C-342/21

žalobkyňa,

proti

Slovenskej republike , v zastúpení: S. Ondrášiková, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory D. Gratsias, sudcovia I. Jarukaitis a Z. Csehi (spravodajca),

1 Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že:

– Slovenská republika si na jednej strane tým, že od roku 2005 systematicky a pretrvávajúcim spôsobom prekračovala dennú limitnú hodnotu stanovenú pre mikročastice (PM10), a to s výnimkou roku 2016 v zóne SKBB01 Banskobystrický kraj (ďalej len „Banskobystrický kraj“), a s výnimkou rokov 2009, 2015 a 2016 v aglomerácii SKKO01.1 Košice (ďalej len „aglomerácia Košice“), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1) v spojení s jej prílohou XI, a

– na druhej strane si Slovenská republika tým, že vo svojich plánoch kvality ovzdušia nestanovila vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby sa obdobie, keď sú tieto denné limitné hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo v Banskobystrickom kraji, v aglomerácii Košice a v zóne SKKO02 Košický kraj (ďalej len „Košický kraj“), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 v spojení s prílohou XV tejto smernice.

Právny rámec

Smernica 96/62/ES

2 Článok 8 smernice Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia (Ú. v. ES L 296, 1996, s. 55; Mim. vyd. 15/003, s. 95), nazvaný „Opatrenia uplatniteľné v zónach, kde je úroveň vyššia, ako sú limitné hodnoty“, v odsekoch 1, 3 a 4 stanovoval:

3 Článok 5 smernice Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší (Ú. v. ES L 163, 1999, s. 41; Mim. vyd. 15/004, s. 164), nazvaný „Tuhé znečisťujúce látky“, v odseku 1 stanovoval:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby koncentrácie PM10 v okolitom ovzduší stanovené v súlade s článkom 7 neprekročili od uvedených termínov limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy III.

…“

4 Príloha III tejto smernice spresňovala, že pokiaľ ide o tuhé znečisťujúce látky PM10, dátum, od ktorého sa mali limitné hodnoty dodržiavať, bol 1. január 2005.

Smernica 2008/50

5 Smernica 2008/50, ktorá nadobudla účinnosť 11. júna 2008, nahradila päť predchádzajúcich legislatívnych aktov týkajúcich sa posudzovania a riadenia kvality okolitého ovzdušia, predovšetkým smernice 96/62 a 1999/30, ktoré boli zrušené od 11. júna 2010, ako vyplýva z článku 31 smernice 2008/50.

(18) Mali by sa vypracovať plány kvality ovzdušia pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné cieľové hodnoty alebo limitné hodnoty kvality ovzdušia, ako aj akékoľvek prípadné dočasné medze tolerancie. Látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z množstva rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť celistvosť medzi rôznymi politikami by sa takéto plány kvality ovzdušia mali, ak je to uskutočniteľné, zosúladiť a integrovať s plánmi a programami pripravenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení [Ú. v. ES L 309, 2001, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 299], smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2001/81/ES [z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 2001, s. 22; Mim. vyd. 15/006, s. 320)] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku [Ú. v. ES L 189, 2002, s. 12; Mim. vyd. 15/007, s. 101]. V plnej miere sa zohľadnia aj ciele kvality okolitého ovzdušia ustanovené v tejto smernici, v ktorej sa povolenia udeľujú pre priemyselné činnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia [Ú. v. EÚ L 24, 2008, s. 8].“

7 Článok 1 smernice 2008/50, nazvaný „Predmet úpravy“, v bodoch 1 až 3 stanovuje:

…

5) ‚limitná hodnota‘ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období a po dosiahnutí sa už nemá prekročiť;

…

7) ‚medza tolerancie‘ je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť táto hodnota prekročená za podmienok ustanovených v tejto smernici;

8) ‚plány kvality ovzdušia‘ sú plány, ktoré stanovujú opatrenia s cieľom dosiahnuť limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty;

9) ‚cieľová hodnota‘ je úroveň stanovená na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období, ak je to možné;

„Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého, PM10, olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.

…

Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

Medze tolerancie stanovené v prílohe XI sa uplatňujú v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23 ods. 1.“

10 Článok 20 tej istej smernice, nazvaný „Príspevky z prírodných zdrojov“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zašlú Komisii za daný rok zoznam zón a aglomerácií, v ktorých je možné prekračovanie limitných hodnôt pre danú znečisťujúcu látku pripísať prírodným zdrojom. Členské štáty poskytnú informácie o koncentráciách a zdrojoch a dôkaz, že prekročenia možno pripísať prírodným zdrojom.“

3. Ak členský štát uplatňuje odseky 1 alebo 2, zabezpečí, aby sa limitná hodnota pre každú znečisťujúcu látku neprekročila o viac ako o maximálnu medzu tolerancie stanovenú v prílohe XI pre každú dotknutú znečisťujúcu látku.

4. Členské štáty oznámia Komisii prípady, v ktorých sa podľa ich názoru môžu uplatňovať odseky 1 alebo 2, a oznámia plán kvality ovzdušia uvedený v odseku 1 vrátane všetkých príslušných informácií, ktoré potrebuje Komisia na zhodnotenie toho, či sú alebo nie sú splnené príslušné podmienky. Komisia pri hodnotení zohľadní odhadované účinky opatrení, ktoré prijali členské štáty, na kvalitu okolitého ovzdušia v členských štátoch v súčasnosti a v budúcnosti, ako aj odhadované účinky súčasných opatrení Spoločenstva na kvalitu okolitého ovzdušia a plánované opatrenia Spoločenstva, ktoré Komisia navrhne.

Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odsekov 1 alebo 2 sa považujú za splnené.

Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od členských štátov vyžadovať úpravu alebo poskytnutie nových plánov kvality ovzdušia.“

13 Článok 23 tejto smernice, nazvaný „Plány kvality ovzdušia“, v odseku 1 uvádza:

„Ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu vrátane akejkoľvek príslušnej medze tolerancie, zabezpečia členské štáty vypracovanie plánov kvality ovzdušia pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV.

…

b) zoznam zón a aglomerácií, v ktorých sú v príslušných prípadoch úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako limitné hodnoty a príslušná medza tolerancie alebo vyššie ako cieľové hodnoty alebo kritické úrovne; a pre tieto zóny a aglomerácie:

i) vyhodnotené úrovne a v prípade potreby i dátumy a obdobia, kedy sa takéto úrovne zistili;

ii) prípadne hodnotenie príspevkov z prírodných zdrojov a z opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest k vyhodnoteným úrovniam, ako sa poskytuje Komisii podľa článkov 20 a 21.“

15 Príloha XI smernice 2008/50, ktorej názov je „Limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí“, s ohľadom na PM10 stanovuje, že denná limitná hodnota je 50 μg/m³ a nesmie sa prekročiť viac ako 35‑krát za kalendárny rok, a že ročná limitná hodnota, ktorá je 40 μg/m³, sa nesmie prekročiť vôbec. Okrem toho uvádza, že maximálna medza tolerancie, pokiaľ ide o dennú limitnú hodnotu, je 50 %.

16 Medzi informáciami, ktoré musia byť uvedené v plánoch kvality okolitého ovzdušia v zmysle článku 23 tejto smernice, príloha XV oddiel A uvedenej smernice najmä uvádza:

Konanie pred podaním žaloby

17 Dňa 12. novembra 2008 požiadala Slovenská republika na základe článku 22 ods. 2 smernice 2008/50 o predĺženie lehoty stanovenej na dodržanie limitných hodnôt PM10. Táto žiadosť o predĺženie lehoty sa týkala denných a/alebo ročných limitných hodnôt viacerých zón a aglomerácií na území Slovenskej republiky, vrátane Banskobystrického kraja, aglomerácie Košice a Košického kraja. Rozhodnutím z 2. júla 2009 Komisia na základe článku 22 ods. 4 tejto smernice vzniesla proti tejto žiadosti o predĺženie lehoty námietky.

18 Po prijatí rozhodnutia z 2. júla 2009 a po zohľadnení výročných správ o kvalite ovzdušia predložených Slovenskou republikou za roky 2005 až 2008 Komisia zaslala 23. novembra 2009 Slovenskej republike výzvu z dôvodu porušenia článku 5 ods. 1 smernice 1999/30, ktorého znenie bolo prevzaté do článku 13 ods. 1 smernice 2008/50, pričom dôvodom zaslania uvedenej výzvy bolo, že v roku 2008 naďalej dochádzalo k nedodržiavaniu denných a/alebo ročných limitných hodnôt PM10 v piatich zónach a aglomeráciách Slovenska vrátane Banskobystrického kraja, aglomerácie Košice a Košického kraja.

19 Listom z 18. januára 2010 Slovenská republika opätovne požiadala podľa článku 22 ods. 2 smernice 2008/50 o predĺženie lehoty stanovenej na dodržanie denných a/alebo ročných limitných hodnôt PM10 v deviatich zónach a aglomeráciách Slovenska. Slovenské orgány okrem toho listom z 22. januára 2010 odpovedali na výzvu z 23. novembra 2009.

20 Na základe odpovede slovenských orgánov na túto výzvu, správ o kvalite ovzdušia, ktoré predložili za roky 2005 až 2008, a tiež vzhľadom na svoje rozhodnutie z 2. júla 2009 Komisia 1. októbra 2010 zaslala Slovenskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom konštatovala, že tento členský štát si tým, že nedodržal denné a/alebo ročné limitné hodnoty PM10 v určitých zónach a aglomeráciách Slovenska, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1 smernice 2008/50.

25 Po preskúmaní informácií poskytnutých Slovenskou republikou, vrátane správ o kvalite ovzdušia za roky 2005 až 2012, Komisia vydala 26. novembra 2014 doplňujúce odôvodnené stanovisko (ďalej len „doplňujúce odôvodnené stanovisko“). Toto doplňujúce odôvodnené stanovisko sa týkalo porušenia článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XI v súvislosti so štyrmi zónami a aglomeráciami uvedenými v rovnakej doplňujúcej výzve, vrátane Banskobystrického kraja a aglomerácie Košice, z dôvodu nedodržania uplatniteľnej dennej limitnej hodnoty PM10. Komisia sa okrem toho domnievala, že táto denná limitná hodnota zvýšená o maximálnu medzu tolerancie nebola v rozpore s článkom 22 ods. 3 smernice 2008/50 v rokoch 2009 a 2011 v Košickom kraji dodržaná. Napokon konštatovala, že Slovenská republika si tým, že neprijala alebo nezaviedla dostatočne účinné a vhodné opatrenia na zabezpečenie čo najkratšieho obdobia prekročenia dotknutých hodnôt v piatich zónach a aglomeráciách Slovenska, vrátane Banskobystrického kraja, aglomerácie Košice a Košického kraja, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XV.

26 Listom z 15. januára 2015 Slovenská republika odpovedala na uvedené doplňujúce odôvodnené stanovisko. Následne v listoch z 21. februára 2017, 13. februára 2018, 16. januára 2019, 26. apríla 2019, 28. mája 2020, 7. augusta 2020, 27. decembra 2020 a 13. februára 2021 zaslala Komisii dodatočné informácie o situácii v oblasti kvality ovzdušia na svojom území a o prijatých alebo plánovaných opatreniach na zlepšenie tejto situácie.

30 Okrem toho Komisia pripomína judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa existencia nesplnenia povinnosti musí posudzovať podľa stavu existujúceho v dotknutom členskom štáte ku koncu lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku, ktoré bolo tomuto štátu adresované. Spresňuje, že v prejednávanej veci táto lehota uplynula 27. januára 2015. Komisia tiež odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že pokiaľ je cieľom žaloby upozorniť na systematické a pretrvávajúce nedodržiavanie ustanovení článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XI, predloženie dodatočných informácií, ktorých cieľom je v etape konania pred Súdnym dvorom podporiť všeobecnú povahu a ustálenosť takto vytýkaného nesplnenia povinnosti, nemožno v zásade vylúčiť, pričom predmet žaloby o nesplnenie povinnosti, ktoré sa považuje za pretrvávajúce, sa môže rozšíriť o skutočnosti, ktoré nastali po tomto odôvodnenom stanovisku, za predpokladu, že majú rovnakú povahu a sú súčasťou rovnakého konania ako skutočnosti uvedené v spomínanom odôvodnenom stanovisku.

33 V odpovedi na tvrdenia Komisie Slovenská republika v prvom rade uvádza, že nesplnenie povinnosti podľa článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XI nemožno označiť za „systematické“.

34 V tejto súvislosti tvrdí, že v období od roku 2005 do roku 2020 dochádzalo na Slovensku k neustálemu zlepšovaniu kvality ovzdušia. Po prvé od roku 2017 nebola na jeho území prekročená limitná hodnota PM10 vyjadrená ako priemerná ročná koncentrácia. Po druhé, hoci Komisia v liste zaslanom 23. novembra 2009 vytýkala Slovenskej republike prekročenie dennej limitnej hodnoty PM10 v piatich zónach a aglomeráciách počas roka 2020, táto limitná hodnota bola prekročená len v Banskobystrickom kraji na meracej stanici v Jelšave. Po tretie počet prekročení dennej limitnej hodnoty PM10 výrazne klesol, a to aj v aglomerácii Košice a v Banskobystrickom kraji. Po štvrté v Banskobystrickom kraji a v aglomerácii Košice možno pozorovať klesajúci trend najvyšších koncentrácií PM10.

35 Konkrétne v prípade Banskobystrického kraja Slovenská republika uvádza, že v rokoch 2019 a 2020 bola denná limitná hodnota PM10 prekročená len na meracej stanici v Jelšave. Slovenská republika spresňuje, že Jelšava bola a z viacerých dôvodov zostáva z hľadiska kvality ovzdušia „problematickou zónou“. Poukazuje na to, že k prekročeniu tejto limitnej hodnoty v uvedenom období prispela okrem jej lokalizácie aj frekvencia teplotných inverzií, ktoré sa vyskytujú najmä v zimnom období. Prekročenie uvedenej limitnej hodnoty tiež významne ovplyvnil cezhraničný prenos znečisťujúcich látok a vykurovanie domácností v regióne vyznačujúcom sa energetickou chudobou dotknutého obyvateľstva. Slovenská republika dodala, že riešenie energetickej chudoby v sociálne znevýhodnených domácnostiach je komplexný a dlhodobý sociálny problém, ktorý sa odráža aj v kvalite ovzdušia v tomto regióne.

39 V súvislosti s údajmi za rok 2020 Komisia uvádza, že išlo len o predbežné údaje, pričom konečné údaje za tento rok ešte neboli v súlade s článkom 27 ods. 2 smernice 2008/50 poskytnuté. Dodala, že spoľahlivosť informácií poskytnutých Slovenskou republikou musí ešte overiť Európska environmentálna agentúra (EEA).

40 Pokiaľ ide o Banskobystrický kraj, Komisia ďalej uvádza, že aj na základe predbežných údajov poskytnutých Slovenskou republikou prekračovanie dennej limitnej hodnoty PM10 v roku 2020 pokračovalo. Vo vzťahu k aglomerácii Košice tvrdí, že aj keby Súdny dvor konštatoval, že v roku 2020 nedošlo k prekročeniu tejto limitnej hodnoty, nič to nemení na tom, že Slovenská republika si napriek tomu systematicky a pretrvávajúcim spôsobom neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 smernice 2008/50, keďže dodržiavanie tohto ustanovenia počas jedného roka nepostačuje na prijatie záveru, že nesplnenie povinnosti bolo napravené, pretože neexistuje záruka, že limitná hodnota nebude prekročená v nasledujúcom roku.

41 Pokiaľ ide o tvrdenia Slovenskej republiky založené na vyššej moci, Komisia odpovedá, že ich nemožno uznať.

42 Komisia v prvom rade tvrdí, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odvolávať sa na vyššiu moc je možné len v prípade „momentálne neprekonateľných ťažkostí“, a to len na obdobie potrebné na nápravu týchto ťažkostí. Dodáva, že vzhľadom na dlhodobé trvanie prekročenia spornej limitnej hodnoty v dvoch zónach, ktorých sa týka konanie v tejto veci, je zrejmé, že dotknuté obdobie nebolo časovo obmedzené. Okrem toho sú tvrdenia Slovenskej republiky príliš všeobecné.

48 Pokiaľ ide o Banskobystrický kraj, v ktorom ešte nebol dosiahnutý súlad so smernicou 2008/50, Slovenská republika tvrdí, že jeho dosiahnutie v tomto regióne výrazne komplikuje kombinácia nepriaznivých faktorov, a to prírodných a meteorologických podmienok, vysokého regionálneho pozadia, najmä v dôsledku cezhraničného prenosu, a energetickej chudoby v tomto regióne. V súvislosti s energetickou chudobou Slovenská republika poukazuje na to, že ju pravdepodobne ešte zhorší výrazný nárast cien energie, ktorý počas pandémie získal štrukturálnu povahu.

Posúdenie Súdnym dvorom

49 V prvom rade je potrebné uviesť, že Komisia vo svojej prvej výhrade vytýka Slovenskej republike, že si od 1. januára 2005, s výnimkou roku 2016 v Banskobystrickom kraji a s výnimkou rokov 2009, 2015 a 2016 v aglomerácii Košice systematicky a pretrvávajúcim spôsobom neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XI.

50 Vzhľadom na to, že časť týchto období spadá do času pred dátumom, ku ktorému boli členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2008/50, stanoveným na 11. júna 2010, alebo dokonca pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice, teda pred 11. júnom 2008, treba zdôrazniť, že Súdny dvor už spresnil, že výhrady založené na ustanoveniach článku 13 tejto smernice v spojení s jej prílohou XI sú prípustné aj v prípade obdobia od 1. januára 2005 do 11. júna 2010, keďže povinnosti uložené v uvedených ustanoveniach vychádzajú z pôvodnej verzie tohto aktu Únie, teda z ustanovenia článku 5 smernice 1999/30 v spojení s jej prílohou III [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 65 a citovanú judikatúru].

54 Treba pripomenúť, že výhrada založená na porušení tohto článku 13 ods. 1 prvého pododseku sa musí posúdiť s prihliadnutím na ustálenú judikatúru, podľa ktorej postup stanovený v článku 258 ZFEÚ spočíva na objektívnom určení, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zmluva o FEÚ alebo akt sekundárneho práva [rozsudok z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 70 a citovaná judikatúra].

55 Súdny dvor tak viackrát zdôraznil, že skutočnosť, že boli prekročené limitné hodnoty stanovené pre PM10 v okolitom ovzduší, stačí sama osebe na to, aby bolo možné konštatovať porušenie ustanovení článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s prílohou XI tejto smernice [rozsudok z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 71 a citovaná judikatúra].

56 V prejednávanej veci však z údajov vyplývajúcich z výročných správ o kvalite ovzdušia, ktoré Slovenská republika predložila podľa článku 27 smernice 2008/50, vyplýva, že od roku 2005 do roku 2019 vrátane, s výnimkou roku 2016, sa v Banskobystrickom kraji denná limitná hodnota PM10 veľmi pravidelne prekračovala. To isté platilo v aglomerácii Košice od roku 2005 do roku 2019 vrátane, s výnimkou rokov 2009, 2015 a 2016.

57 Pokiaľ ide o počet prekročení dennej limitnej hodnoty PM10, z týchto údajov vyplýva, že v Banskobystrickom kraji a v aglomerácii Košice, kde sa v jednom alebo dvoch rokoch dodržal maximálny počet 35 prekročení tejto dennej limitnej hodnoty, po takomto krátkom období vždy nasledoval rok s výrazným počtom prekročení uvedenej dennej limitnej hodnoty. Konkrétne v rokoch 2010 a 2017 bola rovnaká denná limitná hodnota v aglomerácii Košice prekročená v uvedenom poradí 67‑krát a 55‑krát. V roku 2017 to bolo v Banskobystrickom kraji 82‑krát. Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že v roku 2019, a teda v poslednom roku uvedenom Komisiou v tejto žalobe, bola denná limitná hodnota PM10 v oboch zónach stále prekročená viac ako 35‑krát, a to 61‑krát v Banskobystrickom kraji a 42‑krát v aglomerácii Košice.

62 Dokonca aj za predpokladu, že tieto údaje zodpovedajú informáciám, ktoré Slovenská republika poskytla podľa článku 27 smernice 2008/50 za rok 2020 a boli skontrolované podľa vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2011/850/EÚ z 12. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES a 2008/50/ES o vzájomnej výmene informácií a podávaní správ týkajúcich sa hodnotenia kvality okolitého ovzdušia (Ú. v. EÚ L 335, 2011, s. 86), vo vzťahu k Banskobystrickému kraju prekročili hodnoty namerané na meracej stanici v Jelšave ešte v uvedenom roku 44‑krát denný limit PM10. Okrem toho, pokiaľ ide o aglomeráciu Košice, prípadné dodržiavanie tejto dennej limitnej hodnoty v roku 2020 nemôže spochybniť záver, že nesplnenie povinností Slovenskej republiky vyplývajúcich z článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XI bolo počas obdobia uvedeného Komisiou naďalej systematické a pretrvávajúce.

63 V druhom rade Slovenská republika tvrdí, že prekročenie dennej limitnej hodnoty PM10 možno pripísať dôvodom vyššej moci, ako sú prírodné a meteorologické podmienky nepriaznivé pre rozptyl znečisťujúcich látok, energetická chudoba a sociálno‑ekonomická situácia v dotknutých zónach a vysoké regionálne pozadie, ktoré súvisí najmä s cezhraničným prenosom znečisťujúcich látok.

64 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ako vyplýva z odôvodnení 17 a 18 smernice 2008/50, normotvorca Únie stanovil limitné hodnoty upravené touto smernicou s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie, pričom v celom rozsahu zohľadnil skutočnosť, že látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z viacerých zdrojov a činností a že v tejto súvislosti môžu mať vplyv rôzne politiky, a to tak vnútroštátne, ako aj politiky Únie.

67 Okrem toho, pokiaľ ako v prejednávanej veci Komisia preukázala prekročenie dennej limitnej hodnoty stanovenej v článku 13 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XI v regiónoch a aglomeráciách dotknutých jej žalobou a v obdobiach, ktoré sú v nej uvedené, pričom Slovenská republika zároveň nepredložila dôkaz o existencii výnimočných okolností, ktorých dôsledkom sa nebolo možné vyhnúť napriek všetkej vynaloženej starostlivosti, je irelevantné, či nesplnenie povinnosti vyplýva z vôle členského štátu, ktorému je pripísateľné, z jeho nedbanlivosti alebo z technických, či štrukturálnych ťažkostí, na ktoré narazil [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 87 a citovaná judikatúra].

71 Podľa Komisie porušenie článku 23 ods. 1 smernice 2008/50 vyplýva z porušenia článku 13 ods. 1 tejto smernice. Porušenie článku 23 ods. 1 tejto smernice je spôsobené aj neadekvátnosťou plánov kvality ovzdušia vypracovaných slovenskými orgánmi, slabými stránkami stratégie kvality ovzdušia, nedostatočnosťou plánovaných dodatočných opatrení a medzerami v slovenskej legislatíve. Z dodatočných informácií, ktoré poskytli slovenské orgány v období od roku 2015 do roku 2021, vyplýva, že termíny na realizáciu rôznych deklarovaných opatrení a činností na zlepšenie kvality ovzdušia sa neustále odkladali. Navyše ani najnovšie informácie nevyplnili medzery v plánoch kvality ovzdušia, ktoré už boli spomenuté v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku, a slovenské orgány neuviedli žiadny konkrétny dátum, ku ktorému by plány kvality ovzdušia mali umožniť dosiahnutie úplného súladu so smernicou 2008/50.

72 Komisia v prvom rade pripomína, že Súdny dvor už viackrát rozhodol, že konštatovanie systematického a pretrvávajúceho porušenia článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 samo osebe preukazuje – pričom nie je potrebné podrobne preskúmať obsah plánov vypracovaných dotknutým členským štátom –, že tento členský štát nevykonal vhodné a účinné opatrenia, aby sa obdobie, keď sú limitné hodnoty PM10 prekročené, „čo najviac skrátilo“ v zmysle článku 23 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice.

75 Po prvé Komisia tvrdí, že šesť PZKO na rok 2013, ktoré sa ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku vzťahujú na Banskobystrický kraj, aglomeráciu Košice a Košický kraj (ďalej len „predmetné PZKO“), nespĺňa formálne požiadavky stanovené v článku 23 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s prílohou XV oddielom A tejto smernice.

76 Konkrétne ide o to, že opatrenia stanovené v predmetných PZKO sú uvedené pomerne všeobecne, vo forme tabuľky, bez podrobnej špecifikácie, a preto ich opis nie je dostatočný v zmysle požiadavky uvedenej v prílohe XV oddiele A bode 8 písm. a) smernice 2008/50. V tejto súvislosti Komisia predovšetkým odkazuje na opatrenia na čistenie a kropenie ulíc, ako aj na opatrenia zamerané na zelenú výsadbu. Ďalej, časový harmonogram vykonávania opatrení stanovených v predmetných PZKO je nedostatočný a neúčinný, a preto nespĺňa požiadavku harmonogramu vykonávania podľa prílohy XV oddielu A bodu 8 písm. b) smernice 2008/50. Komisia spresňuje, že predmetné PZKO obsahujú len veľmi vágne časové termíny alebo výrazy ako „priebežne“ alebo „stály“. Navyše poslednýkrát sa predmetné PZKO vykonali v roku 2016. Okrem toho tieto PZKO neobsahujú odhad plánovaných zlepšení kvality ovzdušia ani predpokladaný čas potrebný na dosiahnutie týchto cieľov, a preto nespĺňajú požiadavku stanovenú v prílohe XV oddiele A bode 8 písm. c) smernice 2008/50. Komisia tvrdí, že s výnimkou špecifických opatrení v priemyselnom odvetví predmetné PZKO neposkytujú číselné prognózy, ktoré by umožnili posúdiť, do akej miery by plánované opatrenia viedli k zníženiu koncentrácií PM10. Dodáva, že vo väčšine prípadov bol účinok dotknutých opatrení opísaný len všeobecne a že mnohé z nich neboli zamerané na zníženie znečistenia pri zdroji, ale len na zabránenie vzniku sekundárneho prachu. Napokon z predmetných PZKO nevyplývajú ani nijaké podrobnosti o opatreniach alebo projektoch plánovaných alebo predpokladaných v dlhodobom horizonte, a preto nespĺňajú požiadavku stanovenú v prílohe XV oddiele A bode 9 tejto smernice.

78 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že niektoré opatrenia, ako napríklad plynofikácia, modernizácia distribučnej siete alebo podpora ústredného vykurovania a kotlov na biomasu, síce môžu výrazne skrátiť obdobie prekročenia, ich všeobecný opis však neumožňuje určiť ich presný obsah, posúdiť očakávané zlepšenie kvality ovzdušia ani zistiť, či tieto opatrenia môžu spoľahlivo, rýchlo a účinne napraviť stav nesúladu. Okrem toho poznamenáva, že nie je možné ani určiť, či sú uvedené opatrenia realistické alebo nie, pretože informácie týkajúce sa pridelených zdrojov často chýbajú. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, odklad vykonania spomenutých opatrení je ďalším dôkazom nesplnenia povinností Slovenskej republiky vyplývajúcich z článku 23 ods. 1 smernice 2008/50. Ďalším problémom je, že súvislosť medzi daným opatrením a vykurovaním domácností nie je vždy jasná, čo takisto poukazuje na nesplnenie povinností tohto členského štátu stanovených v článku 23 ods. 1 tejto smernice, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora. Napokon predmetné PZKO neobsahujú nijaký číselný odhad vplyvu opatrení zameraných na vykurovanie domácností na emisie PM10.

79 Po tretie Komisia uvádza, že medzery predmetných PZKO neboli odstránené opatreniami na vnútroštátnej úrovni a osobitne v rámci stratégie znižovania PM10 prijatej vo februári 2013. Spresňuje, že už v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku konštatovala, že túto stratégiu nemožno považovať za dostatočný plán na účely splnenia povinností stanovených v článku 23 ods. 1 druhom pododseku smernice 2008/50, a to najmä z dôvodu, že opatrenia v nej uvedené majú veľmi všeobecný charakter a na to, aby mohli byť vykonané, by ich príslušné orgány museli ďalej rozpracovať. Okrem toho niektoré úlohy boli splnené ešte pred prijatím uvedenej stratégie a realizácia iných opatrení bola veľmi pomalá. Dodáva, že jej výhrady týkajúce sa nedostatočnej účinnosti tejto stratégie tiež potvrdil Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v správe z roku 2018.

83 V odpovedi na tvrdenia Komisie Slovenská republika uvádza, že keď Komisia tvrdí, že Slovenská republika porušila článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 v Košickom kraji tým, že tam nedodržala článok 13 ods. 1 tejto smernice, de facto tak rozširuje predmet prvej výhrady nad rámec toho, čo je uvedené v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku, a preto treba takéto tvrdenie odmietnuť ako neprípustné. Slovenská republika sa okrem toho domnieva, že vzhľadom na to, že konanie týkajúce sa tejto žaloby sa netýka nedostatočného alebo nesprávneho prebratia smernice 2008/50 do slovenského právneho poriadku, Komisia sa nemôže odvolávať na medzery v slovenskej právnej úprave a že takáto argumentácia je neprípustná.

84 Pokiaľ ide o vec samu, Slovenská republika v prvom rade tvrdí, že aj keby Súdny dvor konštatoval porušenie článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v súvislosti s Banskobystrickým krajom a aglomeráciou Košice, nestačí to samo osebe na konštatovanie porušenia článku 23 ods. 1 tejto smernice. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora poukazuje na to, že je ešte potrebné overiť prostredníctvom analýzy jednotlivých prípadov, či sú plány vypracované dotknutým členským štátom v súlade s týmto ustanovením.

85 V druhom rade Slovenská republika uvádza, že prijala a vykonala opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Spresňuje, že predmetné PZKO zahŕňajú len regionálne a miestne opatrenia a že sa vykonávajú aj iné politiky a opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia.

90 Pokiaľ ide o údajné nesplnenie požiadaviek stanovených v prílohe XV oddiele A bode 9 smernice 2008/50, Slovenská republika uvádza, že predmetné PZKO stanovujú opatrenia, ktoré sa musia pravidelne každý rok vykonávať a realizovať, ako aj trvalé opatrenia, a že v prípade týchto opatrení je splnená podmienka udržateľného a dlhodobého účinku.

91 Po druhé pri tvrdeniach týkajúcich sa vecnej nedostatočnosti plánov kvality ovzdušia Slovenská republika zdôrazňuje, že hoci v jednom z predmetných PZKO nebola jedna z formálnych požiadaviek úplne dodržaná, neznamená to automaticky, že opatrenia stanovené v takomto PZKO by sa mali považovať za neúčinné alebo by sa malo predpokladať, že sa nerealizujú. Okrem toho Slovenská republika odkazuje na výňatky z odpočtu PZKO uverejneného na internetovej stránke, ktoré podľa nej preukazujú, že veľký počet opatrení stanovených v predmetných PZKO sa realizoval, pričom v tomto odpočte sú uvedené doplňujúce informácie o týchto opatreniach. Pokiaľ ide o emisie súvisiace s vykurovaním domácností, Slovenská republika odkazuje najmä na podporné opatrenia pre domácnosti zavedené na vnútroštátnej úrovni, ktoré preukazujú, že v oblasti vykurovania prijala opatrenia s cieľom splniť si svoju povinnosť skrátiť obdobie prekračovania limitných hodnôt PM10 tak, aby bolo čo najkratšie.

94 Pokiaľ ide o vec samu, Komisia v súvislosti s predmetnými PZKO tvrdí, že informácie, ktoré sú v nich uvedené, neumožňujú posúdiť, či by limitné hodnoty PM10 boli dosiahnuté v čo najkratšom čase.

95 Pri formálnych nedostatkoch predmetných PZKO Komisia zdôrazňuje, že jej námietka založená na nedostatočnom opise opatrení obsiahnutých v týchto programoch sa týka všeobecne všetkých týchto programov, a nielen opatrení na čistenie a kropenie ulíc a opatrení na zelenú výsadbu, ktoré sú v nich uvedené a spomenuté na ilustráciu. Pokiaľ ide o časový harmonogram ich vykonávania, spresňuje, že v uvedených programoch sa spomína len trvanie plánovaných opatrení, avšak bez uvedenia ďalších podrobností o plánovanom dátume alebo spôsobe vykonávania týchto opatrení. Dodáva, že je nesporné, že najneskorším termínom na vykonanie opatrení v predmetných PZKO je rok 2016. Okrem toho, pokiaľ ide o nedostatočnosť údajov týkajúcich sa účinku týchto opatrení, Komisia uznáva, že môže byť ťažké získať údaje o ich účinnosti. Pripomína však, že Súdny dvor v tejto súvislosti vyhlásil, že posúdenie očakávaného zlepšenia kvality ovzdušia má zásadný význam, a dodáva, že posúdenia týkajúce sa účinnosti plánovaných opatrení sú nevyhnutné na to, aby členské štáty mohli overiť, či sú dostatočné.

96 Pokiaľ ide o vecné nedostatky predmetných PZKO, Komisia uvádza, že Slovenská republika tým, že v rámci vyjadrenia k žalobe odkázala na iné opatrenia vykonané na vnútroštátnej úrovni, v podstate uznala, že v oblasti vykurovania domácností tieto programy nepredstavovali dostatočné plány v zmysle článku 23 ods. 1 smernice 2008/50. Podľa Komisie, aj keby Slovenská republika prijala iné dostatočné opatrenia mimo predmetných PZKO, čo sa nestalo, uvedené programy neobsahovali dostatočné opatrenia definované touto smernicou ako nástroje na spoľahlivú, účinnú a transparentnú nápravu prekročenia limitných hodnôt PM10.

99 Pokiaľ ide o Košický kraj, Slovenská republika vo svojej duplike nespochybňuje, že limitné hodnoty PM10 boli v období od 12. júna 2011 do roku 2019 prekročené. Opakuje však, že Komisia sa v tomto kraji nemôže opierať o prípadné porušenie článku 13 ods. 1 smernice 2008/50, aby bolo možné konštatovať porušenie článku 23 ods. 1 tejto smernice. Ďalej tvrdí, že v súvislosti s Košickým krajom musí Komisia druhú výhradu založiť najmä na nedostatkoch PZKO, ktoré sa tam uplatňujú, a že v tomto prípade chýba podrobná analýza týchto programov.

100 V súvislosti s Banskobystrickým krajom a aglomeráciou Košice, Slovenská republika zdôrazňuje, že prípadné porušenie článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 by mohlo naznačovať, že neboli prijaté primerané a účinné opatrenia. Takáto indícia sa však podľa nej dá vyvrátiť. V tejto súvislosti poznamenáva, že preukázala, že kvalita ovzdušia sa výrazne zlepšila a že limitné hodnoty PM10 už boli prekročené len na jednej meracej stanici, čo svedčí o tom, že prijaté opatrenia umožnili dosiahnuť súlad so smernicou 2008/50 v čo najkratšom čase. Okrem toho Slovenská republika spochybňuje, že by uznala nedostatočnosť svojej právnej úpravy a že by to podporovalo záver o nesplnení jej povinností podľa článku 23 ods. 1 smernice 2008/50. Spresňuje, že vo fáze pred podaním žaloby informovala Komisiu o svojom zámere prijať nový zákon o ochrane ovzdušia, ale nevyhlásila, že by jej právna úprava bola nedostatočná.

Posúdenie Súdnym dvorom

– O prípustnosti

104 Slovenská republika v podstate tvrdí, že argumentácia Komisie, ktorá je založená na nedodržaní článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 a je uvedená v rámci druhej výhrady, je neprípustná, pokiaľ ide o Košický kraj, keďže v doplňujúcom odôvodnenom stanovisku sa takéto porušenie neuvádza.

105 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že predmet žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ je vymedzený odôvodneným stanoviskom Komisie, takže žaloba musí byť založená na tých istých odôvodneniach a žalobných dôvodoch ako toto odôvodnené stanovisko (rozsudok z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko, C‑488/15, EU:C:2017:267, bod 37 a citovaná judikatúra). Komisia môže v žalobe svoje úvodné výhrady spresniť, ale len pod podmienkou, že nezmení predmet sporu [rozsudok z 3. júna 2021, Komisia/Nemecko (Limitné hodnoty – NO2), C‑635/18, neuverejnený, EU:C:2021:437, bod 47 a citovaná judikatúra].

106 V prejednávanej veci z doplňujúceho odôvodneného stanoviska vyplýva, že pokiaľ ide o Košický kraj, Komisia nezistila porušenie článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s jej prílohou XI z dôvodu nedodržania dennej limitnej hodnoty PM10 a obmedzila sa na konštatovanie, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 22 ods. 3 tejto smernice, ako aj z článku 23 ods. 1 druhého pododseku uvedenej smernice v spojení s jej prílohou XV.

109 Za týchto podmienok tvrdenia Slovenskej republiky nemôžu mať vplyv na prípustnosť druhej výhrady a musia byť zamietnuté.

– O veci samej

110 Z článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 vyplýva, že v prípade prekročenia limitných hodnôt PM10, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, je dotknutý členský štát povinný vypracovať plán kvality ovzdušia, ktorý zodpovedá určitým požiadavkám.

111 Tento plán tak musí stanovovať vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú limitné hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo, a môže obsahovať osobitné dodatočné opatrenia na ochranu citlivých skupín obyvateľstva, najmä detí. Navyše podľa článku 23 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2008/50 musí uvedený plán obsahovať minimálne informácie uvedené v prílohe XV oddiele A tejto smernice a môže tiež zahŕňať opatrenia uvedené v článku 24 tejto smernice. Tento plán sa musí bezodkladne oznámiť Komisii, najneskôr však dva roky po skončení roku, v ktorom sa zistilo prvé prekročenie limitných hodnôt.

112 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 má všeobecný rozsah pôsobnosti, keďže sa uplatňuje bez časového obmedzenia pri prekročení akejkoľvek limitnej hodnoty znečisťujúcich látok stanovenej v tejto smernici, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie stanovená uvedenou smernicou alebo Komisiou podľa článku 22 tejto smernice uplynula [rozsudok z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 132 a citovaná judikatúra].

113 Okrem toho plány kvality ovzdušia môžu byť vypracované len na základe rovnováhy medzi cieľom zníženia rizika znečistenia a rôznymi prítomnými verejnými a súkromnými záujmami [rozsudok z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 134 a citovaná judikatúra].

119 V každom prípade je preto úlohou Komisie, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala jednak existenciu prekročenia dennej limitnej hodnoty PM10 v dotknutom kraji alebo aglomerácii a jednak nedostatočnú povahu opatrení prijatých členským štátom podľa podmienok stanovených v článku 23 ods. 1 druhom pododseku smernice 2008/50, aby sa toto prekročenie v čo najkratšom čase ukončilo.

120 V prejednávanej veci v prvom rade z preskúmania prvej výhrady vyplýva, že pokiaľ ide o Banskobystrický kraj a aglomeráciu Košice, Slovenská republika si systematicky a opakovane neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 13 ods. 1 smernice 2008/50 v spojení s prílohou XI tejto smernice, a to v Banskobystrickom kraji v rokoch 2005 až 2015 a v rokoch 2017 až 2019, a v aglomerácii Košice v rokoch 2005 až 2008, 2010 až 2014, ako aj v rokoch 2017 až 2019.

121 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dotknutý členský štát má od 11. júna 2010 povinnosť vypracovať pre prípad prekročení limitných hodnôt stanovených smernicou 2008/50 plány kvality ovzdušia obsahujúce vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú limitné hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Keďže takéto prekročenia už boli k tomuto dátumu zistené v Banskobystrickom kraji a v aglomerácii Košice, a v každom prípade v oboch týchto zónach od uvedeného dátumu, Slovenská republika, ktorá mala prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou od rovnakého dátumu podľa jej článku 33 ods. 1, bola povinná prijať a čo najskôr vykonať vhodné opatrenia v zmysle článku 23 ods. 1 uvedenej smernice.

126 Hoci je pravda, ako vyplýva z bodu 114 tohto rozsudku, že porušenie limitných hodnôt PM10 nepredstavuje porušenie článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50, skutočnosť, že Súdny dvor konštatoval, že denné limitné hodnoty stanovené pre túto znečisťujúcu látku boli systematicky a opakovane prekračované, svedčí o tom, že Slovenská republika neprijala vhodné opatrenia, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo [pozri analogicky rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Bulharsko (Limitné hodnoty – SO2), C‑730/19, neuverejnený, EU:C:2022:382, body 134, 137 a 141].

127 Ako vyplýva z preskúmania prvej výhrady, Komisia v prejednávanej veci poskytla dostatok dôkazov o tom, že prekračovanie uplatniteľných denných limitných hodnôt PM10 zostalo v Banskobystrickom kraji a v aglomerácii Košice systematické a opakované, a to napriek povinnosti Slovenskej republiky prijať všetky vhodné a účinné opatrenia na splnenie požiadavky, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Preto vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 120 až 123 tohto rozsudku treba uviesť, že tento členský štát zjavne včas neprijal vhodné opatrenia, ktoré by umožnili zabezpečiť, aby sa obdobie, keď sú limitné hodnoty PM10 prekročené, v dotknutých zónach čo najviac skrátilo [pozri analogicky rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Bulharsko (Limitné hodnoty – SO2), C‑730/19, neuverejnený, EU:C:2022:382, bod 141].

128 Ako však Súdny dvor opakovane rozhodol, bez toho, aby bolo potrebné detailne preskúmať obsah plánov kvality ovzdušia týkajúcich sa dotknutých zón, ako aj obsah iných opatrení, ktoré sa na ne vzťahujú, tento stav sám osebe preukazuje, že vzhľadom na opakovaný a opakujúci sa charakter prekročení počas dotknutých období Slovenská republika nezaviedla vhodné a účinné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú limitné hodnoty PM10 prekročené, v týchto dvoch zónach „čo najviac skrátilo“ v zmysle článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. apríla 2017, Komisia/Bulharsko, C‑488/15, EU:C:2017:267, bod 117; z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 147, a z 3. februára 2021, Komisia/Maďarsko (Limitné hodnoty – PM10), C‑637/18, neuverejnený, EU:C:2021:92, bod 129].

132 Pokiaľ ide o Košický kraj, treba pripomenúť, že, ako bolo uvedené v bode 106 tohto rozsudku, Komisia sa vo svojej prvej výhrade nedomáhala určenia, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 1 smernice 2008/50, tým, že systematicky a trvalo prekračovala dennú limitnú hodnotu PM10 aj v tejto zóne. Ako však bolo uvedené aj v bode 107 tohto rozsudku, Komisia tvrdí, že Slovenská republika v tomto kraji nedodržala jednak medzu tolerancie uvedenú v článku 22 ods. 3 tejto smernice počas obdobia výnimky, ktoré uplynulo 11. júna 2011, a jednak dennú limitnú hodnotu PM10 v období od 12. júna 2011 do roku 2019. Pokiaľ ide o toto druhé obdobie, Komisia v podstate tvrdí, že porušenie článku 23 ods. 1 uvedenej smernice vyplýva zo samotnej skutočnosti, že Slovenská republika v tomto regióne systematicky a pretrvávajúcim spôsobom porušovala článok 13 ods. 1 tejto smernice tým, že prekračovala denné limitné hodnoty PM10.

133 V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 107 tohto rozsudku, že prekročenie limitných hodnôt je podmienkou, ktorej podlieha uplatnenie povinností vyplývajúcich z článku 23 ods. 1 smernice 2008/50, a skutkové okolnosti, ktoré v tejto súvislosti uvádza Komisia, slúžia na podporu jej argumentácie založenej na porušení tohto ustanovenia.

134 Preto na to, aby Komisia mohla vytýkať nedodržanie článku 23 ods. 1 smernice 2008/50, nie je potrebné, aby predtým alebo súčasne predložila Súdnemu dvoru osobitný návrh na konštatovanie porušenia článku 13 ods. 1 tejto smernice, ak mu v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 118 a 119 tohto rozsudku predloží dôkazy potrebné na preukázanie existencie údajného nesplnenia povinnosti z dôvodu porušenia článku 23 ods. 1 tejto smernice.

136 Z údajov poskytnutých Komisiou konkrétne vyplýva, že napriek plánom kvality ovzdušia, ktoré Slovenská republika prijala, najmä pokiaľ ide o lokality tohto kraja, ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v dodatočnom odôvodnenom stanovisku, teda k 27. januáru 2015, bol počet prekročení dennej limitnej hodnoty za kalendárny rok v tomto kraji 71, teda dvakrát vyšší ako hranica stanovená v článku 13 ods. 1 a v prílohe XI tejto smernice. Navyše napriek zníženiu tejto úrovne prekročenia v rokoch 2010 až 2019, ako ukazujú najmä údaje z meracej stanice vo Veľkej Ide, bol uvedený limit aj po tomto dátume naďalej každoročne prekračovaný a v roku 2019 bol počet takýchto prekročení stále 45. Z toho vyplýva, že tieto dôkazy poukazujú na systematické a pretrvávajúce prekračovanie limitných hodnôt v dotknutom kraji napriek výnimke udelenej v rokoch 2010 až 2011 počas deviatich po sebe nasledujúcich rokov, a v každom prípade od skončenia platnosti tejto výnimky nepretržite počas ôsmich rokov.

137 Preto v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 128 tohto rozsudku bez toho, aby bolo potrebné podrobne preskúmať obsah plánov kvality ovzdušia týkajúcich sa dotknutých zón, ako aj obsah iných opatrení, ktoré sa na ne vzťahujú, tento stav sám osebe preukazuje, že vzhľadom na opakovaný a opakujúci sa charakter prekročení počas dotknutých období Slovenská republika zjavne včas nezaviedla vhodné a účinné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú limitné hodnoty PM10 prekročené, v zóne Košického kraja čo najviac skrátilo v zmysle článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50.

141 Keďže Komisia navrhla uložiť Slovenskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a Slovenská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

1. Slovenská republika

– si tým, že od roku 2005 do roku 2019 vrátane, s výnimkou roku 2016 v zóne SKBB01 Banskobystrický kraj a s výnimkou rokov 2009, 2015 a 2016 v aglomerácii SKKO01.1 Košice systematicky a pretrvávajúcim spôsobom prekračovala dennú limitnú hodnotu stanovenú pre mikročastice (PM10), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe v spojení s prílohou XI tejto smernice, a

– v tejto zóne a v tejto aglomerácii, ako aj v zóne SKKO02 Košický kraj si tým, že vo svojich plánoch kvality ovzdušia nestanovila vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď je táto limitná hodnota prekročená, čo najviac skrátilo, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 23 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice v spojení s jej prílohou XV.

2. Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania.

A. Calot Escobar

D. Gratsias

* Jazyk konania: slovenčina.