C-331/21

62021CJ0331

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 26. októbra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 101 ZFEÚ – Kartely – Zákaz kartelov – Dohody medzi podnikmi – Rozlišovanie medzi vertikálnou dohodou a horizontálnou dohodou – Potenciálna konkurencia – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo následku – Dohoda medzi dodávateľom elektrickej energie a maloobchodníkom s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom, ktorý prevádzkuje hypermarkety a supermarkety – Konkurenčná doložka – Nariadenie (EÚ) č. 330/2010 – Zmluva o obchodnom zastúpení – Liberalizácia trhu dodávok elektrickej energie“

Vo veci C‑331/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon, Portugalsko) zo 6. apríla 2021 a doručený Súdnemu dvoru 26. mája 2021, ktorý súvisí s konaním:

za účasti:

Ministério Público,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), sudcovia N. Piçarra, M. Safjan, N. Jääskinen a M. Gavalec,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

–

MC retail SGPS SA, predtým Sonae MC SGPS SA, v zastúpení: I. Gouveia, G. Rosas, D. Silva Ramalho a C. Vieira Peres, advogados,

–

Modelo Continente Hipermercados SA, v zastúpení: J. Vieira Peres, advogado,

–

Autoridade da Concorrência, v zastúpení: D. Cardoso, A. Cruz Nogueira a I. Nascimento, advogadas,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 101 ZFEÚ a článku 1 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ( Ú. v. EÚ L 102, 2010, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou EDP – Energias de Portugal SA (ďalej len „EDP Energias“), EDP Comercial – Comercialização de Energia SA (ďalej len „EDP Comercial“), MC retail SGPS SA (predtým Sonae MC SGPS SA a v čase skutkových okolností vo veci samej Sonae Investimentos SGSP SA a SONAE MC – Modelo Continente SGPS) (ďalej len „MC retail“), ako aj Modelo Continente Hipermercados SA (ďalej len „Modelo Continente“) na jednej strane a Autoridade da Concorrência [Úrad na ochranu hospodárskej súťaže (Portugalsko); ďalej len „AdC“] na strane druhej vo veci pokút uložených z dôvodu uzavretia protisúťažnej dohody.

Právny rámec

‚vertikálne dohody‘ sú dohody alebo zosúladené postupy dvoch alebo viacerých podnikov, z ktorých každý na účely tejto dohody alebo zosúladeného postupu pôsobí na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých strany môžu kupovať, predávať alebo ďalej predávať určité tovary alebo služby;

b)

‚vertikálne obmedzenia‘ sú obmedzenia hospodárskej súťaže vo vertikálnej dohode, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti článku 101 ods. 1 [ZFEÚ];

c)

‚konkurujúce podniky‘ sú skutoční alebo potenciálni konkurenti; ‚skutočný konkurent‘ je podnik, ktorý pôsobí na tom istom relevantnom trhu; ‚potenciálny konkurent‘ je podnik, ktorý by sa, uvažujúc na realistickom základe a nie iba ako o čisto teoretickej možnosti, pri neexistencii vertikálnej dohody v prípade malého, ale trvalého zvýšenia relatívnych cien pravdepodobne v krátkom čase podujal vynaložiť potrebné dodatočné investície alebo iné nevyhnutné náklady súvisiace so zmenou, aby vstúpil na relevantný trh;

…“

Obchodný zástupca je právnická alebo fyzická osoba, ktorej je udelená právomoc rokovať o zmluvách a/alebo uzatvárať zmluvy v prospech inej osoby (splnomocniteľa‑principála) [(zastúpeného) – neoficiálny preklad ] alebo vo svojom vlastnom mene alebo v mene splnomocniteľa [zastúpeného – neoficiálny preklad ] v súvislosti s:

–

nákupom tovaru alebo služieb splnomocniteľom [zastúpeným – neoficiálny preklad ] alebo

–

predajom tovaru alebo služieb poskytovaných splnomocniteľom [zastúpeným – neoficiálny preklad ].

(13)

Existujú dva typy finančných a obchodných rizík, ktoré sú podstatné pre definíciu dohody o zastúpení [zmluvy o obchodnom zastúpení – neoficiálny preklad ] na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 [ZFEÚ]. Predovšetkým ide o riziká špecifické pre zmluvu, ktoré sa priamo týkajú zmlúv uzavretých a/alebo dojednaných obchodným zástupcom v mene splnomocniteľa [zastúpeného – neoficiálny preklad ], ako je napríklad financovanie zásob. Po druhé, existujú riziká spojené s investíciami do určitého trhu. Ide o investície osobitne požadované pre druh činnosti, na výkon ktorej splnomocniteľ [zastúpený – neoficiálny preklad ] vymenoval obchodného zástupcu, t. j. ktoré sa požadujú, aby obchodný zástupca mohol uzavrieť a/alebo dojednať tento typ zmluvy. Takéto investície obvykle prepadnú, čo znamená, že po opustení konkrétnej oblasti činnosti sa investície nemôžu použiť na iné činnosti alebo predať inak ako s veľkou stratou. Po tretie, existujú riziká spojené s ďalšími činnosťami vykonávané na tom istom trhu s výrobkami, ak splnomocniteľ [zastúpený – neoficiálny preklad ] požaduje od obchodného zástupcu, aby tieto činnosti vykonával, ale nie ako obchodný zástupca v prospech splnomocniteľa [zastúpeného – neoficiálny preklad ], ale na vlastné riziko.

(15)

Na účely uplatňovania článku 101 ods. 1 [ZFEÚ] sa dohoda považuje za dohodu o zastúpení [zmluvu o obchodnom zastúpení – neoficiálny preklad ], ak obchodný zástupca v danej oblasti činnosti neznáša alebo znáša iba bezvýznamné riziká pokiaľ ide o zmluvy uzavreté a/alebo dojednané v mene splnomocniteľa [zastúpeného – neoficiálny preklad ] a pokiaľ ide o investície spojené s určitým trhom, pre túto oblasť činnosti a vo vzťahu k ostatným činnostiam, ktorých vykonávanie splnomocniteľ [zastúpený – neoficiálny preklad ] od obchodného zástupcu vyžaduje na tom istom trhu s výrobkami. Riziká, ktoré sa spravidla týkajú činnosti poskytovania služieb obchodného zastúpenia, ako napríklad riziko príjmu obchodného zástupcu závislého od jeho úspechu pri vykonávaní činnosti obchodného zástupcu alebo všeobecné investície napríklad do priestorov alebo personálu, však nie sú pre toto hodnotenie dôležité.

c)

nenesie zodpovednosť voči tretím stranám za škodu spôsobenú predajom výrobku (zodpovednosť za škodu spôsobenú vadou výrobku), pokiaľ obchodný zástupca nie je v tejto súvislosti zodpovedný za chybu,

d)

nepreberá zodpovednosť za neplnenie zmluvy zákazníkom, s výnimkou straty provízie obchodného zástupcu, pokiaľ obchodný zástupca nie je zodpovedný za vadu (napríklad nedodržaním primeraných bezpečnostných opatrení alebo opatrení proti krádeži alebo nedodržaním primeraných opatrení na hlásenie krádeže splnomocniteľovi [zastúpenému – neoficiálny preklad ] alebo polícii alebo neoznámi splnomocniteľovi [zastúpenému – neoficiálny preklad ] všetky potrebné informácie, ktoré má k dispozícii, týkajúce sa finančnej spoľahlivosti zákazníka),

e)

nie je priamo ani nepriamo povinný investovať do podpory predaja, ako sú príspevky do rozpočtu splnomocniteľa [zastúpeného – neoficiálny preklad ] na reklamu,

Tento zoznam nie je úplný. Avšak tam, kde obchodný zástupca znáša jedno alebo viaceré z rizík alebo nákladov uvedených v odsekoch 14, 15 a 16, potom dohoda medzi obchodným zástupcom a splnomocniteľom [zastúpeným – neoficiálny preklad ] nespĺňa podmienky dohody o zastúpení. Otázka rizika sa musí posudzovať individuálne od prípadu k prípadu a skôr s ohľadom na ekonomickú skutočnosť situácie, ako na právnu formu. Z praktických dôvodov sa analýza rizík môže začať hodnotením rizík špecifických pre zmluvu. Ak riziká špecifické pre zmluvu znáša obchodný zástupca, je to postačujúce na prijatie záveru, že obchodný zástupca je nezávislým distribútorom. Naopak, ak obchodný zástupca neznáša riziká špecifické pre zmluvu, potom bude potrebné pokračovať ďalej v analýze hodnotením rizík spojených s investíciami do určitého trhu. Napokon, ak obchodný zástupca neznáša žiadne riziká špecifické pre zmluvu ani riziká spojené s investíciami do určitého trhu, môžu sa zvážiť riziká súvisiace s ostatnými požadovanými činnosťami v rámci toho istého trhu s výrobkami.“

6

V bodoch 24 a 25 uvedených usmernení sa uvádza:

„(24)

V článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 330/2010] sú definované ‚vertikálne dohody‘ ako ‚dohody alebo zosúladené postupy dojednané medzi dvoma alebo viacerými podnikateľmi, z ktorých každý podniká, na účely dohody alebo zosúladeného postupu na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých môžu strany nakupovať, predávať alebo ďalej predávať určitý tovar alebo služby‘.

(25)

Bod 27 týchto usmernení spresňuje:

„V článku 2 ods. 4 nariadenia [č. 330/2010] sa z jeho uplatňovania jednoznačne vylučujú ‚vertikálne dohody uzavreté medzi konkurenčnými podnikmi‘. Pokiaľ ide o prípadné účinky nekalých praktík, vertikálnymi dohodami medzi konkurenčnými podnikmi sa zaoberajú [usmernenia o horizontálnych dohodách o spolupráci]. Vertikálne aspekty takých dohôd je potrebné hodnotiť podľa týchto usmernení. V článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia [č. 330/2010] sa definuje konkurenčný podnik ako ‚skutočný alebo potenciálny konkurent‘. Dve spoločnosti sa považujú za skutočných konkurentov v prípade, že pôsobia na tom istom relevantnom trhu. Spoločnosť sa považuje za potenciálneho konkurenta inej spoločnosti, pokiaľ je v prípade neexistencie dohody a nízkeho ale trvalého zvýšenia relatívnych cien pravdepodobné, že v krátkom období, obyčajne nepresahujúcom jeden rok, prvá spoločnosť vezme na seba nevyhnutné dodatočné investície alebo iné nevyhnutné náklady súvisiace so zmenou dodávateľa s cieľom vstúpiť na relevantný trh, na ktorom pôsobí iná spoločnosť. Toto hodnotenie musí byť založené na realistických základoch; nestačí iba teoretická možnosť vstupu na trh. Distribútor, ktorý poskytuje špecifikácie výrobcovi, aby vyrábal určitý tovar pod značkou distribútora, sa nepovažuje za výrobcu takéhoto tovaru ako tovaru vlastnej značky.“

Portugalské právo

8

Článok 9 ods. 1 Lei n o 19/2012 – Aprova o novo regime jurídico da concorrência, revogando as Leis n os 18/2003, de 11 de junho, e 39/2006, de 25 de agosto, e procede à segunda alteração à lei n o 2/99, de 13 de janeiro (zákon č. 19/2012, ktorým sa ustanovuje nový právny rámec hospodárskej súťaže, zrušujú sa zákony č. 18/2003 z 11. júna a 39/2006 z 25. augusta a zavádza druhá zmena zákona č. 2/99 z 13. januára), z 8. mája 2012 ( Diário da República , séria I, č. 89/2012 z 8. mája 2012, ďalej len „NRJC“) stanovuje:

11

EDP Energias a EDP Comercial sú súčasťou portugalského konglomerátu, ktorého materskou spoločnosťou je EDP Energias, pôsobiaca najmä v odvetví výroby a dodávky elektrickej energie a zemného plynu v Portugalsku (ďalej len „skupina EDP“). Skupina EDP je najvýznamnejším portugalským subjektom na trhoch výroby, distribúcie a dodávok elektrickej energie, tretím subjektom v oblasti výroby elektrickej energie a jedným z najväčších distribútorov plynu na Pyrenejskom polostrove.

12

Dňa 5. januára 2012 EDP Comercial a Modelo Continente uzavreli dohodu o partnerstve, ktorá definovala podmienky „programu EDP Continente“. Cieľom tejto dohody bolo prilákať zákazníkov, stimulovať predaj a ponúknuť spotrebiteľom zľavy. Ku dňu uzavretia uvedenej dohody tieto dve spoločnosti neboli v situácii efektívnej hospodárskej súťaže na odlišných trhoch maloobchodného predaja potravín a rýchloobrátkového spotrebného tovaru, ako aj dodávok elektrickej energie a zemného plynu v Portugalsku.

13

Ustanovenie 2.1 dohody o partnerstve definovalo predmet a dosah tejto dohody tak, že v podstate stanovovalo podporu rozvoja činností spoločnosti EDP Comercial v oblasti dodávok elektrickej energie a maloobchodnej distribúcie potravín spoločnosťou Modelo Continente v rôznych hypermarketoch a supermarketoch, ako aj v predajniach prevádzkovaných inými spoločnosťami, ktoré sú členmi skupiny Sonae.

17

Ostatné náklady spojené s partnerstvom týkajúce sa reklamy, marketingu, komunikácie a zastupovania v konaniach v rámci konaní znášali EDP Comercial a Modelo Continente rovným dielom.

18

Ustanovenie 12.1 dohody o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, nazvané „Výhradnosť“, stanovovalo:

„Modelo Continente sa zaväzuje, že počas platnosti tejto dohody a počas doby jedného roka od skončenia jej platnosti:

a)

20

Dohoda o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, platila do 31. decembra 2012, aj keď pristúpenie spotrebiteľov k „programu EDP Continente“ bolo možné len od 9. januára 2012 do 4. marca 2012.

21

Zmluvy o dodávkach elektrickej energie bolo možné uzavrieť v sieti 180 obchodných priestorov prevádzkovaných spoločnosťou Modelo Continente, pričom na týchto dodávkach sa podieľali EDP Comercial a Modelo Continente. 146775 klientov sa stalo členmi „programu EDP Continente“, z ktorých 137144 počas a po skončení kampane zostalo v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou EDP Comercial.

22

Výška zliav, ktoré boli poskytnuté členom „programu EDP Continente“, dosiahla 6907354 eur a celková hodnota aktivovaných poukazov dosiahla približne 6024252 eur. 1795912 eur z uvedenej hodnoty uhradila Modelo Continente.

26

Od 1. januára 2011 boli zrušené regulované tarify, ktoré platili pre koncových zákazníkov za dodávky elektrickej energie veľmi vysokého, vysokého a stredného napätia, ako aj špecifického nízkeho napätia. Regulované tarify uplatniteľné na dodávky nízkonapäťovej elektrickej energie (malé podniky/domácnosti) boli od 1. júla 2012 zrušené pre koncových zákazníkov, ktorých zmluvný výkon sa rovná alebo je vyšší ako 10,35 kVA, a od 1. januára 2013 pre zákazníkov so zmluvne dohodnutým výkonom nižším ako 10,35 kVA. Po týchto dátumoch bolo možné uzatvárať nové zmluvy len na liberalizovanom trhu. Prechodné tarifné mechanizmy však boli zavedené pre spotrebiteľov, ktorí sa k posledným uvedeným dátumom nerozhodli uzavrieť zmluvu na liberalizovanom trhu. Na týchto spotrebiteľov by sa uplatňovali tarify stanovené Entidade Reguladora dos Serviços Energéticos (Regulačný úrad pre energetické služby, Portugalsko) so zvýšenými cenami s cieľom podporiť prechod na liberalizovaný trh. Platnosť posledného z týchto prechodných režimov uplynula 31. decembra 2017.

27

Podľa vnútroštátneho súdu v tejto súvislosti skupina Sonae rozvinula v rokoch 2002 až 2008 činnosť na trhu dodávok elektrickej energie v Portugalsku prostredníctvom partnerstva so spoločnosťou Endesa, ktorá je subjektom dlhodobo pôsobiacim na trhu výroby a dodávok elektrickej energie v Španielsku. Toto partnerstvo malo formu spoločného podniku založeného 1. mája 2002, Sodesa – Comercialização de Energia, SA (ďalej len „Sodesa“), v 50 % vlastníctve každej zo zúčastnených spoločností s cieľom dodávať elektrickú energiu a služby na liberalizovanom portugalskom trhu.

31

Podľa AdC porušenie práva hospodárskej súťaže spočívalo v uzavretí dohody o partnerstve medzi týmito podnikmi, ktorej predmetom bolo rozdelenie trhov vo forme konkurenčnej doložky na trhoch dodávok elektrickej energie, zemného plynu a maloobchodnej distribúcie potravín, pričom všetky tri sa nachádzajú v kontinentálnom Portugalsku. Okrem toho táto dohoda bola vykonaná v rozhodujúcom okamihu procesu liberalizácie vnútroštátneho trhu dodávok elektrickej energie, čo posilnilo protisúťažnú povahu tejto dohody.

32

Okrem toho AdC najmä usúdil, že dohoda o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, nepredstavuje na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže ani zmluvu o obchodnom zastúpení, ani vertikálnu dohodu a že nemožno vylúčiť, že ustanovenie 12.1 písm. a) a ustanovenie 12.2 tejto dohody spadajú pod „horizontálnu spoluprácu“. Konkurenčná doložka obsiahnutá v tejto dohode sa tak mala kvalifikovať ako obmedzenie z hľadiska cieľa a predstavovala porušenie zákazu stanoveného v článku 9 NRJC.

33

Na základe žaloby, ktorú podali žalobkyne vo veci samej, Tribunal da Concorrência, Regulação e Supervisão (Súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad, Portugalsko) rozsudkom z 30. septembra 2020 potvrdil rozhodnutie o uložení sankcie, o ktoré ide vo veci samej, ale znížil výšku uložených pokút o 10 %. Na účely konštatovania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa tento súd zohľadnil najmä činnosti skupiny Sonae na trhoch výroby a dodávok elektrickej energie pred a počas vykonávania dohody o partnerstve.

37

Pripomína, že podľa nedávnej judikatúry Súdneho dvora je možné vylúčiť domnienku, podľa ktorej určité postupy, ktoré sú z hľadiska svojho cieľa dostatočne obmedzujúce na to, aby mohli vážne poškodiť hospodársku súťaž, majú protisúťažné účinky, pokiaľ dohody sledujú legitímne a primerané ciele alebo pokiaľ sú preukázané protisúťažné ciele alebo účinky. Okrem toho si kladie otázku, či dohoda o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, môže byť kvalifikovaná ako zmluva o obchodnom zastúpení a či sa tak na základe vnútroštátneho ustanovenia zodpovedajúceho článku 101 ods. 3 ZFEÚ vymyká zákazu stanovenému v odseku 1 tohto ustanovenia.

38

Za týchto podmienok Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

3.

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že za potenciálnych konkurentov treba považovať dodávateľa elektrickej energie a maloobchodného predajcu potravín, ktorý prevádzkuje hypermarkety a supermarkety, ktorí medzi sebou uzavreli uvedenú dohodu s cieľom vzájomne podporovať podnikateľské činnosti a zvýšenie objemu predaja druhej zmluvnej strany (a v prípade maloobchodného predajcu potravín aj spoločností, v ktorých má jeho materská spoločnosť väčšinový podiel), ak maloobchodník v potravinárskom odvetví a spoločnosti, ktoré sú s ním prepojené, v čase uzavretia dohody nevykonávali ani na predmetnom geografickom trhu, ani na inom trhu činnosť dodávateľa elektrickej energie a ak v konaní nebolo preukázané, že mali v úmysle vykonávať uvedenú činnosť na tomto trhu alebo že uskutočnili nejaký krok v súvislosti s jej vykonávaním?

4.

Zostane odpoveď na predchádzajúcu otázku rovnaká, ak iná spoločnosť, v ktorej má materská spoločnosť maloobchodného predajcu potravín, ktorý je zmluvnou stranou dohody, väčšinový podiel (pričom však [AdC] neobvinil ani nesankcionoval žiadny z týchto dvoch subjektov a žiadny z nich tiež nebol účastníkom konania začatého na tomto súde), ktorá nepatrila do osobnej pôsobnosti záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie, vlastnila 50 % podiel v treťom subjekte, ktorý vykonával činnosti týkajúce sa predaja elektrickej energie v Portugalsku, ktoré sa skončili tri a pol roka pred uzavretím dohody v dôsledku zrušenia tohto subjektu?

5.

Zostane odpoveď na predchádzajúcu otázku rovnaká, ak maloobchodný predajca, ktorý je zmluvnou stranou dohody, vyrába elektrickú energiu prostredníctvom svojich zariadení na minivýrobu a mikrovýrobu, ktoré sú umiestnené na streche jeho predajní, aj keď všetku vyrobenú elektrickú energiu dodáva za regulované ceny dodávateľovi posledného stupňa?

9.

Má sa pojem ‚potenciálny konkurent‘ v zmysle článku 101 ZFEÚ [a] článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia [č. 330/2010] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa podnik viazaný konkurenčnou doložkou, ktorý pôsobí na tovarovom trhu, ktorý je úplne oddelený od tovarového trhu druhej zmluvnej strany dohody, ak sa v písomnostiach obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania začatého na vnútroštátnom súde nenachádza nijaká konkrétna indícia (ako sú projekty, investície alebo iné prípravné kroky), z ktorej by vyplývalo, že dotknutý podnik by predtým, pokiaľ neexistovalo uvedené ustanovenie, mohol v krátkodobom horizonte vstúpiť na trh druhej zmluvnej strany, ani nebolo preukázané, že druhá zmluvná strana dohody by predtým, pokiaľ neexistovalo uvedené ustanovenie, vnímala uvedený podnik ako potenciálneho konkurenta na predmetnom trhu?

10.

Má sa článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že samotná skutočnosť, že dohoda o partnerstve [o ktorú ide vo veci samej] medzi podnikom, ktorého predmetom činnosti je predaj elektrickej energie, a podnikom, ktorého predmetom činnosti je maloobchodný predaj potravín a nepotravinárskych výrobkov určených na domácu spotrebu, na účely vzájomnej podpory ich príslušných činností (v rámci ktorej najmä prvý podnik poskytuje svojim zákazníkom zľavy za spotrebu elektrickej energie, ktoré druhý podnik odpočíta od ceny za nákupy týchto zákazníkov v maloobchodných predajniach) obsahuje ustanovenie, na základe ktorého sa obe zmluvné strany zaväzujú, že si nebudú navzájom konkurovať a neuzavrú podobné dohody s konkurentmi druhej zmluvnej strany, znamená, že cieľom uvedeného ustanovenia je obmedzovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, hoci:

–

osobná pôsobnosť tohto ustanovenia vylučuje veľkú väčšinu podnikov patriacich k tej istej ekonomickej skupine ako zmluvné strany, ktoré v dôsledku toho nie sú viazané týmto ustanovením a môžu konkurovať druhej zmluvnej strane počas a po skončení doby platnosti dohody,

–

podniky, na ktoré sa vzťahuje konkurenčná doložka, pôsobia na úplne odlišných tovarových trhoch a nebolo preukázané, že v čase uzavretia dohody vyvíjali akýkoľvek projekt alebo plán, alebo uskutočnili akýkoľvek druh investície alebo iný krok s cieľom vstúpiť na tovarový trh druhej zmluvnej strany?

11.

Má sa pojem ‚vertikálna dohoda‘ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ [a] článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 330/2010] vykladať v tom zmysle, že zahŕňa dohodu so znakmi opísanými v predchádzajúcich otázkach, v rámci ktorej zmluvné strany pôsobia na úplne odlišných tovarových trhoch, pričom nebolo preukázané, že by pred touto dohodou a bez nej uskutočnili akýkoľvek projekt, investíciu alebo plán s cieľom vstúpiť na tovarový trh druhej zmluvnej strany, ale v rámci ktorej zmluvné strany na účely predmetnej dohody dávajú druhej zmluvnej strane k dispozícii svoje príslušné obchodné siete, tímy poverené predajom a know‑how na podporu, získavanie a zväčšovanie počtu klientov a obratu druhej zmluvnej strany?“

Súdny dvor však má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých, i keď skutkový stav vo veci samej nespadá priamo do pôsobnosti tohto práva, sú ustanovenia uvedeného práva na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné z dôvodu odkazu stanoveného týmto právom na ich obsah [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89 , EU:C:1990:360 , body 41 a 42 , ako aj z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 26 ].

42

Pokiaľ totiž vnútroštátna právna úprava prispôsobí riešenie, ktoré prináša pre situácie, ktoré sú čisto vnútornou záležitosťou, riešeniam upraveným právom Únie, a to napríklad s cieľom predísť prípadnému skresleniu hospodárskej súťaže alebo s cieľom zabezpečiť jednotný postup v porovnateľných situáciách, existuje jasný záujem Únie na tom, aby sa s cieľom predísť budúcim rozdielom vo výklade vykladali ustanovenia alebo pojmy prebraté z práva Únie jednotným spôsobom bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C‑297/88 a C‑197/89 , EU:C:1990:360 , bod 37 , ako aj z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 27 ].

43

V prejednávanej veci pritom, ako vyplýva z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, článok 9 NRJC preberá podstatu článku 101 ZFEÚ a príslušné vnútroštátne orgány, ako aj vnútroštátne súdy ho uplatňujú v súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením.

44

47

V tejto poslednej uvedenej súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa v súčasnosti odráža v článku 94 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nevyhnutnosť dospieť k takému výkladu práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, vyžaduje, aby vnútroštátny súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého patria otázky, ktoré kladie, resp. aby aspoň objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú. Tieto požiadavky platia predovšetkým v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá sa vyznačuje komplexnými skutkovými okolnosťami a právnymi skutočnosťami (rozsudok z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas, C‑211/22 , EU:C:2023:529 , bod 23 a citovaná judikatúra).

48

Okrem toho je nevyhnutné, ako stanovuje článok 94 písm. c) rokovacieho poriadku, aby návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahoval dôvody, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej

49

V prejednávanej veci je v duchu spolupráce, ktorá je vlastná dialógu medzi súdmi, a aby Súdny dvor mohol vydať čo najužitočnejšie rozhodnutie, žiaduce, aby vnútroštátny súd stručnejšie a jasnejšie uviedol vlastný výklad sporu, ktorý prejednáva, ako aj právnych otázok, na ktorých je založený jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania, namiesto toho, aby príliš zdĺhavo reprodukoval veľké množstvo výňatkov z písomností v spise, ktorý mu bol predložený.

53

Napokon skutkový predpoklad desiatej otázky, podľa ktorého sa dosah konkurenčnej doložky zhoduje s obdobím, počas ktorého zmluvné strany dohody o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, neboli oprávnené využívať obchodné tajomstvá alebo know‑how nadobudnuté počas tohto partnerstva, nepatrí medzi preukázané skutočnosti, ale naopak medzi nepreukázané skutočnosti.

54

Vzhľadom na už vyššie uvedené treba druhú otázku považovať za neprípustnú. Pokiaľ ide o deviatu a desiatu otázku, treba ich považovať za neprípustné v rozsahu, v akom sa zakladajú na predpokladoch uvedených v predchádzajúcich bodoch.

O prejudiciálnych otázkach

55

V tejto súvislosti sa tretia až siedma a deviata otázka týkajú relevantných kritérií na určenie, či dva podniky pôsobiace na odlišných tovarových trhoch sú v situácii potenciálnej hospodárskej súťaže. Jedenásta otázka sa týka pojmov „zmluva o obchodnom zastúpení“ a „vertikálna dohoda“. Desiata otázka sa týka podmienok, za ktorých možno obmedzenie hospodárskej súťaže považovať za doplnkové k dohode, ktorej cieľ nie je protisúťažný. Prvú a ôsmu otázku tiež možno posudzovať spoločne, pretože sa týkajú rozlišovania medzi pojmami „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ a „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku“.

O tretej až siedmej a deviatej otázke, ktoré sa týkajú pojmu „potenciálna hospodárska súťaž“

59

Svojou treťou až siedmou a deviatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či a za akých podmienok sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že podnik spravujúci sieť maloobchodníkov s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom možno považovať na trhu s elektrickou energiou za potenciálneho konkurenta dodávateľa elektrickej energie, s ktorým uzavrel dohodu o partnerstve obsahujúcu konkurenčnú doložku, aj keby tento podnik nevykonával na tomto tovarovom trhu nijakú činnosť.

60

Podľa ustálenej judikatúry platí, že na účely posúdenia, či podnik, ktorý sa nenachádza na trhu, je v potenciálnom konkurenčnom vzťahu s jedným alebo viacerými inými podnikmi, ktoré už na tomto trhu pôsobia, treba určiť, či existujú skutočné a konkrétne možnosti, aby sa tento prvý uvedený podnik začlenil do uvedeného trhu a konkuroval jednému alebo viacerým druhým uvedeným podnikom [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 36 , ako aj citovaná judikatúra].

64

V rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 58 ), tak Súdny dvor zohľadnil osobitosti trhu s liekmi, ako aj hospodársky a právny kontext vlastný tomuto trhu, keď v podstate rozhodol, že výrobcu generických liekov treba považovať za potenciálneho konkurenta výrobcu originálnych liekov, ktorý je majiteľom farmaceutických patentov na dotknutý liek, ak má skutočne pevné odhodlanie, ako aj schopnosť vstúpiť na dotknutý trh.

65

Ako uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, a na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne vo veci samej, výklad pojmu „potenciálna hospodárska súťaž“, ktorý poskytol Súdny dvor v rozsudku uvedenom v predchádzajúcom bode, nemožno považovať za výklad so všeobecnou pôsobnosťou. Takáto úroveň dôkazov vyžadovaná na preukázanie toho, že dotknutý podnik by mal v prípade neexistencie dohody skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na dotknutý trh, totiž spočíva v analýze vlastnej trhom s liekmi, o ktoré ide vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok.

66

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že dohoda o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, sa zhodovala s kľúčovou fázou procesu liberalizácie trhu dodávok elektrickej energie, keď na konci roka 2012 skončila platnosť regulovaných taríf za bežné nízke napätie. Na rozvoj činnosti na tomto trhu už nebolo potrebné získať povolenie. Skupina EDP sa snažila získať veľký počet zákazníkov na liberalizovanom vnútroštátnom trhu, pričom využila obdobie, keď tento trh ešte nezažil vrchol prechodu zákazníkov nízkeho napätia. Z takéhoto opisu teda vyplýva, že s výhradou overení, ktoré patria len do právomoci vnútroštátneho súdu, osobitný hospodársky a právny kontext tohto trhu nemožno porovnávať s trhom s liekmi, ktorý je vysoko regulovaný a vykazuje také prekážky vstupu na trh, akými sú patenty chrániace tieto lieky.

70

Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, nič nebráni tomu, aby sa takýto subjektívny prvok zohľadnil na podporu zhodujúcich sa objektívnych indícií, a teda na posilnenie preukázania existencie skutočných a konkrétnych možností vstúpiť na dotknutý trh.

71

Pokiaľ ide konkrétne o to, ako podnik, ktorý už pôsobí na trhu, vníma podnik, s ktorým uzavrel dohodu stanovujúcu, že tento podnik zostane mimo tohto trhu, treba poznamenať, ako uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, že uzavretie takejto dohody predstavuje silnú indíciu o existencii situácie potenciálnej hospodárskej súťaže. Ak by sa zmluvné strany dohody o zákaze konkurencie nevnímali ako potenciálni konkurenti, nemali by v zásade nijaký dôvod uzavrieť takú dohodu. Takáto indícia teda môže účinne podporiť objektívne skutočnosti, ktoré majú preukázať skutočné a konkrétne možnosti podniku, ktorý nie je prítomný na trhu, vstúpiť na tento trh.

72

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že spoločnosť Sodesa, ktorú spoločne kontrolovali skupina Sonae a Endesa, dlhodobo pôsobiaci subjekt na trhu výroby a dodávok elektrickej energie v Španielsku, pôsobila v Portugalsku na trhu dodávok elektrickej energie v rokoch 2002 až 2008. Skupina Sonae tiež prostredníctvom jedného zo svojich subjektov nadobudla podnik, ktorý vlastnil a prevádzkoval kogeneračnú elektráreň. Okrem toho Modelo Continente vyrábala v čase uzavretia dohody o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, elektrickú energiu prostredníctvom zariadení na minivýrobu a mikrovýrobu umiestnených na strechách jej predajní a túto elektrickú energiu ďalej predávala dodávateľovi posledného stupňa. Pokiaľ ide napokon o súvisiace trhy, vnútroštátny súd tiež uvádza, že Modelo Continente uzavrela s dodávateľom kvapalných palív zmluvu o poskytovaní vzájomných zliav podobnú dohode o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej.

74

76

V každom prípade možný význam takýchto krokov pri vstupe na dotknutý trh závisí najmä od štruktúry tohto trhu, ako aj od hospodárskeho a právneho kontextu upravujúceho jeho fungovanie. Súdny dvor tak v podstate rozhodol, že takéto kroky môžu byť dôležité, ak tento trh rovnako ako trh s liekmi vykazuje množstvo prekážok vstupu na trh [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 43 ].

77

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na tretiu až siedmu a deviatu otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že podnik spravujúci sieť maloobchodníkov s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom sa má na trhu s elektrickou energiou považovať za potenciálneho konkurenta dodávateľa elektrickej energie, s ktorým uzavrel dohodu o partnerstve obsahujúcu konkurenčnú doložku, aj keby tento podnik v čase uzavretia tejto dohody nevykonával nijakú činnosť na tomto trhu, pokiaľ sa na základe súboru zhodujúcich sa skutkových okolností zohľadňujúcich štruktúru trhu, ako aj hospodársky a právny kontext upravujúci jeho fungovanie, preukáže, že existujú skutočné a konkrétne možnosti, že uvedený podnik vstúpi na uvedený trh a bude konkurovať tomuto dodávateľovi.

O jedenástej otázke, ktorá sa týka rozlišovania medzi vertikálnou dohodou a horizontálnou dohodou

78

81

Po tomto spresnení treba uviesť, že článok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 330/2010 definuje „vertikálnu dohodu“ ako dohodu alebo zosúladený postup medzi dvoma alebo viacerými podnikmi, z ktorých každý na účely dohody alebo zosúladeného postupu pôsobí na inej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých strany môžu kupovať, predávať alebo ďalej predávať určité tovary alebo služby.

82

Usmernenia o vertikálnych obmedzeniach pritom zahŕňajú zmluvy o obchodnom zastúpení medzi vertikálne dohody, na ktoré sa vo všeobecnosti nevzťahuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ, a definujú ich ako zmluvy, ktorými je obchodný zástupca oprávnený dojednávať a/alebo uzatvárať zmluvy v mene inej osoby, zastúpeného, najmä na účely predaja tovaru alebo služieb poskytovaných týmto zastúpeným. Bod 13 týchto usmernení spresňuje, že rozhodujúcim faktorom pri definovaní dohody o obchodnom zastúpení na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ je finančné alebo obchodné riziko, ktoré nesie obchodný zástupca vo vzťahu k činnostiam, na ktorých výkon zastúpený splnomocnil obchodného zástupcu. Inými slovami, na účely uplatnenia tohto ustanovenia sa dohoda považuje za zmluvu o obchodnom zastúpení, ak obchodný zástupca neznáša žiadne riziko alebo znáša len zanedbateľné riziko v súvislosti so zmluvami, ktoré dojednáva alebo uzatvára na účet zastúpeného.

83

V prejednávanej veci žalobkyne vo veci samej tvrdia, že dohodu o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, treba analyzovať ako dve zmluvy o vzájomnom obchodnom zastúpení, pričom každý zo zmluvných partnerov je poverený podporou predaja druhej zmluvnej strany. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že náklady na vykonanie „programu EDP Continente“ znášali zmluvné strany tejto dohody o partnerstve rovnakým dielom.

O desiatej otázke, ktorá sa týka pojmu „doplnkové obmedzenie“

87

Svojou desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že konkurenčná doložka obsiahnutá v dohode o obchodnom partnerstve, ktorá bola uzavretá medzi dvoma podnikmi pôsobiacimi na odlišných tovarových trhoch a ktorej cieľom je podpora rozvoja predaja výrobkov týchto dvoch podnikov prostredníctvom mechanizmu propagácie a vzájomných zliav, sa môže považovať za doplnkové obmedzenie vo vzťahu k tejto dohode o partnerstve.

88

Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak operácia alebo určitá činnosť nespadá do zásady zákazu stanovenej v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo neovplyvňuje hospodársku súťaž alebo má na ňu pozitívny účinok, obmedzenie obchodnej autonómie jedného alebo viacerých subjektov zúčastnených na tejto operácii alebo činnosti tiež nespadá do uvedenej zásady zákazu, ak je toto obmedzenie objektívne nevyhnutné na vykonanie uvedenej operácie alebo činnosti a je primerané cieľom, ktoré táto operácia alebo činnosť sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P , EU:C:2014:2201 , bod 89 , ako aj z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i., C‑179/16 , EU:C:2018:25 , bod 69 ).

89

Keď je potrebné určiť, či sa protisúťažné obmedzenie môže vyhnúť zákazu stanovenému v článku 101 ods. 1 ZFEÚ z toho dôvodu, že je doplnkové vo vzťahu k hlavnej operácii, ktorá nemá protisúťažný charakter, treba preskúmať, či by uskutočnenie takejto operácie nebolo možné v prípade neexistencie predmetného obmedzenia. Skutočnosť, že uvedenú operáciu by v prípade neexistencie predmetného obmedzenia bolo iba zložitejšie vykonať alebo by bola menej zisková, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá tomuto obmedzeniu priznáva „objektívne nevyhnutnú“ povahu, ktorá je nutná na to, aby sa mohlo považovať za doplnkové. Takýto výklad by totiž viedol k tomu, že tento pojem by bol rozšírený na obmedzenia, ktoré nie sú nutne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej operácie. Takýto výsledok by škodil potrebnému účinku zákazu, ktorý je stanovený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P , EU:C:2014:2201 , bod 91 , ako aj z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i., C‑179/16 , EU:C:2018:25 , bod 71 ).

91

93

V tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či táto konkurenčná doložka bola objektívne nevyhnutná na vykonanie dohody o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, a či bola primeraná cieľom sledovaným touto dohodou. Na tento účel bude potrebné najmä overiť, či neexistovalo riešenie menej obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré by zmluvné strany uvedenej dohody mohli použiť v čase jej uzavretia na dosiahnutie týchto cieľov. Na tento účel bude môcť vnútroštátny súd najmä zohľadniť dosah konkurenčnej doložky, aby overil, či zodpovedá predmetu a časovej pôsobnosti dohody o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej.

94

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na desiatu otázku treba odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že konkurenčná doložka obsiahnutá v dohode o obchodnom partnerstve, ktorá bola uzavretá medzi dvoma podnikmi pôsobiacimi na odlišných tovarových trhoch a ktorej cieľom je podpora rozvoja predaja výrobkov týchto dvoch podnikov prostredníctvom mechanizmu propagácie a vzájomných zliav, sa nemôže považovať za doplnkové obmedzenie vo vzťahu k tejto dohode o partnerstve, iba ak je obmedzenie spôsobené touto doložkou objektívne nevyhnutné na vykonanie uvedenej dohody o partnerstve a primerané jej cieľom.

O prvej a ôsmej otázke, ktoré sa týkajú rozlišovania medzi „obmedzením hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ a „obmedzením hospodárskej súťaže z hľadiska následku“

95

98

Navyše pojem „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ treba vykladať zúžene. Tento pojem totiž možno uplatniť len na určité typy koordinácie medzi podnikmi, ktoré majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž, aby bolo možné dospieť k záveru, že preskúmanie ich následkov nie je potrebné (rozsudok z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas, C‑211/22 , EU:C:2023:529 , bod 32 a citovaná judikatúra).

99

Určité zosúladené postupy medzi podnikmi totiž samy osebe a vzhľadom na obsah ich ustanovení, ciele, ktoré sledujú, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patria, vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti z hľadiska hospodárskej súťaže na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné, keďže určité formy koordinácie medzi podnikmi možno považovať za škodlivé pre riadne fungovanie normálnej hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 67 , ako aj citovanú judikatúru].

100

Medzi tieto zosúladené postupy, ktoré môžu patriť do kategórie obmedzení z hľadiska cieľa, patria dohody o rozdelení trhov. Takéto dohody totiž predstavujú obzvlášť závažné porušenia hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, C‑449/11 P , EU:C:2013:802 , bod 82 , ako aj zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia, C‑408/12 P , EU:C:2014:2153 , bod 26 ), pretože samy osebe majú cieľ obmedzujúci hospodársku súťaž a patria do kategórie dohôd výslovne zakázaných článkom 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže takýto cieľ nemožno odôvodniť prostredníctvom analýzy hospodárskeho kontextu, do ktorého dotknuté protisúťažné správanie patrí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, C‑373/14 P , EU:C:2016:26 , bod 28 a citovanú judikatúru).

104

Samotná existencia pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž však nestačí na vylúčenie takejto kvalifikácie. Kvalifikácia ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa totiž musí byť vylúčená len vtedy, ak sú tieto účinky preukázané, relevantné, vlastné dotknutej dohode, dostatočne významné a umožňujú rozumne pochybovať o dostatočne škodlivej povahe tejto dohody pre hospodársku súťaž [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 103 , 105 až 107 ].

105

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby zohľadnil okolnosť, ktorú uviedol v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že uplatnenie konkurenčnej doložky, o ktorú ide vo veci samej, sa časovo zhodovalo s osobitným kontextom poslednej fázy liberalizácie trhu dodávok elektrickej energie v Portugalsku. Vnútroštátnemu súdu tiež prináleží, aby v prípade, že konkurenčná doložka nebola doplnková vo vzťahu k dohode o partnerstve, o ktorú ide vo veci samej, overil, či účinky v prospech hospodárskej súťaže, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne vo veci samej, boli skutočne vlastné tejto doložke, a nielen s touto dohodou spojené.

106

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na prvú a ôsmu otázku odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že konkurenčná doložka, ktorá spočíva najmä v tom, že v rámci dohody o obchodnom partnerstve je jednej zo zmluvných strán tejto dohody zakázané vstúpiť na vnútroštátny trh dodávok elektrickej energie, na ktorom je druhá zmluvná strana uvedenej dohody hlavným aktérom, a to v čase posledných fáz liberalizácie tohto trhu, aj keď spotrebitelia majú z uvedenej dohody určité výhody a táto konkurenčná doložka je časovo obmedzená, predstavuje dohodu, ktorá má za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, pokiaľ z analýzy obsahu tejto doložky, ako aj z jej hospodárskeho a právneho kontextu vyplýva, že uvedená doložka vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné konštatovať, že preskúmanie jej účinkov nie je nevyhnutné.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

podnik spravujúci sieť maloobchodníkov s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom sa má na trhu s elektrickou energiou považovať za potenciálneho konkurenta dodávateľa elektrickej energie, s ktorým uzavrel dohodu o partnerstve obsahujúcu konkurenčnú doložku, aj keby tento podnik v čase uzavretia tejto dohody nevykonával nijakú činnosť na tomto trhu, pokiaľ sa na základe súboru zhodujúcich sa skutkových okolností zohľadňujúcich štruktúru trhu, ako aj hospodársky a právny kontext upravujúci jeho fungovanie, preukáže, že existujú skutočné a konkrétne možnosti, že uvedený podnik vstúpi na uvedený trh a bude konkurovať tomuto dodávateľovi.

2.

Článok 101 ods. 3 ZFEÚ v spojení s článkom 1 ods. 1 písm. a) nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov

sa má vykladať v tom zmysle, že:

dohoda o obchodnom partnerstve uzavretá medzi dvoma podnikmi pôsobiacimi na odlišných tovarových trhoch, ktoré nie sú predchádzajúcimi ani súvisiacimi trhmi, nepatrí do kategórií „vertikálnych dohôd“ a „zmlúv o obchodnom zastúpení“, pokiaľ táto dohoda spočíva v podpore rozvoja predaja výrobkov týchto dvoch podnikov prostredníctvom mechanizmu propagácie a vzájomných zliav, pričom každý z týchto podnikov nesie časť nákladov spojených s realizáciou tohto partnerstva.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

konkurenčná doložka, ktorá spočíva najmä v tom, že v rámci dohody o obchodnom partnerstve je jednej zo zmluvných strán tejto dohody zakázané vstúpiť na vnútroštátny trh dodávok elektrickej energie, na ktorom je druhá zmluvná strana uvedenej dohody hlavným aktérom, a to v čase posledných fáz liberalizácie tohto trhu, aj keď spotrebitelia majú z uvedenej dohody určité výhody a táto konkurenčná doložka je časovo obmedzená, predstavuje dohodu, ktorá má za cieľ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, pokiaľ z analýzy obsahu tejto doložky, ako aj z jej hospodárskeho a právneho kontextu vyplýva, že uvedená doložka vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné konštatovať, že preskúmanie jej účinkov nie je nevyhnutné.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.