C-308/21

62021CJ0308

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 7. júla 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Náhrada a pomoc cestujúcim – Zrušenie alebo veľké meškanie letov – Článok 5 ods. 3 – Výnimka z povinnosti náhrady – Mimoriadne okolnosti – Všeobecný výpadok systému dodávky paliva lietadlám na letisku“

Vo veci C‑308/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Judicial da Comarca dos Açores (Juízo Local Cível de Ponta Delgada – Juiz 4) (Okresný súd Azorské ostrovy, Občianskoprávny senát č. 4 v Ponta Delgada, Portugalsko) z 25. januára 2021 a doručený Súdnemu dvoru 14. mája 2021, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda ôsmej komory N. Jääskinen, predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa) a sudca N. Piçarra,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 ( Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi KU, OP a GC na jednej strane a spoločnosťou SATA International – Azores Airlines SA (ďalej len „SATA International“) na druhej strane vo veci práva cestujúcich na náhradu podľa tohto nariadenia v dôsledku všeobecného výpadku systému dodávky paliva na letisku, ktorý spôsobil meškanie letu v trvaní viac ako tri hodiny alebo zrušenie letu.

(14)

tak ako je to uvedené v [Dohovore o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 ( Ú. v. ES L 194, 2001, s. 38 ; Mim. vyd. 07/005, s. 491)], záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu;

(15)

za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu;“

4

Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Zrušenie“, stanovuje:

ii)

neboli informovaní o zrušení [letu] v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu[;] alebo

iii)

neboli informovaní o zrušení [letu] do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

…

3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

b)

400 [eur] v prípade všetkých letov v rámci [S]poločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

c)

600 [eur] v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b)[.]

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci pre odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

…“

OP si kúpil letenku na let S4142 zabezpečený spoločnosťou SATA International 10. mája 2017 s odletom z ostrova Pico (Azorské ostrovy, Portugalsko) o 17.35 hod. a príletom do Lisabonu o 21.50 hod. (miestneho času). Keďže let S4142 bol zrušený, let OP bol 10. mája 2017 presmerovaný na let S4136 s odletom z ostrova Terceira (Azorské ostrovy, Portugalsko) o 21.25 hod. do Lisabonu.

9

Meškanie letu S4321 a zrušenie letu S4142 boli spôsobené nepredvídateľným a neočakávaným výpadkom systému dodávky paliva na letisku v Lisabone 10. mája 2017 od 13.19 hod.

10

Toto zlyhanie, ktoré viedlo k reorganizácii všetkých letových prevádzok letiskového uzla, si vyžiadalo využiť palivové sklady letísk nachádzajúcich sa v blízkom okruhu.

11

14

Za týchto podmienok Tribunal Judicial da Comarca dos Açores (Juízo Local Cível de Ponta Delgada – Juiz 4) (Okresný súd Azorské ostrovy, Občianskoprávny senát č. 4 v Ponta Delgada, Portugalsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Predstavuje meškanie viac ako tri hodiny alebo zrušenie letov z dôvodu výpadku dodávky paliva na letisku odletu v prípade, ak je toto letisko zodpovedné za riadenie systému dodávky paliva, ‚mimoriadnu okolnosť‘ v zmysle a na účely článku 5 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004]?“

O prejudiciálnej otázke

15

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je letisko odletu dotknutých letov alebo lietadiel zodpovedné za riadenie systému dodávky paliva lietadlám, možno všeobecný výpadok paliva považovať za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia.

19

Okrem toho Súdny dvor tiež rozhodol, že ak cestujúcim bolo po prílete spôsobené veľké meškanie ich letu, to znamená v trvaní tri hodiny alebo viac, majú právo na náhradu na základe článku 7 nariadenia č. 261/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07 , EU:C:2009:716 , body 60 a 61 , ako aj z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10 , EU:C:2012:657 , body 34 a 40 ). V prípade takéhoto meškania však cestujúcim nevznikne právo na náhradu, ak môže letecký dopravca preukázať, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým nebolo možné zabrániť, aj keby boli prijaté všetky primerané opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07 , EU:C:2009:716 , bod 69 , ako aj z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10 , EU:C:2012:657 , bod 40 ).

20

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade (rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 23 a citovaná judikatúra).

21

V prvom rade teda treba v prejednávanej veci určiť, či všeobecný výpadok dodávky paliva môže svojou povahou alebo pôvodom predstavovať udalosť, ktorá nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, pokiaľ je letisko odletu dotknutých letov alebo lietadiel zodpovedné za riadenie systému dodávky paliva.

25

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že treba rozlišovať medzi udalosťami „vnútorného“ pôvodu a udalosťami „vonkajšieho“ pôvodu vo vzťahu k prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi (rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 39 ). Pod tento pojem tak spadajú z dôvodu výskytu takzvaných „vonkajších“ udalostí tie, ktoré vyplývajú z činnosti leteckého dopravcu a z vonkajších okolností, ktoré sú v praxi viac alebo menej častejšie, ale ktoré letecký dopravca neovláda, pretože sú spôsobené prirodzenou udalosťou alebo konaním tretej osoby, akou je iný letecký dopravca alebo verejný či súkromný subjekt, ktorý zasahuje do leteckej alebo letiskovej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , body 40 až 41 ).

26

Pokiaľ je teda systém dodávky paliva na letisku riadený týmto letiskom alebo treťou osobou, všeobecný výpadok dodávky paliva sa musí považovať za udalosť, ktorej pôvod je nezávislý od leteckého dopravcu a ktorá je vyňatá z jeho účinnej kontroly.

27

O trovách

29

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je letisko odletu dotknutých letov alebo lietadiel zodpovedné za riadenie systému dodávky paliva lietadlám, možno všeobecný výpadok dodávky paliva považovať za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia.

Podpisy