C-274/21

EPIC Financial Consulting Ges.m.b.H.

proti

Republik Österreich,

Bundesbeschaffung GmbH,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory N. Jääskinen, sudcovia N. Piçarra a M. Gavalec (spravodajca),

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek, P. J. O. Van Nuffel a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

Tieto návrhy boli podané v rámci sporu medzi spoločnosťou EPIC Financial Consulting Ges.m.b.H. (ďalej len „EPIC“) na jednej strane a Republik Österreich (Rakúska republika) a Bundesbeschaffung GmbH (ďalej len „spolková spoločnosť pre obstarávanie“) na druhej strane vo veci verejného obstarávania vykonaného poslednými dvomi uvedenými subjektmi, pokiaľ ide o dodávanie testov na zistenie prítomnosti antigénov produkovaných vírusom SARS‑CoV‑2 (COVID‑19) (ďalej len „antigénové testy“).

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 89/665

3

Piate odôvodnenie smernice 89/665 znie:

Pokiaľ ide o zákazky [postupy obstarávania – neoficiálny preklad ], ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice [2014/24]…, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo [Únie] v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

…

3. Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.“

5

Článok 2 smernice 89/665, nazvaný „Požiadavky na postupy preskúmania“, stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci:

…

3. Ak orgán prvého stupňa, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, preskúma rozhodnutie o zadaní zákazky, členské štáty zabezpečia, aby verejný obstarávateľ nemohol uzavrieť zmluvu, pokým orgán zodpovedný za preskúmanie nerozhodne buď o žiadosti o uplatnenie predbežných opatrení, alebo o žiadosti o preskúmanie. Toto pozastavenie sa neskončí skôr, ako uplynie odkladná lehota uvedená v článku 2a ods. 2 a v článku 2d ods. 4 a 5.

4. S výnimkou prípadov ustanovených v odseku 3 a v článku 1 ods. 5 nemusia postupy preskúmania automaticky znamenať pozastavenie postupov zadávania zákaziek, ktorých sa týkajú.

5. Členské štáty môžu ustanoviť, aby orgán zodpovedný za postup preskúmania mohol vziať do úvahy pravdepodobné dôsledky predbežných opatrení na všetky záujmy, ktoré by mohli byť poškodené, ako aj verejný záujem, a mohol rozhodnúť, že takéto opatrenia nenariadi v prípade, ak by ich negatívne dôsledky mohli prevýšiť ich výhody.

Rozhodnutím, ktorým sa zamietajú predbežné opatrenia, nie sú dotknuté žiadne ďalšie nároky osoby, ktorá takéto opatrenia požaduje.

…“

K oznámeniu rozhodnutia pri zadávaní zákazky každému dotknutému uchádzačovi a záujemcovi sa pripojí:

–

zhrnutie relevantných dôvodov uvedené v článku 55 ods. 2 smernice [2014/24] s výhradou článku 55 ods. 3 uvedenej smernice alebo v článku 40 ods. 1 druhom pododseku smernice [2014/23] s výhradou článku 40 ods. 2 uvedenej smernice, a

–

jasné vyhlásenie o presnej odkladnej lehote uplatniteľnej v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje tento odsek.“

7

–

došlo k porušeniu článku 33 ods. 4 písm. c) alebo článku 34 ods. 6 smernice [2014/24] a

–

odhadovaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako finančné limity stanovené v článku 4 smernice [2014/24].“

Smernica 2007/66/ES

8

(36)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä [Chartou]. Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces v súlade s prvým a druhým pododsekom článku 47 [C]harty.“

Smernica 2014/24

9

Finančné limity uplatniteľnosti smernice 2014/24 týkajúce sa odhadovanej hodnoty obstarávania sú spresnené v jej článku 4.

10

Článok 32 smernice 2014/24, nazvaný „Použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia“, v odseku 2 stanovuje:

„Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch:

…

c)

pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať, nie je možné dodržať lehoty verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nenesie v žiadnom prípade zodpovednosť verejný obstarávateľ.“

13

14

Článok 49 uvedenej smernice, nazvaný „Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania“, stanovuje:

„Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa používajú ako prostriedok výzvy na súťaž v súvislosti so všetkými postupmi bez toho, aby bol dotknutý článok 26 ods. 5 druhý pododsek a článok 32. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti C a uverejňujú sa v súlade s článkom 51.“

15

Článok 50 tej istej smernice, nazvaný „Oznámenia o výsledku verejného obstarávania“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Verejní obstarávatelia najneskôr 30 dní po uzavretí zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorému predchádza rozhodnutie o zadaní zákazky alebo uzavretí dohody, zašlú oznámenie o výsledku verejného obstarávania s výsledkami postupu obstarávania.

…

e)

ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.

…“

Nariadenie č. 1215/2012

17

Článok 35 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie [nariadenie – neoficiálny preklad ] predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.“

Rakúske právo

Zákon o verejnom obstarávaní

20

§ 144 Bundesvergabegesetz 2018 (spolkový zákon o verejnom obstarávaní z roku 2018) (BGBl. I, 65/2018, ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v odseku 1 stanovuje:

prijatie predbežných opatrení a

(2)

zrušenie rozhodnutí verejného obstarávateľa, ktoré sú samostatne napadnuteľné v rámci dôvodov uvedených navrhovateľom.

3. Bundesverwaltungsgericht [(Spolkový správny súd)] má po tom, čo bola zadaná zákazka, právomoc

…

(3)

Podľa § 336 uvedeného zákona:

„1. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí patria do pôsobnosti tohto spolkového zákona, musia poskytnúť Bundesverwaltungsgericht [(Spolkový správny súd)] všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh a predložiť mu v náležitej forme všetky dokumenty požadované na tento účel. To isté platí pre podnikateľov zapojených do postupu obstarávania.

2. Ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo podnikateľ nepredložil určité dokumenty, neposkytol určité informácie alebo poskytol informácie, ale nepredložil dokumenty týkajúce sa postupu obstarávania, Bundesverwaltungsgericht [(Spolkový správny súd)] môže, ak bol obstarávateľ alebo podnikateľ výslovne informovaný o dôsledkoch opomenutia, rozhodnúť na základe tvrdení účastníka, ktorý sa nedopustil pochybenia.“

23

V § 340 toho istého zákona sa uvádza:

„1. Navrhovateľ je povinný zaplatiť paušálny poplatok za každý návrh podaný podľa § 342 ods. 1, § 350 ods. 1 a § 353 ods. 1 a 2 v súlade s týmito ustanoveniami:

(7)

Ak bol návrh pred uskutočnením pojednávania vzatý späť, alebo ak sa pred vydaním rozsudku alebo uznesenia pojednávanie neuskutoční, musí sa zaplatiť len suma vo výške 75 % poplatku stanoveného za predmetný návrh alebo poplatok znížený v súlade s bodom 5. Už zaplatené preplatky sa vrátia.“

24

§ 342 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje:

„1. Až do zadania zákazky alebo do vyhlásenia o zrušení postupu obstarávania môže podnikateľ podať návrh na konštatovanie nezákonnosti proti každému rozhodnutiu, ktoré je samostatne napadnuteľné a ktoré prijal verejný obstarávateľ v rámci postupu obstarávania, pokiaľ

(1)

25

§ 344 tohto zákona stanovuje:

„1. Návrh podľa § 342 ods. 1 musí v každom prípade obsahovať:

(1)

označenie prebiehajúceho postupu verejného obstarávania, ako aj samostatne napadnuteľného rozhodnutia, ktoré je spochybnené;

(2)

označenie práv, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že boli porušené (oznámenie o výhradách), a dôvody, na ktorých sa zakladá námietka nezákonnosti;

(6)

návrh na zrušenie samostatne napadnuteľného rozhodnutia, ktoré je spochybnené, a

(7)

informácie potrebné na posúdenie, či bol návrh podaný včas.

2. Návrh je neprípustný v celom rozsahu, ak

3. Ak je návrh podľa § 342 ods. 1 podaný po zadaní zákazky alebo zrušení postupu verejného obstarávania, Bundesverwaltungsgericht [(Spolkový správny súd)] ho posúdi ako návrh na vydanie deklaratórneho rozhodnutia podľa § 353 ods. 1, pokiaľ sa navrhovateľ nemohol dozvedieť o zadaní zákazky alebo o zrušení postupu verejného obstarávania a pokiaľ bol návrh podaný v lehote podľa § 354 ods. 2 Na žiadosť Bundesverwaltungsgericht [(Spolkový správny súd)] musí navrhovateľ v lehote, ktorú primerane stanovil Bundesverwaltungsgericht [(Spolkový správny súd)] podrobnejšie spresniť, akého konštatovania sa podľa § 353 ods. 1 domáha. Ak po uplynutí tejto lehoty nie je požadované žiadne rozhodnutie podľa § 353 ods. 1, návrh sa zamietne.“

26

V § 350 uvedeného zákona sa uvádza:

„1. Bundesverwaltungsgericht [(Spolkový správny súd)] musí na návrh podnikateľa, ktorý zjavne spĺňa podmienky uplatnenia § 342 ods. 1, bez meškania nariadiť predbežným opatrením ochranné opatrenia, ktoré sa zdajú nevyhnutné a vhodné na nápravu akejkoľvek ujmy alebo zabránenie akejkoľvek ujme na záujmoch navrhovateľa, ktorá bola alebo môže byť bezprostredne spôsobená v dôsledku uvádzanej nezákonnosti samostatne napadnuteľného rozhodnutia.

2. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať:

(1)

presný opis ujmy, ktorá priamo ohrozuje záujmy navrhovateľa a vierohodný opis relevantných skutkových okolností;

(5)

presné určenie navrhovaného ochranného opatrenia a

(6)

informácie potrebné na posúdenie, či bol návrh podaný včas.

…

otvoriť ponuky.

…

7. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia je neprípustný, ak príslušný poplatok nebol riadne zaplatený napriek výzve na jeho úhradu.“

27

V § 382 toho istého zákona sa uvádza:

„Tento spolkový zákon preberá a zohľadňuje tieto právne akty Únie:

Podľa § 49 ods. 1 Allgemeine Verwaltungsverfahrensgesetz (všeobecný zákon o správnom konaní):

„Svedok môže odmietnuť svedectvo:

(1)

v súvislosti s otázkami, ktorých zodpovedaním by spôsobil priamu majetkovú ujmu alebo nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojim blízkym osobám… alebo by utrpel ujmu na cti;

…“

Nariadenie o paušálnych poplatkoch z roku 2018

Jednotková sadzba

Článok 1 – V prípade návrhov podaných podľa § 342 ods. 1 a § 353 ods. 1 a 2 [zákona o verejnom obstarávaní], návrhov podaných podľa § 135 [Bundesgesetz über die Vergabe von Aufträgen im Verteidigungs‑ und Sicherheitsbereich (Bundesvergabegesetz Verteidigung und Sicherheit 2012 – BVergGVS 2012)] [spolkový zákon o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti (spolkový zákon o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti z roku 2012 – BVergGVS 2012) (BGBl I, 10/2012)] v spojení s § 342 ods. 1 a § 353 ods. 1 a 2 [zákona o verejnom obstarávaní] a návrhov podaných podľa § 86 ods. 1 a § 97 ods. 1 a 2 [Bundesgesetz über die Vergabe von Konzessionsverträgen (Bundesvergabegesetz Konzessionen 2018 – BVergGKonz 2018)] [spolkový zákon o udeľovaní koncesií (spolkový zákon o verejnom obstarávaní – koncesie z roku 2018 – BVergGKonz 2018) (BGB1. I, 65/2018)] musí navrhovateľ zaplatiť paušálny poplatok v každom jednotlivom prípade v súlade s týmito ustanoveniami:

Priame zadávanie zákaziek 324 [eur]

…“

Spolkový ústavný zákon o sprievodných opatreniach v kontexte pandémie COVID‑19 v oblasti verejného obstarávania

30

Dňa 1. decembra 2020 EPIC podala na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) návrh na preskúmanie, ktorým v podstate spochybnila uzavretie týchto rámcových dohôd z dôvodu, že nebolo transparentné a bolo v rozpore s predpismi v oblasti verejného obstarávania. K tomuto návrhu na preskúmanie bol priložený návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci v podstate k tomu, aby bol verejnému obstarávateľovi uložený dočasný zákaz pokračovať v postupe alebo postupoch obstarávania na dodávky antigénových testov, ktorých zákonnosť EPIC spochybňuje.

33

V ten istý deň Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) zaslal spoločnosti EPIC prvú výzvu na odstránenie nedostatkov z dôvodu, že jej návrh na začatie konania neumožňuje jasne identifikovať samostatne napadnuteľné rozhodnutia v zmysle smernice 89/665, ktorých zrušenia sa EPIC domáha, ani postupy obstarávania, ktorých sa týka jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

34

Vo vyjadrení zo 7. decembra 2020 EPIC spochybnila potrebu napraviť nedostatky svojho návrhu na preskúmanie a uviedla, že tento návrh sa týka len rozhodnutia verejného obstarávateľa, o ktorom sa dozvedela z médií, a to rozhodnutia použiť priame verejné obstarávanie na objednanie niekoľkých miliónov dodatočných antigénových testov na účely hromadného testovania v Rakúsku. V zjavnom rozpore so zásadou transparentnosti EPIC nemohla získať prístup k nijakému dokumentu týkajúcemu sa predmetnej zákazky, takže nemala povinnosť konkrétne označiť dotknutý postup verejného obstarávania, keďže v opačnom prípade by došlo k porušeniu jej práva na účinnú súdnu ochranu.

38

EPIC napokon uvádza, že v čase podania svojho návrhu na preskúmanie nemohla poznať výšku paušálnych súdnych poplatkov, ktoré mala povinnosť zaplatiť, keďže tieto poplatky sa vypočítajú v závislosti od počtu napadnutých aktov. Tento počet však nebolo možné určiť vzhľadom na netransparentnosť postupov obstarávania, o ktoré ide vo veci samej.

39

Odporkyne vo veci samej spochybňujú aktívnu legitimáciu spoločnosti EPIC, keďže do 10. decembra 2020 nedisponovala požadovanou odbornou kvalifikáciou na uvádzanie antigénových testov na trh. Okrem toho tvrdia, že návrh spoločnosti EPIC je neprípustný, keďže táto spoločnosť neuviedla konkrétne napadnuté rozhodnutie, ako aj postup verejného obstarávania, s ktorým toto rozhodnutie súvisí. Odporkyne vo veci samej ďalej tvrdia, že 1. decembra 2020 uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie týkajúce sa otvoreného postupu na účely uzavretia rámcovej dohody na dodanie antigénových testov. Navyše neprípustnosť návrhu na preskúmanie podaného na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) preto spôsobuje aj neprípustnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V každom prípade podľa článku 5 sprievodného zákona – COVID‑19, uvedeného v bode 30 tohto rozsudku, tento návrh nemôže mať odkladný účinok, keďže cieľom sporného nákupu antigénových testov bolo naliehavo zabrániť a bojovať proti šíreniu ochorenia COVID‑19. Odporkyne vo veci samej ďalej uvádzajú, že každá z 21 rámcových dohôd, ktoré spochybnila EPIC, bola uzatvorená s jediným partnerom, čo EPIC mohla zjavne zistiť na internetovej stránke spolkovej spoločnosti pre obstarávanie. Napokon od oznámenia návrhu spoločnosti EPIC na preskúmanie nedošlo k žiadnemu nákupu antigénnych testov na základe rámcových dohôd uzatvorených so spoločnosťami S a I. V dôsledku toho už neexistovalo samostatne napadnuteľné rozhodnutie.

42

Na základe týchto pravidiel vnútroštátny súd informoval EPIC, že za okolností sporu vo veci samej ak v prípade každej z 21 rámcových dohôd zamýšľa napadnúť tri rozhodnutia a v súvislosti s nimi podať návrh na nariadenie predbežných opatrení, paušálne poplatky dosiahnu sumu 1061424 eur. Keďže EPIC dovtedy zaplatila paušálny poplatok len vo výške 486 eur, mohla by jej byť predložená výzva na odstránenie nedostatku, ktorá spočíva v zaplatení doplatku paušálneho poplatku vo výške 1 milión eur, čo nemohla nevyhnutne očakávať v čase podania svojho návrhu na preskúmanie.

43

Po druhé vnútroštátny súd uvádza, že EPIC nepreukázala, že by v období pred 10. decembrom 2020 ona sama alebo jej dodávateľ disponovali odbornou kvalifikáciou vyžadovanou v Rakúsku na účely uvádzania antigénových testov na trh.

44

Po tretie vnútroštátny súd považuje za pravdepodobné, že v čase podania návrhu na preskúmanie EPIC nepoznala ani počet a druh postupov verejného obstarávania vedených verejným obstarávateľom, ani počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí, ktoré už boli prijaté v rámci postupov verejného obstarávania, o ktoré ide vo veci samej. Podľa vnútroštátneho súdu EPIC tak mohla iba uviesť nepresné tvrdenia, hoci rakúske občianskoprávne procesné predpisy v zásade ukladajú každému navrhovateľovi povinnosť uviesť skutočnosti, na ktorých je jeho návrh založený.

48

V prvom rade tento súd zastáva názor, že návrhy na preskúmanie proti aktom súvisiacim s postupom verejného obstarávania patria medzi občianskoprávne veci v zmysle nariadenia č. 1215/2012. Pravidlá verejného obstarávania obsiahnuté v smernici 2014/24 totiž upravujú predzmluvné povinnosti verejných obstarávateľov a podnikateľov, s ktorými chcú títo verejní obstarávatelia uzavrieť zmluvu. Pravidlá verejného obstarávania preto v rozsahu, v akom sa týkajú uzatvárania zmlúv, patria do osobitného občianskeho práva, a teda do pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012.

49

Na základe zásady ekvivalencie by sa preto mali uplatňovať flexibilnejšie pravidlá občianskeho práva procesného, než sú tie, ktoré musí dodržiavať uvedený súd. Ten istý súd najmä poznamenáva, že v občianskoprávnych veciach rozhoduje súd o žalobe a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, aj keď žalobca hneď nezaplatil paušálne poplatky, a to bez toho, aby tým bolo spochybnené právo členského štátu vyberať tieto poplatky. Okrem toho pred občianskoprávnymi súdmi nie je potrebné platiť žiadny osobitný paušálny poplatok v prípade návrhov na nariadenie predbežných opatrení súvisiacich so žalobou, ktorá sama osebe podlieha povinnosti zaplatiť poplatok.

50

Ak by bol osobitný systém poplatkov, ktorý sa uplatňuje v oblasti verejného obstarávania, vyhlásený za odporujúci právu Únie, vnútroštátny súd by subsidiárne vykonal preskúmanie potrebné na stanovenie poplatku a mohol by tak v súlade so zásadou hospodárnosti konania vybaviť návrh na nariadenie predbežného opatrenia veľmi rýchlo bez toho, aby najprv musel pristúpiť k rozsiahlemu skúmaniu na účely určenia počtu postupov verejného obstarávania a rozhodnutí, ktoré boli pôvodne napadnuté.

53

V štvrtom rade Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) zdôrazňuje, že § 336 zákona o verejnom obstarávaní mu umožňuje vydať rozhodnutie pre zmeškanie na základe údajov jedného účastníka konania, ak iný účastník konania neposkytne požadované informácie alebo dokumenty. Povinnosť členov štatutárneho orgánu alebo zamestnancov verejného obstarávateľa poskytnúť údaje alebo informácie s cieľom vylúčiť riziko, že takéto rozhodnutie pre zmeškanie bude vydané na jeho úkor, by mohla byť v rozpore so zákazom vypovedať vo vlastný neprospech, ktorý vyplýva z článku 48 Charty. V rozpore s tým, čo stanovuje § 49 ods. 1 bod 1 všeobecného zákona o správnom konaní, totiž § 336 zákona o verejnom obstarávaní neobsahuje žiadne právo odmietnuť poskytnutie informácií. Takto poskytnuté informácie by však mohli odhaliť skutočnosti, ktoré by sa mohli použiť proti členom štatutárneho orgánu a zamestnancom verejného obstarávateľa, a to v rámci trestných konaní alebo na účely žalôb o náhradu škody. Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že podľa novinového článku boli členovia rakúskej spolkovej vlády trestne stíhaní. Tento súd sa teda domnieva, že prípadná relevantnosť odpovede Súdneho dvora na otázku, či je § 336 zákona o verejnom obstarávaní v súlade so zákazom vypovedať vo vlastný neprospech, bude v tomto prípade preukázaná budúcimi vyšetrovaniami uskutočnenými v rámci trestných stíhaní, o ktorých informovali médiá a ktoré sú namierené proti niektorým členom štatutárneho orgánu a týkajú sa nákupov antigénových testov, o ktoré ide vo veci samej.

54

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, aké je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice [89/665], musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v rámci určitých postupov obstarávania, resp. aj častí týkajúcich sa určitého postupu obstarávania, aby potom predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov na účely dodatočného vymoženia poplatkov a aby v prípade nezaplatenia poplatkov senát súdu, ktorý je príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie, pred zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu nezaplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím vyrubil súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku práva, hoci v (iných) občianskoprávnych veciach v Rakúsku, ako napríklad pri žalobách o náhradu škody alebo na zdržanie sa konania z dôvodu porušovania predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, nezaplatenie poplatkov, bez ohľadu na ich výšku, nebráni rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutiu o návrhoch na nariadenie predbežných opatrení podaných na občianskoprávnych súdoch oddelene od návrhu na preskúmanie a navyše v iných oblastiach práva nezaplatenie poplatkov za podanie prostriedkov nápravy proti rozhodnutiam vydaným v správnom konaní alebo aj poplatkov za podanie sťažnosti, resp. opravného prostriedku ‚Revision‘ v prípade prostriedkov nápravy proti rozhodnutiam, ktoré vydali správne súdy, na Verfassungsgerichtshof [(Ústavný súd)] alebo Verwaltungsgerichtshof [(Najvyšší správny súd, Rakúsko)] nemá za následok zamietnutie prostriedku nápravy z dôvodu nezaplatenia poplatkov a nemá za následok ani to, že o návrhoch na priznanie odkladného účinku možno rozhodnúť len zamietavo?

Má sa [zásada rýchlosti zaručená v] článku 2 ods. 1 písm. a) smernice [89/665], podľa ktorej musí byť možné, aby sa pri najbližšej príležitosti a formou predbežných konaní prijali predbežné opatrenia na účely nápravy údajného porušenia alebo zabránenia ďalšiemu poškodeniu dotknutých záujmov, s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že táto zásada priznáva subjektívne právo na bezodkladné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd aj pri netransparentne uskutočnených postupoch obstarávania musí [pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa má zabrániť ďalším nákupom obstarávateľa] – bez toho, aby to malo význam pre rozhodnutie o veci samej – zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí a prípadne aj častí týkajúcich sa určitého postupu obstarávania, aby potom predseda príslušného senátu súdu prípadne vydal príkaz na odstránenie nedostatkov na účely dodatočného vymoženia poplatkov a aby v prípade nezaplatenia poplatkov senát súdu, ktorý je príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie, pred zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu nezaplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím vyrubil súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku práva?

4.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých v prípade nezaplatenia paušálnych poplatkov za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle smernice [89/665] senát správneho súdu ako súdny orgán musí vyrubiť paušálne poplatky (s obmedzenými možnosťami súdnej ochrany, ktoré z toho pre poplatníka vyplývajú), hoci poplatky za podanie návrhov na preskúmanie a návrhov na nariadenie predbežného opatrenia v občianskych veciach sa vyrubujú v prípade nezaplatenia rozhodnutím podľa [Gerichtliches Einbringungsgesetz (zákon o vymáhaní súdnych poplatkov)] a poplatky za podanie prostriedkov nápravy podľa správnych predpisov, pokiaľ ide o žaloby podané na správny súd alebo sťažnosti na Verfassungsgerichtshof [(Ústavný súd)], resp. opravné prostriedky ‚Revision‘ na Verwaltungsgerichtshof [(Najvyšší správny súd)], sa v prípade nezaplatenia týchto poplatkov spravidla vyrubujú rozhodnutím daňového orgánu (rozhodnutie o vyrubení poplatkov), proti ktorému vždy možno podať prostriedok nápravy na správny súd, a potom zasa opravný prostriedok ‚Revision‘ na Verwaltungsgerichtshof [(Najvyšší správny súd)] alebo sťažnosť na Verfassungsgerichtshof [(Ústavný súd)]?

6.

Má sa článok 1 ods. 1 smernice [89/665] s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že uzavretie rámcovej dohody s jediným hospodárskym subjektom podľa článku 33 ods. 3 smernice [2014/24] je uzavretím zmluvy podľa článku 2a ods. 2 smernice [89/665]?

Má sa zásada podľa článku 1 ods. 1 smernice [89/665], podľa ktorej sa postupy preskúmania týkajúce sa verejného obstarávania musia uskutočňovať predovšetkým účinne, s prihliadnutím na právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 [Charty] a na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia priznávajú subjektívne práva a bránia uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ v konaní o nariadení predbežného opatrenia musí vo svojom návrhu označiť konkrétny postup obstarávania a konkrétne samostatne napadnuteľné rozhodnutie, aj keď tento navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania spravidla nebude vedieť, koľko netransparentných postupov obstarávania verejný obstarávateľ uskutočnil a koľko rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

9.

Má sa zásada spravodlivého konania na súde podľa článku 47 [Charty] s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva subjektívne práva a bráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľovi prináleží, aby vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, označil konkrétny postup obstarávania a konkrétne samostatne napadnuteľné rozhodnutie verejného obstarávateľa, aj keď tento navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, spravidla nemôže vedieť, koľko netransparentných postupov obstarávania verejný obstarávateľ uskutočnil a koľko rozhodnutí o zadaní zákazky už bolo vydaných v týchto netransparentných postupoch obstarávania?

2.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd pred rozhodnutím o návrhu na preskúmanie, ktorý musí smerovať k zrušeniu samostatne napadnuteľného rozhodnutia verejného obstarávateľa, musí zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v rámci určitých postupov obstarávania, resp. aj častí týkajúcich sa určitého postupu obstarávania, aby potom predseda príslušného senátu súdu vydal príkaz na odstránenie nedostatkov na účely dodatočného vymoženia poplatkov a aby v prípade nezaplatenia poplatkov senát súdu, ktorý je príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie, pred zamietnutím návrhu na preskúmanie z dôvodu nezaplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím vyrubil súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku práva na podanie prostriedku nápravy, hoci v (iných) občianskoprávnych veciach v Rakúsku, ako napríklad pri žalobách o náhradu škody alebo na zdržanie sa konania z dôvodu porušovania predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, nezaplatenie poplatkov, bez ohľadu na ich výšku, nebráni rozhodnutiu o návrhu na preskúmanie a navyše v iných oblastiach práva nezaplatenie poplatkov za podanie prostriedku nápravy proti rozhodnutiam vydaným v správnom konaní alebo aj poplatkov za podanie sťažnosti, resp. opravného prostriedku ‚Revision‘ v prípade prostriedkov nápravy proti rozhodnutiam, ktoré vydali správne súdy, na Verfassungsgerichtshof [(Ústavný súd)] alebo Verwaltungsgerichtshof [(Najvyšší správny súd)] nemá za následok zamietnutie prostriedku nápravy z dôvodu nezaplatenia poplatkov?

Má sa zásada rýchlosti [vyplývajúca z] článku 1 ods. 1 smernice [89/665], podľa ktorej musia byť postupy preskúmania čo najrýchlejšie, s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že táto zásada priznáva subjektívne právo na rýchly postup preskúmania a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých súd aj pri netransparentne uskutočnených postupoch obstarávania musí pred rozhodnutím o návrhu na preskúmanie, ktorý má smerovať k zrušeniu samostatne napadnuteľného rozhodnutia verejného obstarávateľa, zistiť druh postupu obstarávania a (odhadovanú) hodnotu zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí vydaných v určitých postupoch obstarávania a prípadne aj častí týkajúcich sa určitého postupu obstarávania, aby potom predseda príslušného senátu súdu prípadne vydal príkaz na odstránenie nedostatkov na účely dodatočného vymoženia poplatkov a aby v prípade nezaplatenia poplatkov senát súdu, ktorý je príslušný na prejednanie návrhu na preskúmanie, pred zamietnutím návrhu na preskúmanie z dôvodu nezaplatenia poplatkov alebo najneskôr súčasne s jeho zamietnutím vyrubil súdne poplatky s upozornením, že inak dôjde k zániku práva na podanie prostriedku nápravy?

4.

Má sa zásada ekvivalencie s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že priznáva jednotlivcovi subjektívne práva voči členskému štátu a bráni uplatneniu rakúskych vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých v prípade nezaplatenia paušálnych poplatkov za podanie návrhu na účely preskúmania rozhodnutí verejného obstarávateľa v zmysle smernice [89/665] (a prípadne tiež návrhu na konštatovanie nezákonnosti zadania zákazky s cieľom dosiahnuť náhradu škody) (len) senát správneho súdu ako súdny orgán musí vyrubiť paušálne poplatky, ktoré neboli zaplatené, ale sú splatné (s obmedzenými možnosťami súdnej ochrany, ktoré z toho pre poplatníka vyplývajú), hoci poplatky za podanie návrhov na preskúmanie v občianskom súdnom konaní sa vyrubujú v prípade nezaplatenia na základe správneho rozhodnutia podľa [Gerichtliches Einbringungsgesetz (zákon o vymáhaní súdnych poplatkov)] a poplatky za podanie prostriedkov nápravy podľa správnych predpisov, pokiaľ ide o žaloby podané na správny súd alebo sťažnosti na Verfassungsgerichtshof [(Ústavný súd)], resp. opravné prostriedky ‚Revision‘ na Verwaltungsgerichtshof [(Najvyšší správny súd)], sa v prípade nezaplatenia týchto poplatkov spravidla vyrubujú rozhodnutím správneho orgánu (rozhodnutie o vyrubení poplatkov), proti ktorému vždy možno podať prostriedok nápravy na správny súd, a potom zasa opravný prostriedok ‚Revision‘ na Verwaltungsgerichtshof [(Najvyšší správny súd)] alebo sťažnosť na Verfassungsgerichtshof [Ústavný súd]?

6.

Má sa článok 1 ods. 1 smernice [89/665] s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že uzavretie rámcovej dohody s jediným hospodárskym subjektom podľa článku 33 ods. 3 smernice [2014/24] je uzavretím zmluvy podľa článku 2a ods. 2 smernice [89/665] a rozhodnutie verejného obstarávateľa, s ktorým jednotlivým hospodárskym subjektom by mala byť táto rámcová dohoda uzavretá podľa článku 33 ods. 3 smernice [2014/24], je zadaním zákazky v zmysle článku 2a ods. 2 smernice [89/665]?

8.

Má sa zásada podľa článku 1 ods. 1 smernice [89/665], podľa ktorej sa postupy preskúmania týkajúce sa verejného obstarávania musia uskutočňovať predovšetkým účinne, s prihliadnutím na právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 [Charty] a na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia priznávajú subjektívne práva a bránia uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ musí vo svojom návrhu označiť konkrétny postup obstarávania a konkrétne samostatne napadnuteľné rozhodnutie, aj keď tento navrhovateľ v prípade postupu obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania spravidla nemôže vedieť, či obstarávateľ uskutočnil postupy priameho zadávania zákaziek podľa vnútroštátneho práva alebo rokovacie konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré sú pre navrhovateľa netransparentné, alebo či sa uskutočnilo jedno alebo viaceré netransparentné postupy obstarávania s jedným alebo viacerými napadnuteľnými rozhodnutiami?

9.

Má sa zásada spravodlivého konania na súde podľa článku 47 [Charty] s prihliadnutím na ostatné právne predpisy Únie vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie priznáva subjektívne práva a bráni uplatneniu vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých navrhovateľ musí zaplatiť paušálne poplatky vo výške, ktorú nedokáže v čase podania návrhu na preskúmanie vopred určiť, lebo navrhovateľ v prípade netransparentného postupu obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení obstarávania spravidla nemôže vedieť, či obstarávateľ uskutočnil postupy priameho zadávania zákaziek podľa vnútroštátneho práva alebo netransparentné rokovacie konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení obstarávania, aká je odhadovaná hodnota v prípade rokovacieho konania, ktoré bolo prípadne uskutočnené bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení obstarávania, a koľko už bolo prijatých samostatne napadnuteľných rozhodnutí?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvých otázkach vo veciach C‑274/21 a C‑275/21

56

Vnútroštátny súd sa svojimi prvými otázkami vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 v podstate pýta, či sa má pojem „občianske a obchodné veci“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že zahŕňa konania o nariadení predbežného opatrenia a postupy preskúmania uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) smernice 89/665.

57

O šiestych otázkach vo veciach C‑274/21 a C‑275/21

60

Vnútroštátny súd sa svojimi šiestymi otázkami vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 smernice 89/665 vykladať v tom zmysle, že uzavretie rámcovej dohody s jediným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 33 ods. 3 smernice 2014/24 zodpovedá uzavretiu zmluvy podľa článku 2a ods. 2 smernice 89/665.

61

Na úvod treba konštatovať, že článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665 výslovne stanovuje, že pojem „zákazky [zmluvy – neoficiálny preklad ]“ v zmysle tejto smernice zahŕňa rámcové dohody.

62

Okrem toho, ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, tento výklad môže zaručiť potrebný účinok smernice 89/665. Prípadne, ako je zdôraznené v odôvodnení 4 smernice 2007/66, ktorou bola zmenená smernica 89/665, skutočnosť, že medzi rozhodnutím o zadaní zákazky a uzavretím uvedenej zákazky neexistuje lehota na účinný prostriedok preskúmania, by mohla viesť verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí by chceli dosiahnuť, aby dôsledky napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky boli nezvratné, k urýchlenému podpisu zmluvy. Práve s cieľom napraviť tento nedostatok v mechanizmoch preskúmania existujúcich v členských štátoch, ktorý vážne ohrozuje účinnú súdnu ochranu dotknutých uchádzačov, teda uchádzačov, ktorí ešte neboli definitívne vylúčení, bola pritom zavedená minimálna odkladná lehota, počas ktorej sa pozastaví uzavretie dotknutej zmluvy bez ohľadu na to, či k tomuto uzavretiu dôjde alebo nedôjde v čase podpísania tejto zmluvy.

64

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na šieste otázky vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 smernice 89/665 sa má vykladať v tom zmysle, že uzavretie rámcovej dohody s jediným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 33 ods. 3 smernice 2014/24 zodpovedá uzavretiu zmluvy podľa článku 2a ods. 2 smernice 89/665.

O šiestych otázkach bodoch 1 vo veciach C‑274/21 a C‑275/21

65

Svojimi šiestymi otázkami bodmi 1 vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 33 ods. 3 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ môže na účely zadania novej zákazky ešte vychádzať z rámcovej dohody, v prípade ktorej už bolo dosiahnuté maximálne množstvo a/alebo hodnota dotknutých prác, dodávok tovaru alebo služieb, ktoré stanovuje.

O šiestej otázke bode 2 vo veci C‑275/21

69

Vzhľadom na odpoveď na šiestu otázku bod 1 vo veci C‑275/21 nie je potrebné odpovedať na šiestu otázku bod 2 v tej istej veci.

O druhých otázkach, o druhých otázkach bodoch 1 a o piatych otázkach vo veciach C‑274/21 a C‑275/21

70

Vnútroštátny súd sa svojimi druhými otázkami, svojimi druhými otázkami bodmi 1 a svojimi piatymi otázkami vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 v podstate pýta, či sa má zásada ekvivalencie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade návrhov na nariadenie predbežného opatrenia a návrhov na preskúmanie týkajúcich sa postupu verejného obstarávania stanovuje odlišné procesné pravidlá, než sú tie, ktoré sa uplatňujú najmä na konania v občianskych veciach.

Treba pripomenúť, že článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 ukladá členským štátom, pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania, aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie existencie účinných a čo najrýchlejších prostriedkov nápravy proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov, ktoré sú nezlučiteľné s právom Únie, a aby sa zabezpečilo, že postupy preskúmania sú k dispozícii každej osobe, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorej bola alebo môže byť spôsobená ujma uvádzaným porušením. Táto smernica teda ponecháva členským štátom diskrečnú právomoc pri výbere procesných záruk, ktoré stanovuje, a súvisiacich formálnych náležitostí. Uvedená smernica najmä neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by sa špecificky týkalo súdnych poplatkov, ktoré platia osoby podliehajúce súdnej právomoci v prípade, keď v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) a b) tej istej smernice podajú návrh na nariadenie predbežného opatrenia alebo žalobu o neplatnosť proti údajne nezákonnému rozhodnutiu týkajúcemu sa postupu verejného obstarávania (rozsudok zo 6. októbra 2015, Orizzonte Salute, C‑61/14 , EU:C:2015:655 , body 43 až 45 ).

73

V dôsledku toho v prípade neexistencie právnej úpravy v danej oblasti na úrovni Únie každému členskému štátu na základe zásady procesnej autonómie členských štátov prináleží upraviť náležitosti správneho procesu a súdneho konania týkajúceho sa zabezpečenia ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Tieto procesné podmienky však nemôžu byť menej výhodné než procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb na ochranu práv vyplývajúcich z vnútroštátneho právneho poriadku (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (rozsudky zo 6. októbra 2015, Orizzonte Salute, C‑61/14 , EU:C:2015:655 , bod 46 , ako aj z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20 , EU:C:2021:1037 , bod 58 ).

77

Zásadu ekvivalencie teda nemožno vykladať tak, že ukladá členskému štátu povinnosť rozšíriť svoj najvýhodnejší vnútorný režim na všetky žaloby, ktoré boli podané v určitej právnej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 1998, Edis, C‑231/96 , EU:C:1998:401 , bod 36 , ako aj z 26. januára 2010, Transportes Urbanos y Servicios Generales, C‑118/08 , EU:C:2010:39 , bod 34 ).

78

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhé otázky, druhé otázky body 1 a piate otázky vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 odpovedať tak, že zásada ekvivalencie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade návrhov na nariadenie predbežného opatrenia a návrhov na preskúmanie týkajúcich sa postupu verejného obstarávania stanovuje odlišné procesné pravidlá, než sú tie, ktoré sa uplatňujú najmä na konania v občianskych veciach.

O ôsmych a deviatych otázkach vo veciach C‑274/21 a C‑275/21

79

Na úvod treba uviesť, že v prejednávaných veciach nie je Súdny dvor požiadaný o výklad článku 32 ods. 2 písm. c) smernice 2014/24 s cieľom určiť, či využitie rokovacieho konania verejným obstarávateľom bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je zlučiteľné s touto smernicou. Zdá sa totiž, že vnútroštátny súd schvaľuje rozhodnutie verejného obstarávateľa využiť v spore vo veci samej takýto postup na rýchle získanie dodávok antigénových testov. Rakúska vláda a Komisia okrem toho zdôrazňujú, že z bodu 2.3.4 usmernení Európskej komisie k využívaniu rámca pre verejné obstarávanie počas núdzovej situácie súvisiacej s krízou spôsobenou ochorením COVID‑19 ( Ú. v. EÚ C 108 I, 2020, s. 1 .) vyplýva, že „rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia môže primerane pokryť bezprostredné potreby“ a že tieto postupy „slúži[a] len na vyplnenie medzier, kým sa nenájdu stabilnejšie riešenia, ako napríklad rámcové zmluvy na dodávky tovaru a služieb, ktoré sa udeľujú riadnymi postupmi (vrátane zrýchlených postupov)“.

81

V každom prípade nemožno spochybniť, že bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uvedeného v článku 49 tejto smernice alebo oznámenia o výsledku verejného obstarávania uvedeného v jej článku 50 osoba podliehajúca súdnej právomoci nie je schopná určiť druh dotknutého postupu verejného obstarávania ani počet napadnuteľných rozhodnutí.

82

Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá v takejto situácii ukladá osobe podliehajúcej súdnej právomoci povinnosť, aby tento druh informácií uviedla vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vo svojom návrhu na preskúmanie, vedie k praktickej nemožnosti výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie, a teda zasahuje do potrebného účinku smernice 89/665 [pozri analogicky rozsudky z 28. januára 2010, Uniplex (UK), C‑406/08 , EU:C:2010:45 , bod 40 , ako aj z 12. marca 2015, eVigilo, C‑538/13 , EU:C:2015:166 , body 39 a 40 ], ktorej cieľom je zabezpečiť, aby nezákonné rozhodnutia verejných obstarávateľov bolo možné účinne a čo možno najrýchlejšie preskúmať (rozsudok zo 6. októbra 2015, Orizzonte Salute, C‑61/14 , EU:C:2015:655 , bod 43 ).

Svojimi tretími a štvrtými otázkami vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 smernice 89/665 v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá len na účely výpočtu výšky paušálnych súdnych poplatkov, ktoré musí osoba podliehajúca súdnej právomoci zaplatiť, inak bude jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia alebo návrh na preskúmanie zamietnutý len z tohto dôvodu, vyžaduje, aby súd pred rozhodnutím o takýchto návrhoch určil druh dotknutého postupu verejného obstarávania, (odhadovanú) hodnotu predmetnej zákazky, ako aj celkový počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí a prípadne aj častí vyplývajúcich z dotknutého postupu verejného obstarávania, v prípade, že verejný obstarávateľ si zvolil postup verejného obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a oznámenie o výsledku verejného obstarávania nebolo v čase podania návrhu na preskúmanie ešte uverejnené.

86

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice 89/665, pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania, ktoré patria najmä do pôsobnosti smernice 2014/24, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f smernice 89/665 z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo preberá.

89

Z tohto hľadiska ustanovenia smernice 89/665, ktorých cieľom je chrániť uchádzačov pred svojvôľou verejných obstarávateľov, posilňujú existujúce mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatnenia pravidiel Únie v rámci verejného obstarávania, najmä v štádiu, v ktorom možno porušenia ešte napraviť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. augusta 1995, Komisia/Nemecko, C‑433/93 , EU:C:1995:263 , bod 23 , ako aj z 15. septembra 2016, Star Storage a i., C‑439/14 a C‑488/14 , EU:C:2016:688 bod 41).

90

V kontexte netransparentne organizovaného postupu verejného obstarávania má právo požiadať o predbežnú ochranu zásadný význam. Odôvodnenie 5 smernice 89/665 okrem toho uvádza, že keďže majú postupy verejného obstarávania takú krátku dobu trvania, musia byť príslušné revízne orgány najmä oprávnené prijať prechodné opatrenia, zamerané na zastavenie takého postupu, alebo na vykonávanie akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré môže prijať obstarávateľ, a že krátka doba trvania postupov znamená, že porušenia pravidiel verejného obstarávania by mali byť bezodkladne vybavené.

91

Na dosiahnutie tohto cieľa článok 1 ods. 1 smernice 89/665 stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že rozhodnutia budú účinne a predovšetkým tak rýchlo, ako je to možné, preskúmané, ak porušili právo Únie v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy prijaté na prebratie tohto práva. Konkrétnejšie článok 2 ods. 1 písm. a) tejto smernice ukladá členským štátom povinnosť zakotviť právomoci umožňujúce „prijať pri najbližšej príležitosti [čo najrýchlejšie – neoficiálny preklad ] a formou predbežných konaní, dočasné opatrenia s cieľom nápravy údajného porušenia, alebo prevencie voči ďalšiemu poškodeniu príslušných záujmov“ (rozsudok z 9. decembra 2010, Combinatie Spijker Infrabouw‑De Jonge Konstruktie a i., C‑568/08 , EU:C:2010:751 , body 52 a 53 ).

Okrem toho treba zdôrazniť, ako už uviedol Súdny dvor, že potrebný účinok smernice 89/665 je spochybnený, keď jediným možným prostriedkom nápravy je prostriedok nápravy pred súdmi rozhodujúcimi vo veci samej. Možnosť podať žalobu o neplatnosť samotnej zmluvy totiž nemôže kompenzovať neexistenciu možnosti konať proti aktu zadania zákazky predtým, ako je uzavretá zmluva. V prípade, že zmluva už bola podpísaná, skutočnosť, že jediným stanoveným súdnym preskúmaním je následné preskúmanie, znamená vylúčenie možnosti podať opravný prostriedok v štádiu, v ktorom možno porušenia ešte napraviť, a teda neumožňuje zabezpečiť žalobcovi úplnú súdnu ochranu v čase pred uzavretím zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. apríla 2008, Komisia/Španielsko, C‑444/06 , EU:C:2008:190 , bod 38 ; z 11. júna 2009, Komisia/Francúzsko, C‑327/08 , neuverejnený, EU:C:2009:371 , bod 58 , ako aj z 23. decembra 2009, Komisia/Írsko, C‑455/08 , neuverejnený, EU:C:2009:809 , bod 28 ).

95

Za týchto podmienok vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni súdu rozhodujúcemu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnúť o tomto návrhu dovtedy, kým jednak informácie uvedené v bode 92 tohto rozsudku neboli získané a jednak kým navrhovateľ nezaplatí paušálne súdne poplatky, porušuje tak článok 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665, ako aj článok 47 Charty.

96

Naproti tomu požiadavka rýchlosti sa nevyžaduje rovnakou intenzitou v situácii, keď osoba podliehajúca súdnej právomoci podá na vnútroštátny súd žalobu smerujúcu k zrušeniu samostatne napadnuteľného rozhodnutia verejného obstarávateľa, ako v situácii, keď osoba podliehajúca súdnej právomoci preventívne podá návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Vnútroštátna právna úprava, akou je rakúska právna úprava, ktorá ukladá povinnosť oznámiť informácie uvedené v bode 92 tohto rozsudku v rámci konania o zrušení samostatne napadnuteľného rozhodnutia verejného obstarávateľa, preto neporušuje právo Únie.

O desiatych otázkach vo veciach C‑274/21 a C‑275/21

98

Vnútroštátny súd sa svojimi desiatymi otázkami vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 v podstate pýta, či sa má článok 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá osobe podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia alebo návrh na preskúmanie, ukladá povinnosť zaplatiť paušálne súdne poplatky vo výške, ktorú nemožno predvídať, v prípade, že verejný obstarávateľ si zvolil postup verejného obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo prípadne bez následného uverejnenia oznámenia o výsledku verejného obstarávania, takže osoba podliehajúca súdnej právomoci nemusí byť schopná zistiť odhadovanú hodnotu zákazky ani počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí prijatých verejným obstarávateľom, na základe ktorých boli tieto poplatky vypočítané.

99

Na úvod treba zdôrazniť, podobne ako to urobila rakúska vláda, že spôsoby výpočtu paušálnych súdnych poplatkov, ktoré v oblasti verejného obstarávania musí zaplatiť autor návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo návrhu na preskúmanie, môže tento autor poznať vopred, pretože vyplývajú jednoznačne z § 340 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s nariadením o paušálnych poplatkoch z roku 2018 uvedeným v bode 29 tohto rozsudku.

100

Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá osobe podliehajúcej súdnej právomoci povinnosť zaplatiť paušálne súdne poplatky vo výške, ktorú nebolo možné pred podaním jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo jej návrhu na preskúmanie predvídať, vedie k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu jej práva na účinný prostriedok nápravy, a v dôsledku toho porušuje článok 47 Charty, a to aj vtedy, ak táto suma predstavuje len nepatrnú časť hodnoty predmetnej zákazky alebo predmetných zákaziek.

104

Na desiate otázky vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 je teda potrebné odpovedať tak, že článok 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá osobe podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia alebo návrh na preskúmanie, ukladá povinnosť zaplatiť paušálne súdne poplatky vo výške, ktorú nemožno predvídať, v prípade, že verejný obstarávateľ si zvolil postup verejného obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo prípadne bez následného uverejnenia oznámenia o výsledku verejného obstarávania, takže táto osoba podliehajúca súdnej právomoci nemusí byť schopná zistiť odhadovanú hodnotu predmetnej zákazky ani počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí prijatých verejným obstarávateľom, na základe ktorých boli tieto poplatky vypočítané.

O siedmich otázkach vo veciach C‑274/21 a C‑275/21

105

Svojimi siedmimi otázkami vo veciach C‑274/21 a C‑275/21 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či články 47 a 48 Charty bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej verejný obstarávateľ, ktorý má postavenie odporcu v spore týkajúcom sa verejného obstarávania, musí tak v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v rámci návrhu na preskúmanie predložiť všetky informácie a dokumenty, ktoré sa od neho požadujú, a to aj v prípade, že na jednej strane môže byť v jeho neprospech vydané rozhodnutie pre zmeškanie a na druhej strane že poskytnutie týchto informácií a dokumentov môže viesť k tomu, že členovia jeho štatutárneho orgánu a jeho zamestnanci sa vystavia trestnému stíhaniu.

109

Napokon vnútroštátny súd len všeobecne odkazuje na články 47 a 48 Charty a zároveň iba tvrdí, že rakúska právna úprava výrazne obmedzuje účinnosť súdnej ochrany zaručenej smernicou 89/665, avšak bez toho, aby identifikoval ustanovenia práva Únie, ktoré možno uplatniť na situáciu, o ktorú ide vo veci samej, a na základe ktorých by boli teda tieto dva články Charty uplatniteľné na spor vo veci samej.

110

Z toho vyplýva, že tieto siedme otázky sú hypotetické, a preto neprípustné.

O trovách

111

3.

Zásada ekvivalencie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade návrhov na nariadenie predbežného opatrenia a návrhov na preskúmanie týkajúcich sa postupu verejného obstarávania stanovuje odlišné procesné pravidlá, než sú tie, ktoré sa uplatňujú najmä na konania v občianskych veciach.

4.

Článok 1 ods. 1 smernice 89/665, zmenenej smernicou 2014/23, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá osobe podliehajúcej súdnej právomoci ukladá, aby vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo vo svojom návrhu na preskúmanie identifikovala dotknutý postup verejného obstarávania a samostatne napadnuteľné rozhodnutie, ktoré spochybňuje, v prípade, že verejný obstarávateľ si zvolil postup verejného obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a oznámenie o výsledku verejného obstarávania nebolo ešte uverejnené.

5.

Článok 2 ods. 1 smernice 89/665, zmenenej smernicou 2014/23, v spojení s článkom 47 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že:

Článok 47 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá osobe podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia alebo návrh na preskúmanie, ukladá povinnosť zaplatiť paušálne súdne poplatky vo výške, ktorú nemožno predvídať, v prípade, že verejný obstarávateľ si zvolil postup verejného obstarávania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo prípadne bez následného uverejnenia oznámenia o výsledku verejného obstarávania, takže táto osoba podliehajúca súdnej právomoci nemusí byť schopná zistiť odhadovanú hodnotu predmetnej zákazky ani počet samostatne napadnuteľných rozhodnutí prijatých verejným obstarávateľom, na základe ktorých boli tieto poplatky vypočítané.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.