rozhodnutia, vychádzať zo smernice 2006/126, alebo z rámcového rozhodnutia 2008/947.

26

Touto otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú ustanovenia článku 11 ods. 2 v spojení s článkom 11 ods. 4 druhým pododsekom smernice 2006/126 vykladať v tom zmysle, že umožňujú členskému štátu obvyklého bydliska držiteľa vodičského preukazu vydaného týmto členským štátom neuznať a nevykonať na svojom území rozhodnutie o pozastavení výkonu vodičského oprávnenia na vedenie motorového vozidla, ktoré bolo prijaté voči tomuto držiteľovi v inom členskom štáte z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorého sa dopustil na území tohto posledného uvedeného členského štátu, a to aj v prípade, ak bol tento vodičský preukaz vydaný výmenou za vodičský preukaz, ktorý bol predtým vydaný členským štátom, kde došlo k tomuto porušeniu pravidiel cestnej premávky.

27

V prvom rade z článku 11 ods. 2 smernice 2006/126 v spojení s jej odôvodnením 15 vyplýva, že z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky a s výhradou dodržiavania zásady teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície môže členský štát, v ktorom má svoje obvyklé bydlisko v zmysle článku 12 tejto smernice držiteľ vodičského preukazu vydaného iný členským štátom, uplatniť voči tejto osobe svoje vnútroštátne opatrenia týkajúce sa obmedzenia, pozastavenia, odobratia alebo zrušenia vodičského oprávnenia a, ak je to nevyhnutné, vymeniť preukaz na tento účel. Toto ustanovenie sa teda týka situácie, v ktorej má držiteľ vodičského preukazu svoje obvyklé bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát vydania tohto preukazu (pozri analogicky rozsudok z 23. apríla 2015, Aykul, C‑260/13 , EU:C:2015:257 , bod 52 ).

Článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice 2006/126 sa totiž týka opatrení, ktoré sú prijaté na základe právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície členského štátu a ktoré majú na území tohto členského štátu vplyv na platnosť vodičského preukazu, ktorý bol vydaný iným členským štátom (rozsudok z 23. apríla 2015, Aykul, C‑260/13 , EU:C:2015:257 , bod 61 ). Cieľom povinnosti stanovenej v tomto ustanovení je teda zabezpečiť účinné vykonanie rozhodnutia o pozastavení výkonu vodičského oprávnenia vydaného na území členského štátu, ktorý ho prijal, v súlade so zásadou teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície, uvedenou v článku 11 ods. 2 tejto smernice. Podľa tejto zásady členský štát, na ktorého území došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, má totiž jediný právomoc sankcionovať tento delikt tým, že prípadne vydá rozhodnutie o pozastavení výkonu vodičského oprávnenia (pozri analogicky rozsudky z 20. novembra 2008, Weber, C‑1/07 , EU:C:2008:640 , bod 38 , a z 23. apríla 2015, Aykul, C‑260/13 , EU:C:2015:257 , bod 62 ).

31

Z toho vyplýva, že z článku 11 ods. 4 druhého pododseku smernice 2006/126 v spojení so zásadou teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície nevyplýva, že rozhodnutie o pozastavení výkonu vodičského oprávnenia vydané na území členského štátu má byť uznané a vykonané v iných členských štátoch, najmä v štáte obvyklého bydliska držiteľa vodičského preukazu, ktorého sa takéto rozhodnutie týka, v zmysle článku 12 prvého odseku tejto smernice. Iba členský štát, ktorý prijal rozhodnutie o pozastavení výkonu vodičského oprávnenia, má totiž právomoc zabezpečiť na svojom území výkon takého rozhodnutia, a to aj v situácii, keď má osoba, ktorej je určené, obvykle bydlisko v inom členskom štáte.

35

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že ustanovenia článku 11 ods. 2 v spojení s článkom 11 ods. 4 druhým pododsekom smernice 2006/126 sa majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú členskému štátu obvyklého bydliska držiteľa vodičského preukazu vydaného týmto členským štátom neuznať a nevykonať na svojom území rozhodnutie o pozastavení výkonu vodičského oprávnenia na vedenie motorového vozidla, ktoré bolo prijaté voči tomuto držiteľovi v inom členskom štáte z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorého sa dopustil na území tohto posledného uvedeného členského štátu, a to aj v prípade, ak bol tento vodičský preukaz vydaný výmenou za vodičský preukaz, ktorý bol predtým vydaný členským štátom, kde došlo k tomuto porušeniu pravidiel cestnej premávky.

O prvej otázke

36

Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku a na skutočnosť, že iba smernica 2006/126 upravuje situáciu, v ktorej členský štát na základe svojej vnútroštátnej právnej úpravy pozastavil na svojom území z dôvodu porušenia právnych predpisov výkon vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, pričom vymedzuje, že účinok takéhoto pozastavenia je obmedzený len na toto územie, nie je potrebné odpovedať na prvú otázku.

O trovách

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.