C-348/21

62021CJ0348

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 8. decembra 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Smernica (EÚ) 2016/343 – Posilnenie určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní – Článok 8 ods. 1 – Právo obvinenej osoby byť prítomný na súdnom konaní – Článok 47 druhý odsek a článok 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie – Právo na spravodlivé súdne konanie a právo na obhajobu – Výsluch svedkov obžaloby v neprítomnosti obvinenej osoby a jej obhajcu v štádiu prípravného konania v trestnom konaní – Nemožnosť vypočúvať svedkov obžaloby v štádiu konania pred súdom v tomto konaní – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca trestnému súdu založiť svoje rozhodnutie na predchádzajúcej výpovedi uvedených svedkov“

Vo veci C‑348/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) z 3. júna 2021 a doručený Súdnemu dvoru 4. júna 2021, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

Specializirana prokuratura,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, sudcovia M. Safjan (spravodajca), N. Piçarra, N. Jääskinen a M. Gavalec,

generálny advokát: A. M. Collins,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

Európska komisia, v zastúpení: M. Wasmeier a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. júla 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1 ), ako aj článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

„1. Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. …

…

3. Každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:

…

d)

vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu;

…

(33)

Právo na spravodlivý proces je jedna zo základných zásad demokratickej spoločnosti. Právo podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní je založené na uvedenom práve a malo by byť zaručené v celej Únii.

(34)

Ak sa podozrivé alebo obvinené osoby nemôžu na súdnom konaní zúčastniť z dôvodov, ktoré nemôžu ovplyvniť, mali by mať možnosť požiadať o nový termín súdneho konania v rámci lehoty ustanovenej vo vnútroštátnom práve.

…

(47)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v Charte a v EDĽP vrátane zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na nedotknuteľnosť osoby, práva dieťaťa, integrácie osôb so zdravotným postihnutím, práva na účinný opravný prostriedok a práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Prihliadať by sa malo najmä na článok 6 [ZEÚ], podľa ktorého Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte a podľa ktorého základné práva, ako sú zaručené EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, majú predstavovať všeobecné zásady práva Únie.“

5

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Uplatňuje sa vo všetkých štádiách trestného konania, a to od momentu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu alebo údajného trestného činu, až po nadobudnutie právoplatnosti konečného rozhodnutia o tom, či táto osoba predmetný trestný čin spáchala.“

6

a)

podozrivá alebo obvinená osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti alebo

b)

podozrivú alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď podozrivá, alebo obvinená osoba, alebo štát.“

Bulharské právo

Zákon o ministerstve vnútra

Podľa § 46 ods. 2 bodu 1 a § 52 NPK vykonávajú štádium prípravného konania vyšetrovacie útvary pod dohľadom prokurátora.

11

Tak ako vyplýva z rozhodnutia súdu, ktorým bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, podľa § 107 ods. 1, ako aj § 139 a 224 NPK je svedok, ktorý sa vypočúva v štádiu prípravného konania v trestnom konaní na účely zhromaždenia dôkazov, obvykle vypočutý bez prítomnosti obvinenej osoby a jej obhajcu. Podľa § 280 ods. 2 NPK v spojení s jeho § 253 je svedok následne opätovne vypočutý v štádiu konania pred súdom na pojednávaní za prítomnosti obvinenej osoby a jej obhajcu, ktorí tak môžu svedkovi klásť svoje vlastné otázky.

12

§ 223 NPK, nazvaný „Výsluch svedka pred sudcom“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Ak hrozí, že sa svedok nebude môcť dostaviť na súd z dôvodu vážnej choroby, dlhšej neprítomnosti v krajine alebo iných dôvodov, ktoré znemožňujú jeho účasť na pojednávaní, a tiež v prípade, keď je nevyhnutné overiť svedecké výpovede, ktoré majú pre zistenie objektívnej pravdy zásadný význam, výsluch sa vykoná pred sudcom súdu prvého stupňa, ktorý je príslušný, alebo súdu prvého stupňa, v obvode ktorého k tomuto skutku došlo. Za týchto podmienok nie je sudcovi predložený spis.

svedka nie je možné predvolať, lebo ho nie je možné nájsť, alebo preto, že zomrel,

…

3. Za podmienok stanovených v odseku 1 bodoch 1 až 6 sa výpoveď svedka poskytnutá pred orgánom, ktorý vedie prípravné konanie, prečíta [na pojednávaní], pokiaľ sa obvinená osoba, ako aj jej obhajca (ak bol obhajca zvolený alebo ustanovený), zúčastnili na výsluchu. V prípade viacerých obvinených môže k prečítaniu výpovedí dôjsť len so súhlasom tých z nich, ktorí neboli predvolaní na výsluch alebo svoju neprítomnosť riadne odôvodnili a vo vzťahu ku ktorým platí, že trestný čin, ktorý sa im kladie za vinu, je predmetom svedeckých výpovedí, ktoré sa majú prečítať.“

Konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

14

Predmetní obvinení, medzi ktorých patria príslušníci pohraničnej polície na letisku v Sofii (Bulharsko), sú trestne stíhaní za trestné činy v oblasti nelegálneho prisťahovalectva.

18

Z dôvodu neoprávneného pobytu dotknutých svedkov na území Bulharska bolo voči nim vedené správne konanie na účely ich vyhostenia.

19

SS a DD v štádiu prípravného konania v trestnom konaní výslovne požiadali o možnosť vypočúvať MM. Prokuratúra týmto žiadostiam nevyhovela.

20

Dňa 19. júna 2020 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko), domnievajúc sa, že skutočnosti, ktoré sa predmetným obvineným kladú za vinu, sú dôvodné, podala na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) obžalobu na účely ich odsúdenia v trestnom konaní.

24

V tejto súvislosti uvádza, že výpovede dotknutých svedkov sú rozhodujúcim faktorom pre rozhodovanie o vine predmetných obvinených a že jeho rozsudok bude vo veľkej miere závisieť od toho, či a prípadne v akom rozsahu môže vychádzať z informácií obsiahnutých v týchto výpovediach.

25

Spresňuje, že cieľom uvedeného vnútroštátneho ustanovenia je odvrátiť riziko toho, že svedok nebude môcť byť v trestnom konaní vypočutý v štádiu konania pred súdom, keď stanovuje, že svedka možno v štádiu prípravného konania vypočuť pred sudcom. Úloha tohto sudcu, ktorý nemá k dispozícii spis, spočíva najmä v zabezpečení formálnej zákonnosti výsluchu. V tomto prípade, pokiaľ už voči podozrivej osobe bolo vznesené obvinenie, táto osoba je informovaná o výsluchu svedka a poskytne sa jej možnosť zúčastniť sa na ňom.

26

Táto vnútroštátna právna úprava sa však v praxi obchádza a tak to bolo aj v predmetnom prípade. Stačí totiž, aby sa v štádiu prípravného konania v trestnom konaní výsluch svedka uskutočnil pred sudcom v lehote 24 hodín od zadržania podozrivej osoby do vznesenia obvinenia voči tejto osobe, aby ani táto obvinená osoba, keďže v tom čase proti nej ešte nebolo formálne vznesené obvinenie, ani jej obhajca nemali právo sa na ňom zúčastniť.

29

Hneď na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty v rozsahu, v akom Charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v EDĽP, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Ako pritom vyplýva z vysvetliviek k Charte základných práv (Ú. v. EÚ, C 303, 2007, s. 17), článok 48 ods. 2 Charty, podľa ktorého každý, kto je obvinený, má zaručené právo na obhajobu, zodpovedá článku 6 ods. 3 EDĽP. Preto treba prejudiciálnu otázku preskúmať aj z hľadiska článku 48 ods. 2 Charty.

30

Za týchto okolností je potrebné pochopiť, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 1 smernice 2016/343 v spojení s článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 2 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje, aby v prípade, že nie je možné vypočuť svedka obžaloby v štádiu konania pred súdom v trestnom konaní, založil svoje rozhodnutie o vine alebo nevine obvinenej osoby na výpovedi uvedeného svedka, ktorá bola získaná počas výsluchu vedeného pred sudcom v štádiu prípravného konania, no bez účasti obvinenej osoby alebo jej obhajcu.

31

Pokiaľ ide v prvom rade o článok 6 ods. 1 smernice 2016/343, toto ustanovenie stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočívalo na prokuratúre.

35

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 2 smernice 2016/343 sa táto smernica vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Vzťahuje sa na všetky štádiá trestného konania, a to od momentu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu alebo údajného trestného činu, až po nadobudnutie právoplatnosti konečného rozhodnutia o tom, či táto osoba predmetný trestný čin spáchala.

36

Po druhé z článku 8 ods. 2 smernice 2016/343 v spojení s jej odôvodneniami 36 a 41 vyplýva, že na základe práva obvinenej osoby byť prítomný na súdnom konaní vo vlastnej veci musí mať táto osoba možnosť sa osobne zúčastniť na pojednávaniach, ktoré sa konajú v rámci konania, ktoré sa proti nej vedie.

37

40

Tak ako vyplýva z odôvodnenia 33 tejto smernice, právo podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní je založené na práve na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v článku 6 EDĽP a ktorému, tak ako sa spresňuje vo vysvetlivkách k Charte, zodpovedá článok 47 druhý a tretí odsek, ako aj článok 48 Charty. Súdny dvor musí teda dbať na to, aby výklad týchto uvedených ustanovení Charty zabezpečil takú úroveň ochrany, ktorá neporušuje úroveň zaručenú článkom 6 EDĽP, tak ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva [rozsudok z 15. septembra 2022, DD (Opakovanie výsluchu svedka), C‑347/21 , EU:C:2022:692 , bod 31 a citovaná judikatúra].

41

Čo sa týka tejto otázky, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že účasť obvinenej osoby na konaní má zásadný význam v záujme spravodlivého trestného konania, pričom povinnosť zaručiť tejto osobe právo byť prítomnou v pojednávacej miestnosti je v tejto súvislosti jedným zo základných prvkov článku 6 EDĽP (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 18. októbra 2006, Hermi v. Taliansko, CE:ECHR:2006:1018JUD001811402, bod 58).

42

Konkrétne Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že vzhľadom na právo na obhajobu, ktoré je zaručené predovšetkým článkom 6 ods. 3 písm. d) EDĽP, možnosť obvinenej osoby zúčastniť sa na pojednávaní zahŕňa právo tejto osoby efektívne sa zúčastňovať na súdnom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 5. októbra 2006, Marcello Viola v. Taliansko, CE:ECHR:2006:1005JUD004510604, body 52 a 53, ako aj rozsudok ESĽP, 15. decembra 2011, Al‑Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo, CE:ECHR:2011:1215JUD002676605, bod 142), keďže právo takejto osoby vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe, ktoré je uvedené v tomto ustanovení, predstavuje osobitný špecifický aspekt práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného článkom 6 ods. 1 EDĽP (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 19. februára 2013, Gani v. Španielsko, CE:ECHR:2013:0219JUD006180008, bod 36).

46

Za týchto okolností treba v druhom rade posúdiť, či článok 8 ods. 1 smernice 2016/343 v spojení s článkom 47 druhým odsekom a článkom 48 ods. 2 Charty bráni tomu, aby trestný súd uplatnil vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej v prípade, že svedok z objektívnych dôvodov nemá možnosť byť prítomný na štádiu konania pred súdom v trestnom konaní, tento súd môže nechať prečítať výpovede, ktoré tento svedok uskutočnil pred sudcom v štádiu prípravného konania v tomto konaní, na účely rozhodnutia o vine alebo nevine obvinenej osoby, vrátane prípadu, keď voči tejto osobe v čase vypočutia tohto svedka nebolo vznesené obvinenie, a ani táto osoba, ani jej obhajca sa na ňom nemohli zúčastniť.

47

Uplatňovanie takejto vnútroštátnej právnej úpravy pritom môže porušovať právo byť prítomný na súdnom konaní, tak ako je definované v bode 44 tohto rozsudku.

48

Je teda úlohou vnútroštátneho súdu, aby v súlade s výkladovými prvkami poskytnutými Súdnym dvorom posúdil, či je uplatňovanie vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, zlučiteľné s uvedenými ustanoveniami práva Únie.

52

V druhom rade, pokiaľ ide o rešpektovanie podstaty základných práv obvinenej osoby, treba konštatovať, že táto podstata je rešpektovaná, pokiaľ výpovede neprítomných svedkov možno zohľadniť len za obmedzených okolností, z legitímnych dôvodov a pri rešpektovaní požiadavky spravodlivého trestného konania ako celku.

53

V tejto súvislosti treba spresniť, že takéto posúdenie je v súlade s príslušnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že použitie svedeckých výpovedí zhromaždených v štádiu prípravného konania v trestnom konaní ako dôkazov nie je samo osebe nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 a článkom 6 ods. 3 písm. d) EDĽP, a to s výhradou dodržania práva na obhajobu, pričom toto právo vo všeobecnosti vyžaduje, aby sa obžalovanému poskytla primeraná a dostatočná možnosť spochybniť výpovede svedkov obžaloby a vypočúvať týchto svedkov buď v čase poskytnutia svedeckej výpovede, alebo v neskoršom štádiu (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. decembra 2015, Schatschaschwili v. Nemecko, CE:ECHR:2015:1215JUD000915410, bod 105 a citovanú judikatúru).

54

V treťom rade, pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality, táto zásada vyžaduje, aby obmedzenia práv a slobôd zakotvených v Charte, ku ktorým môže dôjsť predovšetkým na základe aktov práva Únie, neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na splnenie sledovaných legitímnych cieľov alebo potreby ochrany práv a slobôd iných, pričom ak sa ponúka na výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba použiť to, ktoré je najmenej obmedzujúce (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20, bod 41 a citovanú judikatúru).

Treba ďalej zohľadniť, že výpoveď svedka neprítomného v štádiu konania pred súdom v trestnom konaní by v prípade, že sa pripustí ako dôkaz v tomto štádiu, no zabezpečená je skôr, bola jediným základom na odsúdenie obvinenej osoby, ak by tento dôkaz spočívajúci vo svedeckej výpovedi bol jediným dôkazom svedčiacim proti nej. Tento základ by sa mal považovať za rozhodujúci v prípade, že by uvedený dôkaz spočívajúci vo svedeckej výpovedi mal taký význam, že by mohol viesť k prijatiu rozhodnutia vo veci, pričom ak výpoveď neprítomného svedka môže byť potvrdená inými dôkazmi, posúdenie rozhodujúceho charakteru tejto výpovede závisí od dôkaznej sily týchto ďalších dôkazov, a platí pritom, že čím je ich dôkazná sila väčšia, tým menej sa výpoveď neprítomného svedka môže považovať za rozhodujúcu (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 15. decembra 2015, Schatschaschwili v. Nemecko, CE:ECHR:2015:1215JUD000915410, bod 123 a citovanú judikatúru).

58

60

Po druhé vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či by v prípade odsúdenia predmetných obvinených mohlo byť jeho rozhodnutie založené výlučne alebo rozhodujúcim spôsobom, v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 57 tohto rozsudku, na svedeckých výpovediach dotknutých svedkov v štádiu prípravného konania v trestnom konaní.

61

Po tretie prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či v predmetnom prípade existujú dostatočné kompenzačné prvky na vyváženie ťažkostí spôsobených predmetným obvineným a ich obhajcovi z dôvodu prípadného zohľadnenia výpovedí, ktoré poskytli dotknutí svedkovia v štádiu prípravného konania v trestnom konaní, ako dôkazu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 58 tohto rozsudku, predovšetkým možnosť predmetných obvinených a ich obhajcu vypočúvať dotknutých svedkov v štádiu prípravného konania v trestnom konaní a existencia opravného prostriedku proti prípadnému rozhodnutiu o odmietnutí.

62

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje, aby v prípade, že nie je možné vypočuť svedka obžaloby v štádiu konania pred súdom v trestnom konaní, založil svoje rozhodnutie o vine alebo nevine obvinenej osoby na výpovedi uvedeného svedka, ktorá bola získaná počas výsluchu vedeného pred sudcom v štádiu prípravného konania v tomto konaní, no bez účasti obvinenej osoby alebo jej obhajcu, ibaže existuje vážny dôvod odôvodňujúci neúčasť svedka v štádiu konania pred súdom v trestnom konaní, výpoveď tohto svedka nepredstavuje jediný alebo rozhodujúci základ na odsúdenie obvinenej osoby a existujú dostatočné kompenzačné prvky na vyváženie ťažkostí spôsobených tejto osobe a jej obhajcovi z dôvodu zohľadnenia uvedenej výpovede.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.