C-403/21

SC NV Construct SRL

proti

Judežul Timiş,

za účasti:

SC Proiect – Construct Regiunea Transilvania SRL,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek, E. A. Stamate a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov

vyhlásil tento

Rozsudok

Smernica 89/665/EHS

3

Článok 2 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác ( Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33 ; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 ( Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31 ) (ďalej len „smernica 89/665“), s názvom „Požiadavky na postupy preskúmania“ v odseku 9 stanovuje:

„Ak orgány zodpovedné za postupy preskúmania nemajú súdnu povahu, ich rozhodnutia musia byť vždy písomne odôvodnené. V takomto prípade je tiež potrebné ustanoviť postupy, ktoré zabezpečia, aby každé údajné nezákonné opatrenie prijaté orgánom zodpovedným za preskúmanie alebo každý údajný nedostatok pri výkone na neho prenesených právomocí mohli byť predmetom súdneho preskúmania alebo preskúmania iným orgánom, ktorý je súdnym orgánom v zmysle článku [267 ZFEÚ] a ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, ako aj orgánu zodpovedného za preskúmanie. [267 ZFEÚ].

Členovia takého nezávislého orgánu sú vymenúvaní do funkcie a končia svoje pôsobenie vo funkcii za tých istých podmienok ako sudcovia, pokiaľ ide o orgán príslušný pre ich vymenovanie, ich funkčné obdobie a ich odvolanie. Aspoň predseda tohto nezávislého orgánu má rovnakú právnu a odbornú kvalifikáciu ako sudcovia. Nezávislý orgán prijíma rozhodnutia na základe postupu, v ktorom sa vypočujú obidve strany, pričom tieto rozhodnutia sú právne záväzné spôsobom, ktorý určí každý členský štát.“

Článok 42 tejto smernice sa vzťahuje na „technické špecifikácie“.

6

Článok 58 uvedenej smernice, nazvaný „Podmienky účasti“, znie takto:

„1. Podmienky účasti sa môžu týkať:

a)

spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;

Pri postupoch obstarávania na poskytovanie služieb môže verejný obstarávateľ od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby v prípadoch, ak musia mať určité povolenie alebo musia byť členmi určitej organizácie na to, aby mohli vo svojej krajine pôvodu poskytovať príslušné služby, preukázali, že takéto povolenie majú, alebo aby preukázali členstvo v takejto organizácii.

…

4. Pokiaľ ide o technickú a odbornú spôsobilosť, verejní obstarávatelia môžu stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na plnenie zákazky na primeranej kvalitatívnej úrovni.

Verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby hospodárske subjekty mali dostatočnú úroveň skúseností z plnenia zákaziek v minulosti, preukázanú vhodnými referenciami. …

…

5. Verejní obstarávatelia uvedú požadované podmienky účasti, ktoré sa môžu vyjadriť ako minimálne úrovne schopností, spolu s primeranými dôkazovými prostriedkami v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu.“

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 19 ods. 2 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.“

8

Článok 67 smernice 2014/24 s názvom „Kritériá na vyhodnotenie ponúk“ v odseku 3 stanovuje:

„Kritériá na vyhodnotenie ponúk sa považujú za súvisiace s predmetom verejnej zákazky, ak sa z akéhokoľvek hľadiska v každej fáze ich životného cyklu týkajú uskutočnenia stavebných prác, dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré sa má vykonať v rámci danej zákazky, a to vrátane faktorov súvisiacich s:

a)

„Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky v zmysle článku 67 ods. 3 a sú uvedené vo výzve na súťaž alebo v súťažných podkladoch. „Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky v zmysle článku 67 ods. 3 a sú uvedené vo výzve na súťaž alebo v súťažných podkladoch.“

Rumunské právo

Zákon č. 101/2016

10

Legea nr. 101/2016 privind remediile și căile de atac în materie de atribuire a contractelor de achiziție publică, a contractelor sectoriale și a contractelor de concesiune de lucrări și concesiune de servicii, precum și pentru organizarea și funcționarea Consiliului Național de Soluționare a Contestațiilor (zákon č. 101/2016 o opravných prostriedkoch a prostriedkoch nápravy vo verejnom obstarávaní, pri odvetvových zákazkách a zákazkách na koncesie na stavebné práce a koncesie na služby, ako aj o zriadení a činnosti Národnej rady pre rozhodovanie o námietkach) z 19. mája 2016 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 393 z 23. mája 2016), v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej (ďalej len „zákon č. 101/2016“), v článku 2 ods. 1 stanovuje:

„Každý, kto sa domnieva, že bol poškodený na svojich právach alebo oprávnených záujmoch aktom verejného obstarávateľa alebo tým, že v lehote stanovenej zákonom sa nerozhodlo o jeho návrhu, sa môže domáhať zrušenia aktu, uloženia povinnosti verejnému obstarávateľovi vydať akt alebo prijať nápravné opatrenia, alebo tiež uznať uplatnené právo alebo oprávnený záujem, a to na správnom alebo súdnom orgáne.“

alebo súdnou cestou na súd.“

12

Článok 15 ods. 1 uvedeného zákona stanovuje:

„V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o námietkach, sa dodržiavajú zásady zákonnosti, rýchlosti, kontradiktórnosti, záruky práva na obhajobu, nestrannosti a nezávislosti správnej a súdnej činnosti.“

13

Podľa článku 28 ods. 1 toho istého zákona:

4. Rada je pri svojom rozhodovaní nezávislá a nepodlieha žiadnemu orgánu verejnej moci ani žiadnej verejnej inštitúcii.“

15

Podľa znenia článku 44 ods. 4 tohto zákona:

„Rada pri výkone svojich právomocí dodržiava zásady nezávislosti a stability svojich členov.“

16

Podľa článku 45 uvedeného zákona:

„1. Členom Rady sa zakazuje:

a)

podnikať, priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov;

b)

byť spoločníkmi alebo členmi štatutárnych, správnych alebo kontrolných orgánov spoločností podľa občianskeho práva, obchodných spoločností, ktoré upravuje Legea societăților nr. 31/1990 [zákon č. 31/1990 o obchodných spoločnostiach], v znení zmien a doplnení, vrátane bánk alebo iných úverových inštitúcií, poisťovní alebo finančných spoločností, podnikov vo vlastníctve štátu, národných podnikov alebo samosprávnych podnikov;

c)

vykonávať akúkoľvek inú odbornú alebo poradenskú činnosť.

2. Členovia Rady sú povinní predkladať majetkové priznania a vyhlásenia o záujmoch…

3. Členovia Rady nie sú oprávnení zúčastniť sa na rozhodovaní o námietke, ak sa nachádzajú v niektorej zo situácií uvedených nižšie, inak je vydané rozhodnutie neplatné, ak:

a)

majú oni sami, ich manžel alebo manželka, alebo ich predkovia alebo potomkovia záujem na výsledku sporu, alebo ak sú manželom alebo manželkou, rodičom alebo príbuzným až do štvrtého stupňa niektorého z účastníkov;

b)

Článok 48a zákona č. 101/2016 stanovuje:

„1. Zisťovanie disciplinárnych previnení, ktorých sa dopustili členovia Rady, patrí do právomoci disciplinárnej komisie, ktorá bude vytvorená v rámci Rady.

2. Disciplinárna komisia sa skladá z troch členov, z ktorých jedného vymenúva predseda Rady, jedného volia členovia Rady jednoduchou väčšinou a jeden je zástupcom národnej agentúry pre štátnych zamestnancov.

3. Disciplinárny postih uplatňuje predseda Rady na návrh disciplinárnej komisie, s výnimkou postihu prepustenia z verejnej služby, ktorý uplatňuje ten, kto má zákonnú právomoc menovania do uvedenej funkcie.“

Rokovací poriadok Consiliul Nažional de Solužionare a Contestažiilor (Národná rada pre rozhodovanie o námietkach, Rumunsko)

19

a)

systematické prieťahy pri plnení pracovných úloh;

b)

opakovaná nedbanlivosť pri plnení pracovných úloh;

c)

neospravedlnená neprítomnosť v práci;

g)

prejavy poškodzujúce dobrú povesť orgánu alebo verejnej inštitúcie, v ktorej úradník vo verejnej službe pôsobí;

h)

vykonávanie politickej činnosti počas pracovného času;

i)

neodôvodnené odmietnutie plniť svoje pracovné úlohy;

m)

porušenie ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov;

n)

iné konanie označené za disciplinárne previnenie v normatívnych aktoch týkajúcich sa verejnej služby a úradníkov alebo vzťahujúcich sa na verejnú službu a úradníkov.

3. Disciplinárnymi postihmi sú:

…

za disciplinárne previnenia uvedené v odseku 2 písm. c) jeden z disciplinárnych postihov uvedených v odseku 3 písm. b) až f);

c)

za disciplinárne previnenia uvedené v odseku 2 písm. e) až h) jeden z disciplinárnych postihov uvedených v odseku 3 písm. c) až f);

d)

za disciplinárne previnenia uvedené v odseku 2 písm. i) až k) a m) jeden z disciplinárnych postihov uvedených v odseku 3;

e)

21

Podľa článku 568 ods. 2 tohto poriadku:

„Pri zisťovaní správnej disciplinárnej zodpovednosti sa dodržiava zásada kontradiktórnosti a právo na obhajobu, pričom za podmienok stanovených zákonom podlieha preskúmaniu správnych súdov.“

Zákon o verejnom obstarávaní

22

Článok 3 Legea nr. 98/2016 privind achizižiile publice (zákon č. 98/2016 o verejnom obstarávaní) z 19. mája 2016 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 390 z 23. mája 2016, ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) pod písmenami w) a yy) stanovuje:

23

Dňa 6. apríla 2021 v rámci vyhláseného verejného obstarávania organizovaného na zadanie zákazky, ktorej predmetom bolo „vypracovanie technickej a hospodárskej dokumentácie – fázy štúdia uskutočniteľnosti a technický projekt – týkajúcej sa investície: výstavba krajskej cesty spájajúcej medzinárodné letisko ‚Traian Vuia‘ Temešvár s diaľnicou Al“ kraj Timiș (Temeš) ako verejný obstarávateľ zaradil spoločnosť NV Construct na štvrté miesto.

24

Dňa 16. apríla 2021 sa táto posledná uvedená spoločnosť obrátila na Consiliul Național de Soluționare a Contestațiilor (Národná rada pre rozhodovanie o námietkach), ktorý je orgánom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, s cieľom dosiahnuť vylúčenie troch uchádzačov zaradených v poradí pred ňou, ako aj nové vyhodnotenie ponúk.

25

Verejný obstarávateľ a úspešný uchádzač tvrdia, že súťažné podklady neobsahujú nič o nevyhnutnosti uviesť v ponuke výlučne subjekty, ktoré majú súhlas od rumunského železničného úradu a Asociația Națională a Evaluatorilor Autorizați din România (Rumunské národné združenie schválených znalcov). Navyše podľa verejného obstarávateľa v okamihu predloženia ponúk nie je možné vedieť, či bude potrebné využiť služby vypracovania dokumentácie na účely odňatia vyvlastnených pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a uskutočniť pôdny prieskum. To mal byť dôvod, prečo úspešný uchádzač vo svojej ponuke uviedol, že sa bude on sám a „jedine v prípade potreby“ zaoberať vypracovaním tejto dokumentácie. Okrem toho skutočnosť, že hneď na začiatku neuviedol, že zamýšľa objednať si tieto služby od subdodávateľov, podľa neho nespôsobuje ťažkosti, pretože po zadaní zákazky by mohol požiadať o schválenie nových subdodávateľov. Navyše podľa neho znalci z národného združenia schválených znalcov boli označení a predložili vyhlásenia o dostupnosti.

27

Vnútroštátny orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, najskôr uvádza, že hodnota zákazky na služby, ktorá sa má zadať, sa odhaduje na 1970967 rumunských lei (RON) (približne 421553 eur), v dôsledku čoho presahuje prahovú hodnotu uplatniteľnosti smernice 2014/24.

28

Tento orgán zdôrazňuje, že rumunské súdy sa rozchádzajú v otázke, či verejný obstarávateľ môže vylúčiť hospodársky subjekt, ktorého ponuka nespĺňa povinnosť vyplývajúcu z právnej úpravy vzťahujúcej sa na určité povolanie, bez toho, aby mal možnosť opraviť svoju ponuku, hoci táto povinnosť nebola výslovne uvedená v príslušných súťažných podkladoch.

Vo veci samej sa však pravidlá týkajúce sa činností výstavby, modernizácie, údržby a opráv železničnej infraštruktúry, ktoré neboli uvedené v súťažných podkladoch, podľa neho vzťahujú na úspešného uchádzača až v štádiu plnenia dotknutej zákazky. Okrem toho je počet schválených hospodárskych subjektov pre niektoré z činností v rámci tejto zákazky obmedzený. Povinnosť označiť ich za subdodávateľov by teda výrazne znížila hospodársku súťaž, pričom by zvýšila administratívnu záťaž účastníkov verejného obstarávania dotknutého vo veci samej, čo by mohlo byť v rozpore so zásadou proporcionality. Vnútroštátny orgán sa preto pýta, či je nevyhnutné systematicky vyžadovať od uchádzačov, aby v okamihu predloženia ponuky označili svojich prípadných subdodávateľov bez ohľadu na to, aké významné sú činností, ktorými budú poverení v rámci uvedenej zákazky, v akej fáze plnenia tej istej zákazky budú títo subdodávatelia vystupovať, alebo aj aká je pravdepodobnosť, že budú potrební.

32

Okrem toho podľa tohto orgánu by sa súťažné podklady nemali dopĺňať niektorými podmienkami, ktorých záväzný charakter vyplýva z osobitných zákonov, ktoré nie sú relevantné v oblasti verejného obstarávania. Automatické dopĺňanie súťažných podkladov takýmito podmienkami je totiž podľa neho v rozpore so zásadou proporcionality a spochybňuje voľnú úvahu, ktorú článok 58 ods. 1 druhý pododsek smernice 2014/24 priznáva verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o stanovenie podmienok účasti.

33

Rovnako tvrdí, že poškodené hospodárske subjekty môžu v rámci svojich prípadných žalôb napadnúť jedine súťažné podmienky, ktoré považujú za príliš reštriktívne, bez toho, aby mohli tvrdiť, že sú príliš benevolentné a že mali obsahovať dodatočné kritériá, ktoré by boli spôsobilé obmedziť prístup iných subjektov k dotknutému obstarávaniu.

„1.

Majú sa ustanovenia článku 58 smernice [2014/24], zásada proporcionality a zásada prevzatia zodpovednosti vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ má právo stanoviť kritériá technickej spôsobilosti, čiže posúdiť, či je alebo nie je potrebné zaradiť do súťažných podkladov kritériá technickej a odbornej spôsobilosti a spôsobilosť vykonávať technickú a odbornú činnosť, ktorá má vyplývať z ustanovení osobitných zákonov, a to pokiaľ ide o činnosti, ktoré majú v kontexte zákazky nepodstatný význam?

2.

Bránia zásady transparentnosti a proporcionality automatickému doplneniu súťažných podkladov o kvalifikačné kritériá, ktoré majú vyplývať z osobitných zákonov vzťahujúcich sa na činnosti súvisiace so zákazkou, ktorá je predmetom obstarávania, pričom takéto kritériá sa v súťažných podkladoch nestanovili a verejný obstarávateľ sa rozhodol ich od hospodárskych subjektov nevyžadovať?

3.

a)

38

Hoci sa totiž vnútroštátny orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, domnieva, že Súdny dvor mu priznal toto postavenie v uznesení zo 17. októbra 2018, Beny Alex ( C‑353/18 , neuverejnené, EU:C:2018:829 ), treba konštatovať, že Súdny dvor sa v tomto uznesení obmedzil na zamietnutie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý mu tento orgán podal, z dôvodu zjavnej neprípustnosti v zmysle článku 53 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora bez toho, aby kvalifikoval uvedený orgán ako „vnútroštátny súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.

39

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pri posudzovaní, či má dotknutý vnútroštátny orgán povahu „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, čo predstavuje otázku, ktorá patrí výlučne do pôsobnosti práva Únie, Súdny dvor zohľadňuje všetky kritériá, akými sú právne postavenie tohto orgánu, jeho trvalý charakter, záväzný charakter jeho právomoci, kontradiktórna povaha konania, uplatňovanie právnych noriem orgánom, ako aj jeho nezávislosť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 1966, Vaassen‑Göbbels, 61/65 , EU:C:1966:39 , s. 395, a z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14 , EU:C:2020:17 , bod 51 ).

40

Vzhľadom na informácie, ktoré Consiliul Nažional de Solužionare a Contestažiilor (Národná rada pre rozhodovanie o námietkach) predložila Súdnemu dvoru 6. júla 2022 v odpovedi na žiadosť, ktorú jej zaslal 16. mája 2022, nie je namieste pochybovať o tom, že tento orgán spĺňa kritériá týkajúce sa tak jeho právneho postavenia, trvalého charakteru, kontradiktórnej povahy konania, ako aj uplatňovania právnych noriem týmto orgánom. Na druhej strane vzniká otázka, či ten istý orgán spĺňa jednak kritérium záväzného charakteru jeho právomoci a jednak kritérium nezávislosti.

44

Po druhé, pokiaľ ide o kritérium nezávislosti, vonkajší aspekt tejto zásady nezávislosti vnútroštátnych súdnych orgánov vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy úplne samostatne bez toho, aby podliehal akémukoľvek hierarchickému vzťahu alebo podriadenosti voči komukoľvek a bez toho, aby dostával príkazy alebo pokyny akéhokoľvek pôvodu. V tejto súvislosti je rozhodujúce, aby sa zaručila neodvolateľnosť členov dotknutého orgánu tak, aby prípady odvolania z funkcie členov tohto orgánu boli určené osobitnou právnou úpravou prostredníctvom výslovných legislatívnych ustanovení poskytujúcich záruky presahujúce tie, ktoré sú stanovené všeobecnými administratívnoprávnymi a pracovnoprávnymi normami, ktoré sa uplatňujú v prípade odvolania zneužívajúcim spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14 , EU:C:2020:17 , body 56 až 60 ).

45

Pokiaľ ide o vnútorný aspekt pojmu nezávislosť vnútroštátnych súdnych orgánov, súvisí s pojmom „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov sporu a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Pojem „nezávislosť“ predovšetkým vyžaduje, aby mal dotknutý orgán postavenie tretieho subjektu voči orgánu, ktorý prijal rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2020, Banco de Santander, C‑274/14 , EU:C:2020:17 , body 61 a 62 ).

46

Tieto záruky nezávislosti a nestrannosti si vyžadujú existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, vymenovanie, dĺžku funkčného obdobia, ako aj dôvody nezúčastnenia sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov, ktoré umožňujú odstrániť akékoľvek oprávnené pochybnosti v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o nemožnosť ovplyvniť uvedený orgán zvonku a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom (rozsudok z 21. januára 2020, Banco Primus, C‑274/14 , EU:C:2020:17 , bod 63 ).

50

Navyše článok 39 ods. 1 rokovacieho poriadku Consiliul Nažional de Solužionare a Contestažiilor (Národná rada pre rozhodovanie o námietkach) upravuje primeraný rozsah sankcií v súlade s článkom 492 ods. 6 Správneho poriadku.

51

Napokon skutočnosť, že tento článok 39 odkazuje na Správny poriadok s cieľom určiť predpoklady, za ktorých sa členovi Consiliul Nažional de Solužionare a Contestažiilor (Národná rada pre rozhodovanie o námietkach) uloží sankcia odvolania z verejnej služby, je spôsobilá zaručiť právnu istotu.

52

55

Vnútroštátny orgán, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, okrem toho uviedol, že od jeho založenia v roku 2006 prakticky nebol odvolaný žiadny člen Rady.

56

Pokiaľ ide o vnútorný aspekt nezávislosti „vnútroštátnych súdnych orgánov“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, zdá sa, že je zaručená článkom 47 zákona č. 101/2016, ktorého cieľom je zamedziť situáciám, ktoré by mohli viesť ku konfliktom záujmov. Členovia Consiliul Nažional de Solužionare a Contestažiilor (Národná rada pre rozhodovanie o námietkach) tak nesmú vykonávať podnikateľskú činnosť, byť členmi štatutárnych orgánov hospodárskych subjektov, podieľať sa na výkone politických činností ani vykonávať akúkoľvek verejnú alebo súkromnú činnosť s výnimkou pedagogickej činnosti v rámci vyššieho vzdelávania. Táto nezlučiteľnosť funkcií je okrem iného rovnaká ako tá, ktorá sa podľa rumunského práva vzťahuje na sudcov. Okrem toho členovia Consiliul Nažional de Solužionare a Contestažiilor (Národná rada pre rozhodovanie o námietkach) podliehajú pravidlám týkajúcim sa dôvodov vylúčenia, upraveným v článku 47 ods. 3 tohto zákona, podľa ktorých nie sú oprávnení zúčastniť sa na rozhodovaní o námietke, ak sa nachádzajú v niektorej zo situácií uvedených v tomto ustanovení, inak je vydané rozhodnutie neplatné.

57

Navyše z článku 15 ods. 1 uvedeného zákona vyplýva, že v konaní na rozhodnutie o námietke pred vnútroštátnym orgánom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa dodržiavajú najmä zásady kontradiktórnosti, zaručenia práva na obhajobu a nestrannosti.

60

No vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ má najlepšiu možnosť posúdiť svoje vlastné potreby, normotvorca Európskej únie mu pri určovaní podmienok účasti poskytol širokú mieru voľnej úvahy, o čom svedčí najmä opakované použitie slovesa „môže“ v článku 58 smernice 2014/24. V súlade s odsekom 1 tohto článku má teda určitú voľnosť pri definovaní podmienok účasti na postupe verejného obstarávania, ktoré považuje za súvisiace a primerané predmetu zákazky a vhodné na zaručenie toho, že záujemca alebo uchádzač má právne a finančné postavenie, ako aj technickú a odbornú spôsobilosť potrebné na vykonanie zadávanej zákazky. Konkrétne podľa odseku 4 uvedeného článku verejný obstarávateľ slobodne posúdi podmienky účasti, ktoré považuje za vhodné, aby sa zabezpečilo najmä to, že zákazka bude plnená v kvalite, ktorú považuje za primeranú (rozsudok z 31. marca 2022, Smetna palata na Republika Bălgarija, C‑195/21 , EU:C:2022:239 , bod 50 ).

61

Pri uplatnení tejto širokej miery voľnej úvahy sa verejný obstarávateľ môže rozhodnúť zahrnúť medzi podmienky účasti uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti, ktoré sa možno budú musieť vykonať v rámci plnenia verejnej zákazky a ktoré nemajú zásadný význam.

62

Naopak verejný obstarávateľ môže rovnako uplatniť túto širokú mieru voľnej úvahy na to, aby sa rozhodol, že tieto povinnosti nie je potrebné zahrnúť do podmienok účasti. Takéto rozhodnutie by sa dalo vysvetliť najmä skutočnosťou, že uvedené povinnosti nemajú zásadný význam, alebo prípadným charakterom uskutočnenia činností, na ktoré sa vzťahujú dotknuté povinnosti. Verejný obstarávateľ by tiež mohol uprednostniť uvedenie tých istých povinností v rámci podmienok plnenia zákazky takým spôsobom, aby sa ich dodržanie uložilo len úspešnému uchádzačovi (pozri analogicky rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19 , EU:C:2021:700 , body 88 a 89 ).

66

Preto treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 58 smernice 2014/24 v spojení so zásadami proporcionality a transparentnosti, zaručenými v článku 18 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ má možnosť stanoviť ako podmienky účasti povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti, ktoré sa možno budú musieť vykonať v rámci plnenia verejnej zákazky a ktoré nemajú zásadný význam.

O druhej otázke

67

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú zásady proporcionality a transparentnosti, zaručené v článku 18 ods. 1 prvom pododseku smernice 2014/24, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby boli súťažné podklady automaticky doplnené o kvalifikačné kritériá vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti súvisiace so zákazkou, ktorá sa má zadať, ktoré neboli uvedené v týchto podkladoch a ktorých splnenie verejný obstarávateľ nemal v úmysle uložiť dotknutým hospodárskym subjektom.

68

71

Ako vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, ak by sa povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti súvisiace s dotknutou zákazkou, ktoré nie sú uvedené v súťažných podkladoch ako podmienky účasti, považovali za podmienky plnenia zákazky a ak by ich úspešný uchádzač nespĺňal pri zadaní zákazky, nedodržanie týchto povinností by nemalo vplyv na súlad zadania zákazky s ustanoveniami smernice 2014/24 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19 , EU:C:2021:700 , bod 89 ).

72

Za predpokladu, že povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti súvisiace s dotknutou zákazkou, ktoré nie sú uvedené v súťažných podkladoch, by skutočne predstavovali podmienky účasti v zmysle článku 58 smernice 2014/24, stačí pripomenúť, že článok 63 ods. 1 tejto smernice stanovuje právo hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, využiť kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy vzťahov, ktoré ho s týmito subjektmi zaväzujú, s cieľom splniť jednotlivé kategórie podmienok účasti vymenované v článku 58 ods. 1 tejto smernice a konkretizované v odsekoch 2 až 4 tohto článku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. októbra 2013, Swm Costruzioni 2 a Mannocchi Luigino, C‑94/12 , EU:C:2013:646 , body 29 a 33 , ako aj zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19 , EU:C:2021:700 , bod 150 ).

73

Okrem toho z poslednej vety článku 63 ods. 1 smernice 2014/24 jasne vyplýva, že ak si hospodársky subjekt želá využiť kapacity iných subjektov, stačí, aby verejnému obstarávateľovi predložil dôkaz, že bude mať k dispozícii nevyhnutné prostriedky, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v tomto zmysle.

Svojou treťou otázkou písm. b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 63 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení so zásadou proporcionality, uvedenou v článku 18 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice, vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt má právo usporiadať si svoju organizáciu a svoje zmluvné vzťahy v rámci skupiny a či tiež môže zapojiť do zákazky poskytovateľov služieb alebo dodávateľov, ak dotknutý poskytovateľ nie je súčasťou príslušných subjektov, na ktorých kapacity sa chce uchádzač spoľahnúť s cieľom preukázať splnenie príslušných podmienok.

77

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých presnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, nepochybne platí prezumpcia relevantnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf, C‑355/97 , EU:C:1999:391 , bod 22 , ako aj z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 43 ).

78

Z ustálenej judikatúry však rovnako vyplýva, že konanie upravené v článku 267 ZFEÚ je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom prvky výkladu práva Únie nevyhnutné na vyriešenie sporov, ktoré im boli predložené na rozhodnutie, v dôsledku čoho odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovaním poradných stanovísk o všeobecných alebo hypotetických otázkach, ale objektívnou potrebou nevyhnutne spojenou s účinným vyriešením sporu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80 , EU:C:1981:302 , bod 18 , ako aj z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 44 ).

O trovách

82

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

Článok 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES v spojení so zásadami proporcionality a transparentnosti, zaručenými v článku 18 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice,

3.

Článok 63 ods. 1 smernice 2014/24

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby bol uchádzač vylúčený z postupu verejného obstarávania z dôvodu, že neoznačil subdodávateľa, ktorého zamýšľa poveriť plnením povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti súvisiace s dotknutou zákazkou, ktoré nie sú uvedené v súťažných podkladoch, ak tento uchádzač vo svojej ponuke spresnil, že by tieto povinnosti splnil prostredníctvom využitia kapacít iného subjektu, ale bez toho, aby s ním uzavrel subdodávateľskú zmluvu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.