← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·9.3.2023

C-375/21

ECLI:EU:C:2023:173

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62021CJ0375

62021CJ0375

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 9. marca 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Kvalita okolitého ovzdušia – Smernica 2008/50/ES – Články 13 a 23 – Limitné hodnoty pre ochranu zdravia ľudí – Prekročenie – Plán kvality ovzdušia – Smernica 2010/75/EÚ – Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia – Aktualizácia povolenia prevádzkovať tepelnú elektráreň – Emisné limity – Článok 15 ods. 4 – Žiadosť o výnimku stanovujúcu menej prísne emisné limity – Významné znečistenie – Článok 18 – Dodržiavanie noriem kvality životného prostredia – Povinnosti príslušného orgánu“

Vo veci C‑375/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 1. júna 2021 a doručený Súdnemu dvoru 17. júna 2021, ktorý súvisí s konaním:

Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“,

„Тhe Green Тank – graždansko sdruženie s nestopanska cel“ – Helénska republika,

NS

proti

Izpalnitelen direktor na Izpalnitelna agencija po okolna sreda,

„TEC Marica iztok 2“ EAD,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia M. L. Arastey Sahún, F. Biltgen, N. Wahl a J. Passer (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“, v zastúpení: A. M. Kodžabašev, R. I. Stoilova, advokati, a F. Logue, solicitor,

„TEC Marica iztok 2“ EAD, v zastúpení: Z. D. Dinčev,

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a L. Zacharieva, splnomocnené zástupkyne,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Palatiello, avvocato dello Stato,

Európska komisia, v zastúpení: V. Božilova, M. Noll‑Ehlers a C. Valero, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 22. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 3 ZEÚ, článkov 13 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe ( Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1 ), ako aj článku 15 ods. 4 a článku 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) ( Ú. v. EÚ L 334, 2010, s. 17 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi bulharským združením Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“, gréckou neziskovou organizáciou „Тhe Green Тank – graždansko sdruženie s nestopanska cel“ – Helénska republika a NS, gréckym štátnym príslušníkom, na jednej strane a výkonným riaditeľom Izpalnitelna agencija po okolna sreda (Výkonná agentúra pre životné prostredie, Bulharsko) (ďalej len „výkonný riaditeľ“) a „TEC Marica iztok 2“ EAD, prevádzkovateľom tepelnej elektrárne na strane druhej, vo veci aktualizácie povolenia výkonného riaditeľa pre bulharskú tepelnú elektráreň TEC Marica iztok 2 na prevádzku spaľovacieho zariadenia na výrobu elektrickej energie, zariadenia na výrobu vodíka a skládky inertného odpadu, stavebného odpadu, nebezpečného a nie nebezpečného odpadu.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2008/50

3

Odôvodnenie

18 smernice 2008/50 uvádza:

„Mali by sa vypracovať plány kvality ovzdušia pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné cieľové hodnoty alebo limitné hodnoty kvality ovzdušia, ako aj akékoľvek prípadné dočasné medze tolerancie. Látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z množstva rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť celistvosť medzi rôznymi politikami by sa takéto plány kvality ovzdušia mali, ak je to uskutočniteľné, zosúladiť a integrovať s plánmi a programami pripravenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení [ Ú. v. ES L 309, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 299], smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2001/81/ES [z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie ( Ú. v. ES L 309, 2001, s. 22 ; Mim. vyd. 15/006, s. 320)] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku [ Ú. v. ES L 189, 2002, s. 12 ; Mim. vyd. 15/007, s. 101]. V plnej miere sa zohľadnia aj ciele kvality okolitého ovzdušia ustanovené v tejto smernici, v ktorej sa povolenia udeľujú pre priemyselné činnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia [ Ú. v. EÚ L 24, 2008, s. 8 ].“

4

Podľa článku 1 smernice 2008/50, nazvaného „Predmet úpravy“:

„Táto smernica ustanovuje opatrenia zamerané na:

1.

vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok;

…“

5

Článok 2 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ uvádza:

„Na účely tejto smernice:

5.

‚limitná hodnota‘ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období a po dosiahnutí sa už nemá prekročiť;

9.

‚cieľová hodnota‘ je úroveň stanovená na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období, ak je to možné;

…“

6

Článok 13 uvedenej smernice s názvom „Limitné hodnoty a výstražné prahy na ochranu zdravia ľudí“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého [SO 2 ], PM 10 , olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.

Pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI sa nesmú od dátumov v nej stanovených prekročiť.

Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

Medze tolerancie stanovené v prílohe XI sa uplatňujú v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23 ods. 1“

7

Článok 23 tejto smernice, nazvaný „Plány kvality ovzdušia“, vo svojom odseku 1 uvádza:

„Ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu vrátane akejkoľvek príslušnej medze tolerancie, zabezpečia členské štáty vypracovanie plánov kvality ovzdušia pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV.

V prípade prekročenia týchto limitných hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, stanovia plány kvality ovzdušia vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. …

…“

Smernica 2010/75

8

Článok 3 smernice 2010/75 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2.

‚znečisťovanie‘ je priame alebo nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;

6.

‚norma kvality životného prostredia‘ je súbor požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie, ktoré musí dané životné prostredie alebo jeho určitá časť v danom čase spĺňať;

…“

9

Článok 14 tejto smernice s názvom „Podmienky povolenia“ uvádza:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 11 a 18.

2. Na účely odseku 1 písm. a) sa emisné limity môžu doplniť alebo nahradiť ekvivalentnými ukazovateľmi alebo ekvivalentnými technickými opatreniami, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany životného prostredia.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, príslušný orgán môže stanoviť prísnejšie podmienky povolenia, ako sú podmienky dosiahnuteľné použitím najlepších dostupných techník [(BAT)] opísaných v záveroch o BAT. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá, na základe ktorých môže príslušný orgán stanoviť takéto prísnejšie podmienky.

…“

10

Podľa článku 15 uvedenej smernice s názvom „Emisné limity, ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia“:

„1. Emisné limity pre znečisťujúce látky sú platné v bode, kde emisie opúšťajú zariadenie, a žiadne riedenie pred týmto bodom sa pri zisťovaní týchto hodnôt neberie do úvahy.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, emisné limity a ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia uvedené v článku 14 ods. 1 a 2 musia vychádzať z najlepších dostupných techník [BAT] bez toho, aby bolo predpísané použitie akejkoľvek techniky alebo konkrétnej technológie.

3. Príslušný orgán stanoví emisné limity, ktoré zabezpečujú, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami [BAT], ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5, a to buď:

a)

stanovením emisných limitov, ktoré neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s [BAT]. Tieto emisné limity sa vyjadrujú pre rovnaké alebo kratšie obdobie a v rovnakých referenčných podmienkach ako úrovne znečisťovania súvisiace s [BAT]; alebo

b)

stanovením iných emisných limitov, než ako sú uvedené v písmene a) v zmysle hodnôt, období a referenčných podmienok.

Ak sa uplatňuje písmeno b), príslušný orgán aspoň raz ročne zhodnotí výsledky monitorovania emisií, aby sa zabezpečilo, že emisie za bežných prevádzkových podmienok nepresiahli úrovne znečisťovania súvisiace s [BAT].

4. Odchylne od odseku 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 18, môže príslušný orgán v určitých prípadoch stanoviť menej prísne emisné limity. Takáto odchýlka sa môže uplatňovať iba vtedy, ak posúdenie preukáže, že dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s [BAT] opísanými v záveroch o BAT by viedlo k neúmerne zvýšeným nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov:

a)

geografickej polohy alebo miestnych podmienok životného prostredia príslušného zariadenia; alebo

b)

technických charakteristík príslušného zariadenia.

Príslušný orgán uvedie v prílohe k podmienkam povolenia dôvody uplatňovania prvého pododseku vrátane výsledku posúdenia a zdôvodnenia stanovených podmienok.

Emisné limity stanovené v súlade s prvým pododsekom však nesmú v príslušných prípadoch prekročiť emisné limity stanovené v prílohách k tejto smernici.

Príslušný orgán v každom prípade zabezpečí, aby nebolo spôsobené žiadne významné znečistenie a bola dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

Príslušný orgán prehodnotí uplatňovanie prvého pododseku v rámci každého opätovného zváženia podmienok povolenia v súlade s článkom 21.

…“

11

Článok 18 tej istej smernice, nazvaný „Normy kvality životného prostredia“, stanovuje:

„Ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré sa dajú dosiahnuť pomocou použitia [BAT], do povolenia sa začlenia dodatočné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré sa môžu prijať s cieľom dosiahnuť súlad s normami kvality životného prostredia.“

12

Článok 31 smernice 2010/75 s názvom „Stupeň odsírenia“ uvádza:

„1. Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré vzhľadom na povahu tohto paliva nie sú schopné dodržať emisné limity pre oxid siričitý uvedené v článku 30 ods. 2 a 3, môžu členské štáty namiesto toho uplatniť minimálne stupne odsírenia uvedené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania uvedenými v časti 6 uvedenej prílohy a po predchádzajúcom schválení technickej správy uvedenej v článku 72 ods. 4 písm. a) príslušným orgánom.

2. Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré spoluspaľujú odpad a ktoré nie sú schopné spĺňať hodnoty C proc pre oxid siričitý ustanovené v prílohe VI časť 4 body 3.1 alebo 3.2 z dôvodu charakteristík domáceho tuhého paliva, môžu členské štáty namiesto toho uplatňovať minimálne stupne odsírenia stanovené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania stanovenými v časti 6 uvedenej prílohy. Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať tento odsek, C odpad uvedený v prílohe VI časť 4 bod 1 sa rovná 0 mg/Nm3.

3. Komisia do 31. decembra 2019 preskúma možnosť uplatňovania minimálnych stupňov odsírenia stanovených v prílohe V časť 5, pričom zohľadní najmä [BAT] a prínosy vyplývajúce zo zníženia emisií oxidu siričitého.“

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1442

13

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1442 z 31. júla 2017, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre veľké spaľovacie zariadenia ( Ú. v. EÚ L 212, 2017, s. 1 ), stanovuje najmä úrovne emisií spojené s týmito BAT, pokiaľ ide o emisie oxidu siričitého.

Bulharské právo

Zákon o čistote okolitého ovzdušia

14

V článku 6 ods. 1 Zakon za čistotata na atmosfernija văzduch (zákon o čistote okolitého ovzdušia) z 28. mája 1996 (DV č. 45 z 28. mája 1996) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o čistote okolitého ovzdušia“) sa stanovuje:

„1. Minister životného prostredia a vodného hospodárstva a minister zdravotníctva spoločne prijímajú vyhlášky stanovujúce limitné hodnoty škodlivých látok (znečisťujúcich látok) v okolitom ovzduší a limitné hodnoty pre depozície škodlivých látok (znečisťujúcich látok).“

15

Článok 9, ktorý spadá do časti I zákona o čistote okolitého ovzdušia s názvom „Emisie zo stacionárnych zdrojov“ a nachádza sa v kapitole 3 tohto zákona, nazvanej „Obmedzenie emisií“, znie takto:

„1. Minister životného prostredia a vodného hospodárstva a príslušní ministri spoločne prijímajú vyhlášky, ktorými sa ustanovujú emisné limity škodlivých látok (znečisťujúcich látok) do okolitého ovzdušia zo stacionárnych zariadení a činností spôsobujúcich emisie.

2. Emisné limity sa vypracujú s cieľom zabezpečiť kvalitu okolitého ovzdušia, ktorá zodpovedá limitným hodnotám škodlivých látok (znečisťujúcich látok) uvedených v článku 6.

3. Emisné limity sú záväzné pre všetky zariadenia a činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v článku 3 ods. 2 a článku 10a.

4. Emisné limity sa stanovujú na základe:

(1) záverov o [BAT] prijatých rozhodnutím Európskej komisie v zmysle bodu 42c doplňujúcich ustanovení Zakon za opazvane na okolnata sreda (zákon o ochrane životného prostredia) [z 23. júla a 19. septembra 2002 (DV č. 91 z 25. septembra 2002), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len ‚zákon o ochrane životného prostredia‘)];

(2) najnovšieho vývoja techniky a technológií, vedeckých objavov a výsledkov praktického použitia týchto objavov.

5. Podľa podmienok na území danej obce je možné stanoviť prísnejšie emisné limity pre zariadenia a činnosti v daných obciach, okresoch alebo aglomeráciách, ako sú stanovené vo vyhláškach uvedených v odseku 1 a v článku 9a až 9d.

…“

16

Článok 27 zákona o čistote okolitého ovzdušia stanovuje:

„1. Ak v danom regióne celkové množstvo emisií vedie k prekročeniu noriem pre škodlivé látky (znečisťujúce látky) v okolitom ovzduší a noriem pre depozície škodlivých látok, starostovia obcí vypracujú a realizujú programy na zníženie úrovne znečisťujúcich látok a dodržiavanie stanovených noriem v zmysle článku 6. Programy prijímajú obecné rady.

4. Programy uvedené v odseku 1 musia tiež obsahovať: ciele, opatrenia, etapy a lehoty, v ktorých sa majú dosiahnuť; organizácie a inštitúcie zodpovedné za ich realizáciu, prostriedky na zabezpečenie tejto realizácie, systém podávania správ a monitorovania realizácie a systém hodnotenia výsledkov.

5. V prípadoch, keď úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok prekračujú stanovené normy a lehota na dosiahnutie súladu s týmito normami uplynula, programy uvedené v odseku 1 musia obsahovať vhodné opatrenia na zabezpečenie čo najkratšieho trvania tohto prekročenia.

6. Realizácia opatrení vyplývajúcich z programov uvedených v odseku 1 musí každý rok viesť k zníženiu počtu prekročení noriem pre škodlivé látky a priemerných ročných úrovní znečisťujúcich látok v prípadoch, keď sú vyššie ako normy stanovené pre kvalitu okolitého ovzdušia zaznamenané v kontrolných bodoch, ktoré sú súčasťou národného systému monitorovania životného prostredia na území obce.

…“

Zákon o ochrane životného prostredia

17

Článok 123 zákona o ochrane životného prostredia stanovuje:

„1. Integrované povolenie v zmysle článku 117 zahŕňa:

(1) … emisné limity látok uvedených v prílohe 8 a iných znečisťujúcich látok, ktoré sa môžu uvoľňovať vo významných množstvách z príslušného zariadenia:

a)

pri určovaní emisných limitov sa berie do úvahy zloženie látok a ich potenciál prenosu znečistenia z jedného prostredia do druhého;

b)

emisné limity sa môžu doplniť alebo nahradiť rovnocennými ukazovateľmi alebo ekvivalentnými technickými opatreniami, ktoré zabezpečia rovnakú úroveň ochrany životného prostredia;

(4) zodpovedajúce podmienky monitorovania emisií:

2. Príslušný orgán v zmysle článku 120 ods. 1 stanoví podmienky povolenia, pričom zohľadní závery o BAT.

11. … pri integrovanom povolení príslušný orgán v zmysle článku 120 ods. 1 v prípade potreby stanoví ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s normami kvality životného prostredia, ktoré sú prísnejšie než tie, ktoré možno dosiahnuť uplatňovaním BAT. Tým nie je dotknutý účinok opatrení stanovených na dosiahnutie súladu s inými normami kvality životného prostredia. …“

18

Článok 123a zákona o ochrane životného prostredia uvádza:

„… 1. Emisné limity uvedené v článku 123 ods. 1 bode 1 za bežných prevádzkových podmienok:

(1) nepresahujú úrovne emisií určené v záveroch o BAT stanovených rozhodnutím Európskej komisie; tieto emisné limity sa týkajú rovnakých alebo kratších období a rovnakých referenčných podmienok ako úrovne emisií stanovené v rozhodnutiach, alebo

(2) sa odlišujú od úrovní uvedených v bode 1, avšak zabezpečujú dodržiavanie úrovní emisií určených v záveroch o BAT stanovených rozhodnutím Európskej komisie.

2. Dodržiavanie v zmysle odseku 1 bodu 2 sa zabezpečí prostredníctvom monitorovania emisií a hodnotenia výsledkov dozorným orgánom aspoň raz za rok.

3. … Príslušný orgán v zmysle článku 120 ods. 1 môže stanoviť menej prísne emisné limity ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, ak z hodnotenia vyplynie, že dosiahnutie úrovní emisií spojených s BAT v súlade s údajmi uvedenými v záveroch o BAT prijatých rozhodnutím Európskej komisie by viedlo k neúmerne zvýšeným nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov:

(1) geografickej polohy zariadenia, alebo

(2) vlastností životného prostredia v lokalite, alebo

(3) technických charakteristík zariadenia.

4. V prípadoch uvedených v odseku 3 emisné limity nesmú viesť k významnému znečisteniu životného prostredia a musia umožňovať dosiahnutie vysokej úrovne jeho ochrany.“

19

Doplňujúce ustanovenia zákona o ochrane životného prostredia definujú pojmy „emisné limity“, „normy kvality životného prostredia“, „integrované povolenie“ a „BAT“.

Nariadenie o podmienkach a spôsoboch vydávania integrovaných povolení

20

Článok 2 Naredba za usloviata i reda za izdavane na komplexni razrešitelni (nariadenie o podmienkach a spôsoboch vydávania integrovaných povolení) z 2. októbra 2009 (DV č. 80 z 9. októbra 2009) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje podmienky pre udelenie integrovaného povolenia.

Nariadenie o emisných limitoch oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu vypúšťaných do atmosféry veľkými spaľovacími zariadeniami

21

Článok 12 Naredba za normite za dopustimi emisii na seren dioxid, azotni oxidi i prach, izpuskani v atmosferata ot golemi gorivni instalacii (nariadenie o emisných limitoch oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu vypúšťaných do atmosféry veľkými spaľovacími zariadeniami) z 28. decembra 2012 (DV č. 2, z 8. januára 2013) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„1. Ak sa v spaľovacom zariadení spaľuje tuhé domáce palivo, ktoré vzhľadom na svoje vlastnosti neumožňuje dodržať emisný limit oxidu siričitého stanovený v článku 5, môžu sa uplatňovať minimálne stupne odsírenia stanovené v časti 5 prílohy 1 v súlade s pravidlami určenými v časti 6 prílohy 1.

2. Uplatnenie výnimky stanovenej v odseku 1 možno povoliť na základe technického odôvodnenia nemožnosti dodržať emisné limity stanovené v článku 5, ktoré predloží prevádzkovateľ pred vydaním/preskúmaním integrovaného povolenia a ktoré schváli minister životného prostredia a vodného hospodárstva alebo ním poverený úradník.

3. Na účely výročnej správy predloženej Európskej komisii prevádzkovatelia spaľovacích zariadení odovzdajú do 31. marca ministrovi životného prostredia a vodného hospodárstva informácie týkajúce sa predchádzajúceho roka o:

(1) obsahu síry v použitom palive a dosiahnutom stupni odsírenia vyjadrenom v priemerných mesačných hodnotách na komín alebo kotol pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje odsek 1…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

22

Tepelná elektráreň TEC Marica iztok 2 je najväčšia zo štyroch tepelných elektrární nachádzajúcich sa v energetickom komplexe Marica iztok v Bulharsku s inštalovaným celkovým výkonom 1602 megawattov MW. Bola vybudovaná na území obce Radnevo (Bulharsko), asi 24,5 km vzdušnou čiarou od mesta Galabovo (Bulharsko), a skladá sa z ôsmich blokov so zabudovanými odsírovacími zariadeniami.

23

Rozhodnutím z 21. decembra 2018 výkonný riaditeľ aktualizoval integrované povolenie udelené v roku 2005 elektrárni TEC Marica iztok 2 na prevádzku vyššie uvedených zariadení (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo vydané na základe zákona o ochrane životného prostredia prijatého s cieľom prebrať smernicu 2010/75 v spojení s vykonávacím rozhodnutím 2017/1442.

24

Výkonný riaditeľ sa domnieval, že emisné limity oxidu siričitého (SO 2 ) a ortuti možno nahradiť rovnocennými ukazovateľmi alebo technickými opatreniami, ktoré zabezpečujú ekvivalentnú úroveň ochrany životného prostredia. Pokiaľ ide o SO 2 , povolil tak výnimku stanovením stupňa odsírenia podľa článku 123 ods. 1 bodu 1 písm. b) zákona o ochrane životného prostredia v spojení s článkom 12 nariadenia z 28. decembra 2012 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej a článkom 31 smernice 2010/75.

25

Takto povolený stupeň odsírenia však bol vzhľadom na ustanovenia článku 123a ods. 3 zákona o ochrane životného prostredia stanovený na základe výnimky na úrovniach 97 % a 97,5 %. Tieto úrovne odsírenia, ktoré v skutočnosti neumožňujú zaručiť obvykle vyžadovanú maximálnu úroveň emisií spojenú s BAT, teda 320 mg/Nm 3 pre SO 2 , ale môžu viesť k emisiám SO 2 vo výške 570 mg/Nm 3 , boli takto stanovené preto, lebo vyšší stupeň odsírenia by vyžadoval od dotknutého operátora značné investície, a teda zvýšenie nákladov, ktoré sa považovali v zmysle uvedeného ustanovenia za neúmerné.

26

Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“ podalo proti spornému rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd – Stara Zagora (Správny súd Stara Zagora, Bulharsko), ktorý ju rozsudkom z 28. augusta 2020 zamietol.

27

Tento súd konštatoval, že na rozdiel od toho, čo tvrdilo Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“, nebolo potrebné skúmať a posúdiť význam Aktualizácie programu kvality ovzdušia v meste Galabovo, ktorý bol vypracovaný pre tieto znečisťujúce látky: jemné prachové častice (PM 10 ) a oxid siričitý (SO 2 ), 2019 – 2023 a 30. novembra 2018 ho prijala obecná rada mesta Galabovo zmysle článku 23 smernice 2008/50. Ten istý súd usúdil, že podrobný postup udeľovania a aktualizácie integrovaných povolení, stanovený v nariadení z 2. októbra 2009 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, nevyžaduje vypracovanie takéhoto plánu ako podmienky aktualizácie integrovaného povolenia, takže výkonný riaditeľ nebol povinný obsah tohto plánu rešpektovať.

28

Tento súd preto rozhodol, že podľa článku 123 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane životného prostredia sa prípustné emisné normy môžu uplatniť alebo nahradiť prostredníctvom rovnocenných ukazovateľov alebo technických opatrení, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany životného prostredia. Okrem toho tento súd tiež poukázal na článok 15 ods. 4 smernice 2010/75, ktorého ustanovenia boli prebraté do článku 123a ods. 3 a 4 uvedeného zákona, pričom usúdil, že výnimka týkajúca sa zníženia stupňa odsírenia, ktorá sa vyžaduje na dosiahnutie obvykle uplatniteľných emisných hodnôt SO 2 , mohla byť riadne udelená na základe uvedených ustanovení a článku 31 tejto smernice.

29

Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“, „The Green Tank – graždansko sdruženie s nestopanska cel“ – Helénska republika a NS podali na vnútroštátny súd kasačný opravný prostriedok.

30

Tento súd najmä zdôrazňuje, že plán mesta Galabovo, uvedený v bode 27 tohto rozsudku, obsahuje dlhodobé opatrenie na zníženie znečistenia SO 2 s názvom „Realizácia projektov na rekonštrukciu odsírovacích zariadení s cieľom dosiahnuť minimálnu úroveň odsírenia 98 % a zákaz prevádzky kotlov bez účinných odsírovacích zariadení alebo v nefunkčnom stave“. V tejto súvislosti tento súd uvádza, že znížené stupne odsírenia povolené výkonným riaditeľom v spornom rozhodnutí nie sú v súlade s touto minimálnou úrovňou odsírenia 98 %.

31

Uvedený súd tiež poukazuje na to, že je preukázané, že na území mesta Galabovo sú systematicky prekračované povolené priemerné denné a hodinové hodnoty SO 2 , čo viedlo okrem iného k prijatiu a aktualizácii uvedeného plánu a k podaniu žaloby o nesplnenie povinnosti vo veci Komisia/Bulharsko (C‑730/19), ktorá je predmetom prebiehajúceho konania na Súdnom dvore.

32

Okrem toho z tohto plánu vyplýva, že v uvedenom meste priemerné hodinové koncentrácie SO 2 pochádzajú z rôznych iných priemyselných a domácich zdrojov, ktorých vzájomné pôsobenie prispieva najmä k vyššie uvedeným prekročeniam.

33

Vzniká teda otázka, do akej miery výkonný riaditeľ mohol byť povinný pri prijímaní sporného rozhodnutia zohľadniť rôzne skutočnosti uvedené v bodoch 30 až 32 tohto rozsudku.

34

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice [2010/75], ako aj s článkami 13 a 23 smernice [2008/50] vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o výnimku podľa článku 15 ods. 4 smernice [2010/75] musí príslušný orgán posúdiť, či pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane opatrení v rámci príslušného programu kvality ovzdušia v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 23 smernice [2008/50], môže povolenie výnimky ohroziť dodržanie noriem kvality životného prostredia?

2.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice [2010/75], ako aj s článkami 13 a 23 smernice [2008/50] vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o výnimku v zmysle článku 15 ods. 4 smernice [2010/75] musí príslušný orgán upustiť od stanovenia menej prísnych emisných limitov látok znečisťujúcich ovzdušie zo zariadenia, pokiaľ je takáto výnimka v rozpore s opatreniami, ktoré boli stanovené v príslušnom programe kvality ovzdušia, ktorý bol vydaný v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 23 smernice [2008/50], a môže ohroziť dosiahnutie cieľa maximálneho skrátenia obdobia prekročenia noriem kvality ovzdušia?

3.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice [2010/75] a s článkom 13 smernice [2008/50] vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o výnimku podľa článku 15 ods. 4 smernice [2010/75] musí príslušný orgán posúdiť, či stanovenie menej prísnych emisných limitov látok znečisťujúcich ovzdušie zo zariadenia pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane efektu kumulácie s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, prispeje k prekročeniu príslušných noriem kvality ovzdušia stanovených v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 13 smernice [2008/50], a ak áno, či musí upustiť od povolenia výnimky, ktorá by ohrozila dosiahnutie noriem kvality životného prostredia?“

O prejudiciálnych otázkach

35

Na úvod treba na jednej strane uviesť, že hoci sa tri otázky položené Súdnemu dvoru týkajú najmä článku 4 ods. 3 ZEÚ, odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijaké vysvetlenie potreby výkladu tohto ustanovenia Zmluvy EÚ na účely rozhodnutia, ktorý má vnútroštátny súd vydať vo veci samej, pričom zo záveru uvedeného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predchádza formulácii uvedených otázok, vyplýva len potreba požiadať Súdny dvor o výklad relevantných ustanovení smerníc 2008/50 a 2010/75.

36

Za týchto podmienok sa nezdá potrebné zaoberať sa výkladom článku 4 ods. 3 ZEÚ s cieľom odpovedať na otázky položené vnútroštátnym súdom v tejto veci.

37

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, snaží v podstate zistiť, či sa článok 15 ods. 4 smernice 2010/75 v spojení s jej článkom 18, ako aj s článkami 13 a 23 smernice 2008/50 má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní žiadosti o výnimku podľa uvedeného článku 15 ods. 4 musí príslušný orgán pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane efektu kumulácie s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, ako aj opatrení stanovených v príslušnom pláne kvality ovzdušia vypracovanom pre danú zónu alebo aglomeráciu v súlade s článkom 23 smernice 2008/50 zamietnuť takúto výnimku, ak by mohla prispieť k prekročeniu noriem kvality ovzdušia stanovených podľa článku 13 smernice 2008/50 alebo by bola v rozpore s opatreniami, ktoré sú uvedené v tomto pláne a ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem a čo najviac skrátiť obdobie, počas ktorého sa tieto normy prekračujú.

38

Pokiaľ ide o smernicu 2008/50, je potrebné zdôrazniť, že podľa jej článku 1 bodu 1 ustanovuje opatrenia zamerané na vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok. V uvedenom rámci článok 13 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby úrovne okrem iného SO 2 v okolitom ovzduší neprekročili na území všetkých ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI uvedenej smernice [rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Bulharsko (Limitné hodnoty – SO2), C‑730/19 , neuverejnený, EU:C:2022:382 , bod 62 ].

39

Okrem toho, ako konštatoval Súdny dvor, článok 23 smernice 2008/50 zavádza priamu spojitosť medzi prekročením limitných hodnôt stanovených pre SO 2 v ustanoveniach článku 13 ods. 1 v spojení s prílohou XI tejto smernice na jednej strane a vypracovaním plánov kvality ovzdušia na strane druhej [rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Bulharsko (Limitné hodnoty – SO2), C‑730/19 , neuverejnený, EU:C:2022:382 , bod 129 a citovaná judikatúra]. Ako totiž vyplýva z článku 23 ods. 1 prvého pododseku smernice 2008/50, konštatovanie existencie takéhoto prekročenia v danej zóne alebo aglomerácii musí viesť k prijatiu uvedeného plánu.

40

Pokiaľ ide o vypracovanie takýchto plánov, Súdny dvor tiež spresnil, že z článku 23 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/50 vyplýva, že aj keď členské štáty disponujú určitou mierou voľnej úvahy pri určovaní opatrení, ktoré je potrebné prijať, tieto opatrenia musia v každom prípade umožniť, aby sa obdobie, keď sú limitné hodnoty stanovené pre znečisťujúce látky prekročené, čo najviac skrátilo [rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Bulharsko (Limitné hodnoty – SO2), C‑730/19 , neuverejnený, EU:C:2022:382 , bod 132 a citovaná judikatúra].

41

V prejednávanej veci však treba poukázať na to, že Súdny dvor nedávno konštatoval, že Bulharská republika si od roku 2007 v zóne BG0006 (juhovýchodné Bulharsko), kde sa nachádza mesto Galabovo a TEC Marica iztok 2, neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 13 a 23 smernice 2008/50 z dôvodu prekročenia limitných hodnôt kvality ovzdušia pre SO 2 a nedostatočnosti plánov kvality ovzdušia [rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Bulharsko (Limitné hodnoty – SO2), C‑730/19 , neuverejnený, EU:C:2022:382 , body 21 , 23 , 29 a 149 ].

42

Pokiaľ ide o možné prepojenie medzi smernicou 2008/50 a smernicou 2010/75, treba hneď na úvod zdôrazniť, že v odôvodnení 18 smernice 2008/50 sa výslovne uvádza, že pri udeľovaní povolení na priemyselné činnosti podľa smernice 2008/1, medzičasom nahradenej smernicou 2010/75, ktorá prepracovala rôzne smernice dovtedy uplatňované v tejto oblasti, sa musia zohľadniť ciele kvality okolitého ovzdušia stanovené v smernici 2008/50.

43

Pokiaľ ide o smernicu 2010/75, treba pripomenúť, že konkrétne stanovenie emisných limitov pre zariadenie, akým je elektráreň vo veci samej, je predmetom úpravy tejto smernice, a to najmä v jej článku 15 ods. 3, podľa ktorého príslušný orgán stanoví emisné limity zabezpečujúce, aby emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšovali úrovne znečisťovania súvisiace s BAT, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5 tejto smernice.

44

Článok 15 ods. 4 smernice 2010/75 predstavuje výnimku z článku 15 ods. 3 a umožňuje príslušnému orgánu stanoviť menej prísne emisné limity, ak by dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s BAT viedlo k neúmerne zvýšeným nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov polohy tohto zariadenia alebo jeho technických charakteristík.

45

Z tohto článku 15 ods. 4 však tiež vyplýva, že takúto výnimku možno udeliť len pri dodržaní ostatných podmienok uložených týmto ustanovením a že možnosť jej udelenia nemá vplyv na článok 18 smernice 2010/75.

46

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 15 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2010/75 príslušný orgán v každom prípade zabezpečí, aby udelením výnimky nebolo spôsobené žiadne „významné znečistenie“ a aby bola dosiahnutá „vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku“.

47

Výnimka stanovená v článku 15 ods. 4 smernice 2010/75 sa teda nemá uplatniť vo všetkých prípadoch, v ktorých dodržiavanie všeobecných emisných limitov spôsobuje prevádzkovateľovi zariadenia neúmerne zvýšené náklady. Naopak táto výnimka sa môže uplatniť iba vtedy, keď menej prísne emisné limity nespôsobia žiadne „významné znečistenie“ a napriek tejto výnimke sa dosiahne „vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku“.

48

Pokiaľ ide po prvé o podmienku týkajúcu sa neexistencie významného znečistenia, treba uviesť, že jednak vzhľadom na definíciu pojmu „znečisťovanie“ uvedenú v článku 3 bode 2 smernice 2010/75, ktorá sa týka najmä zavádzania látok do ovzdušia, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, a jednak vzhľadom na obsah smernice 2008/50, ktorá stanovila limitné hodnoty kvality ovzdušia týkajúce sa SO 2 , je akékoľvek zavedenie tejto látky do ovzdušia znečistením v zmysle článku 15 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2010/75.

49

Okrem toho, ako vyplýva z bodu 41 tohto rozsudku, je nesporné, že limitné hodnoty kvality ovzdušia stanovené smernicou 2008/50 v súvislosti s SO 2 sa v zóne vplyvu elektrárne dotknutej vo veci samej musia považovať za prekročené.

50

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 57 svojich návrhov, takéto prekročenie limitov kvality ovzdušia pre SO 2 nemožno považovať len za nevýznamné znečistenie, ale nevyhnutne ide o „významné znečistenie“ v zmysle článku 15 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2010/75, a to tak vzhľadom na ciele sledované smernicou 2008/50, pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, ako aj na to, že normotvorca Európskej únie v súvislosti s SO 2 nestanovil možnosť predĺžiť lehotu na dodržanie limitných hodnôt kvality ovzdušia.

51

Pokiaľ ide po druhé o obmedzenie udelenia výnimky stanovenej v článku 15 ods. 4 smernice 2010/75 požiadavkou zabezpečiť „vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku“, treba poznamenať, že pravidlá stanovené smernicou 2008/50 sú konkretizáciou povinností Únie v oblasti ochrany životného prostredia a verejného zdravia, ktoré vyplývajú najmä z článku 3 ods. 3 ZEÚ a z článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ, podľa ktorých má byť politika životného prostredia Únie zameraná na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie, a má byť založená okrem iného na zásade predchádzania škodám a prevencie (rozsudok z 26. júna 2019, Craeynest a i., C‑723/17 , EU:C:2019:533 , bod 33 , ako aj citovaná judikatúra).

52

Výnimka preto nemôže byť udelená na základe článku 15 ods. 4 smernice 2010/75, ak môže prispieť k prekročeniu limitných hodnôt kvality ovzdušia stanovených smernicou 2008/50 pre SO 2 .

53

V tejto súvislosti treba okrem iného spresniť, že zo zásady predchádzania škodám vyplýva, že ak pretrváva neistota o tom, či menej prísne emisné limity spôsobujú alebo nespôsobujú „významné znečistenie“ v zmysle článku 15 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2010/75, výnimku nemožno udeliť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. októbra 2019, Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola, C‑674/17 , EU:C:2019:851 , bod 66 ).

54

V tom istom kontexte udelenie výnimky podľa článku 15 ods. 4 smernice 2010/75 vyžaduje celkové posúdenie zohľadňujúce všetky zdroje znečisťujúcich látok a ich kumulovaný účinok, aby sa zabezpečilo, že aj keď sa udelí výnimka pre jeden zo zdrojov, nespôsobí súhrn ich emisií prekročenie limitných hodnôt kvality ovzdušia, ako sú definované v smernici 2008/50.

55

V druhom rade treba pripomenúť, že výnimka stanovená v článku 15 ods. 4 smernice 2010/75 nemá vplyv na uplatňovanie článku 18 tejto smernice. Tento článok stanovuje, že ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré sa dajú dosiahnuť pomocou použitia BAT, do povolenia sa začlenia dodatočné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré sa môžu prijať s cieľom dosiahnuť súlad s normami kvality životného prostredia.

56

V článku 3 bode 6 smernice 2010/75 je pojem „norma kvality životného prostredia“ definovaný ako súbor požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie, ktoré musí dané životné prostredie alebo jeho určitá časť v danom čase spĺňať.

57

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, takéto normy sa týkajú konkrétnych požiadaviek kvalitatívnej povahy vzťahujúcich sa na koncentrácie znečisťujúcich látok, ktoré toto konkrétne prostredie musí spĺňať v danom okamihu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 2011, Stichting Natuur en Milieu a i., C‑165/09 až C‑167/09 , EU:C:2011:348 , bod 62 ).

58

Treba tiež pripomenúť, ako bolo zdôraznené v bode 42 tohto rozsudku, že v odôvodnení 18 smernice 2008/50 sa výslovne uvádza, že pri udeľovaní povolení na priemyselné činnosti podľa smernice 2010/75 sa musia zohľadniť ciele kvality okolitého ovzdušia stanovené v tejto smernici.

59

Vzhľadom na vyššie uvedené a ako uviedla generálna advokátka v bode 82 a nasl. svojich návrhov, treba konštatovať, že limitné hodnoty kvality ovzdušia stanovené pre určité znečisťujúce látky v článku 13 a v prílohe XI k smernici 2008/50 predstavujú takéto „normy kvality životného prostredia“ v zmysle článku 18 smernice 2010/75.

60

Limitné hodnoty kvality ovzdušia sa totiž v zásade musia dodržiavať kedykoľvek a na akomkoľvek mieste Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2020, Komisia/Rumunsko (Prekročenie limitných hodnôt pre PM10), C‑638/18 , neuverejnený, EU:C:2020:334 , body 73 a 74 , a z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18 , EU:C:2020:895 , body 96 a 97 ].

61

Skutočnosť, že definícia „noriem kvality životného prostredia“ odkazuje na súbor požiadaviek, ktoré musia byť splnené len „v danom čase“, neznamená, že do tejto definície nie sú zahrnuté limitné hodnoty kvality ovzdušia, ktoré musia byť dodržané vždy. Hoci táto definícia umožňuje zahrnúť požiadavky, ktoré sa nemusia dodržiavať trvalo, požiadavky trvalej povahy sú a fortiori „normami kvality životného prostredia“ v zmysle tej istej definície, pretože sú platné vždy.

62

Článok 18 smernice 2010/75 tak potvrdzuje výklad článku 15 ods. 4 tejto smernice, podľa ktorého musí príslušný orgán posúdiť, či by stanovenie menej prísnych emisných limitov pre látky znečisťujúce ovzdušie z daného zariadenia prispelo k prekročeniu limitných hodnôt kvality ovzdušia stanovených pre koncentrácie takýchto zdrojov znečistenia v dotknutej zóne alebo aglomerácii v súlade s článkom 13 smernice 2008/50, a ak áno, neudeliť výnimku, ktorá by ohrozila dodržiavanie noriem kvality životného prostredia.

63

V treťom rade je tiež dôležité spresniť, že v prípade prekročenia limitných hodnôt kvality ovzdušia v oblasti vplyvu daného zariadenia sa prípadné udelenie takejto výnimky z emisných limitov môže uskutočniť len v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z plánov kvality ovzdušia v zmysle článku 23 smernice 2008/50, ktoré by museli byť v súvislosti s takýmto prekročením vypracované.

64

Po prvé vzhľadom na to, čo bolo pripomenuté v bode 40 tohto rozsudku, a ako uviedla generálna advokátka v bode 67 svojich návrhov, členské štáty síce sú oprávnené upraviť právomoci ich príslušných orgánov tak, aby plán kvality ovzdušia vyplynul z rôznych právnych aktov odlišných orgánov, musia však pritom zaručiť, aby tieto právne akty ako celok spĺňali požiadavky stanovené v článku 23 smernice 2008/50 a aby spoločne dosiahli cieľ dodržiavania limitných hodnôt kvality ovzdušia.

65

Po druhé, ako vyplýva z bodov 46 až 50 tohto rozsudku, výnimka z emisných limitov nemôže byť udelená podľa článku 15 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2010/75, ak by mohla prispieť k „významnému znečisteniu“ v zmysle tohto ustanovenia, a najmä k prekročeniu limitných hodnôt kvality ovzdušia pre SO 2 stanovených podľa smernice 2008/50. Cieľom požiadaviek plánov kvality ovzdušia je totiž práve bojovať proti takýmto prekročeniam tým, že sa zabezpečí, aby obdobie prekročenia bolo čo najkratšie.

66

Preto orgán príslušný na udelenie takejto výnimky nesmie stanoviť menej prísne emisné limity pre znečisťujúce látky pochádzajúce zo zariadenia, pokiaľ by takáto výnimka bola v rozpore s opatreniami stanovenými v pláne kvality ovzdušia prijatom v dotknutej zóne alebo aglomerácii v súlade s článkom 23 smernice 2008/50, najmä s tými, ktoré stanovujú, ako je to v prejednávanej veci, dodržanie stupňa odsírenia, a ohrozila by uskutočnenie cieľa smerujúceho k tomu, aby obdobie prekročenia limitných hodnôt bolo čo najkratšie.

67

Vzhľadom na uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 15 ods. 4 smernice 2010/75 v spojení s jej článkom 18, ako aj s článkami 13 a 23 smernice 2008/50 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní žiadosti o výnimku podľa tohto článku 15 ods. 4 musí príslušný orgán pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane efektu kumulácie s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, ako aj opatrení stanovených v príslušnom pláne kvality ovzdušia vypracovanom pre danú zónu alebo aglomeráciu v súlade s článkom 23 smernice 2008/50 zamietnuť takúto výnimku, ak by mohla prispieť k prekročeniu noriem kvality ovzdušia stanovených podľa článku 13 smernice 2008/50 alebo by bola v rozpore s opatreniami, ktoré sú uvedené v tomto pláne a ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem a čo najviac skrátiť obdobie, počas ktorého sa tieto normy prekračujú.

O trovách

68

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 15 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v spojení s článkom 18 tejto smernice, ako aj s článkami 13 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pri posudzovaní žiadosti o výnimku podľa tohto článku 15 ods. 4 musí príslušný orgán pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane efektu kumulácie s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, ako aj opatrení stanovených v príslušnom pláne kvality ovzdušia vypracovanom pre danú zónu alebo aglomeráciu v súlade s článkom 23 smernice 2008/50 zamietnuť takúto výnimku, ak by mohla prispieť k prekročeniu noriem kvality ovzdušia stanovených podľa článku 13 smernice 2008/50 alebo by bola v rozpore s opatreniami, ktoré sú uvedené v tomto pláne a ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem a čo najviac skrátiť obdobie, počas ktorého sa tieto normy prekračujú.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-375/21 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik