C-375/21

Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“,

„Тhe Green Тank – graždansko sdruženie s nestopanska cel“ – Helénska republika,

NS

proti

Izpalnitelen direktor na Izpalnitelna agencija po okolna sreda,

„TEC Marica iztok 2“ EAD,

–

Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“, v zastúpení: A. M. Kodžabašev, R. I. Stoilova, advokati, a F. Logue, solicitor,

–

„TEC Marica iztok 2“ EAD, v zastúpení: Z. D. Dinčev,

–

bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a L. Zacharieva, splnomocnené zástupkyne,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 3 ZEÚ, článkov 13 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe ( Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1 ), ako aj článku 15 ods. 4 a článku 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) ( Ú. v. EÚ L 334, 2010, s. 17 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi bulharským združením Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“, gréckou neziskovou organizáciou „Тhe Green Тank – graždansko sdruženie s nestopanska cel“ – Helénska republika a NS, gréckym štátnym príslušníkom, na jednej strane a výkonným riaditeľom Izpalnitelna agencija po okolna sreda (Výkonná agentúra pre životné prostredie, Bulharsko) (ďalej len „výkonný riaditeľ“) a „TEC Marica iztok 2“ EAD, prevádzkovateľom tepelnej elektrárne na strane druhej, vo veci aktualizácie povolenia výkonného riaditeľa pre bulharskú tepelnú elektráreň TEC Marica iztok 2 na prevádzku spaľovacieho zariadenia na výrobu elektrickej energie, zariadenia na výrobu vodíka a skládky inertného odpadu, stavebného odpadu, nebezpečného a nie nebezpečného odpadu.

Právny rámec

Podľa článku 1 smernice 2008/50, nazvaného „Predmet úpravy“:

„Táto smernica ustanovuje opatrenia zamerané na:

1.

vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok;

…“

5

9.

‚cieľová hodnota‘ je úroveň stanovená na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období, ak je to možné;

…“

6

Článok 13 uvedenej smernice s názvom „Limitné hodnoty a výstražné prahy na ochranu zdravia ľudí“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého [SO 2 ], PM 10 , olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.

V prípade prekročenia týchto limitných hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, stanovia plány kvality ovzdušia vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. …

…“

Smernica 2010/75

8

Článok 3 smernice 2010/75 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…“

9

Článok 14 tejto smernice s názvom „Podmienky povolenia“ uvádza:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 11 a 18.

…

2. Na účely odseku 1 písm. a) sa emisné limity môžu doplniť alebo nahradiť ekvivalentnými ukazovateľmi alebo ekvivalentnými technickými opatreniami, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany životného prostredia.

…

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, emisné limity a ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia uvedené v článku 14 ods. 1 a 2 musia vychádzať z najlepších dostupných techník [BAT] bez toho, aby bolo predpísané použitie akejkoľvek techniky alebo konkrétnej technológie.

3. Príslušný orgán stanoví emisné limity, ktoré zabezpečujú, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami [BAT], ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5, a to buď:

a)

stanovením emisných limitov, ktoré neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s [BAT]. Tieto emisné limity sa vyjadrujú pre rovnaké alebo kratšie obdobie a v rovnakých referenčných podmienkach ako úrovne znečisťovania súvisiace s [BAT]; alebo

b)

technických charakteristík príslušného zariadenia.

Príslušný orgán uvedie v prílohe k podmienkam povolenia dôvody uplatňovania prvého pododseku vrátane výsledku posúdenia a zdôvodnenia stanovených podmienok.

Emisné limity stanovené v súlade s prvým pododsekom však nesmú v príslušných prípadoch prekročiť emisné limity stanovené v prílohách k tejto smernici.

Príslušný orgán v každom prípade zabezpečí, aby nebolo spôsobené žiadne významné znečistenie a bola dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

…

Príslušný orgán prehodnotí uplatňovanie prvého pododseku v rámci každého opätovného zváženia podmienok povolenia v súlade s článkom 21.

„1. Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré vzhľadom na povahu tohto paliva nie sú schopné dodržať emisné limity pre oxid siričitý uvedené v článku 30 ods. 2 a 3, môžu členské štáty namiesto toho uplatniť minimálne stupne odsírenia uvedené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania uvedenými v časti 6 uvedenej prílohy a po predchádzajúcom schválení technickej správy uvedenej v článku 72 ods. 4 písm. a) príslušným orgánom.

2. Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré spoluspaľujú odpad a ktoré nie sú schopné spĺňať hodnoty C proc pre oxid siričitý ustanovené v prílohe VI časť 4 body 3.1 alebo 3.2 z dôvodu charakteristík domáceho tuhého paliva, môžu členské štáty namiesto toho uplatňovať minimálne stupne odsírenia stanovené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania stanovenými v časti 6 uvedenej prílohy. Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať tento odsek, C odpad uvedený v prílohe VI časť 4 bod 1 sa rovná 0 mg/Nm3.

3. Komisia do 31. decembra 2019 preskúma možnosť uplatňovania minimálnych stupňov odsírenia stanovených v prílohe V časť 5, pričom zohľadní najmä [BAT] a prínosy vyplývajúce zo zníženia emisií oxidu siričitého.“

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1442

13

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1442 z 31. júla 2017, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre veľké spaľovacie zariadenia ( Ú. v. EÚ L 212, 2017, s. 1 ), stanovuje najmä úrovne emisií spojené s týmito BAT, pokiaľ ide o emisie oxidu siričitého.

Článok 9, ktorý spadá do časti I zákona o čistote okolitého ovzdušia s názvom „Emisie zo stacionárnych zdrojov“ a nachádza sa v kapitole 3 tohto zákona, nazvanej „Obmedzenie emisií“, znie takto:

„1. Minister životného prostredia a vodného hospodárstva a príslušní ministri spoločne prijímajú vyhlášky, ktorými sa ustanovujú emisné limity škodlivých látok (znečisťujúcich látok) do okolitého ovzdušia zo stacionárnych zariadení a činností spôsobujúcich emisie.

2. Emisné limity sa vypracujú s cieľom zabezpečiť kvalitu okolitého ovzdušia, ktorá zodpovedá limitným hodnotám škodlivých látok (znečisťujúcich látok) uvedených v článku 6.

3. Emisné limity sú záväzné pre všetky zariadenia a činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v článku 3 ods. 2 a článku 10a.

4. Emisné limity sa stanovujú na základe:

(1) záverov o [BAT] prijatých rozhodnutím Európskej komisie v zmysle bodu 42c doplňujúcich ustanovení Zakon za opazvane na okolnata sreda (zákon o ochrane životného prostredia) [z 23. júla a 19. septembra 2002 (DV č. 91 z 25. septembra 2002), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len ‚zákon o ochrane životného prostredia‘)];

…

4. Programy uvedené v odseku 1 musia tiež obsahovať: ciele, opatrenia, etapy a lehoty, v ktorých sa majú dosiahnuť; organizácie a inštitúcie zodpovedné za ich realizáciu, prostriedky na zabezpečenie tejto realizácie, systém podávania správ a monitorovania realizácie a systém hodnotenia výsledkov.

5. V prípadoch, keď úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok prekračujú stanovené normy a lehota na dosiahnutie súladu s týmito normami uplynula, programy uvedené v odseku 1 musia obsahovať vhodné opatrenia na zabezpečenie čo najkratšieho trvania tohto prekročenia.

6. Realizácia opatrení vyplývajúcich z programov uvedených v odseku 1 musí každý rok viesť k zníženiu počtu prekročení noriem pre škodlivé látky a priemerných ročných úrovní znečisťujúcich látok v prípadoch, keď sú vyššie ako normy stanovené pre kvalitu okolitého ovzdušia zaznamenané v kontrolných bodoch, ktoré sú súčasťou národného systému monitorovania životného prostredia na území obce.

…“

Zákon o ochrane životného prostredia

b)

emisné limity sa môžu doplniť alebo nahradiť rovnocennými ukazovateľmi alebo ekvivalentnými technickými opatreniami, ktoré zabezpečia rovnakú úroveň ochrany životného prostredia;

…

(4) zodpovedajúce podmienky monitorovania emisií:

…

2. Príslušný orgán v zmysle článku 120 ods. 1 stanoví podmienky povolenia, pričom zohľadní závery o BAT.

(2) sa odlišujú od úrovní uvedených v bode 1, avšak zabezpečujú dodržiavanie úrovní emisií určených v záveroch o BAT stanovených rozhodnutím Európskej komisie.

2. Dodržiavanie v zmysle odseku 1 bodu 2 sa zabezpečí prostredníctvom monitorovania emisií a hodnotenia výsledkov dozorným orgánom aspoň raz za rok.

3. … Príslušný orgán v zmysle článku 120 ods. 1 môže stanoviť menej prísne emisné limity ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, ak z hodnotenia vyplynie, že dosiahnutie úrovní emisií spojených s BAT v súlade s údajmi uvedenými v záveroch o BAT prijatých rozhodnutím Európskej komisie by viedlo k neúmerne zvýšeným nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov:

(1) geografickej polohy zariadenia, alebo

(2) vlastností životného prostredia v lokalite, alebo

(3) technických charakteristík zariadenia.

Nariadenie o emisných limitoch oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu vypúšťaných do atmosféry veľkými spaľovacími zariadeniami

21

Článok 12 Naredba za normite za dopustimi emisii na seren dioxid, azotni oxidi i prach, izpuskani v atmosferata ot golemi gorivni instalacii (nariadenie o emisných limitoch oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu vypúšťaných do atmosféry veľkými spaľovacími zariadeniami) z 28. decembra 2012 (DV č. 2, z 8. januára 2013) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„1. Ak sa v spaľovacom zariadení spaľuje tuhé domáce palivo, ktoré vzhľadom na svoje vlastnosti neumožňuje dodržať emisný limit oxidu siričitého stanovený v článku 5, môžu sa uplatňovať minimálne stupne odsírenia stanovené v časti 5 prílohy 1 v súlade s pravidlami určenými v časti 6 prílohy 1.

2. Uplatnenie výnimky stanovenej v odseku 1 možno povoliť na základe technického odôvodnenia nemožnosti dodržať emisné limity stanovené v článku 5, ktoré predloží prevádzkovateľ pred vydaním/preskúmaním integrovaného povolenia a ktoré schváli minister životného prostredia a vodného hospodárstva alebo ním poverený úradník.

3. Na účely výročnej správy predloženej Európskej komisii prevádzkovatelia spaľovacích zariadení odovzdajú do 31. marca ministrovi životného prostredia a vodného hospodárstva informácie týkajúce sa predchádzajúceho roka o:

24

Výkonný riaditeľ sa domnieval, že emisné limity oxidu siričitého (SO 2 ) a ortuti možno nahradiť rovnocennými ukazovateľmi alebo technickými opatreniami, ktoré zabezpečujú ekvivalentnú úroveň ochrany životného prostredia. Pokiaľ ide o SO 2 , povolil tak výnimku stanovením stupňa odsírenia podľa článku 123 ods. 1 bodu 1 písm. b) zákona o ochrane životného prostredia v spojení s článkom 12 nariadenia z 28. decembra 2012 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej a článkom 31 smernice 2010/75.

25

Takto povolený stupeň odsírenia však bol vzhľadom na ustanovenia článku 123a ods. 3 zákona o ochrane životného prostredia stanovený na základe výnimky na úrovniach 97 % a 97,5 %. Tieto úrovne odsírenia, ktoré v skutočnosti neumožňujú zaručiť obvykle vyžadovanú maximálnu úroveň emisií spojenú s BAT, teda 320 mg/Nm 3 pre SO 2 , ale môžu viesť k emisiám SO 2 vo výške 570 mg/Nm 3 , boli takto stanovené preto, lebo vyšší stupeň odsírenia by vyžadoval od dotknutého operátora značné investície, a teda zvýšenie nákladov, ktoré sa považovali v zmysle uvedeného ustanovenia za neúmerné.

26

Sdruženie „Za Zemjata – dostap do pravosadie“ podalo proti spornému rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd – Stara Zagora (Správny súd Stara Zagora, Bulharsko), ktorý ju rozsudkom z 28. augusta 2020 zamietol.

30

Tento súd najmä zdôrazňuje, že plán mesta Galabovo, uvedený v bode 27 tohto rozsudku, obsahuje dlhodobé opatrenie na zníženie znečistenia SO 2 s názvom „Realizácia projektov na rekonštrukciu odsírovacích zariadení s cieľom dosiahnuť minimálnu úroveň odsírenia 98 % a zákaz prevádzky kotlov bez účinných odsírovacích zariadení alebo v nefunkčnom stave“. V tejto súvislosti tento súd uvádza, že znížené stupne odsírenia povolené výkonným riaditeľom v spornom rozhodnutí nie sú v súlade s touto minimálnou úrovňou odsírenia 98 %.

31

Uvedený súd tiež poukazuje na to, že je preukázané, že na území mesta Galabovo sú systematicky prekračované povolené priemerné denné a hodinové hodnoty SO 2 , čo viedlo okrem iného k prijatiu a aktualizácii uvedeného plánu a k podaniu žaloby o nesplnenie povinnosti vo veci Komisia/Bulharsko (C‑730/19), ktorá je predmetom prebiehajúceho konania na Súdnom dvore.

32

Okrem toho z tohto plánu vyplýva, že v uvedenom meste priemerné hodinové koncentrácie SO 2 pochádzajú z rôznych iných priemyselných a domácich zdrojov, ktorých vzájomné pôsobenie prispieva najmä k vyššie uvedeným prekročeniam.

2.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice [2010/75], ako aj s článkami 13 a 23 smernice [2008/50] vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o výnimku v zmysle článku 15 ods. 4 smernice [2010/75] musí príslušný orgán upustiť od stanovenia menej prísnych emisných limitov látok znečisťujúcich ovzdušie zo zariadenia, pokiaľ je takáto výnimka v rozpore s opatreniami, ktoré boli stanovené v príslušnom programe kvality ovzdušia, ktorý bol vydaný v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 23 smernice [2008/50], a môže ohroziť dosiahnutie cieľa maximálneho skrátenia obdobia prekročenia noriem kvality ovzdušia?

3.

Má sa článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 18 smernice [2010/75] a s článkom 13 smernice [2008/50] vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní žiadosti o výnimku podľa článku 15 ods. 4 smernice [2010/75] musí príslušný orgán posúdiť, či stanovenie menej prísnych emisných limitov látok znečisťujúcich ovzdušie zo zariadenia pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane efektu kumulácie s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, prispeje k prekročeniu príslušných noriem kvality ovzdušia stanovených v danej zóne alebo aglomerácii podľa článku 13 smernice [2008/50], a ak áno, či musí upustiť od povolenia výnimky, ktorá by ohrozila dosiahnutie noriem kvality životného prostredia?“

O prejudiciálnych otázkach

35

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, snaží v podstate zistiť, či sa článok 15 ods. 4 smernice 2010/75 v spojení s jej článkom 18, ako aj s článkami 13 a 23 smernice 2008/50 má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní žiadosti o výnimku podľa uvedeného článku 15 ods. 4 musí príslušný orgán pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane efektu kumulácie s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, ako aj opatrení stanovených v príslušnom pláne kvality ovzdušia vypracovanom pre danú zónu alebo aglomeráciu v súlade s článkom 23 smernice 2008/50 zamietnuť takúto výnimku, ak by mohla prispieť k prekročeniu noriem kvality ovzdušia stanovených podľa článku 13 smernice 2008/50 alebo by bola v rozpore s opatreniami, ktoré sú uvedené v tomto pláne a ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem a čo najviac skrátiť obdobie, počas ktorého sa tieto normy prekračujú.

38

Pokiaľ ide o smernicu 2008/50, je potrebné zdôrazniť, že podľa jej článku 1 bodu 1 ustanovuje opatrenia zamerané na vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok. V uvedenom rámci článok 13 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby úrovne okrem iného SO 2 v okolitom ovzduší neprekročili na území všetkých ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI uvedenej smernice [rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Bulharsko (Limitné hodnoty – SO2), C‑730/19 , neuverejnený, EU:C:2022:382 , bod 62 ].

42

Pokiaľ ide o možné prepojenie medzi smernicou 2008/50 a smernicou 2010/75, treba hneď na úvod zdôrazniť, že v odôvodnení 18 smernice 2008/50 sa výslovne uvádza, že pri udeľovaní povolení na priemyselné činnosti podľa smernice 2008/1, medzičasom nahradenej smernicou 2010/75, ktorá prepracovala rôzne smernice dovtedy uplatňované v tejto oblasti, sa musia zohľadniť ciele kvality okolitého ovzdušia stanovené v smernici 2008/50.

43

Pokiaľ ide o smernicu 2010/75, treba pripomenúť, že konkrétne stanovenie emisných limitov pre zariadenie, akým je elektráreň vo veci samej, je predmetom úpravy tejto smernice, a to najmä v jej článku 15 ods. 3, podľa ktorého príslušný orgán stanoví emisné limity zabezpečujúce, aby emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšovali úrovne znečisťovania súvisiace s BAT, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5 tejto smernice.

44

Článok 15 ods. 4 smernice 2010/75 predstavuje výnimku z článku 15 ods. 3 a umožňuje príslušnému orgánu stanoviť menej prísne emisné limity, ak by dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s BAT viedlo k neúmerne zvýšeným nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov polohy tohto zariadenia alebo jeho technických charakteristík.

48

Pokiaľ ide po prvé o podmienku týkajúcu sa neexistencie významného znečistenia, treba uviesť, že jednak vzhľadom na definíciu pojmu „znečisťovanie“ uvedenú v článku 3 bode 2 smernice 2010/75, ktorá sa týka najmä zavádzania látok do ovzdušia, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, a jednak vzhľadom na obsah smernice 2008/50, ktorá stanovila limitné hodnoty kvality ovzdušia týkajúce sa SO 2 , je akékoľvek zavedenie tejto látky do ovzdušia znečistením v zmysle článku 15 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2010/75.

49

Okrem toho, ako vyplýva z bodu 41 tohto rozsudku, je nesporné, že limitné hodnoty kvality ovzdušia stanovené smernicou 2008/50 v súvislosti s SO 2 sa v zóne vplyvu elektrárne dotknutej vo veci samej musia považovať za prekročené.

50

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 57 svojich návrhov, takéto prekročenie limitov kvality ovzdušia pre SO 2 nemožno považovať len za nevýznamné znečistenie, ale nevyhnutne ide o „významné znečistenie“ v zmysle článku 15 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2010/75, a to tak vzhľadom na ciele sledované smernicou 2008/50, pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, ako aj na to, že normotvorca Európskej únie v súvislosti s SO 2 nestanovil možnosť predĺžiť lehotu na dodržanie limitných hodnôt kvality ovzdušia.

54

V tom istom kontexte udelenie výnimky podľa článku 15 ods. 4 smernice 2010/75 vyžaduje celkové posúdenie zohľadňujúce všetky zdroje znečisťujúcich látok a ich kumulovaný účinok, aby sa zabezpečilo, že aj keď sa udelí výnimka pre jeden zo zdrojov, nespôsobí súhrn ich emisií prekročenie limitných hodnôt kvality ovzdušia, ako sú definované v smernici 2008/50.

55

V druhom rade treba pripomenúť, že výnimka stanovená v článku 15 ods. 4 smernice 2010/75 nemá vplyv na uplatňovanie článku 18 tejto smernice. Tento článok stanovuje, že ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré sa dajú dosiahnuť pomocou použitia BAT, do povolenia sa začlenia dodatočné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré sa môžu prijať s cieľom dosiahnuť súlad s normami kvality životného prostredia.

56

V článku 3 bode 6 smernice 2010/75 je pojem „norma kvality životného prostredia“ definovaný ako súbor požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie, ktoré musí dané životné prostredie alebo jeho určitá časť v danom čase spĺňať.

60

Limitné hodnoty kvality ovzdušia sa totiž v zásade musia dodržiavať kedykoľvek a na akomkoľvek mieste Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2020, Komisia/Rumunsko (Prekročenie limitných hodnôt pre PM10), C‑638/18 , neuverejnený, EU:C:2020:334 , body 73 a 74 , a z 10. novembra 2020, Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10), C‑644/18 , EU:C:2020:895 , body 96 a 97 ].

61

Skutočnosť, že definícia „noriem kvality životného prostredia“ odkazuje na súbor požiadaviek, ktoré musia byť splnené len „v danom čase“, neznamená, že do tejto definície nie sú zahrnuté limitné hodnoty kvality ovzdušia, ktoré musia byť dodržané vždy. Hoci táto definícia umožňuje zahrnúť požiadavky, ktoré sa nemusia dodržiavať trvalo, požiadavky trvalej povahy sú a fortiori „normami kvality životného prostredia“ v zmysle tej istej definície, pretože sú platné vždy.

62

Článok 18 smernice 2010/75 tak potvrdzuje výklad článku 15 ods. 4 tejto smernice, podľa ktorého musí príslušný orgán posúdiť, či by stanovenie menej prísnych emisných limitov pre látky znečisťujúce ovzdušie z daného zariadenia prispelo k prekročeniu limitných hodnôt kvality ovzdušia stanovených pre koncentrácie takýchto zdrojov znečistenia v dotknutej zóne alebo aglomerácii v súlade s článkom 13 smernice 2008/50, a ak áno, neudeliť výnimku, ktorá by ohrozila dodržiavanie noriem kvality životného prostredia.

66

Preto orgán príslušný na udelenie takejto výnimky nesmie stanoviť menej prísne emisné limity pre znečisťujúce látky pochádzajúce zo zariadenia, pokiaľ by takáto výnimka bola v rozpore s opatreniami stanovenými v pláne kvality ovzdušia prijatom v dotknutej zóne alebo aglomerácii v súlade s článkom 23 smernice 2008/50, najmä s tými, ktoré stanovujú, ako je to v prejednávanej veci, dodržanie stupňa odsírenia, a ohrozila by uskutočnenie cieľa smerujúceho k tomu, aby obdobie prekročenia limitných hodnôt bolo čo najkratšie.

67

Vzhľadom na uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 15 ods. 4 smernice 2010/75 v spojení s jej článkom 18, ako aj s článkami 13 a 23 smernice 2008/50 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní žiadosti o výnimku podľa tohto článku 15 ods. 4 musí príslušný orgán pri zohľadnení všetkých relevantných vedeckých údajov o znečisťovaní životného prostredia, vrátane efektu kumulácie s inými zdrojmi príslušnej škodlivej látky, ako aj opatrení stanovených v príslušnom pláne kvality ovzdušia vypracovanom pre danú zónu alebo aglomeráciu v súlade s článkom 23 smernice 2008/50 zamietnuť takúto výnimku, ak by mohla prispieť k prekročeniu noriem kvality ovzdušia stanovených podľa článku 13 smernice 2008/50 alebo by bola v rozpore s opatreniami, ktoré sú uvedené v tomto pláne a ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem a čo najviac skrátiť obdobie, počas ktorého sa tieto normy prekračujú.

O trovách

68

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.