C-354/21

62021CJ0354

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 9. marca 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Európske osvedčenie o dedičstve – Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 – Článok 1 ods. 2 písm. l) – Pôsobnosť – Článok 68 – Obsah európskeho osvedčenia o dedičstve – Článok 69 ods. 5 – Účinky európskeho osvedčenia o dedičstve – Nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom dedičstva, nachádzajúci sa v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom prebieha dedičské konanie – Zápis takéhoto nehnuteľného majetku do katastra nehnuteľností tohto členského štátu – Právne požiadavky týkajúce sa tohto zápisu stanovené právom uvedeného členského štátu – Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1329/2014 – Povinná povaha tlačiva V uvedeného v prílohe 5 tohto vykonávacieho nariadenia“

Vo veci C‑354/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) z 2. júna 2021 a doručený Súdnemu dvoru 4. júna 2021, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. mája 2022,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a V. Kazlauskaitė‑Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A. Daniel a A.‑C. Drouant, splnomocnené zástupkyne,

–

maďarská vláda, v zastúpení: Z. Biró‑Tóth a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: S. L. Kalėda a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. júla 2022,

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 650/2012

3

Odôvodnenia 7, 8, 18, 67 a 71 nariadenie č. 650/2012 stanovujú:

„(7)

Požiadavky na zápis práva k nehnuteľnému alebo hnuteľnému majetku do registra by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť. Zákonné podmienky a spôsob vykonania zápisu a orgány zodpovedné za kontrolu toho, či sú splnené všetky požiadavky a či je predložená alebo založená úplná dokumentácia alebo či obsahuje potrebné informácie, ako sú katastre alebo notári, by sa preto mali určiť v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie (v prípade nehnuteľného majetku lex rei sitae ). Orgány môžu predovšetkým skontrolovať, či právo zosnulého na majetok, ktorý je predmetom dedičstva a ktorý je uvedený v dokumente predloženom na zápis, je právo, ktoré je ako také zapísané v registri alebo ktoré je inak preukázané v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa register vedie. S cieľom vyhnúť sa duplicite písomností by registračné orgány mali uznať takéto písomnosti, ktoré vyhotovili príslušné orgány v inom členskom štáte a ktorých pohyb sa ustanovuje v tomto nariadení. Európske osvedčenie o dedičstve vydané podľa tohto nariadenia by predovšetkým malo predstavovať platnú písomnosť na zápis majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do registra členského štátu. To by však orgánom, ktoré sa venujú registrácii, nemalo brániť v tom, aby osobu žiadajúcu o zápis požiadali o poskytnutie takých dodatočných informácií alebo predloženie takých dodatočných dokumentov, aké sa požadujú podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa vedie register, napríklad informácie alebo dokumenty týkajúce sa zaplatenia daní. Príslušný orgán môže osobu žiadajúcu o zápis poučiť o spôsobe doplnenia chýbajúcich informácií alebo dokumentov.

4

Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie majetku zosnulých osôb. Nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci.

2. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené:

…

k)

Článok 62 tohto nariadenia, nazvaný „Zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve“, stanovuje:

„1. Týmto nariadením sa zavádza európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len ‚osvedčenie‘), ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte a má účinky uvedené v článku 69.

2. Použitie osvedčenia nie je povinné.

3. Osvedčenie nenahrádza vnútroštátne doklady používané na podobné účely v členských štátoch. Osvedčenie, ktoré sa raz vydá na použitie v inom členskom štáte, má však účinky uvedené v článku 69 aj v členskom štáte, ktorého orgány ho vystavili v súlade s touto kapitolou.“

7

Článok 63 nariadenia č. 650/2012, nazvaný „Účel osvedčenia“, znie takto:

…“

8

Článok 67 tohto nariadenia, nazvaný „Vydanie osvedčenia“, v odseku 1 stanovuje:

„Orgán štátu pôvodu zápisu [Vydávajúci orgán – neoficiálny preklad ] vydá osvedčenie bezodkladne v súlade s postupom ustanoveným v tejto kapitole po tom, ako [pokiaľ – neoficiálny preklad ] boli skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo iného práva rozhodného pre dané skutočnosti. Na tento účel použije tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2“

9

Článok 68 tohto nariadenia, nazvaný „Obsah osvedčenia“, stanovuje:

Článok 69 nariadenia č. 650/2012, nazvaný „Účinky osvedčenia“, stanovuje:

„1. Osvedčenie má [vyvoláva – neoficiálny preklad ] účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania.

2. Platí domnienka, že osvedčenie je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti. O osobe, ktorá je v osvedčení uvedená ako dedič…, platí domnienka, že má postavenie uvedené v osvedčení a/alebo práva alebo právomoci uvedené v osvedčení, pričom tieto práva alebo právomoci podliehajú výlučne podmienkam a/alebo obmedzeniam uvedeným v osvedčení.

…

5. Osvedčenie predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 písm. k) a l).“

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1329/2014

Bod 9 tejto prílohy IV obsahuje údaj „Majetok pridelený dedičovi, pre ktorý sa požaduje osvedčenie (spresnite, o aký majetok ide a uveďte príslušné identifikačné údaje)“.

Litovské právo

14

Lietuvos Respublikos nekilnojamojo turto registro įstatymas Nr. I‑1539 (zákon Litovskej republiky č. I‑1539 o katastri nehnuteľností) z 24. septembra 1996 (Žin., 1996, n o 100‑2261) v znení zákona č. XII‑1833 z 23. júna 2015 (ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností“) v § 5 ods. 2 stanovuje, že katastrálny úrad zodpovedá v súlade s týmto zákonom za vecnú správnosť a ochranu údajov zhromaždených v katastri nehnuteľností. Podľa tohto ustanovenia uvedený úrad zodpovedá len za súlad údajov zapísaných v katastri nehnuteľností s listinami, na základe ktorých došlo k zápisu do katastra nehnuteľností.

15

Ustanovenie § 22 tohto zákona upravuje právne základy zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam, obmedzenia takýchto práv a právnych skutočností do katastra nehnuteľností. Toto ustanovenie obsahuje zoznam dokumentov, ktoré preukazujú vznik vecných práv k nehnuteľnostiam alebo právnych skutočností, na základe ktorých sú tieto práva, ich obmedzenia, alebo tieto právne skutočnosti zapísané do katastra nehnuteľností, pričom okrem iného vymenúva rozhodnutia verejných orgánov, rozsudky, uznesenia a rozhodnutia súdov a osvedčenia o dedičstve.

18

Štatút katastra nehnuteľností, ktorý prijal Lietuvos Respublikos vyriausybės nutarimas Nr. 379 „Dėl Nekilnojamojo turto registro nuostatų patvirtinimo“ (nariadenie vlády Litovskej republiky č. 379, ktorým sa schvaľuje nariadenie o registri nehnuteľností) z 23. apríla 2014 (TAR, 2014, č. 2014‑4930), v bode 14.2.2 spresňuje, že informácie identifikujúce nehnuteľnosť sú katastrálne územia, časť katastrálneho územia, katastrálne číslo pozemku, jedinečné číslo (identifikačné číslo) pozemku, jedinečné číslo (identifikačné číslo) budovy a jedinečné číslo (identifikačné číslo) bytu alebo priestorov.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

19

Žalobca vo veci samej R. J. R. má bydlisko v Nemecku.

20

Rozhodnutím z 20. marca 2019 oddelenie Tauragė odboru „Kataster nehnuteľností“ útvaru vedenia majetkových registrov v rámci Centra registrov zamietlo túto žiadosť s odôvodnením, že toto európske osvedčenie o dedičstve neobsahovalo informácie nevyhnutné na identifikáciu nehnuteľného majetku stanovené zákonom o katastri nehnuteľností, konkrétne to, že v ňom nebol presne uvedený majetok, ktorý žalobca vo veci samej zdedil.

24

Žalobca vo veci samej podal proti tomuto zamietavému rozhodnutiu sťažnosť na Komisiu pre rozhodovanie v sporoch centrálneho registračného úradu centra registrov, ktorá rozhodnutím z 9. mája 2019 uvedené zamietavé rozhodnutie potvrdila.

25

Žalobca vo veci samej podal proti týmto rozhodnutiam žalobu na Regionų apygardos administracinio teismo Klaipėdos rūmai (Regionálny správny súd, oddelenie pre Klaipėdu, Litva), ktorý rozhodnutím z 30. decembra 2019 túto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

26

29

Vnútroštátny súd uvádza, že na základe noriem litovského práva teda môžu byť informácie potrebné na zápis do katastra nehnuteľností poskytnuté len v dokumentoch uvedených v § 22 zákona o katastri nehnuteľností, a že ak sú poskytnuté informácie neúplné, Centrum registrov nemá právomoc zohľadniť iné informácie než tie, ktoré sú obsiahnuté v týchto dokumentoch.

30

Vnútroštátny súd dodáva, že na to, aby európske osvedčenie o dedičstve mohlo byť účinné, musí byť vyhotovené s použitím tlačiva V uvedeného v prílohe 5 k vykonávaciemu nariadeniu č. 1329/2014. V dôsledku toho, ak sú informácie uvedené v uplatniteľných ustanoveniach nariadenia č. 650/2012, ako aj vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 obsiahnuté v európskom osvedčení o dedičstve, toto osvedčenie sa v Litve považuje za platný dokument, na základe ktorého sa prechod majetku zapíše do katastra nehnuteľností, ako to stanovuje článok 69 ods. 5 nariadenia č. 650/2012.

31

Vnútroštátny súd konštatuje, že európske osvedčenie o dedičstve, o ktoré ide vo veci samej, bolo vyhotovené s použitím tohto tlačiva V a obsahuje prílohu IV uvedeného tlačiva, ktorá osvedčuje postavenie a práva dediča. Dodáva však, že v bode 9 tejto prílohy IV nebola poskytnutá nijaká informácia na účely identifikácie majetku prideleného dedičovi, pre ktorý sa požadovalo osvedčenie.

„Majú sa článok 1 ods. 2 písm. l) a článok 69 ods. 5 nariadenia [č. 650/2012] vykladať v tom zmysle, že nebránia právnym ustanoveniam členského štátu, v ktorom sa predmetný nehnuteľný majetok nachádza, podľa ktorých možno zapísať vlastnícke právo do katastra nehnuteľností na základe európskeho osvedčenia o dedičstve iba v prípade, ak sú v tomto osvedčení uvedené všetky údaje potrebné pre takýto zápis?“

O prejudiciálnej otázke

35

V prejednávanej veci, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, bola žiadosť žalobcu vo veci samej o zápis jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Litve do litovského katastra nehnuteľností zamietnutá z dôvodu, že európske osvedčenie o dedičstve predložené na podporu tejto žiadosti neobsahovalo informácie týkajúce sa tohto majetku. Za týchto podmienok treba na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu preformulovať položenú otázku tak, aby sa týkala aj článku 68 nariadenia č. 650/2012, keďže tento článok sa týka práve obsahu takéhoto osvedčenia, ako vyplýva zo samotného názvu tohto článku. Podľa ustálenej judikatúry totiž Súdnemu dvoru prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vyžadujú výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok zo16. novembra 2021, Governor of Cloverhill Prison a i., C‑479/21 PPU , EU:C:2021:929 , bod 39 , ako aj citovanú judikatúru).

36

Svojou otázkou sa teda vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 1 ods. 2 písm. l), článok 68 písm. l) a článok 69 ods. 5 nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že európske osvedčenie o dedičstve predstavuje autonómny nástroj práva Únie, ktorého použitie a účinky sú podrobne upravené v ustanoveniach nariadenia č. 650/2012. Súdny dvor už konkrétne spresnil, že toto osvedčenie, ktoré bolo vytvorené týmto nariadením, patrí do samostatného právneho režimu zriadeného na základe ustanovení kapitoly VI tohto nariadenia (rozsudok z 21. júna 2018, Oberle, C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 46 ).

41

Ustanovenia nariadenia č. 650/2012 uvedené v bode 39 tohto rozsudku sa majú vykladať s prihliadnutím na ciele sledované týmto nariadením, ktoré má, ako vyplýva z jeho odôvodnení 7 a 8, pomôcť dedičom, odkazovníkom, ďalším osobám s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľom poručiteľa účinne uplatňovať ich práva v prípade dedičstva, ktoré má cezhraničné dôsledky, ako aj umožniť občanom Únie pripraviť svoje dedičstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2018, Oberle, C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 49 ).

42

Práve z tohto hľadiska zaviedol normotvorca Únie nariadením č. 650/2012 európske osvedčenie o dedičstve, ktorého cieľom je podľa odôvodnenia 67 tohto nariadenia umožniť okrem iného dedičom ľahko preukázať svoje postavenie a/alebo práva a svoje právomoci v inom členskom štáte na účely rýchleho, plynulého a účinného vyporiadania dedičstva s cezhraničnými dôsledkami v Únii.

Pokiaľ ide o účinky európskeho osvedčenia o dedičstve, ako vyplýva z článku 69 ods. 1 a z odôvodnenia 71 nariadenia č. 650/2012, toto osvedčenie by malo mať rovnaké účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania. V súlade s článkom 69 ods. 2 tohto nariadenia platí domnienka, že uvedené osvedčenie je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti. O osobe, ktorá je v osvedčení uvedená ako dedič, platí domnienka, že má postavenie uvedené v tomto osvedčení a/alebo práva alebo právomoci stanovené v uvedenom osvedčení, pričom tieto práva alebo právomoci podliehajú výlučne podmienkam a/alebo obmedzeniam uvedeným v tomto osvedčení. Pokiaľ je teda európske osvedčenie o dedičstve vydané dedičovi v členskom štáte obvyklého pobytu zosnulého, tento dedič ho môže použiť v iných členských štátoch, v ktorých sa nachádza majetok zosnulého.

45

Pokiaľ ide konkrétne o prípad, keď je európske osvedčenie o dedičstve predložené ako doklad, na základe ktorého sa žiada o zápis zdedenej nehnuteľnosti, treba zdôrazniť, že článok 68 nariadenia č. 650/2012 stanovuje minimálne informácie, ktoré musia byť v tomto osvedčení uvedené. Jeho obsah sa však môže v jednotlivých prípadoch líšiť v závislosti od účelu, na ktorý je vydané.

46

V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že v súlade s článkom 67 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 a ako už Súdny dvor rozhodol, vydávajúci orgán musí na účely vydania uvedeného osvedčenia použiť tlačivo V, ktoré sa nachádza v prílohe 5 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo17. januára 2019, Brisch, C‑102/18 P , EU:C:2019:34 , bod 30 ).

50

V tejto súvislosti môže každý členský štát, v ktorom je stanovený takýto zápis vecných práv k nehnuteľnosti, slobodne určiť podmienky a spôsoby tohto zápisu vrátane stanovenia požiadavky, podľa ktorej v žiadosti o zápis alebo v jej sprievodných dokladoch musia byť uvedené všetky údaje o identifikácii nehnuteľnosti, pre ktorú je táto žiadosť podaná.

51

V situácii, keď je orgánu poverenému zápisom vecných práv k nehnuteľnostiam predložená žiadosť o zápis zdedenej nehnuteľnosti, a v dokumente, na základe ktorého sa žiada o tento zápis, vrátane predloženého európskeho osvedčenia o dedičstve, nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná, preto z vyššie uvedeného vyplýva, že tento orgán môže takúto žiadosť zamietnuť.

52

V tejto súvislosti treba uviesť, že zamietnutím žiadosti o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností niektorého členského štátu, ktorá je založená na európskom osvedčení o dedičstve, a to z dôvodu, že toto osvedčenie neobsahuje údaje o identifikácii tejto nehnuteľnosti, nie je spochybnená platnosť tohto osvedčenia ako takého, pokiaľ ide o ostatné skutočnosti, ktoré osvedčuje, ako je napríklad postavenie dediča.

Článok 1 ods. 2 písm. l), článok 68 písm. l) a článok 69 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: litovčina.