C-291/21

Starkinvest SRL,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia M. L. Arastey Sahún, F. Biltgen (spravodajca), N. Wahl a J. Passer,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: C. Di Bella, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. júna 2022,

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. Noë a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 20. októbra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

Nariadenie č. 1215/2012

3

Podľa článku 39 nariadenia č. 1215/2012:

„Rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný [rozhodnutie vydané v členskom štáte, ktoré je v tomto členskom štáte vykonateľné, je vykonateľné – neoficiálny preklad ] v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti.“

4

Článok 55 tohto nariadenia stanovuje:

…

(14)

Podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka predísť zneužitiu príkazu.

Preto ak veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie predtým, ako dosiahne vydanie rozsudku [súdneho rozhodnutia – neoficiálny preklad ], súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.

Od veriteľa by sa okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku [súdneho rozhodnutia – neoficiálny preklad ], aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku [súdneho rozhodnutia – neoficiálny preklad ] mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku [súdneho rozhodnutia – neoficiálny preklad ], môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.

…“

…

8.

‚rozsudok [rozhodnutie – neoficiálny preklad ]‘ je každé rozhodnutie súdu členského štátu bez ohľadu na jeho označenie vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o určení trov alebo výdavkov;

…

11.

‚členský štát pôvodu‘ je členský štát, v ktorom bol vydaný príkaz na zablokovanie.“

po tom, ako veriteľ dosiahol v členskom štáte vydanie rozsudku [rozhodnutia – neoficiálny preklad ], súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorými sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku.“

8

Článok 6 ods. 3 toho istého nariadenia stanovuje:

„V prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku [rozhodnutia – neoficiálny preklad ] alebo súdneho zmieru, právomoc vydať príkaz na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v rozsudku [rozhodnutí – neoficiálny preklad ] alebo v súdnom zmieri majú súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vydal [rozhodnutie vydalo – neoficiálny preklad ] alebo v ktorom sa súdny zmier schválil alebo uzavrel.“

9

Článok 7 nariadenia č. 655/2014, nazvaný „Podmienky vydania príkazu na zablokovanie“, stanovuje:

g)

sumu, pre ktorú sa žiada o príkaz na zablokovanie:

…

ii)

v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku [rozhodnutia – neoficiálny preklad ], súdneho zmieru alebo verejnej listiny, výšku istiny uvedenej v rozsudku [rozhodnutí – neoficiálny preklad ], súdnom zmieri alebo verejnej listine, alebo jej časti a akéhokoľvek úroku a nákladov vymáhateľných podľa článku 15.“

11

Zákonom z 31. januára 1980 ( Moniteur belge z 20. februára 1980, s. 2181) belgický zákonodarca schválil Convention Benelux portant loi uniforme relative à l’astreite et l’Annexe [Beneluxský dohovor o jednotnom zákone o pokutách a Prílohu (jednotný zákon o pokutách)], ktoré boli podpísané v Haagu 26. novembra 1973. Odvtedy v belgickom práve pokutu upravujú články 1385a až 1385 h Code judiciaire (Súdny poriadok).

14

Podľa článku 1385a tohto poriadku:

„Súd môže na návrh účastníka konania uložiť druhému účastníkovi konania pre prípad, ak nedôjde k splneniu hlavnej povinnosti…, povinnosť zaplatiť peňažnú sumu nazývanú pokuta, čím nie je dotknutý prípadný nárok na náhradu škody. …“

15

Článok 1385b uvedeného poriadku stanovuje:

„V prípade ťažkostí spojených s výkonom rozhodnutia sa môže každá dotknutá osoba obrátiť na exekučný súd, pričom podanie takéhoto návrhu nemá odkladný účinok. Exekučný súd v prípade potreby rozhodne o zrušení zablokovania.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

18

Rozsudkom Tribunal de commerce de Liège (Obchodný súd Liège, Belgicko) z 3. septembra 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko) zo 6. januára 2015, bola spoločnostiam Soft Paris a Soft Paris Parties pod hrozbou pokuty vo výške 2500 eur za každé porušenie povinnosti uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek uvádzania svojich výrobkov a služieb na trh na území Beneluxu pod slovnou ochrannou známkou SOFT PARIS.

19

Dňa 27. apríla 2021 podala spoločnosť Starkinvest návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 86694,22 eura, pričom 85000 eur malo predstavovať pokutu za obdobie od 24. marca 2021 do 27. apríla 2021.

23

V tejto súvislosti vnútroštátny súd zdôrazňuje, že tento rozsudok, ktorým sa spoločnosti Starkinvest ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade nesplnenia povinnosti zdržať sa konania, nezahŕňa presnú výšku pokuty, keďže táto výška už zo svojej podstaty nie je v deň prijatia tohto rozhodnutia ešte známa. Podľa belgického práva však nie je potrebné pred vydaním príkazu na zablokovanie vyčísliť výšku pokút, pokiaľ je rozhodnutie nariaďujúce zaplatenie pokút vykonateľné a doručené. Príslušný súd rozhoduje o tejto otázke výlučne v rámci konania o námietkach proti výkonu rozhodnutia.

24

Keďže „pohľadávka“ je definovaná v článku 4 nariadenia č. 655/2014 ako „nárok na splatenie konkrétnej peňažnej sumy, ktorá je splatná, alebo nárok na splatenie určiteľnej peňažnej sumy vyplývajúcej z transakcie alebo udalosti, ktorá sa už uskutočnila, pokiaľ sa takéhoto nároku možno domáhať na súde“, vnútroštátny súd si kladie otázku, či pokutu, ktorej základ a základná výška sú stanovené v súdnom rozhodnutí, ale ktorej vymáhateľná výška závisí od prípadných budúcich porušení povinnosti zo strany dlžníka, možno považovať za pohľadávku v zmysle tohto ustanovenia.

25

Vnútroštátny súd v podstate uvádza, že v prípade kladnej odpovede by sa rozhodnutie ukladajúce pokutu mohlo považovať za rozhodnutie, ktorým „sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014, čo by súd členského štátu pôvodu, na ktorý bol podaný návrh na vydanie príkazu na zablokovanie, zbavilo akejkoľvek právomoci preskúmať zjavnú oprávnenosť predmetnej pohľadávky. Takéto preskúmanie pritom umožňuje exekučnému súdu overiť, či je pokuta, v súvislosti s ktorou bol podaný návrh na vydanie príkazu na zablokovanie účtu, pravdepodobne skutočne splatná, či sa neuplatňuje žiadne pravidlo premlčania a či boli dodržané všetky procesné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa informačnej povahy doručenia oznámenia o uložení pokuty.

„1.

Predstavuje doručené súdne rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania, rozhodnutie, ktorým sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku v zmysle článku 7 ods. 2 [nariadenia č. 655/2014]?

2.

Vzťahuje sa na súdne rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania ukladá povinnosť zaplatiť pokutu, aj keď je vykonateľné v štáte pôvodu, pojem ‚rozhodnutie‘ v zmysle článku 4 [nariadenia č. 655/2014], hoci výška pokuty nebola určená podľa článku 55 [nariadenia č. 1215/2012]?“

Konanie na Súdnom dvore

29

V prejednávanej veci predseda Súdneho dvora 14. júna 2021 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodol o zamietnutí návrhu na prejednanie veci v skrátenom konaní, keďže dôvody uvedené vnútroštátnym sudcom nemohli preukázať, že v rámci tejto veci boli splnené podmienky definované v článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku.

33

Skrátené konanie totiž predstavuje procesný nástroj určený na riešenie mimoriadnej naliehavej situácie (pozri rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20 , EU:C:2021:1037 , bod 37 a citovanú judikatúru). Samotný záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci, hoci je určite legitímny, na čo možno najrýchlejšom určení rozsahu práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, alebo samotné hospodárske záujmy, a to akokoľvek dôležité a legitímne, nie sú takej povahy, aby samy osebe odôvodnili použitie skráteného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2021, Energieversorgungscenter Dresden‑Wilschdorf, C‑938/19 , EU:C:2021:908 , body 43 a 45 , ako aj citovanú judikatúru).

O prejudiciálnych otázkach

34

Svojimi dvoma prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014 vykladať v tom zmysle, že súdne rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade budúceho porušenia príkazu na zdržanie sa konania a ktoré teda nestanovuje s konečnou platnosťou výšku tejto pokuty, predstavuje rozhodnutie, ktorým sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku v zmysle tohto ustanovenia, a tak veriteľ, ktorý navrhuje vydanie príkazu na zablokovanie, je oslobodený od povinnosti predložiť dostatočné dôkazy na presvedčenie tohto súdu, že jeho návrhu vo veci samej proti dlžníkovi sa pravdepodobne vyhovie.

38

Pojem „pohľadávka“ je definovaný v článku 4 bode 5 nariadenia č. 655/2014 ako „nárok na splatenie konkrétnej peňažnej sumy, ktorá je splatná, alebo nárok na splatenie určiteľnej peňažnej sumy vyplývajúcej z transakcie alebo udalosti, ktorá sa už uskutočnila, pokiaľ sa takéhoto nároku možno domáhať na súde“.

39

Ak je teda možné využiť príkaz na zablokovanie na účely zabezpečenia už splatných pohľadávok, musí to tak byť aj v prípade pohľadávok, ktoré ešte nie sú splatné, pokiaľ vyplývajú z transakcie alebo udalosti, ku ktorým už došlo a ktorých výšku možno určiť pri ich predložení na súde na účely dosiahnutia uvedeného príkazu.

40

Medzi pohľadávky, ktoré ešte nie sú splatné a ktoré sú uvedené v článku 4 bode 5 nariadenia č. 655/2014, patria, ako sa uvádza v odôvodnení 12 tohto nariadenia, pohľadávky, ktoré súvisia s nárokmi z mimozmluvnej zodpovednosti, ako aj občianskoprávne nároky na náhradu škody či na uvedenie do pôvodného stavu, ktoré sa zakladajú na porušení právnej povinnosti, pričom na pohľadávku, vo vzťahu ku ktorej bolo vydané súdne rozhodnutie ukladajúce pokutu, o ktoré ide vo veci samej, sa takéto predpoklady nevzťahujú.

44

Ako pritom v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 62, 63 a 73 svojich návrhov, súdne rozhodnutie, ktorým sa stanovuje základná suma pokuty uloženej v prípade porušenia príkazu na zdržanie sa konania, za predpokladu, že toto rozhodnutie je vykonateľné, síce zahŕňa uloženie povinnosti zaplatiť sumu v teoreticky určiteľnej výške, toto rozhodnutie však nemôže obsahovať presnú výšku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať, keďže táto suma závisí od budúcich udalostí, a teda nie je známa v čase prijatia súdneho rozhodnutia ukladajúceho túto pokutu.

45

Výraz „[rozhodnutie, ktorým] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“, použitý v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014, treba chápať v jeho kontexte s prihliadnutím na ustanovenia, ktoré predchádzajú tomuto článku 7 ods. 2, ako aj na ustanovenia, ktoré po ňom nasledujú.

46

Článok 6 nariadenia č. 655/2014 tak vo svojom odseku 3 výslovne stanovuje, že ak veriteľ už dosiahol vydanie rozhodnutia, právomoc „vydať príkaz na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v [rozhodnutí]“ majú súdy členského štátu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

50

Cieľom článku 7 nariadenia č. 655/2014 v spojení s jeho odôvodnením 14 je totiž zaviesť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami veriteľa a dlžníka vzhľadom na to, že stanovuje odlišné podmienky na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov v závislosti od toho, či už veriteľ dosiahol v členskom štáte pôvodu vydanie exekučného titulu, podľa ktorého je dlžník povinný zaplatiť pohľadávku. Konkrétne v prvom prípade musí veriteľ preukázať len naliehavú povahu opatrenia z dôvodu existencie bezprostredného nebezpečenstva, zatiaľ čo v druhom prípade musí tiež presvedčiť súd o fumus boni iuris [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2019, K.H.K. (Zablokovanie bankových účtov), C‑555/18 , EU:C:2019:937 , bod 40 ].

51

Ako zdôraznil generálny advokát v bode 75 a nasl. svojich návrhov, výklad článku 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014, podľa ktorého by uloženie povinnosti zaplatiť sumu v teoreticky určiteľnej výške, ale ktorej presná výška zostáva neistá, predstavovalo „[rozhodnutie],… ktorý[m] sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku“ v zmysle uvedeného ustanovenia, by mohol narušiť rovnováhu uvedenú v bode 50 tohto rozsudku, ktorá spočíva vo vyvažovaní, ako vyplýva z odôvodnenia 14 tohto nariadenia, záujmu veriteľa, ktorý sa snaží o dosiahnutie vydania európskeho príkazu na zablokovanie, a záujmu dlžníka, ktorý chce predísť akémukoľvek zneužitiu takéhoto príkazu.

52

V dôsledku toho je požiadavka, aby bola určená presná výška pohľadávky, ktorá sa má vymáhať, a teda aby bola pokuta vyčíslená pred doručením príkazu na zablokovanie, odôvodnená dodržaním primeranej rovnováhy, ktorá sa má zachovať medzi záujmami veriteľa a záujmami dlžníka.

56

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 7 ods. 2 nariadenia č. 655/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že súdne rozhodnutie, ktorým sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pokutu v prípade budúceho porušenia príkazu na zdržanie sa konania a ktoré teda nestanovuje s konečnou platnosťou výšku tejto pokuty, nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa vyžaduje, aby uvedený dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku v zmysle tohto ustanovenia, a tak veriteľ, ktorý navrhuje vydanie príkazu na zablokovanie, nie je oslobodený od povinnosti predložiť dostatočné dôkazy na presvedčenie súdu, na ktorý bol podaný návrh na vydanie tohto príkazu, že jeho návrhu vo veci samej proti dlžníkovi sa pravdepodobne vyhovie.

O trovách

57

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: