C-343/21

62021CJ0343

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 16. februára 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná poľnohospodárska politika – Opatrenia na podporu rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka – Agroenvironmentálne platby – Nariadenie (ES) č. 1974/2006 – Nemožnosť príjemcov pokračovať v plnení dohodnutých záväzkov – Pojmy ‚rozdelenie na jednotlivé časti‘ a ‚opatrenia na zlučovanie pôdy‘ – Neexistencia opatrení potrebných na prispôsobenie záväzkov príjemcu novej situácii podniku – Nariadenie (ES) č. 1122/2009 – Pojem ‚vyššia moc a mimoriadne okolnosti‘“

Vo veci C‑343/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 19. mája 2021 a doručený Súdnemu dvoru 2. júna 2021, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. júna 2022,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

PV, v zastúpení: S. Angelova, advokat,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 45 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 368, 2006, s. 15 ), a článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 ( Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi poľnohospodárom PV na jednej strane a zamestnik izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelje“, (zástupca výkonného riaditeľa Štátneho poľnohospodárskeho fondu, Bulharsko) vo veci rozhodnutia, ktorým sa PV ukladá povinnosť vrátiť 20 % z financovania, ktoré získal na základe opatrenia 214 „Agroenvironmentálne platby“ z programu rozvoja vidieka 2007 – 2013 (ďalej len „opatrenie 214“) na hospodárske roky 2013 až 2016.

„Agroenvironmentálne platby by naďalej mali zohrávať významnú úlohu pri podpore trvalo udržateľného rozvoja vidieckych oblastí a pri reagovaní na narastajúci dopyt spoločnosti po environmentálnych službách. Mali by naďalej povzbudzovať poľnohospodárov a ostatných pôdohospodárov, aby slúžili spoločnosti ako celku zavádzaním poľnohospodárskych výrobných metód zlučiteľných s ochranou a zlepšovaním životného prostredia, krajiny a jej prvkov, prírodných zdrojov, pôdy a genetickej diverzity alebo pokračovaním v ich uplatňovaní. Z tohto hľadiska by sa mala osobitná pozornosť venovať zachovaniu genetických zdrojov. V súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘ by sa tieto platby mali vzťahovať iba na tie záväzky, ktoré sú prísnejšie ako príslušné povinné normy.“

4

Článok 36 tohto nariadenia, nazvaný „Opatrenia“, stanovoval:

„Podpora uvedená v tomto oddiele sa týka:

a)

opatrení zameraných na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom:

Článok 39 uvedeného nariadenia s názvom „Agroenvironmentálne platby“ stanovoval:

„1. Členské štáty sprístupnia podporu ustanovenú v článku 36 písm. a) bode iv) na celom svojom území v súlade so svojimi konkrétnymi potrebami.

2. Agroenvironmentálne platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne prijali agroenvironmentálne záväzky. …

3. …

Tieto záväzky sa spravidla prijmú na obdobie medzi piatimi a siedmimi rokmi. …

4. Platby sa poskytujú ročne a pokrývajú dodatočné náklady a stratu príjmu, ktoré vyplývajú z prijatia záväzku. V prípade potreby sa môžu vzťahovať aj na transakčné náklady.

Článok 45 tohto nariadenia stanovoval:

„1. Ak príjemca rozšíri plochu podniku v období, počas ktorého trvá daný záväzok ako podmienka na poskytnutie sérií pomoci, členské štáty môžu zabezpečiť rozšírenie záväzku tak, aby sa vzťahoval na dodatočnú plochu po celý zvyšok obdobia záväzku v súlade s odsekom 2, alebo aby sa pôvodný záväzok nahradil novým v súlade s odsekom 3.

Takéto nahradenie možno zabezpečiť aj v prípadoch rozšírenia oblasti, na ktorú sa v rámci podniku záväzok vzťahuje.

2. Rozšírenie uvedené v odseku 1 možno poskytnúť len za týchto podmienok:

a)

je v prospech príslušného opatrenia;

Nariadenie č. 73/2009

8

Článok 31 nariadenia č. 73/2009 s názvom „Vyššia moc a mimoriadne okolnosti“ stanovoval:

„Na účely tohto nariadenia uzná príslušný orgán za zásah vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti prípady ako napr.:

a)

úmrtie poľnohospodára;

e)

epizootické ochorenie, ktoré postihlo všetky hospodárske zvieratá poľnohospodára alebo časť z nich.“

Nariadenie (ES) č. 1122/2009

9

Článok 75 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 65 ), nazvaný „Vyššia moc a mimoriadne okolnosti“, stanovoval:

„1. Ak poľnohospodár nebol schopný splniť svoje povinnosti v dôsledku vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, ako sa uvádza v článku 31 nariadenia… č. 73/2009, udrží si právo na poskytnutie pomoci na plochu alebo zvieratá, na ktoré bolo možné poskytnúť pomoc v čase, keď sa vyskytol prípad vyššej moci alebo mimoriadnych okolností. Okrem toho, ak sa nesúlad v dôsledku takejto vyššej moci alebo mimoriadnych okolností týka krížového plnenia, príslušné zníženie sa neuplatní.

Bulharské právo

ZSPZZ

11

Článok 37c zakon za sobstvenostta i polzvaneto na zemedelskite zemi (zákon o vlastníctve a využívaní poľnohospodárskej pôdy) (DV č. 17 z 1. marca 2001, ďalej len „ZSPZZ“) stanovuje:

„1. Rozdelenie poľnohospodárskej pôdy na jednotlivé časti na účely jej obhospodarovania sa vykonáva na základe dohody medzi vlastníkmi a/alebo užívateľmi tejto pôdy. Na uzatvorenie dohody dohliada komisia pre každú oblasť nachádzajúcu sa na území obce, ktorú zriadi vyhláškou riaditeľ okresného riaditeľstva ‚pre poľnohospodárstvo‘ najneskôr do 5. augusta príslušného roka.

2. Dohoda sa uzatvára podľa vzoru schváleného ministrom poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva… Dohoda sa uzatvára a každoročne aktualizuje najneskôr pred 30. augustom za nasledujúci hospodársky rok v zmysle článku 2 ods. 3 doplňujúcich ustanovení zakon za arendata v zemedeljeto (zákon o nájomných vzťahoch v poľnohospodárstve). Takáto dohoda nesmie zahŕňať pozemky nahlásené ako plochy, ktoré sú obhospodarované v rámci ich skutočných hraníc, ani pozemky, ktoré sú trvalo využívané ako pasienky, trávnaté plochy a lúky. Dohoda nadobudne účinnosť za predpokladu, že sa vzťahuje na najmenej dve tretiny celkovej rozlohy členení využívanej pôdy v príslušnej oblasti.

…

14. Dohoda o rozdelení alebo pridelení rozdelenej pôdy na účely jej obhospodarovania predstavuje právny základ v zmysle zakon za podpomagane na zemedelskite proizvoditeli (zákon o podpore poľnohospodárov) a v časti týkajúcej sa pôdy uvedenej v odseku 3 ide o právny základ pod podmienkou, že za túto pôdu bolo zaplatené.

15. Poľnohospodárska pôda, ktorá je zahrnutá v rozdelení na jednotlivé časti a schválená na udelenie pomoci v rámci opatrenia ‚Agroenvironmentálne platby‘ programu rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 – 2013 a/alebo v rámci opatrenia ‚Agroenvironmentálno‑klimatické opatrenia‘ a ‚Ekologické poľnohospodárstvo‘ programu rozvoja vidieka na obdobie rokov 2014 – 2020, sa prideľuje bez zmeny oblasti osôb, ktoré boli schválené ako príjemcovia tohto opatrenia, ak

(1)

pozemky uvedené na základe článku 37b na účasť v konaní majú väčšiu alebo rovnakú plochu, než je plocha schválená na účely poskytnutia opatrenia, a

(2)

…

(3)

neboli splnené požiadavky článku 24 ods. 2;

…

4. Príjemcovia vrátia finančnú pomoc, ktorá im bola dovtedy poskytnutá, zvýšenú o zákonné úroky podľa roku, v ktorom boli pôvodne poskytnuté opatrenia, až do roku ukončenia agroenvironmentálneho záväzku, takto:

…

13

Článok 24 ods. 1 a 2 tejto vyhlášky stanovuje:

„1. Agroenvironmentálne činnosti alebo časti agroenvironmentálneho programu uvedené v článku 2 ods. 1 bode 1 písm. a) a v článku 2 ods. 1 bodoch 2, 3 a 4 sa vykonávajú na jednej a tej istej poľnohospodárskej ploche pre jeden a ten istý poľnohospodársky podnik na obdobie piatich rokov od uzavretia agroenvironmentálneho záväzku.

2. Poľnohospodársku plochu schválenú na výkon agroenvironmentálnych činností alebo časti agroenvironmentálneho programu uvedené v článku 2 ods. 1 bode 1 písm. a) a v článku 2 ods. 1 bodoch 2, 3 a 4 možno zmenšiť najviac o 10 % a každý rok aspoň o 90 % plochy, na ktorú sa vzťahuje dotknutá časť programu, sa musí zemepisne prekrývať s plochou, ktorá je predmetom agroenvironmentálneho záväzku.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14

Podobné dohody boli uzavreté na tri nasledujúce hospodárske roky 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016. Počas týchto rokov PV podliehal všetkým povinným administratívnym kontrolám, ako aj kontrolám na mieste a v rámci opatrenia 214 získal celkovú sumu 1063317,54 bulharských levov (BGN) (približne 544000 eur).

18

V roku 2016 dotknutí vlastníci a užívatelia poľnohospodárskej pôdy však pre hospodársky rok 2016/2017 takéto dohody na základe článku 37c ods. 1 ZSPZZ neuzavreli. Hoci PV chcel uzatvoriť tieto dohody, ostatné strany predchádzajúcich dohôd ho informovali, že na tento hospodársky rok chcú obhospodarovať pôdu v skutočných hraniciach pozemkov, čo vylučuje možnosť dospieť k dohode na základe tohto ustanovenia. PV tak v danom hospodárskom roku nemohol využívať uvedenú pôdu, na ktorú prevzal environmentálny záväzok uvedený v bode 15 tohto rozsudku, a teda splniť podmienky stanovené v tomto článku 37c na to, aby mohol získať agroenvironmentálne platby.

19

Keďže v súlade s uvedeným článkom 37c ods. 2 musia byť dohody medzi vlastníkmi a/alebo užívateľmi uzavreté každý rok pred 30. augustom, PV už začiatkom augusta 2016 vedel o tom, že nebude môcť pokračovať vo využívaní tej istej pôdy v hospodárskom roku 2016/2017.

20

Listom zástupcu výkonného riaditeľa Štátneho poľnohospodárskeho fondu, doručeným 7. decembra 2018, bol PV informovaný o začatí konania o vydaní aktu o určení verejnej pohľadávky štátu, v rámci ktorého bol vyzvaný vrátiť v súlade s článkom 18 ods. 4 písm. c) vyhlášky č. 11/2009 20 % z celkovej poskytnutej sumy, a to sumu 212663,51 BGN (približne 109000 eur).

24

PV namietal proti začatiu tohto konania s tvrdením, že po zmene regulačného rámca v októbri 2015 mnohí vlastníci a/alebo užívatelia odmietli uzatvoriť dohodu na základe článku 37c ZSPZZ, čo mu znemožnilo splniť si záväzok uvedený v bode 15 tohto rozsudku. Tvrdil, že vzhľadom na to, že išlo o okolnosti, ktoré nemohol predvídať ku dňu, keď prijal tento záväzok, a ktoré teda predstavovali prípad vyššej moci v zmysle článku 18 ods. 6 vyhlášky č. 11/2009, nemusí túto sumu vrátiť.

25

Rozhodnutím zo 14. novembra 2019 zástupca výkonného riaditeľa Štátneho poľnohospodárskeho fondu konštatoval existenciu verejnej pohľadávky štátu vo výške 212663,51 BGN (približne 109000 eur), ktorá predstavovala 20 % pomoci poskytnutej na základe opatrenia 214 na hospodárske roky 2013 až 2016.

26

29

Za predpokladu, že by sa tento výklad neprijal, sa tento súd pýta, či sa na situáciu, o akú ide vo veci samej, nemôže vzťahovať prípad vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti v zmysle článku 31 nariadenia č. 73/2009, ktoré by mohli oslobodiť príjemcu od povinnosti vrátiť tieto sumy. V tejto súvislosti uvedený súd váha uznať takúto kvalifikáciu. Zdôrazňuje totiž, že príjemca v čase podania žiadosti o pomoc na základe opatrenia 214 vedel, že dohody o využívaní pozemkov patriacich tretím osobám, stanovené v článku 37c ZSPZZ, trvali jeden rok a vlastníci a/alebo užívatelia sa mohli rozhodnúť neuzavrieť dohodu na ďalšie hospodárske roky.

30

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Pripúšťa výklad článku 45 ods. 4 [nariadenia č. 1974/2006], tézu, že v prípade, ako je ten v prejednávanej veci, ide o ‚rozdelenie na jednotlivé časti‘ alebo ‚opatrenie na zlučovanie pôdy‘, v dôsledku čoho príjemca nie je schopný ďalej plniť prijaté záväzky?

31

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 45 ods. 4 nariadenia č. 1974/2006 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje v prípade, ak poľnohospodár nemôže pokračovať v plnení agroenvironmentálnych záväzkov, ktoré prijal za posledný rok ich plnenia, a táto nemožnosť vyplýva z neexistencie dohôd uzavretých medzi týmto poľnohospodárom a inými vlastníkmi alebo užívateľmi poľnohospodárskej pôdy s cieľom jej využitia.

32

Na účely odpovede na túto otázku treba pripomenúť, že článok 45 ods. 4 nariadenia č. 1974/2006 sa vzťahuje na prípad príjemcu, ktorý nemôže pokračovať v plnení prijatých záväzkov z dôvodu, že jeho podnik je rozdelený na jednotlivé časti alebo je predmetom opatrení na zlučovanie verejnej pôdy alebo opatrení na zlučovanie pôdy schválených príslušnými verejnými orgánmi.

33

V tejto súvislosti treba uviesť, že ani toto ustanovenie, ani nijaké iné ustanovenie tohto nariadenia, ani nariadenia č. 73/2009 a č. 1122/2009 nedefinujú pojmy rozdelenie na jednotlivé časti alebo opatrenia na zlučovanie verejnej pôdy alebo opatrenia na zlučovanie pôdy schválených príslušnými verejnými orgánmi.

37

V druhom rade, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 38 až 40 svojich návrhov, toto ustanovenie podľa viacerých jazykových verzií vyžaduje, aby tak o rozdelení na jednotlivé časti, ako aj o opatreniach na zlučovanie pôdy uvedených v tomto ustanovení rozhodli príslušné verejné orgány, alebo ich schválili.

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že uvedené ustanovenie len všeobecne uvádza, že orgán verejnej moci je s týmito opatreniami spojený buď rozhodnutím, alebo schválením, bez ďalšieho spresnenia procesných podmienok účasti tohto orgánu na operáciách pozemkových úprav alebo opatrení na úpravu pozemku.

39

Z toho vyplýva, že pojmy rozdelenie na jednotlivé časti alebo opatrenia na zlučovanie verejnej pôdy, alebo opatrenia na zlučovanie pôdy schválené príslušnými verejnými orgánmi sa môžu vzťahovať na akúkoľvek operáciu, ktorej cieľom je zmena konfigurácie a usporiadania poľnohospodárskych pozemkov s cieľom vytvoriť racionálnejšie poľnohospodárske využívanie pôdy, o ktorej rozhodujú alebo ju schvaľujú príslušné verejné orgány.

43

Preto, ako uviedla generálna advokátka v bode 43 svojich návrhov, sledovanie týchto cieľov vyžaduje, aby sa poľnohospodári necítili odradení od prijímania viacročných agroenvironmentálnych záväzkov z dôvodu, že v období plnenia týchto záväzkov prípadne dôjde k operácii spočívajúcej v rozdelení alebo v opatreniach na zlučovanie pôdy, ktorá im bráni v plnení uvedených záväzkov. V tomto kontexte má článok 45 ods. 4 nariadenia č. 1974/2006 za cieľ naprávať výskyt takýchto udalostí počas tohto obdobia.

44

Toto ustanovenie sa však neuplatní, ak takáto nemožnosť vyplýva z neexistencie dohôd uzavretých medzi poľnohospodárom a inými vlastníkmi alebo užívateľmi poľnohospodárskych pozemkov na účely ich využívania. V takom prípade totiž nemožnosť poľnohospodára splniť tieto záväzky nevyplýva priamo z opatrení prijatých alebo schválených príslušnými verejnými orgánmi, ktoré by mali vplyv na štruktúru tohto podniku.

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 45 ods. 4 nariadenia č. 1974/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že je uplatniteľný v prípade, ak poľnohospodár nemôže naďalej plniť agroenvironmentálne záväzky, ktoré prijal v poslednom roku ich plnenia, a táto nemožnosť vyplýva priamo z operácie spočívajúcej v rozdelení na jednotlivé časti alebo opatreniach na zlučovanie pôdy, ktoré majú vplyv na štruktúru poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahujú tieto záväzky, prijatej alebo schválenej príslušným verejným orgánom. Naopak, toto ustanovenie sa neuplatní, ak uvedená nemožnosť vyplýva zo zániku práva využívať časť plochy tohto podniku v čase plnenia uvedených záväzkov.

Článok 45 ods. 4 nariadenia č. 1974/2006 však stanovuje, že ak príjemca agroenvironmentálnej platby nemôže pokračovať v plnení záväzku prijatého na základe toho, že jeho podnik je rozdelený na jednotlivé časti alebo je predmetom opatrení na zlučovanie verejnej pôdy alebo opatrení na zlučovanie pôdy schválených príslušnými verejnými orgánmi, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby sa záväzky mohli prispôsobiť novej situácii podniku. Ak sa ukáže, že takéto prispôsobenie nie je možné, uvedený záväzok zanikne bez toho, aby sa vyžadovalo vrátenie za obdobie, v ktorom bol ten istý záväzok splnený.

49

Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že prijatie alebo schválenie opatrenia spočívajúceho v rozdelení na jednotlivé časti alebo v zlučovaní pôdy, ktoré má vplyv na možnosť príjemcu pokračovať v plnení prijatého agroenvironmentálneho záväzku, má za následok povinnosť dotknutého členského štátu prispôsobiť tento záväzok novej situácii dotknutého poľnohospodárskeho podniku.

50

Na druhej strane len vtedy, ak sa ukáže, že takéto prispôsobenie je nemožné, uvedený záväzok zanikne bez toho, aby sa vyžadovalo vrátenie za obdobie, v ktorom bol ten istý záväzok splnený.

51

54

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 nariadenia č. 73/2009 vykladať v tom zmysle, že nemožnosť príjemcu pokračovať v plnení viacročného agroenvironmentálneho záväzku v poslednom roku tohto záväzku z dôvodu neexistencie dohôd uzavretých s inými vlastníkmi alebo užívateľmi poľnohospodárskej pôdy na účely jej využívania, predstavuje „prípad vyššej moci“ v zmysle tohto článku 31, a preto musí byť tento prípad oznámený príslušnému v lehote desiatich pracovných dní stanovenej v článku 75 ods. 2 nariadenia č. 1122/2009.

55

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 31 písm. a) až e) nariadenia č. 73/2009 vymenúva udalosti, ktoré môžu predstavovať prípad vyššej moci.

56

Medzi tieto udalosti však nepatrí situácia príjemcu financovania Úniou na základe viacročného agroenvironmentálneho záväzku, ktorý nemôže splniť tento záväzok z dôvodu neexistencie dohôd uzavretých s inými vlastníkmi alebo užívateľmi poľnohospodárskej pôdy na jej využívanie.

60

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 31 nariadenia č. 73/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že hoci nemožnosť príjemcu pokračovať v plnení agroenvironmentálneho záväzku z dôvodu neexistencie dohôd uzavretých s inými vlastníkmi alebo užívateľmi poľnohospodárskej pôdy na účely jej využívania, môže v zásade predstavovať prípad vyššej moci v zmysle tohto článku 31, platí to len pod podmienkou, že táto nemožnosť je spôsobená neobvyklými a nepredvídateľnými okolnosťami nezávislými od vôle tohto príjemcu, ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek všetkej jeho náležitej starostlivosti, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

O trovách

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

sa má vykladať v tom zmysle, že:

skutočnosť, že členský štát neprijal opatrenia potrebné na to, aby umožnil príjemcovi prispôsobiť agroenvironmentálne záväzky novej situácii jeho poľnohospodárskeho podniku vyplývajúcej z rozdelenia na jednotlivé časti alebo opatrení na zlučovanie pôdy v zmysle tohto ustanovenia, bráni tomu, aby sa od tohto príjemcu vyžadovalo vrátenie finančných prostriedkov prijatých za obdobie, v ktorom boli tieto záväzky splnené.

3.

Článok 31 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

hoci nemožnosť príjemcu pokračovať v plnení agroenvironmentálneho záväzku z dôvodu neexistencie dohôd uzavretých s inými vlastníkmi alebo užívateľmi poľnohospodárskej pôdy na účely jej využívania, môže v zásade predstavovať prípad vyššej moci v zmysle tohto článku 31, platí to len pod podmienkou, že táto nemožnosť je spôsobená neobvyklými a nepredvídateľnými okolnosťami nezávislými od vôle tohto príjemcu, ktorých dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek všetkej jeho náležitej starostlivosti, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.