C-389/21

62021CJ0389

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 4. mája 2023 ( *1 )

„Odvolanie – Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 – Výpočet ukazovateľa finančnej páky – Meranie expozície – Článok 429 ods. 14 – Vylúčenie expozícií, ktoré spĺňajú určité podmienky – Čiastočné zamietnutie povolenia – Diskrečná právomoc Európskej centrálnej banky (ECB) – Žaloba o neplatnosť – Zjavne nesprávne posúdenie – Súdne preskúmanie“

Vo veci C‑389/21 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. júna 2021,

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu prvej komory, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia P. G. Xuereb a A. Kumin,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. júna 2022,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 27. októbra 2022,

vyhlásil tento

Odôvodnenia 90, 91 a 94 nariadenia č. 575/2013 stanovujú:

„(90)

Roky predchádzajúce finančnej kríze charakterizoval nadmerný nárast expozícií inštitúcií vo vzťahu k ich vlastným zdrojom (finančná páka). Straty a nedostatok finančných prostriedkov počas finančnej krízy nútili inštitúcie, aby podstatne zmiernili využívanie finančnej páky v priebehu krátkeho obdobia. V dôsledku toho zosilneli tlaky smerom nadol na ceny aktív, čo spôsobilo inštitúciám ďalšie straty, ktoré zasa viedli k ďalšiemu poklesu ich vlastných zdrojov. Zníženie dostupnosti úverov pre reálne hospodárstvo a hlbšia a dlhšia kríza boli konečnými dôsledkami tejto negatívnej špirály.

(91)

Požiadavky na vlastné zdroje založené na rizikách sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočných vlastných zdrojov na krytie nepredpokladaných strát. Kríza však ukázala, že samotné tieto požiadavky nie sú postačujúce na to, aby zabránili inštitúciám vziať na seba nadmerné a neudržateľné riziko využívania finančnej páky.

…

93.

‚finančná páka‘: je relatívna výška aktív inštitúcie, podsúvahových záväzkov a podmienených záväzkov zaplatiť, postúpiť alebo poskytnúť kolaterál, vrátane záväzkov z prijatých finančných prostriedkov, urobených prísľubov, derivátov alebo zmlúv o repo transakciách, avšak s výnimkou prísľubov, ktoré možno uplatniť len počas likvidácie inštitúcie, a to v porovnaní s vlastnými zdrojmi inštitúcie;

94.

‚riziko nadmerného využívania finančnej páky‘: je riziko vyplývajúce zo zraniteľnosti inštitúcie z dôvodu finančnej páky alebo podmienenej finančnej páky, ktoré si môže vyžiadať neplánované opravné opatrenia jej podnikateľského plánu, vrátane núdzového predaja aktív, ktorý môže vyústiť do straty alebo úpravy hodnoty zostávajúcich aktív.“

4

Článok 116 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovuje:

„2. Ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta ako miera kapitálu inštitúcie vydelená veľkosťou celkovej expozície tejto inštitúcie a vyjadruje sa v percentách.

…

…

14. Príslušné orgány môžu inštitúcii povoliť, aby z veľkosti expozície vylúčila expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

sú expozíciami voči subjektu verejného sektora;

„1. Odchylne od článku 429 ods. 4 môže inštitúcia zo svojej veľkosti celkovej expozície vylúčiť ktorékoľvek z týchto expozícií:

…

j)

expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)

sú expozíciami voči subjektu verejného sektora;

Odôvodnenie

55 nariadenia č. 1024/2013 znie:

„Poverenie úlohami dohľadu znamená pre ECB značnú zodpovednosť z hľadiska ochrany finančnej stability v Únii a uplatňovania jej právomocí v oblasti dohľadu najúčinnejším a najprimeranejším spôsobom. …“

9

Článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 4 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje:

„1. V rámci článku 6 má ECB v súlade s odsekom 3 tohto článku výhradnú právomoc vykonávať na účely prudenciálneho dohľadu v súvislosti so všetkými úverovými inštitúciami usadenými v zúčastnených členských štátoch tieto úlohy:

…

„ECB vykonáva svoje úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zloženého z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. ECB zodpovedá za zabezpečenie účinného a konzistentného fungovania jednotného mechanizmu dohľadu.“

Okolnosti predchádzajúce sporu

11

Crédit Lyonnais je akciová spoločnosť založená podľa francúzskeho práva, ktorá má povolenie ako úverová inštitúcia. Táto úverová inštitúcia je dcérskou spoločnosťou Crédit Agricole SA a z tohto titulu podlieha priamemu prudenciálnemu dohľadu ECB.

12

Dňa 5. mája 2015 Crédit agricole vo svojom mene a v mene subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny Crédit agricole, vrátane Crédit lyonnais, požiadala ECB o povolenie vylúčiť expozície voči Caisse des dépôts et consignations (Štátna depozitná pokladnica, Francúzsko, ďalej len „ŠDP“) vyplývajúce z vkladov na vkladných knižkách A, ľudových vkladných knižkách a vkladných knižkách spoločného trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa podľa uplatniteľnej francúzskej právnej úpravy musia povinne previesť do ŠDP (ďalej spolu len „regulované úspory“) z veľkosti expozície na účely výpočtu ukazovateľa finančnej páky.

16

Týmto rozhodnutím boli spoločnosti Crédit agricole a subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny Crédit agricole, s výnimkou spoločnosti Crédit lyonnais, oprávnené vylúčiť všetky svoje expozície voči ŠDP vyplývajúce z vkladných knižiek regulovaných úspor z veľkosti expozície na účely výpočtu ukazovateľa finančnej páky. Naopak, spoločnosti Crédit lyonnais bolo povolené vylúčiť iba 66 %.

17

Na podporu uvedeného rozhodnutia sa ECB domnievala, že podmienky uvedené v článku 429 ods. 14 písm. a) až c) nariadenia č. 575/2013 boli v prejednávanej veci splnené. ECB, ktorá sa domnievala, že disponuje diskrečnou právomocou na udelenie výnimky podľa tohto ustanovenia, uplatnila metódu zohľadňujúcu tri skutočnosti, a to kreditnú kvalitu francúzskej ústrednej správy, riziko núdzového predaja aktív a úroveň koncentrácie expozícií voči ŠDP, ktoré vyplývajú z vkladov vložených na vkladných knižkách regulovaných úspor.

18

Na záver ECB dospela k záveru, že expozície voči ŠDP dohliadaných subjektov predstavujú nízke riziko. Pokiaľ však ide o Crédit lyonnais, domnievala sa, pričom vychádzala z hodnotenia troch prvkov svojej metodiky a najmä z desaťdňovej lehoty na úpravu medzi pozíciami tejto úverovej inštitúcie a pozíciami ŠDP, z vysokej a narastajúcej koncentrácie expozícií uvedenej úverovej inštitúcie voči ŠDP súvisiacich s regulovanými úsporami, ako aj zo skutočnosti, že na túto inštitúciu sa nevzťahuje mechanizmus solidarity existujúci na úrovni skupiny Crédit agricole, že rovnováha medzi záujmom uplatňovať rizikovo neutrálny ukazovateľ finančnej páky a záujmom vyňať niektoré nízkorizikové expozície odôvodňuje, aby sa jej na účely výpočtu tohto ukazovateľa udelilo percento vylúčenia len 66 % pre jej expozície voči ŠDP.

Všeobecný súd zamietol prvý a druhý žalobný dôvod, pričom v bode 69 napadnutého rozsudku konštatoval, že tvrdenie uvedené v tretej časti prvého žalobného dôvodu, ktoré sa týka otázky, či posúdenie vykonané ECB bolo v súlade s bodom 81 rozsudku z 13. júla 2018, Crédit agricole/ECB ( T‑758/16 , EU:T:2018:472 ), treba preskúmať spoločne s tretím žalobným dôvodom.

22

V bodoch 101 až 123 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal prvú časť tretieho žalobného dôvodu týkajúcu sa zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila ECB v spornom rozhodnutí pri posúdení rizika núdzového predaja.

23

V rámci tohto preskúmania Všeobecný súd v prvom rade v bodoch 107 až 114 napadnutého rozsudku uviedol, že regulované úspory majú určité podstatné vlastnosti, a to po prvé charakter týchto úspor ako „bezpečného prístavu“ v prípade bankovej krízy, ktorý nebol uvedený v spornom rozhodnutí, po druhé existencia dvojitej záruky Francúzskej republiky v súvislosti s regulovanými úsporami a po tretie skutočnosť, že uvedené úspory nemôžu prispieť k nadmernému využívaniu finančnej páky, keďže musia byť prevedené na ŠDP, a teda nemôžu byť na rozdiel od iných druhov bankových vkladov investované do rizikových alebo nelikvidných aktív.

24

V bode 125 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že odôvodnenie sporného rozhodnutia týkajúce sa posúdenia rizika núdzového predaja je teda nezákonné.

28

V bode 126 tohto rozsudku sa vzhľadom na metodológiu použitú ECB v spornom rozhodnutí domnieval, že ostatné odôvodnenia tohto rozhodnutia týkajúce sa kreditnej kvality francúzskej ústrednej správy a úrovne koncentrácie expozícií voči ŠDP, aj keby neboli nezákonné, neumožňujú odôvodniť odmietnutie žiadosti spoločnosti Crédit lyonnais zo strany ECB. Na základe tejto metodológie by totiž zohľadnenie len týchto odôvodnení podľa Všeobecného súdu neviedlo k tomu, že by bolo spoločnosti Crédit lyonnais odmietnuté úplné uplatnenie výnimky stanovenej v článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013.

29

V dôsledku toho Všeobecný súd bez toho, aby vykonal analýzu tvrdení týkajúcich sa ostatných odôvodnení sporného rozhodnutia, zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom ECB nepovolila žalobkyni vylúčiť z výpočtu ukazovateľa finančnej páky 34 % jej expozícií voči ŠDP vyplývajúcich z vkladov vložených na vkladných knižkách regulovaných úspor z veľkosti expozície na účely výpočtu ukazovateľa finančnej páky.

Návrhy účastníkov konania

31

Crédit lyonnais navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné a

–

uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.

34

ECB na úvod uvádza, že pokiaľ inštitúcie alebo orgány Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, najmä z dôvodu komplexných hospodárskych posúdení, ktoré musia vykonať, je právomoc preskúmania súdov Únie obmedzená. Okrem chýbajúceho alebo nedostatočného odôvodnenia, skreslenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a zneužitia právomoci môžu len sankcionovať zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila dotknutá inštitúcia alebo orgán pri prijímaní rozhodnutia, ktoré im bolo predložené, pričom však posúdenie tejto inštitúcie alebo tohto orgánu nenahrádzajú svojím posúdením.

35

Zo znenia článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013 vyplýva, že príslušné orgány uvedené v tomto ustanovení majú širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o ich technickú právomoc v oblasti bankového dohľadu a dôverné informácie, ku ktorým môžu mať z tohto dôvodu prístup. Uvedené ustanovenie totiž stanovuje, že aj keď dotknuté expozície spĺňajú podmienky, ktoré sú v ňom vymenované, príslušné orgány môžu povoliť alebo odmietnuť vylúčenie merania expozície, o ktoré žiada inštitúcia.

36

V tejto súvislosti však Všeobecný súd nepreukázal, že závery ECB boli zjavne nedôvodné vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré ECB preukázala. V skutočnosti sa opieral o iné dôvody, než sú dôvody, ktoré ECB uviedla na podporu sporného rozhodnutia. Okrem toho, že dôvody uvedené Všeobecným súdom sú nepresné, preskúmanie vykonané Všeobecným súdom v prejednávanej veci znamenalo, že bolo naň prenesené vykonanie komplexných ekonomických posúdení.

40

ECB sa domnieva, že hoci odôvodnenie uvedené na podporu sporného rozhodnutia bolo koherentné, dôkazy, o ktoré sa Všeobecný súd opieral v napadnutom rozsudku, nie sú relevantné z dôvodu ich zastaranosti alebo všeobecnej povahy, že Všeobecný súd ich nesprávne vyložil a že nemôžu podložiť závery, ktoré z nich vyvodil v tomto rozsudku.

41

Po druhé ECB tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 113 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že vklady vložené na vkladné knižky s regulovanými úsporami, ktoré na ŠDP previedla Crédit lyonnais, nemohli viesť k riziku nadmerného využívania finančnej páky, hoci ECB sa v spornom rozhodnutí domnievala, že toto riziko, hoci nízke, nemožno ignorovať.

42

Po tretie ECB uvádza, že Všeobecný súd sa v bode 122 napadnutého rozsudku domnieval, že z dôvodu ochrany vkladných knižiek regulovaných úspor stanovenej dvojitou zárukou Francúzskej republiky vkladatelia vnímajú úroveň bezpečnosti týchto vkladných knižiek ako vyššiu než úroveň bezpečnosti vkladov, na ktoré sa vzťahuje len ochrana prostredníctvom mechanizmu ochrany vyplývajúceho z prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 149 ). Všeobecný súd usúdil, že táto dvojitá záruka prispieva k zabráneniu tomu, aby tieto úspory boli predmetom masívnych výberov počas krátkeho časového obdobia. ECB sa však v spornom rozhodnutí domnievala, že uvedená dvojitá záruka nemôže zabrániť akémukoľvek riziku masívnych výberov v takomto časovom období, a preto sa toto riziko musí zohľadniť na účely posúdenia rizika nadmerného využívania finančnej páky.

44

Po štvrté ECB tvrdí, že Všeobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku nahradil jej vlastné posúdenie tým, že sa domnieval, že likvidná povaha vkladov vložených na vkladných knižkách regulovaných úspor prispievala k tomu, že tieto vkladné knižky majú v čase krízy postavenie „bezpečného prístavu“. ECB sa však domnievala, že treba zohľadniť skutočnosť, že likvidita regulovaných úspor bránila vylúčeniu akékoľvek rizika hromadného výberu počas krátkeho obdobia.

45

Okrem toho Všeobecný súd vychádzal z výňatku z výročnej správy Observatoire de l’épargne réglementée (Stredisko pre monitorovanie regulovaných úspor, Francúzsko), ktorého obsah neumožňuje podložiť závery, ktoré z toho Všeobecný súd vyvodil.

49

Crédit lyonnais spochybňuje tvrdenia ECB uvedené proti odôvodneniu Všeobecného súdu.

50

Po prvé Crédit lyonnais tvrdí, že Všeobecný súd poukázal na medzeru v odôvodnení ECB, keďže ECB vychádzala výlučne z likvidity vkladov vložených na vkladných knižkách regulovaných úspor bez toho, aby zohľadnila povahu týchto vkladných knižiek ako „bezpečného prístavu“ v čase krízy. Takáto povaha, ktorú ECB nespochybňuje, by znamenala, že uvedené vkladné knižky majú len slabú schopnosť vystaviť inštitúciu, ktorá prijala tieto úspory, riziku masívnych výberov v prípade krízy.

51

Crédit lyonnais okrem toho tvrdí, že ECB pred Všeobecným súdom nespochybnila dôkazy, ktoré predložila vo svojej žalobe na prvom stupni a ktoré boli zohľadnené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Posúdenie Súdnym dvorom

55

Ako Všeobecný súd v podstate pripomenul v bode 98 napadnutého rozsudku, keďže ECB disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní, či prizná alebo neprizná výhodu podľa článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013, súdne preskúmanie, ktoré musí súd Únie vykonať v súvislosti s dôvodnosťou odôvodnenia takého rozhodnutia, akým je sporné rozhodnutie, nesmie viesť k tomu, aby nahradil posúdenie ECB svojím vlastným posúdením, ale má overiť, či toto rozhodnutie nespočíva na vecne nesprávnych skutočnostiach a či nie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 1979, Racke, 98/78 , EU:C:1979:14 , bod 5 ; z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑326/05 P , EU:C:2007:443 , bod 76 ; z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C‑67/13 P , EU:C:2014:2204 , bod 46 , ako aj z 11. decembra 2018, Weiss a i., C‑493/17 , EU:C:2018:1000 , bod 24 ).

56

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd Únie musí overiť nielen vecnú presnosť, spoľahlivosť a koherentnosť predložených dôkazov, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súbor relevantných údajov, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P , EU:C:2019:251 , bod 104 , ako aj z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Poľsko, C‑933/19 P , EU:C:2021:905 , bod 117 ).

57

Všeobecný súd ďalej v bode 115 uvedeného rozsudku a vzhľadom na posúdenie skutočností uvedených v bodoch 107 až 114 toho istého rozsudku konštatoval, že odôvodnenie založené na osobitne likvidnej povahe vkladov vložených na tieto vkladné knižky samo osebe neumožňuje preukázať dôvodnosť záveru ECB, podľa ktorého expozície voči ŠDP v súvislosti s týmito vkladmi predstavovali riziko núdzového predaja.

61

Všeobecný súd v bode 116 toho istého rozsudku dodal, že z dôkazov predložených spoločnosťou Crédit lyonnais vyplýva, že posúdenie ECB týkajúce sa vplyvu osobitne likvidnej povahy uvedených vkladov na riziko núdzového predaja nezohľadňuje skutočnosť, že táto povaha sa v prípade bankovej krízy podieľa aj na kvalite „bezpečného prístavu“ regulovaných úspor, podobne ako ich vysoká úroveň bezpečnosti.

62

Všeobecný súd napokon v bode 120 napadnutého rozsudku konštatoval, že príklad, na ktorom bol založený záver ECB, podľa ktorého expozície voči ŠDP v súvislosti s vkladmi vloženými na vkladné knižky regulovaných úspor predstavovali riziko núdzového predaja, sa netýkal vkladov, ktoré mali dostatočne podobné vlastnosti ako tieto vkladné knižky na to, aby mohli byť riadne zohľadnené.

63

66

Všeobecný súd sa tak domnieval, že úroveň rizika núdzového predaja, ktorá vyplývala z jeho vlastného posúdenia vlastností regulovaných úspor a ich kumulovaného účinku, nebola dostatočne vysoká na to, aby odôvodnila odmietnutie vylúčiť všetky expozície spoločnosti Crédit lyonnais voči ŠDP z merania jej expozícií na účely výpočtu ukazovateľa finančnej páky.

67

V prvom rade však treba konštatovať, že Všeobecný súd nespochybnil zistenia ECB týkajúce sa vlastností regulovaných úspor, ktoré ju viedli k záveru, že tieto charakteristiky neumožňovali úplne vylúčiť akékoľvek riziko masívnych výberov, ktoré by mohli prinútiť Crédit lyonnais, aby uskutočnila núdzové predaje počas desaťdňovej lehoty na úpravu medzi jej vlastnými pozíciami a pozíciami ŠDP.

68

Z bodu 116 napadnutého rozsudku tak vyplýva, že Všeobecný súd sa pri posúdení vlastností regulovaných úspor domnieval, že vysoká likvidita týchto úspor a dvojitá záruka Francúzskej republiky, ktorú požívajú sumy uložené na vkladných knižkách regulovaných úspor, prispievajú k tomu, aby im bolo priznané postavenie „bezpečného prístavu“ v prípade bankovej krízy. Ako pritom ECB tvrdí pred Súdnym dvorom, na účely posúdenia rizika núdzového predaja v spornom rozhodnutí zohľadnila vlastnosti, ktoré podľa Všeobecného súdu dávajú tým istým úsporám kvalitu „bezpečného prístavu“.

72

Týmto odôvodnením Všeobecný súd nevykonal preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré mu prislúchalo, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 55 až 57 tohto rozsudku, ale nahradil posúdenie ECB svojím vlastným posúdením, a to v prípade, keď táto inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy.

73

Okrem toho, pokiaľ ide o posúdenie Všeobecného súdu v bodoch 117 až 122 napadnutého rozsudku týkajúce sa odôvodnenia ECB založeného na skúsenostiach z nedávnych bankových kríz, Všeobecný súd v tomto rozsudku nepreukázal, v čom úvahy uvedené v bode 121 tohto rozsudku, podľa ktorých vklady vykonané z titulu regulovaných úspor nemožno investovať, na rozdiel od vkladov splatných na požiadanie uvedených v bode 118 uvedeného rozsudku, do rizikových alebo nelikvidných aktív, preukazujú zjavne nesprávne posúdenie rizikového scenára masívnych výberov, ktoré vykonala ECB pri analýze rizika núdzových predajov, ktorému bola vystavená Crédit lyonnais. To isté platí, pokiaľ ide o úvahy uvedené v bode 122 toho istého rozsudku a založené na rozdiele medzi dvojitou zárukou Francúzskej republiky, ktorá sa vzťahuje na regulované úspory, a mechanizmom ochrany vyplývajúcim zo smernice 2014/49.

74

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Crédit lyonnais, pričom nahradil posúdenie rizika núdzových predajov, ktorému bola vystavená Crédit lyonnais, svojím vlastným posúdením bez toho, aby preukázal, v čom je posúdenie ECB obsiahnuté v tomto rozhodnutí v tejto súvislosti postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Tým prekročil hranice svojho súdneho preskúmania pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku. Rovnako sa nesprávne domnieval, že ECB si nesplnila svoju povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti predmetnej situácie, ktorá jej vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 57 tohto rozsudku.

Tak je to v prejednávanej veci, keďže Súdny dvor má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o žalobe spoločnosti Crédit lyonnais podanej na prvom stupni.

78

Táto žaloba je založená na troch žalobných dôvodoch uvedených v bode 20 tohto rozsudku.

79

Ako vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku, prvý žalobný dôvod, s výnimkou tvrdenia v jeho tretej časti, ktoré sa týka porušenia článku 266 ZFEÚ v dôsledku nesprávneho vykonania ECB bodu 81 rozsudku z 13. júla 2018, Crédit Agricole/ECB ( T‑758/16 , EU:T:2018:472 ), a druhý žalobný dôvod Všeobecný súd zamietol bez toho, aby Crédit lyonnais v rámci vzájomného odvolania spochybnila správnosť posúdení, ktoré Všeobecný súd v súvislosti s nimi vykonal. Za týchto podmienok je napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o tieto posúdenia, právoplatný, a to napriek čiastočnému zrušeniu tohto rozsudku vyplývajúcemu z vyhovenia prvému odvolaciemu dôvodu ECB (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, C‑362/19 P , EU:C:2021:169 , bod 109 až 111 ).

80

Crédit lyonnais po prvé tvrdí, že viaceré štúdie a ekonomické správy preukazujú, že tieto vkladné knižky predstavujú „bezpečný prístav“ v prípade bankovej krízy z dôvodu záruky zo strany Francúzskej republiky, ktorú požívajú vklady na týchto knižkách, čo v skutočnosti predstavuje mimoriadne bezpečný sporiaci produkt, takže predpoklad hromadného výberu týchto vkladov v čase krízy nie je vierohodný.

83

Crédit lyonnais v tejto súvislosti spochybňuje odkaz ECB na scenár výberov týkajúci sa 10 až 30 % krytých vkladov za menej ako päť dní, ktorý predstavuje neoveriteľný a irelevantný predpoklad.

84

Okrem toho ECB nepreukázala, v čom by desaťdňová lehota medzi výbermi vkladateľov, ktorí sú držiteľmi vkladných knižiek regulovaných úspor, a vyplatením súm zodpovedajúcich týmto výberom zo strany ŠDP v prospech spoločnosti Crédit lyonnais vytvárala riziko likvidity v rámci posúdenia ukazovateľa finančnej páky, hoci v rámci ukazovateľa likvidity ho nevytvárala, ako to uznala ECB.

85

ECB sa domnieva, že túto argumentáciu treba odmietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

89

Ako bolo uvedené v bodoch 55 až 57 tohto rozsudku, ECB pri rozhodovaní o tom, či treba priznať alebo nepriznať výhodu podľa článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013, disponuje širokou mierou voľnej úvahy, takže súdne preskúmanie, ktoré musí súd Únie vykonať v súvislosti s dôvodnosťou odôvodnenia takého rozhodnutia, akým je sporné rozhodnutie, nesmie viesť k tomu, aby nahradil posúdenie ECB svojím vlastným posúdením, ale má overiť, či toto rozhodnutie nespočíva na vecne nesprávnych skutkových okolnostiach a či nie je poznačené zjavne nesprávnym posúdením alebo zneužitím právomoci.

90

V prejednávanej veci sa ECB domnievala, že expozície voči ŠDP vyplývajúce z vkladov na vkladných knižkách regulovaných úspor predstavujú pre inštitúcie podliehajúce jej dohľadu nízke prudenciálne riziko, ale pokiaľ ide o Crédit lyonnais, pretrváva prudenciálne riziko, ktoré treba zohľadniť tým, že sa vylúčenie týchto expozícií z merania expozícií na účely výpočtu ukazovateľa finančnej páky tejto inštitúcie obmedzí na 66 %.

94

Pokiaľ však ide o odkaz na scenár výberov týkajúcich sa 10 až 30 % chránených vkladov za menej ako päť dní, ktorý použila ECB v spornom rozhodnutí, nezdá sa, že by tento scenár, ktorý sa zakladá na príklade, ku ktorému skutočne došlo v situácii, ktorá vykazuje prvky porovnateľné s prvkami expozícií voči ŠDP vyplývajúcimi z vkladov uskutočnených na vkladných knižkách regulovaných úspor, bol zjavne nepravdepodobný.

95

V tejto súvislosti tvrdenia a skutočnosti uvedené spoločnosťou Crédit lyonnais, pokiaľ ide o kvalitu týchto vkladných knižiek ako „bezpečného prístavu“, ktorá súvisí najmä so skutočnosťou, že tieto vkladné knižky požívajú záruku Francúzskej republiky, nepochybne umožňujú konštatovať, že počas niektorých minulých bankových kríz mala celková úroveň vkladov na niektorých vkladných knižkách s regulovanými úsporami narastať.

96

Toto všeobecné konštatovanie však nemôže viesť k tomu, že scenár počítajúci s možnosťou – hoci len obmedzenou – hromadného výberu regulovaných úspor uložených v spoločnosti Crédit lyonnais, ktorý ECB použila v rámci svojej prognostickej analýzy rizika núdzového predaja, bude považovaný za úplne nepravdepodobný.

100

Zohľadnila totiž skutočnosť, že sumy vložené na vkladné knižky regulovaných úspor boli prevedené do ŠDP na účely financovania investícií vo verejnom záujme a že existovala povinnosť ŠDP zaručená Francúzskou republikou vrátiť inštitúciám prijímajúcim tieto vklady sumy, ktoré vybrali od vkladateľov. Domnievala sa však, že desaťdňová lehota na úpravu medzi výberom uložených súm a vrátením vybraných súm zo strany ŠDP naďalej predstavuje riziko núdzového predaja.

101

Nezdá sa však, že by voľba tejto inštitúcie založená na scenári výberov, ktorý nie je zjavne nepravdepodobný, spočívajúci v zohľadnení dôsledkov, ktoré by táto desaťdňová lehota na úpravu mohla mať na potrebu dotknutej inštitúcie prijať nápravné opatrenia, ktoré nie sú stanovené v podnikateľskom pláne, vrátane núdzového predaja aktív, prekročila hranice širokej miery voľnej úvahy, ktorou ECB disponovala na účely posúdenia úrovne považovaného prudenciálneho rizika, ktoré sa považuje za relevantné na účely uplatnenia článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013.

102

Túto úvahu nespochybňuje ani tvrdenie spoločnosti Crédit lyonnais, podľa ktorého ECB nepreukázala, v čom by táto desaťdňová lehota na úpravu mohla vyvolať riziko likvidity v rámci posúdenia vykonaného na určenie ukazovateľa finančnej páky, hoci v rámci posúdenia vykonaného na určenie požiadavky na krytie likvidity by to tak nebolo.

105

ECB pritom uviedla, že ak by sa výber vo výške 30 % vkladov regulovaných úspor mal uskutočniť za menej ako päť dní, v prípade spoločnosti Crédit lyonnais by to predstavovalo 5,4 miliardy eur. Domnieval sa, že možnosť takéhoto objemu a takejto rýchlosti výberov nemôže byť pre túto úverovú inštitúciu vylúčená a že v takom prípade by táto inštitúcia musela pristúpiť k opatreniam, ktoré nie sú stanovené v podnikateľskom pláne, vrátane núdzového predaja aktív, aby mala k dispozícii prostriedky potrebné na vyhovenie žiadostiam o výber.

106

Z toho vyplýva, že vzhľadom na tieto rozdiely v časovom horizonte, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 575/2013, sa nezdá, že by posúdenie ECB týkajúce sa zohľadnenia desaťdňovej lehoty medzi výbermi vkladateľov a vrátením súm zo strany ŠDP v rámci uplatnenia článku 429 ods. 14 tohto nariadenia obsahovalo zjavne nesprávne posúdenie.

107

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Crédit lyonnais založené na tom, že objem regulovaných úspor nezávisí od stratégie inštitúcie prijímajúcej tieto úspory, ale od faktorov mimo jej kontroly, treba konštatovať, že Crédit lyonnais sa obmedzila na uvedenie skutočností, ktoré môžu preukázať, že na tento objem majú vplyv aj faktory, ktoré nemôže ovplyvniť. Netvrdila ani nepreukázala, že nemala žiadnu formu vplyvu na objem vkladov na vkladných knižkách regulovaných úspor.

111

Navyše, pokiaľ by táto legislatívna zmena mohla znamenať, že normotvorca sa domnieval, že expozície súvisiace s regulovanými úsporami nevytvárajú riziko finančnej páky, toto konštatovanie neumožňuje domnievať sa, že ECB mala vnímať situáciu spoločnosti Crédit lyonnais vzhľadom na údaje, ktoré článok 429a ods. 1 písm. j) nariadenia č. 575/2013 v znení zmien poskytuje o úmysle normotvorcu, pokiaľ ide o budúci režim týchto expozícií.

112

Pokiaľ ide na druhej strane o správu EBA uvedenú v bode 87 tohto rozsudku, treba uviesť, že táto správa odporúčala uplatnenie analogickej výnimky, ako je výnimka vyplývajúca z článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013, na iné expozície, než sú expozície vyplývajúce z vkladov na vkladných knižkách s regulovanými úsporami.

113

V každom prípade táto správa, ktorá nezaväzuje ECB pri prijímaní rozhodnutia na základe tohto článku, umožňuje nanajvýš uviesť, že EBA sa domnievala, že tieto iné expozície mali tiež nízky rizikový profil, čo zodpovedá, ako bolo uvedené v bode 90 tohto rozsudku, celkovému posúdeniu, ktoré v spornom rozhodnutí vykonala ECB, pokiaľ ide o vkladné knižky regulovaných úspor.

116

Crédit lyonnais sa domnieva, že ECB neuvádza skutočnosti, ktoré by mohli potvrdiť pravdepodobnosť platobnej neschopnosti Francúzskej republiky, ktoré by umožnili odôvodniť odmietnutie, hoci aj čiastočné, povoliť vylúčenie stanovené v článku 429 ods. 14 nariadenia č. 575/2013.

117

ECB sa domnieva, že túto argumentáciu treba zamietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

118

Z toho vyplýva, že ECB vykonala posúdenie rizika neplatenia zo strany Francúzskej republiky na základe skutočností, ktoré umožňovali odôvodnene sa domnievať, že riziko spojené s kreditnou kvalitou francúzskej ústrednej správy nie je nulové, pričom Crédit lyonnais nepreukázala, že toto posúdenie je postihnuté zjavným omylom.

122

V tejto súvislosti treba uviesť, že v prejednávanej veci bolo úlohou ECB, aby v rámci uplatnenia širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponovala, určila, či malé riziko neplatenia zo strany Francúzskej republiky, ktoré konštatovala na základe posúdenia, ktoré neobsahovalo zjavný omyl, malo byť zohľadnené na účely posúdenia, ktoré jej prislúchalo.

123

Z toho vyplýva, že vzhľadom na túto širokú mieru voľnej úvahy sa nemožno domnievať, že stanovená úroveň rizika a vplyv tohto rizika na situáciu inštitúcií, ktoré podliehajú jeho dohľadu, sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením.

124

127

Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

128

Keďže v prejednávanej veci ECB navrhla zaviazať Crédit lyonnais na náhradu trov konania tak pred Súdnym dvorom, ako aj Všeobecným súdom, a Crédit lyonnais nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila ECB, tak v tomto odvolacom konaní, ako aj v prvostupňovom konaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.