C-391/21

Enrico Falqui , bydliskom vo Florencii (Taliansko), v zastúpení: F. Sorrentino a A. Sandulli, avvocati,

odvolateľ,

ďalší účastník konania:

Európsky parlament , v zastúpení: S. Alves a S. Seyr, splnomocnené zástupkyne,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním Enrico Falqui navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 5. mája 2021, Falqui/Parlament ( T‑695/19 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2021:242 ), ktorým uvedený súd zamietol jeho žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia po prvé oznámenia z 8. júla 2019 vydaného Európskym parlamentom (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktoré sa týkalo úpravy výšky dôchodku, na ktorý mal odvolateľ nárok po tom, čo 1. januára 2019 nadobudlo účinnosť rozhodnutie Ufficio di Presidenza della Camera dei deputati (Úrad predsedníctva poslaneckej snemovne, Taliansko) č. 14/2018 z 12. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie č. 14/2018“), po druhé oznámenia z 11. apríla 2019 vydaného vedúcim oddelenia pre odmeny a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva (GR) Parlamentu pre financie (ďalej len „vedúci oddelenia“), týkajúceho sa uplatňovania dôchodku, ktorý poberal po tom, čo 1. januára 2019 nadobudlo účinnosť rozhodnutie č. 14/2018, a po tretie stanoviska právnej služby Parlamentu SJ‑0836/18 z 11. januára 2019 (ďalej len „stanovisko právnej služby“).

Právny rámec

Právo Únie

PÚVPP

„1. Výška a podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku sú rovnaké ako podmienky, ktoré platia pre poslanca dolnej komory parlamentu členského štátu, za ktorý bol poslanec zvolený.

2. Každý poslanec, na ktorého sa vzťahuje článok 1 ods. 2, sa pristúpením k tomuto režimu zaväzuje, že bude odvádzať do rozpočtu Európskej únie poistné vo výške poistného poslanca dolnej komory parlamentu členského štátu, za ktorý bol zvolený[, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi – neoficiálny preklad ].“

4

Podľa článku 3 ods. 1 a 2 prílohy III k PÚVPP:

„1. Žiadosť o zaradenie do systému dočasného dôchodkového poistenia podáva dotknutý poslanec do dvanástich mesiacov od začiatku svojho mandátu.

Poslanec, ktorý podá žiadosť po uplynutí uvedenej lehoty, bude zaradený do systému dočasného dôchodkového poistenia od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola žiadosť prijatá.

2. Tieto platby sa uskutočňujú z rozpočtu členského štátu.“

6

Článok 28 ods. 1 štatútu poslancov stanovuje:

„Nárok na dôchodok, ktorý získal poslanec podľa vnútroštátnej právnej úpravy ku dňu začiatku uplatňovania tohto štatútu, zostáva zachovaný v plnej výške.“

Vykonávacie pravidlá

7

9

Vykonávacie pravidlá podľa svojho článku 73 nadobudli účinnosť v rovnaký deň ako štatút poslancov, teda 14. júla 2009.

10

Článok 74 vykonávacích pravidiel uvádza, že pokiaľ prechodné ustanovenia uvedené v ich hlave IV, okrem iného článok 75 týchto pravidiel, nestanovujú inak, PÚVPP strácajú účinnosť v deň nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov.

11

Podľa článku 75 vykonávacích pravidiel:

„1. Od 1. januára 2019 sa výška priamo vyplácaných a pozostalostných doživotných prídavkov a výška časti priamo vyplácaného alebo pozostalostného doživotného prídavku v rámci dávok dôchodkového zabezpečenia pro rata , na ktoré vznikol nárok na základe právnej úpravy účinnej k 31. decembru 2011, vypočíta podľa nových pravidiel stanovených v tomto rozhodnutí.

2. Nový výpočet uvedený v predchádzajúcom odseku sa vykoná vynásobením výšky individuálneho príspevku konverzným koeficientom vzťahujúcim sa na vek poslanca ku dňu, keď poslanec získal nárok na doživotný prídavok, alebo pro rata dávku dôchodkového zabezpečenia.

3. Uplatnia sa konverzné koeficienty uvedené v tabuľke 1 pripojenej k tomuto rozhodnutiu.“

Okolnosti predchádzajúce sporu

13

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 13 až 23 napadnutého rozsudku. Na účely tohto rozsudku ich možno zhrnúť takto.

17

Nedatovaným oznámením vedúceho oddelenia, pripojeným k dôchodkovej výplatnej páske odvolateľa za február 2019, ho Parlament upozornil, že stanoviskom právnej služby bolo potvrdené automatické uplatnenie rozhodnutia č. 14/2018 na jeho situáciu. Ďalej uviedol, že hneď ako Parlament dostane potrebné informácie od Camera dei deputati (Poslanecká snemovňa, Taliansko), oznámi odvolateľovi novú výšku jeho starobného dôchodku a pristúpi k vymáhaniu prípadného rozdielu, a to počas nasledujúcich dvanástich mesiacov. Nakoniec informoval odvolateľa, že konečná výška jeho dôchodku bude stanovená formálnym aktom, proti ktorému bude možné podať sťažnosť alebo žalobu o neplatnosť.

18

V spornom rozhodnutí vedúci oddelenia uviedol, že pripomienky predložené odvolateľom neobsahovali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu stanoviska Parlamentu vyjadreného v návrhu rozhodnutia. V dôsledku toho výška starobného dôchodku a plán vymáhania neoprávnených platieb, ktorý z neho vyplýval, tak ako boli prepočítané a oznámené v prílohe k návrhu rozhodnutia, sa ku dňu oznámenia sporného rozhodnutia stali konečnými.

22

Odvolateľovi najskôr nebolo oznámené sporné rozhodnutie, keďže toto rozhodnutie bolo vrátené talianskou poštou na belgickú poštu. Odvolateľ sa o spornom rozhodnutí dozvedel až 29. augusta 2019, keď Parlament podal svoju námietku neprípustnosti vznesenú proti žalobe podanej vo veci T‑347/19. Po podaní uvedenej námietky neprípustnosti však Parlament následne vhodným spôsobom pristúpil k druhému oznámeniu sporného rozhodnutia.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

23

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. októbra 2019 podal odvolateľ žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, oznámenia z 11. apríla 2019 a stanoviska právnej služby.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil stanovisko právnej služby a návrh rozhodnutia, ako aj sporné rozhodnutie a

–

uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov prvostupňového konania.

28

E. Falqui predložil 12. januára 2022 kancelárii Súdneho dvora kópiu rozsudku č. 4/2021 Consiglio di giurisdizione della Camera dei deputati (Súdna rada Poslaneckej snemovne, Taliansko) z 23. decembra 2021 (ďalej len „rozsudok č. 4/2021“), ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. 14/2018. Tento dokument nebol v tomto štádiu založený do spisu.

29

Dňa 9. marca 2022 odvolatelia vo veci Santini a i./Parlament (C‑198/21 P) podali do kancelárie Súdneho dvora ten istý rozsudok.

30

Rozhodnutím z 25. októbra 2022 predseda Súdneho dvora vyzval účastníkov konania, aby spresnili, či sa na jednej strane domnievajú, že nové rozhodnutie Parlamentu nahradilo sporné rozhodnutie ex tunc , a na druhej strane, či po prijatí tohto nového rozhodnutia nie je odvolanie bezpredmetné.

34

Dňa 29. novembra 2022 Parlament spresnil, že sa domnieva, že nové rozhodnutie Parlamentu nahradilo sporné rozhodnutie s účinkami ex tunc , ale že odvolanie nie je bezpredmetné. Podľa neho je totiž v záujme účastníkov konania a riadneho výkonu spravodlivosti, aby Súdny dvor rozhodol o dôvodnosti odvolania s cieľom objasniť otázku, či napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a či Parlament môže na základe článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP prepočítať dôchodok odvolateľa v prípade zmeny príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy.

35

Listom podaným 29. novembra 2022 odvolateľ uviedol, že má naďalej záujem na tom, aby Súdny dvor rozhodol o výklade článku 75 ods. 2 vykonávacích pravidiel. Novým rozhodnutím Parlamentu totiž táto inštitúcia podľa neho naďalej automaticky odkazuje na vnútroštátne pravidlá s cieľom zmeniť spôsob výpočtu výšky starobného dôchodku, vyplácaného na základe PÚVPP, čo má za následok, že dotknutý bývalý európsky poslanec je v tejto súvislosti vystavený riziku meniacich sa rozhodnutí vnútroštátneho politického orgánu.

O odvolaní

Úvodné pripomienky o pretrvávaní záujmu odvolateľa na konaní

37

Z bodu 32 tohto rozsudku vyplýva, že cieľom nového rozhodnutia Parlamentu, prijatého v priebehu konania pred Súdnym dvorom, je stanoviť novú výšku starobného dôchodku vyplácaného odvolateľovi, spolu s dlžnými nedoplatkami.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí predmet sporu, rovnako ako záujem na konaní, pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak musí byť konanie zastavené, čo predpokladá, že výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý podal odvolanie (rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 43 a citovaná judikatúra).

39

Hoci Parlament nahradil sporné rozhodnutie novým rozhodnutím, nič to nemení na tom, že toto rozhodnutie je založené na výklade interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je Parlament povinný uplatňovať dynamický systém na bývalých európskych poslancov poberajúcich starobný dôchodok, na ktoré sa tak ako na odvolateľa vzťahuje pôsobnosť prílohy III k PÚVPP (ďalej len „dotknutí bývalí európski poslanci“).

43

Odvolateľ pritom v rámci tohto odvolania spochybňuje práve tento výklad. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že sporné rozhodnutie bolo nahradené ex tunc , odvolateľ si zachováva záujem na dosiahnutí konštatovania, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdil dôvodnosť tohto výkladu, keďže Parlament ho môže uplatniť pri budúcom prijímaní rozhodnutí podobných spornému rozhodnutiu alebo novému rozhodnutiu Parlamentu, v dôsledku čoho existuje nielen riziko opakovania údajnej nezákonnosti v zmysle judikatúry uvedenej v bode 40 tohto rozsudku, ale aj riziko, že v prípade žaloby o neplatnosť podanej proti takýmto podobným rozhodnutiam bude Všeobecný súd znovu vychádzať z údajne nesprávneho právneho posúdenia, ktoré ho viedlo k potvrdeniu dôvodnosti uvedeného výkladu.

44

Z toho vyplýva, že treba konštatovať, že odvolateľ si zachováva záujem na konaní pred Súdnym dvorom v rozsahu, v akom toto odvolanie smeruje proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré je nevyhnutným podkladom posúdenia Všeobecného súdu, podľa ktorého z interných pravidiel Parlamentu vyplýva, že Parlament bol povinný uplatniť na odvolateľa dynamický systém.

47

Podľa neho totiž v súlade s článkom 1 ods. 2 prílohy III k PÚVPP má systém starobných dôchodkov zavedený týmito pravidlami len dočasnú povahu. Vykonávacie pravidlá však podľa neho spresňujú, že na účely ochrany legitímnych očakávaní dotknutých bývalých európskych poslancov nároky na starobný dôchodok, ktoré už boli priznané alebo v každom prípade už boli nadobudnuté na základe noriem obsiahnutých v pravidlách PÚVPP, zostávajú nezmenené.

48

Z odôvodnenia 7 vykonávacích pravidiel, ako aj z ich článku 75 v spojení so zásadou ochrany legitímnej dôvery podľa neho vyplýva, že dávky poskytované alebo získané na základe PÚVPP počas obdobia ich účinnosti sú na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd uviedol v bode 57 napadnutého rozsudku, nedotknuteľné. Odkaz na vnútroštátne právo, uvedený v prílohe III k PÚVPP, by sa teda mal chápať ako odkaz na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá bola uplatniteľná v okamihu nadobudnutia dôchodkového nároku.

49

Na rozdiel od toho, čo podľa neho uviedol Všeobecný súd, skutočnosť, že PÚVPP spresňujú, že dôchodkový systém zavedený týmito pravidlami je zavedený „dočasne“ a „až do prijatia systému Spoločenstva pre dôchodky [všetkých] poslancov [Európskeho parlamentu]“, nemožno vykladať v tom zmysle, že tento systém musí zostať zachovaný po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov. Použitie prítomného času oznamovacieho spôsobu podľa neho vyjadruje len súčasný charakter pravidla v čase jeho zavedenia a až do jeho zrušenia.

53

Z článku 1 ods. 2 a článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP pritom podľa neho vyplýva, že cieľom sledovaným týmito pravidlami bolo zabrániť akémukoľvek rozdielnemu zaobchádzaniu medzi na jednej strane európskymi poslancami zvolenými v členských štátoch, ktoré na svoje vlastné náklady zaručujú dôchodok rovnaký, ako je dôchodok národných poslancov, a na druhej strane európskymi poslancami zvolenými v členských štátoch, ktorí rovnako ako Talianska republika nestanovovali v ich prospech rovnaké dôchodky, ako sú dôchodky poslancov národného parlamentu.

54

Preto aj keby sa bolo treba domnievať, podobne ako Všeobecný súd, že článok 28 štatútu poslancov odkazuje len na európskych poslancov, ktorí získali nárok na dôchodok „podľa vnútroštátnej právnej úpravy“, cieľ spočívajúci v tom, aby sa obidve kategórie európskych poslancov, uvedené v predchádzajúcom bode, dostali na rovnakú úroveň, podľa nich bráni tomu, aby dočasná úprava týkajúca sa bývalých poslancov, ktorí v okamihu nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov už poberali starobný dôchodok, mohla byť v podstate odlišná podľa toho, či je tento dôchodok priznaný členským štátom alebo Parlamentom, v súlade s prílohou III k PÚVPP.

55

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že sa domnieval, že rozhodnutie č. 14/2018 malo vplyv len na výšku starobných dôchodkov bývalých poslancov talianskeho parlamentu, hoci malo vplyv aj na ich nárok na dôchodok ako taký, a to retroaktívne.

58

Touto výhradou odvolateľ v podstate spochybňuje dôvodnosť výkladu interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je Parlament povinný uplatňovať dynamický systém na dotknutých bývalých európskych poslancov.

59

To isté platí, pokiaľ ide o druhú časť, keďže výklad článku 28 štatútu poslancov Všeobecným súdom v bode 62 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa toto ustanovenie uplatňuje len na dôchodkové nároky, ktoré poslanci nadobudli podľa vnútroštátnej právnej úpravy, predstavuje jeden z dôvodov, pre ktoré Všeobecný súd rozhodol, že článok 75 ods. 2 prvá veta vykonávacích pravidiel nemožno vykladať v tom zmysle, že dotknutým bývalým poslancom zaručuje nárok na starobný dôchodok v pevnej a nemennej výške.

60

V tretej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že rozhodnutie č. 14/2018 malo vplyv na jeho nárok na dôchodok. Touto časťou teda odvolateľ nespochybňuje dôvodnosť výkladu interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je Parlament povinný uplatňovať dynamický systém na dotknutých bývalých európskych poslancov.

Najskôr treba uviesť, že podľa článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP „výška a podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku sú rovnaké ako podmienky, ktoré platia pre poslanca dolnej komory parlamentu členského štátu, za ktorý bol poslanec zvolený“.

64

Ako Všeobecný súd v podstate uviedol v bode 54 napadnutého rozsudku, zo slovného spojenia „výška a podmienky vyplácania dočasného starobného dôchodku sú rovnaké“ vyplýva, že Parlament je povinný uplatniť na dotknutých bývalých európskych poslancov pravidlá výpočtu dôchodkov tak, ako sa uplatňujú na poslancov parlamentu členského štátu, v ktorom boli títo bývalí európski poslanci zvolení. Inými slovami, táto inštitúcia je povinná uplatniť na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém.

65

Tento výklad článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP je v súlade s cieľom, ktorý sleduje toto ustanovenie, ako vyplýva z článku 1 ods. 2 tejto prílohy.

66

Tento systém vychádzajúci z prílohy III k PÚVPP bol v súlade s článkom 75 vykonávacích pravidiel zachovaný po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov, pokiaľ ide najmä o starobné dôchodky bývalých európskych poslancov.

70

Je pravda, že článok 74 vykonávacích pravidiel stanovuje, že PÚVPP strácajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov. Ako však toto ustanovenie výslovne uvádza, toto skončenie uplatňovania PÚVPP uplynutím času podlieha výhrade prechodných ustanovení uvedených v hlave IV týchto opatrení. Medzi tieto prechodné ustanovenia patrí článok 75 uvedených pravidiel.

71

Podľa článku 75 ods. 1 vykonávacích pravidiel, ktorý sa uplatňuje, ako Všeobecný súd konštatoval v bode 51 napadnutého rozsudku, na odvolateľa, starobné dôchodky priznané podľa prílohy III k PÚVPP sa naďalej vyplácajú na základe tejto prílohy osobám, ktoré poberali tieto dávky pred nadobudnutím účinnosti štatútu poslancov.

72

Pokiaľ ide v prvom rade o článok 75 ods. 2 prvú vetu vykonávacích pravidiel, tento článok stanovuje, že „nárok na starobný dôchodok, ktorý vznikol pred nadobudnutím účinnosti štatútu [poslancov] podľa vyššie uvedenej prílohy III [k PÚVPP] je naďalej platný“.

76

Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, však z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť žiadnu záruku, pokiaľ ide o vyplácanie starobného dôchodku vypočítaného na základe pravidiel výpočtu vnútroštátnych dôchodkov uplatňujúcich sa v deň nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov.

77

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že štatút poslancov a vykonávacie pravidlá zaviedli dva po sebe nasledujúce dôchodkové systémy, ktoré zahŕňajú dva druhy dôchodkových nárokov, a to na jednej strane nároky na starobný dôchodok nadobudnuté do 14. júla 2009, keď nadobudol účinnosť uvedený štatút, na základe interných pravidiel Parlamentu, a na druhej strane nároky na starobný dôchodok nadobudnuté po tomto dátume na základe článku 49 vykonávacích pravidiel.

78

Okrem toho vzhľadom na to, že druhá veta článku 75 ods. 2 vykonávacích pravidiel stanovuje, že dotknutí bývalí európski poslanci poberajú starobný dôchodok podľa prílohy III k PÚVPP na základe nárokov nadobudnutých podľa týchto pravidiel, pojem „nárok na starobný dôchodok, ktorý vznikol“, v zmysle tohto článku 75 ods. 2 treba chápať tak, že sa týka dôchodkových nárokov vyplývajúcich z príspevkov zaplatených každým dotknutým bývalým európskym poslancom, ktoré predstavujú základ pre výpočet starobného dôchodku, ktorý sa im vypláca na základe článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP. Tento pojem preto nemožno chápať v tom zmysle, že by odkazoval na údajné právo dostávať starobný dôchodok v pevnej a nemennej výške vypočítanej na základe vnútroštátnych predpisov účinných v čase nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov alebo v čase pristúpenia k systému zavedenému týmto ustanovením.

82

Pokiaľ ide ďalej o odôvodnenie 7 vykonávacích pravidiel, na jednej strane uvádza, že „osoby, ktorým sa poskytujú určité služby na základe PÚVPP, [musia mať možnosť] tieto služby využívať aj ďalej po zrušení týchto pravidiel v súlade so zásadou [ochrany] oprávnenej [legitímnej – neoficiálny preklad ] dôvery“, a na druhej strane, že „treba zabezpečiť dodržiavanie práv na dôchodok, ktoré sa získali na základe PÚVPP pred nadobudnutím účinnosti štatútu“.

83

Z tohto odôvodnenia vyplýva, že spresňuje, že dávky priznané podľa tejto právnej úpravy sa naďalej vyplácajú, pričom z toho nemožno vyvodiť, že by sa táto právna úprava prestala uplatňovať po uvedenom dátume.

84

Pokiaľ ide napokon o článok 28 štatútu poslancov, treba konštatovať, že Všeobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku vôbec nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na dôchodkové nároky, ktoré bývalí európski poslanci nenadobudli na základe prílohy III k PÚVPP, ale na základe vnútroštátnych dôchodkových systémov, ako to vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia. Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, toto posledné uvedené ustanovenie ako také nemá vplyv na výklad článku 75 ods. 1 vykonávacích pravidiel.

88

Okrem toho skutočnosť, že práva nadobudnuté podľa vnútroštátnych dôchodkových systémov zostávajú podľa článku 28 štatútu poslancov zachované ku dňu uplatnenia tohto štatútu, na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, nezavádza rozdielne zaobchádzanie v neprospech dotknutých bývalých európskych poslancov, ktorých výška starobného dôchodku môže byť zmenená v rámci dynamického systému. Z článku 28 štatútu poslancov totiž vyplýva len to, že prijatie tohto štatútu nemá vplyv na dôchodkové nároky nadobudnuté bývalými európskymi poslancami na základe vnútroštátnych dôchodkových systémov, a nie, že členským štátom sa zakazuje zmeniť pravidlá výpočtu starobných dôchodkov vyplácaných na základe týchto systémov.

89

Tak zo znenia, ako aj z kontextu a účelu interných pravidiel Parlamentu teda vyplýva, že Všeobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku mohol bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnúť, že Parlament smel platne vychádzať zo svojich interných pravidiel pri uplatňovaní dynamického systému na dotknutých bývalých európskych poslancov.

92

V prvej časti odvolateľ tvrdí, že z dôvodov, ktoré uviedol v rámci prvého odvolacieho dôvodu, Všeobecný súd v bodoch 94 až 98 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že Parlament neporušil zásadu ochrany legitímnej dôvery z dôvodu, že odvolateľovi neposkytol žiadne iné uistenie okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 75 vykonávacích pravidiel a článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP.

93

V druhej časti odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 100 až 110 napadnutého rozsudku porušil zásadu proporcionality.

94

Po prvé v bode 110 napadnutého rozsudku mal Všeobecný súd nesprávne overiť, či sporné rozhodnutie bolo v súlade s touto zásadou nie z hľadiska zásady ochrany legitímnej dôvery, ako vyplýva z vykonávacích pravidiel, ale z hľadiska cieľa Talianskej republiky spočívajúceho v znížení verejných výdavkov z dôvodu vážnej hospodárskej krízy. Podľa odvolateľa vzhľadom na to, že jeho dôchodok zaťažuje rozpočet Únie, a nie rozpočet tohto členského štátu, na takýto cieľ sa nemožno odvolávať na účely zníženia jeho dôchodku.

Posúdenie Súdnym dvorom

– Úvodné poznámky

98

V prvej časti svojho druhého žalobného dôvodu odvolateľ v podstate tvrdí, že uplatnenie nových pravidiel výpočtu výšky jeho starobného dôchodku nie je v súlade so zásadou ochrany legitímnej dôvery, keďže cieľom interných pravidiel Parlamentu je zabezpečiť nemennosť pravidiel výpočtu dôchodkov dotknutých bývalých európskych poslancov.

99

Touto výhradou teda odvolateľ v podstate spochybňuje dôvodnosť výkladu interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je táto inštitúcia povinná uplatňovať na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém.

– O veci samej

103

Treba pripomenúť, že podľa všeobecnej zásady výkladu sa má akt Únie vykladať, pokiaľ je to možné, spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť, a v súlade s celým primárnym právom a najmä s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Ak je teda text sekundárneho práva Únie možné vykladať viac ako jedným spôsobom, treba dať prednosť tomu výkladu, podľa ktorého je ustanovenie v súlade s primárnym právom, pred výkladom, ktorý vedie k zisteniu, že ustanovenie je s primárnym právom nezlučiteľné (rozsudok z 21. júna 2022, Ligue des droits humains, C‑817/19 , EU:C:2022:491 , bod 86 a citovaná judikatúra).

104

Preto je potrebné preskúmať, či výklad interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je povinný uplatňovať na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém a ktorý viedol k prijatiu sporného rozhodnutia, je v súlade so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

105

Na druhej strane Všeobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolateľ nepreukázal ani netvrdil, že by mu Parlament poskytol záruky iné než tie, ktoré sú obsiahnuté v týchto ustanoveniach.

109

Skutočnosť, že odvolateľ vstúpil do dôchodkového systému zavedeného článkom 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP, mu napriek tomu nedáva nárok poberať starobný dôchodok vo výške, ktorá je v okamihu jeho vstupu do tohto systému predvídateľná, pevná a nemenná. Ako totiž Všeobecný súd správne rozhodol v bode 97 napadnutého rozsudku, jediným presným a nepodmieneným uistením, ktoré mu mohol Parlament poskytnúť, bolo to, že na základe svojich interných pravidiel dostane starobný dôchodok, ktorého výška a podmienky budú rovnaké ako tie, ktoré sa uplatňujú na poslancov parlamentu členského štátu, v ktorom bol zvolený, v súlade s dynamickým systémom.

110

Z toho vyplýva, že výklad interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je povinný uplatňovať na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém, je v súlade so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

111

Podľa článku 52 ods. 1 Charty je totiž akékoľvek obmedzenie práva vlastniť majetok, zakotveného v jej článku 17, v súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením vtedy, ak je ustanovené zákonom, rešpektuje podstatu práva vlastniť majetok a v súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.

115

Treba uviesť, že uplatnenie dynamického systému na bývalých európskych poslancov, nachádzajúcich sa v situácii uvedenej v článku 1 ods. 2 prílohy III k PÚVPP, sleduje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou, keďže ako vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, jeho cieľom je zaobchádzať rovnako na jednej strane s európskymi poslancami, u ktorých dôchodkový systém v členskom štáte, v ktorom boli zvolení, nestanovoval dôchodok alebo v ktorom výška a/alebo spôsob výpočtu dôchodku neboli zhodné s tými, ktoré sa uplatňujú na poslancov národného parlamentu, a na druhej strane európskymi poslancami, ktorých vnútroštátny dôchodkový systém stanovoval takú výšku a/alebo spôsob výpočtu dôchodku, ktoré sú zhodné s tými, ktoré sa uplatňujú na poslancov národného parlamentu.

116

Naproti tomu ciele sledované rozhodnutím č. 14/2018, ktoré sa uplatňuje na dotknutých bývalých európskych poslancov na základe dynamického systému, sú čisto vnútroštátnej povahy. Ako také teda nie sú spôsobilé odôvodniť zníženie dôchodkov, keďže sa vyplácajú v rámci dôchodkového systému zavedeného nie na základe vnútroštátneho práva, ale na základe práva Únie a vyplácajú sa z rozpočtu Únie.

120

V tejto súvislosti treba uviesť, že uplatnenie dynamického systému na dotknutých bývalých európskych poslancov skutočne zodpovedá tomuto cieľu rovnosti zaobchádzania, konštatovanému v bode 115 tohto rozsudku, keďže má za následok, že obidve kategórie európskych poslancov uvedené v tomto bode vždy podliehajú vnútroštátnym pravidlám výpočtu starobných dôchodkov poslancov dotknutého členského štátu.

121

Toto uplatnenie bolo okrem toho nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa, keďže jedine zosúladenie výšky a/alebo spôsobov výpočtu dôchodku, ako je dôchodok uvedený v článku 2 ods. 1 prílohy III k PÚVPP v spojení s článkom 1 ods. 2 tejto prílohy, mohlo viesť k rovnosti zaobchádzania medzi uvedenými kategóriami európskych poslancov.

122

Je teda zrejmé, že napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu uvedenému v bode 117 tohto rozsudku je zamietnutie výhrady založenej na porušení práva vlastniť majetok, zakotveného v článku 17 Charty, dôvodné, keďže predmetné obmedzenie práva vlastniť majetok spĺňa všetky podmienky uvedené v článku 52 ods. 1 Charty.

125

Jedine takéto overenie zákonnosti vnútroštátneho systému na úrovni Únie podľa neho zaručuje dodržanie práva na účinný prostriedok nápravy, keďže odvolateľ vo svojom postavení bývalého európskeho poslanca, ktorý nebol nikdy členom talianskej poslaneckej snemovne, nemá v Taliansku možnosť napadnúť túto zákonnosť, lebo vnútroštátny systém sa na neho formálne neuplatňuje.

126

Okrem toho z určitého počtu publikácií pochádzajúcich od vnútroštátnych expertov podľa neho vyplýva, že posledná reforma dôchodkov členov talianskeho parlamentu viedla k systému bez akéhokoľvek poistno‑matematického základu, ktorý narúša ich legitímne očakávania a stabilitu výšky ich starobného dôchodku v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.

127

Parlament tvrdí, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

– O veci samej

130

Ako vyplýva z preskúmania prvého odvolacieho dôvodu v tomto odvolacom konaní, Všeobecný súd mohol v bodoch 54 a 57 napadnutého rozsudku oprávnene rozhodnúť, že Parlament bol povinný uplatniť na odvolateľa rovnaké pravidlá týkajúce sa výšky a podmienok dôchodkov, ako sú pravidlá stanovené talianskym právom.

131

Všeobecný súd tiež v tých istých bodoch správne uviedol, že Parlament sa môže zbaviť tejto povinnosti za predpokladu, že takéto uplatnenie by viedlo k porušeniu normy vyššej právnej sily práva Únie, akou je všeobecná zásada tohto práva alebo ustanovenie Charty.

132

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod je nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

136

Štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že v nadväznosti na rozhodnutie súdnej rady poslaneckej snemovne, uvedené v bode 95 tohto rozsudku, bývalý poslanec národného parlamentu môže okrem iného požiadať o prehodnotenie výšky svojho starobného dôchodku v osobitných, ale dosť nepresne uvedených situáciách, a to v prípade invalidity dotknutej osoby, keď musí brať lieky nevyhnutné na svoje prežitie, v prípade chýbajúcich iných značných finančných prostriedkov, alebo ak sa mu podarí preukázať, že prehodnotenie výšky jeho starobného dôchodku na základe rozhodnutia č. 14/2018 viedlo k vážnemu zhoršeniu jeho životných podmienok. Takýto systém, ktorý predpokladá vykonanie vyšetrovania osobnej situácie dotknutej osoby, nemožno uplatniť na úrovni Únie, čo Všeobecný súd podľa neho nezohľadnil.

137

O piatom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

140

Piaty odvolací dôvod sa delí na tri časti.

141

V prvej časti odvolateľ tvrdí, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd v bodoch 112 až 119 napadnutého rozsudku, návrh rozhodnutia a stanovisko právnej služby musia byť zrušené, pretože ide o napadnuteľné akty, ktoré mu spôsobujú ujmu.

Žiadnou časťou piateho odvolacieho dôvodu, vzneseného odvolateľom, sa odvolateľ nesnaží ani nepriamo spochybniť dôvodnosť výkladu interných pravidiel Parlamentu, podľa ktorého je táto inštitúcia povinná uplatňovať na dotknutých bývalých európskych poslancov dynamický systém.

145

Piaty odvolací dôvod preto nie je potrebné preskúmať.

146

Keďže všetky odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom na podporu jeho odvolania boli zamietnuté, treba zamietnuť toto odvolanie ako celok.

O trovách

Odvolanie sa zamieta.

2.

Pán Enrico Falqui znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.