C-277/21

Secrétariat général de l’enseignement catholique ASBL (SeGEC) a i.

proti

Institut des comptes nationaux (ICN),

Banque nationale de Belgique,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Ilešič a Z. Csehi (spravodajca),

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Blanc a T. Materne, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Odôvodnenia 1 a 3 nariadenia č. 549/2013 znejú takto:

„(1)

Tvorba politík v Únii a monitorovanie ekonomík členských štátov a hospodárskej a menovej únie (HMÚ) si vyžaduje porovnateľné, aktuálne a spoľahlivé informácie o štruktúre ekonomiky a vývoji ekonomickej situácie každého členského štátu alebo regiónu.

…

(3)

Občania Únie potrebujú ekonomické účty ako základný nástroj na analyzovanie ekonomickej situácie členského štátu alebo regiónu. V záujme porovnateľnosti by mali byť takéto účty založené na jednom súbore zásad, ktoré neumožňujú rozdielny výklad. Poskytované informácie by mali byť čo najpresnejšie, najúplnejšie a najvčasnejšie, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť za všetky sektory.“

Údaje zo systému ESA majú pre [Európsku úniu] a jej členské štáty podstatnú úlohu pri formulovaní a monitorovaní ich sociálnej a hospodárskej politiky.

…

1.34

Sektorové účty sa vytvárajú zaraďovaním jednotiek do sektorov, čo umožňuje vykazovať transakcie a bilančné položky účtov podľa sektorov. Vykazovanie podľa sektorov odhaľuje na účely hospodárskej a fiškálnej politiky mnohé kľúčové miery. Hlavnými sektormi sú domácnosti, verejná správa, korporácie (finančné a nefinančné), neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD) a zahraničie.

Rozlíšenie medzi trhovou a netrhovou činnosťou je dôležité. Subjekt kontrolovaný verejnou správou, ktorý je preukázateľne trhovou korporáciou, sa zaraďuje do sektora korporácií, mimo sektora verejnej správy. Úroveň deficitu a dlhu korporácie nebude preto súčasťou deficitu a dlhu verejnej správy.

1.35

(verejný sektor)

Súkromná kontrola

(súkromný sektor)

Netrhová produkcia

Verejná správa

NZISD

1.57

Inštitucionálne jednotky sú ekonomické subjekty, ktoré sú oprávnené vlastniť výrobky a aktíva, prijímať záväzky a zapájať sa do ekonomických činností a transakcií s inými jednotkami. Na účely systému ESA 2010 sú inštitucionálne jednotky zoskupené do piatich vzájomne sa vylučujúcich domácich inštitucionálnych sektorov:

a)

nefinančné korporácie;

b)

finančné korporácie;

Týchto päť sektorov tvorí spolu celkovú domácu ekonomiku. Každý sektor je zároveň rozdelený do subsektorov. Systém ESA 2010 umožňuje vytvoriť kompletný súbor tokových účtov a súvahových účtov, ktoré možno zostaviť za každý sektor a subsektor, ako aj za celú ekonomiku. Nerezidentské jednotky môžu byť s týmito piatimi domácimi sektormi vo vzájomnej interakcii, pričom tieto vzájomné interakcie sa vykazujú medzi piatimi domácimi sektormi a šiestym inštitucionálnym sektorom: sektorom zahraničia.“

5

Body 2.12, 2.39, 2.113 a 2.130 kapitoly 2, ktorá má názov „Jednotky a zoskupenia jednotiek“, uvedenej prílohy znejú takto:

„2.12

Definícia : Inštitucionálna jednotka je hospodársky subjekt charakterizovaný samostatnosťou pri rozhodovaní o výkone svojej hlavnej funkcie. Rezidentská jednotka sa považuje za inštitucionálnu jednotku na ekonomickom území, na ktorom má centrum hlavného ekonomického záujmu, ak má samostatnosť pri rozhodovaní a vedie buď úplný súbor účtov, alebo je schopná zostaviť úplný súbor účtov.

Aby mal samostatnosť pri rozhodovaní vo vzťahu k svojej hlavnej funkcii, subjekt musí byť:

d)

schopný viesť úplný súbor účtov, pozostávajúci z účtovných záznamov zahŕňajúcich všetky jeho transakcie vykonané počas účtovného obdobia, ako aj súvahy aktív a pasív.

…

2.39

V prípade neziskových inštitúcií uznaných ako nezávislé právne subjekty [s právnou subjektivitou – neoficiálny preklad ] sa musí posúdiť týchto päť ukazovateľov kontroly:

a)

stupeň [miera – neoficiálny preklad ] financovania;

e)

miera preberania rizika štátom [verejnou správou – neoficiálny preklad ].

Tak ako v prípade korporácií, v niektorých prípadoch môže na kontrolu stačiť jediný ukazovateľ, v iných prípadoch môže byť však kolektívnym ukazovateľom kontroly viacero samostatných ukazovateľov.

…

Verejná správa (S.13)

…

[NZISD] (S.15)

…

2.130

… Netrhové NZISD kontrolované verejnou správou sú zaradené do sektora verejnej správy (S.13).

…“

…“

7

V kapitole 20 s názvom „Účty verejnej správy“ prílohy A nariadenia č. 549/2013 sú uvedené body 20.05, 20.13, 20.15, 20.18, 20.29, 20.306, 20.309 a 20.310, ktoré znejú takto:

„20.05

Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva zo všetkých jednotiek verejnej správy a všetkých netrhových [všetkých netrhových súkromných – neoficiálny preklad ] neziskových inštitúcií, ktoré sú pod kontrolou jednotiek verejnej správy. …

…

a)

vymenúvanie vedúcich zamestnancov;

b)

ostatné ustanovenia zakladajúcej listiny, ako napríklad povinnosti v stanovách [súkromnej – neoficiálny preklad ] neziskovej inštitúcie;

c)

zmluvné dohody;

Verejná kontrola

20.18

Kontrola nad subjektom sa definuje ako možnosť určovať všeobecnú politiku alebo program uvedeného subjektu. …

…

Posudzovanie kritéria trhový/netrhový

20.29

Kontrola verejného sektora

20.309

Kontrola nad rezidentskou jednotkou verejného sektora sa definuje ako právomoc určovať všeobecnú politiku tejto jednotky. Je možné to realizovať priamymi právami jedinej jednotky verejného sektora alebo kolektívnymi právami viacerých jednotiek. Zohľadňujú sa tieto ukazovatele kontroly:

a)

Právo vymenovať, odmietnuť alebo odvolať väčšinu úradníkov [vedúcich zamestnancov – neoficiálny preklad ], členov predstavenstva atď. Právo vymenovať, odvolať, schváliť alebo odmietnuť väčšinu členov správnej rady subjektu stačí na stanovenie existencie kontroly. Takéto práva môže mať priamo jedna jednotka verejného sektora alebo nepriamo spolu viaceré jednotky verejného sektora. Ak je prvé kolo nominovania členov pod kontrolou verejného sektora, ale ďalšie výmeny už pod touto kontrolou nie sú, jednotka zostáva vo verejnom sektore až dovtedy, kým nie je pod touto kontrolou vymenovanie väčšiny členov.

b)

h)

Kontrola prostredníctvom nadmernej regulácie. Regulácia, ktorá je taká prísna, že v skutočnosti diktuje všeobecnú politiku podniku, je formou kontroly. Verejné orgány môžu mať v niektorých prípadoch veľkú právomoc zasahovať [významnú regulačnú právomoc – neoficiálny preklad ] najmä v oblastiach, ako napríklad monopoly a privatizované služby verejného záujmu, v ktorých existuje prvok verejných služieb. Takáto regulačná účasť môže existovať v dôležitých oblastiach, ako napríklad pri určovaní cien bez toho, aby tým jednotka stratila kontrolu nad svojou všeobecnou politikou. Ak má jednotka možnosť vybrať si, či vstúpi do prísne regulovaného prostredia alebo v ňom bude fungovať, poukazuje to takisto na existenciu [neprítomnosť – neoficiálny preklad ] kontroly.

i)

Ostatné. Kontrola môže vyplývať aj zo štatutárnych právomocí alebo práv uvedených v stanovách jednotky, napríklad na obmedzenie činností, cieľov a operatívnych aspektov, na schválenie rozpočtov alebo na zabránenie tomu, aby jednotka zmenila svoje stanovy, aby sa zrušila, aby schválila dividendy alebo ukončila svoj vzťah s verejným sektorom. Jednotka, ktorú úplne alebo takmer úplne financuje verejný sektor, sa považuje za kontrolovanú, ak sú kontroly tohto toku financovania dostatočne reštriktívne na to, aby diktovali všeobecnú politiku v uvedenej oblasti.

20.310

Každý prípad klasifikácie sa musí posúdiť jednotlivo, a niektoré tieto ukazovatele sa nemusia vzťahovať na individuálny prípad. Niektoré ukazovatele, ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a), c) a d) v odseku 20.309, samy osebe stačia na stanovenie existencie kontroly. V ostatných prípadoch môžu na existenciu kontroly poukazovať viaceré jednotlivé ukazovatele spolu.“

Školy organizované verejnými orgánmi ponúkajú až do ukončenia povinnej školskej dochádzky možnosť voľby medzi výučbou jedného z uznaných náboženstiev a výučbou necirkevnej etiky.

§ 2. Spoločenstvo ako zriaďovateľ je oprávnené delegovať právomoci na jeden alebo viaceré autonómne orgány iba na základe dekrétu prijatého dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov.

§ 3. Každý má právo na vzdelanie pri dodržaní základných práv a slobôd. Prístup ku vzdelaniu je do ukončenia povinnej školskej dochádzky bezplatný.

Všetci žiaci plniaci povinnú školskú dochádzku majú právo na etickú alebo náboženskú výchovu na náklady spoločenstva.

§ 4. Všetci žiaci alebo študenti, rodičia, zamestnanci a vzdelávacie inštitúcie sú si rovní pred zákonom alebo dekrétom. Zákon a dekrét zohľadňujú objektívne rozdiely, najmä osobitné zvláštnosti každého zriaďovateľa, ktoré odôvodňujú primerané zaobchádzanie.

§ 5. Organizácia, uznávanie alebo financovanie vzdelávania spoločenstvom je upravená zákonom alebo dekrétom.“

Rozhodnutím z 28. marca 2018 správna rada ICN dospela k záveru, že predmetné združenia sú „samostatné inštitucionálne jednotky“ v zmysle prílohy A bodu 2.12 tohto nariadenia, ktoré sú kontrolované verejnou správou, konkrétne Francúzskym spoločenstvom. V dôsledku toho ICN usúdil, že zriaďovatelia ako netrhové jednotky musia byť zaradené do sektora verejnej správy na regionálnej úrovni (sektor S.1312) v zmysle prílohy A bodu 2.113 písm. b) uvedeného nariadenia. ICN najmä spresnil, že verejná kontrola nezávislých dotovaných vzdelávacích zariadení v zmysle ESA 2010 je preukázaná najmä preto, že vzdelávacia činnosť je úplne alebo takmer úplne financovaná verejným sektorom a toto financovanie je podmienené dodržiavaním regulačných noriem.

12

Dňa 14. júna 2018 predmetné združenia podali na vnútroštátny súd, teda Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia o zaradení. Spochybňujú najmä posúdenie ICN, podľa ktorého sú kontrolované Francúzskym spoločenstvom, a domnievajú sa, že ako NZISD boli nesprávne zaradené do sektora verejnej správy.

13

Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že zriaďovateľov nezávislých dotovaných vzdelávacích inštitúcií, ktoré majú právnu formu neziskových organizácií, možno považovať za súkromné neziskové inštitúcie v zmysle prílohy A nariadenia č. 549/2013 a že predmetné združenia nesúhlasia s ICN vo veci výkladu pojmu „verejná kontrola“ v zmysle tejto prílohy, pričom rozhodnutie z 28. marca 2018 sa v tejto súvislosti zameriava na tri z piatich ukazovateľov kontroly, ktoré sú uvedené v bode 20.15 tejto prílohy, ktorými sú miera financovania, „ostatné ustanovenia zakladajúcej listiny,“ a vystavenie riziku.

16

Okrem toho sa vnútroštátny súd v rámci svojej druhej otázky pýta na rozsah prílohy A bodu 20.15 nariadenia č. 549/2013, ktorá vo svojej prvej vete v podstate stanovuje, že kontrola verejnej správy nad súkromnou neziskovou inštitúciou je vymedzená ako schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program tejto súkromnej neziskovej inštitúcie, ale ktorá vo svojej druhej vete stanovuje, že verejný zásah vo forme všeobecného nariadenia uplatniteľného na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť, nie sú smerodajné pri rozhodovaní o tom, či má táto verejná správa kontrolu nad inštitucionálnou jednotkou. V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že rozhodnutie ICN sa zakladá aj na okolnosti, že právny režim uplatniteľný na zamestnancov nezávislého dotovaného vzdelávania je podobný štatútu, ktorému podliehajú zamestnanci oficiálneho vzdelávania, ktorý sa sám podobá na štatút verejnej služby. Je teda potrebné určiť, či „štatút“ uplatniteľný na zamestnancov nezávislého dotovaného vyučovania môže byť považovaný za „všeobecn[é] nariaden[ie] uplatniteľn[é] na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť“. V prípade kladnej odpovede sa na základe „negatívneho kritéria“ stanoveného v druhej vete tohto ustanovenia treba domnievať, že existencia tohto „štatútu“ nie je relevantná pre záver, že verejná správa má „kontrolu nad inštitucionálnou jednotkou“. Vnútroštátny súd však spresňuje, že hoci „tú istú činnosť“ v zmysle tejto druhej vety predstavuje oblasť samotného vzdelávania, treba zohľadniť skutočnosť, že napriek podobnosti medzi oboma právnymi systémami uplatniteľnými na obe kategórie dotknutých zamestnancov sa viaceré vnútroštátne predpisy vzťahujú len na zamestnancov slobodného dotovaného vzdelávania bez toho, aby boli špecifické pre každú z jeho „inštitucionálnych jednotiek“, ktorými sú rôzni zriaďovatelia.

–

upravuje štruktúru štúdia, ako aj prioritné a osobitné úlohy, organizuje kontrolu podmienok zápisu a vylúčenia žiakov, rozhodnutia triednych rád a finančnú účasť, organizuje zoskupenie školských zariadení v štruktúrovaných sieťach a vyžaduje vypracovanie vzdelávacích, pedagogických a zriaďovacích projektov, ako aj predkladanie správ o činnosti,

–

organizuje kontrolu a inšpekciu týkajúce sa osobitne vyučovacích predmetov, úrovne štúdia a uplatňovania jazykových zákonov okrem pedagogických metód a

–

ukladá minimálny počet žiakov podľa triedy, sekcie, stupňa alebo iného členenia, s výhradou ministerskej výnimky,

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má príloha A bod 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 vykladať v tom zmysle, že pod pojem „nadmerná regulácia“ patrí vnútroštátna právna úprava týkajúca sa súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré hoci sú dotované príslušnou vnútroštátnou verejnou správou, požívajú slobodu vzdelávania zaručenú belgickou Ústavou, ak táto právna úprava zveruje uvedenej verejnej správe úlohu alebo právo:

–

schvaľovať študijné programy,

–

upravovať štruktúru štúdia, ako aj prioritné a osobitné úlohy, organizovať kontrolu podmienok zápisu a vylúčenia žiakov, rozhodnutia triednych rád a finančnú účasť, organizovať zoskupenie školských zariadení v štruktúrovaných sieťach a vyžadovať vypracovanie vzdelávacích, pedagogických a zriaďovacích projektov, ako aj predkladanie správ o činnosti,

–

Žiadosť vnútroštátneho súdu v tejto súvislosti v skutočnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor preskúmal uplatniteľnú vnútroštátnu právnu úpravu z hľadiska rozsahu vplyvu, ktorý vykonáva Francúzske spoločenstvo v oblasti dotovanej vzdelávacej činnosti.

21

V tomto zmysle treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v konaní podľa článku 267 ZFEÚ založenom na jasnej deľbe právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, nemá Súdny dvor právomoc vykladať vnútroštátne právo a jedine vnútroštátnemu súdu prináleží zistiť a posúdiť skutkové okolnosti veci samej, ako aj určiť presný rozsah vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení (rozsudok zo 4. marca 2020, Schenker, C‑655/18 , EU:C:2020:157 , bod 19 a citovaná judikatúra).

22

Súdny dvor, ktorý bol požiadaný, aby vnútroštátnemu súdu poskytol užitočnú odpoveď, však má právomoc poskytnúť tomuto súdu usmernenie na základe informácií vyplývajúcich zo spisu v spore vo veci samej, ako aj z predložených ústnych a písomných pripomienok, ktoré vnútroštátnemu súdu umožnia rozhodnúť (rozsudok z 3. októbra 2019, Fonds du Logement de la Région de Bruxelles‑Capitale, C‑632/18 , EU:C:2019:833 , bod 49 a citovaná judikatúra).

23

26

V prípade kladnej odpovede bude súkromná nezisková inštitúcia ako netrhový výrobca zaradená do sektora verejnej správy, zatiaľ čo v prípade negatívnej odpovede bude zaradená medzi NZISD. Táto klasifikačná metodika vyplýva najmä z bodov 1.35, 2.130, 3.31, 20.05 a 20.13 prílohy A nariadenia č. 549/2013 v ich vzájomnom spojení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , bod 34 ).

27

Všeobecný pojem „kontrola“ je podobne definovaný v bodoch 1.36, 20.15, 20.18, 20.306 a 20.309 prílohy A nariadenia č. 549/2013 ako možnosť či schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program jednotky či subjektu. Bod 20.309 tejto prílohy, ktorý je zaradený do časti kapitoly 20 tejto prílohy venovanej verejnému sektoru, do ktorého patrí okrem iného verejná správa a ňou kontrolované jednotky alebo subjekty, uvádza deväť všeobecných ukazovateľov kontroly umožňujúcich určiť, či možno rezidentskú jednotku na účely jej zaradenia do verejného sektora považovať za kontrolovanú verejnou správou, pričom podľa bodu 20.310 uvedenej prílohy sa niektoré z týchto ukazovateľov nemusia vzťahovať na daný prípad (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , bod 35 ).

28

Príloha A bod 20.15 nariadenia č. 549/2013 sa týka konkrétne otázky kontroly súkromných neziskových inštitúcií zo strany orgánov verejnej správy a uvádza päť ukazovateľov kontroly, ktoré sa majú zohľadniť pri určení, či je súkromná nezisková inštitúcia pod verejnou kontrolou. Týchto päť ukazovateľov je tiež uvedených v prílohe A bode 2.39 nariadenia č. 549/2013 s niekoľkými redakčnými odchýlkami v závislosti od jazykových verzií. Vzhľadom na to, že tieto ustanovenia sa zaoberajú tou istou otázkou a sledujú rovnaký cieľ, a to spresniť ukazovatele kontroly vo vzťahu k súkromným neziskovým inštitúciám, je potrebné vychádzať z toho, že body 2.39 a 20.15 tejto prílohy musia byť napriek týmto redakčným odchýlkam vykladané vo vzájomnom spojení a je potrebné ich považovať za jedno a to isté ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , bod 37 ).

31

V zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia „regulácia, ktorá je taká prísna, že v skutočnosti diktuje všeobecnú politiku podniku, je formou kontroly“. Súdny dvor spresnil, že uvedené ustanovenie patrí do rámca ukazovateľa kontroly týkajúceho sa „ustanoven[í] zakladajúcich listín“ podľa bodu 2.39 písm. b) a „ostatn[ých] ustanoven[í] zakladajúcej listiny, ako napríklad povinnosti v stanovách [súkromnej] neziskovej inštitúcie“ podľa bodu 20.15 písm. b) prílohy A nariadenia č. 549/2013, keďže uvedený ukazovateľ zodpovedá rôznym príkladom uvedeným v bode 20.309 písm. a) až c) a písm. g) až i) tejto prílohy (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , bod 64 ).

32

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že z prílohy A bodu 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 vyplýva, že regulačný zásah, ktorý bez ohľadu na jeho všeobecnú alebo detailnú povahu zasahuje do činnosti niektorej jednotky, prípadne všetkých jednotiek vykonávajúcich tú istú činnosť tak intenzívne, že de facto určuje jej všeobecnú politiku alebo program, môže predstavovať nepriamy dôkaz o existencii kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , bod 48 ).

33

Treba zdôrazniť, že pojem „schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program“ súkromnej neziskovej inštitúcie v zmysle prílohy A bodu 20.15 prvej vety nariadenia č. 549/2013 Súdny dvor definoval ako schopnosť verejnej správy trvalo a sústavne vykonávať skutočný a podstatný vplyv na definovanie a dosahovanie cieľov súkromnej neziskovej inštitúcie, jej činností a ich operatívnych aspektov, ako aj strategického zamerania a základnej orientácie, ktoré bude súkromná nezisková inštitúcia pri výkone týchto činností sledovať (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , bod 90 ).

Z tohto dôvodu sa bod 20.309 písm. h) prílohy A nariadenia č. 549/2013 v spojení s bodom 2.39 písm. b) a bodom 20.15 písm. b) tejto prílohy má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava týkajúca sa súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré hoci sú dotované príslušnou vnútroštátnou verejnou správou, požívajú slobodu vzdelávania zaručenú ústavou, sa musí kvalifikovať ako „nadmerná“ v zmysle bodu 20.309 písm. h) tejto prílohy A, pokiaľ úlohy a práva, ktoré táto právna úprava zveruje uvedenej verejnej správe, sú natoľko invazívne, že v skutočnosti diktujú všeobecnú politiku alebo program dotknutých vzdelávacích zariadení tým, že umožňujú trvalo a sústavne vykonávať skutočný a podstatný vplyv na definovanie a dosahovanie cieľov týchto jednotiek, ich činností a ich operatívnych aspektov, ako aj strategického zamerania a základnej orientácie, ktoré budú uvedené jednotky sledovať pri výkone týchto činností.

36

38

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že príloha A bod 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013 v spojení s bodom 2.39 písm. b) a bodom 20.15 písm. b) tejto prílohy sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „nadmerná regulácia“ patrí vnútroštátna právna úprava týkajúca sa súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré hoci sú dotované príslušnou vnútroštátnou verejnou správou, požívajú slobodu vzdelávania zaručenú ústavou, ak táto právna úprava zveruje uvedenej verejnej správe úlohu alebo právo:

–

schvaľovať študijné programy,

–

upravovať štruktúru štúdia, ako aj prioritné a osobitné úlohy, organizovať kontrolu podmienok zápisu a vylúčenia žiakov, rozhodnutia triednych rád a finančnú účasť, organizovať zoskupenie školských zariadení v štruktúrovaných sieťach a vyžadovať vypracovanie vzdelávacích, pedagogických a zriaďovacích projektov, ako aj predkladanie správ o činnosti,

39

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má príloha A bod 20.15 druhá veta nariadenia č. 549/2013 vykladať v tom zmysle, že pod pojem „všeobecn[é] nariaden[ie] uplatniteľn[é] na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť“, patrí vnútroštátna právna úprava, ktorá vytvára právny režim uplatniteľný iba na zamestnancov súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré sú financované verejnou správou.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že tento pojem sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na každý zásah jednotky verejného sektora, ktorým sa stanovuje alebo uplatňuje právna úprava, ktorá má bez rozlišovania a jednotne podriadiť všetky jednotky v príslušnom odbore činnosti všeobecným a abstraktným pravidlám so širokou pôsobnosťou alebo všeobecným pokynom, a to bez toho, aby takáto právna úprava mohla vzhľadom na svoju povahu a vlastnosti, osobitne prostredníctvom „nadmernej“ regulácie v zmysle prílohy A bodu 20.309 písm. h) nariadenia č. 549/2013, de facto diktovať všeobecnú politiku alebo program jednotiek v dotknutej oblasti činnosti (rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , bod 54 ).

41

Súdny dvor tiež spresnil, že príloha A bod 20.15 druhá veta nariadenia č. 549/2013, podľa ktorej pojem „verejné zásahy vo forme všeobecných nariadení uplatniteľných na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť, nie sú smerodajné pri rozhodovaní o tom, či má verejná správa kontrolu nad individuálnou jednotkou“, má za cieľ vylúčiť z pojmu „kontrola“ v zmysle tohto ustanovenia každý zásah jednotky verejného sektora s cieľom stanoviť alebo uplatniť právnu úpravu, ktorá má bez rozlišovania a jednotne podriadiť všetky jednotky v príslušnom odbore činnosti všeobecným a abstraktným pravidlám so širokou pôsobnosťou alebo všeobecným pokynom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, FIG a FISE, C‑612/17 a C‑613/17 , EU:C:2019:705 , body 42 a 43 ).

44

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že príloha A bod 20.15 druhá veta nariadenia č. 549/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „všeobecn[é] nariaden[ie] uplatniteľn[é] na všetky jednotky, ktoré vykonávajú tú istú činnosť“, nepatrí vnútroštátna právna úprava, ktorá vytvára právny režim uplatniteľný iba na zamestnancov súkromných neziskových inštitúcií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, ktoré sú financované verejnou správou.

O trovách

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

–

organizovať kontrolu a inšpekciu týkajúce sa osobitne vyučovacích predmetov, úrovne štúdia a uplatňovania jazykových zákonov okrem pedagogických metód a

–

ukladať minimálny počet žiakov podľa triedy, sekcie, stupňa alebo iného členenia, s výhradou ministerskej výnimky,

pokiaľ sú tieto úlohy a práva natoľko invazívne, že v skutočnosti diktujú všeobecnú politiku alebo program týchto dotknutých súkromných neziskových inštitúcií tým, že umožňujú trvalo a sústavne vykonávať skutočný a podstatný vplyv na definovanie a dosahovanie cieľov týchto súkromných neziskových inštitúcií, ich činností a operatívnych aspektov, ako aj strategického zamerania a základnej orientácie, ktoré budú uvedené súkromné neziskové inštitúcie sledovať pri výkone svojich činností, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2.